Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_17CoE-4-2014.pdf
PDF · 85.4 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/4/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom ul. Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom ul. Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému P. F., nar. XX.X.XXXX, bytom ul. A. XXXX/XX, XXX XX B. B., vedenej pod sp. zn. EX 1326/10, súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, ul. Záhradnícka č. 60, 821 08 Bratislava, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 712,03 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 7Er/464/2010-61 z 4.9.2013, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením podľa § 57 ods. 1 písm. a), § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavil exekúciu vedenú proti povinnému. Súdnemu exekútorovi ani oprávnenému nepriznal náhradu trov exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok zo dňa 16.03.2010, sp. zn. II/2009-5374, vydaný JUDr. Richardom Földešom, rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave. Právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť odvodzoval rozhodcovský súd podľa rozhodcovskej doložky obsiahnutej v čl. 4.9 Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky, a.s.. ako súčasti Zmluvy o vydaní súkromnej kreditnej karty č. XXXXXXXXXXXXXXXX z 21.10.2003 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným. Uvedenú zmluvu vyhodnotil okresný súd ako zmluvu spotrebiteľskú. Rozhodcovskú doložku, ktorá je súčasťou uvedenej zmluvy a ktorá v danom prípade mala založiť legitimitu pre exekučný titul, okresný súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Konštatoval, že rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Túto zmluvnú podmienku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal ani na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými zmluvnými podmienkami. Uviedol, že rozhodcovská doložka, tak ako bola koncipovaná nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu a exekučný titul bol vydaný orgánom bez právomoci, nie je preto vykonateľným aktom práva, preto exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Súdny exekútor si náhradu trov nenárokoval a oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, preto im okresný súd náhradu trov exekúcie nepriznal. Proti uzneseniu okresného súdu sa odvolal dňa 5.11.2013 oprávnený. Uviedol, že okresný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci podľa Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok je podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) právoplatný a má rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, čo znamená že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci. Okresný súd bol oprávnený v danej veci konať len ako exekučný súd. Z európskeho práva nemožno vyvodiť záver, že exekučný súd by mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý vedel o svojich právach, ale neuplatnil si ich. Ustanovenie § 45 ZoRK neumožňuje exekučnému súdu skúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozhodnutia. Rozhodcovská doložka bola uzavretá
pltne, pretože boli splnené všetky zákonné predpoklady pre jej uzavretie. V období do 31.12.2007 sa ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka. Práva a povinnosti zo zmluvy uzatvorenej dňa medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným teda nemožno posudzovať podľa ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, ktoré vstúpili do účinnosti od 01.01.2008. Právny vzťah medzi oprávneným a povinným sa posudzuje bez ohľadu na povahu účastníkov. Na základe uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.
Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník okresného súdu. Zákonný sudca odvolaniu oprávneného nevyhovel (§ 374 ods. 4 O.s.p.) a vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd ako odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a uznesenie okresného súdu vo výroku o zastavení exekúcie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vo výroku vecne správne.
Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
Z obsahu spisu krajský súd zistil, že súdny exekútor požiadal dňa 26.7.2010 exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, sp. zn. II/2009-5374, ktorý sa stal právoplatný dňa 27.5.2010 a vykonateľný dňa 30.5.2010. Okresný súd Banská Bystrica poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 27.7.2010, poverením č. 5601057819. Z exekučného titulu je zrejmé, že rozhodca vyhovel nárokom oprávneného, ktoré si uplatnil na základe Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty z 21.03.2003 a žalovanému (povinný) uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu 712,03 spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % p. a. odo dňa 15.11.2006 zo sumy 712,03 EUR, trovy rozhodcovské konania v sume 38,60 EUR, trovy právneho zastúpenia 139,-- EUR, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Okresný súd napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Vychádzal z názoru, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným je tzv. typovou zmluvou podľa § 23a ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 24.11.2004, ktoré nesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré v neprospech spotrebiteľa zakladajú zásadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Mal za to, že rozhodcovská doložka, ktorá je obsiahnutá v čl. 4.9 Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky, a.s. (ďalej len „Všeobecné obchodné podmienky“), ktorá upravuje riešenie sporov má povahu neprimeranej podmienky, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ktorá je neplatná (§39 Občianskeho zákonníka). Spotrebiteľa núti neodvolateľne sa podriadiť rozhodnutiu rozhodcovskému konaniu a vzdať sa práva na konania pred nezávislým súdom. Exekučný titul je nulitným právnym aktom, ktorý nie je vykonateľný, preto okresný súd exekúciu zastavil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.
Krajský súd dospel k rovnakému záveru ako prvostupňový súd v tom, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení; formulárová, adhézna, typová zmluva).
K odvolacej námietke oprávneného smerujúcej k možnosti preskúmať rozhodcovský rozsudok, krajský súd vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok zdôrazňuje, že súd
nielen v procesnom štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky), ale počas celého exekučného konania. Súdna prax je jednotná v názore, že v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. októbra 2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012). Skutočnosť, či sa jedná o rozhodnutie formálne vykonateľné sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo rozhodnutie vydané. Z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať sa skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu, a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Záver o oprávnení okresného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V texte vopred vyhotovenej Zmluvy o vydaní súkromnej kreditnej karty (ďalej len „Zmluva“) sú právnym predchodcom oprávneného (Tatra banka, a. s.) predtlačené prehlásenia dlžníka, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami Tatra banky, a.s., Obchodnými podmienkami, súhlasil s nimi a tieto sa stali súčasťou Zmluvy. Text rozhodcovskej doložky, z ktorej rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc v zmluve výslovne uvedený nie je. K fotokópii zmluvy o úvere z 20.10.2003, oprávnený pripojil kópiu všeobecných obchodných podmienok účinných od dňa 01.01.2003 (č. l. 13-21) a pripojil aj fotokópiu všeobecných obchodných podmienok účinných od dňa 15.2.2004 (22-31). v ktorých čl. 4.9.1 je uvedené, že „ banka a klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú alebo vznikli pri vykonávaní bankových obchodov a v súvislosti s nimi, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom asociácie bánk v Bratislave“. Na predtlači Všeobecných obchodných podmienok nie je podpis povinného ako žiadateľa o úver a ani oprávneného.
Podľa § 93b ods. 1, 2 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.
Podľa § 4 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré je dohodli.
V zmluve o úvere sa nenachádza vyhlásenie žiadateľa o úver o tom, že ho banka v zmysle § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy poučila o tom, že má zákonnú povinnosť ponúknuť klientovi pri uzatváraní zmluvy návrh rozhodcovskej zmluvy a že klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy. V texte zmluvy nie je ani vyhlásenie o tom, že by klient návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy prijal. Rozhodcovská doložka podľa názoru odvolacieho súdu nebola v danom prípade platne uzavretá.
Z ustanovenia § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných, podmienku písomnej formy. Písomná forma rozhodcovskej doložky v zmluve zo dňa 20.10.2003 uzatvorenej medzi účastníkmi nie je splnená. V zmysle ustanovenia § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V konaní nebola zo strany účastníkov doložená rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy, preto bolo potrebné, aby súd na základe Všeobecných obchodných podmienok ustálil, či možno dojednanie o rozhodcovskej doložke uvedenej v bode 4.9.1 Všeobecných obchodných podmienok považovať za rozhodcovskú doložku k zmluve. Úprava obsiahnutá v Zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu. Formálna podmienka písomnej formy rozhodcovskej zmluvy v danom prípade dodržaná nebola. Z kópie zmluvy, všeobecných obchodných podmienok nie je zrejmé, že tvorili technický jednotný celok a boli súčasťou zmluvy. Časť obsahu zmluvy možno podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Zo spisu nevyplýva, či práve predložené Všeobecné obchodné podmienky boli platné v čase uzavretia zmluvy o úvere, nakoľko z nepodpísaného a dátumom neoznačeného dokumentu to nie je možné vyvodiť. Z listín predložených oprávneným nie je preukázané, že časť zmluvy bola tvorená odkazom na práve na Všeobecné obchodné podmienky účinné od 15.2.2004 a že povinný mienil vedome uzavrieť rozhodcovskú doložku k zmluve, pokiaľ v čase uzavretia zmluvy boli účinné iné všeobecné obchodné podmienky (od 01.01.2003), ktoré vyššie citované dojednanie o rozhodcovej doložke neobsahovali. Na tomto nemení nič ani čl. 5.7 všeobecných obchodných podmienok účinných od 15.2.2004, podľa ktorého sa rušia všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.01.2003, pretože uzavretie rozhodcovskej doložky v písomnej forme by bolo preukázané, len ak by povinný podpísal tieto Všeobecné obchodné podmienky ako technickú súčasť zmluvy o úvere a tieto obchodné podmienky by aj obsahovali dojednanie o rozhodcovskej doložke, ktoré podmienky neboli naplnené.
Ak v danom prípade rozhodcovská doložka nebola dojednaná, nebola daná právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať o nárokoch oprávneného vyplývajúcich zo zmluvy zo dňa 20.10.2003. Rozhodcovský rozsudok vydaný 16.3.2010, sp. zn. II/2009-5374 rozhodcom JUDr. Richardom Földešom, Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, nie je v zmysle § 41 Exekučného poriadku spôsobilým (materiálne vykonateľným) exekučným titulom.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku zastavujúcom exekúciu správne, preto ho podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil, aj keď z iných dôvodov.
Krajský súd dodáva, že podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku s účinnosťou od 01.11.2013 nemá funkčnú príslušnosť na rozhodnutie o odvolaní proti výroku o trovách exekúcie v uznesení vydanom vyšším súdnym úradníkom. O odvolaní oprávneného z 5.11.2013 proti výroku o náhrade trov konania krajský súd nerozhoduje, pretože rozhodnutie sa podaním odvolania v tejto časti zrušilo (§ 374 ods. 4 O.s.p.) a nanovo o trovách konania rozhodne sudca okresného súdu. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov senátu krajského súdu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.