Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14S-87-2021.pdf
PDF · 171.33 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/87/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave ako súd správny v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: Pharma MKL, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 31 335 349, právne zastúpený: Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 3, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, vo veci žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo: 101832863/2021 zo dňa 29.9.2021, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Trnava rozhodnutím číslo 101081561/2021 zo dňa 22.6.2021 podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 14.342,91 eur, určil rozdiel v sume kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou, ktorý možno započítať v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach vo výške 2.880 eur a rozdiel v sume daňovej straty 7.460,17 eur na dani z príjmov právnických osôb podľa § 595/2003 Z. z. o dani z príjmov právnickej osoby v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie roka 2017. Daňový úrad neuznal žalobcovi daňovú stratu v sume 7.600,17 eur.
2. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov ak výšku výdavku limituje osobitný predpis preukázaný výdavok možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku limituje tento zákon alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon, výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.
3. Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.
4. Podľa ust. § 2 písm. j) zákona o dani z príjmov základom dane je rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Podľa ust. § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14 ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Prvostupňový správny orgán v súvislosti s výdavkom, ktorý si uplatnil žalobca ako svoj náklad vo výške 744 eur týkajúci sa štvorkolky značky CF Moto Gladiator, správca dane uviedol, že s touto vecou daňový subjekt v kontrolovanom zdaňovacom období nepreukázal súvislosť vyčíslených daňových odpisov vo výške 744 eur, dosiahnutím, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov v roku 2017, a preto správca dane neuznal uplatnené daňové odpisy v sume 744 eur za preukázané daňové výdavky podľa § 19 ods. 1, § 21 ods. 1 a § 2 písm. j) zákona o dani z príjmov, a preto zvýšil výsledok hospodárenia podľa § 17 ods. 2 zákona o dani z príjmov o 744 eur.
7. V súvislosti so zaúčtovaním nákladov, ktoré zahrnul do daňových výdavkov žalobca súvisiace s kongresom, tak prvostupňový správny orgán, t. j. daňový úrad uviedol, že žalobca si zaúčtoval do daňových výdavkov sumu vo výške 572,03 eur od dodávateľa Ortopedické centrum, s. r. o., Ústí nad Labem a od dodávateľa SS pre AaŠT – občianske združenie Bratislava, kongresový poplatok v sume 700 eur.
8. Správca dane neuznal výdavok súvisiaci s dodávateľskou faktúrou od Ortopedického centra, s. r. o. vo výške 181,36 eur z celkovej fakturovanej sumy 572,03 eur, pretože suma 181,36 eur predstavovala náklady na spoločenský večer, pričom podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov výdavkami nie sú výdavky na reprezentáciu a túto sumu považoval správca dane za výdavok týkajúci sa reprezentácie.
9. Rovnako pri dodávateľovi SS pre AaŠT – občianske združenie Bratislava zo sumy 700 eur neuznal výdavok vo výške 25 eur, ktorý predstavoval výdavok za účasť na spoločenskom večeri sprievodnej osoby a takisto s poukazom na ust. § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov právnických osôb. Z uvedeného teda vyplýva, že navýšil položku týkajúcu sa výsledku hospodárenia, ktorej rozdiel vyčíslil na sumu 206,36 eur.
10. V súvislosti so zaúčtovaním nákladov, ktoré žalobca zahrnul do daňových výdavkov od dodávateľa, spoločnosti Kawell, s. r. o. ako roznáška letákov, správca dane tento náklad, resp. výdavok žalobcovi neuznal, pretože skonštatoval, že formálne dokumenty v žiadnom prípade nie sú dôkazmi, ktoré by potvrdzovali, že roznáška letákov sa uskutočnila spoločnosťou Kawell, s. r. o. prostredníctvom spoločnosti Techno - Plast, s. r. o. Predložené dokumenty nie sú dôkazmi preukazujúce uskutočnenie služieb a roznášky letákov.
11. Rovnako správca dane nepovažoval za dostatočne preukázané zo strany žalobcu, že došlo k roznáške letákov prostredníctvom spoločnosti Confianza13, s. r. o., kde si žalobca uplatnil do nákladovej položky sumu 38.225 eur, pričom správca dane skonštatoval, že z predložených dokladov, ktoré poskytol žalobca správcovi dane nebolo jednoznačne preukázané, že došlo zo strany tejto spoločnosti k zabezpečeniu tejto roznášky letákov tak ako to deklaroval žalobca.
12. Daňový subjekt si zaúčtoval do nákladov aj faktúry od dodávateľa ATQ trading, s. r. o. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.8.2017 predávajúcim Confianza13, s. r. o. Predmetom tejto zmluvy bol prevod štyroch motorových vozidiel do výlučného vlastníctva žalobcu. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 43.000 eur, pričom žalobca si zahrnul do výdavkov, výdavky spojené s náhradnými dielmi a servisnými prácami od dodávateľa ATQ trading, s. r. o. v celkovej sume 37.989,15 eur. Správca dane výdavky súvisiace s náhradnými dielmi, za servisné práce od dodávateľa ATQ trading, s. r. o. odmietol uznať ako výdavky žalobcu na základe toto, že z uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou žalobcu a spoločnosťou Confianza13, s. r. o. nevyplývalo, že by kupované vozidlá mali určité vady, resp. neboli v tejto zmluve uvedené o aké vady išlo a aké servisné práce bolo potrebné, na prevádzkovanie týchto vozidiel vykonať. K neuznaniu výdavkov došlo z dôvodu, že neboli predložené objednávky, preberacie protokoly po servisných prácach a v súvislosti s nákupom 24 ks pneumatík sa nezhodovali
technické parametre dodaných pneumatík s technickými údajmi v technických preukazoch ohľadne rozmerov pneumatík. Rovnako dôvodom pre neuznanie tohto výdavku bola aj tá skutočnosť, že konateľ spoločnosti ATQ trading, s. r. o. Anton Šefčík nevedel uviesť odkiaľ mal náhradné diely na opravu vozidiel, nevedel sa vyjadriť ku konkrétnym servisným opravám.
13. Správca dane konštatuje, že výsledky dokazovania potvrdzujú závery uvedené v protokole z daňovej kontroly, a preto Daňový úrad Trnava zvýšil základ dane v súlade s § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov o sumu, ktorú nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov v celkovej výške 89.664,51 eur. V nadväznosti na ust. § 19 ods. 1, § 21 ods. 1 a § 2 písm. i) citovaného zákona.
14. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 15.7.2021 odvolanie, v ktorom namietal v podstate rovnaké skutočnosti, aké sú predmetom žalobného návrhu.
