Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Co-19-2014.pdf
PDF · 77.2 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/19/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a z členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu: I. H., nar. XX. X. XXXX, bytom H. XXX proti žalovanému: S. K., nar. X. XX. XXXX, bytom H., I. X. XX, o zaplatenie 331,93 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 10. 9. 2013 č. k. 9C 134/2011-99, takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania 42,23 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodol tak o žalobcom uplatnenom nároku o zaplatenie 331,93 Eur s príslušenstvom, ktorá suma voči žalovanému je podľa tvrdenia žalobcu dlh, ktorý mu žalovaný odmieta vrátiť.
Obrana žalovaného v konaní spočívala v tom, že od švagra žalobcu Z. H. žalovaný v minulosti kúpil motorové vozidlo. Pri odovzdávaní finančných prostriedkov (kúpna cena) vyplatil za motorové vozidlo Z. H. dohodnutú sumu, ktorá bola pôvodne stanovená vo výške 110 000 Sk, neskôr s Z. H. dohodnutá na sumu 100 000 Sk. Žalovaný sa v konaní bránil aj tým, že žalobca nikdy nebol vlastníkom motorového vozidla, medzi účastníkmi konania nikdy nedošlo k pôžičke a žalovaný mal za to, že žalobca sa zrejme len omylom domnieva, že žalovaný je povinný mu vrátiť 331,93 Eur, ktorú mal v hotovosti pripravenú pôvodne ako kúpnu cenu za motorové vozidlo, ktoré kupoval od švagra žalobcu. Následne sa žalovaný s predávajúcim dohodli na kúpnej cene 100 000 Sk, ktorú aj žalovaný vyplatil, a preto nezostal predávajúcemu nič dlžný. Prvostupňový súd skonštatoval, že po vykonanom dokazovaní nebolo možné urobiť záver o pravdivosti tvrdenia žalobcu o skutkovej okolnosti požičania, príp. nejakého poskytnutia finančných prostriedkov žalobcom žalovanému, resp. iných skutkových okolností, na základe ktorých by bol dôvodný žalobcov nárok vo vzťahu k žalovanému. Preto súd žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalovanému ako plne úspešnému účastníkovi v konaní priznal uplatnenú náhradu trov konania vzniknutých na vynaložené cestovné z miesta výkonu jeho práce, kde ako zamestnanec je zamestnaný a dočasne pridelený so sídlom v S.. Cestovné mu súd priznal za cestu hromadným dopravným prostriedkom S. - K. a späť 2-krát po 20,24 Eur
a cestovné z miesta trvalého bydliska (H.) do K. a späť 0,85 Eur + 0,90 Eur, spolu náhrada cestovného predstavuje 42,23 Eur.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ ďalej uviedol, že žalovaný pri kúpe motorového vozidla nemal v hotovosti dostatok finančných prostriedkov, a preto ostal dlžný predávajúcemu Z. H.. Suma 331,93 Eur, ktorú má žalovaný zaplatiť predstavuje doplatok kúpnej ceny za motorové vozidlo, ktoré žalovaný kúpil od pána Z. H.. Nesúhlasí ani s priznanou náhradou trov konania, lebo žalovaný klamal vo svojej výpovedi a dôkazné bremeno bolo vo forme svedkov. Podľa obsahu odvolania žalobca navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť.
Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O. s. p., s oznámením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil (§ 153 ods. 3 O. s. p.).
Žalobca v odvolaní tvrdí, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny náležitý právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa právneho záveru odvolacieho súdu, prvostupňový súd na správne zistený skutkový stav veci použil aj správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval a zo skutkových záverov vyvodil správne právne závery.
Podľa § 120 ods. 1 O. s. p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Občiansky súdny poriadok vychádza pri rozdelení dôkazného bremena medzi účastníkov konania zo zásady kontradiktórnosti spojenej so zásadou formálnej pravdy. Znamená to, že konajúci súd zásadne nevyhľadáva iniciatívne ex offo dôkazy slúžiace na podporu alebo vyvrátenie tvrdení ktoréhokoľvek účastníka konania, ale očakáva tvrdenia, následné návrhy dôkazov na ich podporu práve od sporových strán. Uvedená konštrukcia plynie z predmetu občianskeho súdneho konania, ktorým je nachádzanie práva v spore medzi konkrétnymi subjektami práva. Vychádza sa zo záujmu týchto subjektov na úspechu v konaní, čo má viesť k dôslednej obhajobe ich subjektívnych práv vyvíjaním ich vlastnej procesnej aktivity a nie oficióznym postupom konajúceho súdu, ktorý splní svoju úlohu tým, že existujúci spor rozhodne v prospech účastníka konania, ktorý uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu ku všetkým svojim relevantným tvrdeniam a v neprospech účastníka, ktorý dôkazné bremeno neuniesol (III. ÚS 303/08).
Ako vyplýva z obsahu spisu, žalovaný ako kupujúci v lete v roku 2008 kúpil od švagra žalobcu Z. H. ako predávajúceho motorové vozidlo. Pôvodne sa účastníci kúpnej zmluvy dohodli na kúpnej cene 110 000 Sk, ale pri odovzdaní kúpnej ceny (podľa tvrdenia žalovaného) sa účastníci kúpnej zmluvy dohodli na kúpnej cene 100 000 Sk, ktoré finančné prostriedky v uvedenej výške žalovaný aj predávajúcemu Z. H.,
zaplatil. O zaplatení sumy 100 000 Sk titulom kúpnej ceny za predané motorové vozidlo niet akýkoľvek pochybností a žalobca to ani nenamieta. Podľa tvrdenia žalobcu kúpna cena bola dohodnutá na sumu 110 000 Sk, a preto žalobca v predmetnom konaní žiada od žalovaného doplatiť zostatok kúpnej ceny 331,93 Eur (10 000 Sk). Z vyššie uvedeného je dôvodne prijať záver, že z kúpnej zmluvy uzatvorenej v lete 2008 vznikol právny vzťah medi žalovaným ako kupujúcim a Z. H. ako predávajúcim. Uvedená kúpna zmluva nezakladala žiaden právny vzťah medzi účastníkmi konania.
Bez ohľadu na to, či výška kúpnej ceny bola dohodnutá na 110 000 Sk, resp. na 100 000 Sk, je návrh nedôvodný tak pre nedostatok aktívnej, ako aj pasívnej vecnej legitimácie. Je nepochybné, že predávajúci Z. H. (švagor žalobcu) predal žalovanému motorové vozidlo v lete v roku 2008. Z uvedeného je zrejmé, že právny vzťah vzniknutý na základe kúpnej zmluvy vznikol medzi predávajúcim Z. H. a žalovaným a žalobca v čase kúpy motorového vozidla nebol v žiadnom právnom vzťahu so žalovaným. Žalobca naviac v konaní nijako nepreukázal poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému, resp. ani netvrdil žiadne skutkové okolnosti, na základe ktorých by bol dôvodný jeho nárok o zaplatenie 331,93 Eur s príslušenstvom vo vzťahu k žalovanému. Za takéhoto stavu odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. , vrátane správneho výroku o trovách konania, potvrdil. V podrobnostiach je potrebné odkázať na skutkové i právne závery uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovaný ako úspešný účastník konania si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. Preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznal.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.