Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_11Co-200-2014.pdf
PDF · 76.89 KB
Case nature
Subarea
11Co/200/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľov: 1/ E. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom, L. XXXX/XX, X., 2/ X. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, X., 3/ Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, X., 4/ O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. X, X., 5/ Ing. E. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. - Y., č. d. XX, X. H. zastúpený advokátom: Mgr. Peter Odehnal, Hlavná 42, Trnava, proti odporcom: 1/ Ing. A. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom, Ul. X. D. č. XXX/X, H. - Z., 2/ D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom, Ul. X. D. č. XXX/ X, H. - Z., obaja odporcovia zastúpení advokátom: JUDr. Peter Sopko, Paulínska 24, Trnava, o trovách konania, o odvolaní navrhovateľa 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 23. septembra 2013, č.k. 12C/218/2000-1283, t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutých častiach uloženia povinnosti navrhovateľovi 3/ zaplatiť náhradu trov konania odporcom a náhradu trov konania štátu p o t v r d z u j e .
Odporcom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa navrhovateľom 1/, 2/, 3/, 4,/ a 5/ uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom 1/ a 2/ náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.794,95 eur a navrhovateľom 1/, 2/ a 5/ uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom 1/ a 2/ náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 7.992,52 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia do rúk ich právneho zástupcu. Ďalej súd napadnutým uznesením navrhovateľom 1/, 2/, 3, 4/ a 5/ uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu trov konania štátu vo výške 50,31 eur a navrhovateľom 1/, 2/ a 5/ náhradu trov konania štátu vo výške 908,98 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 142 ods. 1, § 148 ods. 1 a § 151 ods. 6 O.s.p., ako aj ust. vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, keď dospel k záveru, že súd rozhodol spôsobom, ktorý v konaní i pred jeho začatím navrhovali odporcovia, t.j. zrušiť podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k predmetnej nehnuteľnosti a prikázať túto nehnuteľnosť do bezpodielového spoluvlastníctva odporcov, ktorým bude uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľom primeranú náhradu podľa ich spoluvlastníckych podielov zo sumy určenej súdom. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že navrhovatelia 3/ a 4/ písomným podaním vzali návrh na začatie konania späť, pričom k späťvzatiu návrhu nedošlo v dôsledku správania sa odporcov, a teda navrhovatelia 3/ a 4/ zavinili zastavenie konania, s poukazom na čo je dôvodné, aby sa navrhovatelia 3/ a 4/ podieľali spolu s navrhovateľmi 1/, 2/ a 5/ na náhrade trov konania, ktoré vznikli odporcom a v konečnom dôsledku aj štátu v konaní do času, kedy navrhovatelia 3/ a 4/ písomným podaním vzali návrh na začatie konania späť.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa v časti uloženia povinnosti zaplatiť náhradu trov konania odporcom a náhradu trov konania štátu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ 3/, ktorý navrhol napadnuté uznesenie zrušiť. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie o trovách konania v tomto konaní ide na vrub
procesných chýb Okresného súdu Trnava a nespôsobili ich účastníci tohto sporu, a teda navrhovatelia 1/ až 5/. Ďalej uviedol, že odporca 1/ dňa 12.10.1999 bez právneho dôvodu vybral z účtu, na ktorom bolo ukladané nájomné, sumu 510.000 Sk, ktorá skutočnosť bola potvrdená Okresným súdom Trnava a to tým, že odporca sa úmyselne obohatil, čo potvrdil aj Krajský súd v Trnave. Teda to bol hlavný, závažný a rozhodujúci dôvod na zrušenie spoluvlastníctva odporcov k uvedenej nehnuteľnosti. Na základe toho bol podaný dňa 31.07.2000 na Okresný súd Trnava návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Výsledok v spore bol taký, že rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 12C/218/2000-489 bol vydaný až dňa 18.09.2008, ktorý bol odvolacím súdom zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie pre veľké procesné chyby. Necítil vinu za trovy predmetného konania, ktoré vyplynuli z procesných chýb zákonnej sudkyne na Okresnom súde Trnava, ktoré boli potvrdené i v uznesení odvolacieho súdu zo dňa 02.07.2009.
K odvolaniu navrhovateľa 3/ sa písomne vyjadrili odporcovia, ktorí navrhli napadnuté uznesenie z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa 3/ nie je dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správne.
Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva účastníkov k nehnuteľnostiam.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa o trovách konania.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Otázku vzťahu medzi ustanoveniami § 146 ods. 1 písm. c) a § 146 ods. 2 O.s.p. je potrebné interpretovať ako vzťah medzi všeobecnou a špeciálnou právnou normou. Aplikácia ustanovenia § 146 ods. 2 je daná tam, kde je naplnená jeho hypotéza. Ak nie je naplnená, platí všeobecné ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c). Jedným z predpokladov použitia § 146 ods. 2 vyplývajúcim z jeho hypotézy je, aby účastníkovi, ktorý nezavinil zastavenie konania, vznikli trovy, ktoré by mu mal nahradiť účastník, ktorý zavinil zastavenie konania.
Pri použití ustanovenia § 146 ods. 2 je treba otázku, či účastník zavinil, že konanie muselo byť zastavené, resp. pre správanie sa odporcu bol návrh vzatý späť, posudzovať z hľadiska procesného výsledku. Je potrebné si uvedomiť, že nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý musí mať oporu v ustanoveniach procesného práva a nie práva hmotného. Preto tiež otázku, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, treba posudzovať len z hľadiska procesného výsledku. Ak by mal byť návrh vzatý späť pre správanie sa odporcu, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa odporca zachoval v intenciách žalobného návrhu, teda ak bolo navrhovateľom uplatnené právo splnené neskorším správaním sa odporcu bez toho, aby o veci meritórne rozhodol súd. Pritom medzi správaním sa odporcu a žalobným návrhom musí ísť o vecnú spojitosť.
Podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Predpokladom použitia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania (konanie o určenie otcovstva, ak maloletý navrhovateľ nemal úspech) alebo charakterom procesnej situácie (napr. zmena zákonnej úpravy, ak odporca ako laik, v konaní o určenie právneho vzťahu, nemohol posúdiť zdravotný stav scudziteľa so zreteľom na jeho spôsobilosť na právne úkony). Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Pôvodné znenie ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré obsahovalo iba terajšiu prvú vetu ustanovenia, bolo s účinnosťou od 15. októbra 2008 (zákon č. 384/2008 Z.z.) doplnené o ďalšiu vetu, podľa ktorej súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Ustanovenie rozširuje prvky, ktoré majú účastníkov viesť k výraznému zvýšeniu zodpovednosti nielen za výsledok, ale aj priebeh súdneho konania, najmä koncentráciu dokazovania. Aplikácia tohto ustanovenia musí preto zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu. Novela účinná od 15. októbra 2008 (zákon č. 384/2008 Z.z.) tým výrazne zmenila dovtedajšie chápanie predmetného ustanovenia, v ktorom pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania prevládalo najmä skúmanie majetkových, sociálnych, osobných a ďalších pomerov všetkých účastníkov konania a až následne skúmanie okolností, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.. Na rozdiel od toho, nové ustanovenie § 150 ods. 1, druhá veta O.s.p. ako prioritné hľadisko uvádza správanie sa účastníka v konaní. Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Citované ustanovenie upravuje právo na náhradu trov konania, ktoré vznikli štátu. Štát má právo na náhradu trov, ktoré platil, avšak iba proti účastníkovi, u ktorého nie sú predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a iba vo výške zodpovedajúcej pomeru úspechu podľa výsledku konania.
Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že navrhovatelia sa podaným návrhom na začatie konania domáhali zrušenia podielového spoluvlastníctva účastníkov k nehnuteľnostiam označeným v návrhu, pričom k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva došlo spôsobom, ktorý v konaní i pred jeho začatím navrhovali odporcovia. Navrhovatelia 3/ a 4/ písomným podaním zobrali návrh na začatie konania späť, pričom k späťvzatiu návrhu nedošlo v dôsledku správania sa odporcov, a teda navrhovatelia 3/ a 4/ zavinili zastavenie konania, s poukazom na čo je dôvodné, aby sa podieľali spolu s navrhovateľmi 1/, 2/, a 5/ na náhrade trov konania, ktoré vznikli odporcom a v konečnom dôsledku aj štátu v konaní do času, kedy vzali návrh na začatie konania späť.
V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu nie sú dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by vo veci úspešným odporcom nemala byť priznaná náhrada trov konania a ktoré dôvody by mali spočívať ako v okolnostiach danej veci, tak aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. V prejednávanej veci odporcovia, ktorým náleží náhrada trov konania, od počiatku nesúhlasili s podaným návrhom, pričom uvádzali skutočnosti a dôkazy preukazujúce ich tvrdenia.
Z vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania tak účastníkov konania, ako aj štátu vecne správne, s poukazom na čo odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie v napadnutej časti z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešným odporcom náhradu trov konania nepriznal, pretože títo na ich priznanie návrh nepodali (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.