Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21S-87-2011.pdf
PDF · 121.57 KB
Case nature
Area
Subarea
21S/87/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Martina Bargela a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX I., právne zastúpený: JUDr. Gabrielou Kľačanovou, so sídlom Z. Y. XX, XXX XX I., proti žalovanému: Okresný úrad Martin, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Námestie S. H. Vajanského 1, Martin, za účasti pribratého účastníka konania: SPURS Trading, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 44 662 02, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Martin č. OÚD-2011/02037-2 zo dňa 26.08.2011, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Martin č. OÚD-2011/02037-2 zo dňa 26.08.2011, ako aj rozhodnutie Mesta Martin č. Dopr. 43/12811/05/2011- Ži, EV č. 16/2011-SP zo dňa 11.05.2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a), c) a d) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 884,92 Eur, pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 66 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 818,92 Eur, v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobným návrhom domáhal preskúmania zákonnosti a postupu rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného správneho orgánu - Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Martin č. OÚD-2011/02037-2 zo dňa 26.08.2011, ktorým rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie Mesta Martin č. j. Dopr. 43/12811/05/2011-Ži, Ev. č. 16/2011-SP zo dňa 11.05.2011, na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie o stavebnom povolení vo vzťahu k SPURS Trading, s.r.o., Martin a to pre stavbu - Tenisový areál Martin, k. ú. F., SO 04 - Parkoviská a spevnené plochy na pozemkoch parcely č. KNC 180/110 v kat. úz. F. na ul. A. Mamateja v Martine podľa § 66 Stavebného zákona podľa vyhlášky a podľa § 10 vyhlášky č. 453/2000 Z.z.. V žalobe žalobca namietal a tvrdil, že bol ukrátený rozhodnutiami a postupom oboch správnych orgánov na svojich právach. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného správneho orgánu nespĺňa zákonné požiadavky s poukazom na § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Takisto namietal, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje výklad právnej normy, na základe ktorej žalovaný rozhodol. Len samotné uvedené ustanovenia zákona je absolútne nedostatočné, taktiež žalovaný neuviedol, ako sa vysporiadal s návrhmi a námietkami jednotlivých účastníkov a prečo nevykonal niektoré navrhované dôkazy. Ďalej poukazuje na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí iba konštatuje, že prvostupňový správny orgán pochybil tým, že zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 20.04.2011 neobsahuje zákonom predpísané náležitosti podľa § 22 Správneho poriadku, pričom absentuje najmä to, aké opatrenia boli prijaté k vznesenej písomnej námietke a pripomienke žalobcu,
vrátane výsledku konania. Ďalej žalobca namieta aj postup žalovaného, nakoľko sa domnieva, že správne orgány, či už prvostupňový alebo odvolací mali postupovať podľa § 137 Stavebného zákona. Žalobca zastáva taký názor, že jeho návrh na vypracovanej hlukovej štúdie na príjazdovú komunikáciu k parkovacím miestam je opodstatnený vzhľadom k tomu, že v súčasnej dobe je komunikácia využívaná ako komunikácia účelová a motorové vozidlá po nej jazdia len veľmi zriedka. Po vybudovaní plánovaných parkovacích miest a rozšírení komunikácie o 1,05 metra bude nájazd motorových vozidiel podstatne väčší. Plánované je vybudovanie deviatich parkovacích miest, pričom pri predpokladanom prevádzkovom čase tenisových kurtov 10 hodín nájazd, teda predstavuje cca 160 motorových vozidiel denne. Ak by námietka žalobcu o nadmernej hlučnosti bola oprávnená, pravdepodobne by znemožnila uskutočnenie navrhovanej stavby, resp. by umožnila uskutočnenie stavby v podstate inej miere (inom rozsahu). Žalobca mal za to, že riešenie tejto námietky by mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej. Žalobca si myslí, že žalovaný mal konanie prerušiť a odkázať žalobcu na súd, resp. iný príslušný orgán vo vopred určenej lehote. Žalobca námietku o nadmernej hlučnosti vzniesol písomne dňa 20.04.2011, pričom vyjadrenie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva bolo vydané ešte pred jej vznesením zo strany žalobcu a to dňa 13.04.2011. Logické by bolo, aby k žalobcom vznesenej námietke následne zaujal stanovisko, práve Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Martine, ktorý tak, ale neurobil. Ďalej poukázal na vyhlášku č. 549/2007 Z.z., ktorá je účinná od 01.12.2007, ktorou sa stanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácie a o požiadavkách na objektivizácia hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí a ktorá upravuje podrobnosti o prípustných hodnotách určujúcich veličín hluku, infrazvuku a vibrácií vyskytujúc sa trvale alebo prerušovanie vo vonkajšom prostredí v súvislosti s aktivitami ľudí alebo činnosťou zariadení. Poukázal na ust. § 3, § 6 predmetnej vyhlášky. Pozemok, na ktorom je postavený rodinný dom žalobcu, bezprostredne susedí s navrhovanou stavbou, pričom vzdialenosť od steny rodinného domu žalobcu je 6 metrov a vzdialenosť k hranici pozemku žalobcu je ešte kratšia, cca 4 metre. Žalobca sa oprávnene domnieva, že pri dodržaní podmienok bližšie špecifikovaných vo vyhláške č. 549/2007 Z.z. by nadmerné, resp. namerané hodnoty hluku vo vonkajšom prostredí prekračovali hodnoty hluku maximálne prípustné. Keby tomu tak nebolo, správne orgány by sa podľa presvedčenia žalobcu, tak arbitrárne nesnažili vyhnúť vypracovaniu žalobcom navrhovanej hlukovej štúdie. Bez vypracovania navrhovanej hlukovej štúdie nie je možné objektívne a spravodlivo rozhodnúť vo veci samej. Vzhľadom na to zistenie skutkového stavu veci zo strany žalovaného je nedostačujúce na posúdenie veci a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na základe uvedeného navrhol rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. a), c), d) a e) O.s.p. a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si žalobca uplatnil aj náhradu trov konania.
Uznesením pod č.k. 21S/87/2011-18 zo dňa 13.12.2011 bol do konania pribratý pri aplikácii § 250 ods. 1 O.s.p. účastník konania - SPURS Trading, s.r.o., Martin. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.01.2012.
Uznesením pod č.k. 21S/87/2011-85 zo dňa 12.12.2012 bolo konanie pred správnym súdom prerušené do právoplatného skončenia vo veci č.k. 20S/29/2011. Proti predmetnému uzneseniu zo strany žalobcu bolo podané odvolanie.
Najvyšší súd SR podaním doručeným súdu 04.03.2014 vrátil spis bez rozhodnutia o odvolaní vzhľadom k tomu, že konanie vedené pred Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 20S/29/2011 bolo skončené pred Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 2Sžf/21/2012, vydaný rozsudok zo dňa 19.06.2013 bol rozhodnutím Najvyššieho súdu SR potvrdený.
Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 07.05.2014. Na nariadený termín pojednávania sa nedostavili žalovaný správny orgán a ani právny zástupca pribratého účastníka konania. Doručenie predvolania mali žalovaný správny orgán a aj právny zástupca pribratého účastníka konania doručené riadnym spôsobom. Svoju neúčasť na termíne pojednávania neospravedlnili, ani nežiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Súd preto pri aplikácii ust. § 250g ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti neprítomných účastníkov konania.
Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, vrátane ich postupov mal za to, že žaloba je dôvodná a špecifikované rozhodnutia správnych orgánov bolo potrebné zrušiť pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. a), c) a d) O.s.p. a vec bolo potrebné vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a to z nasledovných dôvodov:
Podľa § 62 ods. 1 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia.
Podľa § 62 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi.
Podľa § 62 ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie.
Podľa § 62 ods. 1 písm. d) zákona č. 50/1976 Zb. v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania.
Podľa § 62 ods. 1 písm. e) zákona č. 50/1976 Zb. v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických, funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií, vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov.
Podľa § 62 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky.
Podľa § 62 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.
Podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb., ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.).
Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku (zákon č. 71/1967 Zb.) v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití správnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 140b ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb., ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona smeruje proti obsahu záväzného stanoviska, odvolací orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie spolu so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania predloží stavebný úrad orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie o odvolaní.
Podľa § 1 ods.1 a 2 vyhlášky č. 549/2007 Z.z. táto vyhláška ustanovuje podrobnosti o prípustných hodnotách určujúcich veličín hluku, infrazvuku a vibrácii a požiadavky na objektivizácii hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí. Táto vyhláška sa vzťahuje na hluk, infrazvuk a vibrácie, ktoré sa vyskytujú trvale alebo prerušovane vo vonkajšom prostredí alebo vo vnútornom prostredí budov v súvislosti s aktivitami ľudí alebo činnosťou zariadení.
Podľa § 3 predmetnej vyhlášky ochrana zdravia pred hlukom, infrazvukom a vibráciami je zabezpečená, ak posudzované hodnoty určujúcich veličín hluku, infrazvuku a vibrácii nie sú vyššie ako prípustné hodnoty.
Podľa § 6 ods. 3 predmetnej vyhlášky, hluk a infrazvuk sa hodnotia v miestach, na ktoré sa vzťahujú prípustné hodnoty nasledovne:
- hluk vo vonkajšom prostredí mimo budov sa hodnotí vo výške 1,5 +- 0,2 m nad terénom,
- hluk vo vonkajšom prostredí pred obvodovou stenou budov sa hodnotí vo vzdialenosti 1,5 m +- 0,5 m od steny a vo výške 1,5m +- 0,2m nad podlahou príslušného podlažia.
Rozhodnutím pod č. 43/12811/05/2011-Ži, Ev. č. 16/2011-SP zo dňa 11.05.2011 Mesto Martin vydalo stavebné povolenie pre pribratého účastníka konania vo vzťahu k stavbe - Tenisový areál Martin kat. úz. F., SO 04 - Parkoviská a spevnené plochy na pozemkoch parcely KNC č. 180/110 v kat. úz. F. v Martine, pričom bola povolená stavba, ktorá obsahuje: SO 04 - Parkoviská a spevnené plochy, napojenie spevnenej plochy na pozemnú komunikáciu ul. A. Mamateja jedným vstupom za účelom výjazdu a výjazdu osobných motorových vozidiel, spevnené plochy pre odstavenie a parkovanie 9-tich motorových vozidiel klientov a zamestnancov, z toho jedenkrát pre zdravotne postihnutého, chodníky pre peších ako prístup k SO 01 - Hlavný objekt vybavenosti a k SO 02 - Tenisové kurty, resp. SO 03 - Nafukovacia hala, dažďové vody budú odvedené zo spevnených plôch - parkoviská v spáde 1% do uličnej vpuste so zariadením pre odlučovanie ropných látok s následným odvedením dažďovou kanalizáciou do vsakovacej šachty navrhnutej na pozemku tenisového areálu. Spevnené plochy sú navrhnuté na parcele KNC č. 180/110 v kat. úz. F. s prejazdom po mestskej komunikácii ul. A. Mamateja na parcele KNC č. 1374 v kat. úz. F.. Pre uskutočnenie stavby boli zároveň určené vo výrokovej časti rozhodnutia podmienky. Vo výrokovej časti rozhodnutia bolo poukázané na to, že ide o dočasnú dopravnú stavbu podľa § 58 ods. 2 Stavebného zákona a podľa § 3a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. s platnosťou viazanou na platnosť nájomných zmlúv. Zároveň vo výrokovej časti bolo rozhodnuté o námietke žalobcu na vypracovanie hlukovej štúdie na príjazdovú komunikáciu, ktorá námietka žalobcu bola zamietnutá. V odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu k námietke žalobcu správny orgán poukázal na to, že požiadavka na vypracovanie hlukovej štúdie mala byť požadovaná účastníkom konania pri územnom konaní a nie v stavebnom konaní špeciálneho stavebného úradu, pričom ani z vyjadrenia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Martine č. HŽP 2011/001759 zo dňa 13.04.2011 ako orgánu na ochranu zdravia nie je požadované vypracovanie hlukovej štúdie pre cestnú dopravu v danom úseku pozemnej komunikácie - ul. A. Mamateja v Martine. Existujúce šírkové parametre vozovky budú rozšírené o 1,055 m z dôvodu, aby bola zabezpečená bezpečnosť pri výjazde osobných motorových vozidiel zo spevnených plôch - parkoviska. Tým, že sa v tenisovom areáli budú nachádzať tri tenisové kurty a areál je umiestnený v obytnej zóne, nebude dochádzať k zvýšenému nárastu osobnej motorovej dopravy a teda ani k zvýšeniu hluku.
Proti predmetnému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, namietal nesprávny postup a nesprávne zistený skutkový stav veci. Pri územnom konaní dňa 19.04.2010 žiadal o vypracovanej hlukovej štúdie. Ďalej namietal, že sa stavebný úrad opiera o stanovisko zo dňa 13.04.2011, pričom Regionálny úrad verejného zdravotníctva Martin sa nevyjadril k hluku z dopravy. Toto stanovisko bolo vydané predčasne. Žiadal rozhodnutie zrušiť, resp. žiadal aj prerušiť konanie a v zmysle ust. § 140b ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb..
O opravnom prostriedku rozhodol právny predchodca žalovaného správneho orgánu a to Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Martin rozhodnutím zo dňa 26.08.2011, ktorým rozhodnutím podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia poukázal žalovaný správny orgán na to, že prvostupňový orgán pochybil vo vzťahu k zápisnici z ústneho pojednávania. Poukázal na to, že prvostupňový správny orgán pochybil po formálnej stránke, nakoľko chýbajú obsahové náležitosti v zápisnici a to najmä aké opatrenia sa prijali, vrátane výsledku konania, nie je možné zistiť, či a v akom rozsahu bola požiadavka žalobcu riešená. Žalovaný sa stotožnil so zamietnutím námietky žalobcu tak, ako túto zamietol prvostupňový správny orgán. Z vyjadrenia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva zo dňa 13.04.2011 je zrejmé, že predložená projektová dokumentácia bola posúdenia odbornými zamestnancami Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Martine a v zmysle § 13 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia nepodlieha posúdeniu regionálnym úradom verejného zdravotníctva. Tvrdenie žalobcu, že stanovisko bolo vydané po konaní - stavebnom konaní, vyhodnotil žalovaný ako nepravdivé, nakoľko stavebné povolenie bolo vydané až 11.05.2011 a stanovisko úradu verejného zdravotníctva vydané dňa 13.04.2011. Namietané zvýšené hodnoty hluku z dopravy žalobcom možno považovať iba za predpokladané zvýšenie hladiny hluku. Pre posúdenie zvýšenej hladiny je nutné
uvažovať okrem iného aj s rýchlosťou akou sa vozidlá pohybujú, čo v danej lokalite obytnej zóny nie je vyššie ako 30 km/h a druhom motorových vozidiel, ktoré budú do danej lokality vstupovať, t.j. len osobné motorové vozidlá. Vzhľadom na to vydaním stavebného povolenia sa nepredvídane a najmä neprimerane neohrozia verejné záujmy, ani záujmy z hľadiska ochrany životného prostredia a zdravia.
Žalovaný k žalobe podal písomné vyjadrenie. Námietku žalobcu, vo vzťahu ku ktorej sa domáha vypracovanie hlukovej štúdie s poukázaním na vyhlášku č. 549/2007 Z.z. považuje za neopodstatnenú s poukazom na vyjadrenie v odôvodnení rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Taktiež je zavádzajúce tvrdenie o vypracovanie hlukovej štúdie vo vzťahu k územnému konaniu. Tu žalobca žiadal v rámci územného konania vypracovanie hlukovej štúdie, ale vo vzťahu k šíreniu hluku z klimatizačnej jednotky - teplovzdušného agregátu pre nafukovaciu halu. Poukázal na vyjadrenie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva zo dňa 13.04.2011, ktorý neuviedol požiadavku hlukovej štúdie súvisiacej s rozšírením pozemnej komunikácie. Vo vzťahu k odvolacej námietke, že na stavebné konanie neboli prizvaní obyvatelia obytných domov považoval túto za bezpredmetnú, nakoľko domáhať sa práva byť účastníkom konania má len dotknutá osoba. Vo vzťahu k námietke k ustanoveniu § 137 Stavebného zákona uviedol, že podľa tohto ustanovenia sa postupuje v prípadoch, ak medzi účastníkmi stavebného konania vzniknú spory vyplývajúce z ich vlastných alebo iných práv k pozemkom a k stavbám, ktoré prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu, v ktorom prípade stavebný úrad odkáže sporných účastníkov na súd alebo iný orgán. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Krajský súd v Žiline mal zo spisu Krajského súdu v Žiline pod sp. zn. 20S/29/2011 preukázané, že rozsudkom zo dňa 21.02.2012 pod č.k. 20S/29/2011-60 krajský súd rozhodol tak, že podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. zrušil rozhodnutie bývalého Krajského stavebného úradu v Žiline č. 2011/00559/KR zo dňa 23.02.2011 a aj rozhodnutie Mesta Martin č. MSS-12228/2010/4-GA, Ev. č. 15/2010 zo dňa 19.11.2010 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že sa správne orgány nedostatočne zaoberali námietkou žalobcu týkajúcej sa hluku v súvislosti s umiestnením stavby s poukazom na vyhlášku č. 549/2007 Z.z.. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 2Sžp 21/2012 zo dňa 19.06.2013. Právoplatnosť nadobudol dňa 19.8.2013.
Krajský súd v Žiline v danom štádiu konania mal preukázané právoplatné rozhodnutie súdu (Krajského súdu v Žiline pod č. k. 20S/29/2011) na základe ktorého rozhodnutia došlo k zrušeniu územného rozhodnutia Mesta Martin zo dňa 19.11.2010 pod č. MSS-1228/2010/4-GA (vrátane rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu), v rámci ktorého bolo rozhodnuté aj o umiestnení tzv. dopravnej stavby - SO 04 - Parkoviská, spevnené plochy na pozemku KNC č. 180/1102 v kat. úz. F.. Je zrejmé, že takéto rozhodnutie musí predchádzať vydaniu rozhodnutia o stavebnom povolení a to vo vzťahu k špecifikovanej dopravnej stavbe.
Podľa § 62 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona, stavebný úrad preskúma aj či dokumentácia spĺňa okrem iných aj požiadavky ochrany zdravia a života ľudí. Podľa odseku 3 predmetného ustanovenia stavebný úrad zabezpečí aj stanoviská dotknutých orgánov, posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky. Dôležité je ustanovenie § 62 ods. 4 Stavebného zákona. Je nesporné, že žalobca na ústnom pojednávaní konanom dňa 20.04.2011 pred prvostupňovým stavebným úradom vzniesol námietku vypracovania hlukovej štúdie vo vzťahu ku príjazdovej komunikácii k parkovacím miestam v súvislosti s výstavbou areálu tenisových kurtov, resp. v spojitosti s jeho rodinným domom a pozemkom. S poukazom na § 62 ods. 1 písm. b) Stavebný úrad teda skúma, či dokumentácia, ktorá je predložená v rámci stavebného konania spĺňa aj požiadavky ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí a s poukazom na odsek 4 predmetného ustanovenia, pokiaľ by stavebný úrad zistil, že by sa uskutočnením stavby alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom alebo neprimerane obmedziť, či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne. Krajský súd v Žiline sa nestotožňuje s vyjadrením právneho predchodcu žalovaného správneho orgánu, že požiadavka hlukovej štúdie vo vzťahu k príjazdovej komunikácii, vo vzťahu k pozemku a rodinnému domu žalobcu by výsostne mohla byť vznesená len v územnom konaní. Pokiaľ žalovaný správny orgán, resp. aj prvostupňový správny orgán odkazuje na vyjadrenie úradu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Martine zo dňa 13.04.2011, z tohto vyjadrenia nie je zrejmé, že tento by sa vyjadroval k hluku, vo vzťahu k šíreniu hluku z príjazdovej komunikácie a stotožnil sa s názorom žalobcu, že logicky by takéto vyjadrenie obstálo pokiaľ by táto námietka bola vznesená a bola daná na vyjadrenie takémuto úradu. Podľa názoru súdu
zrejme toto vyjadrenie bolo dané ku konaniu, resp. k žiadosti o vydaní stavebného povolenia vo vzťahu k tenisovému areálu Martin - Záturčie (rozhodnutie Mesta Martin č. MSS-12727/011/GA z 27.04.2011).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd mal za to, že správne orgány vo veci nedostatočne zistili skutkový stav veci vo vzťahu k námietke žalobcu, vo vzťahu k šíreniu hluku z príjazdovej komunikácie a to vo vzťahu k pozemku a rodinnému domu žalobcu s poukazom na konkrétnu vyhlášku č. 549/2007 Z.z., t.j. s touto námietkou sa správne orgány aj nedostatočne zaoberali. Vyhláška č. 549/2007 Z.z. sa vzťahuje na hluk, infrazvuk a vibrácie, ktoré sa vyskytujú trvale alebo prerušovane vo vonkajšom prostredí alebo vo vnútornom prostredí budov v súvislosti s aktivitami ľudí alebo činnosťou zariadení (§ 1 ods. 2). Vo vnútornom prostredí budov sa hodnotí hluk najmä z vnútorných a vonkajších zdrojov, ktorým je aj hluk prenikajúci z vonkajších zdrojov, napr. hluk z dopravy, hluk z iných zdrojov (§ 2 písm. c) bod ii). Vyhláška č. 549/2007 Z.z. tiež upravuje prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí a prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku a infrazvuku vo vnútornom prostredí budov pre deň, večer a noc (§ 4 ods. 1, príloha k vyhláške).
V ustanovení § 6 ods. 3 citovanej vyhlášky sú podrobne uvedené kritéria na hodnotenie hluku a infrazvuku tak vo vonkajšom prostredí, mimo budov (písm. a) až písm. c)), ako aj vnútornom prostredí budov (písm. d)). Súd sa nestotožňuje s námietkou žalovaného, že v podstate u námietky žalobcu ide o hypotetickú námietku, nakoľko podľa predmetnej vyhlášky, podľa názoru súdu je možné takúto hlukovú štúdiu vypracovať a je možné simulovať aj tento hluk z dopravy.
Takisto Krajský súd v Žiline vytýka žalovanému, že žiadnym spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa nevysporiadal s návrhom žalobcu, ktorý návrh učinil v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu - podal návrh na prerušenie konania s poukazom na ust. § 140b ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb.. Z tohto dôvodu je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné aj pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 pís. d) O.s.p.).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd mal za to, že rozhodnutie je nezákonné tak, ako vyššie uviedol v odôvodnení rozhodnutia, po zrušení špecifikovaných rozhodnutí bude potrebné, aby správne orgány, resp. prvostupňový správny orgán vo veci opätovne rozhodol, s poukazom najmä na zistenie existencie právoplatného územného rozhodnutia k predmetnej dopravnej stavbe.
O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. vzhľadom k tomu, že žalobca bol úspešným účastníkom konania, má preto právo na náhradu trov konania.
Žalobca bol v konaní úspešným účastníkom konania, preto má pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení trov konania predloženom na pojednávaní v celkovej výške 1 163,81 Eur, pozostávajúcich zo súdneho poplatku vo výške 66 Eur a z trov právneho zastúpenia za osem úkonov právnej služby, a to: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia dňa 11.11.2011 podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 123,50 Eur, 2/ žaloba zo dňa 15.11.2011 podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky vo výške 123,50 Eur, 3/ žiadosť o odklad vykonateľnosti zo dňa 15.11.2011 podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky vo výške 123,50 Eur, 4/ písomne vyjadrenie vo veci samej zo dňa 24.02.2014 vo výške 127,16 Eur, 5/nahliadnutie do súdneho spisu dňa 16.03.2012 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 127,16 Eur, cestovné v súvislosti s nahliadnutím do súdneho spisu vo výške 17,83 Eur, náhrada za stratu času v súvislosti s nahliadnutím do súdneho spisu vo výške 25,42 Eur (2 polhodiny), 6/ odvolanie proti uzneseniu zo dňa 28.03.2012 podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky vo výške 127,16 Eur, 7/ odvolanie zo dňa 29.01.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky vo výške 130,16 Eur, 8/ účasť na pojednávaní dňa 07.05.2014 vo výške 134 Eur, náhrada za stratu času v súvislosti s pojednávaním vo výške 26,80 Eur (2 polhodiny) a cestovné v súvislosti pojednávaním vo výške 16,65 Eur; a ďalej z režijného paušálu 3 x 7,41, 3 x 7,63, 1 x 7,81, 1 x 8,04 Eur.
Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom žalobcu a priznal žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za sedem úkonov právnej služby a hotové výdavky podľa špecifikácie.
A/ Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vždy v znení do 30.06.2013 (ďalej len „vyhláška“) je výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.
Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.07.2013 (ďalej len „vyhláška“ v znení od 01.07.2013) je výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len "výpočtový základ").
Výpočtový základ pre rok 2011 predstavuje sumu 741 Eur, pre rok 2012 predstavuje sumu 763 Eur, pre rok 2013 predstavuje 781 Eur a pre rok 2014 sumu 804 Eur.
Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.
Jedna šestina výpočtového základu pre rok 2011 predstavuje sumu 123,50 Eur, pre rok 2012 predstavuje sumu 127,17 Eur, pre rok 2013 predstavuje 130,17 Eur a pre rok 2014 sumu 137 Eur.
V predmetnej veci sa jednalo o prieskum rozhodnutia o stavebnom povolená, a teda za zastupovanie v takejto veci za jeden úkon právnej služby patrí odmena vo výške jednej šestiny výpočtového základu. Súd pri výpočte trov konania vychádzal z uplatnených súm tarifnej odmeny, keďže v zmysle § 13 ods. 1 vyhlášky môže advokát základnú sadzbu tarifnej odmeny znížiť.
Súd priznal odmenu za sedem úkonov právnej služby, a to za: 1. prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 11.11.2011, ako vyplýva z plnomocenstva doloženého k žalobe, v súlade s § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 123,50 Eur, 2. písomne podanie na súd - žalobu zo dňa 14.11.2011 v súlade s § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky vo výške 123,50 Eur. 3. písomne vyjadrenie vo veci samej zo dňa 24.02.2012 v súlade s § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky vo výške 127,16 Eur, 4. študovanie spisu na Krajskom súde v Žiline dňa 16.03.2012 v súlade s § 14 ods. 4 písm. a) vyhlášky v spojení s § 14 ods. 8 vyhlášky, ako vyplýva z úradného záznamu č. l. 49 súdneho spisu vo výške 42,39 Eur, 5. odvolanie proti rozhodnutiu nie vo veci samej podané dňa 18.04.2012 v súlade s § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky vo výške 63,59 Eur, 6. odvolanie proti rozhodnutiu nie vo veci samej podané dňa 29.01.2013 v súlade s § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky vo výške 65,09 Eur, 7. účasť na pojednávaní na tunajšom súde dňa 07.05.2014 v súlade s § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky v vo výške 134 Eur; odmena za úkony právnej služby spolu vo výške 679,23 Eur.
Súd nepriznal odmenu za samostatný návrh na odklad vykonateľnosti, pretože v zásade tento býva súčasťou žaloby, za ktorú súd odmenu priznal. Návrh na odklad je podmienený podaním žaloby, nie je možné ho podať samostatne. Z obsahu spisu vyplýva, že je datovaný o deň neskôr ako žaloba, a preto súd nevidel dôvod, prečo ho priznať ako samostatný úkon právnej služby, keďže mal byť podaný už v rámci žaloby.
B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal ako hotové výdavky právneho zástupcu aj režijný paušál za rok 2011 (2 x 7,41 Eur), za rok 2012 (3 x 7,63 Eur), za rok 2013 (7,81 Eur) a rok 2014 (8,04 Eur); režijný paušál spolu 53,56 Eur.
C/ Súd priznal v súlade s § 1 ods. 3, § 15 písm. b), § 17 vyhlášky náhradu za stratu času za čas strávený na ceste I. - Žilina a späť v súvislosti s nahliadnutím do spisu v trvaní 2 polh. (12,71 Eur x 2) v sume 25,42 Eur a v súvislosti pojednávaním v trvaní 2 polh. (13,40 Eur x 2) v sume 26,80 Eur, spolu 52,22 Eur.
D/ Zároveň súd v súlade s § 1 ods. 3, § 15 písm. a), § 16 ods. 4 vyhlášky a v súlade so zákonom č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách priznal aj náhradu preukázaných cestovných výdavkov - cestovné za použitie osobného motorového vozidla Škoda Felicia, ev. č. MT 381BI v súvislosti s nahliadnutím do spisu dňa 16.03.2012 na trase I. - Žilina a späť v sume 17,79 Eur (30 x 2 x 0,183) + (60 x 7,3/100 x 1,564) : počet kilometrov (60) x počet ciest (2) x náhrada za jeden kilometer jazdy podľa opatrenia MPSVR č. 632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách účinného ku dňu 16.03.2012 (0,183 €) pri spotrebe paliva na 100 km (7,3 l) a cene paliva - benzín (1,554 €/l) podľa ceny stanovenej Štatistickým úradom SR za 11. týždeň roku 2012, keďže cena uplatnená v špecifikácii bola vyššia (1,564 €/l) a cestovné za použitie osobného motorového vozidla Mazda 3, ev. č. MT 033DM v súvislosti s pojednávaním dňa 07.05.2014 na trase I. - Žilina a späť v sume 16,12 Eur (30 x 2 x 0,183) + (60 x 6,3/100 x 1,360) : počet kilometrov (60) x počet ciest (2) x náhrada za jeden kilometer jazdy podľa opatrenia MPSVR č. 632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách účinného ku dňu 07.05.2014 (0,183 €) pri spotrebe paliva na 100 km (6,3 l) a cene paliva - motorová nafta (1,360 €/l) podľa ceny stanovenej Štatistickým úradom SR za 19. týždeň roku 2014, keďže cena uplatnená v špecifikácii bola vyššia (1,499 €/l). Cestovné spolu 33,91 Eur.
E/ Súd priznal ako trovy konania aj zaplatený súdny poplatok vo výške 66 Eur.
Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty 818,92 Eur (679,23 + 53,56 + 52,22 + 33,91) považuje súd podľa konkrétnych okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie príslušného práva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave písomne v dvoch vyhotoveniach.