Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-22-2009.pdf
PDF · 120.24 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/22/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Malackách, samosudcom Miroslavom Lehoczkým v trestnej veci obžalovaného X. W. , pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.07.2013 v Malackách takto
rozhodol:
obžalovaná X. R. - W. , rod. Z., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom T., ul. K. C. XXXX/X
sa uznáva vinnou , že
dňa 08.09.2005 v čase okolo 18.40 h v Malackách po Radlinského ul. riadila osobné motorové vozidlo zn. U. U., ev.č. MA-XXXAP smerom do centra mesta, pričom pri odbočovaní do ľavá na ul. Ľ. Zúbka nedala prednosť oproti jazdiacemu motocyklu zn. L. U., ev.č. MA XXXAB, vodiča L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., ul. O.. Z. č. X, čím porušila ustanovenie § 18 ods. 4 zákona NR SR č. 315/1996 Z.z., v dôsledku čoho prišlo ku kolízii vozidiel, pri ktorom poškodený utrpel zranenia a to zmliaždenie a tržné ranky na chrbte, otras mozgu, zlomeninu panvy krvnú podliatinu v ľavej slabine s opuchom, opuch mieška s krvácaním, opuch nad sponou lonových kostí, zlomeninu klinovej kosti ľavej nohy a odierky na ľavom kolene, ktoré si vyžiadali dobu liečenia v trvaní od 08.09.2005 do 29.11.2005 a materiálnu škodu na motocykli, ktorú poškodený nešpecifikoval,
teda
inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona,
čím spáchala
trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. Za to sa odsudzuje:
Podľa § 224 ods. 2 Tr. Zák. č. 140/1961 Zb. k trestu odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 58 odsek 1 písm. a/ Tr. Zák. č. 140/1961 Zb. a podľa § 59 odsek 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. jej súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. ukladá súd obvinenej trest zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel všetkých druhov na dobu v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd odkazuje poškodeného L. Y., nar. XX.XX.XXXX bytom T., O.. Z. XXXX/ X s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Obžalovaná X. R. - W. sa obhajovala tým, že sa vracala zo zamestnania približne okolo 18.30 hod., bolo to v lete, bola dobrá viditeľnosť, nepršalo. Pred ňou cez križovatku prešlo nejaké motorové vozidlo. Zastala a keď sa chcela pohnúť, videla z diaľky blížiť sa motocyklistu, ktorý nevie prečo zabrzdil, v dôsledku čoho spadol na zem a šmýkal sa s motocyklom smerom k jej autu. Motorka narazila do auta, motocyklista zostal ležať asi 5-6 metrov od jej vozidla. Je pravdou, že vozidlo po nehode premiestnila ešte pred príchodom polície, nakoľko tam bola strašná trma-vrma a niekto jej povedal, že bráni príchodu sanitky. V čase, keď premiestňovala vozidlo, tam neboli ešte ani mestský policajti.
Poškodený L. Y., vypovedal, že pred nehodou prichádzal na skútri v smere od centra smerom na stanicu, pričom asi vo vzdialenosti 10 metrov predo ním obžalovaná začala odbočovať svojim vozidlom do protismeru, teda do jeho jazdnej dráhy. Prudko zabrzdil, pamätá si, že narazil chrbtom do jej vozidla a motorka sa šúchala vedľa motorového vozidla. Podrobnosti si iné nespomína, nakoľko utrpel aj úder do hlavy. Nepamätá si, či vozidlo pred odbočením zastalo, alebo nie. V tom čase jazdil asi rýchlosťou 50 - 60 km/h, skúter ide maximálne rýchlosťou 70 km/h, v tom čase nešiel na plný plyn. Obžalovaná vošla prednou časťou vozidla do jeho jazdnej dráhy a počas brzdenia sa pokúšal vyhnúť vozidlu smerom doprava. Nevie, či v čase nárazu do vozidla toto sa pohybovalo alebo stálo. Pamätá si, že videl zo zeme, ako obžalovaná vzápätí po náraze odišla s vozidlom a zastala až pri železiarstve. Nepamätá sa, či obžalovaná mala zapnutý blinker, alebo nie. Pokiaľ predtým vypovedal, že mala vyhodený blinker, na toto sa skôr domnieva. V čase, keď začal brzdiť bol asi 10 metrov pred vozidlom, ale presne to nevie. Trval na tom, že vozidlo vošlo do jeho jazdnej dráhy. V čase keď začal brzdiť auto