Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-46-2019.pdf
PDF · 106.02 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-10P/46/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín sudkyňou JUDr. Renátou Kňazúrovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov - matka: T. R., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom E. Q., O. XXXX/XX a otec: I. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom L., t.č. bytom XXX L. T. L8 N., R. K., L. P., maloleté dieťa zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, v konaní o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva takto
rozhodol:
I. Otec I. R., nar. XX.XX.XXXX, je povinný prispievať na výživu mal. R. R., nar. XX.XX.XXXX sumou 100,- eur mesačne, vždy do každého 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky maloletej T. R., nar. XX.XX.XXXX, a to od 30.10.2019 do 30.04.2021.
II. Súd vo zvyšnej časti návrh matky zamieta.
III. Súd konanie v časti o zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky a úpravu styku otca s maloletou na čas do rozvodu manželstva zastavuje.
IV. Štátu sa náhrada trov konania neprisudzuje.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého dieťaťa podala dňa 30.10.2019 tunajšiemu súdu návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, pričom z návrhu je zrejmé, že posledným spoločným bydliskom účastníkov konania bol obvod Okresného súdu Liptovský Mikuláš. Matka ďalej uviedla, že od roku 2015 s otcom dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti a požiadala, aby „odporca doplatil výživné za posledné tri roky spätne“. 2. Súd uznesením zo dňa 15.11.2019 vylúčil návrh matky v časti o určenie výživného pre mal. dieťa na čas do rozvodu manželstva na samostatné konanie, pretože podľa § 24 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len ZoR), v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Konanie sa na Okresnom súde Dolný Kubín vedie pod sp. zn. 10P/46/2019. 3. Uznesením zo dňa 03.12.2019 súd začal konanie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, nakoľko rodičia maloletej spolu nežijú. 4. Uznesením zo dňa 03.12.2019 súd maloletému dieťaťu ustanovil opatrovníka - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín. 5. Dňa 13.01.2020 zaslal otec súdu mailové podanie, v ktorom sa vyjadril ku návrhu na rozvod manželstva a vyjadril s rozvodom súhlas. Ku výživnému uviedol, že na výživu dcéry prispieva pravidelne a často s ňou telefonuje.
6. Postupom podľa § 116 ods. 2 Zákona č. 160/215 Z z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), súd otcovi doručil návrh na začatie konania s prílohami a to dňa ................. 7. Súd vo veci vytýčil pojednávanie, na ktoré sa dostavila matka a kolízny opatrovník, otec sa na pojednávanie nedostavil, pre vykonanie pojednávania v jeho neprítomnosti boli splnené zákonné podmienky. Následne súd vykonal pojednávanie výsluchom účastníkov konania a prečítal pripojené listinné dôkazy, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav: 8. Matka uviedla, že na podanom návrhu na určenie výživného na čas do rozvodu manželstva zotrváva, ako aj na určení výživného tri roky spätne odo dňa podania návrhu. Otec ju aj s dcérou vyhodil z domu a odvtedy žije s dcérou u svojich rodičov. V roku 2016 otec dieťaťa už pracoval v zahraničí a dohodli sa na výške výživného v sume 200,- eur mesačne, otec však prispieval nepravidelne. Na Slovensko chodieval raz za pol roka a vtedy si maloletú na nejaký čas brával k sebe. Na poslednej návšteve bol 03.05.2018 a odvtedy ju kontaktuje len telefonicky. V roku 2020 zaplatil výživné v júni a marci po 200,- eur a dcére kúpil tablet. V roku 2019 zaplatil výživné za mesiace august a september po 100,- eur. Zdravotný stav mal. dieťaťa je dobrý a príjem matky je okolo 600,- eur mesačne, pokiaľ mala vyšší príjem, napr. v auguste 2020 v sume 780,- eur, bolo to kvôli nadčasom. Poberá čiastočný invalidný dôchodok v sume 178,- eur mesačne a 50,- eur prispieva bratovi na náklady spojené s bývaním. R. je žiačkou prvého stupňa ZŠ, v roku 2020 platila poplatok ZRPŠ 37,- eur ročne, stravné 18,- eur mesačne, školský klub 12,- eur mesačne a školské pomôcky na začiatku roka zakúpila v sume 150,- eur. Do novembra 2020 matka splácala úver po 42,- eur mesačne, používa mobilný telefón, za ktorý si platí kredit 10,- až 15,- eur mesačne a úrazové poistenie 18,- eur mesačne. 9. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1P/71/2020 zo dňa 18.02.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.04.2021, bolo manželstvo T. R. a I. R. rozvedené, mal. R. bola na čas po rozvode manželstva zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Otcovi súd uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 150,- eur mesačne vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletej, počnúc právoplatnosťou výroku súdu o rozvode manželstva. 7. O výsluch otca bol požiadaný anglický justičný orgán, pričom ku výsluchu otca došlo dňa 08.06.2022 v ústrednej kancelárii Najvyššieho súdu - Divízia QUEEN´S BENCH zasadajúcej na Občianskom a rodinnom súde v Liverpoole. Otec sa vyjadril, že rozumie tomu, že už je rozvedený, pretože matka dieťaťa mu to povedala. Keď prvýkrát odišiel do Veľkej Británie, platil 400,- eur mesačne, okolo roku 2018 alebo 2019 platbu znížil na 300,- eur mesačne a v čase podania návrhu platil 100 GBP mesačne. Po rozvode manželstva v roku 2021 začal platiť 150 GBP a toho času platí 200 GBP mesačne. Na otázku, aby sa vyjadril k svojim príjmom a zárobkom uviedol, že táto otázka nie je relevantná, keďže platí výživné 200 GBP mesačne. 8. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo dňa 09.03.2023, matka uviedla, že má vedomosť o tom, že otec dieťaťa má s bratom stavebnú firmu v Anglicku, raz jej povedal, že zarobí okolo 2.000 GBP. Čo sa týka platenia výživného, súdu predložila všetky výpisy z účtu, aj potvrdenia z Western Union, iné potvrdenia k dispozícii nemá. S otcom dieťaťa prestala žiť v spoločnej domácnosti od roku 2015 a návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, vrátane návrhu na určenie výživného, nepodala skôr z dôvodu, že rodičia sa snažili spolužitie kvôli R. obnoviť, viackrát sa schádzali a rozchádzali, ale napokon sa správanie otca tak zmenilo, že spolužitie s ním nebolo možné. Dohodli sa na výške výživného na maloletú v sume 200,- eur mesačne. Do dňa 13.01.2023 matka pracovala v spoločnosti Elkop, s.r.o., Dolný Kubín a pracovný pomer bol ukončený dohodou, nakoľko podľa vyjadrenia matky mala firma menej objednávok, a teda pre pracovníkov menej práce. Posledný príjem zo zamestnania bol v sume 733,63 eur, matka poberá invalidný dôchodok v sume 208,10 eur a podpora v nezamestnanosti jej bola priznaná v sume 15,86 eur denne. 9. Kolízny opatrovník uviedol, že navrhuje, aby bolo priznané výživné za obdobie od podania návrhu do právoplatnosti rozsudku o výživnom, pričom jeho výšku ponechal na úvahe súdu. 10. Okrem výsluchu účastníkov konania súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s rodným listom mal. R., ktorá sa narodila XX.XX.XXXX, otcom je I. R. a matkou T. R., rod. Q.. Podľa potvrdenia o príjme matky za obdobie apríl 2019 až september 2019 bol jej čistý mesačný príjem v sume 556,- eur. Podľa správy ÚPSVaR Liptovský Mikuláš otec mal. dieťaťa nie je poberateľom žiadnych sociálnych dávok a nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. ÚPSVaR Dolný Kubín vykonal 28.09.2020 šetrenie v prirodzenom rodinnom prostredí mal. dieťaťa a zo správy je zrejmé, že matka s dieťaťom býva v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jej brata. Dom je po čiastočnej rekonštrukcii a je vhodne a účelne zariadený. Komunikácia medzi rodičmi je slabá, otec na výživu maloletej prispieva nepravidelne. Z predložených dokladov je zrejmé, že platby v rodinnom dome pozostávajú zo sumy 4,64 eur za RTVS, 97,- eur za dodávku elektriny a 28,50 eur mesačne za dodávku plynu. Podľa zmluvy o
poistení v spoločnosti Generali, je matka v tejto spoločnosti poistená od 26.07.2017 a mesačne uhrádza poistné v sume 18,36 eur. Podľa zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru VÚB, a.s. poskytla matke spotrebiteľský úver v sume 500,- eur dňa 28.10.2019 s mesačnou splátkou 42,63 eur. Za internetové služby matka platí mesačne 12,95 eur. Z rozhodnutia Základnej školy M. Kukučína v Dolnom Kubíne zo dňa 14.05.2020 je zrejmé, že maloletá bola prijatá za žiačku ZŠ M. Kukučína Dolný Kubín s nástupom od 02.09.2020. Výška mesačného príspevku za školský klub detí bola určená na sumu 12,- eur mesačne. Za stravovanie dcéry v školskej jedálni uhrádzala 18,- eur mesačne. Za školské pomôcky podľa potvrdenia ZŠ uhradila 02.09.2020 sumu 37,- eur. Podľa dokladov, ktoré predložila matka, otec uhradil na výživnom pre mal. R. 05.02.2018 sumu 220,- eur, 05.03.2018 sumu 200,- eur, 04.04.2018 sumu 200,- eur, 30.05.2018 sumu 200,- eur, 23.07.2018 sumu 400,- eur, 21.08.2018 sumu 190,- eur, 27.12.2018 sumu 200,- eur, 07.01.2019 sumu 200,- eur, 04.02.2019 sumu 200,- eur, 04.03.2019 sumu 203,59 eur, 02.04.2019 sumu 202,21 eur, 03.05.2019 sumu 201,60 eur, 09.07.2019 sumu 108,34 eur, 15.08.2019 sumu 104,95 eur, 02.09.2018 sumu 107,19 eur, 19.03.2020 sumu 201,51 eur, 12.06.2020 sumu 204,07 eur, 06.04.2021 sumu 150,- eur a 17.10.2018 sumu 207,46 eur. Podľa portálu pracavonku.sk bola minimálna mzda v Anglicku v roku 2019 7,83 GBP/hod (cca 1.252,80 eur mesačne), v roku 2020 8,72 GBP/hod. (cca 1.395,20 eur mesačne) a v roku 2021 8,91 GBP/hod. (cca 1.425,60 eur mesačne). Podľa potvrdenia sociálnej poisťovne zo dňa 02.06.2022 je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u matky 55 % a rozhodnutím zo dňa 01.12.2022 jej bol priznaný invalidný dôchodok počnúc 01. januárom 2023 v sume 208,10 eur. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Dolný Kubín zo dňa 16.02.2023 bol matke priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti na obdobie 6 mesiacov v sume 15,86 eur denne. Dňa 13.01.2023 matka ukončila pracovný pomer v spoločnosti Elkop, s.r.o., Dolný Kubín podľa § 60 Zákonníka práce, dohodou. Príjem otca nie je zrejmý, napriek tomu, že bol vykonaný jeho osobný výsluch v Anglicku, k tejto časti ohľadne svojich majetkových pomerov sa nevyjadril. 11. Podľa § 62 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine) ods: (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. 12. Podľa § 75 Zákona o rodine ods.: (1) pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné na maloleté dieťa. 13. Podľa § 77 Zákona o rodine, ods.: (1) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne od začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú. 14. Podľa § 78 Zákona o rodine ods.: (1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno z meniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov 15. Podľa § 80 Zákona o rodine Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže poskytovať náhradné výživné na zabezpečenie výživy oprávneného podľa osobitného predpisu. 16. Pre rozhodovanie súdu o určenie výživného na čas do rozvodu manželstva boli rozhodné nasledovné skutočnosti: 17. Súd vychádzal z príjmu matky za obdobie od podania návrhu do dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktorý príjem bol 556,- eur mesačne zo zamestnania a v sume 178,- eur mesačne pôvodný invalidný dôchodok. Matkine výdavky boli v sume 50,- eur mesačne náklady spojené s bývaním, stravné a školský klub 30,- eur mesačne, splátka úveru 42,- eur mesačne, úhrady telekomunikačnému operátorovi 15,- eur mesačne, úrazové poistenie matky v sume 18,- eur mesačne. Príjem otca sa v priebehu súdneho konania nepodarilo zistiť, preto súd vychádzal z minimálnej mzdy, ktorá bola v Anglicku v roku 2019 cca 1.252,80 eur mesačne, v roku 2020 cca 1.395,20 eur mesačne a v roku 2021 cca 1.425,60 eur mesačne. Do rozvodu manželstva otec nepravidelne uhrádzal výživné v sume 200,- eur mesačne, od právoplatnosti o rozvode manželstva prispieva stanovenou sumou 150,- eur mesačne. Mal. R. je zdravá, matka nemusí uhrádzať zvýšené výdavky za lieky, prípadne zdravotné pomôcky. 