Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5To-30-2014.pdf
PDF · 97.56 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/30/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Biednikovej a sudcov JUDr. Pavla Sládka a JUDr. Ivana Ilavského v trestnej veci obžalovaného F. S. , pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 12.3.2014 sp. zn. 2T/157/2012, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. mája 2014 takto
rozhodol:
I.
Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný F. S., nar. X.X.XXXX v Y., trvale bytom K. č. XXX, prechodne bytom K. č. XXX, t. č. vo väzbe v ÚVV Leopoldov odsudzuje
podľa § 173 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j/, Tr. zák. § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 /tri/ roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. súd ukladá obžalovanému aj trest prepadnutia veci a to 1 ks sklenená trubička vsunutá do plastovej trubičky, 1 ks digitálna váha, 1 ks sklenená fajka. Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát. II. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora, sa z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného F. S. za vinného zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 173 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že od presne nezistenej doby do 01.55 hod. dňa 04.06.2012 v Piešťanoch, na ulici Vrbovská, za svetelnou križovatkou ulíc Krajinská a Bratislavská, a na iných miestach, v osobnom motorovom vozidle značky Alfa Romeo 156 Sportwagon, evidenčného čísla NM-XXXBN, v modrom plastovom sude, prechovával 3.659,00 g predmetu určeného na nedovolenú výrobu rastlinného materiálu rodu Cannabis, a získal tým pre seba alebo iného väčší prospech, teda najmenej 9.691,70 Euro, pričom rastliny rodu konope Cannabis sú podľa zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných, psychotropných látkach a prípravkov v znení neskorších predpisov zaradené do I. skupiny omamných látok.
Za to mu bol uložený podľa § 173 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 5 /päť/ rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho súd pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. súd uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci a to : -1 ks sklenená trubička vsunutá do plastovej trubičky, -1 ks digitálna váha -1 ks sklenená fajka. Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor i obžalovaný. Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. a vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom návrhu znovu prejednal. Poukázal na to, že sa nestotožnil s tým, ako okresný súd posúdil žalovaný skutok, keď tento svoje odôvodnenie oprel o argument, že v posudzovanom prípade nebol prechovávaný upotrebiteľný suchý rastlinný materiál rodu Cannabis, ale išlo o zelené rastliny. Zelený materiál bolo potrebné upraviť ďalším postupom a prvostupňový súd vyslovil názor, že je zrejmé, že samotné zelené rastliny v stave v akom boli zaistené same osebe bez ďalšieho viacstupňového spracovania neobsahujú omamnú ani psychotropnú látku a preto ich možno klasifikovať ako predmet určený na nedovolenú výrobu omamnej alebo psychotropnej látky. Prvostupňový súd sa ale nezaoberal otázkou, či rastliny rodu Cannabis v stave v akom boli zaistené, nie sú už same o sebe omamnou látkou v zmysle § 130 ods. 5 Tr. zák. Nesprávne sú teda posúdené ako predmet určený k výrobe omamných látok v zmysle § 173 Tr. zák. takéto úvahy súdu sú v rozpore s ustanoveniami zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach , psychotropných látkach a v prípravkoch v znení neskorších predpisov. Obdobný právny názor je uvedený aj v rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. R 19/2004. Záverom okresný prokurátor poukázal na to, že v uvedenej trestnej veci krajský súd ako súd odvolací nespochybnil právnu kvalifikáciu skutku, pre ktorý bola dňa 22.10.2012 podaná obžaloba. V písomných dôvodoch odvolania obžalovaného, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu sa obžalovaný domáhal toho, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Namietal výrok o vine, vyčíslenie hodnoty drogy a porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom ako i konanie , ktoré rozsudku predchádzalo. Vo vzťahu k výroku o vine poukázal na to, že pri prevahe poľahčujúcich okolností sa znižuje horná hranica trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. o jednu tretinu, čo znamená, že v danom prípade je trestnou sadzbou rozpätie 3 roky až 6 rokov a 4 mesiace. Uloženie trestu v hornej polovici trestnej sadzby bez primeraného odôvodnenia sa javí ako neprimerane prísne bez zjavnej príčiny, keď aj najprísnejší odsek 3 § 173 Tr. zák. určuje dolnú hranicu trestu odňatia slobody výmerou 4 rokov. Vo vzťahu k vyčísleniu hodnoty drogy poukázal na to, že táto bola určená na základe dôkazu správy Národnej kriminálnej agentúry , ktorej pravdivosť a vierohodnosť údajov nie je možné žiadnym spôsobom overiť. Súd i obžaloba vychádzajú z pravdivosti údajov uvedených v správe, obhajoba však správu spochybňuje a zdôrazňuje, že táto správa je nepreskúmateľná, pretože polícia môže uviesť čokoľvek. Právna kvalifikácia skutku podľa odseku 2 § 173 Tr. zák. je pritom postavená výlučne na predpoklade pravdivosti správy Národnej kriminálnej agentúry, ktorú nie je možné žiadnym spôsobom overiť. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 268/2011 zo dňa 22.9.2011, ktoré pripojil k predchádzajúcim odvolaniam. Za zásadnú otázku považuje obžalovaný, prečo sa hodnota zelených rastlín určovala v danej veci cez hodnotu finálneho produktu, a v tomto smere obhajoba za týchto okolností pripúšťa právnu kvalifikáciu len podľa odseku 1 § 173 Tr. zák.
