Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/218/2000

Potvrdené rozhodnutím 11Co/200/2014
„Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľov: 1/ E. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom, L. XXXX/XX, X., 2/ X. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, X., 3/ Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, X., 4/ O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. X, X., 5/ Ing. E. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. - Y., č. d. XX, X. H. zastúpený advokátom: Mgr. Peter Odehnal, Hlavná 42, Trnava, proti odporcom: 1/ Ing. A. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom, Ul. X. D. č. XXX/X, H. - Z., 2/ D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom, Ul. X. D. č. XXX/ X, H. - Z., obaja odporcovia zastúpení advokátom: JUDr. Peter Sopko, Paulínska 24, Trnava, o trovách konania, o odvolaní navrhovateľa 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 23. septembra 2013, č.k. 12C/218/2000-1283, t a k t o rozhodol: Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutých častiach uloženia povinnosti navrhovateľovi 3/ zaplatiť náhradu trov konania odporcom a náhradu trov konania štátu p o t v r d z u j e . Odporcom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou JUDr. Zlaticou Javorovou v právnej veci navrhovateľov: 1. E. O., nar. XX.X.XXXX, bytom X., S.. L. XXXX/XX, 2. Ľ. O., rod. E., nar. XX.X.XXXX, bytom X., S.. L. XXXX/XX, 5. M.. E. O., nar. XX.X.XXXX, bytom U. - Y., Č.. I.. XX, X.Č. H., proti odporcom: 1. M.. A. U., nar. X.XX.XXXX, bytom H.-Z., S.. X. D. Č.. XXX/X, 2. D. U., rod. H., nar. XX.X.XXXX, bytom H.-Z., S.. X. D. Č.. XXX/X, obaja odporcovia zastúpení advokátom: JUDr. Peter Sopko, Paulínska 24, Trnava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a o návrhu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle, takto

rozhodol:

Z r u š u j e sa podielové spoluvlastníctvo navrhovateľov v 1., 2. a 5. rade a odporcov v 1. a 2. rade k nehnuteľnostiam v katastrálnom území X., obec X., okres X., zapísaným Správou katastra X. na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra „C“ č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1162 m2 a rodinný dom (meštiansky dom) súpisné číslo XXX, postavený na parcele registra „C“ č. XXX a v y p o r i a d a v a sa tak, že nehnuteľnosti sa v celosti prikazujú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov odporcov v 1. a 2. rade.

Odporcovia v 1.a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade sumu 91 500 eur, navrhovateľovi v 1. rade sumu 45 750 eur, navrhovateľovi v 5. rade sumu 45 750 eur, ako náhradu za ich podiely, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh navrhovateľov v 1., 2. a 5. rade na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov v širšom zmysle z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovatelia v 1. až 5. rade (navrhovateľ v 3. Z. O., nar. XX.X.XXXX, trvalo bytom X., L. XXX/XX, a navrhovateľka v 4. rade O. O., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom X., U. X, sú ešte stále účastníkmi konania v časti o trovách konania a trovách štátu, viď nižšie) sa návrhom zo dňa 27.7.2000 (doručeným súdu dňa 31.7.2000) domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným v kat. území X., LV č. XXXX, parcela číslo XXX, zastavaná plocha vo výmere 1162 m2, dom s. č. XXX, tak, že súd prikáže 1 domu navrhovateľom v 1. a 2. rade, 1 domu navrhovateľovi v 5. rade a 1 domu navrhovateľom v 3. a 4. rade. Dôvodili, že uvedená nehnuteľnosť je rodinným majetkom rodiny O. asi 150 rokov, niekoľko generácií rodiny v nehnuteľnosti bývalo, žilo a podnikalo a v čase podania návrhu v nej bývali navrhovateľ v 5. rade v 3-izbovom zrekonštruovanom byte a navrhovatelia v 3. a 4. rade ako

manželia v 2-izbovom zrekonštruovanom byte, v časti nehnuteľnosti je obchod s príslušnými skladmi (obchody mali členovia rodiny v tejto nehnuteľnosti otvorené v r. 1920-1952) od r. 1991, spoločnosť O. N. H. existuje doposiaľ a má sídlo v tejto nehnuteľnosti, navrhovatelia v 1. a 2. rade majú v nehnuteľnosti garáž, kde sústavne parkujú s motorovým vozidlom. V roku 1992 v súvislosti s rekonštrukciou časti domu odporkyňa v 2. rade poskytla pôžičku na opravu domu v sume 30 000 Sk (celú rekonštrukciu domu v r. 1992-1998 hradila rodina O.), v nasledujúcom období poskytli odporcovia rodine O. pôžičku 862 450 Sk (z dôvodu, že ich dcéra bola manželkou navrhovateľa v 5. rade), aby bolo možné vyplatiť vtedajšieho ustupujúceho spoluvlastníka domu rodinu Y., ktorá pôžička mala byť odporcom vrátená do 1.8.1996, avšak rodine O. sa z dôvodu neočakávaných finančných ťažkostí nepodarilo vrátiť pôžičku v dohodnutej mesačnej splátke a preto hodnota pôžičky 862 450 Sk bola odporcom vrátená prevodom - prepisom 1 domu, s čím odporcovia súhlasili a takto sa stali v r. 1995 spoluvlastníkmi polovice nehnuteľnosti, v ktorej nikdy nebývali, nikdy ju neužívali, nikdy ju po odkúpení nezrekonštruovali, podieľali sa iba na úžitkoch preberaním nájomného. Dňa 21.7.2000 odporcovia písomne oznámili navrhovateľom, že navrhujú zrušiť spoluvlastníctvo s tým, že celú nehnuteľnosť prevezmú a navrhovateľom vyplatia spolu 948 695 Sk. Navrhovatelia uviedli, že z hľadiska narušených vzťahov medzi účastníkmi je dôvodné, aby došlo k zrušeniu spoluvlastníctva celej nehnuteľnosti a majú o nehnuteľnosť vážny a bytostný záujem, boli ochotní odporcami ponúknutú čiastku vo výške 948 695 Sk po podpise zmluvy okamžite vyplatiť. Mali za to, že je morálne, aby celú nehnuteľnosť nadobudli do vlastníctva tie osoby, ktoré sú na jej užívanie životne odkázané a v minulosti sa pričinili o jej zveľadenie. Navrhovatelia sú schopní zabezpečiť jej riadne a hospodárne využitie. Odporcovia majú svoj rodinný dom, postavený na H., takže nie sú na túto nehnuteľnosť odkázaní. Navrhovatelia mali za to, že nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná, navrhli, aby im celá nehnuteľnosť pripadla tak ako v roku 1995, konkrétne tak ako je vyššie uvedené s tým, že by boli odporcom zaviazaní zaplatiť navrhovatelia v 1. a 2. rade sumu 474 347,50 Sk, navrhovatelia v 3. a 4. rade sumu 237 173,75 Sk a navrhovateľ v 5. rade sumu 237 173,75 Sk, keď vychádzali z hodnoty nehnuteľností vyčíslenej sumou 1 724 900 Sk na základe znaleckého posudku M.. H..

Odporcovia v 1. a 2. rade v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 31.5.2001 (doručenom súdu dňa 4.6.2001) uviedli, že navrhovatelia predložili súdu v návrhu výpočet užívateľov nehnuteľnosti v minulom storočí, opomenuli však uviesť, že v dome býva a užíva trojizbový byt na základe nájomnej zmluvy k bytu dcéra odporcov U. spolu s dvomi maloletými deťmi, ktoré sú zároveň vnúčatami navrhovateľov v 1. a 2. rade a odporcov, do septembra 1999 spolu s nimi byt užíval ako otec mal. detí aj navrhovateľ v 5. rade, keď sa z domu odsťahoval a nasledoval inú ženu, s ktorou nadviazal trvalú známosť; v dome bývajú aj navrhovatelia v 3. a 4. rade s rodinou a nehnuteľnosť tiež užívajú v nájomnom vzťahu aj manželia Č.. Od času keď sa odporcovia stali podielovými spoluvlastníkmi t.j. od r. 1995 sa v nehnuteľnosti nevykonávala žiadna rekonštrukcia, okrem bežnej údržby domu. Protirečením navrhovateľov je tvrdenie, že náklady na rekonštrukciu znášala rodina O., keď naproti tomu na odkúpenie vlastníckeho podielu na nehnuteľnosti si museli požičať od odporcov a pôžičku neboli spôsobilí riadne a včas splatiť. Navrhovatelia aj v súčasnosti majú voči odporcom iný nemalý dlh a odporcovia sa domnievajú, že majú aj dlhy voči tretím osobám, ktoré rovnako nie sú spôsobilí splatiť, preto odporcovia dedukujú, že navrhovatelia mienia po získaní spoluvlastníckeho podielu odporcov nehnuteľnosti predať a tak získať prostriedky na zaplatenie dlhov, z čoho vyplýva, že tvrdenie o zaplatení čiastky 948 695 Sk po podpise zmluvy je spochybniteľné. Nehnuteľnosť je v zlom technickom stave, vyžaduje náročné investície na rekonštrukciu, aby nedochádzalo k jej ďalšiemu znehodnocovaniu, potrebnými investičnými prostriedkami navrhovatelia nedisponujú, naproti tomu odporcovia sú spôsobilí z vlastných prostriedkov vyplatiť spoluvlastnícky podiel jednotlivým spoluvlastníkom a finančne zabezpečiť potrebnú rekonštrukciu nehnuteľnosti tak, aby tvorila dôstojnú súčasť tejto historickej časti mesta X.. Preto podali odporcovia na tunajšom súde návrh o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci, ktorý je vedený pod sp. zn. , v ktorom navrhli aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania a prikázal ho za náhradu do výlučného vlastníctva manželov odporcov. Navrhli podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k predmetným nehnuteľnostiam zrušiť a nehnuteľnosti prikázať do bezpodielového spoluvlastníctva odporcov, ktorým bude uložené zaplatiť navrhovateľom primeranú náhradu podľa ich spoluvlastníckych podielov zo sumy určenej súdom.

V podaní zo dňa 26.1.2002 navrhovatelia v 1. až 5. rade uviedli, že ich rodina v dome žije od roku 1907, navrhovateľ v 1. a 5. rade sa v dome narodili, navrhovatelia v 1. a 2. rade v dome bývali do r. 1972 a hodlajú sa do tohto domu presťahovať, aktuálne v dome bývajú navrhovatelia v 3. a 4. rade spolu s deťmi a navrhovateľ v 5. rade v zrekonštruovaných bytoch nákladom 800 000 Sk, nebytové priestory boli zrekonštruované nákladom 200 000 Sk, do I. etapy rekonštrukčných prác v roku 1992-1994

navrhovatelia vložili svoje úspory 1 000 000 Sk, celú rekonštrukciu hradila rodina O.. Navrhovatelia zveľaďujú dom stavebnými úpravami, ktoré financujú, po odkúpení celej nehnuteľnosti dokončia opravy a rekonštrukcie, na úpravu domu je už zabezpečená aj projektová dokumentácia, k čomu je potrebné aby vlastnili celú nehnuteľnosť. Zopakovali, že pôžička 862 450 Sk bola odporcom kompenzovaná prepisom 1 domu.

V podaní zo dňa 16.4.2002 už navrhovatelia v 1. až 5. rade uviedli, že odporcovia im zo sumy 862 450 Sk za prepis 1 domu sprostredkovane cez svoju dcéru M.. U. O. zaplatili len sumu 750 000 Sk, čím sa úmyselne bezdôvodne obohatili a z hľadiska odporcov ide o nezákonný čin. Predložili kúpnu zmluvu (z r. 1995) aj zmluvu o pôžičke(z r. 1994), spísané do notárskych zápisníc (viď nižšie), list navrhovateľov v 1. a 2. rade z r. 2002 adresovaný katastrálnemu odboru OÚ Trnava, v ktorom žiadali o zrušenie rozhodnutia o povolení vkladu a odpoveď Správy katastra X. z roku 2002, podľa ktorej proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje nemožno podať opravný prostriedok. Ďalej predložili list zo dňa 2.4.2002 navrhovateľmi v 1. a 2. rade adresovaný Okresnej prokuratúre v Trnave, z ktorého vyplýva, že 13.12.1994 obdržali vkladnú knižku s obnosom 750 000 Sk od M.. U. O. a zvyšná suma 112 450 Sk mala byť ako ich pôžička poskytnutá do spoločnosti O. N. H. s.r.o. a neskôr im vrátená, čo však mala na polícii účtovníčka spoločnosti, ich bývalá nevesta M.. U. O. poprieť a čo žiadali navrhovatelia vyšetriť, nakoľko ak táto suma nebola zaevidovaná ako vstup do spoločnosti, jedná sa o bezdôvodné obohatenie, ktorého sa dopustili odporcovia a osoba, ktorej sumu 862 450 Sk dňa 8.12.1994 poslali do Trnavy.

V písomnom podaní zo dňa 10.2.2003 (doručenom súdu 13.2.2003) upravili navrhovatelia v 1. až 5. rade návrh tak, že žiadali, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo navrhovateľov v 1. až 5. rade a odporcov v 1. a 2. rade k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území X., vedených Katastrálnym úradom v X., Správa katastra X. na LV č. XXXX, ako parc. č. XXX -zast. plocha o výmere 1 162 m2 a dom s. č. XXX na nej stojaci, a navrhli nehnuteľnosti prikázať do podielového spoluvlastníctva navrhovateľom, a to navrhovateľom v 1. a 2. rade v spoluvlastníckom podiele 2/4 do BSM, navrhovateľom v 3. a 4. rade v spoluvlastníckom podiele 1 do BSM a navrhovateľovi v 5. rade v spoluvlastníckom podiele 1. Ďalej navrhli, aby boli navrhovatelia v 1. a 2. rade zaviazaní zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade ako náhradu ich spoluvlastníckeho podielu čiastku 431 225 Sk, navrhovatelia v 3. a 4. rade aby boli zaviazaní odporcom v 1. a 2. rade zaplatiť ako náhradu ich spoluvlastníckeho podielu čiastku 215 225 Sk, navrhovateľ v 5. rade aby bol zaviazaný zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade ako náhradu ich spoluvlastníckeho podielu čiastku 215 225 Sk. Táto zmena návrhu bola súdom pripustená uznesením na pojednávaní dňa 4.3.2003, v prítomnosti všetkých účastníkov konania aj ich právnych zástupcov.

Súd po vykonaní dokazovania v predmetnej veci vydal rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 18.9.2008 č. k. -487, ktorým odmietol podanie - návrh navrhovateľov na vydanie predbežného opatrenia; zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnosti s. č. XXX s príslušenstvom a pozemkov v k. ú. X., zapísaných na LV č. XXXX, parc. č. XXX, zast. plocha vo výmere 1162 m2 tak, že nehnuteľnosť prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva odporcov; odporcov v 1. a 2. rade zaviazal spoločne zaplatiť na podiel navrhovateľov - navrhovateľovi v 1. a 2. rade každému čiastku 1.525.000,- Sk, navrhovateľom v 3. a 4. rade každému čiastku 200.000,- Sk, navrhovateľovi v 5. rade 200.000,- Sk, všetko do troch dní; ďalej rozhodol, že účastníci sú povinní zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy štátu každý vo výške 2.900 Sk, do troch dní; ďalej že odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní na účet tunajšieho súdu zaplatiť sumu 500.000,- Sk, do troch dní; účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Voči tomuto rozsudku (okrem časti ktorou bol odmietnutý návrh navrhovateľov na vydanie predbežného opatrenia) podali včas odvolanie navrhovatelia v 3. a 4. rade a následne prostredníctvom novej právnej zástupkyne aj navrhovatelia v 1., 2. a 5. rade.

Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 20.11.2008 č. k.12C/218/2000-509 súd uložil odporcovi v 3. rade Z. O. a odporkyni v 4. rade O. O., aby v lehote 10 dní zaplatili spoločne a nerozdielne súdny poplatok za odvolanie, ktorý je 500 000 Sk. Voči tomuto uzneseniu podali včas odvolanie navrhovatelia v 3. a 4. rade.

Odvolací súd uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 2.6.2009 č. k. -556, , rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach vo veci samej, trov konania a uloženia povinnosti zaplatiť súdny poplatok, ako aj napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Písomným podaním zo dňa 28.9.2009 (doručeným súdu dňa 29.9.2009) vzal navrhovateľ v 3. rade návrh na začatie konania späť. Písomným podaním zo dňa 29.9.2009 (doručeným súdu dňa 30.9.2009) vzala návrh späť aj navrhovateľka v 4. rade.

Navrhovatelia v 1., 2., a 5. rade v písomnom podaní zo dňa 21.10.2009 (súdu doručené 22.10.2009) zmenili návrh tak, ako je to uvedené vo výroku nižšie uvedeného uznesenia Okresného súdu Trnava zo dňa 29.12.2009 č. k. -649 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 10.2.2010 č.k. -684.

Odporcovia v 1. a 2. rade oznámili súdu podaním zo dňa 11.11.2009 (súdu doručené 13.11.2009), že súhlasia so späťvzatím návrhu navrhovateľmi v 3. a 4. rade za predpokladu, že títo budú zaviazaní uhradiť trovy konania včítane trov právneho zastúpenia, ktoré vyčíslili nasledovne: trovy právneho zastúpenia v sume 10 969 eur a trovy konania v sume 331,94 eur.

V podaní zo dňa 23.11.2009 (súdu doručené 25.11.2009) odporcovia v 1. a 2. rade upresnili, že súhlasia so späťvzatím návrhu navrhovateľmi v 3. a 4. rade za predpokladu, že títo budú zaviazaní zaplatiť trovy konania, nakoľko podľa ust. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Na výzvu súdu, aby oznámili ako navrhujú rozhodnúť o trovách konania, navrhovateľ v 3. rade v podaní zo dňa 13.11.2009 (súdu doručené 18.11.2009) položil súdu niekoľko otázok s tým, že o odpoveď žiada do 14 dní a až potom dá súdu odpoveď ako navrhuje rozhodnúť o trovách konania, navrhovateľka v 4. rade na výzvu súdu, ktorú prevzala 2.11.2009 doposiaľ nereagovala.

Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 29.12.2009 č. k. -649 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 10.2.2010 č.k. -684, I. súd konanie o návrhu navrhovateľov v 3. a 4. rade zastavil, II. pripustil zmenu návrhu: “Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo účastníkov E. O., rodeného O., nar. XX.X.XXXX a Ľ. O., rodenej E., nar. XX.X.XXXX v podiele vo výške 1 vzhľadom k celku v BSM, E. O., rodeného O., nar. XX.X.XXXX, v podiele ?-iny vzhľadom k celku, M.. E. O., rodeného O., narodeného XX.X.XXXX v podiele vo výške ?-iny vzhľadom k celku a M.. A. U., rodeného U., nar. X.XX.XXXX a D. U., rod. H., narodenej XX.X.XXXX v podiele 2/4 vzhľadom k celku v BSM k nehnuteľnosti, v katastrálnom území X., obec X., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, Správy katastra X., ako parcelné číslo XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1162 m2 a rodinný dom s. č. XXX, postavený na parcele číslo č. XXX. Súd prikazuje nehnuteľnosti v katastrálnom území X., obec X., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, Správy katastra X., ako parcela č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1162 m2 a rodinný dom , súp. č. XXX, postavený na parcele č. XXX do podielového spoluvlastníctva E. O., rodeného O., nar. XX.X.XXXX a Ľ. O., rodenej E., nar. XX.X.XXXX v podiele 1- iny vzhľadom k celku do BSM, E. O., rod. O., nar. XX.X.XXXX v podiele 1-iny, vzhľadom k celku a M.. E. O., rod. O., nar. XX.X.XXXX v podiele 1-iny, vzhľadom k celku. E. O. a Ľ. O. sú povinní solidárne zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade náhradu za podiel 50 620,73 eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, E. O. je povinný zaplatiť odporcom v 1 a 2. rade náhradu za podiel v sume 25 310,36 eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. M.. E. O. je povinný zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade náhradu za podiel v sume 25 310,36 eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovia sú povinní zaplatiť trovy štátu a trovy právneho zastupovania na OS a KS v Trnave.“; s tým, že III. vo vzťahu navrhovateľov v 3. a 4. rade a odporcov v 1. a 2. rade o trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Voči tomuto uzneseniu v časti zastavenia konania a trov konania podal odvolanie navrhovateľ v 3. rade, v časti trov konania aj odporcovia. Odvolací súd uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 4.4.2011 č. k. -729 uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutých častiach potvrdil.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi účastníkov konania, nižšie označenými listinnými dôkazmi, znaleckými posudkami, pripojenými spismi Okresného súdu Trnava sp. zn. , , a v nich obsiahnutými listinnými dôkazmi, výsluchmi účastníkov, a znaleckými posudkami a zistil nasledovný skutkový stav veci: Z výmeru Povereníctva priemyslu a obchodu zo dňa 18.7.1950 č. 321-143/10-50, týkajúceho sa predmetu: Z. O. N. H., veľkoobchod, Trnava - zrušenie kumulatívnej národnej správy, vyplýva, že uvedený podnik bol vyhláškou ministra vnútorného obchodu č. 365/49 II. diel Úř.1. znárodnený a jeho

majetková podstata bola v rozsahu znárodnenia vyhláškou č. 2129/49 Úř. 1 II. diel, začlenená do Veľkodistribučného podniku, družstva s r.o., v dôsledku toho pominuli dôvody uvalenia národnej správy, preto bol uvedeným výmerom zrušený výmer zo dňa 24.5.1948, ako aj výmery tento pozmeňujúce zo dňa 4.8.1948 a 17.1.1949 o uvalení resp. pozmenení kumulatívnej národnej správy do podniku firmy a v dôsledku toho členov kumulatívnej národnej správy z funkcie boli odvolaní.

Navrhovateľ v 1. rade na pojednávaní dňa 11.2.2003 uviedol, že rekonštrukcia predmetnej nehnuteľnosti, ktorú hradil on v sume 1 000 000 Sk nie je započítaná v znaleckom posudku M.. H., takto sa dohodol so svojou sestrou, ďalej sa s ňou dohodol v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , že jej zaplatí za predaj spoluvlastníckeho podielu sumu 1 000 000 Sk. V predmetnej nehnuteľnosti býval do r. 1972, momentálne býva v 3-izbovom byte na L. S. J. X., teda má vyriešenú bytovú otázku, chce sa však nasťahovať do spornej nehnuteľnosti - domu, je odkázaný na užívanie domu, pretože tam má garáž, pivnicu, robí si tam víno, chce sa do bytu v spornej nehnuteľnosti nasťahovať a vyplýva to aj zo závete jeho otca, že tento dom bude patriť rodine O.. V dome má sídlo spoločnosť Lackovich a syn s.r.o., spoločníkmi ktorej sú navrhovatelia v 1., 2. a 5. rade, v súčasnosti nepodnikajú, činnosť nevykonávajú z dôvodu konania jeho bývalej nevesty M.. U. O., na ktorú je podané trestné oznámenie. Na opravu a ďalšiu rekonštrukciu domu má zabezpečené peniaze, pretože má ponuku na odkúpenie jeho bytu na L. za 1 200 000 Sk a má aj ďalšie finančné prostriedky a keby súd jeho návrhu vyhovel, hneď by dal opraviť dom a nasťahoval by sa do opraveného bytu v dome kde sa narodil, obnovil by činnosť spoločnosti, už má na to plány, chcel by pôsobiť aj v pivniciach. Na pojednávaní dňa 1.7.2011 k otázke reálnej deliteľnosti spornej nehnuteľnosti uviedol, že podľa jeho názoru nie je dom reálne deliteľný na dve rovnaké polovice, má však za to, že pozemok je reálne deliteľný, reálne rozdelenie pozemku navrhoval odporcom mimosúdne zmierom, ktorý im poslala jeho bývalá právna zástupkyňa JUDr. Caková. K znaleckému posudku M.. C. sa nechcel vyjadriť, nakoľko on jeho vykonanie nenavrhoval. Má za to že, reálna deľba je možná spôsobom aký bol uvedený pri mimosúdnom rokovaní s odporcami a to tak, že dom s. č. XXX s pozemkom pod domom o výmere cca 659 m2, ktorá časť by sa odčlenila z parcely č. XXX geometrickým plánom, by patrila do podielového spoluvlastníctva navrhovateľov podľa výšky spolupodielov, a zvyšná časť parc. č. XXX o výmere cca 503 m2 do podielového spoluvlastníctva odporcov. Iným spôsobom deľba nie je možná, dajú sa deliť iba pozemky. Na základe uvedeného preto súhlasil s posudkom M.. Z. ktorý v posudku uviedol, že nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné a súhlasil aj s cenou. V spornej nehnuteľnosti sú 3 byty, jeden byt užíva navrhovateľ v 1.rade s manželkou, ale len tak, že tam majú veci, nebývajú v ňom, nakoľko v tejto časti je nehnuteľnosť veľmi staticky narušená a majú obavu sa tam nasťahovať, v tomto byte sa navrhovateľ v 1. rade narodil a býval tam 25-28 rokov. V druhom byte býval jeho syn M.. E. O. s vtedajšou manželkou U., ktorá je dcérou odporcov, momentálne tam nebýva on ani ona, syn M.. E. O. tam nebýva, nakoľko nemá kľúče od tohto bytu, tento byt zrekonštruovali navrhovatelia v 1. 2. a 5. rade, momentálne je neobývaný. V treťom byte žije jeho syn Z.Y. O. - pôvodný navrhovateľ v 3. rade so svojimi deťmi - mal. T. a mal. D., ktoré mu boli zverené do výchovy. Ďalej má v dome sídlo obchodná spoločnosť Lackovich a syn s.r.o., Múzejné nám., Trnava, ktorá má 1 kanceláriu. Ďalej sa nachádzajú v dome 2 nebytové priestory, z ktorých jeden je neužívaný, nedá užívať z dôvodu zlého technického stavu, a v druhom nebytovom priestore je nájomkyňa p. P., ktorá má uzavretá zmluvu aj s navrhovateľmi aj s odporcami. V ďalšej časti budovy bývala v 2-izbovom byte s kuchyňou p. Č., už tam nebýva, pretože zomrela, jej syn I.. Č. neodovzdal navrhovateľom kľúče. Tento byt je neobývateľný, nakoľko susedia zámerne zhodili krov. Na pojednávaní dňa 27.2.2012 uviedol, že žiada, aby bol doplnený znalecký posudok na súčasnú trhovú cenu nehnuteľnosti, pričom je potrebné zohľadniť, že ide o pamiatkový dom, ktorý má v súčasnosti závady, je aj staticky narušený a v tomto roku sa musí vykonať jeho oprava, nariadil to Mestský úrad aj Krajský pamiatkový úrad. Navrhovatelia majú záujem o prikázanie nehnuteľnosti do ich vlastníctva, a to z toho dôvodu, že majú záujem tam bývať nielen navrhovatelia v 1. a 2.rade, ale aj ich synovia a ich deti. Reálna deľba nehnuteľnosti nie je možná, avšak je možné rozdeliť pozemok, ktorý navrhol prikázať odporcom. Na pojednávaní dňa 12.9.2012 uviedol na otázku odporcov, že sa mu cena podľa doplnku nezdá vysoká, cenu nech určí súd, nechcel sa vyjadriť k tomu akú cenu na vyplatenie podielov odporcov navrhuje, ani k tomu, či podľa posudku pôvodného alebo doplnku. Ďalej uviedol, že ak by sa odporcovia chceli s navrhovateľmi dohodnúť (čo sa nechcú) dala by sa nehnuteľnosť reálne rozdeliť, môžu si nechať zadnú časť, ktorú on považuje za stavebný pozemok. Na pojednávaní dňa 24.10. 2012 nesúhlasil s reálnym rozdelením nehnuteľnosti, tak ako to navrhol M.. C., teda nechcel prevziať pamiatkovú budovu a polovicu pozemku v prípade reálnej deľby, žiadal prikázať celú nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva navrhovateľov v podieloch uvedených v podaní zo dňa 11.10.2012. Spolu s manželkou vlastnia 3 izbový byt o výmere 82 m2, ktorý má hodnotu vyše 80.000

eur, ktorý sú ochotní hneď predať a peniaze použiť na rekonštrukciu nehnuteľnosti, stavebný projekt majú už pripravený. O tom, čo vložili do rekonštrukcie spornej nehnuteľnosti sú všetky doklady v spise, žiadal, aby sa na to prihliadlo. Rekonštrukčné práce, ktoré previedli na spornej nehnuteľnosti predtým ako sa stali spoluvlastníkmi odporcovia podľa posudku M.. H. neboli zahrnuté do kúpnej ceny. Spoločnosť Lackovich a syn, spol. s.r.o. Trnava momentálne nevykonáva podnikateľskú činnosť, nakoľko bola rozkradnutá účtovníčkou a rieši sa to na OS Trnava, keď sa to vyrieši činnosť spoločnosti obnovia. Podľa jeho názoru odporcovia neinvestovali do nehnuteľnosti nič. Navrhovatelia sa snažia získať peniaze všetkými možnými spôsobmi, lebo potrebujú na rozdiel od odporcov spornú nehnuteľnosť. On má len tie peniaze čo si zarobil, privatizéri a bývalí komunisti majú väčšie peniaze. Na pojednávaní dňa 6.11.2012 uviedol, že keď investoval do nehnuteľnosti do prerábky bytov synov, aj celej nehnuteľnosti, nikto sa nepýtal odkiaľ zobral peniaze, boli to peniaze rodiny O.. Podľa neho navrhovatelia preukázali solventnosť a v prípade ak sa im prikáže celá vec do 3 dní budú mať odporcovia peniaze na účte. Vlastnia s navrhovateľkou v 2. rade byt, ktorý si dal oceniť, hociktorá realitná kancelária ho hneď odkúpi, môžu ho predať a peniaze investovať do predmetných nehnuteľností, bývať by mohli v byte M.. E. O. v spornej nehnuteľnosti, ktorý je v dobrom stave. Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania je momentálne užívaná takto: jeden byt užíva syn Z. s 2 deťmi, ktoré má zverené do výchovy, inak v sporných nehnuteľnostiach nebýva nikto. V nájme je tam pani P., ktorá tam prevádzkuje pohostinstvo, iný nájomca tam nie je. Má tam sídlo spoločnosť Lackovich a syn, spol. s.r.o., táto spoločnosť užívala sklad, kde boli aj kancelárie. Navrhovatelia majú finančných prostriedkov dosť, majú aj chatu v L. A., ktorú môžu ihneď predať, vlastníkom chaty je navrhovateľka v 2. rade a navrhovateľ v 5. rade, podľa mňa patrí celej rodine O.. Bol oslobodený spod obžaloby rozsudkom OS Trnava zo dňa 22.10.2008 č.k. , z čoho podľa navrhovateľa v 1. rade vyplýva, že odporca v 1. rade nehovoril pravdu, keď tvrdil, že je navrhovateľ v 1. rade právoplatne odsúdený. Prikázanie nehnuteľnosti ich rodine je pre nich životne dôležité, on nechce riešiť vnúčatá, o ktoré sa starajú ich rodičia, on sa stará o seba a o ostatných navrhovateľov.

Navrhovateľka v 2. rade uviedla na pojednávaní dňa 4.3.2003, že 1 domu do roku 1990 patrila D. E. a druhá 1 jej svokrovi I. O.. Od D. E.A. odkúpili jej podiel navrhovatelia v 1. a 2. rade spoločne so švagrinou a švagrom Y.Ý.. Keď v roku 1991 zomrel svokor, zdedil navrhovateľ 1 domu a jeho sestra D. Y. tiež 1 domu. V súčasnosti navrhovateľka v 2. rade vlastní ? nehnuteľnosti, finančné prostriedky na kúpu aj rekonštrukciu domu má pripravené, predajú byt na L. S. za 1 100 000 Sk, náhradné bývanie majú zabezpečené prechodne u syna Z.. Sporná nehnuteľnosť je v havarijnom stave, do jej rekonštrukcie v období od roku 1991 do roku 2003 rodina O. investovala 1 000 000 Sk, ako dôkaz majú znalecký posudok M.. H., kde je presne popísané koľko stála rekonštrukcia, jej hodnota však nie je zahrnutá v kúpnej zmluve s odporcami, ktorí navrhovateľom doposiaľ nedoplatili sumu 112 450 Sk z pôžičky 862 450 Sk. Navrhovateľ v 3. rade do bytu investoval 50 000 Sk, odporcovia od r. 1995 neinvestovali do spornej nehnuteľnosti ani korunu. Nájomné dávali na spoločný účet (príjem z nájmu je 384 000 Sk ročne), z ktorého účtu odporca v 1. rade ukradol dňa 12.10.1999 sumu 250 000 Sk, navrhovatelia podali ohľadom toho žalobu na súd. Náklady na odpratanie vedľajších stavieb boli 100 000 Sk, neuviedla kedy boli vynaložené. Odporcovia majú na H. rodinný dom s dvomi bytovými jednotkami, byt v Y., stavený pozemok na H.. Navrhovateľka sa v spornej nehnuteľnosti narobila ako otrok, chce tam dožiť aj so všetkými 4 vnúčatami. Firma Lackovich a syn podnikala 8 rokov, v súčasnosti nevyvíja činnosť. Na pojednávaní dňa 1.7.2011 uviedla, že pozemok ani dom nie sú reálne deliteľné, toto už podľa nej bolo ustálené v právoplatnom rozsudku tunajšieho súdu v r. 1995 sudcom M. D.. Poukázala na znalecký posudok M.. H., ktorý bol vypracovaný pre účely tohto konania a na to, že aj M.. Z. uviedol, že reálna deľba nie je možná. Ďalej poukázala na to, že vyhoveli podmienke Krajského súdu a pokúsili sa o dohodu, keď navrhli odporcom, že si môžu nechať zadnú časť pozemku a oni si nechajú dom, bolo to na podnet Krajského súdu, urobili to preto, aby nedošlo k smrteľnému úrazu, navrhovateľka v 2. rade odmieta zodpovedať za to, že raz tam niekoho zabije. Na otázku súdu, aby navrhovateľka v 2. rade vysvetlila prečo nepovažuje to keď navrhuje aby si odporcovia nechali pozemok za domom a navrhovatelia dom za reálnu deľbu, navrhovateľka uviedla, že súd nerozumie čo je reálna deľba, reálna deľba v tomto súdnom spore môže byť len taká, že nehnuteľnosti sú rozdelené presne na 1 a iná reálna deľba nie je možná. Navrhovateľka v 2. rade poprela obvinenie odporkyne v 2. rade, že sa jej vyhrážala zabitím. Na pojednávaní dňa 24.10.2012 uviedla, že nie je ochotná prevziať pamiatkovú budovu a polovicu pozemku ani jedným zo spôsobov reálnej deľby navrhnutej M.. C.. Žiada prikázanie celej nehnuteľnosti navrhovateľom vo výške podielov, ako uviedli v ich písomnom podaní. Dňa 6.11.2012 uviedla, že na jej podiel pripadá suma 92.000 eur, jej podielnicky podiel predstavuje sumu 47.000 eur. Finančné prostriedky má pripravené a do 3 dní ich vyplatia odporcom. Napriek tomu, že

namietali doplnok znaleckého posudku ako nadhodnotený a nezákonný, tak s týmto doplnkom súhlasia s tým, že navrhovatelia preukázali solventnosť vo výške podľa tohto doplnku na odkúpenie polovice nehnuteľnosti. Obaja navrhovatelia mali za to, že rozdiel medzi znaleckými posudkami resp. medzi posudkom a kontrolným znaleckým posudkom môže byť iba 10% a podľa doplnku posudku M.. Z. bola cena navýšená o 180%. Vytkli znalcovi aj to že ocenil sklad č. I, ktorý Mesto Trnava nariadilo zbúrať a podľa pamiatkového úradu predstavujú náklady na jeho odstránenie a novo vybudovanie sumu 5000 eur (neuviedli ako by mal znalec zohľadniť uvedené rozhodnutie ani prečo by mal zohľadňovať sumu za budúcu výstavbu plotu).

Navrhovatelia v 3. a 4. rade (ktorí sú už t.č. účastníkmi konania iba v časti o trovách konania) na pojednávaní dňa 2.12.2003 uviedli, že sú manželia (poznámka súdu - medzičasom bolo ich manželstvo rozvedené), v máji 1995 sa nasťahovali do 2-izbového bytu na poschodí spornej nehnuteľnosti, ktorý im nájomnou zmluvou prenajal navrhovateľ v 1. rade, nájomné dohodnuté nebolo, v byte bývajú spolu s dvomi deťmi.

