Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/148/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Beatou Gešvantnerovou v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s.r.o., IČO: 45535108, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava zast. advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA , s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava proti odporcovi Q. F., nar. XX.X.XXXX, W. XXXX/X, XXX XX S., v konaní zastúpená opatrovníčkou Z. W., tajomníčkou Okresného súdu W. o zaplatenie 265,23 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 217,43 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 77,50 eur za obdobie od 28.05.2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 96,72 eur za obdobie od 28.06.2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 43,21 eur za obdobie od 28.07.2010 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

Odporkyňa je p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 16,50 eur, ako aj trovy právneho zastúpenia vo výške 70,10 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 5.11.2012 žiadal zaviazať odporkyňu na zaplatenie 265,23 EUR s 9%-ným úrokom z omeškania na základe faktúr za poskytnuté služby splatných 27. 5. 2010 na sumu 77,5 eura, 7. 6. 2010 na sumu 96,72 eura, 27. 7. 2010 na sumu 43,21 eura a titulom zmluvnej pokuty 25. 4. 2011 na sumu 47,80 eur.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz 17 Ro 362/2012 z 15. 5. 2013. Uznesením zo dňa 2. 10. 2013, zrušil platobný rozkaz, pretože sa ho nepodarilo doručiť odporkyni. Jej pobyt súd nezistil dostupnými prostriedkami. Preto jej uznesením dňa 25. 4. 2014 ustanovil opatrovníka.

Navrhovateľ poukázal v podaní z 13. 3.2013 že zmluvné strany boli oprávnené dohodnúť zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti spotrebiteľom. Odporkyňa neuhradila právnemu predchodcovi navrhovateľa faktúry za poskytnuté elektronické komunikačné služby, čím porušil svoje povinnosti. Právnemu predchodcovi navrhovateľa bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie vo forme bonusového kreditu počas doby viazanosti. Odporkyni bol poskytnutý 24 mesiacov zvýhodnený program za zľavnený mesačný poplatok 11,81 euro ktorého štandardná cena bola 14,58 eur. Celková výška poskytnutej zľavy bola 66,36 eur. Preto odporcovi bola z titulu porušenia povinnosti vyplývajúcich zo zmluvy o pripojení fakturovaná dohodnutá zmluvná pokuta 47,8 eura . V tomto prípade zabezpečovala výšku poskytnutého benefitu odporcovi.

Súd dokazovaním vykonaným oboznámením zmluvy, dodatkov k zmluve o pripojení, faktúrami ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporkyňou zmluvu o pripojení zo dňa 30.7.2009 predmetom, ktorej bolo poskytnutie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa. Navrhovateľ uzatvoril 16. 12. 2011 so spoločnosťou Slovak Telecom a. . Bratislava, IČO 35763469 zmluvu o postúpení pohľadávok predmetom, ktorej bol odplatný prevod pohľadávok uvedených v prílohe zmluvy voči odporkyni vedený pod referenčným číslom 1. 91658458. Povinnosťou odporkyne bolo voči právnemu predchodcovi uhradiť telekomunikačné služby a zmluvnú pokutu 47,8 eur , teda spolu 265,23 eur. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tohto dodatku nezaniká právo podniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinnosti, na ktorú je daná zmluvná pokuta viazaná.

Právny predchodca navrhovateľa faktúrou vyúčtoval odporkyni služby na základe faktúr za poskytnuté služby splatných 27. 5. 2010 na sumu 77,5 eura, 27. 6. 2010 na sumu 96,72 eura, 27. 7. 2010 na sumu 43,21 eura a titulom zmluvnej pokuty 25. 4. 2011 na sumu 47,80 .

Dňa 16.12.2011 spoločnosť Slovak Telecom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava ako postupca na strane jednej a žalobca BL Telecom debt, s.r.o. so sídlom Šoltésova 14, Bratislava ako postupník uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok navrhovateľa uvedených v prílohe zmluvy vrátane pohľadávky voči odporkyni vedenej pod referenčným číslom X.XXXXXXXX.

Podľa o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona (zákon nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011, okrem ustanovení a , ktoré nadobudli účinnosť dňa 01.01.2012, t.j. ide práve o ustanovenia o zmluve o poskytovaní verejných služieb a transparentnosť a uverejňovanie informácii pre užívateľa; ).

Podľa a o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa , podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa , účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa a prvá veta , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

Podľa a , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa a , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa a , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa prvá veta , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V prejednávanej veci dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že návrh navrhovateľa je v časti uplatnenej zmluvnej pokuty nedôvodný. Súd mal preukázané že právny predchodca navrhovateľa T- Mobile Slovensko, a.s., uzavrel s odporkyňou zmluvu o pripojení. Súd na právny vzťah navrhovateľa a odporcu aplikoval príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách účinné od 01.01.2008 Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou založený zmluvou o pripojení posúdil súd ako občianskoprávny vzťah, na dojednanú aplikáciu účastníkmi zmluvy súd neprihliadal, pretože ju považoval za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko odporkyňa ako spotrebiteľ nemohla ovplyvniť obsah dodatku, ktorý nebol individuálne dojednaný a aplikácia je pre odporcu ako spotrebiteľa nevýhodná (porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 25.01.2011). Odporkyňa uzavrela zmluvu ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Súd mal preukázané, že právo na zaplatenie dlžných služieb prešlo na navrhovateľa. Pre prípad porušenia zmluvných povinností dojednali právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa v zmluve o pripojení zmluvnú pokutu. Z návrhu vyplýva, že odporkyňa neuhradila cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby riadne a včas počas celej dojednanej doby viazanosti. Je zrejmé, že sporné zmluvy o pripojení možno súčasne charakterizovať ako spotrebiteľské zmluvy a na odporkyňu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri ich uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvami o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ( a nasl. ). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Navrhovateľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľských zmlúv, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie ( ). Právny predchodca navrhovateľa zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával. Nakoľko sporné zmluvy o pripojení sú spotrebiteľskými zmluvami je potrebné na ne aplikovať ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia zmluvnej voľnosti. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v sporných zmluvách o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že navrhovateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti ( ). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy (tento obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje), aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom. V danej veci súd zmluvnú pokutu tak, ako je dojednaná v sporných zmluvách o pripojení, považuje za neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Navrhovateľ odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty najmä od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby, resp. za nerealizovanie povinného zmluvného dobitia. Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného účastníckeho programu pritom dodávateľ už neposkytuje spotrebiteľovi služby za také ceny ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte neprimeranejšie. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy a spôsobuje značnú nerovnováhu v práv spotrebiteľa, je sankcionovaná

absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách, preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v . je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Na základe uvedeného súd uplatnenú zmluvnú pokutu spolu s príslušenstvom z nej ako nedôvodnú zamietol. Súd priznal navrhovateľovi len plnenie z titulu nezaplatených služieb.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Vzhľadom na omeškanie odporkyne s plnením jednotlivých faktúr súd priznal navrhovateľovi právo na úrok z omeškania v zákonnej výške od uplynutia doby splatnosti jednotlivých faktúr.

Navrhovateľ bol v konaní neúspešný len v zanedbateľnej časti, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania vo výške 16,5 eur za zaplatený súdny poplatok a trovy konania právneho zastúpenia: za 2 úkony právnej služby za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 12. 10. 2012 po 21,58 eura teda spolu 43,16 e ur a 2 krát paušálnu sumu 7,63 eura za každý úkon, spolu 15,26 euro celkom trovy právneho zastúpenia vo výške 58,42 eur + 20 % DPH teda 70,10 euro.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.