Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/32/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne vo veci výkonu rozhodnutia oprávneného: L. H. D. G., bytom XXXX K., XXXXX D., O., štátny občan O. republiky, právne zast. JUDr. Jozefom Herbulákom, advokátom so sídlom Trenčín, Brnianska 1K, proti povinnej: C. R., bytom J., X. XXX/XX, štátna občianka R. republiky, právne zast. JUDr. PaedDr. Ivanom Pecníkom, PhD., MBA, advokátom so sídlom v Bratislave, Karloveská 3154/6C, o nariadenie výkonu rozhodnutia - návrat maloletých detí U. R., nar. XX. H. XXXX a E. R., nar. XX. S. XXXX, štátna príslušnosť O. republiky a R. republiky, do krajiny obvyklého pobytu, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 21. februára 2014, č.k. -296, takto

rozhodol:

Krajský súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil výkon rozhodnutia, ktorý je vedený na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. , za neprípustný. Zároveň výkon tohto rozhodnutia zastavil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným tamojšiemu súdu dňa 21. mája 2013 sa otec maloletých detí (oprávnený) prostredníctvom právneho zástupcu domáhal výkonu rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15. marca 2013, č.k. -669, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 16. mája 2013 a právoplatnosť dňa 2. septembra 2013. Otec návrh odôvodnil tým, že matka maloletých detí dobrovoľne neplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15. marca 2013, č.k. -669 a odmieta maloleté deti vrátiť do krajiny ich obvyklého pobytu a naďalej maloleté deti neoprávnene zadržiava na území R. republiky. Matka odmieta vrátiť maloleté deti do krajiny ich obvyklého pobytu aj napriek skutočnosti, že otec zabezpečil vo O. samostatné ubytovanie pre matku s maloletými deťmi, za ktoré sa zaviazal aj platiť, zložil finančnú hotovosť na bankový účet s výlučným disponentom matkou, vopred zaplatil matke aj maloletým deťom otvorené letenky do O. a vopred zabezpečil a zaplatil odvoz matky aj maloletých detí z J. (kde matka maloleté deti neoprávnene zadržiava) na letisko a orgány sociálnych záležitosti vo O. sa zaviazali matke poskytnúť súčinnosť pri zabezpečení poberania dávok prináležiacich rodičom maloletých detí. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15. marca 2013, č.k. -669 súd nariadil návrat maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu do O. republiky, nariadil matke, aby vrátila maloleté deti do O. republiky do 3 dní od doručenia rozhodnutia a v prípade, že matka maloleté deti nevráti do O. republiky v stanovenej lehote, je otec maloletých detí oprávnený po uplynutí tejto lehoty maloleté deti prevziať za účelom ich vrátenia do miesta obvyklého pobytu maloletých detí na územie O. republiky. Vyššie uvedené uznesenie bolo potvrdené Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -760 zo dňa 13. augusta 2013. Uznesením Okresného súdu Partizánske č.k. -19 zo dňa 4. júna 2013 súd ustanovil maloletým deťom opatrovníka Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Partizánske. Dňa 4. júla 2013 súd vyzval povinnú matku na podrobenie sa súdnemu rozhodnutiu, povinná matka však na výzvu súdu v stanovenej lehote nereagovala a preto súd uznesením č.k. -141 zo dňa 15. októbra 2013 nariadil výkon rozhodnutia - uznesenia Okresného súdu Bratislava I. č.k. -669 zo dňa 15. marca 2013,

