Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Sas-3-2023.pdf
PDF · 130.07 KB
Case nature
Area
Subarea
1Sas/3/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou, vo veci žalobkyne: A. B., nar.: XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX C., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06. 07. 2023, v konaní o žiadosti žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku, t a k t o
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa správnou žalobou v sociálnych veciach zo dňa 03. 09. 2023 (§ 199 - § 205 Správny súdny poriadok ďalej „SSP“) domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06. 07. 2023, ktorý ako správny orgán druhého stupňa príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), konajúc o odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. 09. 2022, vo veci žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku, rozhodol tak, že odvolanie žalobkyne zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. 09. 2022.
I.
Administratívne konanie
2. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. 09. 2022 Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla tak, že žalobkyni podľa § 73, § 112 ods. 4, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zvýšila sumu invalidného dôchodku od 02. 10. 2020 na 267,70 Eur mesačne, podľa § 82 a § 293dx zákona od 01. 01. 2021 zvýšila invalidný dôchodok na 274,70 Eur mesačne a podľa § 82 zákona od 01. 01. 2022 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 278,30 eur mesačne. Poukázala na aktuálne lekárske nálezy uvedené v rozhodnutí pre psychiatrické diagnózy z 11. 06. 2022. Pre neprítomnosť bludov a halucinácií stanovila pre depresívnu poruchu kapitolu V, položka 3b.
3. Rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. 09. 2022 Sociálna poisťovňa, ústredie o zvýšení sumy invalidného dôchodku odôvodnila tým, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bardejov zo dňa 31. 08. 2022 žalobkyňa je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bardejov určená nie na pôvodných 45%, ale od 02. 10. 2020 na 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
4. Proti horeuvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, doručené Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 20. 10. 2022, v ktorom uviedla, že nesúhlasí so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60%. Ďalej poukázala na zaujatosť posudkového lekára sociálneho poistenia voči jej osobe a žiadala o opätovné objektívne posúdenie jej celkového zdravotného stavu prísl. posudkovým orgánom. Súčasne v odvolaní uviedla, že žiada priznať invalidný dôchodok s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% (plnú invaliditu) so spätnou platnosťou, a to dňom 28. 10. 2022.
5. Žalovaný Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava v preskúmavanom rozhodnutí č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06. 07. 2023 poukázal na príslušnú právnu úpravu zákona o sociálnom poistení. Konštatoval, že zdravotný stav žalobkyne bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 22. 06. 2023, ktorý zotrval na pôvodnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne a stanovení miery poklesu vykonávať posudkovú činnosť.
6. V odvolacom konaní sa posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach oboznámil dňa 22. 06. 20023 s dostupnou lekárskou dokumentáciou. Dospel k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u žalobkyne je recidivujúca depresívna porucha, terajšia ťažká epizóda bez psychotických príznakov, ktoré posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Košiciach zaradil do kapitoly V – duševné choroby a poruchy správania, položky 3 – poruchy nálad (mánické, depresívne, periodické), písmena b) – ťažké formy, podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%. Za iné zdravotné postihnutia – bronchiálna astma, bližšie neurčená, artróza kolenného kĺbu, obojstranná, artróza bedrového kĺbu, obojstranná, lumboischialgia, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. o 10%. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne od 02. 10. 2020 predstavuje 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Suma invalidného dôchodku žalobkyne sa tak od 02. 10. 2020 zvýšila, pretože z dôvodu zmeny zdravotného stavu u žalobkyni došlo k zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou oproti pôvodnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola 45%.
7. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že v odvolacom konaní bolo preukázané, že žalobkyňa má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, preto je naďalej invalidná. Nakoľko žalobkyňa spĺňa zákonné podmienky stanovené v § 73 ods. 2 a § 112 ods. 4 cit. zákona, bolo napadnutým rozhodnutím prvostupňového orgánu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. 09. 2022 rozhodnuté správne a v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení. Na základe uvedeného preto žalovaný potvrdil rozhodnutie o zvýšení sumy invalidného dôchodku a odvolanie žalobkyne zamietol.
II.