Navrhovateľ v 5. rade na pojednávaní dňa 4.3.2003 uviedol, že spoluvlastnícky podiel ? na spornej nehnuteľnosti získal darom od rodičov v roku 1995. V dome sa narodil, prežil tam prvé roky života, trávil tam u starých rodičov každé prázdniny, po skočení vysokej školy mu rodičia prenajali a následne aj darovali bytovú jednotku v tejto nehnuteľnosti. V roku 1991 začala po 40 rokoch rozsiahla rekonštrukcia, ktorá sa týkala nebytových priestorov na prízemí o výmere 260 m2 (rekonštrukcia prebiehala v r. 1991-1995), začal opravovať 3-izbový byt na 1. poschodí nehnuteľnosti. Celú rekonštrukciu financovala jeho rodina sumou 800 000 Sk, do jeho bytu sa investovalo 600 000 Sk z finančných prostriedkov jeho rodičov a z jeho úspor a bol zrekonštruovaný v rokoch 1991-1993, v januári 1992 sa prvý krát oženil, manželka sa prisťahovala do Trnavy v decembri 1992, manželstvo bolo rozvedené koncom augusta 2000, do bytu mal prístup do apríla 2001, kedy jeho bývalá manželka vymenila zámok. Druhý krát sa oženil v máji 2002, nemá vyriešenú bytovú otázku, na predmetnú nehnuteľnosť je odkázaný a má k nej citový vzťah. Peniaze na vyplatenie odporcov má v hotovosti a má aj stavebné sporenie. Polovica nájomného za predmetnú nehnuteľnosť ide odporcom a polovica navrhovateľom. Odporcovia sa stali spoluvlastníkmi v r. 1995, kedy už rekonštrukcie bytových priestorov boli ukončené, prebiehali ešte rekonštrukcie nebytových priestorov po odchode f. C., ktorá odišla a priestory nechala zdevastované, a to z finančných prostriedkov spoločnosti Lackovich a syn, v r. 1995-2000 prebiehali exteriérové práce, búracie práce, fyzicky to robila rodina navrhovateľov a finančne to išlo zo spoločnosti O. N. H., odporcovia sa nepodieľali fyzicky ani finančne na týchto prácach. Na pojednávaní dňa 1.7.2011 uviedol, že každý si pod pojmom reálna deliteľnosť predstavuje niečo iné, preto on uvádza, že podľa neho nie sú sporné nehnuteľnosti deliteľné, nakoľko predmetnú nehnuteľnosť tvoria obývané aj neobývané priestory, zastavaný aj nezastavaný pozemok, všetky byty majú spoločné inžinierske siete a on má za to, že na to aby bola nehnuteľnosť reálne deliteľná, musel by mať každý byt samostatný vchod a inžinierske siete. Jedna časť budovy je pamiatková, jedna časť nie je pamiatková. Má za to, že nie je možné oddelenie inžinierskych sietí pre každý byt zvlášť. Ani pozemky sa nedajú reálne rozdeliť, pozemok má síce jedno parcelné číslo, ale niektoré časti sú zastavané, niektoré nezastavané. Vzhľadom k tomu, že nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná nevyjadril sa, či je ochotný znášať náklady reálneho rozdelenia. Má pripravené peniaze na vyplatenie odporcov z jeho podielu. V predmetnej nehnuteľnosti býval v jednom z bytov, išlo o 3-izbový byt a býval tam od narodenia do r. 1972, kedy sa s rodičmi (navrhovateľmi v 1. a 2. rade) presťahoval do bytu na L. S.., znovu sa vrátil do bytu v spornej nehnuteľnosti v r. 1991, v r. 1992 sa oženil, s pomocou rodičov byt v r. 1991-1992 zrekonštruoval, jeho manželka sa do neho nasťahovala až v r. 1993 aj s dieťaťom. Potom byt nerekonštruovali a bývali tam do r. 2000, kedy sa rozviedli. On v r. 2000 z bytu odišiel, spoločné veci nechal v byte, majetok z BSM si s bývalou manželkou nevyporiadal, bývalá manželka s deťmi bývala v byte do r. 2008 alebo 2009, potom sa presťahovala do Bratislavy, kde má nehnuteľnosť a ich byt v spornej nehnuteľnosti zostal prázdny, on k nemu nemá prístup, nevie aké sa v ňom nachádzajú veci. O tento byt má záujem, chce ho užívať, odišiel z bytu sám, ale chodil za deťmi a nesúhlasil s tým, že bývalá manželka vymenila zámky na byte, kľúča sa dožadoval v priestupkovom konaní, ktoré bolo zastavené s tým, aby sa s bývalou manželkou dohodol. Obchodná spoločnosť Lackovich a syn vykonávala aktívnu obchodnú činnosť a mala tam aj sídlo a priestory na podnikanie v r. 1991 - 2000, mali tam obchod s rozličným tovarom, potraviny a kaviareň. V budúcnosti by chceli v týchto obchodných priestoroch podnikať a obnoviť spoločnosť, ktorá formálne stále existuje. Potvrdil, že v nehnuteľnosti v jednom byte býva brat Z. s 2 deťmi, ďalší byt je neobývaný a tiež je neobývaný byt p. Č., ktorý je v havarijnom stave, v nebytových priestoroch p. P. vykonáva pohostinskú činnosť. Na pojednávaní dňa 12.9.2012 žiadal prikázať nehnuteľnosti navrhovateľom za cenu, aká bola v

1. rozsudku, ktorú nenamietali ani odporcovia. Dňa 24.10.2012 uviedol, že žiada prikázať nehnuteľnosti strane navrhovateľov v podieloch, tak ako uviedli v ich podaní. Pripravoval solventnosť v r. 2008 a keďže nebolo v tomto roku rozhodnuté a uplynula lehota na čerpanie flexi hypotéky, tak ju s terajšou manželkou dňa 8.9.2010 vypovedal, nečerpal úver. Poukázal na skutočnosť, že odporcovia majú peniaze na flexi vkladoch, pri ktorých je nejaká výpovedná lehota a určite by nemali peniaze k dispozícii hneď. Spoločnosť Lackovich a syn, spol. s.r.o. Trnava nevykonáva podnikateľskú činnosť, daňové priznanie za túto spoločnosť nebolo podané už niekoľko rokov. Dňa 6.11.2012 predložil Zmluvu o poskytnutí bezúčelovej flexi hypotéky, uzavretú dňa 5.11.2012 medzi VÚB, a.s. a navrhovateľom v 5. rade a jeho manželkou, vrátene prílohy - základné podmienky úveru. Mal za to, že navrhovatelia preukázali solventnosť 3 spôsobmi, predložili zmluvu o vkladovom účte a výpis zo Slovenskej sporiteľne, a.s., z ktorých je zrejmé, že na účte má sumu 50.000 eur, ďalej predložil zmluvu o poskytnutí bezúčelovej flexi hypotéky, v zmysle ktorej môže čerpať úver 120.000 eur, ďalej predložili potvrdenie Prima banky, a.s. z ktorého je zrejmé, že navrhovateľka v 2. rade má na účte v uvedenej banke sumu 20.000 eur, čo spolu predstavuje 190.000 eur. Tieto peniaze sú ich spoločné a z týchto peňazí chcú vyplatiť náhradu za spoluvlastnícky podiel odporcom, v prípade ak im budú prikázané celé nehnuteľnosti. Rodine O. patrí predmetná nehnuteľnosť už 5 generácií, za bývalého režimu patrila starému otcovi, len v nej nemohol podnikať. Tento nehnuteľnosť udržiaval v stave schopnom užívania. V tomto dome sa narodil on aj jeho otec, sú na nehnuteľnosť citovo naviazaný, po revolúcii ich rodina začala s rekonštrukciou nehnuteľností a to nebytových priestorov na prízemí a dvoch bytov na poschodí. Tieto rekonštrukcie prebiehali v r. 1990 - 1995, v tomto istom období tu začala vykonávať činnosť aj obchodná spoločnosť Lackovich a syn, spol. s.r.o. V treťom byte bývala jeho stará matka, tento nebol rekonštruovaný. Rekonštruované byty boli užívané ním a jeho bratom a ich rodinami. V r. 1995 sa stali spoluvlastníkmi odporcovia v 1. a 2. rade, ktorí uviedli, že do kúpy sa veľmi netlačili. V r. 1995-1999 boli nehnuteľnosti riadne užívané, ako byty tak aj nebytové priestory. Jeho stará matka sa odsťahovala do Bratislavy, jej byt zostal voľný. Poukázal na rozhodnutia tunajšieho súdu vo veci -179 a -266, z ktorých je zrejmé to čo tvrdí a to, že odporcovia roztrhli rodinné a spoluvlastnícke vzťahy navrhovateľov a odporcov tým, že v októbri 1999 vybrali sumu 510.000 Sk z jeho účtu, ku ktorému mali dispozičné práva a tiež tým, že na neho podali civilnú žalobu o zaplatenie 313.000 Sk, v oboch týchto konaniach bola úspešná strana navrhovateľov. Týmto svojim konaním im zabránili užívať ich finančné prostriedky po dobu 6-11 rokov. Solventnosť navrhovatelia preukázali, čo sa týka sumy 50.000 eur uviedol, že tieto sa nachádzajú na jeho termínovanom vklade na jeho meno a môže s nimi disponovať a sú pripravené na vyplatenie odporcov. Čestne vyhlásil, že hovorí pravdu a chce poukázať na to, že v prípade prikázania nehnuteľností finančné prostriedky, ktoré zabezpečil budú poukázané odporcom, a to podľa výšky podielov navrhovateľov. Jeho terajšia manželka súhlasí s tým, že sa z úveru vyplatia náhrady spoluvlastníckych podielov odporcov. Navrhovatelia sú pripravení nehnuteľnosť komplexne zrekonštruovať a ďalej užívať tak, aby im prinášala výnosy. Odporcovia uvádzali, že chcú nehnuteľnosti pre vnúčatá, ktoré sú jeho deťmi, ale tieto sú jeho dedičmi v prvom rade, takže odporcovia môžu ušetriť peniaze. K otázke širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa nechcel vyjadrovať. Spoločnosť Lackovich a syn, spol. s.r.o. Trnava momentálne nevykonáva podnikateľskú činnosť, daňové priznanie za túto spoločnosť nebolo podané už niekoľko rokov.

Odporca v 1. rade na pojednávaní dňa 2.12.2003 uviedol, že v roku 1994 ho požiadali navrhovatelia v 1. a 5. rade o poskytnutie pôžičky na vyplatenie 50% podielu v sporných nehnuteľnostiach, mal pochybnosti o ich schopnosti splácať pôžičku, súhlasil až na druhý krát, keďže jeho dcéra bola manželkou navrhovateľa v 5. rade a tiež preto aby sa tam neprevádzkovalo to čo sa tam prevádzkovala a malo to zlý vplyv na deti. Dňa 9.12.1994 bola spísaná u notára zmluva o budúcej kúpnej zmluve a zmluva o pôžičke 862 450 Sk s tým, že pôžička bude splatená 3 dni po podpise, bola však splatená už deň pred jej podpisom. Hoci úroková miera bola v tom čase 20-22%, poskytol pôžičku bezúročne. K splácaniu pôžičky nedošlo, 14.3.1995 napísali navrhovatelia v 1. a 2. rade notárovi, že pôžičku vo výške 862 450 Sk prijali, ale nie sú schopní ju splácať, aby teda konal v zmysle zmluvy o budúcej zmluve, následne bola 31.3.1995 uzavretá kúpna zmluva, v katastri nehnuteľností bol vklad zaevidovaný 5.4.1995, odvtedy sú s odporkyňou v 2. rade spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností v podiele 1 vzhľadom k celku. Dňa 1.7.1995 bola spísaná prvá nájomná zmluva medzi majiteľmi nehnuteľnosti a spoločnosťou Lackovich a syn, znela na 20 000 Sk mesačne, podnikanie tejto spoločnosti nešlo. Dňa 1.4.1996 bola uzavretá zmluva s p. X. o prenájme priestorov na podnikanie, postupne sa robili ďalšie zmluvy na prenajatie priestorov v prízemí nehnuteľnosti, na začiatku bolo dohodnuté, že peniaze z nájmu bude spravovať navrhovateľ v 5. rade, ktorý bude predkladať polročne vyúčtovanie, toto sa však nedialo, v roku 2000 došlo k zrušeniu dohody a každý poberá nájomné z prenájmu priestorov podľa výšky podielu v nehnuteľnosti. Nájomníci,

ktorí bývajú v bytoch sa starajú o svoje byty, o nehnuteľnosť ako celok sa nestará nikto, odporcovia v nehnuteľnosti nikdy nebývali, od roku 1993 tam býva ich dcéra, t. č. aj s 2 maloletými deťmi. Odporca ďalej uviedol, že býva s manželkou a synom v rodinnom dome, má finančné prostriedky aby mohol vyplatiť navrhovateľov, ako aj na rekonštrukciu nehnuteľnosti, solventnosť vie preukázať, chcú sa stať s manželkou výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti, nakoľko v nej chcú zabezpečiť bývanie dcére a vnúčatám a sami sa sem plánujú presťahovať po rekonštrukcii, keďže odporca tu má rodisko. Od roku 1995 má vedomosť iba o investíciách, ktoré išli do priestorov, ktoré sa užívajú na podnikanie, kde je záložňa. Keď chcel odporca potom čo sa stal spoluvlastníkom niečo robiť na sporných nehnuteľnostiach, bola volaná polícia. Obracal sa na pamiatkový ústav a stavebný úrad, opravil strechu, rýnu, chcel opraviť aj okná, bolo mu to zakázané. Pôžička bola poukázaná na vkladnú knižku navrhovateľa v 5. rade. Na pojednávaní dňa 1.7.2011 uviedol, že reálna deľba by bola možná, ale len dohodou, navrhovatelia nie sú ochotní sa dohodnúť, žiadajú reálnu deľbu iba podľa ich predstáv a podľa ich predstáv pre odporcu v 1. rade nie je možná. Navrhuje prikázanie celej nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva odporcov, tak ako rozhodol súd (v prvom rozsudku v predmetnej veci, poznámka súdu), s tým že by odporcovia vyplatili navrhovateľov. Žiadal aktualizovať cenu nehnuteľností, nakoľko posledný znalecký posudok bol robený v r. 2007, aktualizáciu ceny navrhol urobiť iba dopytom na rôzne realitné kancelárie, ktoré oznámia cenu spornej nehnuteľnosti, má za to, že cena musí byť určená ku dňu vyhlasovania rozsudku, ceny nehnuteľnosti na trhu kolíšu, raz sú hore, raz dole, ďalší znalecký posudok by bol nákladný. Má pripravené s odporkyňou v 2. rade peniaze na vyplatenie navrhovateľov aj na kompletnú rekonštrukciu nehnuteľností a môžem to aj preukázať. Momentálne má v pláne zrekonštruovať nehnuteľnosť, aby pripravil vstup do života pre jeho vnúčatá - 19- ročnú P. a 17-ročného E., ktoré sú deťmi navrhovateľa v 5. rade, chce aby v tejto nehnuteľnosti bývali. V jednom z bytov býva Z. O., ktorý už nie je spoluvlastníkom nehnuteľností a býva v byte bez súhlasu odporov, jeho deti tam raz bývajú, raz nebývajú. V druhom byte žila do r. 2008 jeho dcéra s vnúčatami, avšak musel jej zabezpečiť bývanie v Bratislave, nakoľko navrhovateľka v 2. rade sa jej vyhrážala zabitím, navrhovatelia jej vypínali vodu, telefón, a takéto stresové prostredie nie je vhodné pre deti. Tretí byt v r. 2001 navrhovatelia zamkli, čím znemožnili ho udržiavať, po tom čo tam padol strop ho odomkli a vyzerá ako po vojne. Sú tam dva nebytové priestory v jednom je p. P. a v druhom bola záložňa, ale z dôvodu neochoty dohodnúť sa s navrhovateľom v 1. rade priestory sú zamknuté, on k nim nemá prístup. Byt p. Č. je v dezolátnom stave, padol tam múr, je nutné ho zbúrať. Žiadna kancelária Lackovič a syn v spornej nehnuteľnosti nikdy nebola, pokiaľ aj kanceláriu mali, bolo to v byte a ani t.č. tam žiadna kancelária nie je. V nehnuteľnosti navrhovateľ v 1. rade a navrhovateľka v 2.rade nebývali a ani v súčasnosti nebývajú. Bol toho názoru, že je možné nehnuteľnosť - teda dom rozdeliť pri vynaložení nákladov na stavebné úpravy. Dňa 24.10.2012 uviedol, že posledná relevantná rekonštrukcia prebehla v r. 1992 a 1993, pri ktorej pomáhal navrhovateľ a on, išlo o rekonštrukciu budovy v časti, kde sa nachádza byt, v ktorom bývala jeho dcéra a jej vtedajší manžel - navrhovateľ v 5.rade, odvtedy žiadna rekonštrukcia zo strany navrhovateľov nebola vykonávaná. Má za to, že nevykonávali ani bežné opravy a údržbu. On vykonal opravu strechy a rýn nad uvedeným bytom, nepamätá si kedy to bolo. Do spoluvlastníctva s navrhovateľmi sa vôbec nehrnul, oni prosili jeho, aby im poskytol pôžičku, lebo nemali z čoho vyplatiť sestru navrhovateľa p. Y., oni pripravovali zmluvu o pôžičke, o budúcej zmluve aj kúpnu zmluvu. On je spoluvlastníkom od r. 1995. V r. 2006 - 2008 výrazne stúpli ceny nehnuteľností a ceny pozemkov v historickom centre Trnavy a odvtedy nešli dole, myslí, že išli trošku dole iba ceny bytov. Reálnosť posudku M.. Z. potvrdzujú aj sami navrhovatelia, nakoľko, keď porovnáme výmeru ich bytu, o ktorom hovorili, že ho predajú za 80.000 eur a výmeru dvoch bytov nachádzajúcich sa v spornej nehnuteľnosti (162 m2) je zrejmé, že cena je adekvátna. Na rozdiel od navrhovateľa v 5. rade odporcovia majú peniaze v banke a on ich má niekde na streche. Z týchto účtov môžu peniaze vybrať kedykoľvek, akurát by stratili polročné úroky, čo je možné si overiť v banke. Dňa 6.11.2012 uviedol, že navrhovatelia už 12 rokov zavádzajú súd, že majú pripravené finančné prostriedky na vyplatenie náhrady za spoluvlastnícke podiely. Urážajú a osočujú odporcov, ale aj súd, napr. že veci nerozumie, navrhovateľ v 5.rade minule poučoval súd ako keby nevidel, resp. nečítal znalecký posudok. Na pojednávaní dňa 3.10.2012 súd vyzval účastníkov na preukázanie solventnosti do 10 dní, odporcovia pred pojednávaním 3.10.2012 riadne zdokladovali svoju solventnosť a pripravenosť vyplatiť náhradu za spoluvlastnícke podiely navrhovateľov v prípade prikázania nehnuteľnosti odporcom. Navrhovatelia do uvedeného pojednávania ani na pojednávaní nepredložili žiaden relevantný doklad, ale len torzo neplatnej zmluvy o flexi pôžičke z r. 2010, keď uvádzali, že je z r. 2008, na sumu 110.000 eur, čím zavádzali súd za účelom získania výhody pri posudzovaní komu má byť nehnuteľnosť prikázaná. Má za to, že z uvedeného vyplýva, že sa navrhovatelia otázkou vyplatenia náhrady za spoluvlastnícke podiely 12 rokov nezaoberali, dovtedy nepreukázali žiadnym spôsobom svoju solventnosť, ako sa povie, ani deravý groš. Súd im poskytol možnosť, aby do 3.11.2012 preukázali relevantne svoju solventnosť, čo

v termíne nesplnili. Uznal, že asi majú prostriedky a to navrhovateľka v 2. rade do výške 20.000 eur. Sumu 50.000 eur na termínovanom vklade navrhovateľa v 5. rade považuje za jasnú pôžičku od jeho terajšej svokry p. Z.. Na doklade nie je razítko ani podpis banky, aj preto ho nepovažuje za relevantný. Čo sa týka zmluvy o flexi pôžičke, ktorú navrhovateľ v 5. rade predložil na pojednávaní, táto jeho ani banku k ničomu neviaže, keď vyjde zo súdu môže ju zrušiť, alebo sa jeho manželka zle vyspí a túto zmluvu zruší, jednoducho to nie sú peniaze na účte. Pokiaľ sa úver z takejto zmluvy nečerpá, tak sa nič nedeje, týchto zmlúv môže predložiť koľko chce. Až po 6 mesiacoch od čerpania musí navrhovateľ v 5. rade predložiť vklad do katastra, že na nehnuteľnosť, ktorou ručí, bola vykonaná plomba. Považuje za nelogické, že navrhovateľ v 5. rade ktorý má podiel ?-ina vzhľadom k celku sa chce zaviazať pôžičkou minimálne na 20 rokov na vyplatenie podielov za všetkých navrhovateľov, pri dnešnej situácii na trhu, hoci ako sám uvádza, že v nehnuteľnosti chcú bývať navrhovatelia v 1. a 2. rade, a býva v nej jeho brat Z., takže navrhovateľ v 5. rade by sa mohol nasťahovať len do 3. bytu, ktorý je v dezolátnom stave a vyžaduje investíciu cca 150.000 eur, nakoľko treba potom zrekonštruovať celý byt vrátane strechy, stropov, schodov atď.. Z pôvodného bytu by tam zostali len pôvodné múry. Čestnému slovu navrhovateľa v 5. rade on, vzhľadom na jeho správanie sa k jeho deťom - vnúčatám odporcu v 1. rade, neverí. Od r. 1995, odkedy sa odporcovia stali spoluvlastníkmi neboli vykonávané na predmetných nehnuteľnostiach žiadne rekonštrukčné práce ani neboli žiadne investície do nehnuteľností, ak boli nejaké minimálne čiastky investované do údržby, tak tieto boli uhradené z nájomného. K dvom konaniam, ktoré spomínal navrhovateľ v 5. rade chcel podotknúť, že to sem nepatrí, nedali si pozor na doklady, zmiešavali sa peniaze súkromné a spoločnosti, peniaze vybral preto, že ho o to požiadal navrhovateľ v 1. rade na vyplatenie exekúcií, ktoré voči nemu viedla jeho sestra p. Y., mali súdne spory trvajúce viac rokov, súd sa priklonil k stanovisku navrhovateľov, hoci doposiaľ neprišlo k vyúčtovaniu tržieb za nájomné, ktoré žiadal od navrhovateľa v 5. rade. Navrhovatelia sa stále motajú vo finančných sporoch s niekým, spätný prevod zo syna Z. a jeho manželky na navrhovateľov 1. a 2. rade bol realizovaný z dôvodu, že Z. manželke hrozila exekúcia a báli sa, že by prišli o sporné nehnuteľnosti. K tvrdeniam navrhovateľky v 2. rade uviedol, že ona má 1-inu nehnuteľností v BSM a preto podľa neho suma 91.500 eur predstavuje pomernú časť, ktorá pripadá na navrhovateľku v 2. rade, pre prípad ak by získali nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva navrhovatelia. Žiadal nehnuteľnosti v celosti prideliť odporcom, nakoľko majú eminentný záujem nehnuteľnosť rekonštruovať pre potreby a štart do života ich vnúčeniec P. O. a E. O.. Odporkyňa v 2. rade na pojednávaní dňa 2.12.2003 uviedla, že navrhovateľ v 5. rade sa presťahoval k rodičom svojej druhej manželky do X. H., kde stavia rodinný dom. Odporkyňa má živnostenský list a v spornej nehnuteľnosti by mohla podnikať, chce aby v nehnuteľnosti bývala jej dcéra a vnúčatá a odporcovia by sa tam chceli tiež presťahovať. Nevie o tom, že by navrhovatelia niečo v nehnuteľnosti od r. 1995 robili. Na pojednávaní dňa 1.7.2011 uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s vyjadrením odporcu v 1. rade, obaja odporcovia majú záujem odkúpiť od navrhovateľov druhú polovicu nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť je a bola užívaná tak ako uviedol odporca v 1. rade. Nie je pravda, že by bol byt zrekonštruovaný pred tým, ako sa do bytu nasťahovala ich dcéra, byt bol zrekonštruovaný navrhovateľom v 5. rade a ich dcérou U. a aj odporcovia im s rekonštrukciou finančne pomohli. Navrhovateľ v 5. rade odišiel od ich dcéry už v r. 1999 a rozvod bol v r. 2000, dcéra zostala bývať s mal. deťmi v byte. Zatekala strecha a v jej byte netesnili okná, chceli jej pomôcť to zrekonštruovať, vybavili to aj s pamiatkovým úradom, keď to opravili , navrhovatelia na nich zavolali políciu. Z výpovedí navrhovateľov je zrejmé ako si podelili byty, avšak neuviedli čo má ona alebo jej manžel z toho, že majú 1 (nehnuteľností). Všetky nebytové priestory uzamkli navrhovatelia a odporcovia nemajú k nim prístup. Keď navrhovateľ v 5. rade odišiel od ich dcéry v byte sa nachádzal nábytok, ktorí im dali odporcovia, takže v byte sa nemôžu nachádzať jeho veci. Nie je pravda, že by odporcovia nezaplatili celú kúpnu cenu nehnuteľností. Dňa 24.10.2012 uviedla, že celý život pracovala v banke a preto vie, že ak niekto požiada o úver tak na druhý deň vie či ten úver dostal, preto má za to, že navrhovatelia úver nedostali a to zrejme z dôvodu, že je potrebné dvojnásobné krytie úveru. Preto navrhovatelia nesúhlasia s reálnou deľbou, potrebujú, aby im bola prikázaná celá nehnuteľnosť, keďže iba vtedy dostanú 180.000 eur úver, keď poskytnú krytie vo výške 360.000 eur. Silne pochybuje, že banka by dala úver v prípade, ak by jeden z dlžníkov nebol spoluvlastníkom nehnuteľností, ktorou má byť realizované krytie. Na taký vysoký úver musí byť aj určitý príjem. Dňa 6.11.2012 uviedla, že žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vypracovali odporcovia a predložili ju navrhovateľom dúfajúc, že sa s nimi mimosúdne dohodnú, oni ju opísali a podali na súd pred nimi, čo sa dozvedeli až dodatočne a konanie o návrhu odporcov bolo zastavené. Navrhovateľ v 1. rade sa pred 16. rokmi súdil so sestrou p. Y. o tú istú nehnuteľnosť, o ktorú ide aj dnes a aj v tom konaní sľúbil, že ju vyplatí a tvrdil, že má peniaze, avšak žiadne nemal a preto prišli za odporcami a prosili ich, aby im požičali peniaze na jej vyplatenie. Ona s tým nesúhlasila, ale vzhľadom k tomu, že to chcel jej manžel a z lásky k ich dcére nakoniec súhlasila a

peniaze im požičali. Oni ich tu už 12 rokov obviňujú z klamstva, hoci odporcovia ich ani raz neosočili. Z peňazí, ktoré im požičali, iba 75 % vyplatili p. Y., zvyšok si nechali a p. Y. musela proti nim podať návrh na exekúciu. Takýto istý scenár majú pripravený na odporcov, hrajú s nimi špinavú hru, predložili zmluvu o pôžičke, aby im súd nehnuteľnosť pridelil, ale oni sa vôbec nechystajú odporcov vyplatiť. Dvanásť rokov tvrdia, že majú peniaze na ich vyplatenie a na rekonštrukciu, ale v skutočnosti sa začali zaujímať o pôžičku až posledný týždeň. Zmluvu o flexi hypotéke z r. 2010, ktorú predložili, z tejto vôbec nevyplýva na aký účel bola uzavretá, teda, že sa vôbec týka tohto sporu, naviac úver nebol čerpaný a zmluva je neúčinná. Uvedená zmluva bola určite na iný účel a preto predložili iba torzo tejto zmluvy. Navrhovateľ v 5. rade spomínal svoje 2 deti - vnúčence odporcov, ktoré pripravil o šťastné a bezstarostné detstvo, že budú po ňom dediť, avšak jeho správanie nasvedčuje tomu, že je možné, že ich aj vydedí. Dvanásť rokov sa o vnúčatá starajú odporcovia a finančne ich podporujú, navrhovateľ v 5. rade platí iba súdom určené slabé výživné, nekupuje im nič na sviatky, Vianoce, nevie čo sú prázdniny s deťmi. Navrhovatelia tvrdia, že nehnuteľnosti chcú zrekonštruovať, avšak pred ňou, odporcom v 1.rade a súdnym znalcom M.. Z. sa navrhovateľka v 2. rade vyjadrila, že nehnuteľnosti vysúdia za milión a predajú iba pozemok za 10.000.000 Sk. Navrhovateľ v 1. rade chce nehnuteľnosti zrejme skutočne na užívanie, ale ona si myslí, že navrhovatelia v 2. a 5. rade mu ho nenechajú na hranie, ale ho chcú predať, vyjadrili sa dokonca, že majú na nehnuteľnosti kupca. Má za to, že odporcovia vždy plnili súdom uložené povinnosti v snahe, aby tento prípad čím skôr a spravodlivo skončil. Zdokladovali, že majú peniaze na vyplatenie aj na rekonštrukciu, preto žiada, aby bol objekt pridelený odporcom.

Odporcovia prostredníctvom právneho zástupcu dňa 1.7.2011 uviedli, že žiadajú zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo tak, aby boli sporné nehnuteľnosti v celosti prikázané do BSM odporcov, ktorí zaplatia akúkoľvek súdom určenú sumu, keďže vedia preukázať že majú dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie protistrany. Reálna deľba nehnuteľností je možná a stále by bolo možné reálne rozdelenie nehnuteľností, avšak navrhovatelia navrhovali rozdelenie nehnuteľností tak, že by odporcovia nemali prístup na pozemok ani k inžinierskym sieťam. Odporcovia majú dôvodnú pochybnosť, že navrhovatelia reálne disponujú finančnými prostriedkami v prípade ak by im bola nehnuteľnosť prikázaná. Nechcú sa dostať do situácie, že v prípade ak sa vydá rozhodnutie, že sa nehnuteľnosť prikáže navrhovateľom, odporcovia prídu o svoj podiel a navrhovatelia ich nevyplatia, odporcovia chcú nehnuteľnosť pre svoje vnúčatá, ktoré sú aj vnúčatami navrhovateľov v 1. a 2. rade a deťmi navrhovateľa v 5. rade. Stav budovy jednoznačne ukazuje na to, že je zdevastovaná, odporcovia viackrát prejavili záujem voči navrhovateľom rekonštruovať budovu, na čo navrhovatelia pozitívne nereagovali a z ich strany takýto návrh k odporcom neprišiel, čo nepriamo potvrdzuje ich pochybnosti o solventnosti navrhovateľov vyplatiť odporcov. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musí byť toto vyporiadané v celom rozsahu, teda musí zaniknúť a v prípade, ak by bola nehnuteľnosť prikázaná navrhovateľom, by nedošlo k úplnému zániku podielového spoluvlastníctva a mohol by vzniknúť problém pri vyplácaní. Aj z tohto dôvodu majú odporcovia záujem, aby bola nehnuteľnosť prikázaná odporcom. Na pojednávaní dňa 12.9.2012 uviedli, že akceptujú doplnok znalca M.. Z. a v prípade prikázania nehnuteľností obratom vyplatia navrhovateľov podľa ceny uvedenej v , poukázali na skutočnosť, že nežiadali o vypracovanie doplnku . Dňa 24.10.2012 uviedli, že nehnuteľnosť je potrebné považovať za reálne nedeliteľnú, nakoľko odporcovia si neželajú reálnu deľbu spôsobom, pri ktorom by prevzali viac ako pripadá na nich toho času ich spoluvlastnícky podiel, keďže pod stavbou vedú všetky inžinierske siete a na stavebnom pozemku chýbajú samostatné merače energií. Obe sporové strany majú za to, že nehnuteľnosť je treba považovať za reálne nedeliteľnú. Odporcovia dostatočne preukázali svoju solventnosť a to v priebehu konania aj ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, ide iba o časť ich prostriedkov, ktoré majú k dispozícii. Mali za to, že navrhovateľom nevznikol nárok na náhradu za žiadne investície, nakoľko žiadne väčšie investície počas tohto súdneho konania neboli navrhovateľmi do nehnuteľnosti investované. Keď niečo chceli odporcovia rekonštruovať ako poloviční podieloví spoluvlastníci, tak s tým navrhovateľ v 1.rade nesúhlasil, volal na nich políciu a pod.. Pokiaľ by prišlo k nejakým rekonštrukciám, tak by to erudovaná osoba, ako je súdny znalec, uviedla v znaleckom posudku. Tvrdenia navrhovateľov sú nelogické, resp. si odporujú lebo pokiaľ tvrdia, že niečo investovali do nehnuteľnosti, do jej rekonštrukcie, tak to automaticky musí zvýšiť jej cenu a oproti tomu sú proti zvýšeniu ceny. Odporcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je vo veľkosti 1 vzhľadom k celku. V prípade ak by navrhovatelia žiadali o poskytnutie hypotekárneho úveru potrebujú súhlas odporcov, nakoľko nedisponujú väčšinou spoluvlastníckych podielov na spornej nehnuteľnosti, čiže sami bez odporcov nemôžu rozhodnúť o tom, že budú ručiť spornou nehnuteľnosťou a odporcovia im takýto súhlas nedajú, preto môžu získať iba úver do výšky 16.000 eur, keďže nad túto sumu banky vyžadujú krytie nehnuteľnosťou a už

ide o hypotekárny úver. V takom prípade banka s navrhovateľmi nebude rokovať. Dňa 6.11.2012 odporcovia prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že navrhovatelia nepreukázali svoju solventnosť na vyplatenie odporcov. Navrhovateľ v 1. rade nepreukázal vôbec svoju solventnosť, navrhovateľka v 2. rade ju preukázala iba v sume 20.000 eur, čo je nedostatočná výška, keďže podľa znaleckého posudku je suma pripadajúca na jej podiel 91.500 eur. Jediný kto preukázal finančnú spôsobilosť je navrhovateľ v 5. rade, aj to je otázne, nakoľko nemá momentálne finančné prostriedky na účte, ale má uzatvorenú zmluvu o hypotekárnom úvere s bankou. Chcel by som poukázať na skutočnosť, že termínovaný vklad v Slovenskej sporiteľni, a.s. navrhovateľa v 5. rade bol založený 30.10.2012, v ktorý deň mu bola T. Z. vložená na tento termínový vklad suma 50.000 eur s dobou viazanosti jeden mesiac a s dňom splatnosti 30.11.2012 a odporcovia majú za to, že sa nejedná o vlastné zdroje navrhovateľa v 5. rade, ale že tieto boli účelovo vložené na tento termínovaný vklad za účelom preukázania solventnosti. Nie je zrejmé za akým účelom bola predložená žiadosť o uzatvorenie zmluvy o úvere z 2.11.2012, keď žiadateľom je Z. O., ktorý nie je účastníkom konania (príloha č.3 podania navrhovateľov z 2.11.2012). Odporcovia sú najväčším spoluvlastníkom sporných nehnuteľností, keď vlastnia polovicu nehnuteľností, druhá polovica je rozdelená medzi navrhovateľov 1, 2 a 5, t.j. majú menšie podiely ako odporcovia. Dvaja z navrhovateľov nepreukázali solventnosť. Odporcovia riadne a včas preukázali svoju solventnosť, na ich strane je aj faktor veľkosti spoluvlastníckeho podielu. Majú dostatok prostriedkov na opravy a rekonštrukciu nehnuteľnosti, čo taktiež zdokladovali a nehnuteľnosti by boli účelne využité, nakoľko chcú, aby tu bývali ich vnúčatá P. O. a E. O., deti navrhovateľa v 5. rade. Odporcovia na rozdiel od navrhovateľov môžu preukazovať spoločné prostriedky, nakoľko sú manželia a bezpodieloví spoluvlastníci, navrhovatelia naopak sú samostatné fyzické osoby so samostatnou právnou subjektivitou z čoho vyplýva, že by nemali preukazovať spoločnú finančnú spôsobilosť, ale každý svoju vlastnú solventnosť vo výške pripadajúcej na ich spoluvlastnícky podiel. V prospech odporcov svedčia všetky zákonné podmienky ustanovené v § 142 ods. 1 O.z., t. j. veľkosť spoluvlastníckeho podielu, účel využívania nehnuteľnosti ako aj ďalšie - finančná spôsobilosť na vyplatenie navrhovateľov. Majú za to, že navrhovatelia počas celého súdneho konania úmyselne zaťažovali súd opakovanými listinami, ktoré nemali právne relevantný význam pre toto konanie. Robili tak s úmyslom oddialiť rozhodnutie súdu, nakoľko im vyhovuje status quo, nakoľko navrhovatelia majú reálne prístup k spornej nehnuteľnosti, keďže odporcovia sa do spornej nehnuteľnosti v priebehu 12 rokov dostávajú len sporadicky. Obávajú sa, že navrhovatelia svojimi tvrdeniami ako aj listinnými dôkazmi sa snažia presvedčiť súd o finančnej pripravenosti, hoci odporcovia si myslia, že navrhovatelia nemajú dostatok finančných prostriedkov. Odporcovia navrhujú riešenie, pri ktorom by sa ukončili spory oboch strán bez ďalších exekúcií, dražieb a podobne, majú peniaze, vyplatia navrhovateľov, obe strany budú niečo mať, jedna strana nehnuteľnosti, druhá strana peniaze, nikto nepríde ku škode. Majú však dôvodnú obavu, že ak by bola nehnuteľnosť prikázaná navrhovateľom, znovu sa zopakuje situácia a budú ďalšie spory.

Zo zmluvy o pôžičke, spísanej do notárskej zápisnice notára G.. G. A. NZ 340/94, N 401/94, v Trnave dňa 9.12.1994, uzavretej medzi odporcami v 1. a 2. rade ako veriteľmi a navrhovateľmi v 1. a 2. rade ako dlžníkmi vyplýva, že odporcovia v 1. a 2. rade požičali bezúročne navrhovateľom v 1. a 2. rade sumu 862 450 Sk, ktorá mala byť vyplatená dlžníkom v lehote 3 dní od podpísania tejto zmluvy. Veritelia a dlžníci sa dohodli na splácaní dlhu mesačnými splátkami po 50 000 Sk vždy do 15. teho toho ktorého mesiaca, prvá splátka mala byť realizovaná 15.3.1995. Dlžníci vyhlásili, že požičanú sumu spolu so svojimi finančnými prostriedkami, spolu v sume 1000 000 Sk použijú na vyplatenie spoluvlastníkov polovice sporných nehnuteľností manželov M.. D. Y. a D. Y. rod. O.. Ďalej bolo dohodnuté, že zabezpečenie tejto zmluvy bude vykonané vo forme uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve, podľa ktorej dlžníci ako vlastníci sporných nehnuteľností, ktoré budú po ukončení sporu vlastniť v 3 titulom BSM a v 1 titulom podielového spoluvlastníctva, predajú polovicu k celku veriteľom za dohodnutú kúpnu cenu 862 450 Sk. Zmluva o budúcej kúpnej zmluve mala byť spísaná v osobitnej listine.

Z listu navrhovateľov v 1. a 2. rade zo dňa 14.3.1995, adresovaného notárovi G.. A. vyplýva, že ho vzhľadom k tomu, že sa im nepodarilo zabezpečiť finančnú sumu na pokrytie ich pôžičky v sume 862 450 Sk voči odporcom, žiadajú o vyhotovenie kúpnej zmluvy, podľa ktorej prenechávajú prepisom v rámci kúpnej zmluvy jednu polovicu domu, ocenenú na základe posudku M.. H., ako vrátenie ich dlžnej čiastky za čerpanú pôžičku v sume 862 450 Sk odporcom v 1. a 2. rade v zmysle zápisu o zmluve o pôžičke a zmluve o budúcej kúpnej zmluve.

Z Kúpnej zmluvy spísanej do notárskej zápisnice notára G.. G. A. NZ 67/95, N 82/95, v Trnave dňa 31.3.1995, ktorej vklad bol SK Trnava povolený 5.4.1995 pod č. V 419/95, uzavretej medzi

navrhovateľmi v 1. a 2. rade ako predávajúcimi a odporcami v 1. a 2. rade ako kupujúcimi vyplýva, že navrhovatelia v 1. a 2. rade predali odporcom v 1. a 2. rade spoluvlastnícky podiel 1 vzhľadom k celku na sporných nehnuteľnostiach do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) za dohodnutú kúpnu cenu 862 450 Sk, ktorá zodpovedala zistenej cene nehnuteľností podľa znaleckého posudku M.. D. H. zo dňa 21.10.1994, a ktorá kúpna cena bola kupujúcimi vyplatená vo forme kompenzácie pôžičky vo výške 862 450 Sk poskytnutej predávajúcim na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 9.12.1994 spísanej vo forme notárskej zápisnice Notárskeho úradu G.. G. A. pod č. NZ 340/1994, N 401/94, túto pôžičku predávajúci kupujúcim nevrátili, takže dlžná suma 862 450 Sk sa kompenzuje s dohodnutou kúpnou cenou.

Z pokladničnej zloženky Všeobecnej úverovej banky č. XXXXXX vyplýva, že odporkyňa v 2. rade zložila v hotovosti v prospech účtu XXXXXXX-XXX/XXXX dňa 8.12.1994 sumu 862 450 Sk pod variabilným symbolom XXXXX, konštantným symbolom XXXX.

Z vkladnej knižky VÚB a.s. č. vkladového účtu XXXXXXXXXX, v mene SKK, s názvom M.. E. O. vyplýva, že dňa 9.12.1994 bola na ňu vložená suma 862 450 Sk, následne dňa 9.12.1994 vybratá suma 750 000 Sk.

Z Darovacej a kúpnej zmluvy zo dňa 23.3.1998, ktorej vklad bol SK Trnava povolený 6.4.1998 pod č. XXX/XX vyplýva, že navrhovateľ v 1. rade ako darca a predávajúci, s navrhovateľom v 5. rade ako obdarovaným a navrhovateľmi v 3. a 4. rade ako kupujúcimi, uzavreli zmluvu, ktorou navrhovateľ v 1. rade ako výlučný vlastník 1 sporných nehnuteľností daroval navrhovateľovi v 5. rade do výlučného vlastníctva ? nehnuteľností vzhľadom k celku a ? nehnuteľností vzhľadom k celku predal kupujúcim navrhovateľom v 3. a 4. rade do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Dohodnutá kúpna cena bola 211 115 Sk a vychádzala zo znaleckého posudku D. I. č. XX/XXXX zo dňa 10.2.1998, v ktorom bola zistená cena nehnuteľností sumou 1 688 925 Sk.

Z listiny Ponuka na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu zo dňa 31.7.2008 vyplýva, že právny zástupca odporcov ponúkol navrhovateľom v 3. a 4. rade na odkúpenie spoluvlastnícky podiel odporcov vo výške 1 vzhľadom k celku na sporných nehnuteľnostiach z titulu predkupného práva pri predaju spoluvlastníckeho podielu, a to za cenu 7 500 000 Sk s tým, že pokiaľ o kúpu neprejavia záujem do 10 dní, odporcovia odpredajú svoj spoluvlastnícky podiel tretej osobe.

Z darovacej zmluvy zo dňa 12.3.2008 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 16.9.2008, uzavretej medzi navrhovateľmi v 3. a 4. rade ako darcami a navrhovateľom v 1. rade ako obdarovaným vyplýva, že darcovia ako bezpodieloví spoluvlastníci ? sporných nehnuteľností darovali obdarovanému celý svoj spoluvlastnícky podiel a obdarovaný dar s vďakou prijal.

Zo znaleckého posudku č. 4/2005 zo dňa 18.5.2006 M.. G. C., znalca z odboru geodézie, vyplýva, že doterajšie posudzovanie reálnej deliteľnosti predmetných nehnuteľností bolo vykonávané len z pohľadu stavby - domu. Tento dom sa nedá reálne rozdeliť, avšak pozemok je možné rozdeliť za predpokladu, že plocha pozemku by sa rozdelila na dve rovnaké časti, pre navrhovateľov a odporcov, podľa výšky spoluvlastníckych podielov navrhovateľov spolu v jednej polovici a pre odporcov v BSM v jednej polovici. Podľa takéhoto rozdelenia by vždy pripadol celý dom označený v priloženom geometrickom nákrese parc.č. XX/X jednej skupine účastníkov spolu, t.j. buď navrhovateľom alebo odporcom, čo znamená, že by bolo nutné ďalšie finančné vyrovnanie, pretože ostávajúce stavby označené ako parc. č. XXX/ X, XXX/X a XXX/X predstavujú len malú časť hodnoty tohto domu. Zdôraznil, že ďalšie reálne reálne delenie podľa výšky spoluvlastníckych podielov navrhovateľov, t. j. polovica celého pozemku na ďalšie tri časti, nie je účelné ani možné. Akékoľvek ďalšie delenie vlastníctva by bolo neúčelné. Napriek týmto negatívnym okolnostiam navrhovaného reálneho rozdelenia, je toto vhodné za súčasného stavu vzťahov účastníkov konania. Ďalej je vhodné aj z dôvodu, že na pozemku mimo domu parc. č. XXX/X je možná polyfunkčná výstavby, keďže pozemok sa nachádza v strede mesta s dostatočnou výmerou a šírkou pozemku na výstavbu. Pretože pozemok je situovaný do dvoch ulíc, je predpoklad, že aj budúca zástavba bude orientovaná takýmto spôsobom, najmä čo sa týka zaradenia do obchodnej činnosti. Na základe uvedených dôvodov a podmienok navrhol dve alternatívy riešenia reálnej deľby sporných nehnuteľností, ktoré sú samostatne vyznačené na priložených geometrických nákresoch v mierke 1:250. Podľa prvej alternatívy by sa súčasný pozemok rozdelil na dve výmerovo rovnaké časti a to parc.č. XXX/ X dom č.s. XXX o výmere 354 m2, parc. č. XXX/X dom, č. s. XXX o výmere 52 m2 a parc. č. XXX/X dvor o

výmere 175 m2, spolu 581 m2 ohraničené spojnicami bodov 4-5-6-8-9-10-7-25-40-21-4 a predpokladal, že vlastníkmi uvedených nehnuteľností by sa stali navrhovatelia, keďže podľa ich tvrdenia majú určité prednostné právo k domu č. s. XXX, druhej časti pozemku by sa stali vlastníkmi v BSM odporcovia a to parc. č. XXX/X sklad o výmere 31 m2, parc. č. XXX/X garáž o výmere 21 m2, parc. č. XXX/X dvor o výmere 433 m2 a parc. č. XXX/X dom b. č. o výmere 96 m2, spolu 581 m2, ohraničený pozemok spojnicami lomových bodov 4-21-40-26-20-31-30-32-33-5001-1-2-3-4, pri takomto reálnom rozdelení sporných nehnuteľností nie sú potrebné žiadne stavebné ani iné úpravy, ani finančné náklady. Podľa druhej alternatívy by sa súčasný pozemok rozdelil na dve výmerovo rovnaké časti a to parc.č . XXX/ X dom č.s. XXX o výmere 354 m2 a parc.č. XXX/X dvor o výmere 227 m2, spolu 581 m2 ohraničený pozemok spojnicami lomových bodov 6-8-9-35-41-36-37-38-39-3-4-5-6, spoluvlastníkmi by sa stali navrhovatelia, druhá časť by pozostávala z parc.č.XXX/X dom č.s. XXX o výmere 42 m2, parc. č. XXX/X sklad o výmere 31 m2, parc.č. XXX/X garáž o výmere 21 m2, parc.č. XXX/X dvor o výmere 391 m2 a parc. č. XXX/X dom b. č. o výmere 96 m2, spolu 581 m2 ohraničený pozemok spojnicami lomových bodov 7-25-26-20-31-30-32-33-5001-1-2-39-38-37-36-41-35-10-7, vlastníkmi v celosti by sa stali odporcovia. Pri tejto druhej alternatívy by však bolo nutné vytvoriť vchody pre peších na obidva pozemky z ulice L. a na pozemok odporcov by sa musel vytvoriť širší vchod z D. P. medzi bodmi 2-39. Obe alternatívy znalec považoval za principiálne riešenia, na realizáciu odporúčal I. alternatívu, ktorú považoval za vhodnejšiu najmä z dôvodu, že sú vytvorené dva účelnejšie a rovnocenné pozemky pre budúcu zástavbu. K prideleniu vlastníctva jedného alebo druhého novovytvoreného pozemku pre navrhovateľov či odporcov sa nevyjadril s tým, že nevie zhodnotiť požiadavky navrhovateľov proti odporcom. Jednotlivé časti stavieb - schátralý dom z ulice L., užívaný dom parc.č.XXX/X, sklad, garáž - na geometrických nákresoch znalec označil parcelnými číslami len z dôvodu jednoduchej identifikácie týchto objektov. V prípade vyhotovovania geometrického plánu k právoplatnému rozsudku budú jednotlivé časti označené parcelnými číslami podľa potreby ich následných vlastníkov.

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 21.12.2006 znalca M.. O. Z., znalca z odboru stavebníctvo, pozemné stavby, stavebné konštrukcie, odhad hodnoty nehnuteľností, vypracovaného znalcom na základe obhliadky nehnuteľnosti, obsahu spisu a znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 18.5.2006 M.. G. C. (v ktorom znalec IP.. C. konštatoval, že dom sa nedá rozdeliť), vyplýva, že nehnuteľnosť s. č. XXX na L. XX, na nároží ulíc L. a D. P., tzv. meštiansky dom - zapísaný v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok v k. ú. X. (zapísanú na LV č. XXXX, parc. č. XXX - zastavaná plocha dom, dvor o výmere 1162 m2), mesto Trnava, sa musí posudzovať ako celok. Rozdelenie pozemkov je možné iba na časti nie identické, ale len rovnaké čo do výmery v m2 a kvality pozemku. V posudku určil všeobecnú hodnotu rodinného domu - objekt č. 1 sumou z 1 974 226,88 Sk, rodinného domu - objekt č. 2 sumou 281 432,65 Sk, spolu 2 255 659,53 Sk, garáže sumou 56 869,96 Sk, skladu I sumou 35 811,22 SK, skladu II sumou 104 989,49 Sk, spolu drobné stavby 140 800,71 Sk, plotu I od D. P. sumou 25 212,31 Sk, plotu II od suseda sumou 6 564,31 Sk, spolu ploty sumou 31 776,62 Sk, kanalizačnú prípojku na parc. č. XXX sumou 31 435,81 Sk, kanalizačnú šachtu na parc. č. XXX sumou 7706,70 Sk, spevnené plochy I sumou 13 013,77 Sk, spolu vonkajšie úpravy 52 156,28 Sk, pozemky zastavaná plocha - XXX sumou 3 607 591,68 Sk, všeobecná hodnota všetko spolu 6 144 854,78 Sk, zaokrúhlene 6 100 000 Sk.

Navrhovatelia s uvedeným znaleckým posudkom M.. Z. súhlasili, odporcovia boli názoru, že znalec nesprávne stanovil hodnotu nehnuteľností, keď túto podľa ich názoru podhodnotil, žiadali pribratie kontrolného znalca.

Z listiny Ponuka na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu zo dňa 31.7.2008 vyplýva, že právny zástupca odporcov ponúkol navrhovateľom v 3. a 4. rade na odkúpenie spoluvlastnícky podiel odporcov vo výške 1 vzhľadom k celku na sporných nehnuteľnostiach z titulu predkupného práva pri predaju spoluvlastníckeho podielu, a to za cenu 7 500 000 Sk s tým, že pokiaľ o kúpu neprejavia záujem do 10 dní, odporcovia odpredajú svoj spoluvlastnícky podiel tretej osobe.

Zo záznamu z rokovania zo dňa 14.10.2009, o rokovaní právnych zástupcov sporových strán v dňoch 29.9.2009 a 14.10.2009 vyplýva, že zo strany navrhovateľov bol vznesený návrh na reálne rozdelenie sporných nehnuteľností a zo strany odporcov protinávrh o inom reálnom rozdelení nehnuteľností, k mimosúdnej dohode medzi stranami neprišlo.

Zo zámeru na obnovu meštianskeho domu č. XX na L. ul. v X. z marca 1991, vypracovaného Y.. Y., predloženého súdu iba v rozsahu strán 1,3,8,15 (na inom mieste zasa 1,3,5,7,8,12,13,14), okrem iného

vyplýva, že sa jedná o meštiansky dom na L. XX, s. p. XXX, ako vlastníci pamiatky a investori sú v zámere uvedení navrhovatelia v 1. a 2. rade, zo stanoviska Ústavu pamiatkovej starostlivosti Bratislava ma str. 15, k zámeru obnovy vyplýva, že zámer zohľadňuje skutočnosti, že ide o meštiansky barokový dom vybudovaný na pôvodnej stredovekej parcele na prelome 17. a 18. storočia, v 19. a 20. storočí čiastočne upravený, i napriek týmto čiastočným úpravám predstavuje hodnotný podklad remeselníckeho domu z 18. storočia, a bude slúžiť ako podklad pre vypracovanie projektovej dokumentácie jeho obnovy.

Zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi navrhovateľom v 1. rade a odporkyňou v 2. rade dňa 5.7.1992 vyplýva, že odporkyňa v 2. rade požičala navrhovateľovi v 1. rade sumu 30 000 Kčs na krytie výdajov spojených s opravou strechy domu nad bytom na 1. poschodí, ktorý je v súčasnej dobe v rekonštrukcii, užívacie právo k bytu má od 1.6.1991 navrhovateľ v 5. rade, od 4.1.1992 s manželkou W. O..

Z rozhodnutia Mesta Trnava zo dňa 30.10.2008 č. A.-XXXXX/XXBj vyplýva, že povolilo vlastníkovi stavby: invest spol. s r. o. Trnava odstránenie časti stavby súp. č. XXX „Meštiansky dom“ v rozsahu časť uličného krídla vo vzdialenosti 6 m od ľavého suseda + zbytky ľavej strany dvorového krídla meštianskeho domu z nepálenej tehly za podmienok uvedených v rozhodnutí. Z rozhodnutia Krajského stavebného úradu Trnava zo dňa 19.2.2009 zn. U.-A.-XXXXX/XX/Ve vyplýva, že odvolanie navrhovateľov v 1. a 2. rade bolo zamietnuté a rozhodnutie stavebného úradu Mesto Trnava č. A.- XXXXX/XXBj zo dňa 30.10.2008 potvrdené.

Z rozhodnutia Krajského stavebného úradu Trnava zo dňa 8.2.2012 vyplýva, že zamietol odvolanie navrhovateľov a odporcov v 1. a 2. rade a potvrdil rozhodnutie Mesta Trnava zo dňa 7.2.2012 zn. A.- XXXX/XXXX/Zs, ktorým im nariadil ako vlastníkom stavby s. č. XXX na L. S.. J. X. odstrániť závadnú časť objektu t.j. časť stavby od susedného objektu s. č. XXX po koniec podbránia objektu s. č. XXX v rozsahu prízemného uličného krídla orientovaného do L. ul. s výnimkou múru uličnej fasády, ktorý musí zostať zachovaný v origináli, vrátane prvkov plastickej výzdoby fasády.