nariadil odňatie mal. U. R., nar. XX. H. 2005 a mal. E. R., nar. 6. S. XXXX matke C. R. a ich odovzdanie otcovi L. H. D. G. dňa 16. októbra 2013 o 8.00 hod. a poveril otca maloletých detí realizáciou výkonu návratu detí do krajiny obvyklého pobytu, do O.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22. októbra 2013. Dňa 16. októbra 2013 o 8,00 hod. sa uskutočnila realizácia výkonu rozhodnutia na Základnej škole, ul. Y. XXX/X v J., Y. L.. Priebeh výkonu rozhodnutia je zdokumentovaný v "Zápisnici o úkone v rámci výkonu rozhodnutia podľa vyhlášky MS SR č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí" spísanej vyšším súdnym úradníkom dňa 16. októbra 2013 (na č.l. 162a spisu). Pri realizácii výkonu rozhodnutia obe maloleté deti negatívne reagovali na výkon rozhodnutia, nachádzali sa v zlom psychickom stave, a preto k nim bola privolaná Rýchla zdravotná pomoc. Následne boli maloleté deti odvezené do nemocnice a hospitalizované. Výkon rozhodnutia nebolo možné zrealizovať vzhľadom k odvezeniu maloletých detí do nemocnice, ktoré sa nachádzali v kolapsovom stave, na pokraji nervového zrútenia, čo vyplýva zo správy nemocnice na čl. 170 spisu a z prepúšťacích správ maloletých detí na č.l. 196 - 201 spisu. Zo správy Nemocnice s poliklinikou Partizánske, n.o., zo dňa 17. októbra 2013 vyplýva, že pri realizácii výkonu rozhodnutia došlo u maloletých detí ku kolapsovému stavu (č.l. 170 spisu). Súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu, pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I. č.k. , citovanej medzinárodno-právnej úpravy, právnej úpravy Slovenskej republiky zistil nasledovné: ustanovenie taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd výkon rozhodnutia zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Skončenie súdneho výkonu rozhodnutia bude závislé od jeho samotného priebehu. Zastaviť výkon rozhodnutia v zmysle možno vtedy, ak pokračovanie výkonu rozhodnutia by sa priečilo zásadám výkonu rozhodnutia. Pritom môže ísť o akýkoľvek dôvod, ktorý nie je taxatívne uvedený v zákone. Jeho podmienkou však je, že rozhodnutím bola vyslovená neprípustnosť výkonu rozhodnutia. V danom prípade súd v priebehu výkonu rozhodnutia zistil, že výkon rozhodnutia nie je v súlade s najlepším záujmom detí, dokonca je v príkrom rozpore s najlepším záujmom detí. Uvedené mal súd za preukázané z prepúšťacích správ Nemocnice s poliklinikou Partizánske, n.o., lekárskych správ psychologickej ambulancie H.. Y. G., psychológa, lekárskej správy ošetrujúceho detského lekára H.. U. D., lekárskej správy klinického psychológa J.. E. J., ako aj oznámení kolízneho opatrovníka maloletých detí. Záujem dieťaťa musí byť podľa č. 3 bodu 1 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných verejnými, alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi, alebo zákonodarnými orgánmi. Ak by realizácia výkonu rozhodnutia bola v príkrom rozpore s najlepším záujmom dieťaťa môže tento záujem prevážiť nad záujmom oprávneného rodiča, tak ako je to skonštatované v rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva a slobody vo veci X. zo dňa 6. júla 2010. Súd poukázal najmä na to, že súd, ale i iné orgány zúčastnené na realizácii výkonu rozhodnutia majú mať na zreteli najlepší záujem dieťaťa. Súd mal za to, že v tomto štádiu vzťahov medzi otcom a maloletými deťmi by výkon rozhodnutia mal vážne následky pre ďalší vývoj maloletých detí. Súd mal navyše za to, že ak maloleté deti vo veku X a X rokov otca absolútne odmietajú a je jedno z akéhokoľvek dôvodu, a napriek tomu sú tieto nútené k odňatiu matke a odovzdaniu otcovi, tak v tomto prípade by takýto výkon rozhodnutia bol v rozpore so záujmom maloletých detí, ktorý záujem je súd povinný v prvom rade skúmať a tento hájiť. Navyše je potrebné zdôrazniť, že nielen otec, ale aj deti majú svoje práva stanovené tak Dohovorom o právach dieťaťa, ako aj Zákonom o rodine, keď Dohovor o právach dieťaťa obsahuje úpravu, podľa ktorej má dieťa oddelené od jedného, alebo obidvoch rodičov právo udržiavať osobné pravidelné kontakty s obidvomi rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že sa jedná o právo rodičov a dieťaťa, no nie povinnosť dieťaťa a že aj toto právo môže byť vylúčené, ak je v rozpore so záujmom dieťaťa. Ak deti trpia syndrómom tzv. zavrhnutého rodiča, čomu by naznačovali aj skutkové zistenia vyjadrené v lekárskych správach, tak pri násilnej exekúcii detí by tu existovalo zjavné riziko, že by mohlo dôjsť k poškodeniu fyzického, alebo duševného zdravia detí, čo však nie je ani nemôže byť účelom výkonu rozhodnutia upraveného ustanoveniami . V danom prípade súd v priebehu výkonu rozhodnutia zistil, že výkon rozhodnutia nie je v najlepšom záujme maloletých detí a preto by bolo v rozpore s ich najlepším záujmom v tomto výkone rozhodnutia pokračovať. Uvedené jednoznačne vyplýva zo správ a odborných posudkov lekárov, správy ošetrujúceho detského lekára, posudkov klinického psychológa a stanoviska kolízneho opatrovníka, ktoré súd vzal do úvahy a pri rozhodovaní postupoval analogicky podľa ustanovenia a vyhlásil výkon rozhodnutia za neprípustný, pretože existuje dôvod, pre ktorý rozhodnutie nemožno vykonať a výkon rozhodnutia zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že rozhodnutie súdu nebolo vydané v súlade so zákonom a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a že je v rozpore s najlepším záujmom maloletých detí. Uviedol, že na základe hodnotení lekárov rýchlej zdravotnej pomoci bol zistený len momentálny stav maloletých detí, vyplývajúci z priebehu realizácie výkonu rozhodnutia. Bolo pritom zjavné, že stresovú situáciu pri výkone rozhodnutia vytvorila práve povinná a ovplyvnilo ju aj prostredie, v ktorom sú maloleté deti neoprávnene zadržiavané. Dôvodil, že v konaní nebolo nikdy preukázané, že by on ako otec, maloletým deťom akýmkoľvek spôsobom ublížil, resp. aké okolnosti by maloleté deti po návrate do O. mohli pociťovať ako ujmu. Zastával názor, že súd prvého stupňa úplne opomenul zhodnotiť najlepší záujem maloletých detí vo vzťahu nielen k momentálnej situácii, ale aj vo vzťahu k príčinám vzniku takéhoto stavu. Dôvodil, že konštatovanie súdu o syndróme zavrhnutého rodiča absolútne nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ale ide len o arbitrárne tvrdenie, na ktoré súd nie je oprávnený. Uviedol, že za účelom zhodnotenia najlepšieho záujmu maloletých detí je nevyhnutné vykonať dokazovanie o stave maloletých detí vo vzťahu k obom rodičom, k výchovnému prostrediu, v ktorom sú deti neoprávnene zadržiavané a vo vzťahu k výchovnému prostrediu, do ktorého by sa vrátili, ak by sa uskutočnil ich návrat do O., ktoré je krajinou ich obvyklého pobytu. Namietal, že dôkazy z ktorých súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal, sú dôkazy produkované povinnou, s ktorými nebol oboznámený, nebolo mu ani umožnené sa k nim v konaní relevantne vyjadriť a predložiť dôkazy, resp. návrhy na vykonanie dokazovanie, čím bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania. Poukázal na to, že návrat maloletých detí do O. je zabezpečený tak, aby maloleté deti mohli naďalej zostať s povinnou, ale popri tom mohli mať vo svojej blízkosti aj otca. Ďalej uviedol, že pri realizácii výkonu rozhodnutia dňa 16. októbra 2013 došlo k hrubému porušeniu zákona, keď zákonný sudca dal telefonický pokyn prítomnému poverenému vyššiemu súdnemu úradníkovi, aby tento nepokračoval vo výkone rozhodnutia, a to na základe skutočnosti, že proti exekučnému titulu bol podaný mimoriadny opravný prostriedok. V konaní o výkon rozhodnutia pritom exekučný súd nie je oprávnený posudzovať správnosť rozhodnutia, ktoré sa má vykonať, ale výlučne len jeho formálnu správnosť byť podkladom pre výkon rozhodnutia a je povinný viesť konanie tak, aby výkon rozhodnutia bol uskutočnený v zmysle zákona. Dôvodil, že výkonu rozhodnutia o nariadení návratu maloletých detí do krajiny svojho obvyklého pobytu pritom fakticky nič nebráni (okrem povinnej), keďže nenastala nijaká skutočnosť, ktorá by bránila vykonateľnosti rozhodnutia v konaní. Vytýkal súdu prvého stupňa, že rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci X. a R. vs. Y. použil nesprávne a bez toho, aby medzi prípadmi bola náležitá súvislosť. Poukázal na rozhodntuie vo veci Z. vs. N., v ktorom Európsky súd pre ľudské práva uviedol, že dĺžka (neoprávneného) pobytu dieťaťa v krajine, kde je dieťa neoprávnene zadržiavané nepostačuje na to, aby nebol nariadený návrat dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu, pretože inak by ktorýkoľvek rodič, ktorý by svojvoľne uniesol, alebo zadržiaval dieťa, mohol zabraňovať odďalovaním návratu v samotnom uskutočnení návratu. Vzhľadom na uvedené zastával názor, že aj Európsky súd pre ľudské práva potvrdil jeho právne tvrdenia o tom, že v záujme zachovania spravodlivosti a naplnenia práva je nevyhnutné navrátiť maloleté deti na územie O.. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Povinná v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného navrhla, aby odvolací súd odvolanie oprávneného zamietol a aby konanie vo veci samej zastavil. Uviedla, že Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 19. februára 2014, sp. zn. , odložil vykonateľnosť výkonu rozhodnutia o návrate maloletých detí do krajiny obvyklého pôvodu, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Odvolací súd preskúmal vec podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa .

Podľa , výkon rozhodnutia sa zastaví, ak výkon rozhodnutia bol súdom vyhlásený za neprípustný, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý rozhodnutie nemožno vykonať.

Podľa čl. 9 bod 3 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného, alebo dvoch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnej veci Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 15. marca 2013, č.k. -669, potvrdeným uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13. augusta 2013, č.k. -760, nariadil návrat maloletých detí U. R. a E. R. do krajiny ich obvyklého pobytu do O. republiky, matke nariadil, aby vrátila maloleté deti do O. republiky do 3 dní od doručenia tohto uznesenia a v prípade, že matka maloleté deti nevráti do O. republiky v stanovenej lehote, je otec maloletých detí oprávnený po uplynutí tejto lehoty maloleté deti prevziať za účelom ich vrátenia do miesta obvyklého pobytu maloletých detí na územie O. republiky. Uvedené uznesenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 16. mája 2013. Dňa 4. júla 2013 súd prvého stupňa vyzval povinnú (matku) na podrobenie sa súdnemu rozhodnutiu, ktorá však na výzvu súdu v stanovenej lehote nereagovala, a preto súd prvého stupňa uznesením zo dňa 15. októbra 2013, č.k. -141 nariadil výkon rozhodnutia - uznesenia Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 15. marca 2013, č.k. -669 a nariadil odňatie mal. U. R., nar. XX. H. XXXX a mal. E. R., nar. 6. S. XXXX matke C. R. a ich odovzdanie otcovi L. H. D. G. dňa 16. októbra 2013 o 8.00 hod. a poveril otca maloletých detí realizáciou výkonu návratu detí do krajiny obvyklého pobytu, do O.. Uznesenie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22. októbra 2013. Dňa 16. októbra 2013 o 8,00 hod. sa uskutočnila realizácia výkonu rozhodnutia na B. škole, ul. Y. XXX/ X v J., Y. L.. Z obsahu "Zápisnice o úkone v rámci výkonu rozhodnutia podľa vyhlášky MS SR č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí" zo dňa 16. októbra 2013 (č.l. 162a spisu ) vyplýva, že pri realizácii výkonu rozhodnutia obe maloleté deti negatívne reagovali na výkon rozhodnutia, nachádzali sa v zlom psychickom stave, v dôsledku čoho k nim bola privolaná Rýchla zdravotná pomoc a maloleté deti boli následne odvezené do nemocnice a hospitalizované.

