Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3To-21-2014.pdf
PDF · 101.67 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/21/2014
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Molnárovej a členov JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Danice Veselovskej v trestnej veci obžalovanej X. W., pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods.1, ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu v Malackách sp. zn. 1T/22/2009 z 22. júla 2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. mája 2014 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovanej X. W., B.. XX.XX.XXXX sa z a m i e t a.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/22/2009 z 22.07.2013 bola obžalovaná X. W. uznaná vinnou z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku, na tom skutkovom základe, že dňa 08.09.2005 v čase okolo 18,40 hod v Malackách po Radlinského ulici riadila osobné motorové vozidlo zn. U. U., Q.: T. XXXAP smerom do centra mesta, pričom pri odbočovaní doľava na ulicu Ľ. Zubáka nedala prednosť oproti jazdiacemu motocyklu zn. L. U., Q.: T. XXX H., P. L. Y., B.. XX.XX.XXXX, X. T., D. Ľ.. Z. Č.. X, čim porušila ustanovenie § 18 ods. 4 zákona NR SR č. 315/1996 Z.z., v dôsledku čoho prišlo ku kolízii vozidiel, pri ktorom poškodený utrpel zranenia a to zmliaždenie a tržné ranky na chrbte, otras mozgu, zlomeninu panvy, krvnú podliatinu v ľavej slabine s opuchom, opuch mieška s krvácaním, opuch nad sponou lonových kostí, zlomeninu klinovej kosti ľavej nohy a odierky na ľavom kolene, ktoré si vyžiadali dobu liečenia v trvaní od 08.09.2005 do 29.11.2005 a materiálnu škodu na motocykli, ktorú poškodený nešpecifikoval.
Za to jej bol podľa § 224 ods. 2 Tr. zák. (zákon č. 140/1961 Zb. účinný v čase spáchania skutku - ďalej len Tr. zák.) uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, výkon ktorého jej bol postupom podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods.1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanej zároveň uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 1(jeden) rok.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bol poškodený L. Y., B.. XX.XX.XXXX, X. T., Ľ.. Z.X. XXXX/X s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.
Samosudca rozhodnutie odôvodnil tým, že vyhodnotením výsledkov dokazovania dospel záveru o vine obžalovanej. Najmä výpoveďami svedkov I. I., J. W. H. W. X. bolo preukázané, že obžalovaná nedala prednosť v jazde oproti idúcemu motocyklu, ktorý v tom čase viedol poškodený L. Y., čím takto porušila dôležitú povinnosť, ktorú jej ukladal v tom čase účinný zákon o premávke na pozemných komunikáciách. V dôsledku toho došlo ku kolízii motorových vozidiel s následkami na zdraví tak, ako sú uvedené v skutkovej vete. Zo záverov oboch znaleckých posudkov a vyjadrenia znalcov vyplynulo, že technika jazdy obžalovanej -vodičky vozidla U. nebola z technického hľadiska správna, pričom táto odbočovala
v čase, keď jej to celková dopravná situácia v mieste dopravnej nehody neumožňovala, čím sa dostala časťou vozidla do protismerného jazdného pruhu, v ktorom v tom čase jazdil motocykel poškodeného. Bolo síce zároveň preukázané, že aj technika jazdy vodiča motocyklu nebola z technického hľadiska správna, nakoľko tento jazdil v ľavej časti jazdného pruhu určeného pre jeho smer jazdy a vzhľadom na spôsob jazdy vozidla U., v snahe zabrániť možnej kolízii, zvolil nesprávny spôsob brzdenia, následkom čoho motocykel stratil stabilitu a spôsobil pád motocyklistu na vozovku. Táto jeho nesprávna reakcia však bola vyvolaná a bola v príčinnej súvislosti s prechádzajúcim nesprávnym spôsobom jazdy obžalovanej, ktorá bola povinná dať motocyklu prednosť v jazde. Vodička vozidla mohla stretu s motocyklom zabrániť za predpokladu správnej techniky jazdy t.j. za predpokladu dostatočného venovania sa riadeniu svojho vozidla. Na tejto skutočnosti nemení nič ani fakt, že vodič motocyklu mohol ísť vyššou rýchlosťou ako je maximálne povolená, pričom podľa záverov znalcov nedošlo k výraznému prekročeniu rýchlosti. Výpoveď svedka T. W. súd nepovažoval za presvedčivú, keďže v podstate obaja znalci spochybnili jeho údaje o priebehu nehodového deja. Túto spochybňujú i výpovede svedkov I.. I. H. J.. W. ktorí vylúčili, že mohol jazdiť pred motocyklom. Je viac ako nepochybné, že ak by bol motocyklista jazdil za ním, nebol by zareagoval na vozidlo v takej vzdialenosti ako to vyplýva zo znaleckých posudkov, respektíve by vôbec nestihol na vozidlo zareagovať. S poukazom na vyššie uvedené mal preukázané, že obžalovaná konaním popísaným v skutkovej vete, z nedbanlivosti spôsobila poškodenému ťažkú ujmu na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona. Tým naplnila všetky zákonné znaky trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote v zmysle § 309 ods. 1 Tr. por. podala obžalovaná X. W. prostredníctvom obhajcu odvolanie, ktoré bolo písomne zdôvodnené.
