Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Co-179-2013.pdf
PDF · 84.85 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/179/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: GENERAL FACTORING, a. s., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, zastúpený splnomocnencom: HMG & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 35 885 459, proti odporkyni: E. S., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. č. X, v súčasnosti na neznámom mieste, v konaní zastúpená ustanoveným opatrovníkom Mgr. I. Y., zamestnancom Okresného súdu Piešťany, o zaplatenie 915,77 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 24. januára 2013, č.k. 23C/40/2012-138, t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 497, § 502 ods. 1, § 708 ods. 1 a § 710 Obchodného zákonníka, ako aj § 120 ods. 1 O.s.p., keď z vykonaného dokazovania, a to predovšetkým listinných dôkazov predložených navrhovateľom mal súd za preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a.s. Suché mýto 4, Bratislava, na základe Zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zriadila pre odporkyňu bežný účet a zároveň jej povolila prečerpanie k tomuto účtu po splnení podmienok uvedených v obchodných podmienkach banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom, účinným od 01.02.2006. Súd mal taktiež za preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a.s. Suché mýto 4, Bratislava, odporkyni vypovedala povolené prečerpanie, pričom ku dňu výpovede nesplatná pohľadávka z predmetnej Zmluvy č. XXXXXXXXXX/XXXX z 28.02.2007 predstavovala čiastku 20.139,60 Sk. Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu navrhovateľa vymáhať predmetnú pohľadávku od odporkyne súd dospel k záveru, že navrhovateľ napriek viacerým poučeniam zo strany súdu v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. nepreukázal, že mu bola od Slovenskej sporiteľne, a.s. Bratislava postúpená žalovaná pohľadávka. Tieto skutočnosti nevyplývali ani z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prílohy č. 2, ktorá neobsahuje žiadnu špecifikáciu pohľadávok, ale len nevyplnený a nepodpísaný vzor prílohy č. 2. Pripojená tabuľka nachádzajúca sa na čl. 65 spisu, ktorú súd len podľa vlastnej úvahy označil ako prílohu č. 2 zmluvy vypovedá o údajnej pohľadávke, bližšie neurčitého veriteľa voči odporkyni, a to z Úverovej zmluvy č. ú. : 202492613 zo dňa 02.04.2007 vo výške istiny 1.014,25 a úrokov 695,01 pravdepodobne Eur - inak bez uvedenia meny, v akej sú tieto čísla uvedené. Navrhovateľ napriek svojím tvrdeniam nedoručil súdu oznámenie o postúpení pohľadávky s doručenkou ani prílohou k zmluve o postúpení pohľadávky z 21.12.2010, týkajúcu sa pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a.s. voči odporkyni uplatnenej v tomto konaní. Z týchto dôvodov, keďže navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a súdu nepreukázal, že je aktívne legitimovaný, teda oprávnený vymáhať pohľadávku uplatnenú v tomto návrhu, súd návrh
navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., kedy odporkyňa, ktorá mala vo veci plný úspech, by mala právo na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie jej práva, avšak keďže odporkyni žiadne trovy v súvislosti s týmto konaním nevznikli, súd odporkyni náhradu trov konania nepriznal.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že mu postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Uviedol, že po zrušení platobného rozkazu v dôsledku jeho nemožnosti doručenia odporkyni bolo vo veci nariadené pojednávanie na deň 15.05.2012, na ktoré zaslal podanie „vyjadrenie v zmysle pojednávania zo dňa 15.05.2012, ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní nariadenom na 02.10.2012 (ďalej len „podanie č. 1“) vypracované 17.07.2012, ktorým reagoval na výsledok pojednávania zo dňa 15.05.2012 tým, že doplnil dôkazy preukazujúce jeho aktívnu legitimáciu v spore o oznámenie postúpení pohľadávky s doručenkou, ako aj správnou prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010, nakoľko zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010 už bola súdu predložená. Taktiež predložil výpisy z účtu dlžníka a výpoveď povoleného prečerpania zo dňa 06.09.2007, ktorými preukazoval výšku uplatneného nároku. Súčasťou predmetného podania bolo i ospravedlnenie jeho neúčasti, ako aj neúčasti jeho právneho zástupcu na pojednávaní nariadenom na 02.10.2012 požiadavkou rozhodnutia bez ich účasti, nakoľko boli toho názoru, že povinnosť odporkyne plniť v prospech navrhovateľa je navrhovateľom dostatočne preukázaná, predložené listinné dôkazy potvrdzujú jeho tvrdenia a vedú k právnemu záveru, že odporkyňa je povinná poskytnúť navrhovateľovi ním požadované plnenie. Navrhovateľ s poukazom na opätovnú výzvu súdu, ktorá bola obsahom predvolania na pojednávanie nariadené na 24.01.2013 zaslal súdu vyjadrenie v zmysle predvolania zo dňa 03.10.2012 vypracovaného dňa 05.12.2012 (podanie č. 2), v ktorom okrem iného uviedol, že už v prílohe predošlého vyjadrenia zo dňa 17.07.2012 zaslal oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 28.12.2010 medzi postupcom (t.j. Slovenská sporiteľňa, a. s.) aj s doručenkou. Toto oznámenie považoval za dostatočný dôkaz preukazujúci aktívnu legitimáciu a je v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/21/2001. Mal za to, že súd mu svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom, keď napriek skutočnosti, že súdu zaslal i písomné podanie č. 1 zo dňa 17.07.2012, ktorého súčasťou podľa ich najlepšieho vedomia a svedomia boli aj dôkazy preukazujúce jeho aktívnu legitimáciu v spore, mal súd za to, že ich nepredložili a hoci ich vyzval v predvolaní na pojednávanie dňa 24.01.2013 na ich predloženie, neuviedol, že súdu neboli doručené prílohy k podaniu č. 1 zo dňa 17.07.2012, ale ich vyzval na predloženie v znení, ako keby ich do tohto momentu nikdy súdu nezaslali, resp., že sa o to doteraz nepokúsili, v dôsledku čoho súd návrh na pojednávaní dňa 24.01.2013 zamietol pre neunesenie dôkazného bremena o aktívnej legitimácii navrhovateľa v spore. Poukázal na to, že až prostredníctvom napadnutého rozsudku sa dozvedel o tom, že súdu neboli doručené prílohy k jeho podaniu č. 1 zo dňa 17.07.2012, a teda, že neuniesol dôkazné bremeno preukázania aktívnej legitimácie v spore. Mal za to, že bol v konaní aktívny, konal v súlade s pokynmi súdu uvedenými na pojednávaní dňa 15.05.2012, nakoľko zaslal vyjadrenie v zmysle tohto pojednávania spolu s prílohami, avšak nebol si vedomý toho, že toto podanie bolo zaslané bez príloh. Podľa jeho názoru mal súd v nadväznosti na neúplné podanie č. 1 zo dňa 17.07.2012 poučiť ho v zmysle § 43 ods. 1 a 3 O.s.p., aby neúplné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú by mu určil.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala v čas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 23C/40/2012 je zaplatenie sumy 915,77 eur s príslušenstvom.
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal.
Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), ako aj tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konanie a realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a podobne). Odňatie možnosti konať pred súdom je relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi), ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania, a tiež pri rozhodovaní.
Podľa názoru odvolacieho súdu postupom súdu prvého stupňa vytýkaným navrhovateľom nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, nakoľko súd riadne vo veci konal, riadne splnomocnencovi navrhovateľa doručoval predvolania na pojednávania spolu s príslušnými výzvami a bolo len vecou navrhovateľa, či sa nariadených pojednávaní zúčastní a akým spôsobom bude reagovať na zaslané výzvy zo strany súdu. Povinnosť preukázania aktívnej legitimácie, ako aj dôkazná povinnosť svojich tvrdení celkom jednoznačne zaťažuje navrhovateľa a nie je povinnosťou súdu, aby v prípade pochybností o preukázaní aktívnej legitimácie navrhovateľa, ako aj jeho tvrdení, ho dodatočne vyzýval na preukázanie týchto skutočností, nakoľko poučovacia povinnosť súdu sa týka len procesných práv a povinností účastníkov.
Odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. je daný vtedy, keď prvostupňový súd neúplne a nesprávne zistí skutkový stav, nevyčerpá všetky možnosti na vykonanie dokazovania a dokazovania vedie nesprávne, či neúplne.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Niekedy môže byť sporné, ktorý z účastníkov má dôkazné bremeno. Zásadne však nemožno uložiť dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, ktoré urobila druhá strana. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihnú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení, ale hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyznelo tak, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, nakoľko nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v predmetnom konaní.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď súd správne rozhodol i o trovách konania a vo veci úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy v súvislosti s konaním nevznikli.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože táto na jej priznanie návrh nepodala (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Senát krajského súdu rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.