18. Výživné pre mal. dieťa slúži nielen na uspokojovanie výživy v užšom zmysle, ale aj na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných i ďalších potrieb dôležitých pre riadnu výchovu dieťaťa (vzdelávanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné pobytu, náklady liečenia a podobne). Ich miera je rôzna, podľa okolností konkrétneho prípadu a je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, schopností, možností a spôsobu prípravy na budúce povolanie. Obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je osobný výkon starostlivosti, ktorý zákon o rodine kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Je nesporné, že osobný výkon starostlivosti o maloletého vykonáva matka, ktorá uhrádzala všetky potrebné výdavky dcéru sama, otec nad rámec neprispel ničím, čo odôvodňoval skutočnosťou, že sa s dieťaťom nestretáva. Otec však s určitosťou vie o veku dieťaťa aj o tom že je žiačkou ZŠ. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Súd určil výživné za obdobie od 30.10.2019 (podanie návrhu na súd) do 30.04.2019 (deň právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva ) na sumu 100,- eur mesačne, ktorá suma zohľadňuje všetky odôvodnené potreby maloletej, ako aj zárobkové možnosti a schopnosti otca, jeho finančnú situáciu a odôvodnené výdavky. Matka žiadala pôvodne určiť výživné aj spätne a to tri roky od podania návrhu, nakoľko od roku 2015 nežije s otcom maloletého dieťaťa v spoločnej domácnosti. Ustanovenie § 77 ods. 1 ZoR stanovuje, že výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania, pričom výnimkou je priznanie výživného pre mal. dieťa, avšak len ak sú preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa. Takáto právna úprava má nútiť oprávneného, aby svoj nárok uplatnil na súde čo najskôr, a tak predišiel protiprávnemu stavu. V prípade, ak súd uzná, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa a rozhodne o priznaní práva na výživné pre maloletého oprávneného spätne od obdobia pred začatím konania najviac tri roky, potom sa musí počas konania vysporiadať aj s otázkou, kedy povinný prestal plniť úplne alebo čiastočne, aké plnenia poskytoval - peňažné a vecné plnenia, aké boli v daných obdobiach jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery, aké boli potreby oprávneného. Pokiaľ povinný poskytoval určité plnenia, je súd povinný vykonať započítanie týchto plnení tak, aby bolo jasné, koľko má povinný zaplatiť ešte za minulé obdobie (rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 13.03.2012 sp. zn. 11 CoP/357/2011). Dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného pre mal. dieťa podľa § 77 ods. 1 ZoR nie sú v zákone explicitne vyjadrené a v zmysle judikatúry medzi takéto dôvody patrí objektívna nemožnosť podať návrh proti odporcovi (napr. preto, že navrhovateľ netušil, kde žije odporca alebo z dôvodu zlého zdravotného stavu sa navrhovateľ nemohol venovať takémuto konaniu). Za dôvod hodný osobitného zreteľa nie je možné považovať samo o sebe to, že rodičia prestali tvoriť spoločnú domácnosť a ani to, že bolo v možnostiach a schopnostiach povinného rodiča prispievať na výživu mal. detí vyššou sumou ako prispieval, nakoľko toto sú všeobecné predpoklady pre určenie vyživovacej povinnosti tomu z rodičov, ktorý nebýva v spoločnej domácnosti s deťmi, nie však pre určenie tejto povinnosti spätne. Dôvod, pre ktorý je možné priznať výživné spätne, pred dňom začatia súdneho konania, musí spočívať v okolnostiach, pre ktoré bolo konania začaté neskôr, teda musí ísť o ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý nebolo možné, resp. bolo len s ťažkosťami možné začať konanie o určenie výživného skôr ( rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 09.06.2016 sp. zn. 19 CoP/32/2016). Matka žiadnym spôsobom nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného spätne podľa § 77 ods. 1 ZoR, súd ani nezistil žiadne výnimočné okolnosti, pre ktoré by matka nemohla podať návrh na zvýšenie výživného od opustenia spoločnej domácnosti s otcom.
Súd preto určil ako počiatočný dátum priznania zvýšeného výživného deň začatia súdneho konania. Nakoľko súd rozhodol o určení výživného odo dňa podania návrhu, otec má za obdobie 18 mesiacov (do dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva), uhradiť 1.800,- eur, pričom v skutočnosti podľa predložených dokladov matkou uhradil 555,58 eur (19.03.2020 sumu 201,51 eur, 12.06.2020 sumu 204,07 eur a 06.04.2021 sumu 150,- eur). Súd samostatným výrokom nerozhodol o zameškanom výživnom za uvedené obdobie, pretože otec vo svojom výsluchu tvrdil, že v roku 2018 platil matke na výživu maloletej sumou 300,- eur mesačne a v roku 2019 sumou 100,- eur mesačne, po rozvode manželstva platí pravidelne 200,- GBP. Matka pred súdom pripustila, že od otca dieťaťa žiadala poslať všetky doklady o platbách výživného, aby si ich prípadne mohli zosúladiť, čo otec dieťaťa neurobil. Nie je preto zrejmé a t.č. ani zistiteľné, akú sumu výživného otec v skutočnosti za rozhodné obdobie uhradil. Súd návrh matky vo zvyšnej časti zamietol, pretože sumu výživného 100,- eur považuje za primeranú s ohľadom na vek a odôvodnené potreby maloletej, ako aj vzhľadom na možnosti, majetkové a zárobkové možnosti otca. Podľa rozsudku o rozvode manželstva je otec povinný uhrádzať na výživu maloletej sumu 150,- eur mesačne a táto jeho povinnosť platí počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva (30.04.2021). Súd konanie v časti o zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matke a o určenie styku otca s maloletou na čas do rozvodu manželstva zastavil, pretože o výkone rodičovských práva a povinností k mal. R.n bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom o rozvode manželstva a do tohto dátumu matka fakticky o maloletú vykonávala starostlivosť v plnom rozsahu. 19. V tomto konaní vznikli trovy súvisiace s prekladom úradných listín do anglického jazyka s poukazom na dožiadanie o výsluch otca justičným orgánom v Anglicku, pričom súd uznesením zo dňa 29.10.2020 ustanovil prekladateľku jazyka anglického Gabrielu Hajzuk, aby vykonala prekladateľský úkon listín pre vybavenie dožiadania. Z vyúčtovania č. 3/2020, ktoré bolo doručené súdu 13.11.2020 vyplýva, že prekladateľka si vyúčtovala odmenu 39,84 eur, ktorá suma jej bola priznaná uznesením zo dňa 18.11.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18.12.2020. Uznesením zo dňa 29.09.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29.10.2022 súd ustanovil na preklad súdnych písomností súdneho prekladateľa Mgr. Jozefa Medveckého, ktorý vykonal preklad doručených písomností z Anglicka a zaslal súdu vyúčtovanie v sume 102,96 eur a to dňa 20.10.2022. Uznesením zo dňa 24.10.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15.11.2022 súd priznal prekladateľovi odmenu a náhradu hotových výdavkov v sume 103,- eur. 20. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 21. Podľa § 54 CMP ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť. 22. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 23. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 24. O trovách konania súd rozhodol tak, že štátu sa náhrada trov konania neprisudzuje, nakoľko žiaden z účastníkov nemal v konaní uloženú povinnosť a nezavinil trovy konania, ktoré vznikli prekladom úradných listín, ktoré sú zabezpečené v spisovom materiáli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 362 ods. CSP).
Podľa § 355 CSP ods.1) proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 361 CSP ods. 1) prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. ods. 2) prokurátor môže do konania vstúpiť aj po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Podľa § 362 CSP, ods. 1) odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. 2) odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 1) CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2) CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 44 CSP rozsudky o výživnom súd vykonateľné doručením. Podľa § 376 ods. 1) CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Matka a kolízny opatrovník sa práva odvolania voči vyhlásenému rozsudku výslovne vzdali.