15. Žalovaný, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, napadnutým rozhodnutím č. 101832863/2021 zo dňa 29.9.2021 potvrdilo prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 101081561/2021 zo dňa 22.6.2021.
16. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku dokazovanie vykonáva správca dane pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnuté na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Táto skutočnosť vedie často k nesprávnemu záveru, že dôkazné bremeno je na strane správcu dane. Povinnosť správcu dane zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane aj bez návrhov od daňového subjektu nemožno chápať tak, že správca dane je povinný obstarávať vlastnou činnosťou dôkazy týkajúce sa daňovým subjektom tvrdených skutočností. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, pretože v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku je daňový subjekt povinný preukázať všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov. Ďalej skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré je povinný viesť. Z uvedeného dôvodu odvolací orgán nesúhlasí s námietkou daňového subjektu o tom, že bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, a že správca dane nevykonával dostatočné dokazovanie v predmetnej veci.
17. Dôkazná povinnosť daňového subjektu je spojením povinnosti tvrdení a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Dôkazné bremeno v rámci dokazovania je podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku na daňovom subjekte. Dôkazná povinnosť nie je len povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré však daňový subjekt nevyužil a súčasne si nesplnil povinnosť a dôkazné prostriedky nepredložil. Nepreukázanie tvrdených skutočností je neunesením dôkazného bremena a v prípade neunesenia dôkazného bremena na strane daňového subjektu je jeho následkom neuznanie tvrdených skutočností za dokázané s príslušnými hmotnoprávnymi prostriedkami.
18. Vo vzťahu k uplatnenému odpisu hmotného majetku - štvorkolky odvolací orgán uvádza. Že odpisovaním sa na účely zákona o dani z príjmov rozumie postupné zahrnovanie odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku do daňových výdavkov a je používaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov (§ 22 ods. 1 zákona). Zároveň uvedené ustanovenie v ods. 9 písm. a) stanovuje povinnosť prerušiť odpisovanie (okrem majetku poistného a rezervného charakteru) ak hmotný majetok nebol využívaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Z výsledku vykonaného dokazovania správcom dane vyplýva, že daňový subjekt ani na základe opakovaných výziev nepredložil žiadne doklady a dôkazy (zmluvy, odberateľské faktúry) o tom, že využívanie štvorkolky súviselo s dosahovaním zdaniteľných príjmov, ktorá bola podľa jeho vyjadrenia k protokolu zakúpená za účelom ďalšieho prenajímania v súlade s predmetom činnosti zapísanej v Obchodnom registri - prenájom hnuteľných vecí od 12.04.2016. Skutočnosť, že sa daňovému subjektu nepodarilo prenajať štvorkolku v kontrolovanom zdaňovacom období neznamená. Že správca dane bol povinný uplatnený odpis automaticky akceptovať. Vyššie uvedené ustanovenie zákona o dani z príjmov umožňuje daňovému subjektu uplatniť daňové odpisy, ale zároveň stanovuje aj povinnosť prerušiť daňové odpisy pokiaľ nie je preukázané jeho využívanie na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Keďže daňový subjekt uvedenú povinnosť nesplnil, bol povinný v kontrolovanom zdaňovacom období prerušiť odpisovanie hmotného majetku - štvorkolky.
19. V prípade neuznania nákladov týkajúcich sa kongresu, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správca dane na základe dodávateľskej faktúry č. 801078 (int. č. 7020170040) z celkovej fakturovanej sumy 572,03 eura, predstavujúcej náklady na prenájom výstavnej plochy, ubytovania a spoločenského večera, neuznal za daňové výdavky náklady na spoločenský večer v sume 181,36 eura. Na základe dodávateľskej faktúry č. 217009 (int. č. 3020170228) z celkovej fakturovanej sumy 700,00 eur (kongresový poplatok) správca dane neuznal za daňové výdavky sumu 25,00 eur, predstavujúcu taktiež účasť na spoločenskom večeri.
20. To znamená, že správca dane neuznal za daňové výdavky celkom sumu 206,36 eur v súlade s ustanovením § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky na reprezentáciu. Na základe uvedeného vyhodnotil odvolací orgán tvrdenie daňového subjektu, že mu nie je zrejmé, z akých konkrétnych dôvodov správca dane neuznal daňové výdavky, ako neopodstatnené.
21. V tejto súvislosti odvolací orgán dodáva, že vychádzajúc z aplikačnej praxe možno za výdavky na reprezentáciu považovať výdavky vynaložené na pohostenie, občerstvenie, dary poskytované na pracovných rokovaniach, s výnimkou drobných darov, a preto považuje správcom dane posúdenie nákladov na spoločenský večer podľa § 21 ods. l písm. h) zákona o dani z príjmov za správne.
22. V prípade zaúčtovaných nákladov súvisiacich s roznáškou letákov na základe dodávateľských faktúr vystavených dodávateľmi Kawell, s. r. o. a Confianza13, s. r. o. boli okrem faktúr predložené rámcové zmluvy uzatvorené s obidvomi dodávateľmi, ktorých obsah je zhodný. Z Čl. II, bod 1, 2 zmlúv vyplýva, že poskytovateľ (dodávateľ) po akceptácii, čo i len ústnej objednávky objednávateľa (daňového subjektu) podľa jeho pokynov poskytne reklamnú a propagačnú činnosť (pozostávajúcu najmä, avšak nielen z vypracovania grafických návrhov reklamných letákov, ich tlače a distribúcie potenciálnym konečným zákazníkom objednávateľa označených objednávateľom a ďalšie služby obsahovo nadväzujúce na vyššie špecifikované služby, poskytovateľ sa zaväzuje rezervovať si pre objednávateľa dostatočné časové kapacity, aby bol schopný riadne a včas poskytovat' služby. Podľa Čl. V, bod 2. zmlúv je poskytovateľ pri poskytovaní služieb povinný postupovať podľa pokynov objednávateľa a v súlade s platnou legislatívou.
23. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že daňový subjekt k svojim tvrdeniam nepredložil okrem dodávateľských faktúr a zmlúv žiadne iné doklady a dôkazy ani na základe výziev správcu dane. Daňový subjekt nepredložil objednávky, na základe ktorých by bol špecifikovaný predmet plnenia, tak ako tvrdí v podanom odvolaní. Nepredložil žiadne doklady, ktorými by preukázal, že tlač letákov bola uskutočnená na základe ním zadaných grafických návrhov reklamných letákov, ich tlače a distribúcie potenciálnym konečným zákazníkom. Taktiež nepredložil žiadnu komunikáciu, či už telefonickú alebo mailovú, okrem oznámení, ktoré boli prílohou k mailu zo dňa 08.03.2021, na základe ktorých p. Štefan Révay (konateľ obidvoch spoločností v čase vystavenia faktúr) oznámil konateľovi kontrolovaného daňového subjektu roznášku letákov na základe dohodnutých objednávok v požadovaných termínoch. O aké konkrétne objednávky išlo, kým bola roznáška zrealizovaná, kedy, v akých lokalitách, však z predložených dôkazov nevyplýva. Daňový subjekt teda žiadnym spôsobom nepreukázal, že v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok bola reklamná a propagačná činnosť vykonaná na základe jeho pokynov.
