Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-391-2013.pdf
PDF · 88.27 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/391/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, L., proti odporcovi: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy v sume 33.151,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 18. júla 2013, č.k. 12C/88/2012-94, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd vo výroku I. celom rozsahu zamietol návrh navrhovateľa a vo výroku II. rozhodol, že rozhodne o trovách konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Rozhodnutie prvostupňový súd s poukazom na ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1, § 10 zákona č. 58/1969 Zb., § 151 ods. 3 O.s.p. odôvodnil tým, že podmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom je predbežné prerokovanie nároku u príslušného ústredného orgánu, v danom prípade u odporcu. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že navrhovateľ si požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žiadosťou doručenou odporcovi 30.10.2008, keď jeho nárok nebol uspokojený. Ďalšou podmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom je, že rozhodnutie, ktorým mala byť spôsobená škoda bolo pre nezákonnosť zrušené alebo zmenené príslušným orgánom, keď v konaní o náhradu škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom nie je možné skúmať zákonnosť rozhodnutia vydaného v inom konaní. Predmetný rozsudok Okresného súdu Senica, rozsudok Krajského súdu v Trnave a uznesenie Krajského súdu v Trnave, ktorými mala byť navrhovateľovi podľa jeho tvrdení spôsobená škoda, neboli pre nezákonnosť zrušené ani zmenené, čo ani nebolo v konaní sporné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva, že v danom prípade nebola naplnená hmotnoprávna podmienka priznania nároku náhradu škody v zmysle zákona č. 58/1969 Zb., pretože predmetné rozhodnutia neboli pre nezákonnosť zrušené a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Nakoľko súd zamietol žalobu z dôvodu, že nebola naplnená hmotnoprávna podmienka uplatnenia nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 58/1969 Zb., z dôvodu hospodárnosti konania ďalej neskúmal, či navrhovateľom uplatnený nárok je premlčaný a či sú naplnené ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a vyhovel jeho žalobnému návrhu. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Senica, č.k. Cb 380/94-95, ktorým bola žaloba o zaplatenie kúpnej ceny proti žalovanému (tu navrhovateľovi) zamietnutá, ako aj na potvrdzujúci rozsudok Krajského súdu v Trnave, č.k. 11Cob/224/99-111. Navrhovateľ požadoval od začiatku konaní o združenie konaní sp. zn. Cb 380/94, Cb 381/94, Cb 382/94, Cb 506/94, Cb 529/94, Cb 530/94 do jedného spoločného konania, ale bezúspešne. Tak sa malo na jednom pojednávaní bezodkladne dokázať, či je vinný alebo nie. Podľa navrhovateľa neoprávnenou chybou sudkyne Okresného súdu Senica mu bola spôsobená škoda, nemajetková ujma, poukazujúc na ust. zákona č. 514/2003 Z.z. Preto sa navrhovateľ domáha, aby odporca na základe pochybenia v zákonoch, za zneváženie jeho dobrého mena, mena jeho rodiny, straty zamestnania a dobrého zárobku z titulu súdnych jednaní, kvôli čomu má teraz dôchodok 265,- Eur, mu zaplatil nemajetkovú ujmu vo výške 33.151,- Eur s príslušenstvom.
Odporca odvolací návrh nepodal. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.
Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Odvolateľ vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutočnosti, svoju argumentáciu predostrel už pred súdom prvého stupňa, ktorý sa so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami náležite vysporiadal.
Odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní dostatočným spôsobom preukázané, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu nedôvodný.
Odvolateľ uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. O takýto prípad však v prejednávanej veci nešlo.
Z obsahu spisu bolo zistené, že navrhovateľ si návrhom na začatie konania uplatnil voči odporcovi náhradu škody v sume 33.151,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 3% zo sumy 33.151,- Eur za každý deň omeškania od 19.11.2009 do zaplatenia, ktorá mu mala byť spôsobná rozhodnutím Okresného súdu Senica zo dňa 06.05.1999, č.k. Cb/380/94-95, rozhodnutím Krajského súdu v Trnave zo dňa 09.05.2000, č.k. 11Cob/224/1999-111 a rozhodnutím Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.01.2003, č.k. 21Cob/1/03-133 s odôvodnením, že v dôsledku týchto konaní sa musel dostavovať na pojednávania,
na čo reagoval jeho zamestnávateľ ukončením pracovného pomeru a preto, že desať rokov nezarábal, aj v súčasnosti má nízky dôchodok.
Súd z rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 06.05.1999, č.k. Cb/380/94-95 v právnej veci navrhovateľa: KK Company PIVOVARY, s.r.o., Vlkanová, proti odporcovi: C. E., nar. XX.XX.XXXX, o zaplatenie kúpnej ceny s príslušenstvom, rozhodol tak, že súd žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 31.07.2000. Súd z rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 09.05.2000, č.k. 11Cob/224/1999-111 zistil, že odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Senica, č.k. Cb/380/94-95 zo dňa 06.05.1999 potvrdil a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Súd z uznesenia Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.01.2003, č.k. 21Cob/1/03-133 zistil, že odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Senica, č.k. Cb/380/94-44 zo dňa 02.09.1996, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 1.544,- Sk formou kolkových známok za odvolanie, podané proti rozsudku Okresného súdu Senica, č.k. Cb/380/94-32 zo dňa 06.05.1996, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.
Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je osobitným prípadom zodpovednosti za škodu, a je objektívnou zodpovednosťou. Právna teória určila všeobecné kritériá, ktorých súčasné splnenie je nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu: 1./ nesprávny úradný postup, 2./ škoda (nemajetková ujma) a 3./ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, bez ohľadu na zavinenie. Právna úprava zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom bola obsiahnutá v zákone č. 58/1969 Zb. účinnom do 30.06.2004, ktorý bol s účinnosťou od 01.07.2004 nahradený novým zákonom č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.
Navrhovateľ sa v návrhu odvolával na nesprávny úradný postup v konaniach Okresného súdu Senica a Krajského súdu v Trnave, ktoré boli v merite veci skončené ku dňu 09.05.2000, kedy odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil, preto bolo dôvodné, ak súd prvého stupňa jeho nárok posudzoval v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. účinného do 30.06.2004 vychádzajúc z § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Preto neobstojí odvolacia námietka odvolateľa, ktorý poukazoval na nesprávne právne posúdenie prvostupňového súdu, odvolávajúc sa na ust. zákona č. 514/2003 Z.z.
Zákon č. 58/1969 Zb. sa zaoberá otázkou zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v § 18, pričom žiadnym spôsobom osobitne nešpecifikuje obsah tohto slovného spojenia. Analogicky možno za nesprávny úradný postup považovať taký postup úradu, ktorý je nesprávny vo vzťahu k vtedy existujúcim právnym prepisom diktujúcim obligatórny spôsob konania tohto úradu. Samotný názov nesprávny úradný postup nie je práve najvhodnejší, pretože sa nemyslí jeho nevhodnosť a neúčelnosť. O nesprávny úradný postup ide, ak konkrétny úradný postup má vadu, t.j. nie je v súlade s upravujúcou právnou úpravou. Súd si pojem „nesprávny úradný postup“ vyložil ako nezákonný úradný postup štátneho orgánu. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom verejnoprávnej pôsobnosti orgánu štátnej správ. V zmysle rozsudku NS SR, sp. zn. 4Cdo/60/2003 nesprávnym úradným postupom môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami. Naopak správnosť úradného
postupu treba posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Odvolací súd podporne poukazuje aj na ďalší rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/24/2004, podľa ktorého nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý - či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo s ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Pod termín „postup“ možno subsumovať ako konanie (činnosť) štátneho orgánu, tak aj jeho nekonanie (nečinnosť alebo opomenutie).
Základnou otázkou zostáva, čo v konaní súdu ako štátneho orgánu možno považovať za nesprávny úradný postup. Zohľadniac vyššie uvedené vymedzenie tohto pojmu, o nesprávny úradný postup súdu ide vtedy, ak súd postupuje v rozpore s platnými právnymi predpismi upravujúcimi jeho konanie, pričom za základný predpis upravujúci konanie súdu možno považovať Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb.). Predmetné konania prebiehali v súlade s príslušnými ustanoveniami O.s.p., súdy konali v rámci zákonom danej právomoci.
Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia, t.j. takého rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, ďalej existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosť štátu je (až na prípady hodné osobitného zreteľa) podmienená využitím riadnych opravných prostriedkov, smerujúcich proti nezákonnému rozhodnutiu (§ 3 zákona č. 58/1969 Zb.). Vznik tejto zodpovednosti ďalej predpokladá, že sa nezákonné rozhodnutie zrušilo, teda zbavilo právoplatnosti (§ 4 zákona č. 58/1969 Zb.) - pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 53/1993.
Odvolací súd zhodne so záverom súdu prvého stupňa konštatuje nenaplnenie základného predpokladu vzniku zodpovednostného vzťahu za škodu, keď v konaní Okresného súdu Senica a Krajského súdu v Trnave nebola preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu. Odvolací súd zhodne ako prvostupňový súd považuje úradný postup súdov za správny a zastáva rovnaký názor, že nevznikol právny vzťah zodpovednosti za škodu, lebo súdne rozhodnutia neboli zrušené ako nezákonné.
Vzhľadom na to, že nebol naplnený základný predpoklad vzniku zodpovednostného vzťahu za škodu v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., bolo už ďalej nadbytočným zaoberať sa otázkou vzniku nemajetkovej ujmy, ako aj otázkou premlčania. Odvolací súd preto dospel k jednoznačnému záveru, že nebolo možné žalobe navrhovateľa priznať úspech, tak ako to správne skonštatoval aj súd prvého stupňa.
S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, vo veci samej ako vo výroku vecne správny, s použitím ust. § 219 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania v zmysle § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodne súd prvého stupňa.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.