Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/28/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľky: mal. K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, zastúpenej zákonnými zástupcami: S. T. a Z. T., trvale bytom M. XXX, zastúpených advokátom: JUDr. Marek Morochovič, Bratislava, Jungmanova 18, proti odporcovi: R. Z., trvale bytom M. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, zast. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, na odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 26.02.2013, č.k. -295 v jeho vyhovujúcej časti, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e .

O trovách konania rozhodne súd prvého stupňa samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudok súd prvého stupňa uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke titulom odškodnenia za bolesť 3.795,56 Eur a titulom odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia 57.508,46 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti sa návrh zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením. Rozhodnutie odôvodnil s použitím , , , , o premávke na pozemných komunikáciách účinného ku dňu 30.06.2001, o pozemných komunikáciách, ust. až 3, , , , až 3 vyhlášky č. účinnej ku dňu 30.06.2001.

Vecne argumentoval tým, že predmetom sporu je nárok maloletej navrhovateľky, ktorá navrhovateľka si prostredníctvom svojich zákonných zástupcov uplatnila náhradu škody za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 7.929.000,- Sk spolu s 11% úrokom z omeškania od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia a náhradu trov konania. Návrh odôvodnila tým, že bola účastníkom dopravnej nehody dňa 30.06.2001, ku ktorej došlo tak, že odporca ako vodič motocykla nesledoval dostatočne situáciu v cestnej premávke, nedbal na zvýšenú opatrnosť voči chodcom. V dôsledku tejto nedbanlivosti spôsobil zrážku motocykla s navrhovateľkou, ktorá v tom čase prechádzala z jednej strany cesty na druhú a spôsobil jej tak ťažkú ujmu na zdraví. Odporca nebol držiteľom vodičského oprávnenia. V trestnom konaní vedenom pred Okresným súdom v Trnave bol trestným rozkazom pod č.k. -158 uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní jedného roka, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov a uložený mu bol zákaz vedenia motorových vozidiel všetkých druhov po dobu dvoch rokov. Vo veci náhrady škody

odkázal súd zákonného zástupcu navrhovateľky na občiansko-právne konanie. Žiadala, aby súd zvýšil základné odškodnenie za bolesť 5-násobne zo sumy 82.725,- Sk na sumu 413.625,- Sk a za sťaženie spoločenského uplatnenia 15-násobne zo sumy 115.500,- Sk na sumu 1.732.500,- Sk. Právoplatným uznesením zo dňa 4. októbra 2005 pod č.k. -21 súd konanie v časti o zaplatenie 5.782.875,- Sk a úroku z omeškania vo výške 11% zo sumy 7.929.000,- Sk od právoplatnosti rozsudku zastavil.

Okresný súd Trnava rozhodol vo veci rozsudkom dňa 10. augusta 2006 pod č.k. -38, ktorým návrhu navrhovateľky v plnom rozsahu vyhovel z dôvodu uznania nároku navrhovateľky čo do dôvodu a výšky zo strany odporcu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.09.2006. Na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora SR Najvyšší súd rozsudkom zo dňa 21. augusta 2007 predmetný rozsudok Okresného súdu Trnava zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie pod č.k. -51. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.01.2012 žiadala navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu, aby súd priznal navrhovateľke odškodnenie za bolesť vo výške 13.729,83 Eur a za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 57.508,46 Eur.

Súd zdôraznil, že navrhovateľka žalovala vodiča osobného motorového vozidla, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda a nie prevádzkovateľa osobného motorového vozidla, ktorým bol R. X., súd vec vo vzťahu k odporcovi posudzoval podľa , kde je upravená všeobecná zodpovednosť za škodu. Vychádzal pitom z toho, že zodpovednosť prevádzkovateľa podľa nemá vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti vodiča podľa postavenie osobitného ustanovenia, ale ide o ustanovenia upravujúce zodpovednosť za škodu, ktoré môžu stáť popri sebe. Rozhodnutie, ktorý subjekt bude žalovať, je na navrhovateľke, pričom rozdiel pri uplatnení nároku voči prevádzkovateľovi motorového vozidla podľa je v tom, že v tomto prípade zodpovednosť prevádzkovateľa je založená na objektívnom princípe bez ohľadu na zavinenie, pričom v prípade uplatnenia nároku priamo voči vodičovi, ktorý v čase dopravnej nehody riadil motorové vozidlo, musí navrhovateľ preukázať, že vodič dopravnú nehodu zavinil.

Vychádzal zo skutočnosti, že Trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, č.k. -158 zo dňa 12.07.2002 bol odporca uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní jedného roka s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti riadenia motorového vozidla akékoľvek druhu na dobu dvoch rokov. Zákonný zástupca maloletej navrhovateľky, ktorý vystupoval ako poškodený, bol odkázaný na náhradu škody na občiansko-právne konanie. Predmetný trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 05.11.2002. Z Protokolu o nehode v cestnej premávke súd zistil, že držiteľom motocykla JAWA 175 bol v čase dopravnej nehody R. X., bydlisko M. XXX, bratranec odporcu. Z protokolu ďalej súd zistil, že k dopravnej nehode došlo pravdepodobne tak, že odporca riadil motocykel pričom počas jazdy sa riadne nevenoval riadeniu motocykla následkom čoho si nevšimol chodkyňu, ktorá na cestu vbehla z pohľadu motocyklistu z ľavej strany následkom čoho došlo k stretu chodkyne s motocyklom. Odporca jazdil na motocykli, ktorý nemal evidenčné číslo. Toto vozidlo nebolo poistené. Dopravnú nehodu nenahlásil poisťovni. V tom čase ani nemal vodičské oprávnenie. Navrhovateľka vybehla zo strany, kde bolo pole. Zbadal ju asi 1,5 až 2 m pred sebou. Išiel rýchlosťou asi 40 km/h.

Zo znaleckého posudku Ing. Pavla Kohúta PhD., znalca z odboru doprava cestná, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel č. 12/2002 súd zistil, že dopravnej nehode sa dalo predísť takým spôsobom, že chodkyňa by nevstúpila do koridoru pohybu motocykla v takom okamihu, kedy jej mohlo byť z rýchlosti a vzdialenosti motocykla zrejmé, že tento nemôže zastaviť do miesta zrážky. Vodič motocykla mohol dopravnej nehode zabrániť zastavením do miesta zrážky v takom prípade, ak by sa pohyboval rýchlosťou do 29 km/h. Vodič motocykla ďalej dopravnej nehode mohol zabrániť časovo v takom prípade, ak by sa pohyboval rýchlosťou do 44 km/ h. Vtedy by došlo k vzájomnému mihnutiu motocykla a chodkyne bez ich vzájomného kontaktu. Vodič motocykla sa po vozovke pohyboval rýchlosťou 46 až 59 km/h. Kolíznu situáciu rozpoznal, keď sa nachádzal pred miestom zrážky v pozdĺžnej vzdialenosti 19,6 až 25,4 m. Od okamihu, kedy vodič mohol rozpoznať kolíznu situáciu (kedy bola chodkyňa 1 m od ľavého okraja vozovky) po zrážku motocykla s chodkyňou uplynul čas cca 1,65 s. Pokiaľ ide o techniku jazdy motocykla, toto je otázkou právnou. Ak mal motocyklista povinnosť znížiť rýchlosť jazdy na rýchlosť nižšiu ako je rýchlosť, ktorou sa pohyboval v okamihu rozpoznania kolíznej situácie, potom tento prvok techniky jazdy motocyklistu možno označiť za nesprávny. V prípade, že vodič motocykla takúto povinnosť nemá, potom jeho technika jazdy bola správna.

Na zistenie miery zavinenia odporcu ako vodiča motocykla a maloletej navrhovateľky ako chodkyne na vzniknutej dopravnej nehode, súd vychádzal z výpovedí odporcu, zo záznamu v Protokole o dopravnej nehode ako aj z trestného rozkazu. Odporca vypovedal že v čase, keď jazdil po ulici Tretie fundiská venoval pozornosť malému chlapcovi stojacemu na pravom okraji vozovky, na ktorého reagoval tak, že s motocyklom vybočil do stredu vozovky, aby bezpečne chlapca obišiel. Pri obchádzaním sledoval, či chlapec nevbehne do cesty a tak si nevšimol, že zároveň v tomto okamihu z ľavej strany na vozovku vbehla maloletá navrhovateľka. Z uvedeného možno o konštatovať že odporca v prvom rade venoval pozornosť bezpečnému obídeniu malého chlapca, a teda pozornosť zameral na situáciu v pravej časti vozovky, pričom prestal sledovať situáciu pred sebou a aspoň periférne v ľavej časti vozovky. Je možné konštatovať, že vodič motocykla riadne nevenoval pozornosť situácii v cestnej premávke, inak by sa nemohol stať, že maloletú navrhovateľku zbadal, až keď už bola v strede vozovky. To znamená, že odporca v čase, keď obiehal chlapca stojaceho na pravom okraji vozovky, venoval obiehaniu až takú pozornosť, že sa otočil smerom doprava a teda nezbadal, že v rovnakom čase z ľavej strany prechádza na vozovku maloletá chodkyňa. Aj samotné vybočenie motocykla smerom do stredu vozovky mohlo byť príčinou zrážky medzi odporcom a maloletou navrhovateľkou. Navrhovateľka zrejme predpokladala, že motocyklista bude jazdiť v doterajšej línii, a ak by motocyklista nevybočil smerom do stredu cesty, zrejme by nedošlo k zrážke s chodkyňou. Samotné vybočenie odporcu v snahe obísť bezpečne chlapca stojaceho na pravej krajnici, však nemožno považovať za nesprávnu techniku jazdy motocyklistu. Za nesprávnu techniku jazdy je však treba označiť obzretie sa odporcu pri obchádzaní chlapca smerom doprava v takej miere, že stratil prehľad o situácii na ceste pred ním a na ľavej časti vozovky.

Odporca vo svojej výpovedí v trestnom konaní síce uviedol, že potom čo zbadal chlapca stojaceho pri pravom okraji cesty, ubral z plynu, čím znížil rýchlosť a v čase zrážky prechádzal po ulici rýchlosťou 30 až 35 km/hod. Zo samotného priebehu nehody ako aj následkov zranení, ktoré utrpela maloletá navrhovateľka je zrejmé, že táto rýchlosť bola vyššia, čo v konečnom dôsledku preukazujú aj závery znaleckého posudku Ing. Pavla Kohúta PhD., podľa ktorých v okamihu rozpoznania kolíznej situácie, keď chodkyňa bola približne jeden meter od ľavého okraja vozovky, sa pohyboval odporca rýchlosťou 46 až 59 km/hod. To znamená, že v čase keď odporca vedel, že bude obchádzať chlapca, pohyboval sa touto - podľa odporcu - už zníženou rýchlosťou. Aj maloletá navrhovateľka však svojím konaním výrazne prispela k vzniku dopravnej nehody. Navrhovateľka ako chodkyňa mala prechádzať cez komunikáciu len v prípade, ak by vstupom na vozovku neohrozila bezpečnosť vlastnú prípadne iných účastníkov cestnej premávky ako aj plynulosti v cestnej premávke. Mala teda zotrvať na ľavom okraji cesty, počkať dokiaľ odporca jazdiaci na motocykli prejde pred ňou, až potom prejsť na druhú stranu vozovky.