Správna žaloba
8. V správnej žalobe zo dňa 03. 09. 2023 žalobkyňa žiadala, aby správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. 685 225 6191 0 zo dňa 06. 07. 2023. Žalobkyňa namietala, že nesúhlasí s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nakoľko jej celkový zdravotný stav zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako jej bola napadnutým rozhodnutím priznaná. Poukázala na svoj nepriaznivý zdravotný stav a uviedla, že trpí závažnou psychickou chorobou, ortopedickou diagnózou a na astmu, ktoré jej neumožňujú vykonávať zárobkovú činnosť. Zároveň opätovne, tak ako aj v odvolacom konaní, poukázala na zaujatosť posudkových lekárov žalovaného. Ďalej uviedla, že dňa 28. 06. 2023 v Bratislave kontaktovala neurochirurga, ktorý konštatoval, že jej aktuálny nový nález lézie (tzn. v dutine v lebke kde je uložené oko), zatiaľ nevyžaduje v súčasnosti operačné riešenie. Príslušnú neurochirurgickú lekársku
správu pripojila k žalobe. Poukázala a to, že v tejto súvislosti jej bolo doporučené NMr. vyšetrenie o 6 mesiacov a potom každý rok. Žalobkyňa žiadala o opätovné objektívne posúdenie jej celkového zdravotného stavu. Súčasne uviedla, že žiada priznať invalidný dôchodok s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% (plnú invaliditu) so spätnou platnosťou, dňom 28. 10. 2022.
III.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
9. K obsahu žalobných námietok predložil žalovaný správnemu súdu vyjadrenie zo dňa 14. 11. 2023. Uviedol, že podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06. 07. 2023 bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného, ústredie zo dňa 22. 06. 2023, podľa ktorého žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená u žalobkyni na 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou od 02. 10. 2020. Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného, ústredia posúdil zdravotný stav žalobkyne s nasledovným záverom: Zdravotný stav žalobkyne je posúdený v neprítomnosti, nakoľko žalobkyňa sa na posúdenie zdravotného stavu nedostavila. Žalobkyňa je zamestnaná ako recepčná v kúpeľoch od roku 1982, v súčasnosti opätovne práceneschopná po ročnom neplatenom pracovnom voľne. Od 10. 01. 2013 bola uznaná invalidnou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% (35% pre bolesti chrbta + 10% pre ostatné ochorenia). Dňa 30. 11. 2020 u žalovaného, pobočka Bardejov bol prehodnotený zdravotný stav na základe podania žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku zo dňa 30. 11. 2020, kde bola uznaná invalidnou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60% od 02. 10. 2020 (50% pre bronchiálnu astmu + 10% pre ostatné ochorenia), potvrdené aj odvolacím konaním. Dňa 26. 05. 2022 Krajský súd v Prešove zrušil rozhodnutie žalovaného, ústredie č. XXX XXX XXXX X – I. zo dňa 14. 12. 2020 a vrátil spisovú dokumentáciu žalovanému, pobočke Bardejov na opakované prehodnotenie zdravotného stavu. Dňa 31. 08. 2022, 28. 10. 2022 a 24. 11. 2022 (posudzoval iný lekár) u žalovaného, pobočke Bardejov bol prehodnotený zdravotný stav menovanej na základe realizácie rozsudku Krajského súdu v Prešove spis. zn. 6Sa/17/2021-52 zo dňa 26. 05. 2022, kedy bola uznaná invalidnou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60% (50% pre ťažkú depresiu + 10% pre ostatné ochorenia) od 02. 10. 2020. Dňa 20. 10. 2022 podala odvolanie proti rozhodnutiu žalovaného, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. 09. 2022. V odvolaní nesúhlasí s rozhodnutím, namieta, že má tri závažné diagnózy, psychiatrom má napísané, že je nespôsobilá pracovného procesu. Posudkový lekár odvolacích konaní v spolupráci s prísediacim psychiatrom sa dôsledne zaoberal všetkými doloženými lekárskymi nálezmi s popisom klinického stavu žalobkyne, vrátane posledného psychiatrického vyšetrenia zo dňa 07. 06. 2023, kde psychiater popisuje redukciu afektívnej iritability (zníženie emočnej dráždivosti), redukovanú anxietu (znížený pocit strachu), dyssomnia zlepšená (poruchy spánku zlepšené), kolísanie stavu pri reaktívnych podnetoch. Na základe uvedeného zdravotný stav žalobkyne odôvodňuje podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, kapitola V – duševné choroby a poruchy správania, položka 3 – poruchy nálad (mánické, depresívne, periodické), písmeno b) – ťažké formy: 50% až 80%, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% na dolnej hranici rozsahu pre ťažkú depresiu u osobnosti s neurotickou symptomatológiou
