Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-26-2014.pdf
PDF · 105.4 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/26/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. B., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov - matka: F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., O. XXX, zastúpenej advokátom: JUDr. Albína Vágóová, Ružová 265, Dunajská Streda, a otca: G. B., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXX, o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky a otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 16. decembra 2013, č.k. 12P/35/2013-129, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e v celom rozsahu.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie výživného a tiež zamietol návrh matky na zvýšenie výživného pre mal. G.. O trovách konania rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 Zákona o rodine vecne tým, že vyhodnotením vykonaného dokazovania dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného spred 2 rokov došlo k zmene pomerov, a to na strane maloletého, ktorý od septembra nastúpil na štúdium na strednej škole, čím sa sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie a s čím sa preukázateľne zvýšili jeho odôvodnené potreby a náklady na jeho starostlivosť. Jeho potreby sú vyššie nielen v súvislosti s prechodom na vyšší stupeň vzdelania, ale aj v súvislosti s jeho vekom, keď všeobecne dieťa vo veku 15 rokov je v období rýchleho fyzického aj duševného vývoja, vyžadujúceho zvýšené náklady aj na jeho základných potrebách. Na strane matky podstatná zmena pomerov nebola preukázaná. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím podľa zárobkového výkazu matka mala v období od apríla 2012 do marca 2013 príjem 435,83 Eur mesačne a z daňového priznania za rok 2012 vyplýva príjem matky v priemere 461,48 Eur mesačne, pritom v čase predchádzajúceho rozhodnutia jej príjem predstavoval 493,36 Eur mesačne. Čo sa týka otca, tento v čase predchádzajúceho rozhodnutia podľa daňového priznania za rok 2010 z podnikateľskej činnosti mal príjem v priemere do 200,- Eur mesačne a z daňového priznania za rok 2009 otcovi vyplýval príjem netto v priemer 181,17 Eur mesačne. Z manželstva rodičov však pochádza ďalšie plnoleté dieťa, ku ktorému rodičom trvá vyživovacia povinnosť, keď rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 4C/81/2011-17 zo dňa 11.5.2011 otec bol zaviazaný k plateniu výživného na dcéru vo výške 150,- Eur mesačne. Plnoletá dcéra účastníkov žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorú podporuje tiež jej matka. Otec bol od 16.2.2012 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Nové živnostenské oprávnenie na výkon živnosti vodoinštalatérstvo a kúrenárstvo mu bolo vydané dňom 4.6.2012. Od 19.12.2012 bol otec opätovne zaradený do evidencie úradu práce. Podľa daňového priznania za rok
2012 otec nemal žiadne príjmy z podnikania. Živnostenské oprávnenie mu bolo vydané 28.1.2013 a živnosť vrátil dňa 28.5.2013, pričom opätovne mu bolo osvedčenie na vykonávanie živnosti vydané 21.8.2013. Podľa predložených listín výdavky má otec v priemere 137,- Eur mesačne, splátky úverov predstavujú 78,99 Eur a 28,- Eur mesačne, otec ďalej platí poistenia 109,- a 179,28 Eur. Rodičia otca poberajú starobný dôchodok v sume 304,20 a 346,40 Eur. Súd prvého stupňa potom konštatoval, že otec je síce v súčasnosti nezamestnaný a evidovaný na úrade práce, ale ako sám uviedol je schopný z príležitostných prác znášať náklady na živobytie a bývanie, ktoré sám v návrhu vyčíslil a ktoré nie sú v zanedbateľnej výške. Preto aj napriek