24. V prípade nákladov vynaložených na obstaranie náhradných dielov a servisných prác na základe dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom ATQ trading, s. r. o. bola k dodávateľským faktúram predložená Kúpna zmluva podľa § 409 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "zmluva") zo dňa 28.08.2017 uzatvorená medzi predávajúcim (spoločnosť Confianza13, s. r. o.) a kupujúcim (daňový subjekt). Predmetom kúpy bol podľa bodu 1.1. kúpnej zmluvy prevod výlučného vlastníckeho práva predávajúceho k štyrom motorovým vozidlám (presne identifikovaných v kúpnej zmluve) na kupujúceho so všetkým príslušenstvom V osobitných ustanoveniach kúpnej zmluvy (bod 4.1.) predávajúci vyhlásil, že mu nie sú známe skutočnosti, prípadne vady, o ktorých vie a o ktorých by mal informovať kupujúceho a mohli by viesť k znehodnoteniu predmetu kúpy a k znemožneniu ich užívania a že technický stav predmetu kúpy je primeraný jeho veku, miere opotrebenia (amortizácii) a počtu najazdených kilometrov. Kupujúci v bode 4.2. kúpnej zmluvy vyhlásil, že sa s právnym a technickým stavom predmetu kúpy riadne oboznámil, ku dňu podpisu zmluvy sú mu
známe všetky vady predmetu kúpy a že predmet kúpy nadobúda v stave, v akom sa nachádza ku dňu jeho prevzatia.
25. Z takto uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že motorové vozidlá boli spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách, o čom svedčia aj v spise založené odborné posudky o kontrole originality vozidiel. Daňový subjekt vo vyjadrení podanom dňa 24.11.2020 na výzvu správcu dane č. 101680303/2020 zo dňa 05.11.2020 uviedol, že uvedená spoločnosť zabezpečovala opravu jeho motorových vozidiel, ktoré boli odovzdané na opravu bezprostredne po vzniku závady.
26. Z predložených dokladov (dodávateľských faktúr a k nim pripojených dodacích listov) však nijako nevyplýva, o aké závady išlo, kedy boli zistené, čo bolo predmetom opráv motorových vozidiel. Okrem uvedených dokladov, daňový subjekt žiadne iné doklady a dôkazy nepredložil. Daňový subjekt nepredložil žiadne objednávky, na základe ktorých si opravu motorových vozidiel objednal, nepredložil prevzatie motorových vozidiel po vykonaných servisných službách, resp. dodania tovaru (pneumatík) tak, ako tvrdí v podanom odvolaní.
27. Z predložených dodacích listov, ktorých číslovanie je zhodné s dodávateľskými faktúrami vyplýva, že podľa dodacieho listu č. 4052017 mali byt' dodané disky kola R 16 v množstve 24 ks, á 89,00 eur v sume 2.136,00 eur, podľa dodacieho listu č. 4012017 mali byť dodané pneumatiky 205/55 R 16 Winter v počte 24 ks, á 112,00 eur v sume 2.688,00 eur, pričom podľa predložených technických preukazov sú rozmery pneumatík 195/65 R 15 91H, a teda údaje na dodacích listoch nezodpovedajú údajom uvedeným v technických preukazoch. Daňový subjekt teda nepreukázal, z akého dôvodu došlo k výmene pneumatík (205/55 R 16 Winter v počte 24 ks a náhradných diskov R 16 v počte 24 ks) a k servisným prácam u priameho dodávateľa tak, ako tvrdí v podanom odvolaní.
28. Tvrdenia daňového subjektu sa nepotvrdili ani na základe výsluchu svedka p. Antona Ševčíka, konateľa dodávateľskej spoločnosti v čase vystavenia faktúr, ktorý síce pri výsluchu uviedol, že spolupráca s kontrolovaným daňovým subjektom prebiehala na základe telefonických objednávok, že opravoval sám na Skladovej ul. 6/A v Trnave, kde má "teraz" priestory s manželkou, že obdržal úhradu v hotovosti v plnej výške, avšak bližšie sa nevedel vyjadriť ku konkrétnym servisným službám a k obstaraniu náhradných dielov. Nevedel uviesť, akým spôsobom boli obchodné transakcie uskutočňované, od ktorých dodávateľov boli dodané náhradné diely. Ako bolo naložené so starými náhradnými dielmi a pod. Jeho vyjadrenia, že ak daňový subjekt potreboval opraviť auto, tak ho priniesol, boli neurčité, nekonkrétne, a teda nemali žiadnu výpovednú hodnotu.
II. Žaloba a žalobné dôvody
29. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 22.10.2021 žalobu, v ktorej namietal, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu orgánov verejnej správy bolo nepostačujúce na riadne posúdenie veci, že je skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi, resp. nemá v nich oporu a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
30. Žalobca v žalobe uviedol, že je toho názoru, že preukázal reálnosť dodaných služieb a tovarov od svojich dodávateľov, ako aj oprávnenosť uplatnenia daňových výdavkov v zmysle § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a uniesol vlastné dôkazné bremeno s ohľadom tiež na ďalšie podporné následné skutočnosti, ktoré vzišli v priebehu dokazovania a celého konania. Žiada, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného.
31. Žalobca ďalej poukázal, že je dlhodobo pôsobiacim podnikateľským subjektom v SR s dobrou povesťou, nemá žiadne podlžnosti voči štátnemu rozpočtu, konal v danej veci s odbornou starostlivosťou v rámci svojich podnikateľských oprávnení a objektívnych možností, ktorými disponoval na preverenie svojich priamych obchodných partnerov, bol maximálne súčinný a aktívny v súvislostí s poskytovaním dôkazov správcovi dane. Žalobca tvrí, že v rámci konania spoľahlivo preukázal splnenie všetkých
zákonných podmienok pre oprávnenosť svojho nároku, o čom svedčia aj rozhodnutia a judikáty, na ktoré žalobca poukazuje a ktoré sú v jeho prospech. Jednalo sa o rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/48/2017 zo dňa 10.4.2018, 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.3.2011 a 5Sžf/45/2011 zo dňa 23.8.2012.