Na základe uvedeného súd ustálil, že maloletá navrhovateľka, ale i odporca nesú zavinenie na vzniku dopravnej nehody. Pri ustálení miery zavinenia súd vychádzal z toho, že odporca mal reagovať na prítomnosť maloletých detí na vozovke podstatným znížením rýchlosti. Odporca, aj keď nevidel samotnú navrhovateľku, videl, že na okraji vozovky sa nachádza malý chlapec. Odporca bez výrazného zníženia rýchlosti (stále sa pohyboval rýchlosťou 46-59 km/hod.) obchádzal chlapca vyhýbajúcim sa manévrom smerom k stredu vozovky, čo nemožno označiť za nesprávnu techniku jazdy, avšak pri obchádzaní chlapca, celú svoju pozornosť sústredil na pravú časť vozovky - teda na obchádzajúceho chlapca, čím stratil prehľad o situácii na ceste pred ním a v ľavej časti vozovky. Ak by situáciu na ceste sledoval, nemohlo sa stať, že maloletú navrhovateľku spozoruje až keď sa nachádza v strede cesty. Na základe vyššie uvedených úvah súd ustálil mieru zavinenia odporcu na dopravnej nehode na 70% a mieru zavinenia maloletej navrhovateľky na 30%.

Pre stanovenie diagnózy zranenia bolo u maloletej navrhovateľky vykonaných množstvo odborných chirurgických, anesteziologických, pediatrických, neurologických, neurochirurgických, ušno - nosno - krčných a očných vyšetrení. Zranenia viedli ku vzniku závažných komplikácií ako je opuch mozgu. Jeho nebezpečenstvo spočíva v tom, že opuchnutá oblasť zväčšuje svoj objem, môže dochádzať ku útlaku nervových centier, čo môže viesť až k smrti pacienta. Zranenie spôsobilo u maloletej navrhovateľky vznik organického psychosyndrómu - ide o súbor príznakov charakterizovaný zmenami psychiky a nálad, zvýšenou agresivitou alebo naopak apatiou, poruchami pamäte, spomaleným psychomotorickým tempom. Medzi komplikácie zlomeniny spodiny lebky a očnice znalec zaradil poškodenie oko hybného nervu so znížením hybnosti horného viečka pravého oka, rozšírením zrenice. Liečba zranení bola náročná jednak na medikáciu, jednak na starostlivosť a monitoring zdravotného personálu. Celkovo však prebiehala bez výraznejších komplikácií. Boli použité bežné, dostupné, štandardné vyšetrovacie

a liečebné metódy. Pri nehode došlo k zraneniu životne dôležitých orgánov ľudského tela - pľúc a mozgu. Zranenia spôsobili dlhodobo trvajúcu poruchu zdravia u navrhovateľky. Navrhovateľka sa musela v procese liečenia podrobiť špeciálnym vyšetreniam, bolestivým chirurgickým intervenciám a komplexnému sledovaniu mozgových funkcií.

Prednosta kliniky FNSP Prof. MUDr. A. F. CSc. vypracoval posudok dňa 10.03.2004, v ktorom bodovo ohodnotil bolestné na 1378,75 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia na 1925 bodov. Utrpené zranenia zanechali u navrhovateľky vážne trvalé následky. Ťažké poranenia hlavy a mozgu spôsobilo navrhovateľke duševné poruchy prejavujúce sa znížením schopnosti sústrediť sa, pamäte, zníženie schopnosti učenia. V súvislosti s poranením mozgu sa u nej prejavuje afektívna labilita a sklony k podráždenosti. Tiež jej to spôsobilo slabé vertikálne ochrnutie ľavej strany tela prejavujúce sa svalovou slabosťou a zníženou nervovou citlivosťou. Zlomenina pravej očnice a pomliaždenie pravého oka majú u navrhovateľky za následok poruchu okohybných nervov pravého oka sťažujúce zrakové vnímanie vonkajšieho prostredia. Zlomenina sánky spôsobuje navrhovateľke problémy s výslovnosťou a otvorená zlomenina pravej ramennej kosti po nedokonalom zrastení deformovala a zošklivila pravú ruku v mieste zlomenia. Vo veci poškodenia zdravia a vytrpenej bolesti ide o prípad výnimočný, hodný osobitného zreteľa. Nakoľko pre následky úrazu na jej zdraví má už v tomto mladom veku značne obmedzené a v niektorých prípadoch aj stratené predpoklady uplatnenia sa v spoločenskom, pracovnom, športovom a rodinnom živote. Pre svalovú slabosť je navrhovateľka výrazne obmedzená či už v športe, tanci, manuálnej práci, znížením duševných schopností a kvalít navrhovateľky je výrazne sťažené a ohrozené uplatnenie sa v pracovnom živote, nakoľko pre neschopnosť dostatočne sa sústrediť, a teda učiť sa, zapamätať si nové veci bude obmedzený výber budúceho povolania a záľub. Pre úrazom spôsobenú duševnú labilitu navrhovateľky trpí aj jej spoločenský a rodinný život, pričom jej náladovosť a výbušnosť sa časom bude zhoršovať.

Zo znaleckého posudku MUDr. Mariána Pamulu súd zistil, že znalec ohodnotil bodovo bolestné na 907,5 bodov za pomliaždenie mozgu s krvácaním do mozgu (položka č. 226), vnútrolebkové krvácanie (položka č. 227), zlomeninu spodiny lebky (položka č. 8), rany na hlave (položka č. 2), zlomeninu lebečnej klenby (položka č. 10a), zlomeninu očnice s poškodením štvrtého až šiesteho hlavového nervu (položka č. 11), poranenie dôležitého periférneho nervu - tretie hlavový nerv (položka č. 232b), pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy - tváre s odreninami kože hlavy (položka č. 5), pomliaždenie oka (položka č. 41), tracheotómiu (položka č. 73), zlomeninu dolnej čeľuste (položka č. 15b), zlomeninu ramennej kosti (položka č. 136d), zlomeninu kľúčnej kosti (položka č. 134c), pomliaždenie pľúc (položka č. 78), krvácanie do hrudníka, liečenia konzervatívne (položka č. 86e), šok (položka č. 246c), ranu bedrovej oblasti (položka č. 88) a kaniláciu centrálnej žily (položka č. 239). Vzhľadom k spôsobu liečby nutnej umelej pľúcnej ventilácie, opakovanému podávaniu infúzií, transfúzie, závažných život ohrozujúci stav, zvýšil základný počet bodov o jednu polovicu. Sťaženie spoločenského uplatnenia bodovo ohodnotil na 2430 bodov za vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy (položka č. 251), jazvy po zranení a operačných výkonoch (položka č. 430a), pričom základný počet bodov 1215 zvýšil na dvojnásobok. Uviedol, že po zranení zostali hlavne poruchy všeobecne hodnotené ako organický psychosyndróm, kedy u poškodenej pretrváva porucha sústredenia pamäte. Zlomenina bola zhojená s malým posunom a uhlovou dislokáciou. Po ranách a tracheotómii zostali jazvy na tvári, hornej končatine a v bedrovej oblasti, ktoré však poškodenú nebudú obmedzovať ani v osobnom ani spoločenskom a pracovnom živote.

