Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/94/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci navrhovateľa: Slovenský plynárenský priemysel a.s., so sídlom 825 11 Bratislava, Mlynské nivy 44/ a, IČO: 35 815 256, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom 810 00 Bratislava, Karadžičova 8, proti odporkyni: U. Č., rod. Z., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX Y. č. XXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom 927 01 Šaľa, Štúrova 42, o zaplatenie 878,63 eura s prísl., takto

rozhodol:

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 544,94 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške :

- 9,5% ročne zo sumy 649,94 eura od 16.7.2011 do 19.3.2014,

- 5,25% ročne zo sumy 614,94 eura od 20.3.2014 do 14.4.2014,

- 5,25% ročne zo sumy 579,94 eura od 15.4.2014 do 12.5.2014,

- 5,25% ročne zo sumy 544,94 eura od 13.5.2014 do zaplatenia,

a to v mesačných splátkach po 35,- eur až do úplného zaplatenia, kde splátky sú splatné vždy do 20- teho dňa toho ktorého mesiaca počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 15. 8. 2013 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 878,63 eura s úrokom z omeškania vyčísleným podľa a náhrady trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku a trov právneho zastúpenia. Svoj návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že na základe zmluvy o dodávke plynu dodal navrhovateľ odporkyni zemný plyn do miesta odberu. Dodávku vyfakturoval v celkovej sume zodpovedajúcej žalovanej sume. Odporkyňa do dňa podania návrhu dlžnú sumu neuhradila.

Písomným podaním zo dňa 12. 5. 2014 navrhovateľ vzal návrh v časť istiny vo výške 35,- eur spolu s príslušenstvom späť z dôvodu, že odporkyňa dňa 26. 3. 2014 vykonala úhradu vo výške 35,- eur.

Ďalej preto požadoval zaplatenie istiny vo výške 843,63 eura spolu s úrokom z omeškania vyčísleným v zákonnej výške podľa a nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo Zároveň žiadal zaplatiť náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 4,- eurá a náhradu trov konania. S čiastočným späťvzatím súhlasila aj odporkyňa na pojednávaní dňa 13. 5. 2014, pričom o čiastočnom späťvzatí a zastavení konania súd rozhodol Uznesením pod č.k. XXC/XX/XXXX - XX zo dňa 13. 5. 2014.

Odporkyňa sa vyjadrila k návrhu v podanom odpore voči vydanému platobnému rozkazu tak, že nepoprela žalovanú istinu, avšak nesúhlasila s príslušenstvom pohľadávky, nakoľko mala záujem uhradiť istinu v splátkach, čo jej navrhovateľ neumožnil. Následne na pojednávaní konanom dňa 13. 5. 2014 sa právna zástupkyňa odporkyne vyjadrila k žalobnému návrhu tak, že ohľadne faktúr pod číslom XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX vzniesla námietku premlčania, nakoľko uvedené faktúry boli vystavené z titulu náhrady škody, ich splatnosť nastala dňa 1. 2. 2011 a 1. 6. 2011, pričom návrh bol podaný až dňa 15. 8. 2013. Spochybnila úhradu nákladov za uplatnenie pohľadávky vo výške 4,- eurá. Vo zvyšnej časti dlh právna zástupkyňa odporkyne uznala, avšak súdu predložila listinné dôkazy o tom, že odporkyňa uhradila od podania návrhu už 3 splátky po 35, - eur, v dôsledku čoho žiadala, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 544,94 eura spolu so zákonným úrokom z omeškania od 16. 7. 2011 do zaplatenia. Zároveň vyjadrili súhlas s čiastočným späťvzatím návrhu, vo zvyšnej časti žiadali návrh zamietnuť a o trovách konania rozhodnúť s poukazom na , keď do spisu založila rozhodnutie Centra právnej pomoci, ktorý je dôkazným prostriedkom o tom, že odporkyňa je v zlej a ťaživej finančnej situácii, pričom tunajšiemu súdu sú známe jej majetkové pomery a to z konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom (sp. zn. ).