32. Žalobca uviedol, že rozhodnutia správcu dane, ako aj žalovaného je založené na domnienkach a pochybnostiach, ktoré nemajú oporu v skutkových zisteniach vo veci a v danom prípade došlo k neprimeranému preneseniu dôkazného bremena na žalobcu a neboli zohľadnené náležité a právne významné skutočnosti, ktoré vyplývajú z rozhodnutí súdov, na ktoré žalobca poukázal.
33. Pokiaľ ide o daňový výdavok, daňový odpis v súvislosti so štvorkolkou, žalobca uvádza, že správca dane vôbec nezdôvodnil na základe akých dôkazov prišiel k záveru, že pri predmetnom uplatnenom daňovom výdavku k hmotnému majetku, t. j. ku štvorkolke, žalobca nepreukázal súvislosť daňového výdavku s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov v roku 2017. Skutočnosť, že v predmetnom zdaňovacom období sa žalobcovi nepodarilo prenajať štvorkolku, nevylučuje, že tento majetok je a bol obstaraný za účelom prenájmu. V dôsledku čoho je rozhodnutie správcu dane, ako aj žalovaného nepreskúmateľné, arbitrárne a nezákonné. Podľa názoru žalobcu v predmetnej veci nie je žiadny zákonný alebo iný dôvod, ktorý by bránil uplatnenému výdavku, t. j. odpisu hmotného majetku tak, ako to vykonal žalobca a tento výdavok vynaložený v kontrolnom zdaňovacom období roku 2017 bol preukázateľne určený na zabezpečenie a dosiahnutie budúcich príjmov.
34. V súvislosti s uplatneným daňovým výdavkom týkajúcim sa výdavkov na kongres, žalobca uvádza, že z rozhodnutí správnych orgánov nie je zrejmé z akých konkrétnych dôvodov správca dane neuznal tieto daňové výdavky a zároveň rozhodnutia nereflektujú na zistený skutkový stav. Podľa názoru žalobcu všetky dôkazy predložené žalobcom, ktoré boli vykonané aj správcom dane v rámci daňovej kontroly nepochybne preukazujú, že predmetné daňové výdavky boli vynaložené za účelom predstavovania a promovania (reklamy) produktov.
35. Žalobca poukázal na nezákonnosť, nepreskúmateľnosť a nedôvodnosť rozhodnutia vo vzťahu k neuznaniu uplatnených daňových výdavkov na roznášku letákov zo strany priamych dodávateľov, t. j. spoločnosti Kawell, s. r. o. Bratislava a Confianza13, s. r. o. Sereď, nakoľko správca dane nezohľadnil všetky relevantné dôkazy predložené žalobcom. V danom prípade žalobca poskytol správcovi dane maximálnu súčinnosť, riadne špecifikoval obchodnú spoluprácu s dodávateľskými spoločnosťami. Poukázal, že v rámci svojej podnikateľskej aktivity postupoval s náležitou odbornou starostlivosťou vo vzťahu k svojim obchodným partnerom, predložil všetky dôkazy, ktorými disponoval a ktoré možno od neho spravodlivo požadovať v súvislosti s dosiahnutím tohto výdavku. Podľa názoru žalobcu údajne nepreukázanie vynaložených predmetných daňových výdavkov správca dane účelovo vyvodzoval len zo skutočností zistených vo vzťahu k subdodávateľovi žalobcu spoločnosti Techno - Plast, s. r. o., s ktorou žalobca vôbec nebol v zmluvnom ani v inom obchodnom vzťahu a vo vzťahu, ku ktorým objektívne ani nemôže disponovať akýmikoľvek informáciami. Nemožno teda od žalobcu spravodlivo požadovať, aby preukázal, či sú tieto vyjadrenia získané z hodnoverného dôkazu alebo sú len snahou tohto subdodávateľa zakryť neplnenie vlastných daňových povinností.
36. Žalobca poukázal na nesprávny postup správcu dane, ktorý nevykonal potrebné dokazovanie v záujme náležitého a najúplnejšieho zistenia skutkového stavu vo vzťahu k právnemu nástupcovi dodávateľa žalobcu Confianza13, s. r. o. a to spoločnosti ANDERLE, s. r. o. v konkurze.
37. V súvislosti s daňovými výdavkami na opravu motorových vozidiel od dodávateľa ATQ trading, s. r. o., žalobca poukázal na nezákonnosť, nepreskúmateľnosť a nedôvodnosť rozhodnutia vo vzťahu k neuznaniu uplatnených daňových výdavkov pre štyri motorové vozidlá vo vlastníctve žalobcu a na dodanie náhradných dielov a pneumatík k motorovým vozidlám od priameho dodávateľa, a to žalobcu a spoločnosti ATQ trading, s. r. o. Správca dane zjavne v súvislosti s týmto výdavkom nezohľadnil všetky relevantné dôkazy predložené žalobcom a vykonané a zistené správcom dane v priebehu daňovej kontroly, najmä svedecká výpoveď pána Antona Šefčíka, konateľa ATQ trading, s. r. o. v rozhodnom období znejúca v prospech žalobcu. Založil svoje rozhodnutie vo vzťahu k neuznaniu predmetných výdavkov len na účelových, neobjektívnych a nepreukázaných pochybnostiach a porušil ustanovenia daňového poriadku predovšetkým k nevykonaniu dôkazov nevyhnutných pre náležité zistenie skutkového stavu, čím porušil jedno zo základných zásad správy daní (§ 24 ods. 2 daňového poriadku).
38. Žalobca vo vzťahu k tomuto dodávateľovi, t. j. spoločnosť ATQ trading, s. r. o. vyčerpala svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu výdavkov, ktoré mu vznikli v súvislosti so zaplatením faktúr tomuto dodávateľovi. Žalobca v danom prípade nemá žiadne iné možnosti preukázať ďalšími dôkaznými prostriedkami skutočnosti, ktoré preukazujú oprávnenosť jeho nároku ako tými, ktoré predložil v priebehu daňovej kontroly.
39. Žalobca tvrdí, že v súvislosti s dodávateľom, ATQ trading, s. r. o. nevykonal správca dane všetky dôkazy, ktorými boli: nevyzvanie a nepredvolanie svedka, súčasného konateľa spoločnosti ATQ trading, s. r. o. Anikó Gyongyi Antal za účelom zabezpečenia sprístupnenia príslušných účtovných dokladov; bližšie nešpecifikoval tú skutočnosť, na základe akého titulu resp. akého právneho vzťahu využíval dodávateľ priestory na Skladovej ulici, v ktorých poskytoval servisné služby, a v ktorých boli preukázateľne poskytnuté služby vo vzťahu k motorovým vozidlám žalobcu. Správca dane opomenul vykonať ďalšie dokazovanie tým, že nezisťoval relevantné skutočnosti preukazujúce dodanie tovaru 24 ks pneumatík.