V písomných dôvodoch obhajca v mene obžalovanej uviedol, že text napadnutého rozhodnutia vykazuje znaky arbitrárnosti a obsahuje hrubé nezrovnalosti v rozpore so skutkovým stavom s tým, že závery súdu sú odôvodnené nekoherentnou, nesystematickou argumentáciou bez logickej súvislosti medzi jednotlivými vykonanými dôkazmi a záver o vine obžalovanej je založený len na subjektívnom presvedčení súdu. Konštatoval, že prvostupňový súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami a zisteniami, ktoré vyplynuli z dokazovania pred súdom, nezohľadnil príčiny dopravnej nehody, mieru zavinenia jednotlivých účastníkov a nedostatočne hodnotil príčinnú súvislosť medzi ujmou na zdraví poškodeného a konaním obžalovanej.
K priebehu dopravnej nehody zastáva názor, že súd nedostatočne a nesprávne zistil priebeh, pretože obžalovaná pred odbočením doľava tzn. pred vytvorením prekážky dávala prednosť idúcim motorovým vozidlám a až potom začala odbočovací manéver (tu poukázal na výpoveď svedka T. W. a znalecký posudok).
K ustáleniu príčin dopravnej nehody a miery zavinenia obhajca uviedol, že súd síce konštatoval aj zistenie nesprávnej techniky jazdy poškodeného, ale k príčinám vzniku dopravnej nehody a k účasti na zavinení tieto zistenia nepriradil a vychádzal len z nesprávnej techniky jazdy obžalovanej, pričom súd neskúmal, že v križovatke neboli vyznačené jazdné pruhy a križovatka má nepravidlený tvar. Tiež vytkol súdu, že neprihliadol na to, že poškodený nemal dôvod jazdiť v ľavej časti svojho jazdného pruhu a reagovať položením motocykla na vozovku. Dal do pozornosti, že v čase keď sa poškodený s motocyklom rozhodoval tento na vozovku položiť, vozidlo obžalovanej sa nachádzalo v časti vozovky určenej pre jej smer jazdy a vzdialenosť medzi nimi v tom čase bola viac ako 36m. Je presvedčený, že poškodený nesprávne odhadol situáciu v križovatke a svojim konaním si spôsobil ťažkú ujmu na zdraví aj z dôvodu, že sa nepohyboval v pravom okraji svojho jazdného pruhu.
V závere vytýkal súdu, že rozsudok nie je dostatočne odôvodnený a teda nezodpovedá ustanoveniu § 168 Tr. por. Dal do pozornosti, že trestné konanie proti obžalovanej trvá vyše osem rokov, ktorá skutočnosť podľa jeho názoru nebola zohľadnená pri treste a teda vzhľadom k vyššie konštatovanému je potom uložený trest neprimerane prísny.
Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok postupom podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/ a e/ Tr. por. príp. § 322 ods. 3 a § 326 Tr. por. oslobodil obžalovanú spod obžaloby s poukazom na § 285 Tr. por.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovanej uviedol: „Ja sa pridržiavam písomných dôvodov odvolanie v celom rozsahu, k týmto nemám čo doplniť. Vzhľadom na uvádzané dôvody navrhujem napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu a moju klientku spod obžaloby oslobodiť.“
Obhajca JUDr. Ribár predniesol: „Ja sa pripájam k vyjadreniu môjho predrečníka a dopĺňam, že nebol dostatočne zistený skutkový stav nakoľko Ing. Korbeľ vypracoval znalecký posudok v roku 2006. Pri tomto posudku nebola zohľadnená výpoveď obžalovanej a prihliadol na výpovede svedkov, ktoré boli urobené pred vznesením obvinenia, pričom z týchto výpovedí ustálil príčinu a miesto stretu vozidiel. Mám za to, že v prípravnom konaní a ani v konaní pred súdom nebolo zohľadnené, že s črepinami, ktoré sa v križovatke nachádzali bolo manipulované PZ a aj záchranári chodili po črepinách. Nielen vozidlo ale aj motocykel bol premiestnený. Čo sa týka znaleckého posudku Ing. Borloka dávam do pozornosti, že tento uvádzal, že vozidlo v čase pádu motocyklistu bolo vo svojom jazdnom pruhu, nezasahovalo do protismeru a nemohlo vytvoriť príčinu, ktorá by odôvodňovala reakciu motocyklistu. V čase stretu vozidlo zasahovalo do protismeru cca 1 meter, tu je nesprávne uvedené Ing. Korbeľom, že vozidlo zasahovalo do vzdialenosti 9,4 m od pravého okraja, čo je technicky neprijateľné. Čo sa týka výpovede svedkov poukazujem na to, že tieto sú vo vzájomnom rozpore medzi sebou ale aj v rozpore s výpoveďami z prípravného konania a z HP. Čo sa týka uznesenia o vznesení obvinenia toto bolo vznesené cca 1 rok po skutku. My sme podávali sťažnosti na konanie PZ, na postup PZ čo malo vplyv na ďalšie dokazovanie. Pochybenia sa prejavili aj v odôvodnení rozsudku kedy nebolo odpovedané na všetky naše otázky a čo sa týka našej požiadavky aby bol vypracovaný kontrolný znalecký posudok, tomuto nebolo vyhovené. Navrhujem napadnutý rozsudok zrušiť, obžalovanú spod obžaloby oslobodiť, prípadne vrátiť súdu na nové konanie a rozhodnutie.“ Zástupkyňa krajskej prokuratúry považujúc rozsudok prvostupňového súdu za správny vo všetkých jeho výrokoch, navrhla odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaná právom záverečného návrhu uviedla: „Ja sa pridržiavam prednesu obhajcov. Mám za to, že súd v rozsudku sa nevysporiadal s otázku nedbanlivosti trvám na tom, že poškodený 36 metrov pred mojím vozidlom položil motocykel na zem. Trvám na tom, že s črepinami bolo manipulované. Zle bol vyhodnotený skutkový stav aj tým, že nebol vypracovaný kontrolný znalecký posudok o ktorý sme žiadali.“
Právom posledného slova predniesla, že je jej veľmi ľúto čo sa tomu chlapcovi stalo, ale sa cíti nevinná.
Na základe podaného odvolania, odvolací súd primárne skúmal, či nie sú dané podmienky pre niektoré z rozhodnutí uvedených v ustanovení § 316 Tr. por. a keďže zistil, že nie sú dané, podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, odvolací súd prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Pri plnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že skutok bol súdom prvého stupňa ustálený na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, pri dodržaní zásad bezprostrednosti, priamosti a ústnosti ako aj pri rešpektovaní práva obžalovanej na obhajobu. Dôkazy boli vykonané spôsobom a v rozsahu a následne i vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por.
Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa ustanovením § 168 Tr. por. podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovanej a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny a trestu. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu.
Z pripojeného spisového materiálu krajský súd zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky dňa 09.02.2009 podal na obžalovanú X. R. (P. U. X. W.) obžalobu pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961Zb.
Z dokazovania, ktoré bolo doposiaľ v konaní pred súdom prvého stupňa vykonané vyplýva, že obžalovaná X. W. dňa 08.09.2005 viedla osobné motorové vozidlo zn. U. U. P. T. po Radlinského ul., pri
odbočovaní doľava došlo ku kolízii s poškodeným L. Y., ktorý viedol motocykel zn. L. U., ktorému boli spôsobené zranenia popísané v obžalobnom návrhu a v znaleckom posudku.
Obžalovaná X. W. sa od začiatku bráni tým, že na križovatke zastala, chcela sa pohnúť, videla motocykel, ktorý brzdil- ona nevie prečo, spadol na zem a šúchal sa a motocykel narazil do jej auta a ona po nehode auto preparkovala. Nevedela uviesť, či už začala s odbočovaním, ale podľa jej názoru bola v čase nehody vo svojom jazdnom pruhu.
Poškodený L. Y. k priebehu nehody zotrval na tvrdení, že uvedený deň asi 10m pred ním obžalovaná vozidlom začala odbočovať, on prudko zabrzdil, spadol chrbtom na auto, motorka sa šúchala. Jednoznačne uvádza, že obžalovaná autom vošla do jeho jazdnej dráhy a po náraze auto preparkovala.
Na hlavnom pojednávaní boli vypočutí svedkovia:
- J. W., ktorý dopravnú nehodu videl a uviedol, že počul najprv ranu a potom videl motocykel šúchať sa po zemi, pričom auto po náraze rolovalo motocykel pred sebou. Zotrval na tvrdení, že vozidlo bolo v polohe odbočovania a stále sa pomaly pohybovalo a po náraze zasahovalo do jazdnej dráhy motocykla.
- P. I., ktorý však nehodu nevidel, ale prišiel na miesto keď auto už stálo a zasahovalo asi do polovice jazdného pruhu protismeru
- I. I., ktorý taktiež priebeh nehody videl a uviedol, že auto prešlo časťou do protismeru, motocyklista v snahe vyhnúť sa zrážke, hodil sa bokom na zem a šúchal sa smerom k autu. Dodal, že auto chcelo pokračovať ďalej v ceste. Poznamenal, že pred vozidlom obžalovanej žiadne auto neprechádzalo.
- W. X., ktorá dopravnú nehodu videla a jej priebeh popísala zhodne ako poškodený a svedkovia J. W. H. I. I..
Čo sa týka svedka T. W. tento uvádzal, že jazdil svojim autom pred poškodeným, avšak znalec Ing. Juraj Korbeľ ako aj znalec Ing. Ján Borlok vyhodnotili výpoveď svedka ako technicky neprijateľnú.
Dôležitým dôkazom bol dôkaz vykonaný znaleckým skúmaním znalca z odboru cestná doprava Ing. Juraja Korbeľa, ktorý jednak vypracoval znalecký posudok písomne a bol na pojednávaní aj vypočutý.
Na pojednávaní zotrval na písomne vypracovanom posudku. V posudku konštatoval, že príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodičky- obžalovanej, ktorá odbočovala doľava v čase keď jej to dopravná situácia neumožňovala tj. v protismere jazdil motocykel. Znalec tiež konštatoval nesprávnu techniku jazdy motocykla, ktorý začal brzdiť aj zadnou brzdou, čo spôsobilo nestabilitu motocykla, pričom reakcia motocyklistu bola vyvolaná nesprávnou technikou jazdy vodičky
- obžalovanej. K možnostiam zabránenia nehody znalec uviedol, že obžalovaná mohla nehode zabrániť, keby nešla do jazdnej dráhy motocykla a motocyklista nemohol nehode zabrániť, nakoľko mu obžalovaná vošla do dráhy na vzdialenosť kratšiu, ako mohol zrážke zabrániť. Dodal, že brzdné stopy neboli zistené, len drecie stopy, auto bolo preparkované a motocykel bol na mieste nehody tj. v križovatke. Na hlavnom pojednávaní jednoznačne uviedol, že vozidlo obžalovanej sa v čase dopravnej nehody nachádzalo v protismere. Dodal, že upravil nákres v šírke a tvare križovatky podľa reálneho stavu, čo však bolo v prospech obžalovanej.
Prvostupňovému súdu bol doručený znalecký posudok znalca Ing. Jána Borloka, ktorý bol vypracovaný na podnet obhajoby a v záveroch ktorého znalec uviedol k technickým príčinám dopravnej nehody, že táto bola zapríčinená nesprávnou technikou jazdy vodičky, ktorá pri odbočovaní vľavo zastavila v časti vozovky určenej pre jazdu vozidiel z protismeru, ale tiež zistil nesprávnu techniku motocyklistu spočívajúcu v rýchlosti a nesprávnom spôsobe a smere jazdy. K možnostiam zabránenia nehody uviedol, že vodička- obžalovaná mohla nehode zabrániť zastavením vozidla vo svojom jazdnom pruhu a motocyklista mohol zabrániť svojou jazdou vpravo a nižšou rýchlosťou alebo obídením auta.
Zhodne ako Ing. Juraj Korbeľ považuje tvrdenie svedka T. W. o priebehu dopravnej nehody z technického hľadiska za neprijateľné.
Prvostupňový súd vypočul oboch zhotoviteľov znaleckých posudkov na hlavnom pojednávaní, ktorí zotrvali na svojich záveroch uvádzaných vo vypracovaných posudkoch a to, že k stretu došlo v jazdnom pruhu motocykla, motocykel začal reagovať keď auto začalo plynule odbočovať (Ing. Juraj Korbeľ) resp.
k stretu došlo na polovici vozovky v smere jazdy motocykla, pričom vozidlá sa pohybovali plynulo až do stretu (Ing. Ján Borlok).
Je potrebné uviesť, že k zraneniam poškodeného bol vypracovaný posudok znalcom MUDr. Denisom Valentom PhD. A ďalšie posudky MUDr. Fabioly Minárikovej- odvetvie neurológia, PhDr. Tatjany Havlíkovej - odvetvie psychológia a MUDr. Norberta Moravanského- odvetvie súdne lekárstvo.
K odvolacím námietkam obhajcu, že rozhodnutie je arbitrárne, obsahuje hrubé nezrovnalosti v rozpore so skutkovým stavom, súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami a zisteniami, ktoré vyplynuli z dokazovania pred súdom predovšetkým,
- že obžalovaná pred odbočením doľava tzn. pred vytvorením prekážky dávala prednosť idúcim motorovým vozidlám a až potom začala odbočovací manéver (výpoveď svedka T. W. a znalecký posudok), krajský súd uvádza: k tvrdeniu, že vodička- obžalovaná pred vjazdom do križovatky dávala prednosť inému vozidlu (ktoré viedol svedok W.) je potrebné uviesť, že obžalovaná v prípravnom konaní vo svojej výpovedi (čl. 182) vôbec neuvádzala, že po tom ako chcela odbočiť doľava, dávala prednosť inému vozidlu, naopak vypovedala, že zaradila jednotku, ale sa nepohla, lebo počula hluk motorky a vtedy zbadala ako sa vyrútila z križovatky motorka, pričom na pojednávaní povedala, že z diaľky videla motocykel, ktorý podľa nej brzdil, čo je v podstatnom rozpore s výpoveďou svedka T. W.. Ak obhajoba argumentuje práve výpoveďou menovaného svedka, je potrebné dodať, že jak znalec Ing. Juraj Korbeľ tak aj znalec Ing. Ján Borlok zhodne konštatovali, že priebeh dopravnej nehody, ako ho uvádzal menovaný svedok je technicky neprijateľný. Čo sa týka výpovedí svedkov J. W., I. I. H. W. X. je nutné konštatovať, že títo svedkovia zhodne popísali priebeh nehody, ktorú videli a to v rozpore s tvrdeniami svedka T. W., pričom ani jeden z týchto svedkov neuvádzal, že by pred motocyklistom jazdilo iné vozidlo. Je preto správne konštatovanie súdu prvého stupňa, že obžalovaná mala dostatočný priestor a rozhľad. Podľa oboch znalcov k stretu auta vodičky a motocykla poškodeného došlo v jazdnom pruhu motocykla, pričom obe vozidlá sa pohybovali plynulo až do stretu. Súd prvého stupňa sa dostatočne vysporiadal so všetkými skutkovými zisteniami a tieto aj správne vyhodnotil a dôsledne a podrobne ich rozviedol v odôvodnení rozhodnutia.
- že súd neprihliadol na nesprávnu techniku jazdy poškodeného, ale pri ustálení príčiny dopravnej nehody vychádzal len z nesprávnej techniky jazdy obžalovanej, krajský súd dáva do pozornosti závery oboch znaleckých posudkov a vyjadrenia oboch znalcov (Ing. Juraja Korbeľa a Ing. Jána Borloka), ktorí techniku jazdy poškodeného posudzovali a hodnotili z pohľadu správnosti, pričom Ing. Juraj Korbeľ konštatoval, že poškodený mierne prekročil rýchlosť, brzdil obidvomi brzdami a pripustil aj možnosť, že poškodený sám spadol, avšak v dôsledku, že oproti idúce auto obžalovanej nedalo poškodenému prednosť a Ing. Ján Borlok konštatoval, že poškodený mohol nehode zabrániť, ak by jazdil po pravej strane svojho pruhu, alebo rýchlosťou nižšou ako 48km/h, avšak k stretu došlo na polovici vozovky v smere jazdy motocykla. Ak sa vytýka súdu, že pri stanovení príčin dopravnej nehody a miery zavinenia neskúmal fakt, že križovatka nemala vyznačené jazdné pruhy, ani to, že má nepravidelný tvar, odvolací súd dodáva, že s namietaným sa v dostatočnej miere vysporiadali obaja znalci vo svojich posudkoch, o ktorých správnosti a objektívnosti ani odvolací súd nepochybuje.
- že poškodený nemal dôvod reagovať položením motocykla na vozovku, krajský súd opätovne poukazuje na závery znalcov, ktorí uvedené posúdili ako nesprávnu techniku jazdy poškodeného, avšak v dôsledku prekážky, ktorú mu v jeho jazdnom pruhu svojim vozidlom vytvorila obžalovaná,
- že okresný súd žiadnym spôsobom nezohľadnil možnosť, že poškodený nesprávne odhadol situáciu a svojim konaním si spôsobil ťažkú ujmu, odvolací súd konštatuje, že uvedené prvostupňový súd zohľadnil práve vo výroku o treste. Krajský súd dodáva, že ak sa vozidlo obžalovanej nachádzalo v jazdnom pruhu poškodeného, možno jednoznačne uvažovať o tom, že obžalovaná vytvorila prekážku proti idúcemu motocyklistovi,
- že poškodený sa mal v premávke pohybovať obzvlášť opatrne a mal sa pohybovať v pravom okraji svojho jazdného pruhu, je potrebné uviesť, že obdobné platí aj pre obžalovanú, ktorá sa mala podľa názoru odvolacieho súdu pohybovať v cestnej premávke obzvlášť opatrne a nemala vchádzať do križovatky pri odbočení doľava do jazdného pruhu proti idúcemu motocyklistovi tj. v zmysle § 18 ods. 4 zák. č. 315/1996 Zb. bola povinná pri odbočovaní doľava dať prednosť proti jazdiacemu motocyklu, čo neurobila a porušila vyššie citované ustanovenie
- že rozsudok nie je dostatočne odôvodnený, krajský súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku plne zodpovedá požiadavkám ustanovenia § 168 Tr. poriadku, -že trestné konanie obžalovanej trvá už vyše 8 rokov, ktorá skutočnosť nebola zohľadnená pri trestne a vzhľadom k uvedenému je uložený trest neprimeraný, odvolací súd dáva do pozornosti, že práve
správaním obžalovanej došlo k predĺženiu prípravného konania, nakoľko tejto bolo uznesenie o vznesení obvinenia oznámené doručením 03.05.2006, viackrát bola vyšetrovateľkou predvolaná na výsluch (v dňoch 25.05.2006, 29.05.2006, 06.06.2006) ako aj telefonicky kontaktovaná za účelom dohody termínu výsluchu, pričom i napriek dohode sa na výsluch nedostavila, nepodarilo sa ju na výsluch predviesť, bolo preverované bydlisko obžalovanej ako aj telefónne čísla vedené na jej meno a preto dňa 24.07.2007 Okresný súd Bratislava IV pod sp. zn. 0Tp/210/2007 vydal na obžalovanú príkaz na zatknutie. Trestné stíhanie obžalovanej bolo dňa 28.08.2007 prerušené pre jej neprítomnosť a pokračované bolo dňa 25.06.2008 a obžalovaná bola v prípravnom konaní v postavení obvinenej vypočutá až 25.06.2008 tj. po troch rokoch od skutku, teda nie zavinením orgánov činných v trestnom konaní resp. prieťahu zavineného orgánmi činnými v trestnom konaní.
Preto krajský súd o vine obžalovanej X. W. a jej právnom posúdení tak ako učinil súd prvého stupňa, tj. uznal obžalovanú za vinnú z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku a to na podklade dôkazov vykonaných predovšetkým v konaní pred súdom, nemal pochybnosti.
Súd prvého stupňa nepochybil ani pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu keď obžalovanej s prihliadnutím na stupeň spoločenskej nebezpečnosti (§ 3 ods. 4 Tr. zák.), na možnosti nápravy a pomery obžalovanej (§ 31 ods. 1 Tr. zák.) uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov tj. pri dolnej hranici trestnej sadzby, ktorý podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1rok, ktorá skúšobná doba je taktiež na dolnej hranici trestnej sadzby.
Za správne a zákonné je potrebné považovať aj uloženie trestu zákazu činnosti spočívajúci v zákaze viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 1 (jeden) rok. V tomto smere sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s úvahami a závermi rozvedenými v napadnutom rozsudku, ktoré viedli okresný súd k uloženiu uvedeného trestu, ktorý je možné považovať nielen za zákonný ale aj spravodlivý.
Keďže krajský súd nezistil dôvodnosť odvolania obžalovanej X. R. - W. rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok