Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-35-2013.pdf
PDF · 96.45 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/35/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého G. B., I.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: matka - F. B., I.. XX.XX.XXXX, bytom Q., O. XXX, zastúpená JUDr. Albínou Vágóovou, advokátkou, Ružová 265, a otec - G. B., I.. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .
Súd návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 14.03.2013 sa otec domáhal zníženia výživného k maloletému na sumu 70 eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že naposledy bola výška jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému upravená v máji 2011 sumou 100 eur mesačne dohodou rodičov. Od druhej polovice roka 2011 však jeho podnikanie upadalo, stal sa platobne neschopným, zadlžil sa, preto živnostenské oprávnenie vrátil. Od februára bol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, rodičia mu požičali peniaze na vyplatenie záväzkov z podnikania. Pre ponuku subdodávateľstva požiadal v júni 2012 o vydanie živnostenského oprávnenia, objednávateľ služieb mu však za vykonané práce neplatil a preto nepokračoval na týchto prácach, opäť ukončil podnikanie a zaevidoval sa na úrade práce. V januári 2013 opäť požiadal o povolenie živnosti, dostal objednávku na plynoinštalačné práce na bytovom dome, z čoho po ukončení prác by mal dostať 700 eur. Výdavky spojené s chodom domácnosti vyčíslil na 188,68 eur mesačne, k tomu spláca úvery a platí povinné zmluvné poistenie na dve osobné vozidlá, čo spolu predstavuje s výdavkami na živobytie mesačne celkom 585,77 eur. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére, ktorej platí výživné 150 eur mesačne, aj v jej prípade podal návrh na súd o zníženie výživného. Určené výživné prevyšuje jeho finančné možnosti, žije skromne, perspektíva zamestnať sa nie je.
Matka ani kolízny opatrovník s návrhom otca nesúhlasili. Matka sa k návrhu otca vyjadrila podaním z 03.05.2013 s tým, že od poslednej úpravy výživného sa náklady na maloletého zvýšili a výživné navrhla zvýšiť na 150 eur mesačne. Poukázala na to, že otec riadne neplatí ani určené výživné a inak sa na starostlivosti o deti nepodieľa, pričom realizuje prestavbu ich spoločného rodinného domu, v ktorom býva so svojou partnerkou, pred plnoletou dcérou sa vyjadril, že zarába 1.800 eur mesačne.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, svedkov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, obsahom spisu zn. 6C/85/2010 a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 6C/85/2010 -38 zo dňa 11.04.2011 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené, na čas po rozvode uzavreli rodičia dohodu, ktorou bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal platiť naňho výživné v sume 100 eur mesačne. Podľa odôvodnenia rozhodnutia mala matka v čase úpravy príjem zo zamestnania vo výške 493,36 eur mesačne a otec podľa daňového priznania za rok 2010 z podnikateľskej činnosti v priemere do 200 eur mesačne, z daňového priznania za rok 2009 otcovi vyplýva príjem netto v priemere 181,17 eur mesačne. Z manželstva rodičov pochádza ďalšie (plnoleté) dieťa, ku ktorému rodičom trvá vyživovacia povinnosť, vo veci ktorej bol rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 4C/81/2011 -17 zo dňa 11.05.2011 otec zaviazaný k plateniu výživného sumou 150 eur mesačne.
Matka vo svojej výpovedi dňa 19.06.2013 uviedla, že má v súčasnosti príjem zo zamestnania vo výške 460 eur mesačne. Spolu s otcom maloletého sú spoluvlastníkmi rodinného domu, v ktorom býva otec maloletého, má vozidlo Škodu Felíciu. S deťmi v súčasnosti býva u svojho partnera. Maloletý chodí do 9. triedy ZŠ, od septembra má nastúpiť na štúdium na strednej škole elektrotechnický smer v Bratislave, bude bývať na internáte. Je zdravý, má však odporučený zubný strojček. Úvery, ktoré matka spláca, spotrebovala na zakúpenie novej chladničky a na výdavky pre plnoletú dcéru, ktorá študuje na vysokej škole (3. ročník Filozofickej fakulty UCM v Trnave). Matku finančne podporuje jej matka. Poukázala na to, že susedia otca sa vyjadrili, že otec sa nezdržiava doma, nakoľko pracuje v zahraničí. Výdavky na maloletého vyčíslila po nástupe na strednú školu v priemere na 187 eur mesačne, z ktorého dôvodu navrhla zvýšenie výživného otcovi na sumu 200 eur mesačne.
Podľa zárobkového výkazu mala matka v období od apríla 2012 do marca 2013 príjem v priemere 435,83 eur mesačne. Z daňového priznania za rok 2012 vyplýva príjem matky v priemere 461,48 eur mesačne. Spláca spotrebiteľský úver z banky 65,60 eur mesačne (do februára 2018), ďalší úver 70 eur mesačne, platí poistenie vozidla 30,72 eur štvrťročne, poistenie pre maloletého 16,13 eur ročne. Internet a telefón vychádza na 36 eur mesačne.
Otec dňa 06.05.2013 vypovedal, že napriek tomu, že práce ako živnostník vykonal, nedostal za ne nezaplatené, nedomáha sa ich zaplatenia však súdnou cestou. Za rok 2011 podal taktiež nulové daňové priznanie. Finančne mu vypomáhajú jeho otec a jeho brat, jeho otec je v súčasnosti dôchodca, má však úspory, pracoval ako murár, brat pracuje ako vodič kamiónu. Ako živnostník pracuje spolu s ďalším živnostníkom - inštalatérom, pracovali na bytovom dome, za práce však nedostali zaplatenú dohodnutú sumu (7.000 eur), vyplatených majú 2.000 eur. Taktiež vykonáva práce pre vlastníkov rodinných domov, opravuje kotle, za čo môže mať príjem odhadom 200 eur mesačne, živnosť vrátil z dôvodu, že nevládal uhrádzať zákonné odvody. Podnikať začal opäť v januári 2013, znova obaja pracovali na bytovom dome v Š., za čo však ešte zaplatené nemajú, za 26 dní práce ide o sumu 2.000 eur. K uvedeným dvom vozidlám uviedol, že s druhým živnostníkom chodia niekedy za prácou samostatne, avšak obidve vozidlá sú písané na otca maloletého. Vysoké výdavky za telefón má práve kvôli telefónnej komunikácii kvôli práci. Maloletému platí internet. Žiadnu rekonštrukciu na rodinnom dome nerealizuje. Je absolútne bez príjmu. Poukázal na to, že stredná škola so študijným odborom elektrotechnika, je aj v okrese, nie je potrebné, aby ju maloletý navštevoval v Bratislave a býval na internáte. Do zahraničia chodil kvôli hľadaniu práce, neúspešne. Výdavky vyčíslené v návrhu znáša z príjmov z príležitostných prác.
Otec maloletého bol od 16.02.2012 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Nové živnostenské oprávnenie na výkon živnosti „vodoinštalatérstvo a kúrenárstvo“ mu bolo vydané dňom 04.06.2012. Od 19.12.2012 bol opäť zaradený do evidencie úradu práce. Podľa daňového priznania za rok 2012 nemal z podnikania žiadny príjem. Živnostenské oprávnenie mu bolo vydané opäť dňa 28.01.2013. Živnosť vrátil dňa 28.05.2013, opätovne mu bolo osvedčenie na vykonávanie živnosti v danom odbore vydané 21.08.2013. Podľa predložených listín výdavky na bývanie má otec v sume 137 eur mesačne, splátky úverov predstavujú 78,99 eur a 28 eur mesačne, otec ďalej platí poistenia 109 a 179,28 eur. Rodičia otca poberajú starobný dôchodok v sume 304,20 a 346,40 eur mesačne.
Maloletý má v súčasnosti 15 rokov, je študentom strednej školy v Bratislave, býva na internáte s poplatkom 30 euro mesačne. Matka poukázala na to, že školu v Bratislave odporučila učiteľka maloletého zo základnej školy s tým, že vzdelanie nadobudne maloletý na vyššej úrovni a ako absolvent predmetnej školy má väčšie šance uplatniť sa v praxi.
Svedok V. K. vo svojej výpovedi dňa 20.11.2013 uviedol, že s otcom maloletého spolupracovali v oblasti vodoinštalačných a kúrenárskych prác počas obdobia 8 až 10 rokov, v súčasnosti už spolu asi 3 mesiace nepracujú, spolupracovali aj na bytovom dome, za čo dostali každý 200 eur. Za práce na bytovom dome v Š. dostali spoločne 3.000 eur, z čoho pre každého vyšla suma 1.200 eur, zvyšok išiel na úhradu nákladov a materiálov, peniaze dostali vyplatené asi pred mesiacom.
Svedok J. B. - otec otca maloletého vypovedal, že pomery jeho syna z finančnej a majetkovej stránky sú veľmi zlé, nevie z čoho žije a aký má príjem, ale požičal mu peniaze v sume 3.500 eur na vyplatenie nejakých dlhov bývalej manželke, z toho mu už 1.000 eur vrátil. Prostriedky na požičanie poskytol synovi zo svojich dlhoročných úspor.
Svedok R. J. vo svojej výpovedi uviedol že spolu so svedkom K. otec maloletého preňho pracoval, bez zmluvy, zmluvne bol na prácach svedok dohodnutý so svedkom K., ktorý mu vystavil za vykonané práce v roku 2013 dve faktúry (iba v prípade jednej faktúry vyúčtovaných prác pracoval uňho aj otec maloletého) v sumách 3.000 a 2.800 eur. Obe faktúry boli vyplatené, k vzájomnému rozdeleniu medzi svedkom K. a otcom maloletého sa vyjadriť nevedel. Predložil doklad o úhrade sumy 5.800 eur dňa 08.10.2013. Otec maloletého sa na prácach zúčastnil v období jedného až dvoch mesiacov, týždenne pracoval 2 alebo 3 dni. So svedkom K. naďalej svedok spolupracuje, otec maloletého pracoval u svedka iba v jednom uvedenom prípade.
Podľa potvrdenia úradu práce v Dunajskej Strede počas evidencie otca maloletého nebola mu ponúknutá zo strany úradu žiadna práca.
Kolízny opatrovník navrhol zamietnuť návrh otca a vyhovieť návrhu matky s poukazom na to, že zvýšenie výživného je dôvodné a v záujme dieťaťa .
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine)
Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (§ 78 zák. o rodine)
Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.
Na opakované rozhodovanie o veci musí byť splnená hmotno-právna podmienka, ktorou je zmena pomerov. Táto sa môže prejaviť subjektívne, teda okolnosťami na strane povinnej alebo oprávnenej osoby, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Zmenou pomerov v zmysle § 78 sa rozumie výrazná zmena okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pre určenie okamihu zmeny skoršieho súdneho rozhodnutia o výživnom pre dieťa nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania o novú úpravu výživného, ale doba, keď došlo k výraznej zmene pomerov. Pre posúdenie predpokladov na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom musí byť preukázaný záver, že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho teba zmeniť aj výšku výživného. Nepostačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané. Účelom výživného je uhradzovanie nielen priebežne sa vyskytujúcich (bežných) potrieb maloletého dieťaťa, ale aj všetkých potrieb prospešných pre jeho všestranný vývoj. Pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada aj na potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie, prípadne potreby celkom náhodné.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného (spred 2 rokov) došlo k zmene pomerov, a to na strane maloletého, ktorý od septembra nastúpil na štúdium na strednej škole, čím sa sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie a s čím sa preukázateľne zvýšili jeho odôvodnené potreby a náklady na jeho starostlivosť, tu súd poukazuje na to, že jeho potreby sú vyššie nielen v súvislosti s prechodom na vyšší stupeň získavania vzdelania, ale aj jeho vekom, keď všeobecne dieťa vo veku 15 rokov je v období rýchleho fyzického aj duševného vývoja, vyžadujúceho zvýšené náklady aj na jeho základných potrebách (strava, ošatenie), ktorá zmena skôr odôvodňuje zvýšenie, než zníženie výživného. Na strane matky podstatná zmena pomerov nebola preukázaná, otec je síce v súčasnosti nezamestnaný a evidovaný na úrade práce, ale ako sám uviedol, je schopný z príležitostných prác znášať náklady na živobytie a bývanie, ktoré sám v návrhu vyčíslil a ktoré nie sú v zanedbateľnej výške, preto napriek tomu, že nevykazuje žiadny príjem, príjem preukázateľne má a musí si z neho plniť aj svoju vyživovaciu povinnosť. Návrh na zníženie výživného tak súd vyhodnotil ako nedôvodný, na druhej strane nebola zo strany otca preukázaná taká zmena pomerov, odôvodňujúca zvýšenie výživného, keďže ani zo strany svedkov nebol preukázaný zvýšený príjem otca, pričom je
potrebné prihliadať aj na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť a preto súd návrh otca na zníženie výživného, rovnako návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).