40. Žalobca uviedol, že v priebehu daňovej kontroly predložil správcovi dane všetky potrebné dôkazy, ktoré preukázali opodstatnenosť jeho nároku, pričom žalobca má za to, že správca dane ako aj žalovaný neúmerne spôsobom preniesli dôkazné bremeno na neho, keďže je nepochybné, že v priebehu daňovej kontroly aj počas daňového konania žalobca vyvinul maximálnu procesnú aktivitu v záujme unesenia vlastného dôkazného bremena. Žalobca má ďalej za to, že v predmetnej veci neboli dané žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o neuznaní daňového výdavku z dôvodu uvedeného daňovými orgánmi.
41. V súvislosti s judikatúrou, na ktorú poukázal žalobca, krajský súd zistil, že ide o judikatúru týkajúcu sa dôkazného bremena daňového subjektu a z právnych záverov, ktoré vyslovili súdu v súvislosti s touto otázkou, pričom žalobca chcel poukázať najmä na to, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne, a že obsah dôkazného bremena daňového subjektu nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie akýchkoľvek skutočností, aj takých, na preukázanie ktorých neexistuje zákonná povinnosť, resp. ktorých preukázaním sú zaťažené iné subjekty.
III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika
42. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 15.12.2021, pričom v súvislosti k jednotlivým žalobným námietkam, týkajúcim sa odpisu štvorkolky, výdavkov na kongres, daňovým výdavkom roznášky letákov a daňovým výdavkom v súvislosti s opravou vozidiel od dodávateľa ATQ trading, s. r. o. prakticky zopakoval tvrdenia, ktoré sú obsahom druhostupňového rozhodnutia, pričom poukázal, že v danom prípade sa žalobcovi nepodarilo preukázať tvrdené skutočnosti, čím neuniesol dôkazné bremeno a následkom tohto je neuznanie tvrdených skutočností za dokázané s príslušnými hmotnoprávnymi následkami. K ostatným námietkam, ktoré vzniesol žalobca, žalovaný vo vyjadrení uvádza, že k tvrdeniu žalobcu, že poskytol správcovi dane maximálnu súčinnosť, žalovaný uviedol, že daňový poriadok zaväzuje správcu dane na jednej strane vytvoriť také podmienky, ktoré umožňujú daňovým subjektom a iným osobám realizovať svoje práva, na strane druhej daňové subjekty a iné osoby majú zákonnú povinnosť spolupracovať so správcom dane, teda i zásadu, ktorú zákon upravuje ako právo a zároveň ako povinnosť. Žalovaný má za preukázané, že správca dane poskytol žalobcovi dostatočný časový priestor počas daňovej kontroly a následne vo vyrubovacom konaní na preukázanie svojich tvrdení a zároveň vykonal dokazovanie, pri ktorom použil len také prostriedky, ktorými čo najmenej zaťažoval žalobcu, pričom tieto použité prostriedky zameral na to, aby správne vyrubil a vybral daň. Správca dane opakovane vyzýval žalobcu na predloženie dokladov a dôkazov, ktorými by preukázal svoje tvrdenia týkajúce sa sporných nákladov, avšak nemal povinnosť žalobcovi napovedať aké doklady a dôkazy má ku svojim tvrdeniam predložiť. Žalobca sa síce vyjadroval k zisteným skutočnostiam, avšak svojimi vyjadreniami neodstránil pochybnosti správcu dane o tom, že zaúčtované náklady v kontrolovanom zdaňovacom období boli opodstatnené.
43. V súvislosti s námietkou nezákonnosti, nedôvodnosti a nepreskúmateľnosti žalovaného rozhodnutia, žalovaný uvádza, že správca dane pri svojom rozhodovaní vychádzal z dôkazov, ktoré získal zákonným spôsobom, vyhodnotil ich v zmysle ust. § 3 ods. 3 daňového poriadku, každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Zistenie skutkového stavu preniesol do protokolu a do svojho rozhodnutia. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu o jeho dobrej povesti a zodpovednej podnikateľskej činnosti, žalovaný uviedol, že keď sa žalobca rozhodol pre spoluprácu s označenými obchodnými partnermi, mal si byť vedomý toho, že pre daňové účely je plnenie uznateľné len vtedy ak je splnená podmienka preukázateľnosti a že toto plnenie súvisí so zdaniteľnými príjmami. Ak tak žalobca nepostupuje je potom povinný znášať riziko z nedostatku hodnovernosti dokladov.
44. V súvislosti s rozsudkami, na ktoré poukázal žalobca, žalovaný uvádza, že ide o rozsudku, ktoré sú založené na iných skutkových okolnostiach, a ktoré nie sú vzhľadom na dokazovanie vykonané správcom dane použiteľné pre daný prípad. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, čo sa týka prenesenie dôkazného bremena, tak žalovaný uviedol, že z inej judikatúry najvyššieho súdu je ustálený názor, že nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu, preberací protokol, pričom ak správca nadobudne na základe vykonaných dôkazov pochybnosť o reálnosti zdaniteľného obchodu, vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dokladov. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššie súdu SR 1Sžfk/47/2018.
45. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.
IV. Relevantná právna úprava
46. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
47. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
48. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
49. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
50. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
51. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
52. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
53. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 54. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak.
55. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 595/2003 zákona o dani z príjmov ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon okrem výdavku (nákladu) vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom, alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.
56. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.
V. Konanie pred správnym súdom a právne posúdenie veci súdom
57. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných dôvodov napadnuté rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia za splnenia procesných podmienok keď účastníci konania požiadali o nariadenie pojednávania a správny súd postupom podľa § 107 ods. 1 SSP vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 9.3.2023 a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.
58. Právny zástupca na pojednávaní uviedol, že pridržiava všetkých dôvodov, ktoré uviedol v žalobe a žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť.
59. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia a žiada žalobu zamietnuť.
60. Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že Daňový úrad Trnava vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie rok 2017 v zmysle § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
61. O výsledku daňovej kontroly na dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2017 vyhotovil správca protokol č. 100437767/2021, ktorý bol daňovému subjektu doručený 18.3.2021 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedenými v protokole.
62. V súlade s ust. § 68 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov začal správca dane vyrubovacie konanie nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou. Daňový subjekt dňa 14.4.2021 predložil správcovi dane vyjadrenie k protokolu.