Zo správy Nemocnice s poliklinikou Partizánske, n.o., zo dňa 17. októbra 2013 vyplýva, že pri realizácii výkonu rozhodnutia došlo u maloletých detí ku kolapsovému stavu (č.l. 170 spisu).

Z prepúšťacej správy maloletej E. z Nemocnice s poliklinikou Partizánske, n.o. zo dňa 18. októbra 2013 (č.l. 196 spisu) vyplýva, že maloletá bola privezená na detské oddelenie lekárom RZP, ktorý bol privolaný do školy k dieťaťu na pokraji nervového zrútenia. Dieťa na základe vykonávania súdneho rozhodnutia

- odobratie dieťaťa matke do starostlivosti otca reagovalo neprimerane, podľa oznámenia lekára RZP neutíšiteľne plakalo, jačalo, triaslo sa pri pohľade na otca odmietalo komunikovať. Priebeh hospitalizácie bol zaznamenaný nasledovne: " 7- ročné dievča bolo privezené na oddelenie lekárom RLP s klinickými známkami akútneho emočného stresu, po podaní sedatívnej liečby. Pri prijatí dominuje výrazný negativizmus voči okoliu, úzkosť, strach, vegetatívne je nestabilná, s tachykardiou, zvýšeným tlakom, hyperventiluje. Odmieta komunikáciu a kontakt so všetkými osobami, vyžaduje len osobný až telesný kontakt s matkou a sestrou. Po prijatí je uložená na lôžko spolu s matkou a sestrou v izolovanom prostredí, kde pokračuje v kľudovom režime a medikácii anxiolytikami. Postupne sa dieťa ukľudňuje, normalizujú sa vegetatívne funkcie, pretrváva silná fyzická viazanosť na matku. Na 2. deň po stabilizácii klinického stavu bolo realizované psychologické vyšetrenie. Dieťa v stabilizovanom stave bolo prepustené do ambulantného sledovania. " Z prepúšťacej správy maloletej U. z Nemocnice s poliklinikou Partizánske, n.o. zo dňa 18. októbra 2013 (č.l. 199 spisu) vyplýva, že dieťa bolo privezené na detské oddelenie lekárom RZP, ktorý bol privolaný do školy k dieťaťu na pokraji nervového zrútenia. Dieťa na základe vykonávania súdneho rozhodnutia - odobratie dieťaťa matke do starostlivosti otca reagovalo neprimerane, podľa zdelenia lekára RZP plačlivá, exhaltovaná, po príchode matky odmietalo komunikovať s okolím, pevne sa držalo

matky. Na základe uvedených prejavov akútneho emočného stresu prítomný lekár podal sedatívnu liečbu a indikoval prevoz na detské oddelenie. Dieťa bolo akútne hospitalizované s matkou a sestrou, ktorá mala podobné prejavy. Priebeh hospitalizácie bol v správe vyjadrený nasledovne: " X

- ročné dievča bolo privezené na oddelenie lekárom RLP s klinickými známkami akútneho emočného stresu, po podaní sedatívnej liečby. Pri prijatí vegetatívne nestabilná, prítomná tachykardia, hypertenzia, zvýšená potivosť, v emočnom prejave dominuje výrazná úzkosť a strach. Odmieta komunikáciu a kontakt so všetkými osobami, vyžaduje len osobný až telesný kontakt s matkou. Uložená je na lôžko spolu s matkou a sestrou v izolovanom prostredí, kde pokračuje v kľudovom režime a medikácii anxiolytikami. Postupne sa dieťa ukľudňuje, normalizujú sa vegetatívne funkcie, pretrváva silná psychická a fyzická viazanosť na matku.“ V prepúšťacích správach je v prípade oboch maloletých detí uvedené odporúčanie, a to pokračovanie v kľudovom režime v domácom prostredí, vylúčenie akútnych stresových podnetov a pokračovanie v pravidelných psychoterapeutických stretnutiach.

Z psychologického vyšetrenia maloletých detí psychológom H.. Y. G. zo dňa 17. októbra 2013 (č.l. 197 spisu) vyplýva, že maloletá E. sa po položení otázok týkajúcich sa otca opäť odmlčala, nálada je skleslá, miestami dysforická, emotivita labilná, prítomná psychomotorická instabilita, jej vzťah k otcovi je negatívny, výrazne odmietavý, v prežívaní dominuje strach a hnev, prítomné je vnímanie negatívnych pocitov od otca smerom k jej osobe, v spomienkach dominujú udalosti, keď sledovali ako otec ubližuje matke, búrlivá odmietavá reakcia týkajúca sa ich návratu do O. („radšej obidve zomrieme“). Osobnosť maloletej E. je detská, introvertná, aktuálne silno afektívne destabilizovaná po traumatickom zážitku, silne naviazaná na matku, prítomná separačná úzkosť. Z psychologického vyšetrenia maloletých detí psychológom H.. Y. G. zo dňa 17. októbra 2013 (č.l. 200 spisu) vyplýva, že maloletá U. sa po položení otázok týkajúcich sa otca opäť odmlčala, zaujala schúlený postoj, pozorované bolo intenzívne škriabanie si poštípaného miesta až jej začala tiecť krv, nálada skleslá, emotivita labilná, vzťah k otcovi negatívny, v prežívaní dominuje strach a smútok, prítomné je vnímanie negatívnych pocitov od otca smerom k jej osobe, v spomienkach dominujú udalosti, keď sledovali ako otec ubližuje matke, búrlivá odmietavá reakcia týkajúca sa ich návratu do O. („radšej obidve zomrieme"). Osobnosť maloletej U. je detská, introvertná, aktuálne silno afektívne destabilizovaná po traumatickom zážitku, silne naviazaná na matku, prítomná separačná úzkosť, škriabanie poštípaných miest u nej začína mať charakter sebapoškodzujúceho správania. Klinický psychológ v správach konštatoval na základe rozhovoru s maloletými a pozorovania ich prejavov, že zverenie detí do otcovej starostlivosti, ako i sťahovanie sa do O., by malo na psychiku obidvoch detí nezvrátiteľný negatívny dopad, keď dievčatá považujú za svoj domov R. a za svoj materinský jazyk slovenčinu a na O. nemajú vytvorené žiadne väzby.

