Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Uznesenie_2Er-42-2009.pdf
PDF · 89.77 KB
Case nature
Subarea
2Er/42/2009
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávnenej X) B. S., A.. XX. XX. XXXX, W. U. XX/a, XXX XX W. W., Š. E. X., právne zastúpenej Cipciar & partners, s.r.o., so sídlom Haburská 49/F, 821 01 Bratislava, IČO: 36 716 669, oprávneného X) P. S., A.. XX. XX. XXXX, W. U.A. XX/a, XXX XX W. W., Š. E. X., právne zastúpeného Cipciar & partners, s.r.o., so sídlom Haburská 49/F, 821 01 Bratislava, IČO: 36 716 669 a oprávneného X) P.. P. S., A.. XX. XX. XXXX, W. U. XX/a, XXX XX W. W., Š. E. X., v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica a zákonným zástupcom - P. P.. U. S., A.. XX. XX. XXXX, W. Š. X, XXX XX W. W., Š. E. X., proti povinnému G.. P. S., A.. XX. XX. XXXX, W. U. XX/a, XXX XX W. W., Š. E. X., právne zastúpenému Cipciar & partners, s.r.o., so sídlom Haburská 49/F, 821 01 Bratislava, IČO: 36 716 669, na vymoženie pohľadávky vo výške 4.622,12 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Alenou Bohovičovou, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Ul. 29. augusta 16, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 4/09, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a o návrhu povinného na odklad exekúcie, takto
rozhodol:
Súd konanie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zastavuje.
Súd návrh povinného na odklad exekúcie zamieta.
odôvodnenie:
Oprávnení podali v zastúpení zákonným zástupcom (matkou) návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 4.622,12 eura s príslušenstvom a to na základe vykonateľného rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 10C/75/2003 - 532 zo dňa 09. 11. 2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 12Co/4/08 zo dňa 29. 05. 2008.
Poverením č. 5601 045252 * zo dňa 06. 02. 2009 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Alenu Bohovičovú, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Ul. 29. augusta 16, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 4/09.
Tunajší súd uznesením č.k. 2Er/42/2009-400 zo dňa 28. 01. 2014, právoplatným dňa 21. 02. 2014, zastavil exekúciu v časti vymáhanej pohľadávky oprávnenej 1) vo výške 1.761,03 eura a v časti vymáhanej pohľadávky oprávneného 2) vo výške 1.540,55 eura.
Dňa 18. 03. 2014 súdny exekútor postúpil tunajšiemu súdu podanie povinného zo dňa 13. 02. 2014 (poznámka súdu: v dátume vyhotovenia podania povinného došlo zrejme k chybe v písaní a správne má byť 13. 02. 2014, nie 13. 02. 2013), označené ako návrh na zastavenie exekúcie, ktoré tento podal v mene maloletého oprávneného 3) ako "zákonný zástupca oprávneného 3)" a ktorým v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku navrhol, aby súd predmetnú exekúciu zastavil. V predmetnom podaní povinný zároveň uviedol, že maloletý mu bol zverený na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 31P/331/2008 zo dňa 08. 04. 2009.
Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Zastavením exekúcie sa rozumie procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie, vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu. Dôvody na zastavenie exekúcie sú vymenované v ust. § 57 Exekučného poriadku.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Povinný sa ako "zákonný zástupca" maloletého oprávneného 3) domáha zastavenia exekúcie podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia.
V predmetnom exekučnom konaní oprávnený 3) pôvodne v zastúpení zákonným zástupcom - matkou podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku
- právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 10C/75/2003 - 532 zo dňa 09. 11. 2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 12Co/4/08 zo dňa 29. 05. 2008, pretože povinný dobrovoľne nesplnil, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Maloletého oprávneného 3) pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie na vymoženie výživného pre maloletého proti otcovi maloletého dieťaťa ako povinnému zastupovala matka dieťaťa, pričom v tejto súvislosti súd konštatuje, že v predmetnej exekúcii Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení č.k. 6 Cdo 61/2011 zo dňa 11. 05. 2011 vyslovil právny názor: "Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa, nie rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. ... Pri vymáhaní pohľadávok na výživnom je teda oprávneným dieťa, v prospech ktorého je výživné priznané, a povinným je rodič, ktorému bola uložená povinnosť platiť výživné. Pri zastupovaní maloletého dieťaťa v exekučnom konaní na vymoženie výživného od povinného rodiča sa pripúšťa, aby pri podaní návrhu na exekúciu dieťa zastupoval druhý rodič (R 21/1981)."
Okresný súd Banská Bystrica prvým výrokom rozsudku č.k. 31P/331/2008-78 zo dňa 08. 04. 2009 zmenil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 10C/75/2003 zo dňa 09. 11. 2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 12Co/4/2008 zo dňa 29. 05. 2008 vo výroku o výchove a výžive mal. detí S., B. A.. XX. XX. XXXX, P. A.. XX. XX. XXXX Y. P. A.. XX. XX. XXXX tak, že maloleté deti S. sa zverujú do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 31P/331/2008-78 zo dňa 08. 04. 2009 do výroku o výchove mal. detí S. nadobudol právoplatnosť dňa 01. 10. 2009.
Z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 31P/331/2008-78 zo dňa 08. 04. 2009 je zrejmé, že týmto súd už počas exekučného konania okrem iného zveril maloletého oprávneného 3) do osobnej starostlivosti otca. Následne otec oprávneného 3) podal ako "zákonný zástupca maloletého" návrh na zastavenie exekúcie.
Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 2Er/42/2009 zo dňa 16. 02. 2011, právoplatným dňa 11. 03. 2011, maloletému ustanovil kolízneho opatrovníka na zastupovanie v predmetnom exekučnom konaní a to Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny - OSV Banská Bystrica.
Podľa § 37 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.
Podľa § 19 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 7 ods. 1 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "Občiansky zákonník") spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.
Podľa § 20 OSP každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Podľa § 8 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva ani vyhlásením manželstva za neplatné.
Podľa § 9 Občianskeho zákonníka maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.
Podľa § 22 prvá veta OSP fyzická osoba, ktorá nemôže pred súdom konať samostatne, musí byť zastúpená zákonným zástupcom.
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o rodine") rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.
Podľa § 31 ods. 2 zákona o rodine žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len "kolízny opatrovník").
V predmetnom konaní na strane oprávneného 3) vystupuje maloletý účastník, ktorý má spôsobilosť byť účastníkom konania, ako to vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení. Nakoľko však nemá procesnú spôsobilosť, t.j. spôsobilosť pred súdom ako účastník samostatne konať, musí byť zastúpený zákonným zástupcom. Kto je zákonným zástupcom maloletého dieťaťa ustanovuje § 31 ods. 1 zákona o rodine, v zmysle ktorého maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé, zastupujú obaja rodičia. Z dôvodu, že v danom prípade došlo k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, ustanovil súd maloletému oprávnenému v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 31 ods. 2 zákona o rodine kolízneho opatrovníka, ktorý je oprávnený maloletého oprávneného v exekučnom konaní zastupovať.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že v danom prípade nemôže povinný podať návrh na zastavenie exekúcie ako zákonný zástupca oprávneného 3), preto súd podanie povinného zo dňa 13. 02. 2014 označené ako "Návrh na zastavenie exekúcie zo strany oprávneného v 3/ rade" považoval za návrh povinného na zastavenie exekúcie.
Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 31P/331/2008 zo dňa 08. 04. 2009 boli maloleté deti S. - B., P. Y. P. - zverené do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude maloleté deti zastupovať, spravovať ich majetok v bežných veciach, matku maloletých zaviazal prispievať na ich výživu v stanovených sumách, upravil jej styk s maloletými deťmi a nad výchovou detí nariadil dohľad. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd rozsudkom č.k. 16CoP/40/09 zo dňa 30. 07. 2009 napadnutý rozsudok Okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Podľa názoru povinného od právoplatnosti uvedených rozsudkov matka nie je oprávnená maloleté deti zastupovať. Podľa povinného v prípade nezastavenia exekúcie by finančné prostriedky výživného neobdržal oprávnený 3), ale neoprávnená osoba, ktorá nie je aktívne legitimovaná na ich prevzatie, keďže matka nie je v zmysle uvedených rozsudkov oprávnená zastupovať maloletého oprávneného 3), a takto vymožené finančné prostriedky by neslúžili na úhradu potrieb oprávneného 3) ako maloletého dieťaťa.
Podľa § 251 ods. 4 OSP na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa § 104 ods. 2 OSP ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.
Podľa § 159 ods. 3 OSP len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súdne konanie musí prebiehať podľa presne stanovených pravidiel (procesných podmienok konania), ktorých dodržanie je predpokladom, aby súd mohol konať a vydať rozhodnutie. Neodstrániteľné nedostatky (podmienky) konania majú za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť podľa § 104 ods. 1 OSP, prípadne vec postúpiť inému orgánu. Za neodstrániteľný nedostatok sa považuje aj prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata) v zmysle ust. § 159 ods. 3 OSP, ktorá bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednávaná. V zmysle tohto ustanovenia ide o totožnú vec vtedy, ak navrhovateľ opätovne uplatňuje ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa týka toho istého predmetu konania a tých istých účastníkov. Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý skutok alebo stav vymedzený petitom návrhu vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých už bol uplatnený.
Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že dňa 06. 10. 2009 bol exekučnému súdu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie z tých istých dôvodov, ktoré povinný uvádza v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 13. 02. 2014. Povinný už vo svojom predchádzajúcom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 31P/331/2008 zo dňa 08. 04. 2009 boli maloleté deti S. - B., P. Y. P. - zverené do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude maloleté deti zastupovať, spravovať ich majetok v bežných veciach a od právoplatnosti tohto rozsudku už matka nie je oprávnená maloleté deti zastupovať pri hmotnoprávnych ani procesných úkonoch. Povinný žiadal o zastavenie exekúcie, aby finančné prostriedky výživného neobdržala neoprávnená osoba, ktorá nie je aktívne legitimovaná na ich prevzatie a takto vymožené prostriedky by neslúžili ma úhradu potrieb maloletých oprávnených detí.
Exekučný súd uznesením č.k. 2Er/42/2009-332 zo dňa 20. 09. 2012, právoplatným dňa 18. 10. 2012, predchádzajúci návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.
Po vyhodnotení zistených skutočností súd dospel k záveru, že v danom prípade existuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a to prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Z uvedených dôvodov nebolo možné, aby súd o návrhu povinného meritórne rozhodol, ale musel konanie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 104 ods. 1 OSP zastaviť.
Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 06. 03. 2014, súdny exekútor postúpil súdu návrh povinného zo dňa 13. 02. 2014 (poznámka súdu: v dátume vyhotovenia podania povinného došlo zrejme k chybe v písaní a správne má byť 13. 02. 2014, nie 13. 02. 2013) na odklad exekúcie. Povinný uviedol, že oprávnený 3) sa návrhom zo dňa 13. 02. 2014, v zastúpení zákonným zástupcom, domáha zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Povinný preto v zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku navrhol, aby súd povolil odklad exekúcie do rozhodnutia súdu o návrhu na zastavenie exekúcie v časti vymáhanej pohľadávky oprávneného 3).
Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
Odklad exekúcie môže byť spojený aj s tým, že možno dôvodne očakávať, že na základe zákonom vymedzených skutočností dôjde k zastaveniu exekúcie. Citované zákonné ustanovenie odkazuje na § 57 Exekučného poriadku, ktorý upravuje zastavenie exekúcie. Exekučný súd povolí odklad exekúcie napr. vtedy, ak prebieha konanie, ktorého predpokladaným výsledkom môže byť právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie. Súd vychádzajúc z vyššie uvedeného odôvodnenia nezistil skutočnosti, na základe ktorých možno dôvodne očakávať, že exekúcia bude zastavená, preto o návrhu povinného na odklad exekúcie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia tohto uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v štyroch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd vyhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.