Zároveň právna zástupkyňa odporkyne poukázala na to, že odporkyňa sa nie svojou vinou dostala do tejto situácie, svoj podiel na dlhu má aj jej manžel, ktorý však odmieta podieľať sa na splatení dlhu. Právna zástupkyňa odporkyne sa kontaktovala aj s právnym zástupcom navrhovateľa, ktorý však nemal žiadny záujem na uzatvorení mimosúdnej dohody. Zároveň žiadala, aby súd povolil odporkyni, vzhľadom na ťaživú finančnú situáciu, splatiť dlh v splátkach po 35,- eur, ďalej žiadala zamietnuť náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 4, - eurá, pretože nie je preukázané, že tieto náklady vznikli a že tieto faktúry boli odporkyni doručené. Navrhovateľ nielenže nepreukázal výšku týchto nákladov fakturovaných faktúrami pod číslom XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX, nepreukázal ani, že faktúry boli odporkyni doručené a keďže sa jedná o spotrebiteľský vzťah, musí navrhovateľ preukázať dôvodnosť a výšku fakturovaných nákladov a doručenie týchto faktúr. Právna zástupkyňa poukázala na zákon o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého veriteľ nemôže požadovať poplatky, ktoré nie sú zmluvne dohodnuté, v zmluve žiadna dohoda o poplatkoch za upomienky nie je uvedená. Nie je ani jasné, z čoho tieto náklady pozostávajú, pretože, ak by sa jednalo o poštovné, mohol vyfakturovať toto vo výške 1,40 eura pri doporučenej zásielke a pri obyčajnej listovej zásielke vo výške 0,80 eura. Zároveň navrhovateľ ani nepreukázal, že nejaké upomienky odporkyni doručil.

Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 13. 5. 2014, na ktorý sa osobne dostavili odporckyňa a jej právna zástupkyňa, nedostavili sa navrhovateľ ani právny zástupca navrhovateľa, ktorý ospravedlnil ich neprítomnosť. Súd tak postupoval podľa a v zmysle zásady účelnosti, hospodárnosti konania a ochrany práv druhého účastníka konania vo veci pojednával a rozhodol.

Ustanovenie ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom vynútiteľná. V záujme hospodárnosti a rýchlosti konania sa umožňuje súdu, aby na pojednávaní prejednal vec v neprítomnosti účastníka, za predpokladu, že účastník bol na pojednávanie riadne predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.

Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú zmluvu a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať návrh a rovnako musí vedieť, že k návrhu je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže

vyzývať (s poukazom na , a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti účastníkov konania) účastníka konania na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na účastníkov sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie účastníka konania napr. so stanoviskom iných účastníkov nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

Súd vzhľadom na všetky skutkové a právne zistenia preto pojednávanie dňa 13. 5. 2014 neodročoval pre neprítomnosť navrhovateľa resp. jeho zástupcu, nakoľko títo boli riadne predvolaní, nedostavili sa, čo súd posúdil len ako ich právo nezúčastniť sa konania, nevyužili možnosť riadne sa vyjadriť na pojednávaní, preto vo veci rozhodol na základe predložených listinných dôkazov, pretože v opačnom prípade by sa tým konanie neprimerane predlžovalo a predražovalo.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi - faktúry, zmluva o dodávke zemného plynu, písomné vyjadrenia účastníkov konania, fotokópie poštových poukážok na úhradu 3 x 35,- eur, vyslúchol odporkyňu a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Dňa 18. 3. 2003 uzatvorili účastníci konania Zmluvu o dodávke zemného plynu pre odberateľov kategórie domácnosť, pričom odberným miestom bola adresa trvalého pobytu odporkyne. Predmetom zmluvy bol záväzok navrhovateľa dodať odporkyni plyn na dohodnuté odberné miesto.

