Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20S-29-2011.pdf
PDF · 147.96 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/29/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a sudcov JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Milana Repáňa, v právnej veci žalobcu: C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, G., právne zastúpený JUDr. Ivetou Ďurčatovou, advokátkou so sídlom L. XX, G. proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Žiline, so sídlom A. Kmeťa 1, 010 01 Žilina, za účasti účastníkov konania: v 1/ SPURS Trading, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, Martin, IČO: 44 662 025, zastúpený Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, Martin, v 2/ Mgr. C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. G. XX, G., v 3/ Ing. C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. č. XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2011/00559/KRA zo dňa 23.02.2011, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Žiline, odbor štátnej stavebnej správy Žilina č. 2011/00559/KRA zo dňa 23.02.2011 a rozhodnutie Mesta Martin č. MSS-12228/2010/4-Ga, Ev. č. 15/2010 zo dňa 19.11.2010 z r u š u j e pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. a vec v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi, na účet právneho zástupcu trovy konania vo výške: súdny poplatok 66,- € a trovy konania právneho zastúpenia vo výške 528,59 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Ostatným účastníkom súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 2011/00559/KRA zo dňa 23.02.2011, ktorým druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mesta Martin č. MSS-12228/2010/4-Ga, Ev. č. 15/2010 zo dňa 19.11.2010, ktorým podľa § 37 a § 38, § 39 a § 39a Stavebného zákona ako orgán príslušný podľa § 117 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. rozhodnutím o umiestnení stavby umiestnil stavbu - Tenisový areál Martin, k.ú. Q. s nafukovacou halou a objektom služieb na pozemku CKN 180/110 v k. ú. Q. (vo výroku omylom uvedené KN 180/1102). V odôvodnení sa prvostupňový správny orgán zaoberal námietkou žalobcu, či predmetná stavba obmedzuje pohodu bývania žalobcu v dôsledku zvýšenia hluku, nakoľko sa jedná o nafukovaciu tenisovú halu, v ktorej činnosť bude zabezpečovať podľa projektu určená klimatizačná jednotka, ktorá bude spôsobovať zvýšenú koncentráciu hluku. Prvostupňový správny orgán vo vzťahu k tejto námietke konštatoval, že námietka žalobcu je riešená v hlukovej štúdii, ktorá stavbu vyhodnotila za vyhovujúcu. Obdobne druhostupňový správny orgán vo vzťahu k vznesenej námietke zvýšenia hluku poukazoval na vypracovanú hlukovú štúdiu spracovateľom ENVICONSULT, spol. s r.o. Žilina so sídlom Závodská cesta 4, Žilina, závery tejto štúdie, ktoré preukazovali, že prevádzka navrhovaného teplovzdušného agregátu v troch posudzovaných bodoch neprekročí stanovené prípustné hodnoty ani v jednom
referenčnom časovom období. Konštatoval, že z posudku vyplýva, že vo vzdialenosti 2 m od fasády a 3 m nad terénom najbližšieho rodinného domu vo vzdialenosti 29,5 m od zdroja hluku je vypočítaná hodnota prevádzkového hluku 42,7 decibelov, čo je menej ako je prípustná hodnota 50 decibelov. Ďalej konštatoval, že konštrukcia, v ktorej bude umiestnený teplovzdušný agregát je navrhovaná s trapézového plechu, ktorý bude doplnený o zvukovo-izolačný obklad, ktorý zníži hladinu hluku alebo alternatívne môže byť umiestnený aj do typizovaného kontajnera. Konštatoval, že štúdiou určené hodnoty hluku možno považovať iba za predpokladané zvýšenie hladiny hluku, vzhľadom na menšiu vzdialenosť zdroja hluku, avšak pre posúdenie, podľa správneho orgánu, bolo potrebné určiť taký bod, resp. miesto, ktoré je určené v súlade s vyhl. č 549/2007 Z.z., a to podľa kategórie II. priestor pred oknami obytných miestností bytových domov a rodinných domov. Žalovaný považoval predloženú hlukovú štúdiu ako jeden z podkladov rozhodnutia za dostatočne preukázaný podklad o vhodnosti stavby a námietku žalobcu z hľadiska zvýšenia hladiny hluku nad prípustné normy vyhodnotil za neopodstatnenú.
V žalobe žalobca poukázal na ust. § 2 písm. zo) Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z.z., ust. § 6 ods. 3 písm. a) tejto normy, ako aj tabuľky č. 1 kategória územia II. k tejto vyhláške a konštatoval, že z vypracovanej hlukovej štúdie, ktorá bola jedným z podkladov pre vydanie napadnutých rozhodnutí vyplýva, že spracovateľ zadal východiskový bod na východnej fasáde rodinného domu žalobcu, ktorý je rodinným domom najbližším na Q. ulici, a to vo vzdialenosti 2 m od fasády tohto rodinného domu a 3 m nad terénom, kde vzdialenosť od zdroja hluku je 29,5 m. Žalobca nesúhlasil s konštatovaním spracovateľa posudku, že nameraná hodnota hluku 42,7 decibelov neprekročí v rôznych časových meraných obdobiach prípustnú hodnotu hluku 50 decibelov. Mal za to, že spracovateľ posudku pochybil, keď nezohľadnil platnú právnu úpravu, keď neriešil vonkajší priestor v obytnom území, ako to má na mysli vyhl. 237/2009 Z.z., ktorá dopĺňa vyhl. MZ SR č. 549/2007 Z.z. Konštatoval, že vonkajší priestor, teda pozemok, na ktorom je postavený jeho rodinný dom priamo susedí s umiestňovanou stavbou a vzdialenosť vonkajšieho priestoru od zdroja hluku nie je 29,5 m, ale menšia, preto je meranie vypočítané nesprávne. Podľa názoru žalobcu rozhodnutia správnych orgánov sú vydané na základe nesprávne zisteného skutkového stavu veci a v rozpore s platnou právnou úpravou, nakoľko žalobca má za to, že pre meranie hluku vo vonkajšom priestore v obytnom území, bude hodnota predpokladaného hluku teplovzdušného agregátu stavby vyššia ako stanovená prípustná hodnota.
Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového správneho orgánu. Poukazoval, že podklad rozhodnutia - hluková štúdia stanovuje len predpokladaný rozsah hluku vo vzťahu k umiestňovanej stavbe, až samotným umiestnením stavby bude možné zmerať skutočné parametre hluku.
Účastník konania obchodná spoločnosť SPURS Trading, s.r.o. Martin žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na obsah a záver hlukovej štúdie a tvrdil, že žalobca ničím nedoložil, že prevádzkový hluk by prekračoval úroveň 50 decibelov. Vyslovil názor, že zmyslom podaného návrhu žalobcu je spomaliť tempo výstavby predmetnej stavby. Tvrdil, že otázka prevádzkovaného hluku je otázkou kolaudačného rozhodnutia, kde sa merajú už skutočné hodnoty hluku a pokiaľ by v kolaudačnom konaní hlukové hodnoty prekračovali povolené hranice, stavebník kolaudačné rozhodnutie nedostane.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Napadnuté rozhodnutie z dôvodov § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov.
Predmetom prieskumu je rozhodnutie správnych orgánov vydané podľa § 39 a § 39a Stavebného zákona, teda prieskum rozhodnutia o umiestnení stavby - Tenisový areál Martin, k.ú. Q. na pozemku KN 180/110 k. ú. Q.. Žalobným bodom, ktorý bol riadne a včas v správnom konaní ako námietka žalobcu uplatnený bolo tvrdenie žalobcu, že príslušné technické zariadenie umiestňovanej stavby - kompresor, bude zdrojom hluku, ktorý ovplyvní celkovú pohodu bývania žalobcu v jeho rodinnom dome a na pozemku, na ktorom je rodinný dom žalobcu na Q. ulici XX, postavený.
Z obsahu správneho spisu súd mal preukázané, že žalobca je spoluvlastníkom rodinného domu na Q. ulici XX, č. súp. XXXX, postavený na CKN parc. č. 181/2, k. ú. Q. a CKN parc. č. 181/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 996 m2 k. ú. Q., zapísané na LV č. XXX Správa katastra Martin v podiele 4/12 a predmetný rodinný dom aj užíva. Nehnuteľnosť v spoluvlastníctve žalobcu je v bezprostrednom susedstve s parcelou, na ktorej správny orgán predmetnú stavbu - Tenisový areál Martin, k. ú. Q. umiestnil, CKN parc. č. 180/110. Zrejme omylom vo výrokovej časti rozhodnutia je uvedené nesprávne číslo CKN parc. č. 180/1102 namiesto CKN parc. č. 180/110.
