Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Co/1/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov: JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, v právnej veci navrhovateľov: 1. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/X, XXX XX F. G., 2. ORCHID, s. r. o., so sídlom Rozmarínová 3326/2, 932 01 Veľký Meder, IČO 36 269 841, obaja zastúpení advokátskou kanceláriou DEDÁK & Partners, s.r.o., so sídlom Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 50 735 764, proti vlastníkovi pozemkov: Vimi Trade s.r.o., so sídlom Jahodová 1667/17, 932 01 Veľký Meder, IČO 53 297 121, zastúpený JUDr. Petrom Kubikom, advokát, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Poľná cesta 966/9, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36 869 295 a vlastníčke motorového vozidla: H. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. I. I. XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní vlastníka pozemkov proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -57 zo dňa 16. septembra 2022, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči vlastníkovi pozemkov zamieta.

II. Vlastník pozemkov má voči navrhovateľom 1. a 2. n á r o k na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

III. Odvolací súd nariaďuje súdu prvej inštancie v úvodnej časti (záhlaví) napadnutého uznesenia vykonať opravu dátumu narodenia a bydliska vlastníčky motorového vozidla.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým vo výroku:

I. uložil vlastníkovi pozemkov presne opísaných vo výrokovej časti napadnutého uznesenia (v ďalšom texte „vlastník pozemkov“ alebo „odvolateľ“) povinnosť strpieť prechod pešo a prejazd motorovými vozidlami navrhovateľmi a ich návštevníkmi cez uvedené pozemky,

II. uložil vlastníkovi pozemkov povinnosť umožniť prechod pešo a prejazd motorovými vozidlami navrhovateľom a ich návštevníkom a súčasne uložil vlastníkovi pozemkov povinnosť vykonať opatrenia zabraňujúce parkovaniu motorových vozidiel vo vjazde na pozemok navrhovateľa 1) opísaný vo výrokovej časti napadnutého uznesenia.

III. uložil vlastníkovi pozemkov zdržať sa vykonania akýchkoľvek úprav na predmetných pozemkoch, zabraňujúcich navrhovateľom a ich návštevníkom prechod pešo a prejazd motorovými vozidlami cez uvedené pozemky,

IV. vlastníčke motorového vozidla uložil povinnosť zdržať sa konania spočívajúceho v zastavení alebo státí s motorovým vozidlom na pozemku parc. č. 4206/239 v mieste vybudovaného vjazdu na pozemok navrhovateľa 1) parc. č. 4206/172,

V. uložil vlastníkovi pozemkov povinnosť uviesť vjazd z pozemku parc. č. 4206/239 v mieste vybudovaného vjazdu na pozemok parc. č. 4206/172 do pôvodného stavu pred vykonaným zásahom spočívajúcom v rozobratí zámkovej dlažby dňa 04.08.2022.“