tomu, že nevykazuje žiaden príjem, príjem preukázateľne má a musí si z neho predovšetkým aj plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Návrh na zníženie výživného aj na zvýšenie výživného súd potom vyhodnotil ako bezdôvodný, hoci na strane maloletého bola preukázaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného, ale nakoľko vykonaným dokazovaním aj výsluchom svedkov súd nemal preukázané zvýšený príjem otca, pričom je potrebné prihliadať aj na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Preto súd návrh otca na zníženie výživného rovnako ako aj návrh matky na zvýšenie výživného vyhodnotil ako neopodstatnený a tieto návrhy zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec s použitím odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c) a f) z dôvodu, že rozsudok vychádza z neúplne zisteného skutkového stavu a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že v čase predchádzajúceho rozhodnutia vykonával podnikateľskú činnosť a z podnikania mal zvýšené príjmy, preto bol v tomto období schopný a ochotný platiť na mal. G. výživné 100,- Eur mesačne a výživné na dcéru tiež vo výške 100,- Eur mesačne. Od uvedeného rozhodnutia však došlo k výraznej zmene pomerov na jeho strane, pokiaľ ide o majetkovú situáciu, ktorú však prvostupňový súd nevzal do úvahy. Naviac jeho majetkové pomery sa mu ďalej zhoršili aj počas prebiehajúceho konania na prvostupňovom súde. Tak ako to vyplýva z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, otec vrátil živnostenské oprávnenie v máji 2013, po ktorom bol otec nezamestnaný. Následne však dostal ponuku na prácu v zahraničí, pričom podmienkou bolo vybavenie živnostenského oprávnenia, čomu vyhovel a v auguste 2013 si opätovne vybavil živnostenské oprávnenie. Nakoniec však prácu v zahraničí nedostal a preto bol nútený vrátiť živnostenské oprávnenie, pričom príjmy zo živnosti mal len minimálne, z ktorých väčšina išla na výdavky súvisiace s podnikaním, najmä odvody. Aj v súčasnosti je nezamestnaný, je vedený na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ale sociálne, či iné dávky od štátu nedostáva. Je to teda prvá výrazná zmena v jeho majetkových pomeroch a preto otec nesúhlasí s rozhodnutím prvostupňového súdu. Pokiaľ ide o otázku príležitostných prác k tomu uviedol, že je pravdou, že má nejaké príjmy z príležitostných prác, koncom roka 2013 však už nemal príjmy ani z týchto príležitostných prác, čo potvrdil aj svedok V. K.. Okrem toho, do budúcna, šanca získať príjmy z príležitostných prác ovplyvnila aj skutočnosť, že medzičasom v dôsledku neplatenia výživného v súdom stanovenej výške, voči nemu bolo začaté exekučné konanie na exekútorskom úrade Mgr. Kataríny Szabóovej v Dunajskej Strede pod č. EX 406/12 a bol mu zadržaný vodičský preukaz. Keďže na prácu, ktorú vykonával doteraz potrebuje mať vodičský preukaz, zadržanie vodičského preukazu má taký dôsledok na majetkové pomery otca, že príležitostné príjmy už má len minimálne, resp. žiadne. V súčasnosti ho podporuje len jeho rodina, najmä jeho otec a na výdavky spojené s bývaním prispieva aj jeho partnerka. Obáva sa, že nakoľko nie je schopný platiť výživné na maloletého a prebieha voči nemu už exekúcia, bude začaté aj trestné konanie, ktoré v konečnom dôsledku bude ďalej znižovať jeho možnosti prispievať na výživu svojich detí. Otec má teda za to, že na jeho strane došlo k výrazným zmenám majetkových pomerov oproti predchádzajúcemu rozsudku v roku 2011. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a počnúc mesiacom december 2013 znížil jeho vyživovaciu povinnosť na mal. G. na sumu 50,- Eur mesačne.
Odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa podala aj matka maloletého prostredníctvom svojej právnej zástupkyni a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že zaviaže otca k plateniu výživného na mal. G., čo v najvyššej možnej miere. V konaní pred súdom prvého stupňa bolo riadne preukázané, že jej návrh na zvýšenie výživného pre maloletého syna je opodstatnený. Nárok na zvýšenie výživného vychádzal z prirodzenej potreby pomerov, ktorá jednoznačne vznikla na strane syna úmerne k jeho veku a potrebám už aj uplynutím času od poslednej úpravy. V konaní pred súdom prvého stupňa sa preukázalo, že otec príjmy má, na rozdiel od jeho tvrdení, ktorých výšku však súdu preukázať nevedel a ani nechcel. Nesúhlasí preto s názorom súdu prvého stupňa v tom smere, že pokiaľ ustálil, že príjmy otca, jeho majetkové pomery ho robia nespôsobilým k plateniu zvýšeného výživného na maloletého. Súd prvého stupňa vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil a preto dospel k
nesprávnemu rozhodnutiu. Maloletý má v súčasnosti 15 rokov, je študentom strednej školy v Dunajskej Strede. Navštevovanie strednej školy toho istého zamerania v Bratislave, bol nútený prerušiť z dôvodu náhleho citového odlúčenia od svojej rodiny a kamarátov, ktoré sa mu nepodarilo prekonať. Napriek skutočnosti, že maloletý syn prestúpil na totožnú strednú školu v Dunajskej Strede, sú zvýšené jeho výdavky na vzdelanie a aj na jeho bežné potreby. Pred súdom prvého stupňa sa preukázalo, že otec maloletého dlhodobo zatajuje svoje príjmy o čom svedčí aj výpoveď svedka K. na pojednávaní, ktorý vypovedal, že na práce vykonané na bytovom dome v Šali dostal otec maloletého riadne zaplatené, pričom otec tvrdil opak. Obdobne vyplynulo aj z výsluchu otca - otca maloletého, že otec maloletého, že otec mu stihol vrátiť z poskytnutej pôžičky údajne vo výške 3.500,- Eur už jednorázovo 1.000,- Eur. S poukazom na ust. § 63 ods. 1 a § 75 ods. 1 potom vyvodil, že návrh na zvýšenie výživného je opodstatnený. Poukázal aj na to, že v priebehu konania otec dvakrát vrátil živnostenské oprávnenie z dôvodu, že nemá práce, pričom je vodoinštalatérom a plynoinštalatérom a je nútený si nájsť iné zamestnanie, pričom ani raz sa nezamestnal a nepreukázal, že by ďalšiu prácu hľadal. Takéto procesné konanie otca malo byť učinené iba z jediného dôvodu, obstáť núdzu v dôkazoch pred súdom prvého stupňa jednak v tomto konaní o zníženie výživného a v konaní o zníženie výživného na ich plnoletú dcéru. Otec maloletého svoje príjmy pred súdom prvého stupňa úspešne zastieral, je však nutné poukázať na to, že podľa zadovážených dôkazov svoje príjmy preukázať nevedel, ktorú skutočnosť súd prvého stupňa mal hodnotiť v jeho neprospech a nie v jeho prospech. Otec účelovo vykazuje pre súdne konania až existenčné problémy. Vynára sa potom otázka, prečo v zmysle takejto situácie neupraví v zmysle svojich limitovaných finančných možností aj svoje výdavky ako napr. prevádzkovanie dvoch motorových vozidiel, spolu s úhradami za povinné zmluvné poistenie, vysoké účty za mobilný telefón, ktoré nepovažuje za nevyhnutne vynaložené náklady ak svoje podnikanie neprevádzkuje. Okrem toho otec na maloletého ničím iným neprispel, na jeho sviatky mu darčeky nekupuje, ani na Vianoce. Naproti tomu ona ako matka spolu s maloletým synom a ich plnoletou dcérou, ktorá je študentkou vysokej školy v Trnave trpí neustálou finančnou núdzou. Z jej učiteľského platu v materskej škole sa nedajú uhrádzať všetky náklady na dve deti, stredoškoláka a vysokoškoláčky. Je nútená prijímať pôžičky, aby vedela zastrešiť výdaje v súvislosti aj so štúdium plnoletej dcéry a maloletého syna z hľadiska ich bežných aj zvýšených výdavkov. Otec poukazoval na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť vo výške 150,- Eur mesačne, medzičasom však dosiahol, že táto vyživovacia povinnosť bola znížená na 100,- Eur mesačne. Zdôraznila, že v danom prípade súd prvého stupňa nevyčerpal všetky možnosti vzhľadom na charakter nesporového konania, kde dôkazy si mal získavať aj súd a dôkazy získané vykonaným dokazovaním a svedčiace v neprospech otca nevyhodnotil správne a preto vo veci aj nesprávne rozhodol. Navrhla, aby súd doplnil dokazovanie vyžiadaním správy z evidencie motorových vozidiel, či otec nadobudol tri vozidlá, kedy ich nadobudol a za akú cenu. Tieto skutočnosti sa jej dostali na známosť až po rozhodnutí súdu prvého stupňa.