Povinnosťou krajského súdu bolo preskúmať postup správnych orgánov a zistiť, či umiestňovaná stavba, vzhľadom na jej charakter a miesto umiestnenia môže negatívne ovplyvniť žalobcu ako spoluvlastníka rodinného domu a pozemku v ich užívaní, práve nadmerných hlukom a či toto predpokladané hlukové zaťaženie prostredia v dôsledku umiestnenia stavby, je súladné so zákonnou úpravou a s hranicami, ktoré zákonodarca určil ako prípustné hodnoty určujúce veličinu hluku vo vonkajšom prostredí a vnútornom prostredí budov.
Podľa § 37 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.
Podľa § 39 zák. č. 5/1976 Zb. v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.
Podľa § 39a ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky
a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,
b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné
komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch,
c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,
d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 532/2002 Z.z. negatívne účinky stavby a jej zariadenia na životné prostredie nesmú prekročiť limity ustanovené osobitnými predpismi. 2)
2) Napríklad zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z.z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 40/2002 Z.z. o ochrane zdravia pred hlukom a vibráciami, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 242/1993 Z.z., ktorým sa ustanovujú ukazovatele prípustného stupňa znečistenia vôd.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia stavba, ktorej užívaním vzniká odpad, musí mať vyriešené nakladanie s odpadom v súlade s osobitnými predpismi.
Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia zariadenie a priestor na nakladanie s odpadom musia byť umiestnené v súlade s požiadavkami na ochranu zdravia ľudí, ochranu životného prostredia a ochranu pred požiarmi.
Podľa § 3 vyhl. č. 549/2007 Z.z. ochrana zdravia pred hlukom, infrazvukoma vibráciami je zabezpečená, ak posudzované hodnoty určujúcich veličín hluku, infrazvuku a vibrácií nie sú vyššie ako prípustné hodnoty.
Podľa § 4 ods. 1 vyhl. č. 549/2007 Z.z. na ochranu zdravia pred hlukom a infrazvukom sú v prílohe ustanovené prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí a prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku a infrazvuku vo vnútornom prostredí budov pre deň, večer a noc.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia v ochrannom hlukovom pásme vyhlásenom podľa osobitného predpisu platia vo vonkajšom prostredí podmienky a prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku uvedené v záväznom stanovisku vydanom príslušným regionálnym úradom verejného zdravotníctva.
Podľa § 6 ods. 1 vyhl. č. 549/2007 Z.z. nameranie hluku, infrazvuku a vibrácií je potrebné použiť postupy, ktoré umožnia stanoviť posudzované hodnoty určujúcich veličín uvedené v prílohe.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia hluk, infrazvuk a vibrácie sa merajú určenými meradlami. Ak osobitný predpis neustanovuje takéto určené meradlá, meranie sa vykonáva kalibrovaným meradlom. Výber meracích prístrojov a metódy merania sa určujú s ohľadom na podmienky merania, časové a frekvenčné vlastnosti meraného hluku, infrazvuku a vibrácií, expozíciu a faktory prostredia.
Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia hluk a infrazvuk sa hodnotia v miestach, na ktoré sa vzťahujú prípustné hodnoty podľa § 3 takto:
a) hluk vo vonkajšom prostredí mimo budov sa hodnotí vo výške 1,5 +- 0,2 m nad terénom,
b) hluk vo vonkajšom prostredí pred obvodovou stenou budov sa hodnotí vo vzdialenosti 1,5 m +- 0,5 m od steny a vo výške 1,5m+- 0,2m nad podlahou príslušného podlažia,
c) letecký hluk vo vonkajšom prostredí sa hodnotí vo výške 4m+- 0,2m nad horizontálnou plochou, vmieste, kde je vplyv odrazu zvuku od okolitých objektov zanedbateľný, napríklad nad strechou najvyššej budovy,
d) hluk a infrazvuk vo vnútornom prostredí budov sa hodnotí vo výške 1,5 +- 0,2 m nad podlahou a najmenej 0,5 m od stien miestnosti. Pri meraní v bytoch, lôžkových oddeleniach nemocníc, škôlkach a v iných miestnostiach určených na spanie sa meria i v blízkosti miesta hlavy pri spaní a v miestach maxím zvukového poľa, ak sa takéto miesta nachádzajú v priestore zdržovania sa ľudí.
Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia vibrácie sa hodnotia v miestach zdržiavania sa ľudí, na ktoré sa vzťahujú prípustné hodnoty vibrácií podľa prílohy .
Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia nameraná hodnota sa zväčší o hodnotu rozšírenej neistoty merania stanovenej v súlade s metrologickou praxou a v prípade potreby o ďalšie korekcie v súlade s prílohou a ak je to potrebné, stanoví sa pre príslušný referenčný časový interval. Takto získaná posudzovaná hodnota sa porovnáva s prípustnou hodnotou.
Podľa prílohy vyhl. č. 549/2007 Z.z.
Tabuľka č. 1: Prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí
----------------------------------------------------------------------------------------
Kategória Opis chráneného Ref. Prípustné hodnoty a)
územia územia čas. (dB)
inter. --------------------------------------
Hluk z dopravy Hluk z
-------------------------------------- iných
Pozemná Železničné Letecká doprava zdrojov
a vodná dráhy ----------------- LAeq,p
doprava c) LAeq,p LASmax,p
b) c) LAeq,p
LAeq,p
----------------------------------------------------------------------------------------
I. Územie s deň 45 45 50 - 45
osobitnou večer 45 45 50 - 45
ochranou pred noc 40 40 40 60 40
hlukom (napríklad
kúpeľné miesta,
kúpeľné a
liečebné
areály).
II. Priestor pred deň 50 50 55 - 50
oknami obytných večer 50 50 55 - 50
miestností noc 45 45 45 65 45
bytových a
rodinných domov,
priestor pred
oknami chránených
miestností
školských
budov,
zdravotníckych
zariadení a iných
chránených
objektov,
d) vonkajší
priestor v obytnom
a rekreačnom území
----------------------------------------------------------------------------------------
Podľa § 1 ods. 1 vyhl. č. 549/2007 Z.z. táto vyhláška ustanovuje podrobnosti o prípustných hodnotách určujúcich veličín hluku, infrazvuku a vibrácií a požiadavky na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia táto vyhláška sa vzťahuje na hluk, infrazvuk a vibrácie, ktoré sa vyskytujú trvale alebo prerušovane vo vonkajšom prostredí alebo vo vnútornom prostredí budov v súvislosti s aktivitami ľudí alebo činnosťou zariadení.
Podľa § 2 písm. c) vyhl. č. 549/2007 Z.z. na účely tejto vyhlášky hluk je každý rušivý, obťažujúci, nepríjemný, nežiaduci, neprimeraný alebo škodlivý zvuk. Vo vonkajšom prostredí sa hodnotí hluk najmä z týchto vonkajších zdrojov:
i) hluk z dopravy na pozemných komunikáciách a vodných plochách vrátane miestnej hromadnej dopravy,
ii) hluk z koľajovej dopravy na železničných dráhach,
iii) hluk z leteckej dopravy a hluk v okolí letísk,
iv) hluk z iných zdrojov, napríklad hluk stacionárnych zdrojov, hluk z priemyselnej, stavebnej a výrobnej činnosti, hluk z mimopracovných aktivít človeka.
Vo vnútornom prostredí budov sa hodnotí hluk najmä z týchto vnútorných a vonkajších zdrojov:
i) hluk z vnútorných zdrojov v budove, napríklad hluk z technických zariadení budov, hluk z aktivít človeka v budove,
ii) hluk prenikajúci z vonkajších zdrojov, napríklad hluk z dopravy, hluk z iných zdrojov.
Vychádzajúc z ust. § 37 ods. 2 zák. č. 50/1976 Zb. aj pri umiestňovaní stavby je povinný stavebný úrad v tomto konaní posúdiť návrh umiestnenia stavby predovšetkým aj z hľadísk, či stavba vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na stavby.
Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z. zo 6. júla 2002 ustanovuje podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.
