Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10CoE-31-2014.pdf
PDF · 84.01 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoE/31/2014
Uznesenie
Krajský súd Žilina, ako odvolací súd v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnej: J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, XXX XX B. C., o vymoženie pohľadávky 1.461,70 eur s príslušenstvom, exekučné konanie bolo začaté na Exekútorskom úrade JUDr. Júlie Kubjatkovej, so sídlom L.. M.R. E. XX, XXX XX J., zast. JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD ., Exekútorský úrad T. C. XXX, XXX XX O. D., pod sp. zn. EX 586/13, v štádiu rozhodovania o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Er/1113/2013-15 zo dňa 29.11.2013, takto
rozhodol:
P o t v r d z u je uznesenie okresného súdu .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp.zn. RK-PC-508/13-LP zo dňa 02.04.2013, podkladom pre jeho vydanie bola zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 03.06.2011, ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a exekučný súd je zo zákona povinný skúmať, či sa nenavrhuje vymoženie plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné a nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Rozhodcovskou zmluvou zo dňa 03.06.2011 ( uzavretou v rovnaký deň ako zmluva o úvere) tak ako je formulovaná je spotrebiteľovi odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak oprávnený podá voči nemu žalobu u jedného s ním vopred vybraných rozhodcov. Znenie rozhodcovskej zmluvy neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza, keďže „výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi“. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a je dodávateľom vopred pripravená. Vychádzajúc zo znenia rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že oprávnený už od počiatku sleduje jej koncipovaním riešenie prípadných sporov rozhodcom za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Táto v danom prípade obchádza znenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Oprávnenie rozhodcu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve rozhodcovskou zmluvou. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať.
Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený, domáhal sa zrušenia uznesenia v celom rozsahu a žiadal vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V prvom rade namietal postup súdu, ktorý viedol k posúdeniu rozhodcovskej zmluvy ako neplatného úkonu. Podľa odvolateľa sa súd nedôsledne zaoberal povahou rozhodcovskej zmluvy v tom smere, či ide o individuálne dohodnutú zmluvu alebo nie. Rozhodcovská zmluva je samostatným úkonom, ktorého existencia nie je ani podmienkou uzavretia úverovej zmluvy, resp. jej trvania ako takej (bod 2 rozhodcovskej zmluvy). V zmysle bodu 7 zmluvy mohol dlžník odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Uplatnením tohto práva môže dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Povinný mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody. Rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia. Ohľadom jednostranného ,,zrušenia“ rozhodcovskej zmluvy odvolateľ sa odvoláva na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 14/2011 zo dňa 22.11.2012. Rozhodcovská zmluva ani v prípade, ak by nebola individuálne dojednaná, nemohla byť posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka. A to nielen z hľadiska jej právnych dôsledkov, ale ani z hľadiska procesu jej uzatvárania. Z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že obsahuje poučenie o možnosti ale nie povinnosti zmluvu uzavrieť bez následkov ohľadne vzniku úverovej zmluvy, dôsledkoch a význame rozhodcovského konania a o možnosti jednostranne rozhodcovskú zmluvu ukončiť. Rozhodcovská zmluva nesplňa definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 1, resp. ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Neprijateľným môže byť len také dojednanie, ktoré by spotrebiteľovi nedávalo možnosť na výber pri podaní jeho žaloby. V prípade rozhodcovskej zmluvy, vzhľadom na ust. bodu 3 a 5 vylúčené splnenie podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Predmetné ustanovenie nemá riešiť a ani nerieši situáciu, kedy žalobu podáva dodávateľ. Oprávnený na podporu svojej odvolacej argumentácie zvýrazňuje aj závery Krajského súdu v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 21CoE/24/2012 zo dňa 15.05.2012, ktoré priložil ako dôkaz spolu so zmluvou o revolvingovom úvere č. 8100007472 zo dňa 24.04.2008 a rozhodcovskou zmluvou č. 8500004686 zo dňa 03.06.2011.
Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený účastník ( § 201prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote ( § 204 ods. l O.s.p.) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu dáva účastníkom konania relevantné odpovede, na ne poukazuje aj odvolací súd, preto sa v odvolacom konaní krajský súd obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Z obsahu spisu je zrejmé, že v posudzovanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok č. RK- PC-508/13-LP zo dňa 02.04.2013 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline, rozhodcom Mgr. Luciou Pohančeníkovou. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 03.06.2011 uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom.
Súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z citovaného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či tu nie
je taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 45 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hmotnoprávnych hľadísk. Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku je upravená v ustanovení § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť exekúciu napriek právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v § 40 písm. a), b), alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. má nielen oprávnenie ale aj povinnosť podrobiť prieskumu rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý úplne alebo čiastočne je potrebné exekučné konanie zastaviť, resp. zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Je správny právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere je zmluvou spotrebiteľskou, medzi oprávneným a povinnou bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah, povinná v zmluvnom vzťahu vystupovala ako spotrebiteľ a oprávnený ako dodávateľ. Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 03.06.2011 jednoznačne vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase jej uzavretia. Odvolací súd poukazuje na smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, konkrétne na čl. 1 písm. q/ Prílohy, ktorý považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti treba chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie
- dané tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok, že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ pod tlakom finančnej tiesne a tým podnikateľ môže získať nefér výhody, ktorou je aj prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov na rozhodcu s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky atď.
Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa zastáva názor, že za neprimeranú je potrebné v predmetnej veci považovať rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi konania v rovnaký deň ako oprávnený s povinnou uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere. Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá vo formulárovej podobe, ktorú predkladal veriteľ ( oprávnený ) dlžníkovi ( povinnej ), nebola individuálne dojednaná, jej obsah povinná ani nemohla ovplyvniť, dopĺňali sa len údaje o povinnej ako meno, bydlisko a dátum narodenia. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh, konanie pred rozhodcovským súdom iniciuje práve veriteľ vychádzajúc zo znenia rozhodcovskej zmluvy pripravenej vopred vo formulárovej podobe. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05).
Rozhodcovskú zmluvu v posudzovanej veci odvolací súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platnom a účinnom v období uzavretia zmluvy. Rozhodcovský rozsudok, vydaný v dotknutej spotrebiteľskej veci rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. marca 2012).
Pokiaľ išlo o ustanovenie rozhodcovskej zmluvy, že povinná mala právo jednostranne odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 dní odo dňa jej uzatvorenia, odvolací súd uvádza, od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Odvolací súd nad rámec dodáva, že rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde.
O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom ( žiadnemu z nich ) právo na ich náhradu nepriznal, pretože oprávnený nemal úspech v odvolacom konaní a ostatní účastníci si trovy odvolacieho konania neuplatnili, resp. im žiadne nevznikli.
Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.