- prejavmi (dolná hranica volená pre neprítomnosť psychotických príznakov, neprítomnosť suicidálnych tendencií, bez potreby hospitalizácie pre dekompenzáciu a voľbu inej terapie – elektrokonvulzívna terapia, s potrebou neobmedzených vychádzok a cestovania v súvislosti s realizáciou svojich aktivít) s maximálne možným zvýšením o 10% podľa § 71 ods. 8 cit. zákona v znení zákona č. 310/2006 Z. z. pre všetky ostatné ochorenia – degeneratívne vekom podmienené zmeny chrbtice prejavujúce sa bolesťou driekovej a krčnej časti chrbta, degeneratívne zmeny kolenných a bedrových kĺbov so zachovanou hybnosťou (bez potreby operačného zákroku navrhnutého v roku 2017), prieduškovú astmu, benígnu léziu za okom na celkových 60%. Dátum zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 02. 10. 2020 (doloženými nálezmi, ako pri posúdení v roku 2021).
10. Žalovaný konštatoval, že žalobkyňa nepreukázala ani v odvolacom konaní žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali záver posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovaného. Žalovaný je toho názoru, že posudok o invalidite žalobkyne, ktorý bol podkladom pre napadnuté rozhodnutie, je presvedčivý, úplný a zodpovedá kritériám upraveným v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a predmetné rozhodnutia sú zákonné a
správne. V prípade zhoršenia zdravotného stavu má žalobkyňa možnosť opätovne požiadať o posúdenie zdravotného stavu, a to prostredníctvom miestne príslušnej pobočky žalovaného. Žalovaný sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí žalovaného a trvá na správnosti rozhodnutia žalovaného, ústredie č. 685 225 6191 0 zo dňa 08. 09. 2022, ktoré je vecne totožné s napadnutým rozhodnutím žalovaného. Žalovaný má za to, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne. Postup žalovaného pri posúdení nároku žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku žalobkyne správne. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody, žalovaný uplatnený nárok žalobkyne na zvýšenie invalidného dôchodku neuznal a žiadal, aby správny súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.
IV.
Replika
11. V replike zo dňa 12. 12. 2023, doručenej správnemu súdu dňa 15. 12. 2023, žalobkyňa uviedla totožnú argumentáciu ako v podanej správnej žalobe. Zotrvala na svojom presvedčení, že prísl. posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne nesprávne určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keďže táto vzhľadom na jej nepriaznivý celkový zdravotný stav mala byť vyššia. Následne žalobkyňa zopakovala svoje tvrdenia obsiahnuté v podanej správnej žalobe. Žiadala, aby správny súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že jej bude priznaná plná invalidita.
V.
Právny názor správneho súdu
12. S účinnosťou ku dňu 1. júna 2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorý je od 01. 06. 2023 daná právomoc správnych súdov. V predmetnej veci je preto na konanie od 01. 06. 2023 príslušný Správny súd v Košiciach.
13. Správny súd rozhodujúc o správnej žalobe v sociálnych veciach v zmysle ustanovenia § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj SSP), posudzujúcu správnu žalobu neformálne (§ 202 ods. 2 SSP), po oboznámení sa s obsahom rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa ako aj odvolacieho orgánu a úplným administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že rozhodnutia administratívneho orgánu sú zákonné a vecne správne a žalobkyňou uplatnené žalobné dôvody nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť týchto rozhodnutí. Súd rozhodujúc o správnej žalobe v sociálnych veciach procesným postupom podľa § 107 ods. 2 SSP verejným vyhlásením rozhodnutia bez nariadenia pojednávania (za splnenia podmienok uvedených v § 105 ods. 2 písm. a/, § 106 ods. 1, 2 , § 199 ods. 3 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba žalobkyne nie je dôvodná.
14. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej správny orgán prvého stupňa) vydala dňa 08. 09. 2022 rozhodnutie č. XXXX XXX XXXX X, ktorým bola žalobkyni podľa § 73, § 112 ods. 4, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšená suma invalidného dôchodku od 02. 10. 2020 na 267,70 Eur mesačne, podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. od 01. 01. 2021 na sumu 274,70 Eur mesačne a podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. od 01. 01. 2022 na sumu 278,30 Eur mesačne. Podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bardejov zo dňa 31. 08. 2022, zo záveru ktorého vyplýva, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bardejov, zvýšená od 02. 10. 2020 zo 45%, na 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
15. Na základe žalobkyňou podaného odvolania proti uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 22. 06. 2023, ktorý zotrval na vyššie uvedenom závere a nezistil dôvod na zmenu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenej od 02. 10. 2020 na 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne posudkový lekár považoval duševné choroby a poruchy správania, poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), ťažké formy, pričom toto postihnutie je začlenené v kapitole V, pol. 3, písm. b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. a zodpovedá mu miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50%. Zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10% u žalobkyni predstavujú jej nasledujúce ochorenia, degeneratívne vekom podmienené zmeny chrbtice s bolesťou driekovej a krčnej časti chrbta, degeneratívne zmeny kolenných a bedrových kĺbov so zachovanou hybnosťou (bez potreby operačného zákroku navrhnutého v roku 20017), priedušková astma, benígna lézia.
16. Posudkový lekár dospel k záveru, že menovaná je dlhodobo liečená pre bolesti krčnej a driekovej chrbtice a váhonosných kĺbov. Objektívny klinický neurologický nález: šľachovookosticové reflexy na horných a dolných končatinách sú v norme, chôdza so šetrením. Hybnosť v bedrových kĺboch – ohnutie do 90 stupňov, obmedzené rotácie, kolená ohnutie do 120 stupňov, ide o obmedzenie hybnosti ľahkého až stredne ťažkého stupňa, dlhodobo je podľa ortopéda plánovaná na výmenu bedrových kĺbov a kolenných kĺbov (cca od roku 2017), ktorá sa, ako je uvádzané v lekárskej správe, kvôli veku neuskutočnila. Rentgenologicky sú popisované degeneratívne zmeny váhonosných kĺbov. V júli 2020 podstúpila artroskopické ošetrenie pravého kolena. Liečená pneumológom pre prieduškovú astmu, spirometricky s kolísaním pľúcnych parametrov (FEV1) pri exacerbáciach (49%-70%-80% normálnej hodnoty). Od roku 2018 je dispenzarizovaná psychiatrom pre stavy úzkosti, strachu a iritability. Stav psychiatrom hodnotený najskôr ako epizóda depresie, stredne ťažká depresia, neskôr ťažká depresia. Nebola potrebná akútna hospitalizácia pre dekompenzáciu, mala nastúpiť plánovane (na základe objednania), nenastúpila. Objektívny psychiatrický status (na základe nálezov od roku 2020 do 06/2023): orientovaná, zdielna, iniciatívna v rozhovore, výrazná hypoprosexia, narušená výbavnosť z pamäti, vštepivosť, myslenie zabiehavé, uprostred rozhovoru stratí niť, dominuje aj výrazná anxieta a tenzia, tendencia si robiť obavy, pri anxiete akcentované vegetatívne príznaky, pomalšie psychomotorické tempo, spánok kompenzovaný, algie, zvýšená autoobservácia, bez psychotických príznakov, bez suicidálnych tendencií. V decembri 2020 bola vyšetrená psychológom. Podľa vyjadrenia psychológa je v popredí osobnosti neurotická symptomatológia a emocionálna labilita. Oblasť sociability menej uspokojivá, osobnosť introvertovaná, odťažitá, nedôverčivá a kritická voči iným, navýšený sklon prežívať a chápať všetko osobne. Prítomné afektívne poruchy v smere jej depresívneho ladenia a anxiózneho prežívania, naviac prevládajú stereotypné, rigidné, miestami až neefektívne formy správania, intelektová dispozícia v pásme dolného priemeru, mnestické schopnosti podpriemerné, pričom najviac je oslabená krátkodobá verbálna pamäť, oslabená koncentrácie, inhibované pracovné tempo. MRI vyšetrením mozgu v marci 2023 bola popísaná medzi laterálnou časťou corpus vitreum (oka) a laterálnou stenou orbity (dutina v lebke, kde je uložené oko) dobre ohraničená ložisková lézia, ktorá neinfiltruje corpus vitreum, resp. okohybné svaly ani optický nerv. Podľa vyjadrení menovanej zabezpečuje od marca 2023 neurochirurgické vyšetrenie v Bratislave (bola požiadaná o jeho doloženie v máji 2023, nič nedoložila). Podľa správy psychiatra zo dňa 07. 06. 2023 nebola na neurologickom vyšetrení. Posudkový lekár odvolacích konaní v spolupráci s prísediacim psychiatrom sa dôsledne zaoberal všetkými doloženými lekárskymi nálezmi s popisom klinického stavu žalobkyne, vrátane posledného psychiatrického vyšetrenia zo dňa 07. 06. 2023, kde psychiater popisuje redukciu afektívnej iritability (zníženie emočnej dráždivosti), redukovanú anxietu (znížený pocit strachu), dyssomnia zlepšená (poruchy spánku zlepšené), kolísanie stavu pri reaktívnych podnetoch). Celkovým zhodnotením zdravotného stavu posudzovanej aj na základe vlastného vyšetrenia a hlavne citovaných lekárskych nálezov posudkový lekár konštatoval, že uvedený zdravotný stav menovanej odôvodňuje zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60% v porovnaním so zdravou fyzickou osobou aj naďalej, a to od 02. 10. 2020.
17. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
18. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
19. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
20. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
21. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
22. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení.
23. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
24. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
25. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
26. Podľa § 71 ods. 9 zákona o sociálnom poistení, ak v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotné stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotné postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
27. Podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
28. Podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.
29. Podľa § 153 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
30. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
31. Podľa § 195 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
32. Podľa § 196 ods. 1, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.
33. Podľa § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
34. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní.
35. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR spis. zn. 2 Sžo32/2014).
36. Žaloba žalobkyne je osobitným druhom správnej žaloby, žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v ustanovení § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa ustanovenia § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je jednoznačne upravené aj v ustanovení § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
37. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že oba správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje.
38. V preskúmavanej veci sa žalobkyňa žiadosťou domáhala o zvýšenie priznanej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a s tým súvisiaceho posúdenia zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia a priznania plnej invalidity.
39. Posudkový lekár odvolacích konaní v spolupráci s prísediacim psychiatrom sa dôsledne zaoberal všetkými doloženými lekárskymi nálezmi s popisom klinického stavu žalobkyne, vrátane posledného psychiatrického vyšetrenia zo dňa 07. 06. 2023, kde psychiater popisuje redukciu afektívnej iritability (zníženie emočnej dráždivosti), redukovanú anxietu (znížený pocit strachu), dyssomnia zlepšená (poruchy spánku zlepšené), kolísanie stavu pri reaktívnych podnetoch. Na základe uvedeného zdravotný stav žalobkyne odôvodňuje podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, kapitola V – duševné choroby a poruchy správania, položka 3 – poruchy nálad (mánické, depresívne, periodické), písmeno b) – ťažké formy: 50% až 80%, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% na dolnej hranici rozsahu pre ťažkú depresiu u osobnosti s neurotickou symptomatológiou
- prejavmi (dolná hranica volená pre neprítomnosť psychotických príznakov, neprítomnosť suicidálnych tendencií, bez potreby hospitalizácie pre dekompenzáciu a voľbu inej terapie – elektrokonvulzívna terapia, s potrebou neobmedzených vychádzok a cestovania v súvislosti s realizáciou svojich aktivít) s maximálne možným zvýšením o 10% podľa § 71 ods. 8 cit. zákona v znení zákona č. 310/2006 Z. z. pre všetky ostatné ochorenia – degeneratívne vekom podmienené zmeny chrbtice prejavujúce sa bolesťou driekovej a krčnej časti chrbta, degeneratívne zmeny kolenných a bedrových kĺbov so zachovanou hybnosťou (bez potreby operačného zákroku navrhnutého v roku 2017), prieduškovú astmu, benígnu léziu za okom na celkových 60%. Dátum zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 02. 10. 2020 (doloženými nálezmi, ako pri posúdení v roku 2021).
40. Súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti, týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch vyhodnotili zdravotné postihnutie žalobkyne na základe objektívnych zistení odborných lekárskych vyšetrení. Žalobkyňa v konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov, a ktoré by mohli ich jednoznačne závery spochybniť. Zdravotné poškodenia žalobkyne zistené objektívnymi lekárskymi vyšetreniami podľa podaných posudkov posudkových lekárov aj naďalej znižujú jej pracovnú schopnosť natoľko, aby bola žalobkyňa invalidná. Posudkový lekár sociálneho poistenia vo svojom odbornom lekárskom posudku podľa názoru súdu zohľadnil všetky zdravotné postihnutia žalobkyne vychádzajúc z objektívnych odborných lekárskych nálezov, pričom vyhodnotil, že pre uvedené rozhodujúce zdravotné postihnutie miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne dosahuje aj naďalej 60% od 02. 10. 2020.
41. Posudkový lekár sociálneho poistenia vo svojom odbornom lekárskom posudku podľa názoru súdu zohľadnil všetky zdravotné postihnutia žalobkyne vychádzajúc z objektívnych odborných lekárskych nálezov, pričom vyhodnotil, že pre uvedené rozhodujúce zdravotné postihnutie miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne dosahuje aj naďalej 60%.
42. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím. Ak také rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktoré netrpí vadou spôsobilou ovplyvniť zákonnosť rozhodnutia a žalovaný svoje zistenie presvedčivo odôvodní, niet dôvodu, aby sa súd zaoberal všetkými námietkami žalobcu, ktoré sú jeho subjektívnym presvedčením a na základe ktorých žalobca považuje rozhodnutia správnych orgánov za nezákonné.
43. K námietke žalobkyne ohľadom nedostatočného posúdenia jej zdravotného stavu príslušnými posudkovými lekármi, kedy žiadala o priznanie plnej invalidity správny súd uvádza nasledovné, z čoho tiež vyplýva, že námietka žalobkyne v tomto smere je neopodstatnená. Vzhľadom na to, že posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je odbornou medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Súd si preto nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Pokiaľ žalobkyňa hodnotila svoj zdravotný stav zo svojho subjektívneho pohľadu, nejde o kompetentné a objektívne hodnotenie zdravotného stavu, nakoľko takéto môže vykonať iba posudkový lekár v súlade s § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení.
44. Na margo vyššie uvedeného správny súd dodáva, že odborný lekársky posudok, ktorý spĺňa požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.
45. Správny súd ma v kontexte uvedeného preto za preukázané, že postup žalovaného pri posúdení nároku žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o žiadosti žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku, správne. Zároveň súd žalobkyňu upovedomuje, že táto má možnosť v prípade zhoršenia jej zdravotného stavu opätovne požiadať o posúdenie zdravotného stavu, a to prostredníctvom miestne príslušnej pobočky žalovaného.
46. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má správny súd za to, že žalovaný i správny orgán prvého stupňa svoje rozhodnutia dostatočne odôvodnili a zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu zákonnosti. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov lekárskeho posudku súd nemal dôvod pochybovať a v súdnom preskúmavacom konaní neboli vznesené také námietky, ktoré by po obsahovej stránke relevantným spôsobom spochybnili, resp. nabúrali posudkové závery v preskúmavanej právnej veci.
47. Z uvedených dôvodov považuje súd rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu za vecne správne a zákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
48. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žalobkyňa nemala vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobkyni nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyni spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiac odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že :
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).