SPP, a.s. dodaný zemný plyn v zmysle uzatvorenej zmluvy, ktorú dodávku vyfakturoval fa číslo:

- XXXXXXXXXX, na sumu 76,23 eura, splatnú dňa 1. 2. 2011 (náhrada škody za prerušenie / obmedzenie distribúcie plynu)

- XXXXXXXXXX, na sumu 76,23 eura, splatnú dňa 1. 2. 2011 (náhrada škody za prerušenie / obmedzenie distribúcie plynu)

- XXXXXXXXXX, na sumu 76,23 eura, splatnú dňa 1. 6. 2011 (náhrada škody za prerušenie / obmedzenie distribúcie plynu)

- XXXXXXXXXX, na sumu 649,94 eura, splatnú dňa 15. 7. 2011 (za dodávku plynu v období od 19. 9. 2010 do 23. 6. 2011)

- XXXXXXXXXX, na sumu 2,- eurá, splatnú dňa 25. 4. 2011 (náhrada vynaložených nákladov za vystavenie a zaslanie upomienky)

- XXXXXXXXXX, na sumu 2,- eurá, splatnú dňa 24. 3. 2011 (náhrada vynaložených nákladov za vystavenie a zaslanie upomienky).

Podľa a až ods. 3 o energetike a o zmene o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, účinného k 18. 3. 2003, (1) Dodávateľ plynu je povinný dodávať plyn, ak odberateľ plynu

a) má zriadené odberné plynové zariadenie v súlade s podmienkami pripojenia určenými dodávateľom plynu a v súlade s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení,

b) uzavrel zmluvu o dodávke plynu,

(2) Zmluva o dodávke plynu uzavretá medzi dodávateľom plynu a odberateľom plynu pre každé odberné miesto obsahuje najmä

a) tlak, množstvo, akosť a časový priebeh odberu plynu, a to aj pre stavy núdze,

b) cenu podľa cenových predpisov a spôsob platby za odoberaný plyn vrátane preddavkových platieb,

c) spôsob merania odoberaného plynu a povinnosť odberateľa plynu zabezpečiť prístup dodávateľa plynu k meradlu.

(3) Dodávateľ plynu meria a účtuje odber plynu podľa údajov vlastného určeného meradla, ktoré odberateľ ovi plynu na svoje náklady osadí, zapojí, udržiava a pravidelne overuje správnosť merania podľa osobitných predpisov.

Podľa , , a vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach pripojenia, dodávok a merania plynu, účinnej k 18. 3. 2003,

(1) Odberateľom kategórie domácnosť je odberateľ odoberajúci plyn pre svoju vlastnú spotrebu, nie však na podnikateľské účely.

(2) Za odberné miesto sa považuje odberné plynové zariadenie používané jedným odberateľom, do ktorého sa uskutočňuje dodávka plynu z verejného rozvodu plynu meraná jedným meradlom. V prípade pochybností určí odberné miesto dodávateľ.

(4) Odber plynu meria a účtuje dodávateľ na základe údajov meradla. Odpočet a vyúčtovanie odberu plynu vykonáva dodávateľ najmenej jedenkrát ročne.

(5) Odberateľ platí v priebehu roka mesačne preddavok určený podľa priemernej mesačnej spotreby plynu.

Podľa a , (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa až 3 , (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa , (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, Predávajúci nesmie

a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu,

b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3,

c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 4a ods. 4 a 5 cit. zák., (4) Platbu inú ako je úhrada ceny za hlavný predmet plnenia, náklady a poplatky podľa § 10a ods. 1 písm. d) je spotrebiteľ povinný zaplatiť, len ak s touto platbou výslovne súhlasil pred uzavretím zmluvy alebo pred odoslaním objednávky. Dôkazné bremeno o udelení výslovného súhlasu podľa prvej vety znáša predávajúci.

(5) Predávajúci nesmie na účely získania súhlasu podľa odseku 4 ponúkať spotrebiteľovi v návrhu zmluvy alebo pri ktoromkoľvek úkone predchádzajúcom uzavretiu zmluvy predvolené možnosti, pri ktorých sa vyžaduje úkon spotrebiteľa smerujúci k ich odmietnutiu s cieľom vyhnúť sa dodatočnej platbe. Ak bol súhlas spotrebiteľa získaný v rozpore s prvou vetou, spotrebiteľ nie je povinný túto dodatočnú platbu uhradiť.

Súd vychádzal pri posudzovaní veci z predložených listinných dôkazov a mal za to, že účastníci platne uzatvorili zmluvu o dodávke zemného plynu. Vystavenú faktúru pod č. XXXXXXXXXX, na sumu 649,94 eura, splatnú dňa 15. 7. 2011, za dodaný a odporkyňou odobraný zemný plyn odporkyňa neuhradila. Preto súd rozhodol o povinnosti odporkyne na úhradu voči navrhovateľovi tak, ako to vyplýva z enunciátu tohto rozhodnutia, nakoľko mal súd za preukázané, že navrhovateľ si svoju povinnosť voči odporkyni splnil, dodal jej dohodnuté množstvo plynu, čomu korešponduje povinnosť odporkyne za dodaný tovar riadne zaplatiť po zohľadnení výšky zaplatených preddavkov a úhrady sumy 3 x 35,- eur po podaní návrhu. Z fakturovanej sumy 649,94 eura odporkyňa uhradila sumu 105,- eur, preto je povinná zaplatiť ešte sumu vo výške 544,94 eura spolu s úrokom z meškania tak, ako je uvedené nižšie.

Čo sa týka fakturovanej náhrady škody faktúrami č. XXXXXXXXXX (splatná 1. 2. 2011), č. XXXXXXXXXX (splatná dňa 1. 2. 2011) a č. XXXXXXXXXX (splatná dňa 1. 6. 2011), súd sa plne stotožnil s argumentáciou právnej zástupkyne odporkyne o premlčaní pohľadávky.

Podľa , Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa veta prvá , Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110).

Podľa , Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Keďže navrhovateľ fakturoval náhradu škody odporkyni faktúrami č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, vedel o škode ako aj o tom, kto za ňu zodpovedá. Splatnosť prvých dvoch faktúr nastala dňa 1. 2. 2011, kedy k premlčaniu došlo dňom 1. 2. 2013 a splatnosť tretej faktúry nastala dňa 1. 6. 2011, kedy k premlčaniu došlo dňom 1. 6. 2013, pričom žalobný návrh bol súdu doručený dňa 15. 8. 2013, t.j. po uplynutí premlčacej doby, ako správne namietala právna zástupkyňa odporkyne. Súd z uvedeného dôvodu nemohol navrhovateľovi priznať právo na zaplatenie sumy 228,69 eura spolu s úrokmi z omeškania a preto v tejto časti súd návrh zamietol (vyjmúc sumu 35,- eur s prísl., o ktorej časti súd rozhodol čiastočným zastavením konania a to uznesením pod č.k. XXC/XX/XXXX - XX zo dňa 13.5.2014). Z uvedeného dôvodu bol návrh v tejto časti podaný nedôvodne.

Súd sa rovnako stotožnil s argumentáciou právnej zástupkyne odporkyne ohľadne požadovanej sumy 2 x 2,- eurá fakturované faktúrami č. XXXXXXXXXX (splatná dňa 25. 4. 2011) a č. XXXXXXXXXX (splatná dňa 24. 3. 2011) z titulu náhrady vynaložených nákladov za vystavenie a zaslanie upomienky, pretože navrhovateľ nepreukázal, či a aké upomienky zasielal, kedy sa tak stalo a aké skutočné náklady mu v dôsledku toho vznikli, pretože s poukazom na , platbu inú ako je úhrada ceny za hlavný predmet plnenia je spotrebiteľ povinný zaplatiť, len ak s touto platbou výslovne súhlasil pred uzavretím zmluvy alebo pred odoslaním objednávky. Dôkazné bremeno o udelení výslovného súhlasu podľa prvej vety znáša predávajúci. To, že navrhovateľ má cenník poplatkov, neznamená, že sa na týchto poplatkoch so spotrebiteľom dohodol. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tejto sumy a súd preto návrhu navrhovateľa vo výške 4,- eurá aj s príslušenstvom zamietol. Navyše je možné konštatovať, že suma 4,- eurá je tiež náhradou škody, ktorá vznikla navrhovateľovi tým, že sa jeho majetok zmenšil o túto sumu v dôsledku úkonov týkajúcich sa vyhotovenia a zaslania upomienky, preto sa aj táto škoda premlčuje podľa a aj z tohto dôvodu ju nemožno priznať.

Keďže súd návrhu vyhovel v časti 544,94 eura, zároveň odporkyňu zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania s poukazom na , podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis ( nar. vlády č. ).

Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , účinného do 31. 1. 2013, Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , účinného od 1. 2. 2013, Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vývoj základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bol nasledovný:

Platné od: výška:

13. 11. 2013 0,25 %

13. 7. 2011 1,50 %

S úhradou sumy vo výške 649,94 eura bola odporkyňa v omeškaní od 16. 7. 2011 (splatnosť faktúry č. XXXXXXXXXX bola 15. 7. 2011), kedy bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky

určená vo výške 1,5 % p.a., čo potom úrok z omeškania predstavuje výšku 9,5 % p.a. Prvú úhradu vo výške 35,- eur odporkyňa vykonala 20. 3. 2014, preto súd postupne znižoval dlžnú sumu o ďalšie 2 úhrady po 35,- eur, pričom od 13. 11. 2013 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky určená vo výške 0,25 % p.a., čo potom úrok z omeškania predstavuje výšku 5,25 % p.a.

Súd zároveň povolil odporkyni podľa , že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil vo výroku tohto rozsudku, a to tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd pri rozhodnutí o splátkach vychádzal z toho, že navrhovateľ nemal záujem rokovať s odporkyňou o úhrade dlhu, odporkyňa sa nikdy nevyhýbala plneniu si svojej povinnosti, avšak jej ťaživá životná situácia jej to neumožňovala, čo mal súd za preukázané aj v konaní tunajšieho súdu pod č.k. a navyše odporkyňa súdu preukázala (Rozhodnutie Centra právnej pomoci zo dňa 27. 2. 2014 pod č. XXX/XXXX-F.), že jej príjmy nepostačujú na úhradu celého dlhu jednorazovo, nakoľko odporkyňa dosahuje veľmi nízky príjem a má dve vyživovacie povinnosti k mal. deťom, ktoré plnenie povinnosti má prednosť pred všetkými ďalšími pohľadávkami (záväzkami).

O trovách konania súd potom, v zmysle predchádzajúceho odseku, rozhodol v zmysle , podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Ako súd uviedol vyššie, navrhovateľ nemal záujem bližšie komunikovať s odporkyňou o úhrade dlhu v splátkach, o čom svedči aj jeho list zo dňa 24. 5. 2013, v ktorom uviedol na žiadosť odporkyne, že splátky nepovoľuje, pričom sa nezaujímal o jej finančnú situáciu, nebral do úvahy jej snahu dlh uhradiť a svoje rozhodnutie bližšie nezdôvodnil. Súd mal za preukázané, že odporkyňa dosahuje čistý príjem v priemere vo výške 424,37 eura (pričom so spisu bol v roku 2012 tento príjem ešte nižší) a má dve vyživovacie povinnosti k mal. deťom, súd jej manželstvo rozviedol a deti zveril do jej starostlivosti a otca zaviazal na platenie výživného, ktoré sa však pre účely zaplatenia dlžnej sumy v prospech navrhovateľa nemôže pripočítať k príjmu matky, nakoľko slúži výlučne na úhradu potrieb mal. detí (rozsudok zo dňa 15. 5. 2014 pod sp. zn. doposiaľ nie je právoplatný). Jej bývalý manžel sa odmieta podieľať na zaplatení dlhu. Preto vzhľadom na neochotu navrhovateľa riešiť zaplatenie dlhu (navyše si uplatnil v časti premlčanú pohľadávku, pričom si musel byť vedomý toho, že odporkyňa vznesenie námietku premlčania), ale najmä na nepriaznivú finančnú situáciu odporkyne súd využil možnosť podľa a navrhovateľovi ako procesne úspešnejšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( );

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.