Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_5Co-167-2013.pdf
PDF · 80.15 KB
Case nature
Subarea
5Co/167/2013
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr. Emílie Zimovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporkyni: E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, Y., o zaplatenie 508,86 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 8C/66/2012 - 72 zo dňa 29. mája 2013, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa a odporkyni nepriznal náhradu trov konania. Svoje zamietavé rozhodnutie, ktoré po právnej stránke odôvodnil poukázaním na ust. § 43 ods. 1, § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách a ust. § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, založil na tom skutkovom základe, že navrhovateľ si v konaní voči odporkyni uplatňoval nárok na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 508,86 Eur, ktorá predstavovala cenu za hovorné, hlasové, nehlasové služby, internet, aj iné poplatky. V danej súvislosti konštatoval, že navrhovateľ v konaní nepredložil doklady, ktoré by odôvodňovali uplatňovanie nároku na zaplatenie ceny služieb okrem služby Rýchly internet 2. Osobitne poukázal na skutočnosť, že uplatnená suma pozostávala aj zo zmluvnej pokuty vo výške 248,95 Eur, ale doklad, z ktorého by takáto zmluvná pokuta vyplývala, v konaní predložený nebol. Rovnako navrhovateľ nevysvetlil rozpor v jeho tvrdení, že faktúra č. 7905285796 bola vystavená na sumu 86,76 Eur, keď z predloženej faktúry vyplýva, že bola vystavená na sumu 296,76 Eur. Navrhovateľ si svoj nárok voči odporkyni uplatňoval na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07.12.2011, v konaní však nepredložil príslušnú prílohu k tejto zmluve, z ktorej by vyplývalo, že na základe uvedenej zmluvy na neho prešla aj pohľadávka voči odporkyni a v akej výške. Odporkyňa pritom uviedla, že postúpenie pohľadávky jej oznámené nebolo. Vychádzajúc z uvedeného zdôraznil, že v konaní zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie svojho nároku navrhovateľa, pričom tento bol zo strany súdu prvého stupňa niekoľkokrát vyzývaný na predloženie potrebných dokladov a odstránenie rozporov, no napriek tomu na tieto výzvy nereagoval. Preto súd prvého stupňa na základe všetkých uvedených dôvodov nepovažoval nárok navrhovateľa za nepochybne preukázaný, nakoľko navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo a na základe uvedeného rozhodol tak, že návrh zamieta. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že vo veci úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože jej v konaní žiadne trovy nevznikli.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že sa jeho návrhu vo veci v celom rozsahu vyhovie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 51,20
Eur. Podanie riadneho opravného prostriedku odôvodnil poukázaním na ust. § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O.s.p. a zdôraznil, že zo žiadneho z ustanovení zákona o elektronických komunikáciách, či iného právneho predpisu nevyplýva podmienka, na základe ktorej by bolo možné platne uzatvoriť zmluvu o pripojení len písomne. Poukázal na skutočnosť, že v konaní predložil ako dôkaz Zmluvu o pripojení zo dňa 02.07.2007, pričom predmetom služieb elektronickej komunikácie, ktoré právny predchodca navrhovateľa poskytoval odporkyni bola aj realizácia a prijímanie národných a medzinárodných volaní, t.j. hlasových hovorov. To, že odporkyňa realizovala prostredníctvom prideleného čísla aj hlasové hovory, podľa jeho vyjadrenia vyplýva tak z predložených podrobných mesačných výpisov, ako aj zo samostatnej povahy služby rýchly internet. Ďalej zdôraznil, že odporkyňa na pojednávaní potvrdila, že s právnym predchodcom navrhovateľa uzatvorila zmluvu o pripojení, požiadala o zriadenie internetového pripojenia a bol jej poskytnutý aj mobilný telefón. Vychádzajúc z tejto výpovede ako aj predložených dôkazov bol toho názoru, že o platnom uzatvorení zmluvy o pripojení medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou nevznikli počas konania žiadne pochybnosti. Súdu prvého stupňa vyčítal arbitrárnosť rozhodnutia, keď neprihliadal na výsledky vykonaných dôkazov, resp. na skutočnosti v konaní zjavne vyplývajúce najavo. Rovnako skonštatoval, že v rozhodnutí absentuje úvaha, akou sa súd riadil a taktiež logický či vecný argument odôvodňujúci tvrdenie súdu o nepreukázaní poskytovania služieb elektronickej komunikácie odporkyni. Pokiaľ ide o uvádzaný rozpor tvrdení v súvislosti s faktúrou č. 7905285796, uviedol, že právny predchodca navrhovateľa evidoval jej čiastočnú úhradu a z tohto dôvodu požadoval len zaplatenie zvyšnej časti. Na záver považoval za nevyhnutné doplniť, že z dôvodu značného rozsahu príloh obsahujúcich presnú identifikáciu postúpených pohľadávok došlo z jeho strany pravdepodobne k zaslaniu nesprávnej prílohy, pričom prílohu preukazujúcu postúpenie pohľadávky voči odporkyni predložil spolu s odvolaním.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p, bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. V súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd poukazuje na vecne správne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje, na doplnenie správnosti jeho dôvodov však uvádza:
Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (ust. § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v návrhu na začatie konania, vo vyjadrení k nemu, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v návrhu a vo vyjadrení odporcu. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech.
V prejednávanej veci zaťažovalo navrhovateľa dôkazné bremeno preukázať tvrdenia uvedené v návrhu na začatie konania, predovšetkým to, že medzi odporkyňou a právnym predchodcom navrhovateľa
došlo k uzatvoreniu Zmluvy o pripojení, na základe ktorej bola odporkyni poskytnutá elektronická komunikačná služba. Predmetom služieb elektronickej komunikácie pritom podľa jeho vyjadrení malo byť okrem zriadenia prístupu k elektronickej komunikačnej sieti aj realizácia a prijímanie národných a medzinárodných hlasových hovorov prostredníctvom prideleného čísla 0911 224 818. Na faktúrach za uvedené volania (č. 7905285796, 7906305389 a 7907365691) si voči odporkyni uplatnil na istine celkovo sumu vo výške 259,91 Eur (zvyšných 248,95 Eur si uplatnil z titulu zmluvnej pokuty).
Po preskúmaní veci dospel odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa k záveru, že nárok navrhovateľa nemožno považovať za nepochybne preukázaný, teda navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v konaní. Vo svojom odvolaní síce uvádza, že predmetom služieb elektronickej komunikácie na základe Zmluvy o pripojení - služba Rýchly internet zo dňa 02.07.2007 bolo okrem zriadenia prístupu do elektronickej siete aj realizácia a prijímanie hlasových hovorov, túto skutočnosť však odvolací súd vychádzajúc z predložených listinných dôkazov nepovažuje za nepochybnú.
Predmetná zmluva, na ktorej absentuje jej evidenčné číslo, totiž koncové zariadenie v Tabuľke č. 1 špecifikuje ako T-MOBILE MODEM, pričom z nasledujúcich riadkov tabuľke jednoznačne nevyplýva, či má ísť o Dátovú SIM kartu alebo Koncové zariadenie F-OFDM č. 91002307031185, nakoľko ide o alternatívne zmluvné ustanovenie. Z tretieho riadku tabuľky označeného ako "Telefónne číslo / EUI: 000735ffffb2c85b" však možno vyvodiť, že ide o koncové zariadenie modemového typu a nie mikroprocesorové zariadenie v podobe SIM karty, z ktorej by bolo možné realizovať aj hlasové hovory a bolo by označené príslušným telefónnym číslom (číslo 911224818 je uvedené výlučne ako mobilné číslo pre notifikáciu). Tomuto nasvedčuje aj samotné označenie zmluvy ako "Zmluva o pripojení - služba Rýchly internet", ktorá sa o aktivácii hlasových služieb výslovne a jednoznačne nezmieňuje.
Na základe uvedeného je odvolací súd toho názoru, že suma istiny uplatnená navrhovateľom voči odporkyni z titulu hovorného v celkovej výške 259,91 Eur, vyúčtovaného faktúrami č. 7905285796, 7906305389 a 7907365691, musí jednoznačne vychádzať z iného zmluvného základu, čo odôvodňuje predovšetkým rozdielnosť čísiel kontraktov uvedených pri službe Mobilný internet 2 prostredníctvom zariadenia 000735ffffb2c85b (t.j. koncového zariadenia v zmysle Zmluvy o pripojení zo dňa 02.07.2007), v prípade ktorej je číslo kontraktu 2620255 (č.l. 17 spisu), a pri realizácii a prijímaní hovorov prostredníctvom telefónneho čísla 0911 224 818, v prípade ktorých je číslo kontraktu 2997739 (č.l. 21 spisu). Do istej miery tomu pritom nasvedčujú aj čísla samotných faktúr, spomedzi ktorých sa výraznejšie odlišuje iba faktúra týkajúca sa zmluvnej pokuty. Právny predchodca navrhovateľa v rámci svojej evidencie síce používal rovnaké číslo pre označenie toho istého účastníka (v tomto prípade pre odporkyňu č. 1.91226202), jednotlivé s ním uzatvorené kontrakty však podľa všetkého diferencoval a faktom ostáva, že navrhovateľ v konaní ani napriek viacerým možnostiam a výzvam zo strany súdu prvého stupňa nepredložil zmluvu, na základe ktorej odporkyni z titulu hovorného faktúroval sumu v celkovej výške 259,91 Eur. Je tak zrejmé, že jeho návrhu v tejto časti na základe predložených listinných dôkazov z dôvodu neunesenia dôkazného bremena nebolo možné vyhovieť.
Pokiaľ ide o zvyšnú časť uplatnenej istiny, pozostávajúcu zo zmluvnej pokuty vo výške 248,95 Eur, túto sumu navrhovateľ odporkyni vyúčtoval faktúrou č. 70004444814. Vo vzťahu k tejto časti nároku odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ v odvolaní neuviedol také odvolacie námietky, ktoré by odvrátili správnosť záverov rozhodnutia súdu prvého stupňa v tejto časti. Nad rámec uvedeného podotýka, že zmluvná podmienka, na základe ktorej si navrhovateľ uplatňoval zaplatenie predmetnej zmluvnej pokuty odporkyňou, už bola v predmetnom znení právoplatne judikovaná za neprijateľnú, pričom k preukázaniu vzniku prípadného práva navrhovateľa na náhradu škody podľa názoru odvolacieho súdu v konaní rovnako nedošlo.
Preto bol rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdený.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že odporkyni, ktorá bola v odvolacom konaní procesne úspešná, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnila (ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 a ust. § 151 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .