Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/147/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Marelli PWT Kechnec Slovakia s. r. o., so sídlom Priemyselný Park Kechnec, Perínska cesta 292, 044 58 Kechnec, IČO: 36 842 931, právne zastúpený: PRK Partners s. r. o., so sídlom Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 978 643, proti žalovanému: Úrad pre vybrané hospodárske subjekty, so sídlom Radlinského 37, 817 73 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100727832/2022 zo dňa 05.04.2022, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 15.07.2022 zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 15.07.2022, doručenej elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky Krajskému súdu v Bratislave (ďalej „správny súd“ alebo „tunajší súd“) toho istého dňa, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100727832/2022 zo dňa 05.04.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), pričom navrhuje, aby správny súd rozsudkom zrušil napadnuté rozhodnutie spolu s rozhodnutím žalovaného č. 101405500/2022 zo dňa 16.05.2022 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňovému orgánu verejnej správy“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodol podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) o námietke žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy - oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti žalobcu, a to tak, že námietke žalobcu zo dňa 05.04.2022 nevyhovel.

2. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol v jej bode I., aby správny súd uznesením priznal správnej žalobe odkladný účinok v zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná a nenapraviteľná ujma a v konečnom dôsledku aj značná hospodárska škoda. Žalobca uvádza, že je spoločnosťou, ktorá ročne vstupuje do tisícok transakcií s významnými obchodnými partnermi a spolupracuje s rôznymi službami hodnotiacimi solventnosť trhových subjektov, okrem iných, aj financujúcimi bankami. Ak tieto subjekty nadobudnú dojem, že žalobca je nespoľahlivým daňovým subjektom, záujem týchto subjektov o spoluprácu s ním sa nepochybne zníži. Žalobca je súčasťou medzinárodnej skupiny a teda prípadné zverejnenie informácie, že je nespoľahlivým daňovým subjektom pravdepodobne bude mať nezanedbateľný reputačný dopad aj na celú skupinu. Označenie Žalobcu vo verejne prístupnom indexe daňovej spoľahlivosti pre nespoľahlivé daňové subjekty tak bude mať za následok negatívne vykreslenie žalobcu v očiach jeho súčasných, ako aj potencionálnych obchodných partnerov. Výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí

poškodenie dobrého mena žalobcu ako spoľahlivého a korektného obchodníka riadne si plniaceho svoje zákonné povinnosti. Verejné označenie žalobcu ako nespoľahlivého daňového subjektu môže viesť k uplatneniu menej výhodných podmienok v obchodných vzťahoch, čo môže mať veľmi negatívny vplyv na jeho podnikateľské výsledky, pričom predpokladá, že tak nedôvodne dôjde k nemajetkovej ujme na jeho strane.

3. Žalobca je presvedčený, že v tomto prípade je potreba priznania odkladného účinku správnej žalobe ešte väčšia, ako v prípade bežných sankcií - pokút, resp. povinností zaplatiť určitú sumu. V prípade, ak žalobca bol nútený na základe právoplatného rozhodnutia správneho orgánu zaplatiť pokutu a toto rozhodnutie sa následne v rámci súdneho prieskumu ukáže byť nesprávne, správny orgán jednoducho môže zaplatenú pokutu žalobcovi vrátiť a škoda je v zásade napravená. Spôsobením nemajetkovej ujmy žalobcovi v podobe poškodenia jeho dobrého mena a jeho vykreslením ako nespoľahlivého obchodného partnera však dôjde k ujme žalobcu, ktorú žalovaný objektívne nebude schopný napraviť. V horšom prípade to môže mať dokonca za následok aj úplné vylúčenie podnikateľskej činnosti žalobcu na Slovensku.