nestálo, ale pohybovalo sa. Taktiež trval na tom, že obžalovaná vzápätí po nehode odišla s vozidlom z miesta nehody. Po nehode si spomína už len na to, že telefonoval s otcom a pamätá si len okuliare obžalovanej. Pri havárii utrpel dvojitú zlomeninu panvy zlomeninu členka, nohy a otras mozgu, zašívali mu chrbát, taktiež mal zodratú celú ľavú stranu ruky aj nohy. V dôsledku poranení bol pripútaný na lôžko zhruba do 7 týždňov. Poškodený-svedok L. Y., otec poškodeného L. Y. vypovedal, že na miesto dopravnej nehody prišiel potom ako mi syn telefonicky povedal, že havaroval, v čase jeho príchodu tam už bola sanitka. V tom čase mu nič bližšie o tom, ako sa nehoda stala nehovoril. Škodu na skútri mu uhradila poisťovňa a skúter je už aj predaný
Svedok J. W. uviedol, že videl, ako vozidlo po náraze rolovalo motocyklistu pred sebou a tento sa snažil aj odgúľať alebo odplaziť spred vozidla, pričom vozidlo prešlo prískokmi cez križovatku smerom doľava a zastalo na jej hranici, alebo tesne za ňou. Vozidlo odbočovalo doľava v smere jeho jazdy. Nevie, či malo zapnutý blinker, alebo nie. Najprv mal dojem, že sa snaží z miesta činu ujsť. Snažil sa motocyklistovi poskytnúť prvú pomoc a žiadal vodičku vozidla, ktorá stála obďaleč aby mu dala lekárničku. Vyzerala, že je v šoku a lekárničku mu poskytlo druhé vozidlo, ktoré tam zastalo. Neskôr si pamätá, že tam dobehol nejaký chlap a snažil sa do vozidla nasadnúť, čo mu druhí ľudia zabránili. Pokiaľ ide o priebeh dopravnej nehody, počul najprv ranu, keď si zakladal prilbu a potom už len videl motocykel šúchať sa po ceste a motocyklistu ako sa gúľa pred vozidlom.
V čase nárazu bolo vozidlo šikmo a prednou časťou zasahovalo do jazdnej dráhy motocyklistu. Vozidlo bolo v polohe odbočovania a stále sa pohybovalo pomaly. Vozidlo zostalo stáť na úrovni parkoviska a ako už hovoril v čase, keď vodička bola von z vozidla prišiel muž, ktorý vykrikoval niečo v tom zmysle, že je priateľ alebo manžel vodičky a snažil sa auto preparkovať. Toto červené vozidlo videl vchádzať do križovatky v čase, keď sa obzrel na motocyklistu, ktorý prechádzal spoza jeho chrbát a videl, že vozidlo v križovatke zastavovalo. Potom si nasadzoval prilbu a potom, keď počul ranu, znova sa tam pozrel. Ulica bola pred nehodou skoro prázdna, a okrem červeného vozidla a motocyklistu v tom čase na ulici nevidel žiadne iné motorové vozidlo. Nevidel, ako došlo k nárazu motocyklistu do vozidla, počul krátke brzdy, ranu a vtedy sa obzrel k dopravnej nehode.
Svedok P. I., priamo dopravnú nehodu nevidel, až keď mu syn povedal, že sa stala dopravná nehoda vyšiel von a videl ležať motocyklistu a vozidlo, ktoré bolo odparkované tesne za križovatkou. Dopravnú nehodu videl jeho syn I. I.. V čase, keď prišiel k dopravnej nehode vozidlo stálo krížom od hlavnej
smerom k železiarstvu na ul. O.. Z.. Zasahovalo asi do polovice jazdného pruhu v protismere. Vozidlo potom preparkoval nejaký fúzatý pán smerom k železiarstvu. Ešte naňho kričal, aby ho nepreparkovával. Nepamätá si kde v tom čase bola vodička.
Svedok I. I., vypovedal, že pred nehodou sedel v svadobnom salóne a pozeral sa na ulicu. Videl, že vozidlo, prešlo prednou časťou do protismeru motocyklistu prichádzajúceho v protismerne. Motocyklista v snahe vyhnúť sa čelnému nárazu sa hodil bokom na zem a šúchal sa smerom k vozidlu. Motorka narazila do auta a to do predného nárazníka na pravej strane vozidla. Vozidlo chcelo pokračovať v jazde, ale keďže sa tam hneď zbehli ľudia, zastalo pred prechodom. Potom niektorí z ľudí ošetrovali motocyklistu, videl, že má zodratý chrbát. Predtým asi minútu ako vozidlo vošlo do križovatky nešlo pred ním žiadne motorové vozidlo. Vozidlo v križovatke zastalo v čase, keď už zasahovalo prednou časťou vozidla do protismeru. Na to, že vozidlo presahovalo prednou časťou do protismeru usudzoval na základe odhadu. Vodorovné značenie tam nie je. Pokiaľ v prípravnom konaní hovoril, že motocykel narazil do ľavej strany vozidla hovoril to z jeho pohľadu.
K okolnostiam výsluchu svedkov boli vypočutý vyšetrovatelia ÚJKP Bratislava - okolie, pracovisko T. por. Mqr. H. Z. a mjr. Mgr. Y. L., ktorí vo všeobecnosti popísali štandardný postup výsluchu svedkov t.j. zistenie nacionálií, poučenie svedka a stručné oboznámenie s predmetom výsluchu. Potom sa svedok vyjadril. Podrobnosti zistené do výsluchu svedka sa mu neoznamujú, tieto využívajú len pri kladení otázok po jeho výpovedi. Aj v tomto prípade pri výsluchu svedka I. postupovali štandardne a jeho vyjadrenia k predmetu výsluchu boli zapísané v zápisnici.
Svedkyňa W. X. videla prichádzať auto smerom od železničnej stanice a motocyklistu ktorý jazdil v protismere smerom k železničnej stanici. Videla, že vozidlo odbočuje doľava, nevie či malo smerovku, pretože sa dívala z druhej strany. Motocyklista narazil do motorového vozidla a preletel cez prednú kapotu vozidla. Vozidlo hneď zastavilo v križovatke pred prechodom pre chodcov. Vozidlo pred vchádzaním do križovatky išlo pomaly, odhaduje že rýchlosťou 30km/h.
Na návrh obžalovanej bol vypočutý svedok T. W. ktorý uviedol, že pred dopravnou nehodou jazdil na dodávke smerom k železničnej stanici, pričom za ním jazdil motocyklista, ktorý sa ho snažil asi 3 krát obehnúť. Jazdil rýchlosťou asi 60km/h až 80km/h. V čase, keď jazdil cez križovatku, obžalovaná mu dávala prednosť so svojim motorovým vozidlom, ktoré prišlo smerom od stanice. Potom, ako prešiel križovatku, začul buchot, ešte pred prejazdom križovatky počul za vozidlom šramot a v spätnom zrkadle videl, že motocyklista spadol. Potom počul ďalšiu ranu a v spätnom zrkadle videl, ako sa motorka odráža od vozidla, v tom čase motorové vozidlo stálo rovno vo svojom jazdnom pruhu. Vozidlo bolo po nehode premiestnené, nakoľko tam niektorí ľudia vykrikovali, aby tam nezavadzalo, že tadiaľ chodí autobus. Vozidlo premiestnila obžalovaná, ktorá si sadla za volant. Motocyklista nemal prilbu a pri vozidle boli rozhádzané šľapky. Motocykel bol nejakej žltej farby, asi sa jednalo o značku L.. V tejto veci mu asi 3 krát volala na telefón nejaká žena z utajeného čísla, ktorá hovorila, že je z polície z T., svoje meno neuviedla, táto žena mu hovorila, že čo si vymýšľa, že pri dopravnej nehode ani nebol. Nepokúšal sa skontaktovať s políciou v T., aby zistil kto mu volal a radšej si vymenil telefónne číslo. Príslušníka polície, ktorý robil záznam dopravnej nehody požiadal, aby utajil jeho meno z obavy, aby mu poškodený alebo niekto iný neublížil, bál sa aby sa mu v budúcnosti niekto nevyhrážal, alebo aby sa na neho niekto nekontaktoval. V súčasnom období už nemá obavu, nevedel však vysvetliť prečo. Telefónne číslo okrem policajta nedával nikomu a nemal ho utajené. Motorka narazila niekde do spodnej časti vozidla, nevidel nejaké veľké poškodenie.
Pred zrážkou jazdil na menšej dodávke, značky K., ale nevie presne typ, menil na nej tlmiče. Toto vozidlo mu dal na opravu jeden jeho známy, s ktorým sa zoznámil v T., jeho meno si nepamätá. Tlmiče na aute vymieňal pred bytovkou brata v X.. V T. si hľadal nejakú prácu cez priateľa ktorý sa volá L. L., bytom na P. ulici v U., presné číslo nevie. Opravené vozidlo mal známemu odovzdať v T. na vlakovej stanici. Kvôli čomu motocyklista spadol nevie. V čase, keď počul za vozidlom šramot, bol vzdialený od vozidla obžalovanej 1 - 2 metre. Motocykel bol v tom čase asi vo vzdialenosti 1 m za mnou. Nevie akou rýchlosťou išiel v tom čase motocykel. Chvíľku na to asi 3 - 5 sek. počul buchot a videl motorku sa odrážať od auta. Zastavil asi 20 - 30 m na parkovisku, ktoré je hneď za križovatkou. Pred vjazdom do križovatky, ani počas prejazdu križovatky nemusel meniť smer jazdy. Križovatka bola klasického krížového tvaru. Po prejazde križovatky pokračoval rovno v priamom smere.
Zo záverov znaleckého posudku č. 1/2006 MUDr. K. T., znalca z Odboru Zdravotníctvo, odvetvie Neurológia vyplýva, že poškodený L. Y., utrpel dňa 08.9.2005 otras mozgu v priamej súvislosti s dopravnou nehodou. Dĺžka práceneschopnosti poškodeného od 08.09.2005 do 29.11.2005 zodpovedá poraneniam i keď je pravdepodobné, že pokiaľ by bol utrpel iba samotný otras mozgu bez komplikácií, bola by táto doba kratšia (cca 4 týždne). K úrazu hlavy a tým otrasu mozgu došlo nárazom hlavy na pevný predmet (karoséria auta, zem). Mechanizmus úrazu ako je uvedený vo výpovediach poškodeného a svedkov a zodpovedá diagnóze.
Zo záverov znaleckého posudku č. 13/2006 PhDr. O. V., znalca z Odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých vyplýva, že intelektové schopnosti poškodeného L. Y. dosahujú úroveň nižšieho pásma i priemeru, sú vyrovnané vo verbálnej aj neverbálnej zložke. Pamäťové schopnosti L. Y. sú nerovnomerne rozvinuté. Globálne spadajú do pásma nižšieho priemeru. Jeho zraková pamäť je priemerná, pamäť na slovné podnety je aktuálne podpriemerná. Podľa výsledkov psychologického vyšetrenia nie je jednoznačne priekazné, že by udalosť z 08.09.2005 spojená s otrasom mozgu ovplyvnila aktuálny stav intelektových schopností poškodeného, t. j. zníženie intelektu v dôsledku organickej deteriorácie. Známky organického poškodenia CNS sa v psychodiagnostických metódach t. č. nemanifestovali. Zhoršený prospech v škole po ukončení práceneschopnosti je spôsobený predovšetkým dlhou trojmesačnou absenciou na vyučovaní.
Zo záverov znaleckého posudku č. 104/2008 MUDr. B. T., znalca z Odboru Zdravotníctvo, odvetvie Súdne lekárstvo vyplýva, že na základe laboratórneho výsledku získaného analýzou krvi L. Y. v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou v Bratislave je možné konštatovať, že koncentrácia 0,03 g/l predstavuje negatívnu hodnotu koncentrácie alkoholu v krvi. Vzhľadom k zistenej negatívnej hodnote koncentrácie alkoholu v krvi v čase merania je potrebné na L. Y. z forenzného hľadiska nahliadať ako na účastníka dopravnej nehody, ktorý v čase dopravnej nehody nebol ovplyvnený alkoholom.
Na hlavnom pojednávaní doplnil, že jeho úlohou bolo vyjadriť sa najmä ku koncentrácii alkoholu v krvi poškodeného Y., na základe krvnej vzorky odobratej poškodenému dňa 8.9.2005 v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou Bratislava. Žiadne iné úkony nerobil. V prípade konštatovania negatívnej koncentrácie alkoholu v krvi je vylúčená možnosť vykonania spätného prepočtu k určitému času vykonania odberu, alebo dychovej skúšky. Bilančný prepočet alkoholu v krvi je možné vykonať jedine za predpokladu objektivizovaných skutočností požívania alkoholu známeho druhu alkoholických nápoju, množstva vypitého alkoholu, časových súvislosti požívania alkoholu a časových súvislostí medzi ukončením pitia a vykonaním skúšky, či odberu krvi. Taktiež by bolo potrebné zohľadniť hmotnosť jedinca a jeho telesnú konštrukciu v období skutku. Pokiaľ by existovala vzorka krvi odobratá poškodenému L. Y. ešte v zdravotníckom zariadení v T., bezprostredne po dopravnej nehode, táto vzorka, by už v tomto čase s istotou nebola forenzne hodnotiteľná a navyše, ak by aj bol známy výsledok koncentrácie alkoholu v krvi v tejto vzorke, pre možnosť vykonania spätného prepočtu by museli byť známe aj ďalšie opakované odbery.
Zo záverov znaleckého posudku č. 27/2012 MUDr. J. P., PhD. znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia, sérohematológia) vyplýva, že poškodený L. Y. pri dopravnej nehode dňa 08.09.2005 utrpel nasledovné poranenia: Dvojitú zlomeninu panvového okruhu - - luxáciu panvy; Roztrhnutie lonovej spony a bedrovo-krížového spojenia vľavo (Malgaignova zlomenina); Prerušenie súvislej štruktúry lonovej kosti vľavo na vnútornom okraji; Otras mozgu I. stupňa; Zlomeniny záprstných kostí ľavej nohy bez posunu kostných úlomkov; Tržno- zmliaždené rany chrbta v driekovej oblasti.