Zo znaleckého posudku MUDr. Lucie Žlnayovej č. 19/2011 súd zistil, že maloletá navrhovateľka trpí poúrazovou demenciou stredne ťažkého stupňa. Poúrazová demencia je duševná porucha trvalého charakteru. Môže byť príčinou ďalších zdravotných problémov u navrhovateľky v oblasti psychických porúch v zmysle poruchy adaptácie afektívnej reakcie, impulzívneho správania v dôsledku reakcie na hormonálne zmeny, sexuálne dozrievanie a pudové potreby, v oblasti telesných porúch hrozí riziko zanedbania starostlivosti o svoje zdravie pre poruchy pamäte, úsudku a výkonných funkcií. Vplyvom nehody má navrhovateľka problémy s pamäťou stredne ťažkého stupňa, zníženie úsudkov, výkonných funkcií myslenia, úbytok motivácie a emočnej kontroly stredne ťažkého stupňa. Jej intelektové ako i osobné a sociálne fungovanie zaostáva natrvalo na úrovni 9 až 12 ročného dieťaťa. Navrhovateľka zlyháva v škole, opakovala tretiu triedu. Od piatej triedy má špeciálny učebný plán, ktorý zvláda na štvorky. V rodinnom prostredí je prítomná silná väzba na matku, potreba vedenia pri aktivitách, zvládnutie jednoduchých úloh, preferencia kontaktov s mladšími. V športovom výkone je šetrná, zúčastňuje sa ho minimálne. Osobné a sociálne fungovanie bude výrazne ovplyvnené vedomím vlastného hendikepu,

schopnosťou vyrovnania sa s vlastnou sexualitou a dospievaním a otázkou partnerského vzťahu a rodičovstva. Výber povolania bude výrazne obmedzený, zvláda jednoduchú manuálnu prácu pod systematickým vedením. Nepochopí zložité inštrukcie. Znalkyňa ohodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia 1200 bodmi, za položku č. 251 - vážne mozgové duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy, ktorý počet bodov zvýšila na dvojnásobok, nakoľko ide o závažnú zmenu s nepriaznivou prognózou, kde nie je možné očakávať zlepšenie, ale skôr zhoršenie stavu. V súvislosti s dospievaním a nárokmi kladenými na dané životné obdobie možno očakávať problémy aj jasné osobné a sociálne zlyhávanie. Možno očakávať poruchy správania, organické poruchy nálady, impulzívne správanie v rámci adaptačnej reakcie na psychosociálne podnety, ako napríklad vedomie vlastného hendikepu, výber zamestnania, zvládnutie vlastnej sexuality, otázka partnera, možnosti založenia si rodiny, otázka výchovy detí. V týchto situáciách je potrebná intervencia psychológa, psychiatra a liečba. Rovnako bude potrebné výdatné zaangažovanie okolia s cieľom zmiernenia evidentných rozdielov medzi správaním navrhovateľky a bežného dospelého. Navrhovateľka trpí po dopravnej nehode posttraumatickou demenciou, následkom pomliaždenia mozgu temporálne a vnútrolebečného krvácania. Má atrofiu frontálnej mozgovej kôry, jedná sa o následky takej intenzity, že im prináleží bodové hodnotenie, konkrétne položka 251. Najťažší možný variant položky 251 je závažná zmena s nepriaznivou prognózou - stav navrhovateľky spĺňa tieto podmienky. O nižšom bodovom hodnotení v rámci najťažšieho variantu by bolo možné uvažovať, ak by k poškodeniu mozgu došlo vo vyššom veku po dozretí osobnosti.

Navrhovateľka pre zranenie bola obmedzená v bežnom spôsobe života. Obmedzenie bolo zapríčinené stavom bezvedomia, nutnosťou napojenia na umelú pľúcnu ventiláciu a dýchanie za pomoci prístroja, pripútaním na lôžko, hospitalizáciou v nemocnici, fixáciou dolnej čeľuste, pravej hornej končatiny, ľavej hornej končatiny. Tým došlo k obmedzeniu psychickej aktivity a fyzickej aktivity v oblasti komunikácie; z dôvodu napojenia na riadne dýchanie prístrojom v kontakte so spoločenským prostredím; v období hospitalizácie a rehabilitácie v oblasti nevyhnutných životných hygienických a stravovacích úkonov. Počas liečenia bola odkázaná na pomoc inej osoby pri všetkých základných životných úkonoch aj pri úkonoch ako je dýchanie. U navrhovateľky došlo k trvalému poškodeniu mozgu - organický psychosyndróm. Zjazvené mozgové tkanivo môže byť zdrojom vzniku patalogických elektrických výbojov s prejavmi epileptických záchvatov a kŕčov. Zranenie kostného skeletu lebky a tvárových kostí spôsobili poškodenie III. hlavového nervu s ptózou hornej mihalnice a rozšírením zrenice. Pre závažný, život ohrozujúci stav znalec zvýšil celkový počet bodov za bolestné o jednu polovicu.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka musí trpieť zdravotnými problémami, ktoré by inak nemala, ak by nedošlo k dopravnej nehode tieto, však musia byť takého rozsahu a intenzity, že prípad možno považovať za výnimočný, t.j. hodný osobitného zreteľa. Pojem „hodný osobitného zreteľa“ je pojmom neurčitým, bez jednoznačného obsahu, čo umožňuje a zároveň ukladá súdu hodnotiť každý prípad osobitne, v závislosti od konkrétnych okolností. V zmysle doterajšej praxe súdov za prípad hodný osobitného zreteľa v prípade zvýšenia odškodnenia za bolesť sa považuje stav, resp. liečba, ktorú sprevádzali zvlášť mučivé stavy pacienta, bolesť tak intenzívna, že to pacientovi spôsobovalo mučivé útrapy.

Súd mal za to, že v danom prípade navrhovateľka podstúpila síce konzervatívnu liečbu, avšak s náročným priebehom, nakoľko utrpela život ohrozujúce zranenia. Počas liečby bola v ohrození života, držaná v umelom spánku, bola u nej vykonaná tracheostomia. Počas liečby bola výrazne obmedzená vo všetkých oblastiach života a to nielen počas hospitalizácie, ale i následnej rehabilitácie. Všetky zranenia a zdravotné komplikácie, ktoré navrhovateľka utrpela súviseli s dopravnou nehodou. Komplikácia zlomeniny spodiny lebky a očnice nastala poškodením oko hybného nervu. Prechodnou komplikáciou bolo poškodenie IV. a VI. hlavového nervu. Vzhľadom na rozsah a závažnosť zranení, dĺžku a spôsob liečby ako aj vek navrhovateľky, súd pristúpil k mimoriadnemu zvýšeniu bolesti na trojnásobok základného počtu bodov. Základný počet bodov predstavuje [907,5 bodov x 60,- Sk x 3]/30,126 = 5.422,23 Eur. Pri zohľadnení miery zodpovednosti navrhovateľky na vzniku dopravenej nehody, tak súd priznal odškodnenie za bolesť vo výške 3.795,56 Eur. Vo zvyšnej časti, prevyšujúcej priznané mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť, súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Pre posúdenie potreby mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia súd vzhľadom na vek navrhovateľky (navrhovateľka v čase dopravnej nehody mala 4 roky) nemohol vychádzať z porovnania spôsobu života navrhovateľky pred nehodou a po nehode, keďže mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia prichádza do úvahy len v prípade, že

uplatnenie poškodeného v živote je vo väčšom rozsahu obmedzené alebo stratené ako to predpokladá § 6 ods. 2 vyhlášky.

Vzhľadom na vek navrhovateľky v čase dopravnej nehody, súd pri svojom rozhodovaní skúmal dôvody, ktoré v súčasnosti obmedzujú navrhovateľku v uplatnení sa v bežnom živote. S prihliadnutím práve na vek navrhovateľky je možné skúmať uplatnenie navrhovateľky v živote porovnaním bežného života 16 ročného dievčaťa, predovšetkým s ohľadom na študijné výsledky, výsledky v športe, porovnaním samostatnosti a sebestačnosti pri vykonávaní bežných úkonov v živote a jej uplatnenie do budúcna. Obaja znalci sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotili položkou č. 251, pričom MUDr. Pamula ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia aj položkou č. 430 a - jazvy po zranenia operačných výkonoch. Vzhľadom na trvalé následky zranení obaja znalci pristúpili k zvýšeniu bodového hodnotenia na dvojnásobok.

Navrhovateľka utrpela devastačné poškodenie mozgu s trvalými následkami s nepriaznivou prognózou. Ide o závažnú zmenu s nepriaznivou prognózou, kde nie je možné očakávať zlepšenie zdravotného stavu, ale skôr zhoršenie. Jej intelektové ako i celé osobné sociálne fungovanie zostava natrvalo na úrovni 9 až 12 ročného dieťaťa. Navrhovateľka zlyháva v škole, opakovala jeden ročník, má špeciálny učebný plán, učivo zvláda na štvorky, v športovom výkone je šetrená. Má výrazne obmedzený výber povolania, zvláda len jednoduchú manuálnu prácu. Po dopravnej nehode trpí posttraumatickou demenciou. Jej osobné a sociálne fungovanie bude výrazne ovplyvnené uvedomovaním si vlastného hendikepu. Vzhľadom k tomu, že v dôsledku dopravnej nehody je navrhovateľka obmedzená v uplatnení sa v niektorých oblastiach života (je vylúčené, aby sa uplatnila v športovom živote, je vyradená z možnosti výkonu povolania, kde sú potrebné vyššie manuálne zručnosti, či vedomosti), súd pristúpil k mimoriadnemu zvýšeniu odškodnenia za sťaženie spoločenského života. Maloletá navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu sa domáhala odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 57.508,46 Eur (1.732.500,- Sk), čo predstavuje 23,77 násobok základného hodnotenia. Súd mal za to, že v danom prípade navrhovateľka je v dôsledku dopravnej nehody nielen obmedzená, ale aj úplne vyradená z možnosti uplatnenia sa vo väčšine oblastí spoločenského života (jej mentálny vývoj nepresiahne úroveň 12 ročného dieťaťa), preto má podľa názoru súdu nárok na mimoriadne zvýšenie odškodnenia o 50 násobok peňažného vyjadrenia základného bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, t.j. [1215 bodov x 60,- Sk x 50]/30,126 = 120.991,83 Eur. Pri zohľadnení miery zodpovednosti navrhovateľky na vzniku dopravnej nehody, považoval za primerané navrhovateľke odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 84.694,28 Eur. Nakoľko však navrhovateľka žiadala odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia len vo výške 57.508,46 Eur, súd v tejto časti návrhu vyhovel.

Proti tomuto rozsudku podal v jeho vyhovujúcej časti odvolanie vedľajší účastník na strane odporcu, ktoré odôvodnil s poukazom na majúc za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď navrhovateľke súd priznal trojnásobok bolestného v sume 3.795,56 Eur a celé žalované sťaženie spoločenského uplatnenia SSU v sume 57.508,46 Eur, pričom mieru spoluviny navrhovateľky určil len vo výške 30% a navyše túto zohľadnil len pri bolestnom. Pri SSU sa riadil úvahou, ktorá je neprijateľná a spoluvinu pri tomto nároku nezohľadnil. Zdôraznil, že sa pridržiava všetkých písomných vyjadrení, ktoré v konaní podal a za zásadne najdôležitejší prvok sporu považuje práve určenie miery zavinenia navrhovateľky, resp. jej rodičov a odporcu na vzniku kolíznej situácie. Túto mieru zavinenia prvostupňový súd nevyhodnotil správne, keď určil, že navrhovateľka zodpovedá vo výške 30% a odporca vo výške 70%. Miera zavinenia odporcu by mala byť oveľa nižšia, priam minimálna, pričom tento názor opiera o to, že v zmysle zistení znaleckého posudku Ing. Kohúta bolo preukázané, že pokiaľ nemá vodič motocykla povinnosť znížiť rýchlosť, keď uvidí pri ceste dieťa, pod 29 km/hod., tak za vznik kolíznej situácie zodpovedá navrhovateľka, resp. jej rodičia. Ak túto povinnosť má, zodpovedajú obaja za vznik nehody. Vodič takúto povinnosť nemal, najmä vzhľadom na okolnosti dopravnej nehody, keďže odporca v okamihu, kedy rozpoznal kolíznu situáciu, išiel rýchlosťou medzi 46 až 59 km/hod., tzn. že neprekročil vtedy maximálnu povolenú rýchlosť v obci, určenú na 60 km/hod.. Od okamihu, kedy vodič mohol rozpoznať kolíznu situáciu po zrážku motocykla s chodkyňou, uplynul čas cca 1,65 s. Ak sa prijme všeobecne uznávaný fakt, že reakčný čas cca 1 sekunda je výborný, tak by zostalo 0,65 sekundy odporcovi na to, aby motocykel zastavil bez zrážky, čo však technicky nebolo možné. Ak by teoreticky vodič aj zbadal navrhovateľku najskôr, ako sa dalo a zareagoval brzdením najskôr, ako sa dalo, nič by to nezmenilo na tom, že navrhovateľke sa vyhnúť nemohol. Za závažné považoval zistenie znalca, že vzhľadom

na situáciu, ktorá bola na mieste nehody, nebolo možné navrhovateľku zbadať skôr, ako 1 meter od ľavého okraja vozovky. Ďalej poukázal na to, že z celej situácie je zrejmé, že maloletá navrhovateľka nič nezvažovala, žiadny motocykel nezaregistrovala a jednoducho vybehla z dvora za svojím bratom, ktorý bol za cestou, vynára sa otázka, ako zabezpečila matka dieťaťa jeho bezpečnosť, keď nechala 4- ročné dieťa, aby sa hralo bez dozoru dospelej osoby na ulici a aby prebehlo z otvoreného dvora rovno pod kolesá motocykla. Súd teda vôbec nevychádzal zo zistení znalca Ing. Kohúta, ktorý mieru zavinenia rozoberá z pohľadu znalca už v trestnom konaní. Ďalej aj s poukazom na povinnosť odporcu ako vodiča s poukazom na , tento bol povinný venovať zvýšenú opatrnosť voči chodcom, najmä deťom, túto povinnosť si splnil, keď uvidel chlapca rovno vpravo pri ceste, ubral plyn a nasmeroval motocykel mierne k stredu vozovky, aby ho lepšie obišiel. Nemohol venovať zvýšenú pozornosť navrhovateľke, ktorú nebolo vidno, nakoľko bola vo dvore rodinného domu. Rovnako nemohol predpokladať, že dvor rodinného domu bude otvorený a že 4-ročné dieťa bude z neho vybiehať bez dozoru dospelej osoby. Ďalej upozornil na to, že sa nestotožňuje s názorom súdu, v ktorom podľa jeho názoru išiel nad rámec podaného návrhu. Spoluvinu totiž pri SSU neodpočítal s odôvodnením, že súd by navrhovateľke priznal aj tak viac, ako je predmetom žaloby, pričom takýto prístup je nesprávny a poškodzujúci odporcu a vedľajšieho účastníka. Žalovanú sumu je potrebné vždy považovať za akýsi rámec, resp. strop a pokiaľ existujú dôvody spoluviny, je potrebné ju v priznanej sume zohľadniť, tzn. odpočítať bez toho na to, že súd by priznal aj vyššiu náhradu, ako je predmetom žaloby. V opačnom prípade by bolo možné vždy eliminovať existenciu spoluviny obdobným konštatovaním súdu, čo by mohlo viesť k právnej neistote a neoprávnenému zvýhodňovaniu žalujúcej spoluzodpovednej strany. Záverom uviedol, že si je vedomý, že u navrhovateľky zostal trvalý následok v podobe položky č. 251, tzn. ostatné následky okrem jaziev, ktoré už pominuli, a to už od detstva, ale je skutočne potrebné presne pomenovať toho, kto za vznik danej situácie zodpovedá a v akej miere. Tu okolnosti prípadu sú také, že sa s právnym názorom súdu prvého stupňa stotožniť nemožno a spoluvinu navrhovateľky, resp. jej rodičov treba hodnotiť ako maximálnu. Na základe týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti zmenil tak, že návrh zamietne, aby zaviazal navrhovateľku na úhradu trov konania odvolacieho aj prvostupňového.

Navrhovateľka a odporca odvolanie nepodali.

Navrhovateľka sa k doručenému odvolaniu vedľajšieho účastníka vyjadrila prostredníctvom jej právneho zástupcu a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v celom rozsahu a zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania vo výške 664,63 Eur, ktoré pozostávajú z jedného úkonu právnej pomoci á 546,05 Eur a 1 x režijný paušál 7,81 Eur + DPH 110,77 Eur. K doručenému odvolaniu uviedol, že je nepochopiteľné, že odvolateľ dáva celú vinu za dopravnú nehodu ako následnú škodu na navrhovateľku , pričom má za to, že odporca za vznik dopravnej nehody a jej následkov nemôže. Zo strany odvolateľa sú účelovo vyberané zo znaleckého posudku, na ktorý poukazuje len tie časti, ktoré mu vyhovujú v jeho logickom odôvodňovaní nezavinenia škody žalovaným. Odvolateľ však opomína aj dôležité skutočnosti, ktoré poukazujú na to, že vo väčšom rozsahu za spôsobenú škodu zodpovedá žalovaný. Zdôraznil, že žalovaný bol v trestnom konaní uznaný za vinného zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví, pričom skutková veta obsahuje konštatovanie súdu, že sa nedostatočne venoval riadeniu, a preto spôsobil kolíziu so žalobkyňou. Spochybňovanie tohto rozhodnutia súdu v trestnom konaní zo strany vedľajšieho účastníka je irelevantné, nakoľko toto rozhodnutie je právoplatné a ako také teda záväzné, nezmeniteľné a teda pravdivé. V trestnom konaní bolo teda zistené a preukázané zavinenie žalovaného za dopravnú nehodu a jej následok. Vodič nevykonal všetky možné opatrenia, ktoré mohol v čase pred dopravnou nehodou objektívne urobiť a ktoré bolo možné od neho reálne požadovať, pričom sám uviedol vo svojej výpovedi v trestnom konaní, že videl hrajúce sa deti na ceste, no napriek tomu neznížil rýchlosť motocykla na takú rýchlosť, ktorá by mu dovolila zastaviť bezpečne pred akoukoľvek prekážkou, či použiť výstražné zvukové znamenie, čím by upútal pozornosť hrajúcich sa detí. Znalec v znaleckom posudku neskonštatoval, že žalobkyňa vytvorila pre žalovaného prekážku z technického hľadiska náhlu, naopak, konštatuje, že mal možnosť pri znížení rýchlosti v čase, keď zbadal žalobkyňu, resp. iné dieťa, znížiť rýchlosť a tým zrážke zabrániť. Znalec skonštatoval tiež, že vodič bol obmedzený prítomnosťou dieťaťa v blízkosti miesta zrážky aj v zmysle vtedy platného o premávke na pozemných komunikáciách ( citovaného zákona). Odporca však žiadne z objektívne možných opatrení nevykonal, pričom mu v tom nebránili ani miestne, ani poveternostné podmienky, nakoľko išiel po rovnej ceste bez prekážok, s dobrým výhľadom, jasným a suchým počasím. Odporca bol obmedzený aj tým, že sa pohyboval na miestnej komunikácii vzdialenej len niekoľko desiatok metrov od hlavnej cesty s minimálnym pohybom

vozidiel medzi rodinnými domami, kde táto miestna komunikácia slúžila aj ako chodník pre obyvateľov, ktorý tam nebol, aj ako ihrisko pre deti, o čom ako miestny obyvateľ musel vedieť a mal sa teda správať zvlášť opatrne a tak, ako keby išlo o obytnú zónu. Napokon odporca aj v tomto konaní pred súdom si uznal vinu za dopravnú nehodu a zodpovednosť za škodu. Nemožno ponechať bez povšimnutia, že žalovaný porušil niekoľko dôležitých zákonných zákazov a príkazov a to najmä, že viedol motocykel bez vodičského oprávnenia ( ), že v cestnej premávke použil vozidlo nespôsobilé na premávku po pozemných komunikáciách bez evidenčného čísla, technickej kontroly a poistenia, čím porušil , a že nevenoval sa plne riadeniu vozidla, čím porušil . Tvrdenia odvolateľa preto považuje za jeho subjektívny názor, ktorý však nie je úplne založený na skutočnostiach dopravnej nehody. Preto považuje zistenia, odôvodnenia a rozhodnutie súdu ohľadne spoluviny a viny za dostatočné a správne. Čo sa týka odvolateľa, že súd pri rozhodovaní išiel nad rámec návrhu, s týmto nemožno súhlasiť. Súd rozhodol o nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia v nižšom rozsahu, ako bol tento nárok uplatnený žalobou. Podľa právnej úpravy je určenie mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na úvahe súdu. Nie je súd pri tom hodnotení zvýšenia ničím limitovaný. Avšak konečné rozhodnutie nesmie dosiahnuť uplatnený nárok, čo v danom prípade je splnené. Preto námietka odvolateľa je v tomto smere nedôvodná.

Podľa uvedeného výrok preskúmavaného rozsudku prvostupňového súdu, ktorým vo zvyšku súd žalobu zamietol, nebol účinne napadnutý odvolaním, nejedná sa pritom ani o výrok závislý, preto v tejto časti je konanie právoplatne skončené a predmetom konania tak zostáva už len zvyšná časť rozsudku, ktorým súd návrhu čiastočne vyhovel a uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke titulom odškodnenia za bolesť 3.795,56 Eur a titulom odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia 57.508,46 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti ako vecne správne potvrdiť.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne vec posúdil, pričom preskúmavané rozhodnutie i náležite v súlade s ust. vo veci samej odôvodnil, s poukazom na ust. , odvolací súd odkazuje na správne, podrobné a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

Odvolateľ samotný a rozsah odškodnenia navrhovateľky tak ako o nároku rozhodol súd prvého stupňa čo do výšky, nenamietal. Namietal však samotnú zodpovednosť odporcu za dopravnú nehodu a pri tomto nesprávne právne posúdenie súdom prvého stupňa a nezohľadnenie spoluviny navrhovateľky pri nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

K odvolacím argumentom odvolateľa odvolací súd dodáva len nasledovné:

Je nepochybné, že predmetom konania je nárok navrhovateľky na mimoriadne zvýšenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré si uplatňuje voči odporcovi ako vodičovi motocykla na základe ust. , danej zo zodpovednosti za porušenie právnej povinnosti. Odporca bol trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 12.07.2002, č.k. -158 za dopravnú nehodu, pri ktorej maloletá navrhovateľka utrpela zranenia s trvalými následkami, bolesťami

a sťaženým spoločenským uplatnením, uznaný za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa , a odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní jedného roka s podmienečným odkladom trestu na skúšobnú dobu 18 mesiacov a navrhovateľka zastúpená zákonným zástupcom otcom S. T. bola s nárokom na náhradu škody odkázaná na konanie občianskoprávne. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 05.11.2002.