Kolízny opatrovník odvolanie nepodal. K doručeným odvolaniam sa vyjadril písomne a navrhol návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovieť a výživné zvýšiť podľa odôvodnených potrieb maloletého a návrh otca na zníženie výživného zamietnuť.
K doručenému odvolaniu matky sa opätovne vyjadril otec s tým, že odvolanie matky považuje za pokračovanie vojny matky proti jeho osobe, v ktorej ho matka chce úplne zničiť. Matka mu ústne viackrát potvrdila tento jej zámer. Zdôraznil, že v roku 2013 ešte vykonával podnikateľskú činnosť a z podnikania mal nejaké príjmy. Tieto príjmy však neboli pravidelné ako to vyplynulo aj z dokazovania súdneho konania, bol nútený vrátiť podnikateľské oprávnenie. Od uvedeného času je nezamestnaný a nemá skoro žiadne príjmy. Finančne mu vypomáhajú jeho rodičia a partnerka. Záverom ešte raz zdôraznil, že je voči nemu vedené exekučné konanie, pričom v exekučnom konaní bol zadržaný jeho vodičský preukaz. Snáď matka nechce tvrdiť, že zámerne spôsobil začatie exekučného konania, na ktorom musí uhradiť oveľa vyššiu sumu pre trovy exekučného konania a zámerne konal tak, aby mu mohli zadržať vodičský preukaz. Práve pre zadržanie vodičského preukazu nemá žiadnu šancu podnikať, ani nájsť nejaké zamestnanie. Skutočnosť, že prebieha exekúcia a skutočnosť, že pre zadržanie vodičského preukazu si nevie nájsť zamestnanie, však matku nezaujíma, zaujíma ju len totálne zničenie jeho života, čo preukazuje aj obsah jej odvolania. Opätovne zotrval na jeho návrhu, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť na 50,- Eur mesačne, aby si svoju vyživovaciu povinnosť mohol plniť, splatiť exekučne vymáhanú sumu, aby mohol získať naspäť svoj vodičský preukaz a aby si tak mohol opäť nájsť zamestnanie.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolania oboch rodičov boli podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu otca a ani matky maloletého nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.
Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie zvýšenia výživného, za situácie, keď prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam a zároveň vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd sa už len obmedzuje na odkaz na stručné, ale správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (minimálne výživné podľa tohto ustanovenia aktuálne činí 26,- Eur). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto
oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
Prvostupňový súd správne skonštatoval, že od predchádzajúcej súdnej úpravy výživného za obdobie viac ako dvoch rokov došlo k zmenám pomerov najmä na strane maloletého, ktorý od tej doby vyrástol, vyspel, začal navštevovať strednú školu, čím náklady na jeho výživu podstatne vzrástli, pričom už len táto zmena pomerov sama osebe odôvodňuje zvýšenie výživného, hoci zvýšené náklady na výživu nemá. Pomery sa pritom podstatne nezmenili na strane matky maloletého, ktorá v čase predchádzajúcej úpravy a aj t.č. ako učiteľka v škôlke má približne rovnaký príjem. Otec v čase predchádzajúcej úpravy bol živnostníkom, aktuálne je nezamestnaný, vedený v evidencii nezamestnaných ako uchádzač o zamestnanie, pravidelný príjem nemá, živí sa príležitostným prácami, ktorých je podľa jeho tvrdenia stále menej. Má dve motorové vozidlá, ktoré využíva na prácu a cestovanie k rodičom, ktorým pomáha. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca, v konaní bolo preukázané iba to, že býva v dome, pričom na nákladoch spojených s bývaním sa podieľa i jeho priateľka. Bolo tiež preukázané, že obaja rodičia majú ďalšiu vyživovaciu povinnosť k staršej plnoletej dcére F., na ktorú otcovi bolo znížené výživné na sumu 100,- Eur mesačne.
Tvrdenia, že otec dosahuje a má príjem, sa v konaní nepreukázalo, príjmy otca z podnikateľskej činnosti, ktoré sa preukázali výsluchom svedkov sa týkali minulého obdobia. V závere prvostupňového pojednávania na výzvu súdu všetci účastníci uviedli, že návrhy na doplnenie dokazovania nemajú žiadne. Dôkazy, ktoré matka navrhuje dodatočne vykonať nie sú dôkazmi, o ktorých by preukázala, že z vlastnej viny ich nemohla uplatniť pred súdom prvého stupňa.
Hoci v zmysle § 120 ods. 2 O.s.p. v predmetnom konaní s poukazom na § 81 ods. 1 O.s.p. bol súd povinný vykonať i ďalšie účastníkmi nenavrhnuté dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu a v zmysle § 132 O.s.p. súd musí starostlivosti prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci, v priebehu konania nevyšli najavo žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali, aby súd vykonal nejaké ďalšie konkrétne dôkazy za účelom bližšieho osvedčenia možností, schopností a majetkových pomerov otca maloletého. V konaní nevyšlo najavo, že by mal otec nadpriemernú životnú úroveň nezodpovedajúcu preukázaným príjmom rodiny. Ani odvolací súd nepovažoval za potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie z podnetu súdu, keďže ide o vec starostlivosti o maloleté dieťa a to s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania. Príjem otca preukázaný nebol, ale súd prvého stupňa správne vychádzal z opodstatneného predpokladu, že otec príjem má, keďže si hradí bežné životné výdavky, pričom plnenie si vyživovacej povinnosti má prednosť pre ostatnými výdavkami. Správne je potom rozhodnutie súdu prvého stupňa, keď návrh otca na zníženie výživného pre maloletého zamietol.
V konaní však bolo preukázané, že pomery otca od predchádzajúceho obdobia sa zhoršili, že nie je živnostníkom, že prišiel o pravidelný mesačný príjem z podnikania, pričom predpokladaný príjem z príležitostných prác je u neho nižší ako v predchádzajúcom období, tzn. v čase predchádzajúcej úpravy výživného. Matka síce preukázala, že je zaťažená pôžičkami, aby mohla deti, ktorým poskytuje všetku starostlivosť vyživiť. I keď situácia matky je ťaživá, vzhľadom na pomery otca neboli splnené podmienky na zvýšenie výživného pre maloletého G. v žiadnom rozsahu.
S poukazom na závery prvostupňového súdu i vyššie uvedené, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že primeraným jednak odôvodneným potrebám dieťaťa, ako i preukázaným možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, s prihliadnutím na obmedzené možnosti, schopnosti a majetkové pomery matky dieťaťa je výživné určené predchádzajúcim rozhodnutím súdu t.j. rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 11.4.2011, č.k. 6C/85/2010-38, tzn. v nezmenenej výške 100,- Eur mesačne. Takto určené výživné spolu s primeraným výživným od matky a prídavkami na dieťa umožní uspokojiť základné potreby dieťaťa a dieťaťu tak podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Odvolací súd preto s poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vo výroku vecne správny, s použitím ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil, aj v časti zamietnutia návrhu matky na zvýšenie výživného.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p. v odvolacom konaní s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.