63. Správca dane vydal dňa 20.3.2019 rozhodnutie č. 101081561/2021 zo dňa 22.6.2021.
64. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 15.7.2021 odvolanie.
65. Finančné riaditeľstvo SR napadnutým rozhodnutím č. 101832863/2021 zo dňa 29.9.2021 potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane.
66. V súvislosti s jednotlivými námietkami, ktoré vzniesol žalobca v podanej žalobe krajský súd uvádza nasledovné:
67. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa daňového výdavku (daňového odpisu štvorkolky) žalobca v žalobe namieta, že zo strany správcu dane, resp. žalovaného došlo k šikanóznemu postoju vyhodnoteniu tohto výdavku a že správca dane na základe nepreukázaných a neodôvodnených domnienok tento výdavok neuznal. Podľa názoru žalobcu nie je v danom prípade žiadny zákonný dôvod, ktorý by bránil uplatneniu daňového výdavku odpisu hmotného majetku, najmä ak tento výdavok vynaložený v kontrolovanom zdaňovacom období v roku 2017 bol preukázateľne určený na zabezpečenie a dosiahnutie budúcich príjmov žalobcu aj v budúcich zdaňovacích obdobiach.
68. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že vo vzťahu k odpisovanému hmotnému majetku štvorkolky, odpisovaným na účely zákona o príjmoch sa rozumie postupné zahrňovanie odpisov z hmotného majetku, resp. nehmotného majetku do daňových výdavkov a tento musí byť používaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov (§ 22 ods. 1 zákona o dani z príjmov práv). Zároveň v ustanovení § 9 písm. a) citovaného zákona je uvedené, že platiteľ dane je povinný prerušiť odpisovanie takéhoto majetku, ak nie je využívaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Z vykonaného preverovania bolo zistené, že daňový subjekt, t. j. žalobca, má vo svojom predmete podnikania aj prenajímanie hnuteľných vecí, čo však v danom prípade v súvislosti so štvorkolkou nebolo vykonané, keďže z vykonaného dokazovania je preukázané, že daňovému subjektu sa túto štvorkolku nepodarilo prenajať v roku 2017 a z toho dôvodu nevykázal žiadne tržby a nepreukázal ich ani v ďalších zdaňovacích obdobiach. Za štvorkulku síce bola uhradená daň z motorových vozidiel, čo však nemá žiadny vplyv na uplatnenie si výdavkovej položky v súvislosti s odpisovaním tohto hmotného majetku pokiaľ ako bolo uvedené nebola štvorkolka využívania na dosiahnutie zdaniteľných príjmov, teda nevykazovala pre spoločnosť v súvislosti s využívaním tejto štvorkolky žiadne tržby.
69. Krajský súd sa stotožňuje s právnym názorom vysloveným správcom dane a následne žalovaným, že daňový odpis štvorkolky v roku 2017 nemá súvis s dosiahnutím zabezpečenia udržania zdaniteľných príjmov v roku 2017 v zmysle § 2 písm. j) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého základom dane je rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa názoru krajského súdu došlo teda správne k zvýšeniu výsledku hospodárenia u žalobcu podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona o dane príjmov o odpis štvorkolky vo výške 744 eur správne.
70. V súvislosti s námietkou neuznania výdavkov, na základe dodávateľských faktúr od spoločnosti Ortopedické centrum, s. r. o., Ústí nad Labem a od dodávateľa SS pre AaŠT – občianske združenie Bratislava, krajský súd dospel k záveru, že žalobca náklady, ktoré boli zahrnuté do výdavkovej položky pri týchto dodávateľoch vo výške 572,03 eur (Ortopedické centrum, s. r. o.) a 700 eur (občianske združenie) boli tieto výdavky uplatnené v nesprávnej výške, keďže z položky 572,03 eur predstavovala suma 181,36 eur, ktorá nebola uznaná za výdavkovú položku náklady na spoločenský večer a u dodávateľa občianskeho združenia z položky 700 eur suma 25 eur bola vynaložená ako nákladová položka Ú – účasť na spoločenskej večeri sprievodnej osoby vo výške 25 eur. Z uvedenej sumy 572,03 eur nebola uznaná za výdavok suma 181,36 eur a zo sumy 700 eur suma 25 eur v zmysle § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého výdavkami nie sú výdavky na reprezentáciou, pričom zjavne išlo o výdavky, ktoré sa týkali nákladov na spoločenský večer vo výške 181,36 eur a náklady na spoločenský večer v súvislosti s nákladmi sprievodnej osoby vo výške 25 eur. Podľa názoru krajského súdu tieto výdavky nemali charakter výdavkov, ktoré by bolo možné akceptovať pri ich uplatnení ako nákladovej položky, keďže ide zjavne o výdavky na reprezentáciu v zmysle § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov, tak ako to uviedol správca dane v protokole a následne vo svojom rozhodnutí.
71. Skutočnosť, že išlo o výdavky spojené s reprezentáciou v spoločnosti žalobcu odôvodňuje aj to, že z informácie o ôsmom medzinárodnom kongrese Slovenskej spoločnosť artroskopie a športovej
traumatológie, ktorý sa konal 23. až 24.11.2017 vyplýva, že kongres organizovala spoločnosť OK AGENCY a nie žalobca, a teda nešlo o výdavok, ktorý súvisel s promo akciami spoločnosti žalobcu.
72. Pokiaľ ide o neuznanie výdavkov spojených s roznáškou letákov, kde ako dodávatelia vystupovali spoločnosti Kawell, s. r. o. a spoločnosť Confianza13, s. r. o., krajský súd dospel k záveru, že jednoznačne vyplýva z predloženého materiálu, že správca dane vykonal vo vzťahu k žalobcovi výzvy, v ktorých vyzval žalobcu, aby predložil doklady, ktoré by preukazovali, že tieto spoločnosti vykonali pre žalobcu roznášanie týchto letákov v takom objeme a v takom množstve ako to prezentoval v uplatnenom nároku žalobca, pričom žalobca nepredložil žiadne doklady, ktorými by preukázal, že tlač letákov bola uskutočnená na základe ním zadaných grafických návrhov, reklamných letákov, ich tlače a distribúcie. Taktiež nepredložil žiadnu telefonickú, resp. mailovú komunikáciu, okrem oznámení, ktoré boli prílohou k e-mailu 8.3.2021, na základe ktorého Štefan Révay konateľ obidvoch spoločností vystavil faktúry a oznámil konateľovi kontrolovaného daňového subjektu roznášku letákov na základe dohodnutých objednávok v požadovaných termínoch. O aké konkrétne objednávky však išlo a kým bola roznáška zrealizovaná v akých lokalitách však z predložených dokladov nie je možné zistiť a daňový subjekt žiadnym spôsobom nepreukázal, že v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok bola reklamná propagačná činnosť vykonaná na základe jeho pokynov.
73. Konateľ spoločnosti Kawell, s. r. o. vo svojej výpovedi zo dňa 15.2.2021 síce uviedol, že dodávky boli uskutočňované na základe písomnej objednávky žalobcu a že roznášku len sprostredkovali cez spoločnosť Techno - Plast, s. r. o., s ktorým bola uzatvorená písomná zmluva a ktorej dal letáky na roznášku. Okrem týchto skutočností svedok uviedol, že letáky tlačili, nevedel však v akom množstve, nepamätal si ani všetky produkty, ktoré mali byť na týchto letákoch prezentované. Svedok Štefan Révay ako konateľ spoločnosti Kawell, s. r. o. nemal informácie o lokalitách, kde boli letáky roznášané a taktiež nemal ani bližšie informácie o úhrade týchto služieb. Rovnako sa tento svedok vyjadroval ako konateľ spoločnosti Confianza13, s. r. o., kde potvrdil, že dodávky boli uskutočňované na základe písomnej objednávky, avšak taktiež nemal bližšie informácie o okolnostiach obchodu, a teda kto zadával grafické návrh reklamných letákov, nemal doklady o tom, kto tlačil a distribuoval letáky konečným zákazníkom a takisto nemal doklady ani o tom aké presné kozmetické prípravky boli na týchto letákoch prezentované.
74. Pochybnosť o oprávnenosti nároku žalobcu vyplýva aj z toho, že správca dane viackrát vyzval žalobcu, aby predložil zmluvy, na základe ktorých dochádzalo k dodaniu služby, teda roznášky letákov zo strany dodávateľských spoločností, pričom dňa 24.11.2020 zmluvy nemal správca dane k dispozícii a tieto mu boli predložené až 8.3.2021, hoci na ich predloženie bol žalobca viackrát vyzvaný. Okrem toho služby a roznášky neboli podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi, napr. preberacími protokolmi zo strany daňového subjektu, z podkladov nebolo zrejmé, kto roznášku vykonával, v akých termínoch, aká bola cena roznášky letákov a podobne. Samotné predloženie faktúry má čisto formálny charakter a nie je odrazom reálnej skutočnosti, pretože faktúru možno vyhotoviť za akúkoľvek službu, resp. akýkoľvek tovar.
75. Krajský súd dospel k záveru, že žalobca nepredložil dôkazy o tom, že fakturované služby roznáška letákov spoločnosťou Kawell, s. r. o. a spoločnosťou Confianza13, s. r. o. sa uskutočnil v roku 2017 práve prostredníctvom tohto dodávateľa cez svojho dodávateľa Techno - Plast a že to bolo zaúčtované na náklady žalobcu. Na základe tejto skutočnosti správca dane jednoznačne vyhodnotil správne, že tieto výdavky nie sú výdavkami v zmysle § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov v nadväznosti na ustanovenie § 2 ods. 1 citovaného zákona.
76. Pochybnosť o dodávke tejto služby zo strany dodávateľských spoločností vyplýva aj z toho, že vo veci bol vypočutý aj konateľ spol. Techno - Plast s. r. o. pán Adrián Kvarda, ktorý ako konateľ spol. Techno - Plast s. r. o. nevedel nič o spol. Techno - Plast, nevedel akú činnosť táto spoločnosť vykonávala, preto je nanajvýš zvláštne, že konateľ spoločnosti nemá informácie o vlastnej spoločnosti a nevie sa vyjadriť k jej činnosti.
77. Krajský súd poznamenáva, že v súvislosti s nákladmi súvisiacimi s roznáškou letákov na základe dodávateľských faktúr spol. Kawell s. r. o. a Confianza13 s. r. o., okrem faktúr boli predložené správcovi dane aj rámcové zmluvy, tak ako bolo vyššie uvedené, avšak po viacerých urgenciách, ktorých obsah je zhodný. Z týchto zmlúv vyplýva, že poskytovateľ, teda dodávateľ po akceptácii, ktorá mohla byť aj ústna, podľa jeho pokynov poskytne reklamnú a propagačnú činnosť, najmä roznášku
letákov, a pričom poskytovateľ pri poskytovaní služieb povinný postupovať podľa pokynov objednávateľa v súlade s platnou legislatívou. Zo spisového materiálu však nevyplýva, že by daňový subjekt predložil okrem dodávateľských faktúr a zmlúv ďalšie doklady, ktoré by preukazovali, že došlo k zadávaniu úloh zo strany žalobcu pre osoby dodávateľov v súvislosti s roznáškou letákov, resp. že by došlo k zadávaniu úloh aj v súvislosti s distribúciou týchto letákov konečným zákazníkom.
78. Pokiaľ ide o náklady spojené s vynaložením obstarávania náhradných dielov servisných prác na motorových vozidlách, ktoré vlastnil žalobca a ktoré práce mal vykonávať dodávateľ spol. ATQ trading, s. r. o., krajský súd z obsahu spisového materiálu zistil, že v súvislosti s týmto nárokom žalobca predložil faktúry a kúpnu zmluvu, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou žalobcu a spol. Confianza13, s. r. o., ktorej predmetom bol predaj štyroch osobných motorových vozidiel. Z obsahu tejto kúpnej zmluvy vyplýva, že tieto motorové vozidlá sa predávajú v riadnom technickom stave a nie sú kupujúcemu známe vady predmetu kúpy. Z uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že motorové vozidlá teda boli spôsobilé na premávku, o čom svedčia aj odborné posudky o kontrole originality vozidiel.
79. Z obsahu dodávateľských faktúr, ako aj pripojených dodacích listov však v súvislosti s obstarávaním náhradných dielov a servisných prác nevyplýva, o aké vady na týchto vozidlách išlo a aké vady boli odstraňované spol. ATQ trading, s. r. o.
80. Pochybnosti v danej veci vyplývajú aj z toho, že sám svedok Anton Šefčík, konateľ spol. ATQ trading, s. r. o. nevedel presne špecifikovať aké konkrétne servisné práce vykonával a ako obstarával náhradné diely, odkiaľ tieto náhradné diely obstarával, uviedol len, že opravoval pre žalobcu motorové vozidlá, pričom túto opravu robil vo svojich priestoroch na Skladovej ulici v Trnave a uviedol, že za tieto transakcie dostával od žalobcu peniaze v hotovosti. Daňový subjekt v danej veci nepredložil žiadne objednávky, na základe ktorých si opravu motorových vozidiel objednal u spol. ATQ trading, s. r. o. a nepredložil ani žiadne potvrdenia o vykonaných servisných prácach, resp. potvrdení o prevzatí opraveného vozidla a pod.