Zároveň namietal, že založiť vinu na hodnote určovanej čiernym trhom je samo o sebe porušením práva na spravodlivé súdne konanie, pretože čierny trh nie je pojem predpokladaný niektorým z ustanovení Trestného zákona. Nezodpovedá určovanie hodnoty niečoho na čiernom trhu ustanoveniam § 124 až 126 Tr. zák. a je s týmito ustanoveniami v rozpore a tieto ustanovenia sú tak porušené. Vo vzťahu ku konaniu, ktoré predchádzalo rozsudku namietal, že nie je možné vylúčiť, že množstvo dávok určené znaleckým skúmaním je skreslené spôsobom spracovania zaistenej zelenej rastliny. Obhajoba tvrdí, že v zaistenom množstve sa mohli nachádzať odrody rastlín bez obsahu THC alebo z jeho veľmi nízkym obsahom. Znalci sa touto možnosťou nezaoberali, pričom znalkyňa Ing. Fikarová nevedela uviesť odrody rastlín, to by mohol urobiť podľa jej slov len botanik.
Tým, že znalci všetko vysušili, zmiešali a vzorku vybrali z takto zmiešaného materiálu, nie je možné vylúčiť, že tak ovplyvnili i právnu kvalifikáciu skutku, konkrétne hodnotu zaistenej drogy. Vo vzťahu k nezákonnosti zabezpečeného dôkazu poukázal na nezákonný postup zasahujúcich policajtov, ktorí robili prehliadku vozidla, kde mali nájsť sud so zelenými rastlinami rodu Cannabis. Uviedol, že od momentu, keď sa svedok strž. S. N. dozvedel alebo minimálne nadobudol dôvodné podozrenie, že vo vozidle je droga, nemohol ďalej pokračovať vo vykonávaní služobného zákroku, ale mal postupovať podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku. V ďalšom poukázal na odôvodnenie príkazu na prehliadku motorového vozidla, ktoré riadil obžalovaný, ktoré vychádza z niečoho čo nie je procesne nikde zadokumentované, konkrétne z toho , že hliadka polície , ktorá kontrolovala vozidlo spozorovala cez zadné okno v batožinovom priestore modrý plastový sud, že obžalovaný uviedol, že sa v sude nachádza marihuana, čo je v rozpore s inými procesne zadokumentovanými dôkazmi. V ďalšom poukázal na to, že k otvoreniu kufra vozidla došlo z dôvodu kontroly povinnej výbavy vozidla. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podali odvolatelia odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo tomuto výroku a tak zistil, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné, a to vo vzťahu výroku o vine, naproti tomu odvolanie okresného prokurátora dôvodné nie je. Predovšetkým treba uviesť, že odvolací súd sa už vecou zaoberal, a rozhodol uznesením zo dňa 18.6.2013 sp. zn. 5To/48/2013, ďalej uznesením 5To/93/2013 zo dňa 29.10.2013 a napokon uznesením 5To/2/2014 zo dňa 28.1.2014. Odvolací súd v uznesení sp. zn. 5To/48/2013 sa podrobne zaoberal otázkou namietanej nezákonnosti získaných dôkazov, rozviedol úvahy, ktorými sa riadil, a k tejto otázke nemá čo dodať. Odvolací súd citovaným uznesením navrhol doplniť dokazovanie v tom smere, aby okresný súd zadovážil Národnú správu o stave drogových závislostí a kontrole drog na Slovensku. Úlohou okresného súdu bolo zistiť, ako sa marihuana predávala v rozhodnom období v trnavskom kraji, či bol zaznamenaný predaj aj v hmotnosti prevyšujúcej gramy, predaj na pol kila, prípadne aj vyšší, a či sa cena pri predaji vo väčšej hmotnosti líšila od ceny pri predaji na gramy. K týmto otázkam vychádzajúcim zo správy o Stave drogových závislostí a kontroly drog na Slovensku nariadil dopočuť tak spracovateľa znaleckého posudku ako aj spracovateľa vyčíslenia hodnoty drogy. Okresný súd po zrušení a vrátení veci postupoval v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, správu však nezabezpečil z odôvodnením, že táto nie je k dispozícii, resp. je k dispozícii na internete len v anglickom jazyku a to nie za rozhodné obdobie ale za obdobie v roku 2011. Odvolací súd pri pokyne zabezpečiť predmetnú správu vychádzal z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR /rozsudok NS SR sp. zn. 4Tdo/32/2012/. Odvolací súd následne od tejto požiadavky upustil a to najmä z toho dôvodu, že Národná správa o stave drogových záležitostí a kontrole drog v Slovenskej republiky z roku 2008 vychádza z ceny drog, ktoré sa predávali v regióne bratislavskom, západoslovenskom stredoslovenskom a východoslovenskom, teda neuvádzala hodnotu drog v zmysle krajov, tak ako tieto v súčasnosti existujú. Zo správy z roku 2011 vyplýva, že táto už neposudzovala hodnoty drog podľa územia, ale uvádza tú skutočnosť, že cena marihuany v roku 2011 zostala na úrovni od 6,- až do 22,- Eur za gram, ktorá je porovnateľná s cenou z roku 2009. Z tohto dôvodu potom odvolací súd pri opätovnom zrušení rozsudku okresného súdu uznesením sp. zn. 5To/93/2013 doplnenie dokazovania v tomto smere nežiadal. Odvolací súd uznesením zo dňa 29.10.2013 sp. zn. 5To/93/2013 zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu zo dňa 4.9.2013 podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. a vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal v zmysle § 322 ods. 1 Tr. por. Vyslovil názor, že vo svetle záverom uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo /43/2012 dospel na základe vykonaného dokazovania odvolací súd k názoru, že konanie obžalovaného v súvislosti s prechovávaním rastlín Cannabis v ich zelenom stave zakladá znaky trestného činu podľa § 173 Tr. zák., keďže rastliny v zelenom stave sú jednoznačne surovinou, ktorá po zbere úrody sa následne spracuje tak, že sa z nej odoberú šišky a lístky a až po ich vysušení sú tieto ako vzniknutý produkt len na spotrebu, kedy sa tieto rastliny nazývajú marihuanou. Rovnako v tomto uznesení odvolací súd konštatoval, že pokiaľ ide o hodnotu zaistenej drogy táto bola ustálená okresným súdom správne, keďže údaje poskytla národná kriminálna agentúra a tieto údaje považuje odvolací súd za relevantné. Uznesením odvolacieho súdu zo dňa 28.1.2014 sp. zn. 5To/2/2014 odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu zo dňa 11.12.2013 podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Dôvodom zrušenia a vrátenia veci boli chyby pri vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a následne v písomnom vyhotovení rozsudku, kde okresný súd uviedol právnu kvalifikáciu podľa § 173 ods. 1,ods. 2 Tr. zák., pričom však skutkovú vetu ponechal v znení tak, ako bola uvedená v obžalobe okresného prokurátora zo dňa 22.10.2012. Rovnako bolo chybou, ktorá vyplynula zo zápisnice, že prvostupňový súd uviedol do výroku rozsudku právnu kvalifikáciu podľa § 172 ods. 1 písm. d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák., avšak uviedol zákonné pomenovanie trestného činu podľa § 173 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Keďže išlo o chyby vo vyhlásení rozsudku, ktoré nebolo možné odstrániť žiadnym spôsobom, teda ani opravou rozsudku v zmysle § 174 Tr.por. , odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil s tým, aby tieto nesprávnosti odstránil. Okresný súd po zrušení napadnutého rozsudku postupoval v zmysle ustanovenia napadnutého rozsudku podľa § 327 ods. 1 Tr. por. a vykonal všetky úkony a doplnenia vykonanie ktorých odvolací súd nariadil. Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy na zistenie skutkového stavu v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Odvolací súd v postupu okresného súdu nezistil žiadne chyby, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci , alebo na možnosti uplatnenia práva na obhajobu. Skutkové zistenia uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a je nimi v súlade so stavom veci a zákonom preukázané, že skutok sa stal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. K námietkam obhajoby vo vzťahu k vyčísleniu hodnoty drogy, k porušeniu práva na obhajobu, ku konaniu ktoré rozsudku predchádzalo i k zákonnosti zabezpečenia prvotného dôkazu, sa odvolací súd podrobne venoval vo svojom prvom zrušujúcom uznesení zo dňa 18.6.2013 sp. zn. 5To/48/2013, v ktorom podrobne rozviedol úvahy vo vzťahu k týmto námietkam. Následne v uznesení zo dňa 29.10.2013 sp. zn. 5To/93/2013 vyslovil právny názor vo vzťahu k právnemu posúdeniu konania obžalovaného.