V zmysle súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s , so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná []. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

V zmysle Nálezu Ústavného súdu SR z 23.11.2011, sp. zn. -55 rozsah viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom súdnom konaní v prípadoch, v ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskoprávnom konaní, nemožno obmedziť len na závery o protiprávnom konaní, t.j. o spáchaní trestného činu, a o tom, kto ho spáchal. Z tohto Nálezu ústavného súdu vyplýva, že pokiaľ je znakom skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý bol odporca odsúdený, potom si súd rozhodujúci o žalobe poškodeného, ktorý bol so svojim nárokom odkázaný na občianskoprávne konania, nemôže vytvoriť vlastný názor na to, či žalobcovi bolo spôsobená škoda a kto ju spôsobil.

Vychádzajúc z tiež uvedeného Nálezu Ústavného súdu SR potom ústavne konformný výklad vyžaduje, aby súd rozhodujúci v občiansko-právnom konaní o náhrade škody spôsobenej trestným činom, bol viazaný právoplatným odsudzujúcim rozsudkom trestného súdu (jeho výrokovou časťou) a to aj vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia páchateľa za tento trestný čin.

V prejednávanej veci trestný súd rozhodol trestným rozkazom, pre ktoré konanie je charakteristickým, že ide o skrátené konanie, kedy súd rozhodol bez prejednania veci na hlavnom pojednávaní, s čím odporca v podstate súhlasil. Pokiaľ preto súd rozhodol, že odporca konaním opísaným v skutkovej vete výrokovej časti trestného rozkazu, spôsobil navrhovateľke ujmu na zdraví, ublížením jej na zdraví, je súd v konaní o žalobe poškodenej týmto výrokom viazaný a nárok na náhradu škody voči odporcovi je treba považovať za preukázaný.

Zodpovednosť odporcu potom súd prvého stupňa správne posúdil podľa , v zmysle ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvého stupňa keď ustálil spoluvinu navrhovateľky na dopravnej nehode vo výške 30% a odporcu vo výške 70%. Rozsudok je aj v tejto časti riadne odôvodnený a dáva dostatočnú a logickú odpoveď, prečo súd ustálil takýto pomer zodpovednosti účastníkov na predmetnej dopravnej nehode.

Ďalším použitým odvolacím dôvodom je, že súd išiel nad rámec podaného návrhu, keď spoluvinu navrhovateľky pri SSU neodpočítal s odôvodnením, že súd by navrhovateľke priznal aj tak viac, ako je predmetom žaloby, pričom takýto prístup je nesprávny a poškodzujúci odporcu a vedľajšieho účastníka. Žalovanú sumu je potrebné vždy považovať za akýsi rámec, resp. strop a pokiaľ existujú dôvody spoluviny, je potrebné ju v priznanej sume zohľadniť, tzn. odpočítať bez ohľadu na to, že súd by priznal aj vyššiu náhradu, ako je predmetom žaloby.

Tu treba mať na pamäti, že zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nad určené najvyššie výmery odškodnenia v zmysle cit. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/65 Zb. je prípustné len v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do spoločenského (napr. kultúrneho, športového, politického) života je v dôsledku poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní s jeho významnými aktivitami pred vznikom škody a ktoré nemožno vyjadriť základným odškodnením, podľa bodového ohodnotenia príslušného

lekára. Zvýšenie tejto náhrady predpokladá existenciu ďalších okolností, ktoré možno v prípadoch, keď spoločenské kultúrne, športové príp. iné zapojenie poškodeného bolo na vyššej úrovni a po poškodení jeho zdravia je ďalšie pokračovanie v týchto činnostiach veľmi sťažené, prípadne až vylúčené. Vždy musí ísť o zohľadnenie konkrétnych okolností prípadu a nie o ľubovoľnú úvahu súdu.

V občianskom súdnom konaní je súd viazaný návrhom na začatie konania, a preto nemôže navrhovateľovi priznať viac, než žiadal v žalobnom petite ( ). Ak je predmetom návrhu na začatie konania peňažné plnenie, musí byť v návrhu uvedená presná výška peňažnej sumy, ktorú navrhovateľ požaduje. Ak to tak nie je, návrh nespĺňa náležitosti požadované zákonom. Touto výškou peňažného plnenia požadovaného navrhovateľom v návrhu je súd v konaní viazaný a nesmie prisúdiť viac.

Len na doplnenie treba uviesť, že výnimočne sa však môže od tejto zásady odchýliť, a to v prípadoch uvedených v , ktoré dovoľujú súdu prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu (ide o veci uvedené v ustanovení ), alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi; u odseku 3 citovaného ustanovenia vyplýva, že súd môže aj rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná, čo sa však netýka prejednávaného prípadu.

V predmetnom konaní (odlišnom od prípadov uvedených v ustanovení a ) zo spisu a ako je aj vyššie uvedené navrhovateľka sa domáhala odporcovi uložiť povinnosť zaplatiť jej odškodnenie za bolesť vo výške 13.729,83 Eur a za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 57.508,46 Eur, tzn. domáhala sa plnenia v celkovej výške 71.238,29 Eur a touto sumou bol súd prvého stupňa pri rozhodovaní o návrhu limitovaný. Súd prvého stupňa návrhu vyhovel v rozsahu 3.795,56 Eur za bolestné a titulom odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia 57.508,46 Eur, tzn. v celkovej výške 61.304,02 Eur a vo zvyšku návrh zamietol. Je teda zrejmé, že súd prvého stupňa neprekročil návrhom určený predmet konania; neprisúdil viac ako bolo navrhovateľkou uplatnené v návrhu na začatie konania o peňažné plnenie. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd ani v tomto argumente nemohol dať za pravdu odvolateľovi.

Po vyčerpaní odvolacích dôvodov odvolací súd s použitím ust. , rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej potvrdil.

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa , nakoľko odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa .

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.