81. V súvislosti s dodacími listami, ktoré sa týkali 24 ks pneumatík v celkovej sume 2.136,- Eur, tak správca dane zistil, že tieto pneumatiky nezodpovedali technickým parametrom pneumatík, ktoré sú zapísané v technických preukazoch vozidiel, ktoré vlastnil žalobca, a teda podľa predložených technických preukazov boli rozmery pneumatík 195/65 R 15 91H, pričom dodané mali byť pneumatiky v rozmeroch 205/55 R 16 Winter v počte 24 ks. Daňový subjekt teda nepreukázal, že došlo k výmene pneumatík, resp. z akého dôvodu došlo k výmene pneumatík, ktorých technické parametre neboli zhodné s technickými parametrami, ktoré sú obsahom technických dokladov týkajúcich sa vozidiel žalobcu.
82. V súvislosti s ďalšími námietkami, ktoré boli vznesené zo strany žalobcu, a to námietka toho, že nebola vypočutá konateľka spol. ANDERLE s. r. o. v konkurze ako právneho nástupcu spol. dodávateľa Confianza13 s. r. o., krajský súd zistil, že správca dane vyhodnotil túto námietku za nedôvodnú správne, keďže nová konateľka nástupnickej spoločnosti v čase uzatvorenia zmlúv medzi spol. Confianza13 s. r. o. a spoločnosťou žalobcu nebola konateľom spoločnosti Confianza13 s. r. o., resp. nástupnickej spoločnosti, a teda nemá možnosť sa relevantným spôsobom vyjadriť k zisteniam správcu dane, práve naopak, svedok Štefan Révay ako konateľ tejto spoločnosti bol tou osobou, ktorá mohla poskytnúť relevantné doklady a dôkazy o tom, že táto spoločnosť vykonávala pre spoločnosť žalobcu spomenutú roznášku letákov v rozsahu a spôsobom tak, ako to deklaroval, resp. snažil sa deklarovať žalobca.
83. K samotnému dôkaznému bremenu a jeho prenosu v rámci daňového konania, správny súd uvádza, že judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa ustálila, pričom touto problematikou sa zaoberal aj Ústavný súd SR napr. v uznesení sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, kde rozobral prenos dôkazného bremena v daňovom konaní nasledovne:
84. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti, povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri
preverovaní uvedených písomných dokladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej.
85. Podľa názoru krajského súdu neobstojí ani námietka žalobcu, že v danej veci poskytol správcovi maximálnu súčinnosť v súvislosti so zabezpečením dôkazov, ktoré mali potvrdiť oprávnenosť jeho nároku, keď zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že správca dane začal spochybňovať nárok žalobcu v súvislosti s uplatnenými výdavkami vo vzťahu k dodávateľským faktúram od spol. Kawell, s. r. o. a Confianza13, s. r. o. v súvislosti so zabezpečením propagačnej činnosti a roznášaním letákov, ako aj v otázke vynaloženia nákladov na obstarávanie náhradných dielov a servisných prác z dodávateľských faktúr spol. ATQ trading s. r. o., kedy žalobca vôbec nereagoval na návrhy, resp. výzvy správcu dane v súvislosti s doložením ďalších dokladov, ktoré by tieto nároky jednoznačne preukazovali. V tomto smere krajský súd uvádza, že žalobca nevyvinul maximálnu súčinnosť s daňovým úradom, keď v týchto dvoch veciach absolútne nereagoval na to, aby predložil ďalšie doklady, ktoré by preukazovali oprávnenosť jeho nároku, keď správca dane žiadal v súvislosti s distribúciou letákov, aby preukázal, ako zadával grafické návrhy reklamných letákov žalobca pre svojho dodávateľa, ďalej aby preukázal na základe akých objednávok došlo k distribúcii týchto letákov, nekonkretizoval tieto objednávky, nekonkretizoval samotné roznášky letákov, v akých lokalitách a pod. V tomto smere krajský súd teda spochybnil, že by námietka o poskytnutí maximálnej súčinnosti bola dôvodná. Takisto vo vzťahu k dodávateľovi ATQ trading, s. r. o. a obstaranie náhradných dielov a servisných prác žalobca nijakých spôsobom nereagoval na spochybnenie skutočnosti, že samotný dodávateľ ATQ trading s. r. o. prostredníctvom svojho konateľa Antona Šefčíka jednoznačne nepreukázali o aké servisné práce sa malo jednať vo vzťahu k žalobcovi, nepredkladali objednávkové listy, preberacie protokoly a ďalšie doklady, ktoré by jednoznačným spôsobom a nevyvrátiteľným spôsobom preukázali, že náklady, ktoré boli spojené s úhradou faktúr tomuto dodávateľovi, boli v súlade so zákonom o dani z príjmov právnických osôb.
86. V tomto smere neobstojí teda ani námietka žalobcu o tom, že rozhodnutia správnych orgánov sú nezákonné, neobsahujú dostatok dôvodov a sú nepreskúmateľné, keďže zo stanoviska správcu dane, ako aj žalovaného, ktoré bolo obsahom protokolu a následne aj vydaných rozhodnutí jednoznačne vyplýva, ktoré dôkazy považoval správne orgány za vierohodné a ktoré dôkazy boli spochybňované, pričom dokazovanie správca dane vykonával spôsobom, ktorý mu umožňuje zákon. Povinnosť správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane aj bez návrhu daňového subjektu, avšak pokiaľ daňový subjekt predložil určité doklady, tak v prípade spochybnenia týchto dokladov je povinnosťou daňového subjektu ich následne verifikovať ďalšími dôkazmi, ktoré jednoznačným spôsobom potvrdzujú vierohodnosť a správnosť a úplnosť záznamov a dôkazov, ktoré boli žalobcom predložené v rámci uplatneného nároku.
87. Krajský súd dospel v danej veci k záveru, že zo strany žalobcu nedošlo k uneseniu dôkazného bremena vo všetkých uplatnených nárokoch, pretože daňový subjekt jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal v priebehu daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania, že výdavky, ktoré si uplatnil ako náklady, boli uplatnené v súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
88. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
89. O trovách konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, keď procesne úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko sa jedná u žalovaného o orgán verejnej správy, ktorému možno priznať trovy konania len vo výnimočnom prípade, ktorý však v danom konaní nebol zistený.
90. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.