Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoCsp-24-2022.pdf
PDF · 104.77 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoCsp/24/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu V. B. P., P. U. 5, Q. , I. XX XXX XXX, zastúpeného D. C., P., so sídlom U. X, Q. - mestská časť U. XXX XX, I.: XX XXX XXX, proti žalovanej 1/ I. W., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom G. F. XXXX/XX, A., 2/ T. L., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, A., obe zastúpené G. S. G., so sídlom A. W. XXXX/XXA, A. A., I.: XX XXX XXX o zaplatenie 4 223,86 s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 4. apríla 2022, č. k. 12Csp/43/2020-249 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a vo výroku III. p o t v r d z u j e .
Žalobca m á proti žalovaným 1/, 2/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumy: 122,78 eur s 8% ročným úrokom z omeškania od 21.05.2017 do zaplatenia, 122,78 eur s 8% ročným úrokom z omeškania od 21.06.2017 do zaplatenia, 122,78 eur s 8% ročným úrokom z omeškania od 21.07.2017 do zaplatenia, 122,78 eur s 8% ročným úrokom z omeškania od 21.08.2017 do zaplatenia, 122,78 eur s 8% ročným úrokom z omeškania od 21.09.2017 do zaplatenia, 122,78 eur s 8% ročným úrokom z omeškania od 21.10.2017 do zaplatenia, 122,78 eur s 8% ročným úrokom z omeškania od 21.11.2017 do zaplatenia, 122,78 eur s 8% ročným úrokom z omeškania od 21.12.2017 do zaplatenia, 122,78 eur s 8% ročným úrokom z omeškania od 21.01.2018 do zaplatenia, 122,78 eur s 8% ročným úrokom z omeškania od 21.02.2018 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 100,- eur splatných vždy do konca príslušného mesiaca počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.) a o trovách konania rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovaným 1/,2/ náhradu trov konania v rozsahu 36,14% k rukám ich zástupcu G. S. G., v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia súdneho úradníka tunajšieho súdu, ktorým bude po právoplatnosti tohto rozsudku určená výška náhrady trov konania (výrok III.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny 4 223,86 eur s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 796,90 eur od 23.03.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že pôvodný veriteľ - P. dňa 27.03.2008 uzatvorila so žalovanými 1/, 2/ ako dlžníkmi Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytla dlžníkom - žalovaným 1/, 2/ peňažné prostriedky - bezúčelový spotrebný úver vo výške 200 000,- Sk (t.j. 6 638,78 eur). Žalované 1/,2/ sa zaviazali úver vrátiť v 120 mesačných splátkach po 3 697,- Sk (t.j. 122,72 eur) počínajúc dňom
20.04.2008 do 20.03.2018, splatných vždy do 20. dňa v mesiaci. V zmluve bola uvedená premenlivá úroková sadzba 18,15 % ročne, RPMN vo výške 21,59 %, celkové náklady spojené s úverom vo výške 249 587,10 Sk. Dňa 09.02.2009 bol k tejto úverovej zmluve uzavretý Dodatok č. 1, podľa ktorého došlo len k zmene výšky splátky od 01.07.2009 na sumu 134,85 eur mesačne. Právny predchodca žalobcu - P. P.. zaslala žalovaným 1/, 2/ Výzvu -list zo dňa 18.12.2018, v ktorom im oznámila, že sú v omeškaní so splácaním viac ako 3 mesiace a ku dňu 18.12.2018 pohľadávka banky predstavuje sumu 3 999,65 eur. Zároveň ich vyzvala uhradiť dlžnú sumu, inak bude oprávnená pohľadávku postúpiť tretej osobe. Právny predchodca žalobcu zaslal žalovaným 1/, 2/ Výzvu - list zo dňa 28.01.2018, v ktorom im oznámil, že k tomuto dňu sú v omeškaní so splácaním vo výške 2 122,92 eur a ak túto dlžnú sumu neuhradia najneskôr do 15 dní od doručenia tejto výzvy na uvedený účet, banka bude oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Žalované 1/, 2/ neuhradili žiadnu časť dlhu, preto právny predchodca žalobcu listom zo dňa 02.03.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť predmetného úveru ku dňu 01.03.2018 a vyzval žalované 1/, 2/ na úhradu jeho pohľadávky v celkovej výške 3 502,22 eur do 15 dní. Žalobca predložil len doručenky od prevzatia listu zo dňa 02.03.2018 žalovanými 1/ a 2/, a to dňa 12.03.2018 a dňa 07.03.2018. Právny predchodca žalobcu postúpil svoju pohľadávku voči žalovaným 1/, 2/ žalobcovi Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.03.2019 a listom zo dňa 30.03.2019 túto skutočnosť banka oznámila žalovaným 1/, 2/. K listu zo dňa 30.03.2019 žalobca nepripojil žiadny dôkaz o doručovaní alebo doručení. Žalovaná 1/ žalobu s prílohami vrátane zmluvy o postúpení pohľadávky a oznámenia o postúpení pohľadávky prevzala od súdu dňa 22.05.2020 a žalovaná dňa 25.05.2020.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že podľa rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.11.2021 č. k. 17Co/116/2020-242, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.01.2022, bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 02.09.2020 č. k. 12C/41/2017-220, ktorým bola zamietnutá žaloba dlžníčky I. W. (žalovanej 1/ v spore sp. zn. 12csp/43/2020) o určenie predmetnej úverovej zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov. Podľa § 228 ods. 1 CSP (Civilného sporového poriadku) je výrok právoplatného rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 02.09.2020 č.k. 12C/41/2017-220 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.11.2021 č.k. 17Co/116/2020-242 záväzný. V tomto súdnom rozhodnutí bola skúmaná existencia neprijateľných zmluvných podmienok a možnosť určiť predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Žaloba o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru bola zamietnutá, preto v prejednávanej veci - konaní sp. zn. 12Csp 43/2020 sa už týmto nemôže zaoberať.
4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie bez pochybností preukázané, že v dôsledku neplatenia dohodnutých mesačných splátok žalovanými 1/, 2/ riadne a včas ich banka - právny predchodca žalobcu vyzval listom zo dňa 28.01.2018 na úhradu dlžných splátok - pohľadávky banky vo výške 2 122,92 eur najneskôr do 15 dní od doručenia tejto výzvy pod hrozbou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predmetného úveru. Podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka ak žalované 1/, 2/ neplatili riadne a včas dohodnuté mesačné splátky, splatné vždy do 20. dňa v mesiaci, mohla banka vyhlásiť zosplatnenie celého dlhu najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, keď na túto možnosť dlžníka upozornila, avšak najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. V prejednávanej veci bolo bez pochybností preukázané, že banka listom zo dňa 28.01.2018 upozornila dlžníkov- žalované 1/, 2/ po trvaní ich dlhu viac ako 3 mesiace na možnosť zosplatenia celého dlhu, avšak banka svoje právo zosplatniť úver neuplatnila najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky to je do dňa 20.02.2018 (podľa § 565 Obč. zák.), ale až po tejto zákonnej lehote listom zo dňa 02.03.2018. Banka zosplatnila celý predmetný úver v rozpore s ust. § 565 Obč. zák., preto ide o neplatný právny úkon ohľadne predčasného zosplatenia nesplatných splátok podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom o bankách. Avšak žalovaným 1/, 2/ zostala povinnosť predmetný dlh splácať naďalej v dohodnutých mesačných splátkach po 134,85 eur vždy do 20. dňa v mesiaci až do konečnej splatnosti úveru dňa 20.03.2018, pretože neplatnosťou predčasného zosplatnenia nesplatených splátok nedochádza k zániku dlhu vo vzťahu k už splatným splátkam. V prejednávanej veci v dôsledku neplatného zosplatnenia celého úveru, zostala banke pohľadávka voči žalovaným 1/,2/ len v časti nezosplatnených a nezaplatených jednotlivých mesačných splátok. Banka listom zo dňa 02.03.2018, okrem neplatného zosplatnenia, vyzvala žalované 1/, 2/ k zaplateniu celého dlhu, ktorý zároveň v sebe logicky zahŕňal aj nezaplatené už splatné mesačné splátky do dňa 02.03.2018, to je do a zároveň aj za mesiac február 2018. Tento list banky podľa poštových doručenie prevzala žalovaná 1/ dňa 10.03.2018 a žalovaná 2/ dňa 07.03.2018. Týmto vzniklo banke podľa § 92 ods. 8 zák. o bankách právo postúpiť túto časť pohľadávky aj bez súhlasu žalovaných 1/,2/
tretej osobe a to po uplynutí 90 dní od tejto výzvy, čo je približne po 3 mesiacoch od 10.03.2018, t.j. minimálne po 10.06.2018. V tejto veci banka uzavrela Zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 22.03.2019, to je po uplynutí omnoho dlhšej doby ako 90 dní a toto postúpenie v sebe zahŕňa platné postúpenie časti pohľadávky banky vo výške nezaplatených už pred zosplatnením splatných jednotlivých mesačných splátok po 134,85 eur do a včítane mesačnej splátky za mesiac február 2018.
5. Pokiaľ ide o obdobie a výšku tohto čiastočného dlhu, súd prvej inštancie prihliadol na námietku premlčania práva, vznesenou žalovanými 1/, 2/ podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Trojročná premlčacia lehota začala plynúť pred 3 rokmi od podania žaloby na súd (dňa 28.04.2020) to je odo dňa 28.04.2017. Za toto obdobie boli podľa prehľadu splátok úveru žalovanými 1/,2/ nezaplatené už splatné mesačné splátky, splatné vždy do 20. dňa v mesiaci, za mesiace máj 2017 až február 2018 včítane, teda za 10 mesiacov po 134,85 eur, t.j. 1 348,80 eur. Nezaplatené už splatné mesačné splátky pred dňom 28.04.2017, teda za mesiace apríl 2017 a staršie (podľa prehľadu splátok napr. za mesiace 2 až 4/2017) sú premlčané podľa § 101 Občianskeho zákonníka a nevymáhateľné. Tento čiastočný dlh 1 348,50 eur bol platne postúpený a je zároveň zahrnutý v sume 4 223,86 eur, ktorá bola predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.03.2019.
6. Žalované 1/, 2/ namietali, že im nebolo doručené Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 30.03.2019. Žalobca nepredložil doklad o doručení alebo doručovaní tohto oznámenia žalovaným 1/, 2/, ale boli spolu so žalobou i Zmluvou o postúpení pohľadávok doručené súdom žalovaným 1/, 2/ ešte pred rozhodnutím vo veci samej. Žalobca predložil svoj list zo dňa 01.04.2020, ktorým bola žalovaným 1/, 2/ oznámená skutočnosť, že žalobca odkúpil pohľadávku banky voči nim a podľa poštového podacieho hárka, tento list odovzdal na poštovú prepravu dňa 02.04.2020. V tejto časti pohľadávky vo výške 1 348,50 eur vrátane zákonného úroku z omeškania došlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu a v tejto časti žaloby je žalobca aktívne vecne legitimovaný. Vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá z dôvodu premlčania práva a z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
7. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nezaplatené splatné mesačné splátky za mesiace máj 2017 až február 2018 spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne (platnej ku dňu vzniku právneho vzťahu) podľa 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v nevyčíslenej forme napriek tomu, že predmetom žaloby boli vyčíslené úroky z omeškania jednotlivých splátok až do dňa postúpenia pohľadávky, pričom ide o ten istý základ nároku (zákonného úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Obč. zák.). Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, § 101, § 517 ods. 2, § 52 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z., § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP (Civilného sporového poriadku) súd priznal úspešným žalovaným 1/, 2/ právo na náhradu trov konania podľa pomeru ich úspechu vo veci. Úspech žalovaných 1/, 2/ vo veci bol 68,07 %, ich neúspech 31,93 % a rozdiel týchto súm je ich pomerný úspech vo výške 36,14 %.
8. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalované 1/, 2/ a domáhali sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a III. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu vo výroku I. zamietne a prizná im náhradu trov konania v celom rozsahu. Uplatnili odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d), g), h) CSP, poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03, citovali bod 9. a bod 16. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a súhlasili s názorom súdu prvej inštancie, že pokiaľ banka zosplatnila celý predmetný úver v rozpore s ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ide o neplatný právny úkon ohľadne predčasného zosplatnenia nesplatných splátok podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom o bankách. Poukázali na bod 23. odôvodnenia súdu prvej inštancie a tvrdili, že si odporuje, pretože postavil svoj právny záver na neplatnom právnom úkone, ktorý nemôže požívať právnu ochranu a zaoberal sa nezosplatnenými splátkami úveru napriek neplatnosti jeho zosplatnenia. Odôvodnenie súdu prvej inštancie v tomto bode považovali za chaotické, keďže nedošlo k riadnemu zosplatneniu spotrebiteľského úveru, tak následne nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu celej pohľadávky vyplývajúcej z predchádzajúceho zosplatnenia úveru a žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie tohto nároku v konaní. Súd prvej inštancie tak priznal žalobcovi nárok v časti nepremlčaných splátok, čo v danom prípade plynie z neplatného právneho úkonu, pretože postúpenie pohľadávky na žalobcu znamenalo obídenie zákona o bankách, keď sa postúpil živý, ešte nesplatný úver, a preto bolo na takúto pohľadávku treba hľadieť ako na nepostúpiteľnú, ktorej postúpenie
bolo v rozpore s § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Samotná zmluva o postúpení pohľadávky v časti týkajúcej sa takejto nepostúpiteľnej pohľadávky bola absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorú neplatnosť je súd povinný v konaní ex offo prihliadať aj bez námietky. Nie je preto daná aktívna legitimácia žalobcu na uplatnenie danej pohľadávky pred súdom.
9. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, stotožnil sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie a zastával názor, že žalované v podanom odvolaní neuviedli skutočnosti ani nepredložili dôkazy, ktoré by spochybnili jeho nárok na zaplatenie dlžnej sumy.
10. Ďalšie písomné vyjadrenia k veci podané neboli.
11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I. a vo výroku III. potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
12. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol stranami sporu spochybnený vo výroku II., ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, v tomto výroku rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal.
13. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom závere, že právny predchodca žalobcu (banka) zosplatnil celý predmetný úver v rozpore s ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ide preto o neplatný právny úkon ohľadne predčasného zosplatnenia nesplatných splátok podľa § 39 Občianskeho zákonníka (tento záver súdu prvej inštancie nebol spochybnený ani jednou sporovou stranou, naopak oboma stranami bol považovaný za správny). Žalovaným 1/, 2/ však zostala povinnosť predmetný dlh splácať naďalej v dohodnutých mesačných splátkach vždy do 20. dňa v mesiaci až do konečnej splatnosti úveru dňa 20.03.2018. Právny predchodca žalobcu vyzval žalované 1/, 2/ k zaplateniu celého dlhu, ktorá výzva v sebe logicky zahŕňa aj nezaplatené už splatné mesačné splátky do dňa 02.03.2018, ktorú výzvu žalovaná 1/ prevzala dňa 12.03.2018 a žalovaná 2/ dňa 07.03.2018, čím banke vzniklo právo podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách postúpiť túto časť pohľadávky aj bez súhlasu žalovaných 1/, 2/ tretej osobe, a to po uplynutí 90 dní od výzvy. Banka zmluvu o postúpení pohľadávok uzavrela dňa 22.03.2019, t. j. po uplynutí doby dlhšej ako 90 dní od predmetnej výzvy a toto postúpenie zahŕňa v sebe i platné postúpenie časti pohľadávky banky vo výške nezaplatených splátok už pred zosplatnením splatných vrátane mesačnej splátky za mesiac február 2018, pričom postúpenie pohľadávky bolo žalovaným 1/, 2/ oznámené najneskôr doručením žaloby spolu s prílohami. Prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovanými 1/, 2/ s tým, že trojročná premlčacia doba začala plynúť pred tromi rokmi od podania žaloby na súd (dňa 28.04.2020), to je odo dňa 28.04.2017.
14. Zásadnou odvolacou námietkou žalovaných 1/, 2/ bola námietka absencie aktívnej legitimácie žalobcu v danom spore z dôvodu, že postúpenie pohľadávky zo dňa 22.03.2019 je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu neplatnosti právneho úkonu zosplatnenia spotrebiteľského úveru s poukazom na § 39 a § 525 Občianskeho zákonníka.
15. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi procesné právo uplatňovať si ten-ktorý hmotnoprávny nárok. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu), alebo pasívnej (na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/205/2009). V spore o plnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo. Z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení, sp. zn. IV. ÚS 337/2012-19 zo dňa 03.07.2012.
16. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“): „Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.“
17. Citované ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti banky pri ochrane bankového tajomstva, ale stanovuje i podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky (§ 524 a nasl.). Tomu nasvedčuje jednak znenie citovaného ustanovenia („...môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku... postúpiť“), ako aj jeho zaradenie do časti zákona o bankách, ktorej nadpis znie „Ochrana klientov a bankové tajomstvo“. Citované ustanovenie stanovuje podmienky, za ktorých môže banka aj bez súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a contrario znamená, že ak podmienky, uvedené v tomto ustanovení, splnené nie sú, banka postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže. Ak je postupcom banka, je logické, že je povinná postupovať nielen v súlade so všeobecnými predpismi (napr. Občianskym zákonníkom), ale aj s osobitným predpisom, ktorý je určený práve bankám (zákon o bankách). Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách, je teda potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu má súd povinnosť prihliadať ex offo. V danom prípade, keďže právnym predchodcom žalobcu bola banka, bolo správne, že súd prvej inštancie zisťoval, či boli pri postúpení pohľadávky na žalobcu dodržané podmienky ustanovené zákonom o bankách, teda, či postúpenie pohľadávky bolo platné.
18. Za platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách sa vyžaduje splnenie dvoch podmienok -1/ písomná výzva banky adresovaná dlžníkovi, 2/ nepretržité omeškanie dlžníka viac ako 90 dní, splnenie ktorých bolo v danej veci preukázané. Uvedené podmienky predstavujú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom k Občianskemu zákonníku (viď napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/4/2020).
19. Z obsahu spisu - zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 09.02.2009 vyplýva (okrem iného), že konečnou splatnosťou úveru vo výške 200 000,- Sk (6 638,78 eur) bol deň 20.03.2018. Pokiaľ právny predchodca žalobcu (banka) dňa 02.03.2018 vyzval žalované 1/, 2/ k zaplateniu dlhu 3 502,24 eur z dôvodu porušenia podmienok uvedených v bode 8,1 písm. a) Obchodných podmienok banky (omeškanie dlžníka so splatením pohľadávky alebo so zaplatením iného peňažného záväzku o viac ako 3 mesiace), ktoré bolo žalovaným riadne doručené (žalovanej 1/ dňa 12.03.2018 a žalovanej 2/ dňa 07.03.2018) a následne po viac ako roku, dňa 22.03.2019 postúpil už zročný dlh, t.j. dlh po konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (konečná splatnosť úveru bola dohodnutá v zmluve o splátkovom úvere na deň 20.03.2018), nie je možné uzavrieť, že došlo k neplatnému postúpeniu celého dlhu.
20. Súd prvej inštancie aplikoval aj interpretoval ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách správne. Správne vyvodil, že postup právneho predchodcu žalobcu - banky pred postúpením pohľadávky na žalobcu bol v súlade s citovaným zákonným ustanovením, nakoľko bolo preukázané, že banka pred postúpením pohľadávky písomne žalovaných na splnenie záväzku vyzvala, výzvu im doručila, žalované 1/, 2/ boli nepretržite v omeškaní viac ako 90 dní a v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky bola pohľadávka po konečnom termíne jej splatnosti. Odvolací súd zastáva názor, že postúpenie pohľadávky banky na žalobcu bolo v súlade s ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka , § 92 ods. 8 zákona o bankách ako i ust. § 17 ods. 1 písm. b) o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, z ktorého (a contrario) vyplýva, že pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je možné postúpiť so všetkými právami s ňou spojenými, ak sa postupuje pohľadávka po konečnom
termíne splatnosti spotrebiteľského úveru, čo je i prípad danej veci. Na tomto závere nič nemôže zmeniť ani názor súdu prvej inštancie akceptovaný oboma zmluvnými stranami, že zosplatnenie dlhu právnym predchodcom žalobcu bolo neplatným právnym úkonom, nakoľko v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky išlo o pohľadávku po konečnej splatnosti úveru.
21. Nakoľko rozsudok súdu prvej inštancie napadli odvolaním len žalované 1/, 2/, nie žalobca, nemôže byť rozhodnutie odvolacieho súdu pre žalované 1/, 2/ menej priaznivé než rozhodnutie súdu prvej inštancie (čl. 16 ods. 3 základných princípov CSP), a to pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej ako i rozhodnutie o trovách konania pred súdom prvej inštancie.
22. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a vo výroku III. potvrdil (výrok o trovách konania odvolateľkami vecne spochybnený nebol) .
23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.
24. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).