Vo vzťahu k právnemu posúdeniu konania obžalovaného vychádzal odvolací súd z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR a to najmä s poukazom na uznesenie z 13. 2.2013 sp. zn. 3Tdo 43/2012, z ktorého je zrejmé, že zelené rastliny rodu Cannabis sú predmetom určeným na nedovolenú výrobu omamnej látky, psychotropnej látky v zmysle ustanovenia § 173 Trestného zákona. S týmto názorom sa odvolací súd stotožnil a preto aj v predmetnej veci dospel k záveru, že zelené rastliny rodu Cannabis, ktoré boli u obžalovaného zaistené, uložené v modrom plastovom sude sú predmetom určeným na nedovolenú výrobu omamnej látky a psychotropnej látky a preto toto konanie je potrebné právne posúdiť podľa § 173 Tr. zák. Ako už bolo vyššie uvedené, odvolací súd akceptoval jedinú odvolaciu námietku obžalovaného a to námietku vo vzťahu k výroku o treste. Okresný súd konanie obžalovaného posúdil v zmysle § 173 ods. 2 Tr. zák., s použitím jednej poľahčujúcej okolnosti, že odsúdený pred páchaním skutku viedol riadny život. V zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. sa preto upravuje zákonom stanovená trestná sadzba tak, že sa horná hranica zníži o jednu tretinu. Upravená trestná sadzba potom v predmetnej veci predstavuje rozpätie od 3 rokov až do 6 rokov a 4 mesiacov. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, pričom uloženie trestu v tejto výmere odôvodnil formálne v podstate tým, že ide o závažnú trestnú činnosť a s poukazom na kritéria generálnej prevencie treba odradiť aj potencionálných páchateľov od tejto trestnej činnosti. Aj podľa názoru odvolacieho súdu takto uložený trest nezodpovedá kritériám pre ukladanie trestu uvedeným v § 34 Tr. zák. Ukladaný trest musí byť primeraný a spravodlivý a musí vystihovať všetky kritéria individuálizácie trestu. Odvolací súd u obžalovaného nezistil takú mieru narušenia, aby u neho pre nápravu a prevýchovu nepostačovalo uloženie trestu na dolnej hranici trestnej sadzby, teda vo výmere 3 rokov, a to aj s poukazom na tú skutočnosť, že obžalovaný bol doposiaľ bezúhonným občanom. Podľa názoru odvolacieho súdu takto uložený trest vystihuje tak kritéria pre ukladanie trestu uvedené v § 34 Tr. zák., ale spĺňa aj požiadavky nielen individuálnej ale aj generálnej prevencie. Pre výkon uloženého trestu zaradil obžalovaného v zmysle § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Rovnako tak, ako i okresný súd uložil aj odvolací súd trest prepadnutia veci, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti a vlastníkom týchto prepadnutých veci sa podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. stáva štát. Pokiaľ ide o odvolanie okresného prokurátora, toto odvolací súd neakceptoval a považuje ho za nedôvodné.
Tak ako na to už odvolací súd vyššie už poukázal, osvojil si názor vyslovený Najvyšším súdom SR , ktorý tento vyslovil v uznesení sp. zn. 3Tdo/43/2012 zo dňa 13.2.2013 s tým, že zelené rastliny rodu Cannabis sú predmetom určeným na nedovolenú výrobu omamnej a psychotropnej látky, a preto konanie obžalovaného treba posúdiť v zmysle ustanovenia § 173 Tr. zák. Navyše Najvyšší súd SR zaujal rovnaký názor aj vo svojom rozhodnutí , rozsudku zo dňa 30.4.2014 sp. zn. 3Tdo 69/2013. K námietkam okresného prokurátora, ktoré vyslovil v písomných dôvodoch svojho odvolania treba uviesť, že uznať obžalovaného za vinného z trestného činu podľa § 172 Tr. zák. , by bolo možné len v prípade, ak by išlo už o spracované omamné a psychotropné látky. V danom prípade by sa uvedené ustanovenie mohlo aplikovať na sušinu rastliny konope, avšak u obžalovaného bola zaistená len rastlina v zelenom stave. Je síce pravdou, že rastliny rodu Cannabis sú v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradené do I. skupiny omamných látok, táto skutočnosť však sama o sebe nemôže odôvodňovať kvalifikáciu predmetného skutku v zmysle § 172 Tr. zák. V prípade zelených rastlín rodu Cannabis, ktoré boli u obžalovaného zaistené, platí , že tieto rastliny ešte neprešli celým cyklom spracovania, a teda uvedené rastliny nie sú samy o sebe omamnou látkou, nakoľko v tomto stave / zelenom / sa nedajú používať za účelom ovplyvnenia psychiky. Tak, ako to odvolací súd uviedol už v predchádzajúcich svojich rozhodnutiach, získanie použiteľnej drogy z tejto rastliny predpokladá ďalšie technologické spracovanie odobratím šišiek, lístkov, ich následným vysušovaním , resp. vyluhovaním. Na základe vyššie uvedených skutočností preto odvolací súd odvolanie okresného prokurátora zamietol podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.