Z listu navrhovateľov v 1. a 2. rade zo dňa 28.9.2009, adresovaného JUDr. Sopkovi vyplýva, že navrhovatelia sú toho názoru, že nehnuteľnosť č. XXX, teda dom, dvor o výmere 1162 m2 sa nedajú rozdeliť, ale táto nehnuteľnosť sa dá rozdeliť takto: 1. Nehnuteľnosť (v havarijnom stave, ktorá potrebuje rekonštrukciu s nákladmi 170 000 eur) s dvorom (predná časť), 2. stavebný pozemok v zadnej časti nehnuteľnosti o výmere 500 m2, navrhli mu rozdelenie tak, že nehnuteľnosť pod bodom 1 by pripadla navrhovateľom a pod bodom 2 odporcom.

Dňa 2.8.2011 bol súdu doručený návrh odporcov na mimosúdne vyrovnanie medzi účastníkmi, v ktorom odporcovia okrem iného navrhli najmä rozdelenie pozemku rovným dielom s tým, že navrhovateľom by zostal aj dom a boli by zaviazaní zaplatiť odporcom 100 674 eur ako budúce výnosy a búracie náklady. Navrhovateľ v 5. rade s týmto návrhom v podaní zo 7.12.2011 nesúhlasil, rovnako navrhovatelia v 1. a 2. rade ho v podaní zo dňa 13.12.2011 odmietli. Odporcovia v 1. a 2 rade v písomnom podaní uviedli, že navrhovatelia im navrhli rozdeliť pozemky v pomere 56,71%:43,29%, rozdiel 13,42% v prospech navrhovateľov, bez prístupu k inžinierskym sieťam a prístupu na pozemok. Aj v konaní vedenom na OS Trnava pod sp. zn. navrhovatelia v 1. a 2. rade prehlásili na súde, že sú pripravený zaplatiť žalobcom finančnú hodnotu 1 000 000 Sk za ich podiel do troch dní od právoplatnosti rozsudku, rozsudok bol vynesený 13.12.1994 a vyplatenie finančnej čiastky skončilo na exekúcii a finančnú čiastku splácali minimálne 6 rokov do vynesenia rozsudku.

Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. I. P. J. zo dňa 21.4.2009 vyplýva, že M.. U. O., nar. X.X.XXXX, je výlučnou vlastníčkou rodinného domu s. č. XXXX.

Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 28.2.2012 č. k. -881 súd uložil ustanovenému súdnemu znalcovi M.. O. Z., vypracovať doplnok k znaleckému posudku č. XX/XXXX zo dňa 21.12.2006, znalcovi uložil úlohu vypracovať doplnok k znaleckému posudku po novej obhliadke nehnuteľností pre odstup času od vyhotovenia znaleckého posudku, pričom mal vychádzať zo znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 18.5.2006, vypracovaného znalcom z odboru geodézie M.. G. C. a v súlade s týmto znaleckým posudkom určiť aktuálnu všeobecnú hodnotu celej nehnuteľnosti a samostatne hodnotu novovzniknutých parciel v súlade so závermi znalca M.. C. a to osobitne v prípade prvej i druhej navrhovanej alternatívy rozdelenia pozemkov.

Zo Znaleckého posudku Doplnok číslo 1 ku znaleckému posudku XX/XXXX zo dňa 31.5.2012 znalca M.. O. Z.Z., znalca z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, vyplýva, že pri porovnaní právnej dokumentácie so skutkovými stavom znalec zistil, že na kópii katastrálnej mapy sú zaevidované stavby rodinný dom so súpisným číslom a rodinný dom bez súpisného čísla a ďalšie stavby tvoriace príslušenstvo, pričom časť príslušenstva už fyzicky neexistuje. Skutkový stav bol zistený meraním a je zakreslený v prílohe znaleckého posudku. Vymenoval jednotlivé stavby aj nehnuteľnosti v súlade s dokladmi o vlastníctve: rodinný dom - meštiansky dom s.č. XXX, rodinný dom bez s.č., garáž, drobné stavby, ploty, vonkajšie úpravy, pozemok parc. č. XXX. Stavby a nehnuteľnosti, ktoré nie sú vlastnícky podložené neboli zistené. Všeobecnú hodnotu stavieb a pozemkov určil znalec sumou 366 000 eur. Samostatnú hodnotu novovzniknutých pozemkov I. alternatíva, pri prvej časti pozemkov parc. č. XXX/X dom s.č. XXX o výmere 354 m2, parc. č. XXX/X dom s. č. XXX o výmere 52 m2 , parc. č. XXX/X dvor o výmere 175 m2, spolu o výmere 581 m2, určil sumou 128 325,47 eur, rovnakou sumou určil všeobecnú hodnotu druhej časti pozemkov parc. č. XXX/X sklad o výmere 31 m2, parc.č XXX /. garáž o výmere 21 m2, parc. č. XXX/X dvor o výmere 433 m2, parc. č. XXX/X dom bez súpisného čísla o výmere 96 m2, spolu o výmere 581 m2. Rovnakými sumami určil všeobecnú hodnotu novovzniknutých pozemkov podľa II. alternatívy pri prvej a druhej časti pozemkov. Všeobecnú hodnotu určil takto: objekt č. 1 - rodinný dom 92 309,46 eur, objekt č. 2 - rodinný dom 6 755,68 eur, garáž 2 192,45 eur, sklad I 1 570,37 eur, sklad II 3 012,45 eur, plotu I od D. P. 689,01 eur, plot II od suseda 179,38 eur, prípojka vody 638,39 eur, prípojka kanalizácie 1 238,05 eur, kanalizačná šachta 122,98 eur, spevnené plochy 355,56 eur, zastavaná plocha

- parc. č. XXX (1162 m2) 256 650,94 eur, spolu všeobecná hodnota 365 714,72 eur, zaokrúhlene 366 000 eur. Všeobecnú hodnotu stavieb a pozemkov určil znalec sumou 366 000 eur. Uviedol., že všeobecnú hodnotu stavieb stanovil metódou polohovej diferenciácie a použitím kombinovanej metódy na stanovenie všeobecnej hodnoty. Objekt je vlastníkmi využívaný formou prenájmu s dosahovaním výnosu z nájomného len čiastočne. Porovnávacia metóda stanovenia všeobecnej hodnoty je vylúčená z dôvodu nedostatku podkladov pre danú lokalitu a typ stavby. Vzhľadom na umiestnenie objektov, ich stav a možnosti využitia, všeobecná hodnota stanovená kombinovanou metódou objektívnejšie vystihuje ich všeobecnú hodnotu v danom mieste a čase. Prílohou doplnku posudku je vyššie označený znalecký posudok M.. C., internetové ponuky realitných kancelárií,4 situačné náčrty, fotografie nehnuteľností, kópia katastrálnej mapy a výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. X., vystavený SK X. dňa 23.5.2012, podľa ktorého sú nehnuteľnosti parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1162 m2 a rodinný dom (meštiansky dom) s. č. XXX, postavený na parc. č. XXX, ktoré sú nehnuteľnou kultúrnou pamiatkou (národnou kultúrnou pamiatkou), v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania, a to navrhovateľa v 1. rade v podiele ? vzhľadom k celku, odporcov v 1. a 2. rade ako bezpodielových spoluvlastníkov v podiele 1 vzhľadom k celku., navrhovateľov v 1. a 2. rade ako bezpodielových spoluvlastníkov v podiele 1 vzhľadom k celku a navrhovateľa v 5. rade v podiele ? vzhľadom k celku.

Navrhovatelia v 1., 2. a 5. rade uviedli, že považujú posudok za nezákonný, pretože prehliadka celej nehnuteľnosti trvala 1 hodinu a prehliadka bytu navrhovateľa v 5. rade, od ktorého majú kľúče iba odporcovia trvala pol hodinu v ich neprítomnosti (znalec nereagoval na ich pripomienky, že chcú byť aj pri obhliadke tohto bytu, čím porušil ich vlastnícke právo, výkon práv, ktoré mu udelil súd a tiež marenie výkonu úradného rozhodnutia pri spracovaní znaleckého posudku, nepriamu korupciu a z toho vyplýva nepravdivý znalecký posudok), po jeho prehliadke znalec odišiel von z nehnuteľnosti a vrátil sa o 10 minút a pokračoval v miestnom šetrení.

Znalec M.. O. Z. vo výpovedi na pojednávaní dňa 12.9.2012 na námietku navrhovateľov ohľadom dĺžky času a spôsobu vykonávania miestnej ohliadky a zamerania uviedol, že čas nemeral, je možné, že ohliadka bytu užívaného odporcami trvala 30 minút a zvyšku objektu 1 hodinu, považuje tento čas za dostatočný, počas miestneho šetrenia sa snažil stanoviť zhodnotenie alebo znehodnotenie stavu objektu, na ktorý už robil znalecký posudok (ďalej „ZP“), preto proces bol kratší. Vonkajšie priestory, prípojky a pod. riešil sám, nakoľko ohliadku vykonal vizuálne z ulice a aj zo susedného Múzea. Podstatné zmeny mohli nastať v bytových priestoroch, kde každá sporová strana niečo užíva. Počas ohliadky

- šetrenia v priestoroch užívaných odporcami došlo k technickému problému, vybili sa mu baterky na fotoaparáte, preto odišiel na chvíľu von. Jemu ako znalcovi boli sprístupnené všetky priestory za účelom ohliadky. V minulosti pri obhliadke pred vypracovaním pôvodného znaleckého posudku jedna strana nepustila druhú stranu do priestorov nimi užívaných a naopak a neboli voči tomu námietky, teraz prebehla ohliadka rovnako a sú voči tomu námietky zo strany navrhovateľov. Myslí, že navrhovatelia sa pri ohliadke dožadovali vstupu do priestorov užívaných odporcami a odporcovia im to neumožnili. Navrhovateľ v 1. rade bol pri ohliadke v podkroví, v nebytových priestoroch aj v byte syna Z., bol

všade okrem bytu užívaného odporcami. Odporca v 1. rade nebol v podkroví na obhliadke. Odporcovia neboli vpustení do priestorov, ktoré užívajú navrhovatelia, nespomína si, že by sa dožadovali tohto prístupu. Na otázku aká je platnosť , znalec uviedol, že po jeho vypracovaní je platný stále, avšak jednotlivé inštitúcie majú určené ako starý posudok akceptujú, banky akceptujú väčšinou 6 mesiacov „starý“ posudok; znalecký posudok je platný ku dňu jeho vypracovania a v prípade jeho aktualizácie sa určí, či došlo k zmene hodnoty nehnuteľnosti vzhľadom k odstupu času. Doplnok k znaleckému posudku je rovnocenný ako , pretože je vypracovaný ako nový s doplňujúcimi údajmi, alebo ide o aktualizáciu hodnoty. V našom prípade to bola aktualizácia hodnoty nehnuteľnosti na základe pokynu súdu. Navrhovateľ v 5. rade vyjadril názor, že je možné ho vypracovať iba v prípade, ak bola v nejaká chyba, znalec uviedol, že postupoval presne podľa pokynu súdu, navrhovateľ v 5. rade sa opýtal znalca či by znalec skočil do studne, ak by mu to súd prikázal a zároveň sa ospravedlnil za túto otázku, znalec uviedol, že doplnkom pokračoval v miestnom šetrení, ktoré bolo otvorené v pôvodnom . Doplnok je rovnocenný novému , nie je medzi nimi rozdiel. Pri vypracovávaní doplnku dodržal rovnaké metódy a postupy ako keby išlo o nový , rozdiel tam nie je. Obsah nového alebo doplnku by bol rovnaký, rozdiel je len v názve a v tom, že sa pokračovalo v miestnom šetrení, ktoré bolo už vykonané v pôvodnom . Na otázku navrhovateľov ako vysvetlí znalec nárast ceny medzi pôvodným a doplnkom o 81,19%, či sa za tých 6 rokov zmenila legislatíva, znalec uviedol, že odpoveď vyplýva z písomného , keď hodnota je ovplyvnená trhom, čo doložil výstupmi z realitných portálov, z čoho stanovil jednotkové ceny použité v . Nevie o tom, že by mal chybu v posudku. Na otázku navrhovateľa v 5. rade, aby vysvetlil prečo je na rozdiel od vyhlášky č. , v ktorej sa pri koeficiente povyšujúcich faktorov K?, ak sa nevyskytuje uvádza hodnota 1,0 a znalec v posudku na str. 33 uviedol 2,00, znalec odpovedal, že ide o preklep, preklep nie je v čísle, ale v slove, keď namiesto ,,nevyskytuje sa“ má byť správne ,,vyskytuje sa“. Na ďalšiu otázku prečo sa rozhodol, že koeficient je 2,0, znalec uviedol, že sú to faktory: zvýšený záujem o kúpu, obchodné polohy, výhodné využitie pozemku vzhľadom na to, že ide o rohový pozemok. Na otázku navrhovateľa v 5. rade aby vysvetlil prečo zvýšil koeficient o 100%, keď pri porovnaní roku 2006 a 2012, je potrebné si uvedomiť, že tu bola kríza a že momentálne je situácia taká, že ponuka prevyšuje dopyt, čoho dôkazom je aj samotný , kde je založených 43 ponúk na predaj, resp. prenájom a žiadna ponuka na kúpu, znalec odpovedal, že ponuky Realitných kancelárii na kúpu do posudku nevkladal, to je logické, ponuky na predaj vkladal tie, ktoré nehnuteľnosti boli obdobného charakteru ako predmetné nehnuteľnosti. Hodnoty, ktoré sú v ponukách odzrkadľujú cenu na trhu. Reality významnú cenovú krízu nezaznamenali. Na otázku či sa mu zdá nárast sumy o 164 000 eur primeraný, znalec uviedol, že nárast jednotkovej ceny pozemku vyplýva zo záujmu o kúpu pozemkov v centrálnej zóne, ktoré je ovplyvnené zvýšenou výstavbou byt. domov. Na otázku odporcov, či má vplyv na cenu určenú skutočnosť, že bol niekto prítomný pri obhliadke alebo nie, znalec uviedol, že to nemá vplyv. Na otázku navrhovateľa v 1. rade, prečo znalec nezohľadnil viaceré listy, ktoré mu poslal a z ktorých vyplývalo, že priestory na to, aby boli užívaniaschopné potrebujú renováciu aj s nákladom 50.000 eur a prečo tieto listy nezaložil do , keď podľa názoru navrhovateľa v 1. rade mali byť zohľadnené, keďže ich písali bývalí nájomcovia týchto priestorov, znalec uviedol, že sú založené v jeho spise, nevložil ich do , nakoľko usúdil, že to nie je potrebné, list laika o tom, čo v priestore funguje a čo nefunguje nie je pre neho relevantný. Na ďalšiu jeho otázku ako mohol znalec určiť takúto cenu pozemku, keď na ňom stojí kultúrna pamiatka, keď aj na KPÚ potvrdili, že tam bude stáť aj 100-200 rokov a nejde o stavebný pozemok, znalec uviedol, že stavebný pozemok nie je ani jeden, je to zastavaná plocha, kde pamiatková stavba neznehodnocuje jednotkovú cenu pozemku. Znalec uviedol, že pre súd už vyhotovil desiatky a mimo súdu stovky, nikdy nebol disciplinárne potrestaný, činnosť znalca vykonáva 7 rokov.

Rozsudkom OS Trnava zo dňa 24.11.2009 č. k. -266 v spojení s rozsudkom KS v Trnave zo dňa 15.11.2010 č.k. -311 bolo rozhodnuté, že odporca v 1. rade je povinný zaplatiť navrhovateľom v 1. až. 5. rade sumu 7 825,79 eur s príslušenstvom. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že nakladanie s vybratým nájomným a spôsob jeho ďalšieho použitia je nepochybne hospodárením so spoločnou vecou, v danom prípade odporca v 1. rade podľa výšky jeho spoluvlastníckeho podielu 1 nemal väčšinu, na základe ktorej by mohol prehlasovať navrhovateľov a v podstate sám rozhodnúť o tom ako naloží s peniazmi na bankovom účte, neuskutočnila sa žiadna schôdza spoluvlastníkov nehnuteľnosti, predmetom ktorej by bolo hlasovanie o návrhu odporcu na vybratie peňazí z účtu, odporca mal podľa § 139 ods. 2 O.z. najskôr iniciovať hlasovanie o návrhu na výber peňazí z bankového účtu a až v prípade rovnosti hlasov podať návrh na súd. Odporca postupoval v rozpore s citovaným ustanovením a prisvojil si sumu, ktorá mu nepatrila, čím sa bezdôvodne úmyselne obohatil, keďže mal právo uskutočniť výber peňazí z účtu, avšak nie v takej výške ako to urobil, preto ho súd zaviazal zaplatiť navrhovateľom časť výnosu z nehnuteľností pripadajúcu na jednotlivých

navrhovateľov podľa ich spoluvlastníckych podielov, ktorú si odporca vybral zo spoločného účtu bez právneho dôvodu, nakoľko presahovala jeho podiel na výnosoch podľa spoluvlastníckych podielov.

Zo spisu tun. súdu bolo zistené, že rozsudkom OS Trnava zo dňa 13.12.1994 č.k. -162, ktorý nadobudol právoplatnosť 30.12.1994 bolo zrušené spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX v k.ú. X. parc.č. XXX - zastavená plocha, dom, dvor o výmere 1162 m2 tak, že navrhovatelia v 1. a 2. rade (v uvedenom konaní vystupujúci v pozícii žalovaných) sú bezpodielovými spoluvlastníkmi celej tejto nehnuteľnosti, titulom náhrady za spoluvlastnícke podiely im bolo uložená zaplatiť D.Z. Y. a M.. D. Y., každému po 500 000 Sk. Navrhovatelia v 1. a 2. rade v uvedenom konaní mali za to, že nehnuteľnosti sa reálne rozdeliť nedajú a súhlasili zaplatiť D. Y. a M.. D. Y. za ich podiely 1 000 000 Sk, v čom sú zahrnuté aj investície vykonané D. a D. Y. na nehnuteľnosti. V podaní zo dňa 9.4.1993 navrhovateľ v 1. rade uviedol, že nehnuteľnosť začali s manželkou opravovať na základe ohlásených stavebných úprav, ktoré schválil Obvodný úrad Trnava a zabezpečili opravu časti strechy, opravu nebytového priestoru obchodu a priľahlého skladu, opravu bytovej jednotky v ich užívaní, spolu s manželkou a synmi vložili do opravy domu 192 237,90 Sk. V uvedenej veci bol súdom ustanoveným znalcom I.. M.. I. podaný znalecký posudok XX/XX, z ktorého vyplýva, že nehnuteľnosti sú reálne deliteľné. Podľa kontrolného znaleckého posudku M.. N.. I. L. zo dňa 21.3.1994 reálne rozdelenie nehnuteľností je podmienené vykonaním stavebných úprav, ktorých rozsahu musí určiť projektant a povoliť stavebný úrad.

Zo spisu tun. súdu bolo zistené, že odporcovia v 1. a 2. rade podali dňa 17.11.2000 proti navrhovateľom v 1, až 5. rade žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, v ktorej navrhli zrušiť podielové spoluvlastníctvo účastníkov k sporným nehnuteľnostiam a nehnuteľnosti prikázať do BSM odporcov v 1. a 2. rade s povinnosťou výplaty ustupujúcich spoluvlastníkov (spolu v sume 1 300 000 Sk). Uznesením OS Trnava zo dňa 22.11.2001 č.k. -49 bolo konanie v predmetnej veci zastavené pre späťvzatie návrhu, keďže sa zistilo, že predchádza konanie . V spise sa nachádza znalecký posudok M.. D. H. č. XXX/XX o zistenej cene nehnuteľnosti zo dňa 21.10.1994, vypracovaný na základe objednávky objednávateľa - navrhovateľa v 1.rade za účelom usporiadania vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v k. ú. X. na parc.č. XXX, z ktorého vyplýva, že znalec zistil cenu sporných nehnuteľností sumou 1 724 900 Sk a konštatoval, že v zmysle vlastníckych podielov, nie je nehnuteľnosť reálne deliteľná (ohľadom reálnej deliteľnosti sa v posudku nachádza táto jediná veta bez bližšieho zdôvodnenia), v tom čase boli podľa posudku spoluvlastníkmi navrhovateľ v 1. rade v podiele 1, D. Y. v 1-ine, navrhovatelia v 1. a 2. rade v 1-ine a M.. D. Y. a D. Y. v 1-ine. Na 4. strane posudku sa uvádza, že 3 izby s predsienkou na poschodí staršej časti obytno-prevádzkového objektu bol v čase ohliadky (5.10.1994) v rekonštrukcii. Z posudku nevyplýva, že by vychádzal z iného ako aktuálneho technického stavu nehnuteľností ku dňu ohliadky 5.10.1994.

Zo zmluvy o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 9.3.2010, predloženej iba v časti (str, 1 a 4), vyplýva, že ju uzavreli VÚB a.s. a navrhovateľ v 5. rade so spoludlžníčkou D. O., predmetom zmluvy bol úver bez skúmania účelu použitia, podľa Základných podmienok úveru v prílohe malo ísť o celkovú čiastku úveru 110 312,13 eur. Túto zmluvu dňa 8.9.2010 navrhovateľ v 5. rade s D. O. vypovedali písomne listom, s okamžitou platnosťou s tým, že k čerpaniu úveru nedošlo. Z potvrdenia VÚB zo dňa 22.10.2012 vyplýva, že uvedený úver je v stave ukončený - nečerpaný.

Navrhovatelia predložili Zmluvu o vkladovom účte, uzavretú medzi Slovenskou sporiteľnou a.s. a navrhovateľom v 5. rade dňa 30.10.2012, predmetom ktorej je zriadenie vkladového účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX v mene eur, s dobou viazanosti vkladu 1 mesiac. Podľa priloženého prevodného príkazu zo dňa 30.10.2012 príkazca p. Z. previedla z účtu č. XXXXXXXXX/XXXX na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX sumu 50 000 eur so správou pre prijímajúcu banku: prevod na TV. Z predloženého výpisu z účtu: Termínovaný vklad v Slovenskej sporiteľni zo dňa 30.10.2012 č. účtu: XXXXXXXXXX/ XXXX, s názvom účtu E. O. vyplýva, že dňa 30.10.2012 bola na uvedený účet pripísaná suma 50 000 eur. Z potvrdenia Prima banky zo dňa 31.10.2012 vyplýva, že navrhovateľka v 2. rade má ku dňu 31.10.2012 v ich banke vedený vkladový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom 20 073,89 eur. Zo žiadosti o uzatvorenie zmluvy o úvere (hypotekárneho typu) XXXXXX zo dňa 2.11.2012, v ktorej je ako klient označený pôvodný navrhovateľ v 3. rade Z. O. vyplýva, že požiadal o úver 35 000 eur na rekonštrukciu bytu č. XX na X. poschodí s. č. XXXX v X., zapísaného na LV č. XXXX, ktorou nehnuteľnosťou má byť

úver aj zabezpečený. Zo zmluvy o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky reg. č.: XXX/XXXXXX/XX-XXX/ XXX zo dňa 5.11.2012, uzavretej medzi VÚB a.s. ako veriteľom a navrhovateľom v 5. rade a D. O. ako dlžníkmi vyplýva, že banka sa zaviazala poskytnúť dlžníkom úver bez skúmania účelu za podmienok dohodnutých v zmluve, podľa prílohy Základné podmienky úveru reg.č.: XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, druh úveru je bezúčelová flexihypotéka, celková čiastka úveru 120 480 eur, predmet zabezpečenia rodinný dom s. č. XX na parc. č. XX/X, zapísaný SK X. na LV č. XXX v k. ú. U.-Y., v bezpodielovom spoluvlastníctve dlžníkov, parc. č. XX/X o výmere 155 m2 v podielovom spoluvlastníctve dlžníkov, a parc.č. XX/X o výmere 2299 m2 vo vlastníctve navrhovateľa v 5. rade, obe, zapísané na LV č. XXX.

Odporcovia v 1. a 2. rade predložili výpisy z 5 rôznych účtov vo VÚB Banke, typ 36 mesačný flexivklad ku dňu 31.12.2011, z toho 3 s názvom M.. A. U. (č účtov: XXXXXXXXXX/XXXX, XXXXXXXXXX/XXXX, XXXXXXXXXX/XXXX) a 2 s názvom D. U. (č. účtov:XXXXXXXXXX/XXXX,XXXXXXXXXX/XXXX ), so stavmi na účtoch k 30.12.2011 spolu v sume 369 675,64 eur s tým, že výpisy z termínovaných vkladov sa na základe všeobecných obchodných podmienok bánk zasielajú raz ročne a to k poslednému dňu v roku. Odporcovia predložili aj 5 Úradných bankových potvrdení VÚB a.s., zo dňa 16.10.2012, týkajúcich sa termínovaných účtov č. XXXXXXXXXX/XXXX (s názvom D. U.), XXXXXXXXXX/XXXX (s názvom M.. A. U.), XXXXXXXXXX/XXXX (s názvom M.. A. U.), XXXXXXXXXX/XXXX (s názvom D. U.), XXXXXXXXXX/ XXXX (s názvom D.P. U.) ku dňu 16.10.2012, z ktorých taktiež vyplývalo, že odporcovia disponujú sumou 369 675,64 eur.

Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. X. z internetového portálu zo dňa 6.11.2012 vyplýva, že nehnuteľnosti parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1162 m2 a rodinný dom (meštiansky dom) s. č. XXX, postavený na parc. č. XXX, ktoré sú nehnuteľnou kultúrnou pamiatkou (národnou kultúrnou pamiatkou), sú v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania, a to navrhovateľa v 1. rade v podiele ? vzhľadom k celku, odporcov v 1. a 2. rade ako bezpodielových spoluvlastníkov v podiele 1 vzhľadom k celku., navrhovateľov v 1. a 2. rade ako bezpodielových spoluvlastníkov v podiele 1 vzhľadom k celku a navrhovateľa v 5. rade v podiele ? vzhľadom k celku.

Z výpisu z Obchodného registra OS Trnava zo dňa 6.11.2012 obchodnej spoločnosti pod obchodným menom: Lackovich a syn spol. s r.o., so sídlom: Múzejné nám. 1, Trnava, IČO: 18046975, vyplýva, že spoločnosť bola do obchodného registra zapísaná 29.8.1991, jej spoločníčkou bola od 29.8.1991 do 18.11.1993 a od 7.11.1994 do 27.5.1998 M.. U. U., od 7.11.1994 do 27.5.1998 bol spoločníkom aj pôvodný navrhovateľ v 3. rade, od začiatku sú spoločníkmi navrhovatelia v 1., 2. a 5. rade, konateľmi sú navrhovatelia v 2. a 5. rade, základné imanie je zapísané ešte v slovenských korunách v sume 316 000 Sk. Z Listín uložených v zbierke listín OS Trnava, zo dňa 6.11.2012 vyplýva, že uvedená obchodná spoločnosť v zbierke listín nemá zatiaľ uložené žiadne listiny.

Už v podaní zo dňa 26.1.2002 navrhovatelia v 1. a 2. rade uviedli, že do rekonštrukčných prác v r. 1992-1994 vložili svoje úspory vo výške 1 000 000 Sk, byty synov v spornej nehnuteľnosti zrekonštruovali nákladom 800 000 Sk a nebytové priestory nákladom 200 000 Sk. V podaní zo dňa 16.4.2002 uviedli, že z pôžičky 862 450 Sk im odporcovia uhradili iba 750 000 Sk, z ďalšieho podania vyplýva, že 13.12.1994 obdržali vkladnú knižku s obnosom 750 000 Sk od M.. U. O. a zvyšná suma 112 450 Sk mala byť ako ich pôžička poskytnutá do spoločnosti Lackovich a syn s.r.o. a neskôr im vrátená, čo však mala na polícii účtovníčka spoločnosti, ich bývalá nevesta M.. U. O. poprieť, ak táto suma nebola zaevidovaná ako vstup do spoločnosti, jedná sa o bezdôvodné obohatenie, ktorého sa dopustili odporcovia a osoba, ktorej sumu 862 450 Sk dňa 8.12.1994 poslali do Trnavy. Navrhovateľ v 1. rade na pojednávaní dňa 11.2.2003 uviedol, že rekonštrukcia predmetnej nehnuteľnosti, ktorú hradil on v sume 1 000 000 Sk nie je započítaná v znaleckom posudku M.. H., takto sa dohodol so svojou sestrou, ďalej sa s ňou dohodol v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , že jej zaplatí za predaj spoluvlastníckeho podielu sumu 1 000 000 Sk. V podaní zo dňa 27.5.2009, adresovanom odvolaciemu súdu navrhovateľ v 1. rade uviedol, že sa súd nezaoberal jeho tvrdeniami o vynaložených nákladoch na rekonštrukciu domu, hradenú rodinou O., predložil niekoľko rukou písaných nepodpísaných listín označených ako Rekonštrukčné výdavky spolu 1991-1999 materiál, výdavky v roku 1999 (nie je zrejmé z čoho pozostáva suma), 1998 (výdavky špecifikované iba sumami bez uvedenia o aké výdavky ide, bez predloženia dokladov), 1997 (nie je zrejmé z čoho pozostáva suma výdavkov), 1996 (napr. do výdavkov zahrnul aj súdny poplatok za návrh v sume 19 140 Sk, ktorý bol vyrúbený navrhovateľom v 1. a 2. rade v konaní vedenom na OS Trnava pod sp. zn. , príjmový doklad na doinkasovanie poistného je bez preukázania, že sa poistka vzťahuje na sporné nehnuteľnosti,

ostatné doklady bez preukázania, že ide o náklady práve na sporné nehnuteľnosti), 1995 (iba z faktúry Energoservisu s.r.o. zo dňa 19.6.1995 na sumu 292,10 Sk je zrejmé, že sú navrhovateľovi v 1. rade faktúrované práce za vypracovanie kalkulácie a ocenenie stav. prác - úprav na obytnom dome na D. P.. v X., z ostatných dokladov nie je zrejmé či ide o investície týkajúce sa spornej nehnuteľnosti, čo sa týka aj dokladov v Ďalej uvedených rokoch), 1994 (do výdavkov zahrnul aj platbu notárovi v sume 16 760 Sk za notárske zápisnice P. XXX,XXX, P. XXX,XXX/XXXX a platbu v sume 3800 Sk za znalecký posudok M.. H.), 1993, 1992, 1991 s číselnými údajmi o výdavkoch, ktoré podľa zhrnutia predstavujú za roky 1991-1999 sumu 1 064 920,60 Sk, predložil väčšie množstvo faktúr, pokladničných dokladov, dodacích listov a pod.. Predložil aj oznámenie Obvodného úradu životného prostredia Trnava, z ktorého vyplýva, že navrhovatelia v 1. a 2. rade a bývalí spoluvlastníci sporných nehnuteľností manželia Y. 8.4.1991 ohlásili stavebné úpravy a udržovacie práce na meštianskom dome, ktoré sa týkajú obnovenia vnútorných omietok vonkajších fasád, uskutočnenie dostatočnej hydroizolácie muriva, výmena podláh doskových a tehlových za keramickú dlažbu, uskutočnenie drobných murárskych prác (priečky), obklad a výmena WC, vane a umývadiel, výmena atypických okien a dverí, rekonštrukcia elektroinštalácií a zdravotechniky, proti uskutočneniu stavebnej úpravy a udržovacích prác v uvedenom rozsahu nemal úrad námietok. Tieto tvrdenia navrhovateľov súd posúdil ako návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v tzv. širšom zmysle, ktorým sa domáhali od odporcov zaplatenia sumy 1 064 920,60 Sk titulom investícii do sporných nehnuteľností a sumy 112 450 Sk titulom doplatku kúpnej ceny za sporné nehnuteľnosti.

Podľa súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

Podľa (z. č. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „O.z.“) ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle je judicium duplex, t.j. konaním, v ktorom súd nie je viazaný návrhom spoluvlastníka o spôsobe zrušenia i rozdelenia nehnuteľností, ale môže rozhodnúť aj inak ( ). v upravuje jednotlivé taxatívne spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje ich poradie (1/ rozdelenie veci, 2/prikázanie veci za náhradu, 3/nariadenie jej predaja), ktoré je pre súd záväzné (viď R 1/89, Rc 54/73, Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. , sp.zn. ). Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci. Zo systematiky právnej úpravy ( O.z.) vyplýva, že uvedené pravidlo sa má použiť na každý spôsob vyporiadania (pri reálnom rozdelení i prikázaní veci), mimo predaja veci. Pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci - jej reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. Prihliadnutie na veľkosť podielov neznamená, že v každom prípade súd bude rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu. To znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto prichádza i finančná náhrada (reálne rozdelenie veci tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania). Pritom súd dbá, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci alebo aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov. Zohľadňovanie veľkosti podielov musí v rovnováhe korešpondovať účelnému rozdeleniu veci; preto pri konkrétnom konečnom rozdelení veci je potrebné zisťovať účelné využitie každej novovzniknutej veci i veci nachádzajúcej sa na nej napr. stavby. Pritom súd dbá, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci alebo aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov. Určujúcim hľadiskom

pre možnosť reálneho rozdelenia pozemku na viac samostatných pozemkov je zistenie, či u novo vzniknutých pozemkov je zabezpečený prístup z komunikácie, a to buď priamo z komunikácie alebo cestou po cudzom pozemku. Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemku zastavaného stavbou, súd vždy prihliada na to, aby rozdelením pozemku nebol vlastníkovi stavby znemožnený prístup k stavbe, zabránené v jej riadnom užívaní vrátane bežného udržiavania, či údržby alebo opravy. Pokiaľ pre zachovanie prístupu k stavbe, alebo na pozemok sú potrebné stavebné úpravy, súd si vždy zadováži príslušné vyjadrenie stavebného úradu na zistenie možnosti realizácie stavebných úprav z hľadiska stavebných predpisov.

V predmetnej veci súd po vykonaní navrhovaného dokazovania prišiel k záveru, že za zhodné a preukázané je možné považovať skutkové tvrdenia účastníkov o okruhu spoluvlastníkov sporných nehnuteľností uvedených vo výroku tohto rozsudku (ktorými sú navrhovatelia v 1., 2. a 5. rade a odporcovia v 1. a 2. rade), o výške ich spoluvlastníckych podielov v sporných nehnuteľnostiach (navrhovateľ v 1. rade podiel ? vzhľadom k celku, odporcovia v 1. a 2. rade ako bezpodieloví spoluvlastníci v podiel 1 vzhľadom k celku, navrhovatelia v 1. a 2. rade ako bezpodieloví spoluvlastníci podiel 1 vzhľadom k celku a navrhovateľ v 5. rade podiel ? vzhľadom k celku) a ich tvrdenia, že nemienia zotrvať v podielovom spoluvlastníctve k sporným nehnuteľnostiam a želajú si jeho zrušenie a vyporiadanie, o ktorom sa však nevedia dohodnúť mimosúdne.

Sporným zostalo to, či sú alebo nie sú sporné nehnuteľnosti reálne deliteľné spôsobmi aké navrhol vo svojom znaleckom posudku znalec M.. C.. Odporcovia mali za to, že sporné nehnuteľnosti sú reálne deliteľné spôsobmi uvedenými v jeho znaleckom posudku, navrhovatelia dlho tvrdili, že nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, potom naopak tvrdili, že nehnuteľnosti síce sú reálne deliteľné, avšak iným spôsobom ako navrhuje znalec, na preukázanie tohto svojho tvrdenia žiadne ďalšie dokazovanie nenavrhovali, obe sporové strany na túto otázku menili názor (v podstate sa dá povedať, že pred súdom tvrdili reálnu nedeliteľnosť a pri mimosúdnych návrhoch sa pokúšali aj o reálnu deľbu, avšak neprišli k zhode). Vzhľadom k tomu, že znalec navrhol reálne rozdelenie nehnuteľností spôsobom, podľa ktorého by pamiatková stavba, ktorá nie je reálne deliteľná, pripadla spolu s polovicou pozemku jednej sporovej strane a druhá polovica pozemku by pripadla druhej sporovej strane, bolo zrejmé, že aby súd mohol pristúpiť k reálnej deľbe podľa prvej alternatívy znaleckého posudku M.. C., ktorá sa znalcovi i súdu javila účelnejšia bolo potrebné: 1. najprv zistiť solventnosť oboch sporových strán, keďže v prípade znalcom navrhnutej prvej alternatívy reálnej deľby by minimálne 1 sporová strana musela preukázať, že disponuje minimálne sumou 54.531,89 eur na vyplatenie protistrany na vyrovnanie podielov (vychádzajúc z aktuálneho doplnku posudku M.. Z.), 2. až v prípade preukázania takejto solventnosti aspoň jednou zo sporových strán a zároveň jej záujmu o reálnu deľbu spôsobom, pri ktorom by jej pripadlo viac ako vlastní t. č. s povinnosťou výplaty druhej sporovej strany, by bolo z dôvodu hospodárnosti možné dať vyhotoviť geometrický plán (v spise sa nachádzajú iba geometrické nákresy vyhotovené znalcom M.. C.), s čím by boli spojené vysoké náklady, ktoré v prípade nepreukázania solventnosti ani na jednej zo sporových strán v uvedenom rozsahu alebo nezáujme o takýto spôsob deľby, by nebolo nutné vynaložiť a sporné nehnuteľnosti by boli považované za reálne nedeliteľné a pristúpilo by sa k druhej možnosti vyporiadania. Rovnako prikázanie celých nehnuteľností jednej sporovej strane predpokladá preukázanie solventnosti minimálne v rozsahu 183 000 eur aspoň jednou sporovou stranou.

Súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť im viac ako žiadajú, na druhej strane však zákon taxatívne ustanovuje spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje ich poradie, pričom prvé je reálne rozdelenie nehnuteľností (iba v prípade ak súd ustáli, že nie je možné, nastupuje druhá možnosť - prikázanie nehnuteľností za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom). V predmetnej veci súdom ustanovený znalec M.. C. v znaleckom posudku navrhol pre reálnu nedeliteľnosť pamiatkovo chránenej stavby (kultúrnej pamiatky) 2 alternatívy reálneho rozdelenia, obe však nepomerné k veľkosti pôvodných podielov spoluvlastníkov, z čoho by vyplývala vysoká výplatová povinnosť ostatným čiastočne ustupujúcim spoluvlastníkom. Na základe toho súd prišiel k záveru, že vykonanie ďalšieho dokazovania je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (hoci účastníci v konkrétnom štádiu konania už vykonanie ďalšieho dokazovania nenavrhovali a podľa súd môže iba výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ich vykonanie je podmienené nevyhnutnosťou ich vykonania pre rozhodnutie vo veci), konkrétne mal súd za to, že je potrebné preukázanie solventnosti na vyrovnanie spoluvlastníckych podielov ostatných spoluvlastníkov, a v prípade preukázania dostatočnej solventnosti a záujmu niektorej zo sporových strán o reálne rozdelenie podľa alternatív v znaleckom posudku M.. C., by totiž bolo potrebné aj vyhotovenie geometrického

plánu, na základe ktorého dochádza k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva a ktorý sa stáva súčasťou rozsudku. Ide teda o dôkazy, ktorých vykonanie bolo nevyhnutné v súvislosti s právnym posúdením veci pri aplikácii predpisu kogentnej povahy. Na základe uvedeného súd vyzval účastníkov konania na preukázanie ich solventnosti relevantným spôsobom (vkladná knižka, výpis z bankového účtu a pod.) a uložil im záväzne sa vyjadriť, či v prípade reálnej deľby sporných nehnuteľností podľa I. alternatívy znaleckého posudku M.. C. súhlasia s prikázaním pamiatkovej stavby a polovice pozemku do ich výlučného vlastníctva, resp. spoluvlastníctva a s kým (potrebné presne uviesť) s povinnosťou výplaty ostatných spoluvlastníkov na vyrovnanie ich podielov, keďže by išlo v prípade takéhoto reálneho rozdelenia o výrazný nepomer k veľkosti pôvodných podielov.

Obe sporové strany vzácne zhodne uviedli, že nemajú záujem o takýto spôsob deľby a nie sú ochotné prevziať pri reálnej deľbe ani podľa jednej z alternatív viac ako vlastnia t.č. s povinnosťou výplaty druhej sporovej strany, preto súd prišiel k záveru, že sporné nehnuteľnosti je potrebné považovať za reálne nedeliteľné, avšak z dôvodov vyššie uvedených a nie z dôvodov tvrdených navrhovateľmi t. j. že otázka možnosti reálnej deľby bola záväzne vyriešená v inom súdnom konaní s inými - predchádzajúcimi spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, alebo preto, že reálna deľba je možná len v pomere 50%:50%, s ktorými sa súd nestotožnil.

Súd teda pristúpil k druhej možnosti vyporiadania, ktorou je prikázanie veci za náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, pri ktorej je potrebné prihliadnuť na veľkosť spoluvlastníckych podielov, na účelné využitie veci a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.

V predmetnej veci majú najväčší spoluvlastnícky podiel odporcovia v 1. a 2. rade, ktorí ako bezpodieloví spoluvlastníci vlastnia sporné nehnuteľnosti v podiele 1 vzhľadom k celku, druhým najväčším podielovým spoluvlastníkom je navrhovateľ v 1. rade, ktorý ako výlučný vlastník vlastní spoluvlastnícky podiel ? vzhľadom k celku a spolu s navrhovateľkou v 2. rade ako bezpodieloví spoluvlastníci vlastnia 1 vzhľadom k celku, najmenší spoluvlastnícky podiel vlastní navrhovateľ v 5. rade, a to ? vzhľadom k celku.

Ani jeden z účastníkov konania vo veci samej nie je odkázaný na bývanie v sporných nehnuteľnostiach, bytovú otázku majú všetci vyriešenú iným spôsobom (navrhovatelia v 1. a 2. rade vlastnia v X. byt, navrhovateľ v 5. rade vlastní dom v X. H., U. - Y., odporcovia v 1. a 2. rade vlastnia dom na H., všetci v uvedených nehnuteľnostiach aktuálne bývajú). Navrhovatelia tvrdia, že sú bytostne odkázaný na bývanie v sporných nehnuteľnostiach a chcú v sporných nehnuteľnostiach bývať aj podnikať v rámci obchodnej spoločnosti Lackovich a syn s.r.o.. Čo sa týka podnikania, vzhľadom na dlhoročné nevyvíjanie podnikateľskej činnosti uvedenej obchodnej spoločnosti, nesledovanie ani minimálnych zákonných povinností súvisiacich s podnikaním (napr. nezosúladenie stavu zápisu obchodnej spoločnosti v obchodnom registri s príslušnými predpismi) i s prihliadnutím na vek a zdravotný stav navrhovateľov v 1. a 2. rade a bydlisko i pracovisko navrhovateľa v 5. rade vo vzdialenom mieste, sa súdu toto ich tvrdenie javí ako účelové.

Naopak rodové a citové väzby k sporným nehnuteľnostiach svedčia v predmetnej veci výlučne v prospech navrhovateľov, keď navrhovatelia v 1. a 5. rade sa v nehnuteľnosti narodili, vyrástli v nej, všetci navrhovatelia v spornej nehnuteľnosti určitý čas bývali a napriek tomu, že majú iným spôsobom vyriešenú bytovú otázku, ich skutočný záujem o bývanie v nehnuteľnosti po jej rekonštrukcii možno minimálne u navrhovateľov v 1. a 2. rade predpokladať. V ich prospech svedčí i skutočnosť, že rodina navrhovateľov v spornej nehnuteľnosti býva už niekoľko generácií.

Násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom v predmetnej veci účastníkmi nebolo tvrdené.

Z vykonaného dokazovania sa však podáva, že navrhovatelia (najmä navrhovatelia v 1. a 2. rade) nemajú celkom realistický pohľad na otázku ich finančných možností nehnuteľnosti riadne udržiavať a rekonštruovať do stavu zodpovedajúcemu skutočnosti, že sa jedná o národnú kultúrnu pamiatku, čomu napovedá okrem terajšieho havarijného stavu meštianskeho domu (za ktorý minimálne čiastočne navrhovatelia zodpovedajú), aj nutnosť prevodu polovice nehnuteľností na odporcov z dôvodu prebiehajúcej exekúcie voči navrhovateľom v 1. a 2. rade na základe návrhu predchádzajúcich spoluvlastníkov nehnuteľností z dôvodu nevyplatenia im navrhovateľmi v 1. a 2. rade náhrady za ich spoluvlastnícke podiely, ďalej tomu svedčí aj skutočnosť, že navrhovatelia v 1. a 2. rade neuniesli

dôkazné bremeno v otázke preukázania ich solventnosti na vyplatenie primeranej náhrady ustupujúcim spoluvlastníkom (solventnosť preukázala navrhovateľka v 2. rade iba do výšky 20 073,89 eur), nehovoriac o predpokladaných mimoriadne vysokých prostriedkoch na z dôvodu havarijného stavu nevyhnutnú rekonštrukciu nehnuteľností, na ktorú by podľa názoru súdu nepostačovali prostriedky z predaja bytu navrhovateľov v 1. a 2. rade (o ktorom uviedli, že by ho za týmto účelom predali), nehovoriac o nie celkom uveriteľnom pláne navrhovateľov v 1. a 2. rade v ich veku a zdravotnom stave predať byt a ešte pred rekonštrukciou sa nasťahovať do 2-izbového bytu ich syna Z. v meštianskom dome, ktorý tu žije s 2 deťmi. Navrhovateľom v 5. rade preukazovanú solventnosť (v snahe preukázať ju za všetkých navrhovateľov, keď pominieme solventnosť navrhovateľky v 2. rade do výšky 20 073,89 eur) možno považovať za dôvodne spochybnenú, keď výhrady odporcov týkajúce sa skutočnosti, že spoludlžníčkou úveru sa má stať manželka navrhovateľa v 5. rade možno považovať za dôvodné, keďže manželka nepatrí do okruhu spoluvlastníkov a svoje rozhodnutie týkajúce sa čerpania úveru môže zmeniť. Taktiež založenie vkladového účtu a v rovnaký deň vloženie sumy 50 000 eur na účet treťou osobou až po výzve na preukázanie solventnosti zo strany súdu nemožno považovať za preukázanie solventnosti porovnateľným spôsobom ako je preukázanie dlhodobo uložených finančných prostriedkov. Naopak odporcovia preukázali svoju solventnosť vo výške dvojnásobne prevyšujúcej všeobecnú hodnotu podielov navrhovateľov podľa aktuálneho znaleckého posudku, z čoho je zrejmé, že odporcovia jednoznačne disponujú prostriedkami na vyplatenie navrhovateľov i na ďalšiu rekonštrukciu nehnuteľností.

Nemožno dôvodne popierať, že pravdepodobnosť pravdivosti tvrdenia odporcov, že nehnuteľnosti chcú použiť na zabezpečenie bývania a štartu do života ich vnúčat O. - detí navrhovateľa v 5. rade a tiež vnúčat navrhovateľov v 1. a 2. rade je vysoká s poukazom na to, že v sporných nehnuteľnostiach vnúčatá vyrástli a finančné možnosti odporcom dovoľujú takto sa o ne postarať, naviac v takomto prípade by bolo naplnené aj želanie rodiny navrhovateľov, aby nehnuteľnosti zostali v rodine.

Taktiež sa javí ako vhodnejšie riešenie nevytvárať nové podielové spoluvlastníctvo medzi osobami rozdielnych generácií ale nehnuteľnosť v celosti radšej prikázať do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, najmä ak v konaní bola preukázaná reálna nedeliteľnosť meštianskeho domu.

Na základe všetkých uvedených skutočností súd prišiel k záveru, že pre účelné využitie veci je vhodnejšie prikázanie celej veci odporcom do ich BSM za primeranú náhradu navrhovateľom.

Primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti je príslušný podiel všeobecnej ceny veci, ktorá by mala vyjadrovať cenu nehnuteľnosti nielen v závislosti od druhu stavby, jej veľkosti, použitých stavebných materiálov, jej vybavenia, konštrukcie, údržby a veku, výmery, kultúry pozemku a jeho bonity, ale aj so zreteľom na v danom mieste a čase existujúcu situáciu na trhu s nehnuteľnosťami rovnakého (porovnateľného) druhu. Všeobecná cena je cenou, za ktorú by bolo možné nehnuteľnosť predať alebo kúpiť v mieste, kde sa nachádza, t.j. cena ovplyvnená ponukou a dopytom po nehnuteľnostiach na určitom mieste a čase. Pre určenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Len všeobecná cena nehnuteľnosti zistená v rozhodnom čase ( ) je rozhodujúcou pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti.

Pri určení všeobecnej ceny veci súd vychádzal najmä zo Znaleckého posudku Doplnok číslo 1 ku znaleckému posudku XX/XXXX zo dňa 31.5.2012 znalca M.. O. Z., ktorý spĺňal všetky vyššie uvedené kritériá, preto za všeobecnú cenu veci súd považoval sumu 366 000 eur, a preto uložil odporcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom náhradu za ich spoluvlastnícke podiely takto: navrhovateľovi v 1. rade v sume 45 750 eur, navrhovateľom v 1. a 2. rade v sume 91 500 eur a navrhovateľovi v 5. rade v sume 45 750 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, keď primeranú cenu určil zodpovedajúcim podielom z celej ceny veci, nie cenou, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel.

Na základe uvedeného v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam ich prikázaním odporcom v 1. a 2. rade do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov za náhradu navrhovateľom tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

V rámci zrušenia spoluvlastníctva možno vykonať aj vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, avšak len na základe návrhu účastníka ( ) alebo vzájomného návrhu (, ). Pokiaľ návrh na takéto vyporiadanie nebol urobený a nebol podaný ani vzájomný návrh, vyporiadanie v širšom slova zmysle nemožno vykonať. O návrhu (vzájomnom návrhu), ktorým sa požaduje zaplatenie určitej sumy z dôvodu širšieho vyporiadania, však vždy treba rozhodnúť samostatným výrokom rozsudku, a nielen v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel. Je to z toho dôvodu, že pohľadávka z titulu zaplatenia náhrady za spoluvlastnícky podiel vzniká až právoplatnosťou rozsudku o zrušení spoluvlastníctva, kým pohľadávka z vynaložených nákladov vzniká od okamihu ich vynaloženia. Súd je týmto dispozitívnym procesným úkonom viazaný a rozhoduje o ňom na základe zisteného skutkového stavu veci.

V predmetnej veci bol navrhovateľmi podaný návrh na vyporiadanie v širšom slova zmysle, ktorým sa domáhali od odporcov zaplatenia sumy 1 064 920,60 Sk titulom investícií navrhovateľov do rekonštrukcie sporných nehnuteľností a sumy 112 450 Sk titulom doplatku kúpnej ceny za sporné nehnuteľnosti. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že odporcovia v 1. a 2. rade zaplatili navrhovateľom v 1. a 2. rade riadne celú kúpnu cenu za sporné nehnuteľnosti (preukázané kúpnou zmluvou spísanou do notárskej zápisnice, bankovou zloženkou a vkladnou knižkou a tiež zhodnými tvrdeniami účastníkov, i keď navrhovateľov v 1. a 2. rade iba v úvode konania, keď neskoršie zmenené tvrdenia navrhovateľov súd považoval za účelové, keďže uviedli, že 13.12.1994 obdržali vkladnú knižku s obnosom 750 000 Sk od M.. U. O. a zvyšná suma 112 450 Sk mala byť ako ich pôžička poskytnutá do spoločnosti Lackovich a syn s.r.o. a neskôr im vrátená, otázku zaúčtovania uvedenej sumy pôžičky v spoločnosti súd nepovažoval za relevantnú pre posudzovanie zaplatenia kúpnej zmluvy). Ďalej mal súd za preukázané, a to tvrdeniami odporcov a pripojeným spisovým materiálom sp. zn.11C/40/1993 tun. súdu (v ktorom sami navrhovatelia v 1. a 2. rade uviedli, že nehnuteľnosť začali opravovať na základe ohlásených stavebných úprav, ktoré schválil Obvodný úrad Trnava a zabezpečili opravu časti strechy, opravu nebytového priestoru obchodu a priľahlého skladu, opravu bytovej jednotky v ich užívaní, a spolu so synmi vložili do opravy domu 192 237,90 Sk a tiež z oznámenia Obvodného úradu životného prostredia Trnava vyplýva, že navrhovatelia v 1. a 2. rade a bývalí spoluvlastníci sporných nehnuteľností manželia Y. už dňa 8.4.1991 ohlásili stavebné úpravy a udržovacie práce na meštianskom dome, ktoré sa týkajú obnovenia vnútorných omietok vonkajších fasád, uskutočnenie dostatočnej hydroizolácie muriva, výmena podláh doskových a tehlových za keramickú dlažbu, uskutočnenie drobných murárskych prác (priečky), obklad a výmena WC, vane a umývadiel, výmena atypických okien a dverí, rekonštrukcia elektroinštalácií a zdravotechniky, proti uskutočneniu stavebnej úpravy a udržovacích prác v uvedenom rozsahu nemal úrad námietok.), že posledná relevantná rekonštrukcia sporných nehnuteľností spadá do obdobia predchádzajúceho vzniku spoluvlastníctva odporcov v 1. a 2. rade k sporným nehnuteľnostiam (teda toto majetkové právo nevzniklo medzi účastníkmi v súvislosti s existenciou ich podielového spoluvlastníctva k veci a preto zrušením podielového spoluvlastníctva nie je žiaden zo spoluvlastníkov z tohto dôvodu dotknutý), tvrdenie navrhovateľov, že rekonštrukcia prebiehala až do r. 1999 súd považoval za účelové a nimi nepreukázané a preinvestovanie sumy 1 000 000 Sk taktiež za nepreukázané, keď dôkazy predložené navrhovateľmi prinvestovanie sumy nepreukazovali v žiadnej výške, navrhovatelia neurobili žiadne skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo zrejmé aké práce presne a kedy previedli, kým, aká bola hodnota týchto prác a pod.. Svoje tvrdenia spochybnili samotní navrhovatelia keď uviedli, že cena rekonštrukčných prác nebola zohľadnená v znaleckom posudku M.. H., ani pri vyporiadaní spoluvlastníctva s predchádzajúcimi spoluvlastníkmi nehnuteľností, z čoho vyplýva, že ak aj takéto právo vzniklo, vzniklo pred tým ako sa stali spoluvlastníkmi odporcovia a nemohlo vzniknúť voči nim. Aj navrhovateľ v 5. rade uviedol, že rekonštrukcia prebiehala v r. 1991-1995.

Rozhodnutie o trovách konania súd podľa vyhradil samostatnému rozhodnutiu po právoplatnosti tohto uznesenia, nakoľko v predmetnej veci ide o zložitý prípad, vystupuje v nej väčší počet účastníkov konania, keď účasť niektorých z nich už skončila vo veci samej právoplatným zastavením konania, avšak stále trvá v časti o trovách konania, účasť zostávajúcich je tu stále vo veci samej aj v časti o trovách konania a v predmetnej veci bude potrebné rozhodovať podľa a aj podľa iných ustanovení o trovách konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z. č. v znení nesk. predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.