Kolízny opatrovník maloletých detí, ktorý bol pri výkone rozhodnutia dňa 16. októbra 2013 prítomný, dňa 30. januára 2014 (č.l. 242 spisu) a dňa 17. februára 2014 (čl. 254 spisu) uviedol, že počas tohto výkonu došlo k negatívnej reakcii maloletých detí, ktorá vyústila do privolania rýchlej zdravotnej pomoci a ich následnej hospitalizácie v NsP Partizánske. Poukázal na lekársku správu, z ktorej vyplýva, že maloleté deti vykazovali prejavy nervového zrútenia a emočného stresu s vegetatívnymi prejavmi. Ďalej uviedol, že maloleté deti boli prepustené z hospitalizácie dňa 18. októbra 2013 s odporučením dodržovania kľudového režimu, vylúčením stresových podnetov a potrebou pokračovania psychoterapeutických stretnutiach. Zastával názor, že v prípade ďalšej realizácie výkonu rozhodnutia nie je možné vylúčiť skutočnosť, že deti budú opätovne vystavené situácii, ktorá im spôsobí negatívny a psychický traumatizujúci stav. Vzhľadom k uvedenému mal za to, že takýto spôsob a realizácia výkonu rozhodnutia môže nepriaznivo vplývať na celkový fyzický, psychický a sociálny vývin maloletých detí, čo nie je v súlade s ich najlepším záujmom. Kolízny opatrovník taktiež uviedol, že nie je v záujme maloletých detí vystavovať ich situáciám, ktoré im môžu spôsobovať negatívny a psychický traumatizujúci stav.

Zo správy detskej lekárky maloletých detí H.. U. D. o zdravotnom stave maloletých detí (č.l. 248 spisu) vyplýva, že maloleté deti sú prihlásené do jej zdravotnej starostlivosti od augusta 2010, pričom počas tohto obdobia deti zažívajú opakovane negatívne záťažové situácie, ktoré vyplývajú z neustáleho posudzovania vzájomného vzťahu ich biologického otca - O., ktorý má záujem presťahovať ich do krajiny ich narodenia - O.. Ďalej uviedla, že krátko po presťahovaní boli maloleté deti vyšetrené psychológom Dr. J. a pre zhoršenie zdravotného stavu boli hospitalizované na pedopsychiatrickej klinike DFN Bratislava - maloletá E. v apríli 2013 a maloletá U. v máji 2013. Maloleté deti boli veľmi

dôkladne a odborne vyšetrené a na základe zhodnotenia celkovej situácie v oboch prípadoch je detskými psychiatrami doporučené, aby deti zostali naďalej v starostlivosti matky a kontakt s otcom treba zabezpečiť len v prítomnosti matky. Detská lekárka poukázala na skutočnosť, že na zdravotný stav maloletých detí negatívne vplýva celé doterajšie dianie, ktoré eviduje 3,5 roka a ktorého svedkami sú obe maloleté deti. Podľa vyjadrenia ošetrujúcej detskej lekárky maloleté deti zažívajú situácie, na ktoré sa nedá zabudnúť a ktoré ich budú ťažiť v celom ďalšom vývoji, žijú pod psychickým tlakom, v chronickom strese a v neistote z blízkej budúcnosti. Deti opakovane odmietli kontakt s otcom, o vycestovaní do O. ani nehovoriac. Podľa slov ošetrujúcej lekárky situácia je stále nedoriešená, resp. hlavne nedoriešená v prospech detí a tiež podľa nej nie je normálne, aby maloleté deti trávili celý deň pod matkiným dozorom, či už v škole, na krúžku, samozrejme aj cestou do školy a zo školy a aby ani nevychádzali z domu, nehrali sa vonku, nechceli nikam ísť, a to všetko len z pretrvávajúceho strachu z možného stretnutia s otcom. V závere správy ošetrujúca lekárka uviedla, že rozhodnutie o návrate detí do O. by bolo v najlepšom záujme maloletých detí vtedy, keby sa na túto skutočnosť tešili a nemali z celej situácie dlhodobý stres, pričom v danom prípade je však situácia opačná.