Vznik všetkých zistených poranení je v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodu, ku ktorej došlo dňa 08.09.2005 v T. na G. ulici na križovatke s ulicou O. Z..
Vzhľadom na charakter a lokalizáciu poranení bol poškodený prijatý do nemocničnej liečby, kde bol od 08.09. do 23.09.2005, t. j. 15 dní. Pre zlomeninu ľavej nohy a najmä dvojitú zlomeninu panvy, bol poškodený dlhodobo pripútaný na lôžko bez možnosti akéhokoľvek pohybu. Aj po prepustení do domáceho ošetrenia bol naďalej pripútaný na lôžko a odkázaný na výraznú pomoc iných osôb (telesná hygiena, prijímanie potravy), čo trvalo zhruba do konca októbra, kedy sa mohol poškodený posadiť na
posteli, avšak bez namáhavejších pohybov, t. j po dobu ďalších cca 5 týždňov. V polovici novembra (po 14 dňoch) dostal barle, pomocou ktorých sa mohol pohybovať, zaťažovať ľavú dolnú končatinu. Absolvovaním rehabilitačného pobytu v Rajeckých Tepliciach bola ukončená liečba aj práceneschopnosť dňom 29.11.2005. Celková doba práceneschopnosti bola teda 81 dní (2 mesiace a 11 dní). Počas liečby mal bolesti, ktoré bolo nutné riešiť aplikáciou liečiv na tíšenie bolesti. Pre zníženú schopnosť prijímať riadnu potravu došlo k úbytku hmotnosti zhruba o 10 kg. Zlomeninu kostí ľavej nohy bolo nutné riešiť pevnou fixáciou dlahou, čo trvalo zhruba jeden mesiac.
Dĺžka práceneschopnosti a liečenia, ktorá je v danom prípade do 81 dní (2 mesiace a 11 dní) je výraznejšie kratšia vzhľadom na charakter zranení, akým v danom prípade je dvojitá zlomenina panvového okruhu. Obvyklá doba liečby pri uvedenom type poranení môže dosahovať až dobu 3-4 mesiacov, v prípade komplikácií až 6 mesiacov.
Zo súdno - lekárskeho hľadiska je zlomeninu záprstných kostí ľavej nohy a najmä dvojitú zlomeninu panvového okruhu možné pre ich dlhodobú liečbu s pripútaním na lôžko a výrazným obmedzením základných životných potrieb charakterizovať ako ťažkú ujmu na zdraví s možnosťou dlhodobých prípadne i trvalých následkov.
Poškodenému L. Y. bola podľa dostupných záznamov odobratá vzorka krvi dňa 08.09.2005 v čase krátko pred 23:31 hod. Následne bol v dokumentácii uvedený výsledok 0,03 g/l, ktorý však vyjadruje vzhľadom na použité jednotky pravdepodobne obsah alkoholu v dychu. Na priloženom výsledku vyšetrenia krvi z Oddelenia klinickej biochémie nie je uvedená metóda spracovania vzorky krvi. Nie je teda možné spoľahlivo interpretovať výsledok uvedeného vyšetrenia. Na hlavnom pojednávaní znalec doplnil, že poranenia panvovej oblasti vznikli nárazom na pevný predmet veľkej styčnej plochy s nerovným povrchom. Tržnozmliaždené rany chrbta driekovej oblasti vznikli šúchaním sa po ploche s nerovným povrchom, iný mechanizmus týchto zranení si nevie predstaviť.
Pokiaľ ide o nameranú hodnotu 0,03 g/l u poškodeného zistenú detektorom ALCOSENZOR táto hodnota znamená tak bezvýznamné množstvo, že nemožno hovoriť o ovplyvnení alkoholom. Pri laboratórnych meraniach je prípustná odchýlka 0,2 g/kg. Hodnotu 0,03 g/l možno namerať u hociktorého jedinca bez toho, aby požil alkoholický nápoj. Z tohto dôvodu sa v žiadnom prípade nedá hovoriť o zbytkovom alkohole. Inak povedané takáto hodnota znamená, že ide o negatívnu koncentráciu alkoholu v krvi.
Súd sa oboznámil s protokolom o DN vrátane plánku, náčrtu a fotodokumentácie miesta nehody z č. l. 116 - 123, výsledky krvnej a dychovej skúšky 124-125, lekárskymi správami z č. l. 124 - 131, EKV z č. l. 141 - 144, výpis zo ŽR z č. l. 147 - 148, výpis z registra priestupkov z č. l. 149 - 150, správy z DÚ BA 1 z č. l. 151 - 152. Správy o povesti z č. l 197 - 200 a RT z č. 1. 201.
Z protokolu o nehode v cestnej premávke spísanej npor. T. X. 8. Septembra 2005 o 18,40 hod. je zistiteľné, že miestom dopravnej nehody je križovatka ulíc G., a vedľajšej cesty O..Z. v obci T. s povolenou max. rýchlosťou 60 km/hod. Ulica G. je hlavná cesta, obojsmerná, široká 7,40 metra, bez vyznačených jazdných pruhov, bez stredovej čiary. Po oboch stranách sa nachádzajú chodníky. Priehľadnosť v danom úseku je dobrá a nič tomu nebráni. Povrch vozovky je v čase obhliadky miesta nehody asfaltový, suchý, bez výmoľov a výtlkov, bez zábradlia, bez tunela, bez spádového pomeru. Spôsob riadenia dopravy vyplýva z dopravného značenia a zo zákona o premávke na pozemných komunikáciách. V čase obhliadky miesta dopravnej nehody je denná doba, jasno, vozovka suchá, súmrak, viditeľnosť do diaľky je neznížená pouličné osvetlenie vypnuté, premávka strednej intenzity, vozidlá jazdia s vypnutým osvetlením. Tvorenie tieňov a možnosť oslnenia je vylúčená! Motocyklista sa na mieste nehody nenachádza bol prevezený sanitkou RZS do nemocnice T. pred príchodom polície. Následne prevezený do nemocnice na W., kde bolo nariadené odobrať krv na skúšku alkoholu. Vozidlo sa nenachádza na mieste dopravnej nehody v pôvodnom postavení, ale je posunuté do vedľajšej cesty. Motocykel sa nachádza na mieste dopravnej nehody v pôvodnom postavení. Na vozovke sa nachádzajú črepiny z vozidiel. Brzdné stopy sa na vozovke nenachádzajú, len drecie stopy - viď náčrtok a plánok. Iné stopy nie sú na mieste nehody zistené. Ako svedkovia boli zaznamenaný W. J. a W. T. XX.X.XXXX / XXXX v U..
Zo záverov znaleckého posudku č. 26/2006 Ing. Y. W., znalca z odboru Doprava cestná, odvetvie Technický stav cestných vozidiel, Nehody v cestnej doprave, Odhad hodnoty cestných vozidiel vyplýva, že na základe preštudovania spisového materiálu, obhliadky miesta dopravnej nehody, vozidla U. U. a motocyklu L. U. bola vypracovaná analýzy priebehu dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 08.09.2005 v T. na križovatke ulíc G. - O.. Z.. Príčinou dopravnej nehody bola z technického hľadiska nesprávna technika jazdy vodičky vozidla U. U..
Nesprávnym prvkom v technike jazdy vodičky vozidla bola skutočnosť, že vodička odbočovala doľava v čase, keď to celková dopravná situácia v mieste dopravnej nehody neumožňovala, t. j. keď v protismere jazdil motocykel.
Technika jazdy vodiča motocyklu nebola z technického hľadiska správna. Na vzniknutú situáciu vodič motocyklu reagoval z technického hľadiska nesprávne, nakoľko začal brzdiť v snahe vyhnúť sa stretu s vozidlom U. prednou aj zadnou brzdou. Toto brzdenie (najmä prednou brzdou) malo za následok stratu stability motocyklu a pád motocyklu a motocyklistu na povrch vozovky. Nesprávnym prvkom v technike jazdy vodiča motocykla bola nesprávna reakcia na vzniknutú situáciu, ktorá však bola vyvolaná spôsobom jazdy vodiča U., ako aj počiatočná rýchlosť jazdy motocyklu, ktorá bola vyššia ako je maximálna povolená rýchlosť jazdy v uvedenom úseku.
Vodička vozidla U. mohla stretu vozidla s motocyklom zabrániť za predpokladu správnej techniky jazdy, t. j. za predpokladu dostatočného venovania sa riadeniu vozidla. Vodič motocyklu nemohol z technického hľadiska stretu motocyklu s vozidlom U. zabrániť, nakoľko vozidlo U. vošlo do jazdnej dráhy motocyklu na vzdialenosť kratšiu, než na akú mohol vodič motocyklu pred miestom stretu zastaviť.
Na týchto záveroch znalec zotrval aj na hlavnom pojednávaní 25.11.2009 a 19.06.2013. Doplnil, že nesprávna technika jazdy motocyklistu spočívala v tom, že mierne prekročil povolenú rýchlosť, ale najmä v tom, že brzdil obidvomi brzdami čím sa stal motocykel nestabilný a v dôsledku šmyku spadol. Aj keby bol brzdil len zadnou brzdou, nebol by sa mohol vyhnúť stretu s vozidlom. Nevylúčil, ani možnosť, že motocyklista úmyselne spadol, t.j. položil motorku. Aj v tomto prípade, by sa jednalo o nesprávnu techniku, pretože v takom prípade by nemohol ovplyvniť pôsobenie zotrvačných síl. V obidvoch prípadoch bolo jeho konanie zapríčinené tým, že oproti idúce vozidlo mu nedalo prednosť v jazde.
Na vozidle bol poškodený pravý svetlomet, toto konštatoval aj pri ohliadke vozidla, jednalo sa o prídavné alebo o hmlové svetlo, nie o hlavný svetlomer, z fotodokumentácie je zrejmé, že na mieste nehody sa okrem črepín z tohto svetlometu, nachádzali aj žlté plastové črepiny, pochádzajúce zrejme z motocyklu, ktorý je žltej farby. Na náčrtku miesta nehody, je jednoznačne zakreslené a zakótované, že črepiny sa nachádzajú vo vzdialenosti 5,5 až 6,8 m od ľavého okraja vozovky pred križovatkou, pričom za križovatkou sa vozovka v smere jazdy motocyklu rozširuje až na šírku 13,8 m, z týchto údajov, ktoré si overil pri ohliadke miesta nehody vychádzal a preto aj na základe týchto údajov je analýza priebehu dopravnej nehody, t.j., aj určenie miesta stretu v znaleckom posudku určené správne. Pri stanovení miesta stretu motorových vozidiel sú najdôležitejšie drecie stopy z ktorých je zrejmé, že k stretu motorových vozidiel došlo v jazdnom pruhu motocykla. Miesto, na ktorom boli nájdené črepy nie sú miestom prvého kontaktu vozidiel. Motocykel po páde určite zarotoval, nie je však možné zistiť, či sa otáčal 360 stupňov alebo len 180 stupňov, je však vylúčené, aby pri tom prešiel do protismernej polovici vozovky. Motocyklista začal reagovať v čase keď sa vozidlo nachádzalo ešte vo svojej polovici vozovky, pričom už začínalo plynule odbočovať vľavo. Vzhľadom na túto skutočnosť motocyklista reagoval prudkým brzdením a pádom. K stretu motorových vozidiel došlo v jazdnom pruhu motocykla.
Z údajov, ktoré uviedol, svedok W. na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že priebeh dopravnej nehody, ako ho uvádzal, je technicky neprijateľný. Ide predovšetkým o tvar križovatky a smer jazdy svedka, nesúlad medzi vzdialenosťou ktorú prešiel, keď počul prvý šramoť, až po buchnutie a dráhou ktorú by motocykel prešiel pri rýchlosti 60km/h, vtedy by k druhému nárazu do vozidla došlo v priebehu 0,5 sek, a nie ako uvádzal svedok v rozpätí 3-5 sek. Považuje tiež za nepravdepodobné, aby vodič vo K. O. počul kvôli hluku v kabíne šramot v prípade pádu motocykla. Vzhľadom na rýchlosť vozidla O. musela byť aj vzdialenosť, na ktorú mohol zastaviť od kedy začul buchot ,väčšia ako 30 m
Obhajoba predložila znalecký posudok č. 1/2013 vypracovaný Ing. Y. X.
ktorý na základe analýzy priebehu dopravnej nehody konštatoval, že pred zrážkou sa motocykel aj motorové vozidlo pohybovali rýchlosťou v súlade s platnou právnou úpravou. Rýchlosť motocykla 58,4 km/h bola nižšia ako rýchlosť zodpovedajúca rozhľadu motocyklistu. Motocyklista prichádzal do križovatky po ceste širokej 7,4 m. teda jazdný pruh pre jeho smer jazdy má šírku 3,7 m. Vzdialenosť motocykla od pravého okraja vozovky pred vjazdom do križovatky bola cca 2,2 m, teda. Motocykel sa pohyboval v ľavej časti jazdného pruhu, bližšie k stredu vozovky. Spôsob jazdy motocyklistu možno z technického hľadiska možno považovať za nesprávny a v rozpore s pravidlami cestnej premávky.
Motocyklista vo vzdialenosti cca 36 m od miesta zrážky zareagoval na situáciu v cestnej premávke tak, že položil motocykel na ľavý bok, pritom nebrzdil aj napriek tomu, že protiidúce vozidlo odbočujúce vľavo sa nachádzalo vtedy ešte v jazdnom pruhu v časti vozovky určenej pre jeho smer jazdy. Ak by pokračoval v jazde v priamom smere a v takej vzdialenosti od pravého okraja vozovky ako doteraz, aj napriek intenzívnemu brzdeniu by došlo k zrážke s motorovým vozidlom. Ak by motocyklista jazdil v pravej časti jazdného pruhu určeného pre jeho smer jazdy k zrážke by nedošlo, motocyklista by sa minul s vozidlom stojacim v križovatke, ktoré mienilo odbočiť vľavo. Nesprávna technika jazdy, čo sa týka položenia motocykla na ľavý bok bez brzdenia mohla spočívať aj z nezvládnutia techniky jazdy motocyklistu vzhľadom na momentálnu situáciu v cestnej premávke. Vodička motorového vozidla značky U. pri odbočovaní vľavo, plynulo spomaľovala a radila sa čo najďalej vľavo. S vozidlom zastavila, jeho ľavou prednou časťou cca 5,6 m od pravého okraja vozovky, teda v časti vozovky - asi 1,5 m - určenej pre jazdu z protismeru uvedený prvok techniky jazdy vodičky vozidla U. možno z technického hľadiska považovať za nesprávny.
Na hlavnom pojednávaní doplnil, že ak by motocyklista išiel povolenou rýchlosťou t.j. 60/km/h nebol by nehode mohol zabrániť, musel by ísť rýchlosťou 48/km/h alebo nižšou, aby mohol zastaviť pred miestom zrážky.
Vyhodnotením výsledkov dokazovania súd dospel záveru o vine obžalovanej. Najmä výpoveďami svedkov I. I., J. W. a W. X. bolo preukázané, že obžalovaná nedala prednosť v jazde oproti idúcemu motocyklu, ktorý v tom čase viedol poškodený L. Y., čím takto porušila dôležitú povinnosť, ktorú jej ukladal v tom čase účinný zákon o premávke na pozemných komunikáciách. V dôsledku toho došlo ku kolízii motorových vozidiel s následkami na zdraví tak, ako sú uvedené v skutkovej vete. Zo záverov oboch znaleckých posudkov a vyjadrenia znalcov vyplynulo, že technika jazdy obžalovanej vodičky vozidla U. nebola z technického hľadiska správna, pričom táto odbočovala v čase, keď jej to celková dopravná situácia v mieste dopravnej nehody neumožňovala, čím sa dostala časťou vozidla do protismerného jazdného pruhu, v ktorom v tom čase jazdil motocykel poškodeného. Bolo síce zároveň preukázané, že aj technika jazdy vodiča motocyklu nebola z technického hľadiska správna, nakoľko tento jazdil v ľavej časti jazdného pruhu určeného pre jeho smer jazdy a vzhľadom na spôsob jazdy vozidla U., v snahe zabrániť možnej kolízii, zvolil nesprávny spôsob brzdenia, následkom čoho motocykel stratil stabilitu a spôsobil pád motocyklistu na vozovku. Táto jeho nesprávna reakcia však bola vyvolaná a bola v príčinnej súvislosti s prechádzajúcim nesprávnym spôsobom jazdy obžalovanej, ktorá bola povinná dať motocyklu prednosť v jazde. Vodička vozidla mohla stretu s motocyklom zabrániť za predpokladu správnej techniky jazdy t.j. za predpokladu dostatočného venovania sa riadeniu svojho vozidla. Na tejto skutočnosti nemení nič ani fakt, že vodič motocyklu mohol ísť vyššou rýchlosťou ako je maximálne povolená, pričom podľa záverov znalcov nedošlo k výraznému prekročeniu rýchlosti. Výpoveď svedka T. W. súd nepovažoval za presvedčivú, keďže v podstate obaja znalci spochybnili jeho údaje o priebehu nehodového deja. Túto spochybňujú i výpovede svedkov L. I. a D. W. ktorý vylúčili, že mohol jazdiť pred motocyklom. Je viac ako nepochybné, že ak by bol motocyklista jazdil za ním, nebol by zareagoval na vozidlo v takej vzdialenosti ako to vyplýva zo znaleckých posudkov, respektíve by vôbec nestihol na vozidlo zareagovať.
S poukazom na vyššie uvedené mal súd preukázané, že obžalovaná konaním popísaným v skutkovej vete, z nedbanlivosti spôsobila poškodenému ťažkú ujmu na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona. Tým naplnila všetky zákonné znaky trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona č. 140/1961 Zb.
O osobe obžalovanej súd zistil, že v minulosti nebola postihnutá pre porušenie predpisov v cestnej premávke, nebola doposiaľ súdne trestaná a v mieste bydliska požíva dobrú povesť.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmery súd s prihliadnutím na osobu obžalovanej mal za to, že na dosiahnutie účelu trestu postačí uloženie podmienečného trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby (6 mes. - 5 r.). Na dolnej hranici jej súd uložil i trest zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel všetkých druhov, keďže trestnej činnosti sa dopustila v súvislosti s touto činnosťou.
Poškodeného ktorý uplatnil nárok na náhradu škody súd odkázal na občianske súdne konanie, nakoľko ustálenie jeho výšky by vyžadovalo ďalšie dokazovanie presahujúce potreby trestného konania.
Preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresnom súde Malacky.