Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-9C/146/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany, samosudkyňou JUDr. Janou Tvrdou v právnej veci navrhovateľa: G.I.C. Cash, a.s., so sídlom Košice, Hradbová č. 19, IČO: 36 172 081, právne zastúpeného: JUDr. Richard Plichcik

- advokát, sídlo AK Košice, Urbánkova č. 6 proti odporkyni: S. A., R..: XX.XX.XXXX, D. H., W. Č.. XXX/ XX, o zaplatenie 347,47 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,25% denne zo sumy 304,32 eura od 16.07.2008 do zaplatenia zastavuje.

II. Odporkyňa je povinná navrhovateľovi zaplatiť sumu 175,93 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 16.07.2008 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

IV. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným pôvodne Okresnému súdu Galanta dňa 22.12.2008 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 347,47 eura, zmluvnej pokuty vo výške 0,25% denne zo sumy 304,32 eura od 16.07.2008 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 304,32 eura od 16.07.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Súd vo veci za použitia (ďalej len „“) nenariadil pojednávanie, nakoľko ide o tzv. drobný spor v súlade s

Odporkyni boli návrh, prílohy i procesné poučenia doručené dňa 28.03.2014, k týmto sa nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o pôžičke zo dňa 23.04.2008, č.: 6101028 (ďalej len „zmluva“), splátkovým kalendárom klienta, výzvou na zaplatenie zo dňa 27.11.2008, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:

Navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s odporkyňou ako dlžníkom dňa 23.04.2008 v súlade s , zmluvu o pôžičke č. 6101028. Na základe tejto zmluvy poskytol navrhovateľ odporkyni pôžičku vo výške 165,97 eura (pôvodne 5.000,-Sk) s úrokom 10,83% mesačne z tejto sumy do 15.04.2009, spolu v sume 304,32 eura (9.168,-Sk) a odporkyňa sa zaviazala do 15.04.2009 požičanú sumu vrátiť. Účastníci konania sa dohodli, že pôžičku bude odporkyňa splácať v splátkach po 764,-Sk mesačne, 12 mesiacov, počnúc dňom 15.05.2008. Odporkyňa ku dňu podania návrhu na začatie konania nezaplatila nič. Nakoľko sa odporkyňa dostala do omeškania so splácaním splátok pôžičky, v súlade s sa zosplatnil celý dlh. Navrhovateľ výzvou zo dňa 27.11.2008 odporkyňu vyzval na zaplatenie sumy 304,32 eura.

Navrhovateľ si okrem istiny a úroku uplatnil aj právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy odo dňa splatnosti dlhu do zaplatenia v súlade s čl. 9 písm. b) zmluvy. V súlade s čl. 14 písm. a) si uplatnil právo na zaplatenie poplatku v sume 9,96 eura za zaslanie výzvy na zaplatenie. Navrhovateľ si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania z nezaplatenej sumy. V súlade s čl. 15 si uplatnil právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10% z dlžnej sumy, teda 30,43 eura.

Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.03.2014 elektronickými prostriedkami podpísaným zaručeným elektronickým podpisom navrhovateľ zobral späť návrhu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,25% denne zo sumy 304,32 eura od 16.07.2008 do zaplatenia.

Podľa o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (v znení účinnom k 31.03.2008), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 1 písm. e) citovaného zákona, zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver,

Podľa ,, (účinný v čase uzatvárania zmluvy, ďalej len „OZ“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa veta prvá , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ splniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

Podľa (ďalej len „“), navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa prvej vety , nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Citované ustanovenie vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Ustanovenie sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné ( pre porovnanie uznesenie ). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou ( ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený, a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Predmetom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky pôvodne v sume 5.000,-Sk spolu s úrokom 10,83% mesačne z tejto sumy. Odporkyňa tak bola povinná navrhovateľovi vrátiť celkom 9.168,-Sk v 12. mesačných splátkach po 764,-Sk. Do podania návrhu na začatie konania odporkyňa nezaplatila nič. Navrhovateľ si preto návrhom na začatie konania uplatnil právo na zaplatenie sumy 304,32 eura, zmluvnú pokutu vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy, zákonný úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne, zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej sumy (30,43 eura) a 9,96 eura titulom poplatku.

Zmluva o pôžičke je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou a vzťahuje sa na ňu ustanovenie a nasl. . Z ustanovenia vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinnosti plynúcich zo zmluvy. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v , a teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.

Navrhovateľ však svoj návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,25% denne zo sumy 304,32 eura od 16.07.2008 do zaplatenia vzal späť pred prvým pojednávaním, preto súd za použitia v tejto časti konanie zastavil.

Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne sčasti. Navrhovateľ požičal odporkyni sumu pôvodne 5.000,-Sk spolu s úrokom 10,83% mesačne z tejto sumy, teda 129,96% ročne. Zaoberajúc sa výškou tohto úroku súd dospel k záveru, že je v rozpore s dobrými mravmi, ak dohodnutý úrok presahuje mieru úrokov, ako ju poskytovali peňažné v čase uzavretia zmluvy (obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 31. júla 2009, sp.zn.: ). Zmluvné dojednanie v časti úroku potom treba považovať za také, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a takýto právny úkon je potom absolútne neplatný, na čo súd prihliada zo zákona. Plnenie z absolútne neplatného právneho úkonu potom nemožno priznať. Ako súd zistil na webovom sídle Národnej banky Slovenska, pri úvere so splatnosťou 1 - 5 rokov v apríli 2008 predstavoval priemerný úrok poskytovaný peňažnými ústavmi 13,81% ročne.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd nemohol priznať odporcovi plnenie, ktoré má svoj podklad v neplatnom zmluvnom dojednaní. Poskytnutú pôžičku tak treba považovať za bezúročnú. Odporkyňa tak bola povinná navrhovateľovi vrátiť požičanú sumu 165,97 eura (5.000,-Sk). Navrhovateľ má okrem istiny nárok na zaplatenie sumy 9,96 eura titulom poplatku v súlade s čl. 14 písm. a) zmluvy o pôžičke za zaslanie výzvy na zaplatenie. Spolu na zaplatenie sumy 175,93 eura.

Keďže ku dňu podania návrhu na začatie konania odporkyňa nič nezaplatila, navrhovateľ má nárok na zaplatenie sumy 175,93 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 16.07.2008 do zaplatenia.

Záverom sa súd musel vyporiadať ešte s uplatneným nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10% z dlžnej sumy (najmenej 1.000,-Sk) podľa čl. 15 zmluvy. Ako to z čl. 15 zmluvy vyplýva, dlžník je povinný reagovať na listy veriteľa uvedené v bode 13 tejto zmluvy v lehote uvedenej v liste. V opačnom prípade je veriteľ oprávnený účtovať dlžníkovi zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10% z celkovej dlžnej sumy, minimálne však 1.000,-Sk.

Podľa , (znenie účinné ku dňu podpisu zmluvy), ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Dohodnutú zmluvnú pokutu súd skúmal s poukazom na ustanovenia . Keďže zmluvná pokuta bola dohodnutá v zmluvných podmienkach navrhovateľa, ktoré sú súčasťou zmluvy o pôžičke, ktorú odporkyňa s navrhovateľom podpísala, súd má za to, že dohoda o zmluvnej pokute bola uzavretá písomne. V dohode o zmluvnej pokute sú aj jednoznačne určené zmluvné povinnosti, ktoré sú zmluvnou pokutou zabezpečované. Čo sa týka určenia výšky zmluvnej pokuty alebo určenia spôsobu jej určenia, súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia v čl. 15 zmluvy, nebola vyjadrená jednoznačne. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou, prípadne v percentách, či zlomkom ceny alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Dojednanie o zmluvnej pokute čl. 15 zmluvy, súd považuje za neurčité a nejasné dojednanie ohľadom určenia výšky zmluvnej pokuty, keďže výška zmluvnej pokuty má byť vo výške % z dlžnej sumy, čiže čiastky, na ktorú by navrhovateľovi vznikol z titulu pôžičky nárok, ak by bola pôžička riadne splatená v dohodnutých splátkach, pričom však pri uzavretí takejto dohody o zmluvnej pokute nebolo určené aká časť jednotlivých splátok je určená na splatenie istiny a aká časť na splatenie úroku tak, aby mohla byť výška dohodnutej zmluvnej pokuty pri vzniku povinnosti dlžníka uhradiť navrhovateľovi celý poskytnutý úver, riadne podľa dohody o zmluvnej pokute vypočítaná. Výška pokuty alebo určenie spôsobu jej určenia, ako podstatná náležitosť dohody o zmluvnej pokute, musí byť vyjadrená jednoznačne, ak tomu tak nie je, dohoda o zmluvnej pokute je v zmysle absolútne neplatná a na túto neplatnosť súd prihliada vždy bez ohľadu na námietku účastníka. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd plnenie z neplatne dojednanej zmluvnej pokuty navrhovateľovi nepriznal a jeho návrh v časti o zaplatenie sumy 30,43 eura zamietol. Navyše dojednaná zmluvná pokuta má zabezpečovať plnenie zmluvnej povinnosti odporkyne reagovať na listy navrhovateľa podľa čl. 13, avšak tento článok upravuje podmienky udelenia súhlasu odporkyne. Dojednanie podľa čl. 15 tak zároveň nenapĺňa podmienku zrozumiteľnosti, ktorá sa pre platnosť právneho úkonu tiež vyžaduje.

Podľa , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ si návrhom na začatie konania voči odporkyni uplatnil právo na zaplatenie sumy 347,47 eura s príslušenstvom. Súd mu priznal nárok na zaplatenie sumy 175,93 eura s príslušenstvom, čo z hľadiska zásady úspešnosti predstavuje úspech odporkyne (o 4,39 eura). Rozdiel, a teda suma 171,54 eura (oproti žiadaným 347,47 eura) je navrhovateľov neúspech. Z uvedeného vyplýva, že účastníci konania dosiahli takmer rovnaký úspech, preto právo na náhradu trov konania nemá žiadny z nich.

Súd lehotu na splnenie povinnosti uloženej odporkyni týmto rozsudkom určil v súlade s

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo.

Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti (z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.