4. Žalobca ďalej uvádza, že jeho označením vo verejne prístupnom indexe daňovej spoľahlivosti ako nespoľahlivého daňového subjektu môže dôjsť k poškodeniu dobrého mena žalobcu, čím sa zníži záujem obchodných partnerov žalobcu spolupracovať a uzatvárať transakcie so žalobcom. V konečnom dôsledku to teda spôsobí žalobcovi aj značnú hospodársku škodu zmarením veľkého množstva transakcií a obchodných príležitostí s obchodnými partnermi, z ktorých by žalobca mohol dosahovať obrat a zisk. Títo, ak by ich pozitívne povedomie o žalobcovi pretrvávalo aj naďalej, by nemali dôvod spoluprácu so žalobcom ukončovať, resp. nemali by dôvod je nezačínať. S vysokou pravdepodobnosťou však zmena ich povedomia o žalobcovi k horšiemu bude mať za následok zhoršenie podmienok transakcií, ukončenie pretrvávajúcich obchodných vzťahov, resp. upustenie od potenciálnej spolupráce.

5. Nepriznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom. V danom prípade sa tak záujem na priznaní odkladného účinku správnej žalobe zvyšuje o verejný záujem na zachovaní hospodárskeho rozvoja a zamestnanosti na Slovensku, ktorý by inak bol z vyššie uvedených dôvodov prinajmenšom spomalený.

6. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním č. 100561364/2023 zo dňa 10.02.2023, doručeným elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky správnemu súdu dňa 14.02.2023 a rovnakého dňa predložil správnemu súdu elektronický administratívny spis žalovaného.

7. Vo vyjadrení žalovaný zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu i k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a to tak, že nesúhlasí s odkladom vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru žalovaného index daňovej spoľahlivosti nemal za cieľ hodnotiť daňový subjekt z pozície jeho kredibility alebo spoľahlivosti v rámci obchodných vzťahov. Jeho obsahom sú kritériá z hľadiska hodnotenia plnenia (nielen) daňových povinností voči finančnej správe, ktoré hlavne majú priamy alebo nepriamy dopad na štátny rozpočet. Ak je daňový subjekt označený za spoľahlivý, resp. nespoľahlivý, ide o daňovo spoľahlivý, resp. nespoľahlivý subjekt. Ak chce daňový subjekt dosiahnuť zlepšenie svojho daňového hodnotenia, má možnosť podrobne sa oboznámiť s nastavenými podmienkami, keďže finančná správa transparentne zverejňuje všetky materiály k indexu daňovej spoľahlivosti s detailným prehľadom hodnotených oblastí. Zoznam daňových subjektov, ktorým bol určený index daňovej spoľahlivosti, doposiaľ nebol zverejnený a index daňovej spoľahlivosti je jednotlivým hodnoteným daňovým subjektom zasielaný výlučne prostredníctvom oznámenia. Novelou daňového poriadku došlo s účinnosťou od 08.12.2022 k zmene ustanovenia § 165m ods. 1 daňového poriadku tak, že aktualizovaný zoznam podľa § 52 ods. 17 zverejní Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky na základe oznámení o indexe daňovej spoľahlivosti zaslaných do 31.01.2023. Po prvom oznámení o indexe daňovej spoľahlivosti sa daňovému subjektu zasiela ďalšie oznámenie len vtedy, ak nastanú zmeny oproti predchádzajúcemu indexu daňovej spoľahlivosti. To znamená, že ak dôjde k zmene indexu daňovej spoľahlivosti, k jeho zlepšeniu alebo zhoršeniu, daňový úrad zašle daňovému subjektu oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti vždy

do konca mesiaca nasledujúceho po uplynutí hodnoteného obdobia, ktorým je kalendárny polrok. Ak k zmene indexu nedôjde, oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti sa daňovému subjektu nezasiela. U žalovaného za ostatné hodnotené obdobie nedošlo k zmene indexu daňovej spoľahlivosti. Z uvedeného vyplýva, že jediný negatívny dôsledok, ktorým je zverejnenie žalobcu v zozname podľa § 52 ods. 18 daňového poriadku, môže nastať najskôr vo februári 2023. Vzhľadom k uvedenému i žalobcom nepreukázaniu tvrdenia, že by výkon napadnutého rozhodnutia spôsobil značnú hospodársku škodu či finančnú škodu, má žalovaný za to, že tu nie je dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

8. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

9. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

10. Podľa nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

11. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

12. Podľa písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

13. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

14. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v , a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -16

zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

15. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V danom prípade žalobca poukázal na hrozbu závažnej a nenapraviteľnej ujma a v konečnom dôsledku aj značnej hospodárskej škody, ktorá by mu potencionálne mohla okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hroziť. Vo svojom návrhu žalobca uvádza, že je etablovanou spoločnosťou, zamestnávajúcou stovky zamestnancov, ktorá na slovenskom trhu dosahuje obraty v rádoch desiatok miliónov eur, čím významne prispieva k rozvoju zamestnanosti a hospodárstva na Slovensku. Žalobca poukázal na potencionálne zníženie jeho obchodných príležitostí, ktoré by po jeho zaradení a zverejnení v zozname daňových subjektov, ktorým bol určený index daňovej spoľahlivosti, mohli mať dopad aj na výrobné a personálne potreby žalobcu a v konečnom dôsledku by následkom mohlo byť ukončenie jeho podnikateľskej činnosti na Slovensku. Rovnako tak poukázal na potencionálnu hrozbu zníženia obchodných záväzkov v dôsledku negatívneho vykreslenia žalobcu ako daňového subjektu s indexom daňovej spoľahlivosti pre nespoľahlivé daňové subjekty a preto mu hrozí výkonom napadnutého rozhodnutia poškodenie dobrého mena žalobcu ako spoľahlivého a korektného obchodníka riadne si plniaceho svoje zákonné povinnosti. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil aj spôsobením nemajetkovej ujmy žalobcovi v podobe poškodenia jeho dobrého mena a jeho vykreslením ako nespoľahlivého obchodného partnera, preto žalobca má za to, mu v budúcnosti vznikne aj značná hospodárska škoda v dôsledku zmarenia veľkého množstva transakcií a obchodných príležitostí s obchodnými partnermi. Na osvedčenie svojich tvrdení, že žalobcovi vznikne okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia závažná ujma a značná hospodárska škoda, však žalobca nepredložil správnemu súdu žiadne relevantné doklady. Správny súd v takto formulovanom tvrdení žalobcu nevidel skutočnú obavu odôvodňujúcu hrozbu alebo vznik závažnej ujmy či hospodárskej škody. Žalobca v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil svoju aktuálnu majetkovú situáciu. Nepriložil v tomto smere žiadne doklady potrebné na posúdenie celkovej majetkovej situácie žalobcu súdom, a teda ani na posúdenie žalobcom tvrdenej hrozby závažnej ujmy a hospodárskej škody. Hrozbu žalobcom tvrdenej závažnej ujmy je možné posúdiť len v kontexte celkovej aktuálnej majetkovej situácie žalobcu, ktorú však žalobca správnemu súdu nepreukázal. Správny súd poukazuje na to, že samotná potencionálna obava či hypotetická možnosť nie je dostatočným a postačujúcim dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Ako už správny súd uviedol, hrozba závažnej ujmy musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť, tak ako to vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeného v bode 14.

16. Správny súd preto konštatuje, že žalobca dôvody, pre ktoré by mal správny súd priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa ustanovenia nijakým spôsobom neosvedčil. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

17. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -44 zo dňa 20.09.2017 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné,

a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku žiadnym spôsobom neosvedčil, ale len skonštatoval, že priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným záujmom, nakoľko svojou podnikateľskou činnosťou sa podieľa na zachovaní hospodárskeho rozvoja a zamestnanosti na Slovensku, ktorý by inak bol z vyššie uvedených dôvodov prinajmenšom spomalený.

18. Záverom správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa , pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti.

19. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia napadnutého správnou žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia .

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).