Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-21-2013.pdf
PDF · 93.71 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/21/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iveta Jankovičová a členiek senátu JUDr. Daša Kontríková a Mgr. Renáta Galalcová v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia a.s., Teplická č. 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti odporkyni: C. P., nar. XX.XX.lXXX, bytom K. M., B. č. XXX, o návrhu na zaplatenie istiny 963,20 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Dunajskej Strede č. k. 5C/108/2011-46 z 24. augusta 2012, v zamietajúcej časti, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti a v súvisiacej časti náhrady trov konania p o t v r d z u je.
Odporkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd rozhodol, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi 71,05 eur s úrokom z omeškania 0,024 % denne zo sumy 71,05 eur od 30.10.2009 až do zaplatenia, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku sa návrh zamietol. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Po aplikácii ust. § 52 ods. 2 a 3, § 53 ods. 1 a § 54 ods. 1 a 2 OZ prvostupňový súd zdôvodnil, že zmluvu medzi účastníkmi konania uzavretú dňa 31.10.2008 je dôvodné definovať ako zmluvu spotrebiteľskú, kde navrhovateľ vystupuje ako právnická osoba - podnikateľ, predmetom ktorého činnosti je poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom. Odporkyňa je fyzická osoba - nepodnikateľ. Vychádzajúc z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania je zrejmé, že samotná výška poskytnutej peňažnej čiastky, bola 25.000 Sk, keď odporkyňa mala vrátiť dlh po započítaní úrokov vo výške 51.540 Sk. Z uvedeného je zrejmé, že táto suma je podstatne vyššia, a to viac ako 100 % zúročenia poskytnutého úveru. Otázkou úročenia úverov sa zaoberalo aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.04.2012 pod č. sp. zn. 5Cdo/26/2011, keď rozhodoval o dovolaní žalobcov 1 a 2, ktoré zamietol, týkajúce sa rozhodnutia Okresného súdu v Žiline, zo dňa 28.04.2009 č.k. 13C/675/l999-265, v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 07.07.2010. V prejednávanej veci Okresný súd dospel k záveru, že dohodnuté úroky z pôžičiek nie sú v rozpore s dobrými mravmi. Vychádzal z toho, že žalovaní uzatvorili zmluvy o pôžičke dobrovoľne, bez toho, že by sa nachádzali v tiesni, prihliadol na to, že ani jedna zo zmlúv nebola zabezpečená iným právnym prostriedkom, než dohodnutým úrokom, že žalovaní uzatvorenie týchto zmlúv iniciovali a že na strane žalobcu nešlo o špekulatívne poskytnutie peňažných prostriedkov. Dohodnutú výšku úrokov považoval za primeranú, aj vzhľadom na výšku požičaných peňažných prostriedkov a dobu ich splatnosti. Odvolací súd uviedol, že dohodnuté úroky sú primerané a v súlade s dobrými mravmi, avšak tieto súdom prvého stupňa z uvedeného hľadiska neboli významné. Dohodnuté úroky sú odplatou za užívanie požičanej istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu, a na to, že ich výška je v rozpore s dobrými mravmi, nemá vplyv, pretože bola dobrovoľne dohodnutá. V súlade s dobrými mravmi je taká výška úrokov, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny), za užívanie
požičanej istiny, teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov, bežným (obvyklým) spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi podľa súdnej praxe je spravidla taká výška úrokov, dojednaná v zmysle § 658 ods. 1 Obč. zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania, stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Vzhľadom na skutočnosť, že úroková miera, dohodnutá medzi účastníkmi konania v zmluvách o pôžičke zo dňa 14.06.l998 a 13.07.l998, takmer 4 až 5 násobne prevyšovala obvyklú úrokovú mieru, dospel odvolací súd k záveru, že takto dohodnutá výška úrokov v zmluve o pôžičke je zrejme neprimeraná a je v rozpore s dobrými mravmi, v zmysle § 39 Obč. zákonníka. Z toho dôvodu považoval obidve zmluvy o pôžičke v časti týkajúcej sa výšky úrokov zo zmlúv o pôžičke za neplatné. Dovolací súd vo svojom odôvodnení rozsudku sa dotkol aj otázky námietok dovolávateľov, nesprávneho právneho názoru odvolacieho súdu na rozdiel od súdu prvého stupňa. V súvislosti s tým odvolávajúc sa na ust. § 657 Obč. zákonníka, 658 ods. 1 a 39 Obč. zákonníka, Najvyšší súd sa stotožnil s právnym názorom II stupňového súdu, keď konštatoval, že dojednania o výške úroku sú v rozpore s dobrými mravmi, s poukazom na § 3 ods. 1 Obč. zákona, keďže neprimerané vysoké úroky dojednané pri peňažnej pôžičke, sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlom správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Požiadavka na neprimerané zmluvné úroky môže za istých okolností obsahovať i skutkovú podstatu trestného činu úžery, vtedy dohoda o neprimeraných úrokoch je neplatná pre rozpor so zákonom, alebo v iných prípadoch pre rozpor s dobrými mravmi. Skonštatoval, že ust. § 3 ods. 1 Obč. zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, t.j. k právnym normám, v ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzili hypotézu právnej normy za širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolností. Pri dojednaní úrokov peňažnej pôžičky, koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. Skonštatoval, že neprimeranú, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Obč. zákonníka, ktorá v podstate presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvykle určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Vychádzajúc z výšky uplatnenej pohľadávky navrhovateľom, podľa dojednania v zmluve, súd považoval vrátenie dlhu zvýšené o 100 % v rozpore s dobrými mravmi, keďže odporuje zákonu, pri obvyklých úrokoch poskytovaných bankami. Ďalším dôvodom na zamietnutie nároku navrhovateľa na zaplatenie zvyšku pohľadávky bola aj skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy 31.10.2007 nadobudla platnosť novela vyhlášky 258/2001 Z.z., pod č. 659/2007, kde podľa § 4 písm. g/ konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h/ ročnú úrokovú sadzbu v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú ročnú úrokovú sadzbu i/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Podľa ods. 3 veta druhá, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2, písm. d/ až j/, kde spadajú pod g/ a i/, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ďalším dôvodom na zamietnutie nároku navrhovateľa na zaplatenie zvyšku pohľadávky, kde odporkyňa v skutočnosti zaplatila z poskytnutej istiny úveru 829,85 eur, 758,80 eur, teda rozdiel činí 71,05 eur, v ktorej časti bol nárok navrhovateľa dôvodný. Vo zvyšku súd návrh zamietol ako neodôvodnený z dôvodu aj nesplnenia zákonom stanovených podmienok dojednaných v zmluve. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., odporkyňa bola úspešná v konaní, trovy konania si neuplatnila voči navrhovateľovi, súdu zo spisu trovy odporkyne nevyplývajú, z dôvodu ktorého jej náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd považoval vrátenie dlhu zvýšené o 100 % v rozpore s dobrými mravmi, keďže odporuje zákonu, pri obvyklých úrokoch poskytovaných bankami. Navrhovateľ poukázal na dátum uzatvorenia úverovej zmluvy zo dňa 31.10.2007. V čase uzatvorenia zmluvy bolo platné znenie ustanovenia § 53 O.z. tak, že neobsahovalo ods. 6, ktorý upravuje primeranosť, respektíve neprimeranosť odplaty v spotrebiteľských úveroch prihliadajúc na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka zaviedla do právneho poriadku novela účinná 01.01.2008, predmetná zmluva bola uzatvorená 31.10.2007 a v zmysle ustanovenia § 879 novelou účinnou od 01.01.2008 vznik právnych vzťahov pred 1. januárom 2008, ako aj na nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Dohodnutý zmluvný úrok bol 21,3 % pri dobe splácania 60 mesiacov, úrok z poskytnutého úveru v predmetnej úverovej zmluve nebol ani v rozpore so zákonom,
ani zákon neobchádzal a nebol ani uzatvorený v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľ síce poukázal aj na skutočnosť, že odporca ako spotrebiteľ, síce nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť obsah úverovej zmluvy, ale na druhej strane odporca, pokiaľ by nesúhlasil s obsahom zmluvy, mohol sa rozhodnúť, či úverovú zmluvu nepodpíše, ale toto neurobil. Telefónna pôžička, ktorou je vlastne úverová zmluva, prebieha v takýchto prípadoch telefonicky, prostredníctvom bezplatnej zákazníckej linky, potom, čo je klientovi úver schválený a dôjde k podpisu úverovej zmluvy, sú mu peniaze zaslané na bežný účet. Odporca telefonicky kontaktoval zamestnancov navrhovateľa, na základe výzvy zamestnanca navrhovateľa nadiktoval všetky potrebné údaje, ktoré boli zapracované do úverovej zmluvy, ktorú podpísal žalobca 31.10.2007 a odoslal na podpis odporcovi, ktorý ju spätne podpísal s dátumom podpisu vrátil navrhovateľovi. Mal dostatok času na oboznámenie sa s obsahom úverovej zmluvy a s úverovými zmluvnými podmienkami, mohol sa rozhodnúť, či prejaví svoj súhlas s podpisom a odošle späť podpísanú zmluvu alebo nie, a to v pohodlí svojho domova. Podľa názoru navrhovateľa, úverová zmluva číslo 3710265 998 obsahovala zákonom požadované náležitosti potrebné v čase uzatvorenia. Aj v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ (C - 453/10) za najdôležitejšiu súčasť pri skúmaní podmienok úverovej zmluvy sa kladie dôraz na zodpovednosť spotrebiteľa, v ktorých si má pred uzavretím zmluvy zvážiť jej obsah a nespoliehať sa na ochrannú ruku štátu. Nemožno vychádzať z toho, že normotvorca chcel spotrebiteľovi dopomôcť k právnemu postaveniu, ktoré by prevyšovalo postavenie, aké obyčajne majú v obchodnom styku dvaja rovnocenní zmluvní partneri. Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 23 Cdo 1201/2009 zo dňa 29.06.2010, že treba zdôrazniť, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje hranice, v žiadnom prípade ju nie je možné posudzovať ako obranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa. Preto navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že návrhu odvolací súd v celom rozsahu vyhovie.
Vyjadrenie k odvolaniu odporkyňa nepodala.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec obsahom a dôvodmi podaného odvolania podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. postupom bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p., pretože zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odvolaním napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 52 ods.1 až 3 Obč. zákonníka, platného od 01.04.2004 do 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo, alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona, a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákona v platnom znení, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Obč. zákona, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Účastníkom zmluvného vzťahu je spotrebiteľ, zmluva je označená ako úverová zmluva, ktorý právny vzťah je upravený v Obch. zákonníku v ust. § 497 a ďalšie. V zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ by sa mali spravovať všetky vzťahy, týkajúce sa úverových zmlúv Obchodným zákonníkom, ako výlučne obchodno- právny vzťah. V zmysle ust. § 23a Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/l992 Zb. platného do 30.06.2007, že vtedy definoval spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy uzavreté podľa Obč. zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nadväzne dňa 01.07.2007 nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorý v pôvodnom znení v § 3 ods. 3 zakotvuje, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Obč. zákonníka, alebo Obchodného zákonníka, alebo aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Obč. zákonníka sa primerane použijú ustanovenia Obč. zákonníka. S účinnosťou od 01.11.2008 v ust. § 3 ods. 3 zák.č. 250/2007 Z.z zakotvil, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
V dôsledku omeškania odporkyne s platením splátok zaslal predžalobnú upomienku navrhovateľ odporkyni dňa 29.10.2009 na splatenie zvyšku pohľadávky vo výške 1.204,26 eur, keď mala zaplatiť dlh len vo výške 241,07 eur. Úrok z omeškania si odporca uplatnil v súlade s dojednanou výškou úrokov, ktorá je nižšia, ako zákonom stanovená výška úrokov v čase omeškania sa dlžníka. Úverová zmluva bola uzavretá dňa 31.10.2007, pod č. 3710265998, a na jej základe poskytol navrhovateľ odporkyni úver vo výške 25.000 Sk tak, že tento mala vrátiť v konečnej výške 51.540 Sk, úhradou mesačných splátok v počte 60 po 859 Sk. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov bola stanovená 38,80 %. Súčasťou zmluvy sa mali stať aj Všeobecné obchodné podmienky platné u navrhovateľa a splátkový kalendár, kde chýbalo uvedenie dátumu vystavenia splátkového kalendára. Podľa rozpisu v splátkovom kalendári odporkyňa uhradila pohľadávku v celkovej výške 758,85 eur, z celkovej výšky poskytnutej pohľadávky 1.722,05 eur.
Odporkyňa v skutočnosti zaplatila z poskytnutej istiny úveru 829,85 eur, 758,80 eur, teda rozdiel činí 71,05 eur, v ktorej časti bol nárok navrhovateľa dôvodný.
V rozpore s dobrými mravmi podľa súdnej praxe je spravidla taká výška úrokov, dojednaná v zmysle § 658 ods. 1 Obč. zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania, stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššiu úrokovej sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
Vychádzajúc z výšky uplatnenej pohľadávky navrhovateľom podľa dojednania v zmluve, súd považoval vrátenie dlhu zvýšené o 100 % správne, preto súd prvého stupňa poukázal na to, že je v rozpore s dobrými mravmi, keďže odporuje zákonu, pri obvyklých úrokoch poskytovaných bankami. V čase uzavretia zmluvy 31.10.2007 nadobudla platnosť novela vyhlášky 258/2001 Z.z., pod č. 659/2007, kde podľa § 4 písm. g/ konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru h/ ročnú úrokovú sadzbu v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú ročnú úrokovú sadzbu i/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2, písm. d/ až j/, kde spadajú pod g/ a i/ poskytnutý úver, sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (podľa odseku 3 veta druhá). Vo zvyšku prvostupňový súd preto správne návrh zamietol ako neodôvodnený.
Vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa bol preto potvrdený podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.
Podľa ust. § 224 ods. 1 za použitia ust. § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol súd o trovách odvolacieho konania.
Tento rozsudok bol senátom odvolacieho súdu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.