V zmysle ustanovenia tejto vyhlášky s pouk. na § 3 je povinnosťou správneho orgánu v konaní o umiestnení stavby skúmať aj budúce negatívne účinky umiestňovanej stavby na životné prostredie, teda skúmať, či umiestnením stavby a jej zariadením sa neprekročia limity stanovené osobitnými predpismi. § 3 ods. 1 vyhl. č. 532/2002 Z.z. priamo odkazuje pod čiarou na Nariadenie vlády SR č. 40/2002 Z.z. o ochrane zdravia pred hlukom a vibráciami, ktoré však bolo účinné od 01.02.2002 do 31.05.2006 a nahradené zák. č. 126/2006 Z.z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zák. č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení zákonov, ktorý v § 62 písm. m) splnomocnil ministerstvo všeobecne záväzným predpisom upraviť v podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí.
Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí, ako aj správneho spisu súd mal preukázané, že podkladom pre rozhodovanie správnych orgánov bola vypracovaná hluková štúdia spracovateľom ENVICONSULT, spol. s r.o. Žilina so sídlom Závodská cesta 4, Žilina s dátumom spracovania 28.04.2010, ktorá mala posúdiť vplyv umiestňovanej stavby z hľadiska hluku na životné prostredie žalobcu žijúceho v rodinnom dome, ktorého je spoluvlastníkom, vrátane spoluvlastníctva k pozemku, ktorý je na ňom postavený. Z obsahu hlukovej štúdie, rozhodnutia správnych orgánov v inštančnom postupe vychádzali zo skutočností a právnych záverov hlukovej štúdie. Správne orgány poukazovali, že spracovateľ posudku dospel k záveru, že umiestňovaná stavba vzhľadom na jej polohu, polohu rodinného domu žalobcu a charakter stavby, že sa jedná o nafukovaciu halu v súlade s projektom určeným technickým zariadením - kompresorom, nebude spôsobovať hluk žalobcovi, ktorý by neprekročil limity určené právnymi normami v referenčnom časovom intervale deň-večer.
Bolo potrebné preskúmať, či správne orgány riadne zistili skutkový stav veci a či správne aplikovali príslušné normy, resp. či podklad, z ktorého správne orgány vychádzali - hluková štúdia bola vypracovaná riadne v súlade s právnou úpravou a riadne stanovila predpokladané parametre hluku.
Ako vyplýva z hlukovej štúdie z 28.04.2010 autor štúdie výpočtový bod P1, od ktorého počítal potencionálne hodnoty hluku určil na východnej fasáde najbližšieho rodinného domu na Q. ulici, teda na východnej fasáde rodinného domu v spoluvlastníctve žalobcu 2 m od fasády rodinného domu, vo výške 3 m nad terénom a dospel k záveru, že vzdialenosť bodu P1 od zdroja hluku je 29,5 m. Spracovateľ hlukovej štúdie konštatoval, že vzhľadom na všetky dostupné informácie umiestňovanej stavby a charakter zdroja a technické parametre zdroja hluku (technologického zariadenia umiestňovanej stavby- kompresor) stavba v referenčnom časovom intervale nebude spôsobovať takú hladinu hluku, ktorá by prekročila zákonom stanovené limity pre hluk, keď konštatoval, že pravdepodobná vypočítaná hodnota hluku bude vo výške 42,7dB, pričom limit je stanovený 50 dB.
Ako vyplýva z hlukovej štúdie, z časti 3 jej spracovateľ konštatuje, že vychádzal z ustanovení zák. č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj z vyhlášky MZ SR č. 237/2009 Z.z. a vyhl. č. 549/2007 Z.z. o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a po požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií.
Úlohou súdu bolo posúdiť, či podklad - hluková štúdia, ktorá bola jedným z podkladov pre vydanie rozhodnutia správnych orgánov v inštančnom postupe a ktorá sa z odborného hľadiska zaoberala
vznesenou námietkou žalobcu ohľadne potencionálneho hluku súvisiaceho s umiestnením stavby, bola vypracovaná v súlade s platnými právnymi predpismi a vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu.
V§ 6 vyhl. č. 549/2007 Z.z. zákonodarca upravil požiadavky na meranie a hodnotenie hluku, infrazvuku a vibrácií, a to v ods. 3 upravil spôsoby, kde určil, akým spôsobom sa vymedzia miesta, v ktorých sa hodnoty hluku budú merať, a to osobitne hluk vo vonkajšom prostredí mimo budov, ktorý sa má hodnotiť vo výške 1,5 + - 0,2 m nad terénom (§ 6 ods. 3 písm. a)) a hluk vo vonkajšom prostredí pred obvodovou stenou budov, ktorý sa má hodnotiť vo vzdialenosti 1,5 m + - 0,5, m od steny a vo výške 1,5, m + - 0,2 m nad podlahou príslušného podlažia (§ 6 ods. 3 písm. b)).
Podľa názoru krajského súdu pri určovaní potencionálnej výšky zaťaženia žalobcu a jeho rodinného domu a pozemku hlukom vo vzťahu k umiestňovanej stavbe, bolo potrebné vychádzať z ust. vyhl. č. 549/2007 Z.z.v znení účinnom ku dňu vypracovania hlukovej štúdie, ako aj ku dňu vydania napadnutých rozhodnutí. V § 6 ods. 3 písm. a), b) vyhl. č. 549/2007 Z.z. vymedzovala miesto, v ktorom je potrebné vykonať meranie hluku vo vonkajšom prostredí jednak mimo budov, jednak vo vonkajšom prostredí pred obvodovou stenou budov (§ 6 ods. 3 písm. a), b)).
Hluková štúdia hodnotila a určovala potencionálny hluk umiestňovanej stavby vo vzťahu k stavbe žalobcu iba podľa ust. § 6 ods. 2 písm. b), keď východiskový bod P1 určila vo vzdialenosti 2 m od fasády rodinného domu žalobcu, čo je v súlade s určením tohto miesta podľa § 6 ods. 3 písm. b) (rozpätie 1,5 + - 0,5 m = 2 m). Súčasne však muselo byť splnené pre hodnotenie hluku vo vonkajšom prostredí pred obvodovou stenou budov nielen určenie vzdialenosti od obvodovej steny rodinného domu žalobcu, ale aj výšky, v ktorej od obvodovej steny rodinného domu žalobcu, sa má hluk merať. Ako vyplýva z hlukovej štúdie spracovateľ určil druhú súradnicu tohto bodu vo výške 3 m nad terénom. Bližšie však vymedzenie 3 m výšky pre určenie súradníc bodu P1 nevymedzil v obsahu posudku a ani z dôvodov rozhodnutia prvo a druhostupňového správneho orgánu nie je zrejmé, akým spôsobom sa k vymedzeniu 3 m výšky, ako druhej súradnice bodu P1, spracovateľ a aj správny orgán prvého a druhého stupňa, ktorý si jeho závery osvojil, dopracoval. Súd poukazuje na tvrdenie žalobcu, že jeho rodinný dom je postavený v tzv. tvare kocky, vstupuje sa doň priamo z pozemku, na ktorom je umiestnený, pričom z jednej strany môže byť výstup cca 20 cm, z druhej strany rodinného domu vstup do rodinného domu vo výške až 40 cm a priamo sa vstupuje na podlažia, ktoré je obytným podlažím a v ktorom je umiestnený dvojizbový byt, ktorý sa za týmto účelom aj užíva. Tvrdil, že z tohto kvázi prízemia, do ktorého sa vchádza priamo z pozemku vedie schodište na poschodie, ktoré je taktiež obytným poschodím a na tento účel sa užíva.
Podľa názoru krajského súdu bolo potrebné merať a hodnotiť potencionálny hluk podľa § 6 ods. 3 písm. b) tzv. hluk vo vonkajšom prostredí pred obvodovou stenou budov v súlade s týmto ustanovením, osobitne jednak vo vzdialenosti 1,5, + - 0,5 m od steny rodinného domu žalobcu (prvá súradnica bodu P1) a druhou súradnicou bodu P1 mala byť súradnica vychádzajúca z výšky 1,5 m + - 0,2 m nad podlahou príslušného podlažia osobitne tzv. prízemia ako prvého obytného podlažia a ďalšieho podlažia tzv. poschodia, ktoré je tiež obytnou časťou rodinného domu.
Podľa názoru krajského súdu už len pri meraní hodnôt predpokladaného hluku podľa § 6 ods. 3 písm. b) vyhl. č. 549/2007 Z.z. mali správne orgány zabezpečiť vypracovanie takej hlukovej štúdie, ktorá by stanovovala predpokladaný hluk vo vonkajšom prostredí na obidvoch obytných podlažiach rodinného domu. V konaní nebolo preukázané, že tzv. prízemia alebo tzv. prvé podlažie neslúži ako obytná zóna a slúži len na technické zabezpečenie prevádzky rodinného domu a teda, že sa jedná o pivnice, kotolne, garáže, resp. iné priestory, ktoré nie sú obytnými miestnosťami.
Súd dospel k záveru, že pri meraní a určení bodu P1 tak podklady rozhodnutia - hluková štúdia, ako aj napadnuté rozhodnutia správnych orgánov v inštančnom postupe sú nezrozumiteľné, nakoľko nie je možné posúdiť, akým výpočtom dospel k záveru spracovateľ posudku a následne správne orgány, ktoré si jeho závery osvojili, pri určení druhej súradnice bodu P1 (3 m nad terénom) nie je zrejmé, odkiaľ tento bod bol meraný, nie sú známe parametre, na základe ktorých 3 m rozmer súradnice bodu P1 bol určený. Súd, okrem tejto nezrozumiteľnosti, dospel k záveru, že rozhodnutie vychádza aj z nedostatočne
zisteného skutkového stavu veci, nakoľko bolo potrebné hluk vo vonkajšom prostredí pred obvodovou stenou budovy podľa § 6 ods. 3 písm. b) citovanej normy vyhodnotiť vo vzťahu ku každému obytnému podlažiu, teda osobitne k prízemiu a prvému poschodiu rodinného domu žalobcu.
Súd dospel k názoru, že osobitne je potrebné vykonať merania predpokladaného hluku vo vonkajšom prostredí podľa § 6 ods. 3 písm. a) citovanej normy, čím je pozemok žalobcu CKN parc. č. 181/2 zastavené plochy a nádvoria o výmere 996 m2 k. ú. Q., ktorá nielen že je parcelou, na ktorej je rodinný dom v spoluvlastníctve žalobcu postavený, ale ktorá sa spolu s rodinným domom užíva. Takýto záver vyplýva z obsahu prílohy k vyhl. č. 549/2007 Z.z., ktorá určuje prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí a hluku, infrazvuku a vibrácií vo vnútornom prostredí budovy, konkrétne v tab. č. 1, ktorá určuje prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí v bode II. určuje hranice pre priestor pred oknami obytných miestností a rodinných domov, s čím súvisí aj určenie miesta na meranie a hodnotenie hluku podľa § 6 ods. 3 písm. b) citovanej normy, a v tab. č. 1 pod bodom II. určuje pod písm. a) prípustné hodnoty veličín hluku vo vonkajšom priestore v obytnom a rekreačnom území. Takýmto vonkajším priestorom mimo budov je priľahlá záhrada alebo priľahlý pozemok v rozsahu 996 m2 k rodinnému domu žalobcu.
Správne orgány sa nedostatočne námietkou žalobcu zaoberali a vo vzťahu k nej nedostatočne zistili skutkový stav, nakoľko podklady, ktorými preskúmavali námietku žalobcu neboli dostačujúce, hluková štúdia, ako i preskúmavané rozhodnutia neboli riadne zdôvodnené tak, aby bolo zrejmé, na základe akých konkrétnych ukazovateľov spracovateľ štúdie vymedzil východiskové body. Súd dospel k záveru, že správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav veci, keď si nezabezpečili vypracovanie hlukovej štúdie, ktorá by zistila predpokladané množstvo hluku v súvislosti s umiestnením stavby merané tak podľa ust. § 6 ods. 3 písm. a) vo vzťahu k pozemku žalobcu na ktorom je postavený rodinný dom a súčasne nevykonali merania, ktoré by preukazovali predpokladané hodnoty hluku podľa § 6 ods. 3 písm. b) vyhl. č. 549/2007 Z.z. vo vzťahu ku každému obytnému podlažiu rodinného domu.
Súd dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov a ich závery sú predčasné, vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.
S poukazom na uvedené súd pri aplikácii § 250 j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Žalobca mal v konaní úspech, pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. mu vzniká právo na náhradu trov konania. Žalobca si uplatnil trovy konania v celkovej výške 716,68,-€, a to osobitne súdny poplatok vo výške 66,- € a trovy právneho zastúpenia vo výške 650,68,-€, všetko na účet právneho zástupcu.
Výška súdneho poplatku zodpovedá položke 10 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Súdny poplatok bol riadne uhradený kolkovými známkami na č.l. 26 spisu. Pretože žalobca mal vo veci úspech, má v súlade s citovaným zákonným ustanovením nárok na náhradu súdneho poplatku.
Okrem súdneho poplatku má úspešný žalobca nárok aj na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré si právna zástupkyňa žalobcu JUDr. Iveta Ďurčaťová vyčíslila vo výške 528,59,-€ s nasledovnou špecifikáciou:
Tarifná odmena:
Dňa 02. 05. 2011 príprava prevzatie zastúpenia ........123,50,-€
Dňa 12. 05. 2011 podanie žaloby ...............................123,50,-€
Dňa 21. 02. 2012 účasť na pojednávaní ...................127,16,-€
Spolu .........................................................................374,16,-€
Hotové výdavky - paušálna náhrada:
2 x 7,41,-€ za úkony vykonané v roku 2011
1 x 7,63,-€ za úkon vykonaný v roku 2012
Spolu ..............................22,45,-€
Náhrada cestovných výdavkov:
Cestovná náhrada + náklady na pohonné hmoty.....17,46,-€
Parkovanie v ZA: 1,-€
Spolu 18,46,-€
Náhrada za stratu času 2 polhodiny po 12,71,-€
Spolu 25,42,-€
20 %DPH z tarifnej odmeny a náhrad (zo základu 440,49,-€) ......88,10,-€
Pri posudzovaní výšky trov právneho zastúpenia, súd postupoval podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách advokátov v platnom znení.
V zmysle ust. § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby pri zastupovaní v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku jedna šestina výpočtového základu. (táto suma je pre rok 2011 123,50,-€ a pre rok 2012 127,16,-€). Úkony právnej služby boli vykonané účelne.
Podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu, za každý úkon právnej služby. Táto suma bola pre úkony vykonané v roku 2011 vo výške 7,41,-€ a v roku 2012 vo výške 7,63,-€, za každý úkon právnej služby, čo je v danom prípade 2 x 7,41,-€ + 7,63,-€ = 22,45,-€.
Podľa ust. § 17 ods. 1 vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Advokátka vykonala jeden úkon právnej služby v Žiline, pričom sídlo advokátky je v G.. Cestou strávila asi 2 polhodiny po 12,71,-€ (1/60 výpočtového základu pre rok 2012) = 25,42,-€.
Okrem náhrady za stratu času, má advokátka nárok aj na cestovnú náhradu vo výške 0,183,-€ za 1 km cesty a na náhradu hotových výdavkov, ktoré vynaložila na nákup pohonných hmôt. Advokátka prešla 2 x 33 km po 0,183,-€ = 12,078 a za pohonné hmoty zaplatila 5,378,-€. (advokátka použila na prepravu vozidlo VW Passat s priemernou spotrebou 5,8 l na 100 km, cena za pohonné hmoty bola v danom týždni 1,405,-€ za 1 l) V ZA advokátka zaplatila tiež parkovné v sume 1,-€. Spolu teda predstavuje náhrada cestovného sumu 18,46,-€.
Advokátka preukázala, že je platiteľkou DPH, a preto sa jej v súlade s ust. § 18 ods. 3 vyhlášky, zvyšuje odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty. Výška DPH je 20%. Základ odmeny bol 440,49,-€.
Pretože vyčíslená výška trov právneho zastúpenia zodpovedá skutkovému stavu, ako aj platnej právnej úprave, súd priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v takom rozsahu, ako si ich uplatnila jeho právna zástupkyňa.
Žalovaným účastníkom súd náhradu trov konania nepriznal, a to z toho dôvodu, že žalovaný, ako aj stavebník SPURS, s.r.o. Martin úspech v konaní nemali. Ostatným účastníkom trovy konania nevznikli. Z uvedených dôvodov im súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník konania nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy (ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2), ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.