1.1 Svoje rozhodnutie prvoinštančný súd právne odôvodnil použitím ustanovenia , a (ďalej len „“).

1.2 Vecne súd prvej inštancie dôvodil tým, že navrhovatelia osvedčili skutočnosti odôvodňujúce nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Zo zmluvy o vykonaní stavby na cudzom pozemku a znášaní vecného bremena zo 06.07.1999 uzavretej medzi mestom Veľký Meder a pôvodnými vlastníkmi dotknutých pozemkov vyplýva, že objekt miestnej komunikácie bol realizovaný „v investorstve“ mesta za účelom zabezpečenia prístupu k jednotlivým stavebným pozemkom - neskôr ako verejná komunikácia pre budúcich obyvateľov lokality (čl. II), pričom vtedajší vlastníci pozemkov sa zaviazali znášať právo prechodu pešo a motorovými vozidlami týchto obyvateľov (čl. III); vecné bremeno je i t. č. zapísané na listoch vlastníctva č. XXXX J. XXXX, kde je evidované vlastnícke právo vlastníka pozemkov k dotknutým nehnuteľnostiam. Vlastník pozemkov povinnosti vo vzťahu k navrhovateľom zjavne nerešpektuje. Podľa pripojených fotografií nielenže odstránil (resp. ním poverené osoby) povrch vjazdu k nehnuteľnostiam navrhovateľov tým, že rozobral zámkovú dlažbu pokrývajúcu tento vjazd, ale jej uložením do štyroch samostatných hromád rozostavených vo vjazde vytvoril prekážku, cez ktorú nie je prejazd motorovým vozidlom vôbec možný. Z fotografií tiež vyplýva, že minimálne od mája 2022 je vjazd na nehnuteľnosti navrhovateľov opakovane blokovaný vozidlom (dodávkou) vlastníčky motorového vozidla, pričom najmenej štyrikrát bolo z tohto dôvodu navrhovateľmi podané oznámenie o priestupku. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že konanie vlastníka pozemkov a vlastníčky motorového vozidla je úmyselné, možno dokonca koordinované, pričom jeho pravdepodobným cieľom je poškodzovať predovšetkým ekonomické záujmy navrhovateľov. Vlastník pozemkov ako subjekt povinný z vecného bremena sa musí správať tak, aby umožnil subjektom oprávneným z vecného bremena vykonávať ich práva. Teda nielen priamo strpieť výkon tohto práva, ale aj zdržať sa konania, v dôsledku ktorého by výkon tohto práva bol znemožnený (rozobratie dlažby). Vlastníčka motorového vozidla nielenže svojím konaním pravdepodobne porušuje prepisy o priestupkoch, ale zasahuje aj do riadneho výkonu nespochybnených práv navrhovateľov. Navrhovatelia si pre ochranu svojich práv zvolili inštitút neodkladného opatrenia, ktorým si želajú upraviť vzájomné pomery v krátkom čase a s dlhodobou perspektívou, ideálne natrvalo (bez podania žaloby vo veci samej). Súd prvej inštancie sa v tomto prípade s ich stanoviskom stotožnil. Navrhované neodkladné opatrenie považoval za účelný a primeraný spôsob ochrany ich práv, ktorý navyše nijako neobmedzí vlastníka pozemkov a vlastníčku motorového vozidla, pretože im neukladá žiadne iné povinnosti než tie, ktoré im vyplývajú z už existujúceho vecného bremena (vlastník pozemkov), resp. zo všeobecne záväzných právnych predpisov (napr. , zákon č. 372/1190 Zb.) a tiež všeobecne rešpektovaných pravidiel správania, dobrých mravov (vlastníčka motorového vozidla).

1.3 Predmetom konania je len neodkladné opatrenie, súd prvej inštancie podľa v spojení s rozhodol aj o trovách konania, ktorých náhradu priznal žalobcom v plnom rozsahu z dôvodu ich plného úspechu v konaní.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie vlastník pozemkov z dôvodov uplatnených podľa , , a

2.1 V odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ktorý dospel k nesprávnemu záveru, že je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov, pretože povinnosť uložená mu súdom vyplýva z vecného bremena, ktoré vlastník pozemkov rešpektuje, keď navrhovatelia a ich príležitostné návštevy majú aj bez neodkladného opatrenia zabezpečený prístup k svojim nehnuteľnostiam. Nie sú tak správne ani skutkové zistenia súdu prvej inštancie, a to ani vo vzťahu k tvrdeniam o miestnej komunikácii, pretože na predmetných pozemkoch sa miestna komunikácia nenachádza (ako vyplýva aj z oznámenia mesta Veľký Meder). Z nesprávne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci vychádza aj uloženie povinnosti vykonať opatrenia zabraňujúce parkovaniu motorových vozidiel na pozemkoch vlastníka tento výrok je nevykonateľný, nespravodlivý a neurčitý. Vlastník pozemkov ďalej poukázal na nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie spočívajúce v závere súdu prvej inštancie, že má povinnosť strpieť prejazd a prechod

neurčitého počtu ubytovaných hostí rekreačných zariadení žalobcov cez svoje pozemky. Súd prvej inštancie uložil odvolateľovi neodkladným opatrením povinnosti, majúce podľa súdu v dlhodobom horizonte vyriešiť pomery medzi stranami (ods. 20 odôvodnenia napadnutého uznesenia). Neuložil však povinnosť navrhovateľom podať v určenej lehote žalobu vo veci samej, čím podľa odvolateľa zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci .

2.2 Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a odvolateľovi prizná nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2.3. V doplnení odvolania odvolateľ uviedol, že z čestného vyhlásenia jeho právneho predchodcu vyplýva, že stav, ktorý sa navrhovatelia snažia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označiť ako hodný bezodkladnej úpravy pomerov, trvá viac rokov. Z čestného vyhlásenia tiež vyplýva, že podobne ako odvolateľ ani jeho právny predchodca neudelil súhlas s umiestnením zámkovej dlažby pri údajnom vjazde k penziónu, ani súhlas s umiestneným akýchkoľvek iných vecí na dotknutých pozemkoch. Dokonca z čestného vyhlásenia vyplýva, že väčšina stavieb (vrátane stavieb slúžiacich na rekreáciu, teda stavieb služieb) nachádzajúcich sa v lokalite bola v uplynulých 14-tich rokoch postavená bez toho, aby vlastník nehnuteľností vedúcich k týmto stavbám (čiže dotknutých pozemkov) s tým vyjadril súhlas alebo od neho niekto vôbec súhlas žiadal.

3. Navrhovatelia vo vyjadrení k odvolaniu vlastníka pozemkov navrhli odvolaciemu súdu, aby napadnuté prvoinštančné uznesenie potvrdil a priznal im nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

3.1 Navrhovatelia konštatovali, že na súd sa obrátili z dôvodu, že zo strany odvolateľa dochádza k nerešpektovaniu viac ako 20 rokov existujúceho vecného bremena, čo si vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov, pričom odvolateľ svojimi vyjadreniami, tvrdeniami a úkonmi naznačuje, že má v úmysle spochybňovať toto vecné bremeno aj do budúcnosti. Nesúhlasili s jeho tvrdením, že osoby odlišné od obyvateľov dotknutých ulíc užívajú pozemky protiprávne. Podľa ustálenej judikatúry súdov vecné bremeno sa vzťahuje aj na návštevníkov, obchodných partnerov, zamestnancov a zákazníkov, ako aj na všetky ďalšie osoby, ktorých vjazd je nevyhnutný k prevádzkovaniu podnikania. Vyplývajúc z judikatúry súdov všetci hoteloví hostia užívajú prístupovú cestu oprávnene, nakoľko svoje právo odvodzujú od vecného bremena, ktoré je zriadené v prospech navrhovateľov a ostatných obyvateľov v danej lokalite a je riadne zapísané na listoch vlastníctva č. XXXX J. I. XXXX k. ú. K. C., obec K. C., Okres Dunajská Streda na základe zmluvy o vykonaní stavby na cudzom pozemku a znášaní vecného bremena zo dňa 06.07.1999. Navrhovatelia nesúhlasili ani s vyjadrením odvolateľa, že jeho právny predchodca nemohol počítať s tým, že v budúcnosti v danej lokalite budú vybudované aj nehnuteľnosti slúžiace na rekreačné účely. Uvedený záver je v priamom rozpore s dokumentmi dostupnými v rámci územného konania týkajúceho sa vybudovania sietí v lokalite, z ktorých vyplýva, že celé územie malo byť zastavané ubytovacími zariadeniami (vyplýva z technickej správy a urbanistickej štúdie). Podľa navrhovateľov je nelogické i tvrdenie odvolateľa, že navrhovatelia sa nemali pri budovaní nehnuteľnosti poskytujúcich služby spoliehať len na zriadené vecné bremeno, ale mali s predchádzajúcim vlastníkom dotknutých pozemkov uzavrieť zmluvu a dojednať si tým vlastné práva. V danom čase nič nenasvedčovalo potrebe zriaďovania si vlastných práv zabezpečujúcich prístup k nehnuteľnosti, pretože by mohlo dochádzať k nerešpektovaniu zapísaného vecného bremena. Zriadené a riadne zapísané vecné bremeno bolo po dlhé roky rešpektované až do času, kedy sa vlastníkom pozemkov stal odvolateľ. Mylný je názor odvolateľa, že nie je povinný umožniť klientom rekreačných zariadení navrhovateľov užívanie svojich pozemkov, lebo ide o neprípustné rozšírenie práv navrhovateľov na úkor práv odvolateľa. Existuje ustálená rozhodovacia prax v otázke okruhu osôb, ktoré odvodzujú svoje právo od osôb v prospech ktorých je zriadené vecné bremeno. V nadväznosti na uvedené, je odvolateľ povinný všetkým hotelovým hosťom umožniť prístup cez pozemky v jeho vlastníctve a nemôže argumentovať tým, že by sa jednalo o rozšírenie práva navrhovateľov. O tejto skutočnosti mal byť odvolateľ oboznámený už v čase, keď pozemky na ktorých je vybudovaná prístupová cesta, kupoval od svojho právneho predchodcu.

3.2 Podľa navrhovateľov nie je pravdivé tvrdenie odvolateľa, že odstránil zámkovú dlažbu, ktorú tam umiestnil navrhovateľ bez jeho predchádzajúceho súhlasu alebo jeho právneho predchodcu. Zámková dlažba bola pred rokmi umiestnená so súhlasom a vedomím predchádzajúceho vlastníka pozemkov odvolateľa, ktorý voči tomuto kroku nemal žiadne výhrady a nepodnikol voči navrhovateľom žiadne kroky na jej odstránenie. Navrhovatelia rovnako nevideli dôvod na pýtanie si povolenia od odvolateľa na

ponechanie dlhodobo uloženej zámkovej dlažby, nakoľko mali súhlas pri jej umiestňovaní jeho právnym predchodcom. Odvolateľ teda nemá žiaden právny nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože v prospech navrhovateľov bolo zriadené vecné bremeno a vjazd bol vybudovaný s vedomím predchádzajúceho vlastníka pozemkov. Zo strany odvolateľa však došlo k svojvoľnému konaniu, keďže bez akéhokoľvek predchádzajúceho súhlasu či aspoň upovedomenia, alebo vyzvania navrhovateľov na odstránenie zámkovej dlažby ju svojvoľne dal rozobrať a odstrániť.

4. Odvolateľ v odvolacej replike uviedol, že tvrdenia navrhovateľov vo vyjadrení nie sú spôsobilé akokoľvek spochybniť skutočnosti uvedené v odvolaní. Navrhovatelia už nezamlčujú, že ich nehnuteľnosti sú prístupné aj z iného smeru. Svoje neúplné tvrdenia ohľadom skutkové stavu, ktorým dosiahli vydanie neodkladného opatrenia, sa však snažia zmierniť tým, že užívanie ich nehnuteľností prístupom cez iné pozemky je spojené so značnými ťažkosťami. Údajné ťažkosti namietané navrhovateľmi sú pritom také, ktoré nevyhnutne absolvuje každý návštevník termálneho kúpaliska vo Veľkom Mederi, ak sa chce dosať ku kúpalisku a riadne zaparkovať svoje motorové vozidlo na parkovisku na tento účel vyhradený mestom. Alternatívna trasa k nehnuteľnostiam navrhovateľov totiž vedie cez oficiálny prístup k termálnemu kúpalisku zriadený mestom Veľký Meder. Uvedený stav nemôže byť základom pre akékoľvek vecné bremeno, či akúkoľvek povinnosť zo strany odvolateľa. Účelovo vyznievajú aj tvrdenia navrhovateľov ohľadom blokovania vjazdu na ich nehnuteľnosti hromadami zámkovej dlažby. Nepopierajú, že ide o ich majetok. Namietajú však, že ich odvolateľ umiestnil na ich pozemok s cieľom blokovať vjazd. Odvolateľ len vrátil navrhovateľom ich majetok, s ktorým potom mohli naložiť podľa vlastného uváženia. Z obsahu žiadneho vecného bremena či zákonného ustanovenia nemá odvolateľ povinnosť trpieť na svojom pozemku neoprávnene umiestnenú zámkovú dlažbu, či povinnosť zabezpečiť príchod a príjazd na pozemok na dokonale rovnom povrchu. Odvolateľ ďalej uviedol, že sa viackrát vyjadril, že nemá v úmysle spochybňovať vecné bremeno viaznuce na jeho pozemku. Nie je však ochotný akceptovať jeho ničím nepodložené a nezákonné rozširovanie podľa predstáv navrhovateľov. Navrhovatelia tiež tvrdili, že zámková dlažba bola umiestnená na pozemkoch odvolateľa so súhlasom a vedomím predošlého majiteľa uvedených pozemkov. Toto tvrdenie odvolateľ jednoznačne vyvrátil písomným vyhlásením predošlého vlastníka predmetných pozemkov predloženým súdu prvej inštancie dňa 14.10.2022.

5. Navrhovatelia v rámci odvolacej dupliky uviedli, že nikdy nepopierali ani netvrdili, že žiaden iný prístup k nehnuteľnosti neexistuje. Od začiatku uvádzali, že prístup cez komunikáciu vybudovanú na pozemkoch odvolateľa je bez výraznejších komplikácii a je zaužívaný po dlhé roky z dôvodu zriadeného a riadne zapísaného vecného bremena. Navrhovatelia boli nútení zmluvne zabezpečiť alternatívny prejazd cez iné pozemky s ich vlastníkmi, pričom vlastníci týchto pozemkov umožnili takýto prístup výlučne za podmienky uzatvorenia relevantnej zmluvy, dočasnosti takéhoto prístupu a prejazdu, ako aj odplatnosti. Primárnym záujmom navrhovateľov je využívať za účelom prístupu k ich nehnuteľnosti na to zriadené a riadne zapísané vecné bremeno. Podľa navrhovateľov je neodkladné opatrenie v celom rozsahu správne a dôvodné, pričom jeho jednotlivé výroky sú dostatočne určité a vykonateľné.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (, ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ – vlastník pozemkov použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (, 380 ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie vlastníka pozemkov je dôvodné.

7. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Podľa ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

14. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie je zabezpečovacím civilno- procesným prostriedkom. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, aj keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorým sa má poskytnúť ochrana, ako i osvedčiť, že je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Osvedčovanie opodstatnenosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa uskutočňuje formou predloženia dôkazov pri podávaní návrhu. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Odvolací súd ďalej konštatuje, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné skúmať osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Regulácia faktických vzťahov je vylúčená.

15. Odvolateľom namietané nesprávne právne posúdenie veci ako odvolací dôvod ( ) je dané v prípade, keď na zistený skutkový stav súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov ( ) súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. V odvolaní namietaná iná vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) je relevantným odvolacím dôvodom v prípade akýchkoľvek pochybení v procesnom postupe súdu, ktoré nemožno podradiť pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolateľ uplatnil aj odvolací dôvod v zmysle ustanovenia ods.. 1 písm. g) , v zmysle ktorého zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Pri uplatnení tohto odvolacieho dôvodu ide o stav, keď je možné doteraz zistený skutkový stav aktivitou strany sporu viac priblížiť „pravde“, čím sa rozhodnutie súdu vo veci samej môže vo väčšej miere priblížiť ideálu spravodlivého rozhodnutia. ( (porovnaj: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016 str. 1240, 1241).

16. S prihliadnutím na uplatnené odvolacie dôvody vlastníka pozemkov a jeho argumentáciu odvolací súd podrobil prvoinštančné uznesenie v napadnutej časti prieskumu, predmetom ktorého bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky nariadenia neodkladného opatrenia v znení nariadenom súdom prvej inštancie voči vlastníkovi pozemkov (vlastníčka motorového vozidla sa voči prvoinštančnému rozhodnutiu neodvolala).

17. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je návrh navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým má súd uložiť vlastníkovi pozemkov a vlastníčke motorového vozidla povinnosť strpieť a umožniť riadne užívanie zriadeného vecného bremena navrhovateľmi a ich

návštevníkmi spôsobom, ktorý do výrokovej časti napadnutého uznesenia prevzal v celom rozsahu súd prvej inštancie. Žaloba vo veci samej súdu doručená nebola.

18. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojených listov vlastníctva č. XXXX J. XXXX pre okres Dunajská Streda, obec K. C. a katastrálne územie K. C. odvolací súd zistil, že navrhovatelia sú vlastníkmi nehnuteľností - pozemkov s umiestnenými stavbami – penziónom a relaxačným centrom. Podľa tvrdení navrhovateľov je prístup k týmto nehnuteľnostiam možný cez pozemky vo vlastníctve odvolateľa - vjazdom z pozemku č. 4206/239, a to na základe vecného bremena zapísaného od roku 1999 na príslušných listoch vlastníctva (č. XXXX J. XXXX) ako „právo prechodu pešo a motorovými vozidlami pre budúcich obyvateľov v tejto lokalite“. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami navrhovatelia odôvodňovali tým, že od nadobudnutia vlastníckeho práva vlastníkom pozemkov v roku 2021/2022, tento nerešpektuje vecné bremeno, z ktorého sú aj navrhovatelia oprávnení, je im z jeho strany bránené v prístupe k ich nehnuteľnostiam jednak rôznymi incidentami, ktoré sťažujú, resp. znemožňujú bezproblémové užívanie vecného bremena a prístup k nehnuteľnostiam navrhovateľov, jednak strpením nevhodného parkovania vlastníčky motorového vozidla – bielej dodávky, ktorá tým blokuje vjazd k nehnuteľnostiam navrhovateľov. V prípade pochybností o tom, či sa vecné bremeno vzťahuje alebo nevzťahuje na navrhovateľov, majú títo za to, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržali, pretože po obdobie minimálne 16 rokov na základe verejne dostupných a zapísaných údajov o vecnom bremene ako aj zo samotnej existencie miestnej komunikácie boli práva prechodu a prejazdu pokojne a nerušene dobromyseľne užívané. Okrem uvedeného navrhovatelia dôvodili tým, že vlastník pozemkov svojvoľne a neoprávnene odstránil 4.8.2022 časť vjazdu do nehnuteľností navrhovateľov (zámkovú dlažbu), čím zasiahol do vlastníckeho práva navrhovateľa 1), ktorý je vlastníkom tohto vjazdu na pozemku odvolateľa.

19. Odvolací súd najskôr skúmal či je osvedčená danosť nároku navrhovateľov, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z pripojených listov vlastníctva č. XXXX J. XXXX pre okres Dunajská Streda, obec K. C. a katastrálne územie K. C. odvolací súd zistil, že pri pozemkoch par. č. 4206/238, 4206/239, 4206/1, 4206/187 a 4206/188 vo vlastníctve odvolateľa je zapísaná ťarcha: Vecné bremeno: „Právo prechodu pešo a motorovými vozidlami pre budúcich obyvateľov v tejto lokalite“. Z uvedeného vecného bremena navrhovatelia odvodzujú svoj nárok voči vlastníkovi pozemkov a vlastníčke motorového vozidla. Z gramatického výkladu slovného spojenia ...“pre budúcich obyvateľov v tejto lokalite“ nie je možné vyvodiť, že vecné bremeno sa vzťahuje aj na iné osoby, ako na osoby, ktoré danú lokalitu obývajú s úmyslom trvalého bývania. o obecnom zriadení v ustanovení definuje, kto je obyvateľ: „Obyvateľom obce je osoba, ktorá má na území obce trvalý pobyt.“ Je možné pripustiť (z hľadiska možného účelu predmetného vecného bremena), že uvedené vecné bremeno sa vzťahuje aj na rezidentov bývajúcich v lokalite bez evidovaného trvalého pobytu. Je však potrebné mať na pamäti, že vecné bremeno je inštitút zásadne obmedzujúci vlastníka nehnuteľnosti, s ktorou je späté, vo výkone jeho vlastníckeho práva. Nie je preto možné svojvoľným extenzívnym výkladom rozširovať okruh osôb oprávnených z vecného bremena. Odvolací súd však v súvislosti s preskúmaním obsahu vecného bremena konštatuje jeho neurčitosť, pretože nie je jednoznačne vymedzený okruh osôb, v prospech ktorých je právo zodpovedajúce vecnému bremenu, zriadené. Odvolací súd pritom poukazuje na tú skutočnosť, že vecné bremeno nemôže byť zriadené v prospech dostatočne neurčených osôb (bližšie porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30. júna 2010). Je preto dôvodné pochybovať o platnosti právneho úkonu, ktorým bolo vecné bremeno zriadené. Táto úvaha však presahuje účel konania o napadnutom neodkladnom opatrení. Je tiež potrebné konštatovať, že navrhovatelia si nesprávne vykladajú judikát publikovaný pod R 14/1988, v zmysle ktorého vlastník zaťaženého pozemku je povinný strpieť prechádzanie cez tento pozemok nielen vlastníkovi susediaceho pozemku, ale aj osobám, ktoré ho navštevujú. Zmyslom citovaného judikátu je priznanie odvodeného oprávnenia z vecného bremena osobám, ktoré navštevujú priamo osoby, ktoré sú z vecného bremena oprávnené. V žiadnom prípade nemožno z uvedeného judikátu vyvodiť, že odvodené oprávnenie majú aj osoby, navštevujúce ubytovacie a rekreačné zariadenia navrhovateľov za účelom oddychových voľnočasových aktivít, naviac ak je podľa odvolacieho súdu nedostatočne osvedčené, že právo zodpovedajúce predmetnému vecnému bremenu svedčí aj navrhovateľom, ktorí nie sú obyvateľmi danej lokality.

20. Navrhovatelia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdia, že právo vecného bremena vydržali, pretože po obdobie minimálne 16 rokov na základe verejne dostupných a zapísaných údajov o vecnom bremene ako aj zo samotnej existencie miestnej komunikácie užívali právo prechodu a prejazdu

cez predmetné pozemky odvolateľa dobromyseľne, pokojne a nerušene. Preskúmanie vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu navrhovateľmi vyžaduje vykonanie procesného postupu, ktorý presahuje inštitút neodkladného opatrenia. V rámci konania (prvoinštančného či odvolacieho) o neodkladnom opatrení súd nemá procesný priestor na vyriešenie otázky, či navrhovatelia nadobudli právo zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. Tohto nároku je možné sa domáhať v konaní o veci samej. Odvolací súd sa preto skúmaním navrhovateľmi tvrdeného vydržania nezaoberal.

21. Odvolací súd uzatvára, že vo vzťahu k napadnutým výrokom I.,II. a III. uznesenia súdu prvej inštancie nie je dostatočne osvedčený základ nároku – existencia práva navrhovateľov zodpovedajúceho vecnému bremenu, zapísanému na listoch vlastníctva č. XXXX J. XXXX pre okres Dunajská Streda, obec K. C. a katastrálne územie K. C. a zaťažujúceho nehnuteľnosti vo vlastníctve odvolateľa - pozemky par. č. 4206/238, 4206/239, 4206/1, 4206/187 a 4206/188 ako „právo prechodu pešo a motorovými vozidlami pre budúcich obyvateľov v tejto lokalite“.

22. Navrhovatelia odvodzujú svoj nárok aj z nimi tvrdenej skutočnosti, že na predmetných pozemkoch odvolateľa, cez ktoré je prístup k ich nehnuteľnostiam je miestna komunikácia. Odvolací súd nemá za dostatočne osvedčené ani uvedené tvrdenie navrhovateľov, pretože na vyššie uvedených listoch vlastníctva je pri pozemkoch s par. č. 4206/238, 4206/239, 4206/1, 4206/187 a 4206/188 zapísaný ako druh pozemku orná pôda a ako spôsob využívania pozemku je zapísaný kód 1 - ide o pozemky využívané pre rastlinnú výrobu alebo pozemky dočasne nevyužívané pre rastlinnú výrobu. Pre pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba – cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti, určuje Z. z Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, kód 22 (príloha 2. vyhlášky).

23. Podľa ustanovenia listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

24. Na základe uvedeného ustanovenia odvolací súd vychádzal z predložených listov vlastníctva a uzavrel, že existencia miestnej komunikácie na predmetných pozemkoch odvolateľa nie je osvedčená.

25. K napadnutému výroku V. okrem už uvedeného odvolací súd dodáva, že nie je osvedčené, na základe akej právnej skutočnosti vzniklo navrhovateľovi 1) oprávnenie vybudovať na pozemku odvolateľa vjazd k svojim nehnuteľnostiam. Pokiaľ aj navrhovateľ 1) je v domnení, že je oprávneným z vecného bremena prechodu a prejazdu cez pozemky odvolateľa, právo z tohto vecného bremena nezahŕňa aj právo umiestniť na tieto pozemky akékoľvek veci, resp. vybudovať vjazd zo zámkovej dlažby bez dohody s vlastníkom pozemku. Tvrdenie navrhovateľa 1), že zámková dlažba bola umiestnená na predmetnom pozemku so súhlasom právneho predchodcu odvolateľa, osvedčené nie. Nie je teda osvedčená danosť nároku ani vo vzťahu k napadnutému výroku V.

26. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

27. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd konštatuje, že odvolanie vlastníka pozemkov je dôvodné, pretože súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď zo skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd dospel k odlišnému záveru ako súd prvej inštancie – k záveru, že nie je osvedčený nárok navrhovateľov, ktorému má byť poskytnutá ochrana, neexistuje teda ani naliehavá potreba upraviť vzťahy medzi stranami sporu tak, ako to nariadil prvoinštančný súd napadnutým neodkladným opatrením. Pretože neboli splnené podmienky na potvrdenie odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani na jeho zrušenie, odvolací súd postupom podľa citovaného ustanovenia § 388 zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II., III. a V. tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 28. Pokiaľ navrhovatelia tvrdia, že vlastník pozemkov a vlastníčka motorového vozidla im sťažujú až znemožňujú užívať ich nehnuteľnosti v súlade s ich účelom, majú možnosť domáhať sa svojich nárokov žalobou vo veci samej, konaním o ktorej budú riadnym procesným postupom vyriešené nastolené sporné otázky najmä k danosti tvrdeného práva z vecného bremena.

29. Odvolací súd zároveň nariadil vykonanie opravy v úvodnej časti (záhlaví) písomného vyhotovenia napadnutého uznesenia pri označení dátumu narodenia a bydliska vlastníčky motorového vozidla. Z výsledku lustrácie v Registri obyvateľov SR vyplýva, že vlastníčka motorového vozidla sa narodila XX.XX.XXXX a trvalý pobyt má evidovaný na adrese C. I. I. XX.

30. V odvolacom konaní plne úspešnému odvolateľovi vznikol nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania (v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením ), o ktorom v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, pretože sa týmto rozhodnutím predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle ustanovenia rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).