Zo správy J.. E. J., klinického psychológa, v ktorého odbornej psychologickej starostlivosti sú maloleté deti (č.l. 255 spisu) vyplýva, že u maloletých detí sa od realizácie výkonu rozhodnutia, t.j. od 16. októbra 2013 výrazne pohoršil spánok, budia sa v noci s plačom, kopajú, mykajú sa a ich spánok je celkovo nekľudný. Do školy chodia so strachom, aj na sedení odmietli, aby ich matka počkala v čakárni, čo im predtým nerobilo problém, a obe maloleté deti reagovali až panicky. Maloleté deti podľa slov klinického psychológa prežívajú neprirodzený strach z toho, že sa to zopakuje, aj von chodia len s dospelými. Stále obe rozprávajú o tom, že majú zlý sen, že boli unesené, obe odmietajú komunikovať na čokoľvek, čo sa týka ich otca a odchodu do krajiny, vyhýbajú sa i cieleným otázkam, pričom bolo spozorované aj celkové zhoršenie výkonnosti v škole. V závere klinický psychológ uviedol, že návrat detí do krajiny pokladá za maximálne traumatizujúci za akýchkoľvek okolností, vzhľadom na reakcie, stav detí, ako prežívali eventuálne sa nervovo zrútili v XX/XX a doposiaľ reagujú anxiozne-depresívne, v niektorých situáciách až regresne. Klinický psychológ sa domnieval, že iba negatívny dopad by mal taký krok, ako je odobratie detí a vrátenie k otcovi a pokladal takýto výkon rozhodnutia a realizáciu za absolútne traumatizujúci, a s nepredstaviteľným množstvom psychických problémov. Uviedol tiež, že len samotná situácia, že sa dané nariadenie nezastavilo a deti nemôžu slobodne zostať s matkou na R., ktoré pokladajú za svoj domov, spôsobuje iba fixovanie ich traumy, čo nezostáva bez ujmy na ich psychickom zdraví.

Odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že v predmetnej veci sú dané dôvody na vyhlásenie výkonu rozhodnutia za neprípustný a na jeho zastavenie v zmysle ust. . Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí byť záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa) a že právo na styk rodiča s dieťaťom je predovšetkým právom dieťaťa a nie jeho povinnosťou. Aj napriek tomu, že záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže, podľa individuálnych okolností, prevážiť záujem rodiča na styk s maloletým dieťaťom, ak tento je v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa. V danej veci je nesporné, že výkon rozhodnutia, ktorý bol nariadený uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 15. októbra 2013, č.k. -141, nebolo možné zrealizovať, pretože maloleté deti sa nachádzali v kolapsovom stave a na pokraji nervového zrútenia, v dôsledku čoho boli odvezené do nemocnice. Z prepúšťacích správ Nemocnice s poliklinikou Partizánske, n.o., lekárskych správ psychologickej ambulancie H. Y. G., lekárskej správy ošetrujúcej detskej lekárky H.. U. D., lekárskej správy klinického psychológa J.. E. J., ako aj z oznámení kolízneho opatrovníka maloletých detí mal odvolací súd jednoznačne za preukázané, že vzhľadom na negatívny vzťah a absolútne odmietajúci postoj maloletých detí k ich otcovi (oprávnenému), ako aj na nepriaznivý fyzický a psychický stav maloletých detí pri realizácii výkonu rozhodnutia dňa 16. októbra 2013, a aj po ňom, by ďalšie pokračovanie vo výkone rozhodnutia mohlo viesť k vážnemu poškodeniu fyzického alebo duševného zdravia maloletých detí. Odvolací súd zároveň konštatuje, že odňatie maloletých detí matke a ich odovzdanie otcovi proti vôli maloletých detí môže mať taktiež negatívne dôsledky na ďalší vývoj vzťahu maloletých detí k otcovi, ako aj na ich budúci duševný a citový vývoj. Keďže v priebehu výkonu rozhodnutia bolo zistené, že ďalšia realizácia výkonu rozhodnutia by bola v príkrom rozpore s najlepšími záujmami maloletých detí, čo by sa nesporne priečilo zásadám výkonu rozhodnutia upraveným ustanoveniami , súd prvého

stupňa postupoval správne, keď napadnutým uznesením vyhlásil výkon rozhodnutia za neprípustný, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý rozhodnutie nemožno vykonať a výkon rozhodnutia podľa zastavil.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .