Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45C-94-2009.pdf
PDF · 155.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-45C/94/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci žalobcu v 1. rade G. R., I.. XX.X.XXXX, Z. M. Č.. XXX a žalobcu v 2. rade Z. R., I.. X.XX.XXXX, Z. M. Č.. XXX obaja právne zastúpení JUDr. Janou Šándorovou, advokátkou so sídlom Mlynárska č. 19, Košice proti žalovanému v 1. rade B. F. M..L..T.., M. V. Č.. XX, N., v 2. rade W.. V. K., L. K., I.. XX.X.XXXX, Z. T. XX, N., prechodne Y. XXA, XXXXX Q., Š. právne zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Tomkom, so sídlom advokátskej kancelárie Floriánova 2, Prešov, v 3. rade Q., M..L..T.., M. M. B. X, N. právne zastúpeného JUDr. Miroslavom Verebom, advokátom, so sídlom Šoltésovej 5, Košice v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti a určenie vlastníckeho práva takto
rozhodol:
Zastavuje konanie v časti určenia, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti vedených katastrálny úradom N., Správa katastra N., T. N. R., T. N.- E., katastrálne územie G. na LV č. XXXXX a to byt č. XX na X. poschodí bytového domu číslo súpisné XXX, na T. XX O. N.R. v spoluvlastníckom podiele 1/1, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu T. XXXXXX O. O. XXX/XXXXX, spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch parcele číslo XXXX, druh zastavané plochy o výmere XXX m2, parcelné číslo XXXX, druh zastavané plochy o výmere XXX m2, parcelné číslo XXXX, druh zastavané plochy o výmere XXX m2 vo veľkosti XXX/XXXX.
Zamieta žalobu v časti určenia, že zmluva o prevode nehnuteľnosti uzatvorená dňa XX.X.XXXX medzi žalobcami v 1. a 2 rade ako predávajúcimi a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim, ktorej vklad do katastra nehnuteľnosti bol povolený Okresným úradom N. R., katastrálnym odborom dňa XX.X.XXXX B. Č.Í. O..
O trovách konania bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu 19.5.2009 domáhali určenia neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti uzatvorenej dňa XX.X.XXXX medzi žalobcami ako predávajúcimi a žalovaným v I. rade ako kupujúcim a zároveň sa domáhali určenia, že sú vlastníkmi nehnuteľností vedených v katastrálnom úrade N., M. N. N., T. N. R., T. N. - E., katastrálne územie G. na LV č. XXXXX ako byt č. XX na O.. poschodí, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch. Žalobu odôvodnili tým, že žalobkyňa v I. rade bola nájomkyňou predmetného bytu, následne dňa X.XX.XXXX bola uzatvorená zmluva o prevode vlastníctva bytu medzi W. N. ako predávajúcim a žalobcami ako kupujúcimi, pričom vklad tejto kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený dňa XX.X.XXXX, čím sa žalobcovia stali bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Táto zmluva žalobcom nebola doručená a neskôr žalobcovia zistili, že byt bol predaný, keďže v ten istý deň, kedy bol povolený vklad predmetnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, teda XX.X.XXXX mala byť uzatvorená kúpna zmluva, ktorou mali žalobcovia predať byt žalovanému v I. rade za kúpnu cenu XXX.XXX,- M. a vklad tejto zmluvy bol povolený dňa
XX.X.XXXX. Keďže žalobcovia zmluvu neuzatvárali, byt nemienili predať, predpokladali, že podpisy na kúpnej zmluve museli byť sfalšované, preto uvedené skutočnosti oznámili na Obvodnom oddelení PZ N. - E.. Následne bolo vykonané vyšetrovanie v rámci, ktorého bolo podané odborné stanovisko kriminalisticko expertízneho ústavu PZ, odbor grafológia a graficko diagnostická expertíza, kde závery jednoznačne stanovili, že podpisy na zmluve sa nezhodujú s podpismi žalobcov a taktiež bolo zistené, že odtlačok overovacej pečiatky notárky so štátnym znakom na prvej a poslednej strane zmluvy o prevode nehnuteľnosti zo dňa XX.X.XXXX nebol vyhotovený odtlačením pečiatky, ale ide o reprodukciu vyhotovenú technikou striekanej tlače. Žalobcovia majú zato, že predmetná zmluva je absolútne neplatná, v dôsledku čoho sú neplatné aj nasledujúce právne úkony, teda ďalšie kúpne zmluvy, ktorých predmetom je uvedená nehnuteľnosť a žiadali, aby súd určil ich vlastnícke právo. Žalobcovia dôvodili, že naliehavý právny záujem na tom, aby súd určil, že zmluva o prevode nehnuteľností zo dňa XX.X.XXXX je neplatná a že sú vlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti je daný tým, že žalovaná v II. rade je vedená ako vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti a bez takéhoto rozhodnutia sa žalobcovi nemôžu domáhať, aby kataster vykonal zápis vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti v ich prospech. Taktiež naliehavý právny záujem žalobcovia vidia v tom, že X. Ú. N. R. ich na základe predmetnej zmluvy vyzýva na úhradu dane z prevodu a prechodu nehnuteľnosti týkajúcej sa tejto nehnuteľnosti a hrozí im vymáhanie tejto dane.
Konateľ žalovaného v I. rade vo svojich písomných vyjadreniach doručených súdu 4.1.2011 a 25.2.2011 uviedol, že žalobcov podľa mena nepozná, nepamätá sa na zmluvné vzťahy s nimi a po preštudovaní príloh doručených mu súdom (nakoľko nedisponoval zmluvou o prevode nehnuteľností zo dňa XX.X.XXXX, ani inými písomnosťami týkajúcimi sa predmetnej veci). Konateľ žalovaného v I. rade uvádzal, že na predmetný prevod nehnuteľností sa vzhľadom na časový odstup nepamätá, preto sa nevedel bližšie k veci vyjadriť.
Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 24.4.2012 č.k. 45C/94/2009-269 rozhodol tak, že zmluva o prevode nehnuteľnosti uzatvorená dňa XX.X.XXXX medzi žalobcami v 1. a 2. rade ako predávajúcimi a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim, ktorej vklad do Katastra nehnuteľnosti bol povolený Okresným Ú. N. R. katastrálnym odborom dňa XX.X.XXXX pod č. O. XXX/XX V.e neplatná. Druhým výrokom súd určil, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti vedených Katastrálnym úradom N. M. N. N. , T. N. R. , T. N.-E., Katastrálne územie G. na liste vlastníctva č. XXXXX, a to byt č. XX na X. poschodí bytového domu číslo súpisné XXX na T. XX O. N. v spoluvlastníckom podiele Y., spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu T. XX/XXXX vo veľkosti XXX/XXXXX, spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch parcele č. XXXX, druh zastavané plochy o výmere XXX W., parcelné číslo XXXX, druh zastavané plochy o výmere XXX W., parcelné číslo XXXX, druh zastavané plochy o výmere XXX m2 vo veľkosti XXX/XXXXX. Následne na základe podnetu žalovanej v 2. rade Ústavný súd SR rozhodnutím zo dňa 21.2.2013 č. II. ÚS 556/2012-39 rozhodol, že Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 45C/94/2009 porušil základné právo MUDr. V. K. na súdnu ochranu, na prerokovanie veci v jej prítomnosti, ako aj na to, aby sa mohla vyjadriť ku všetkým vykonávaním dôkazom, podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a zrušil rozhodnutie Okresného súdu Košice II.
Podaním doručeným súdu 10.10.2013 žalobcovia v 1. a 2. rade navrhli, aby spoločnosť Q. M..L..T.., M. M. B. X, N., R. XX XXX XXX, ktorá je zapísaná ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností a ktorá predmetnú nehnuteľnosť aj užíva pristúpila do konania na strane žalovaných.
Uznesením č.k. 45C/94/2009-85 zo dňa 4.11.2013 súd pripustil, aby do konania vstúpila spoločnosť Q. M..L..T.., ako ďalší účastník na strane žalovaného. Uvedený výrok nadobudol právoplatnosť dňa 4.12.2013.
Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení doručenom súdu 17.2.2014 uviedol, že žalovaný v 3. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktoré nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 4.10.2012, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným v 3. rade ako kupujúcim a žalobcami v 1. a 2. rade ako predávajúcimi, ktorí nadobudli v zmysle čl. I zmluvy vlastnícke právo k predmetu kúpy na základe rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 45C94/2009-269 zo dňa 24.4.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 9.6.2012 (je potrebné upozorniť na fakt, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa stali vlastníkmi danej nehnuteľnosti na základe zmluvy
o prevode vlastníctva bytu zo dňa 7.12.1998 uzavretej s W. N. a rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 45C/94/2009-269 zo dňa 24.4.2012 sa len anuloval údajný prevod na žalovanú v 1. rade). Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti bol podaný dňa 4.10.2012, avšak vzhľadom na obštrukcie zo strany žalovanej v 2. rade a nesprávnym postupom M. N. N. bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti k vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti povolený v prospech žalovaného v 3. rade rozhodnutím M. N. N. o povolení vkladu č. O. XXXX/XX E. X. XX.X.XXXX. Žalovanému v 3. rade bola predmetná nehnuteľnosť predávajúcimi odovzdaná dňa 11.2.2013 na základe Protokolu o odovzdaní a prevzatí bytu. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa v označenom konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 45C/94/2009 domáhajú určenia neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ako aj určenia vlastníckeho práva, pričom právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu odôvodnili tým, že katastri je ako vlastník zapísaný v súčasnosti žalovaný v 3. rade a zároveň preto, že zmluva o prevode nehnuteľnosti zo dňa XX.X.XXXX je postihnutá absolútnou neplatnosťou a to z dôvodu, že vykonaným dokazovaním v predmetnej veci bolo jednoznačne preukázané, že predmetná kúpna zmluva zo dňa XX.X.XXXX nebola nimi podpísaná, ich podpisy boli sfalšované. Podľa názoru žalobcov v 1. a 2. rade z uvedeného dôvodu žalovaná v 1. rade, ako aj žalovaná v 2. rade nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. So žalobným návrhom žalobcov v 1. a 2. rade súhlasí žalovaný v 3. rade z nasledovných dôvodov: Okresný súd Košice II v právnej veci žalobcu v 1. rade G. R. a žalobcu v 2. rade Z. R. proti žalovanému v 1. rade B. F., M.. M. L..T.. a v 2. rade MUDr. V. K. v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti a určenie vlastníckeho práva rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 45C/94/2009-269 zo dňa 24.4.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.6.2012, rozhodol tak, že zmluva o prevode nehnuteľnosti uzavretá dňa XX.X.XXXX medzi žalobcami v 1. a 2. rade ako predávajúcimi a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim, ktorej vklad do Katastra nehnuteľnosti bol povolený Okresným úradom Košice II, katastrálnym odborom dňa XX.X.XXXX pod č. O. XXX/XX je neplatná. Zároveň rozhodol, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností. Na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 556/2012-39 zo dňa 21.2.2013 bolo rozhodnuté o tom, že Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 45C/94/2009 porušil základné právo MUDr. J.H.. Vychádzajúc z odôvodnenia citovaného nálezu je zrejmé, že Ústavný súd SR zrušil rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 45C/94/2009-269 zo dňa 24.4.2012 len z dôvodu porušenia procesných ustanovení pri ustanovení opatrovníka žalovanej v 2. rade. Žalovaný v 3. rade má za to, že na základe uvedeného je zrejmé, že z vecného hľadiska je potrebné považovať rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 45C/94/2009-269 z 24.4.2012 za správny a dôvodný, a teda je potrebné rozhodnúť v rovnakých intenciách v zmysle žalovaného návrhu žalobcov v 1. a 2. rade.
Na pojednávaní konanom dňa 6.5.2014 žalobcovia v 1. a 2. rade zobrali späť žalobný návrh v časti, v ktorej žiadali, aby súd určil ich vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, pričom žalovaní v 1., 2. a 3. rade vyjadrili súhlas s takýmto čiastočným späťvzatím žalobného návrhu.
Podľa ust. § 96 ods. 1,2,3 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Nakoľko v tomto prípade žalobcovia zobrali späť návrh v časti určenia ich vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti (a zotrvali na žalobnom návrhu iba v časti určenia neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti uzatvorenej dňa 21.1.1999), pričom žalovaní v 1., 2. a 3. rade s týmto vyjadrili súhlas, súd v tejto časti v súlade s citovaným zákonným ustanovením konanie zastavil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov v 1. a 2. rade, konateľa žalovaného v 1. rade, žalovaných v 2. a 3. rade a svedka L. N., ako aj oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi: zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa X.XX.XXXX, zmluvou o prevode nehnuteľností zo dňa XX.X.XXXX, uznesením Okresného riaditeľstva PZ N. zo dňa 18.3.2009, uznesením obvodného oddelenie PZ N.-
E. zo dňa 27.11.2003, výpisom z katastra nehnuteľností LV č. XXXXX, oznámením Daňového úradu N.R. R., výpisom z obchodného registra Okresného súdu Košice I spoločnosti B. F. M..L..T.., správou katastrálneho úradu v N., Správa katastra N. zo dňa 18.4.2011, prílohami (čl. 106-137), obsahom spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 2NTv 120/2001, správou spoločenstva vlastníkov bytov T. N. a zistil tento skutkový stav veci:
Žalobkyňa v 1. rade vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že v roku 1996 požiadala W. W. N. o odkúpenie bytu a neskôr, keď bola v nemocnici dostavili sa do bytu, kde v tom čase bývala s manželom a maloletou dcérou neznámi ľudia, ktorí manželovi tvrdili, že sa má z bytu vysťahovať, pretože byt už je tých cudzích ľudí. Žalobkyňa v I. rade bola v nemocnici približne 2 mesiace a do bytu sa už nevedela dostať, pretože zámka bola vymenená. Hneď išla na kataster, kde zistila, že vraj byt predala spoločnosti B. F.É., čo vôbec nebolo pravdou, pretože ona nepozná nikoho z tejto spoločnosti. Následne šla uvedenú skutočnosť hlásiť na políciu, ktorá vykonala šetrenie, kde boli preverované podpisy na kúpnej zmluve a bolo zistené, že tieto boli sfalšované. Žalobkyňa v I. rade uvádzala, že do bytu sa s manželom nesnažili dostať z dôvodu, že sa veľmi báli ľudí, ktorí takýmto spôsobom konali, všetko prenechali iba na políciu.
Žalobca v 2. rade doplnil výpoveď svojej manželky v tom zmysle, že v čase manželkinho pobytu v nemocnici prišli dvaja chlapi, ktorí zazvonili na dvere a povedali mu, že sa má na druhý deň odsťahovať, pričom držali nejaké papiere. Hovorili, že buď sa odsťahuje dobrovoľne, alebo ho vysťahujú nasilu. On sa išiel hneď poradiť s manželkou, a preto že sa báli aj o dcéru, na druhý deň sa vysťahovali do M. k mame žalobkyne v I. rade.
Konateľ žalovaného v I. rade uviedol, že si nie istý, či na zmluve zo dňa 21.1.1999 sa nenachádza jeho podpis, zároveň potvrdil, že na druhej zmluve zo dňa 10.3.1999 je podpis napísaný jeho rukou. Poukázal na to, že aj keď má dobrú pamäť na ľudí, žalobcov si vôbec nepamätá, zrejme ich vidí prvýkrát, pričom poukázal na to, že pri činnosti spoločnosti B. F. vykonali množstvo podobných úkonov, pričom on v čase fungovania spoločnosti mal zástupcu pána L. N., ktorý je možné žeby si túto záležitosť pamätal. Uviedol, že žalovaná firma sa nezaoberala ako hlavnou činnosťou kúpou a následným predajom nehnuteľností, pretože hlavnou činnosťou bolo poskytovanie pôžičiek a je možné, že k uzatvoreniu zmluvy o kúpe nehnuteľností došlo v dôsledku poskytnutia pôžičky. Keďže je pravdou, že v tom čase boli uzatvárané najmä zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva, v prípade poskytnutia pôžičky. Vzhľadom na uplynutie dlhšieho časového obdobia od uzatvorenia predmetnej zmluvy konateľ žalovaného v 1. rade poukázal na obsah svojej výpovede uskutočnenej v roku 2000, v rámci trestného konania, kedy si jednotlivé skutočnosti zrejme pamätal lepšie. Ďalej konateľ žalovaného v 2. rade uviedol, že pokiaľ žalovaná spoločnosť spolupracovala s pánom Š., väčšinou sa jednalo o problematiku bytov, ktoré mali byť odkupované od mesta, pričom nájomcovia mali na bytoch určité pozdĺžnosti, ktoré bolo potrebné pred odkúpením vyporiadať. Preto navrhoval doplniť dokazovania zistením, či aj žalobcovia mali pred odkúpením nejaký nedoplatok, či tento bol vyplatený a ak áno z akých zdrojov.
Žalovaná v 2. rade vo svojej účastníckej výpovedi poukázala na tú skutočnosť, že predmetný byt na T. U.. XX O. N., kupovala v roku 2002 od manželov M., pričom túto kúpu sprostredkovala realitná kancelária L., resp. presný názov si nepamätá. Zároveň poukázala na tú skutočnosť, že predajcovia, boli v tom čase riadne zapísaný ako vlastníci v katastri nehnuteľnosti, bola riadne spísaná kúpno-predajná zmluva, zároveň bola si vedomá toho, že v tom čase byt bol v neobývateľnom stave, bol rozostavaný, ktorú skutočnosť ona akceptovala a zároveň došlo k dojednaniu kúpnej ceny. Táto kúpna cena v sume 530.000,- Sk bola uhradená v čiastke 30.000,- Sk formou zálohy realitnej kancelárii, následne 500.000,- Sk bolo vyplatených manželom M. pri podpise zmluvy. Následne ako to vyplýva aj zo správy katastra bol povolený vklad a vydaný LV na meno žalovanej v 2. rade. Žalovaná v 2. rade ďalej poukázala na tú skutočnosť, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy neboli jej známe žiadne okolnosti, ktoré by osvedčovali, že vo vzťahu s vlastníctvom predmetného bytu je nejaký problém, žeby prebiehalo nejaké súdne konanie, a podobne. Podľa jej názoru aj s poukazom na tú skutočnosť, že manželia M. boli riadne zapísaný v katastri nehnuteľnosti, nemala možnosť ako občan iným spôsobom si zistiť, že nejaký problém existuje. Zároveň však poukázala na tú skutočnosť, že žalobcovia pokiaľ mali vedomosť o existencii problému, o čom mali dokonca aj dôkaz, kriminalistickú expertízu, ktorá je pripojená aj do spisu, mali možnosť a zároveň aj povinnosť zabrániť prípadným ďalším prevodom, čo však oni neurobili, neurobili tak od uzatvorenia predmetnej zmluvy v roku 1999 až do podania predmetnej žaloby v roku 2009. Zároveň uviedla, že pokiaľ pôvodne žalobcovia poukazovali
na naliehavý právny záujem v súvislosti s vznikom ich povinnosti uhrádzať daň z prevodu nehnuteľnosti, táto povinnosť im nevznikla v roku 2009, ale omnoho skôr. Žalovaná ďalej predniesla, že si je vedomá, že nevie poprieť sfalšovanie predmetnej zmluvy, resp. z toho vyplývajúcu jej neplatnosť, avšak chce poukázať na to, že samotní žalobcovia minimálne uviedli do omylu p. Š. tak, ako to vyplynulo z oboznámených listinných dôkazov, najmä z obsahu trestného spisu. Taktiež poukázala na to, že žalobcovia aj keď sú osobami, ktoré nemajú, resp. majú iba minimálne príjmy, nevedia dokladovať akým spôsobom uhradili kúpnu cenu za nehnuteľnosť v M., ktorú nadobudli, pričom má za to, že nehnuteľnosť nadobudli práve v súvislosti s predajom predmetného bytu, resp. výmenou bytu a rodinného domu. Ďalej poukázala na to (čo vyplynula aj z listín, ktoré súd na dnešnom pojednávaní oboznámil), že sám žalobca v 2. rade vo svojej výpovedi v rámci trestného konania uvádzal, že bol poškodený o čiastku 160.000,- Sk, čo je rozdiel medzi cenou rodinného domu a cenou bytu, resp. v spojitosti s vyplateným nedoplatkom na nájomnom a službách spojených s nájmom bytu a až v roku 2009 zmenil názor a uplatňoval si nárok na vrátenie vlastníctva konkrétnej nehnuteľnosti. Podľa názoru žalovanej na takéto vrátenie nehnuteľnosti však žalobcovia nemajú nárok. Podľa názoru žalovanej, jej právo sa minimálne rovná právu žalobcov v súvislosti s vlastníctvom predmetného bytu, pričom v prípade, ak by bolo priznané vlastníctvo žalobcom, došlo by k poškodeniu dvoch rodín a to aj rodiny M. a jej rodiny, keďže by si museli vrátiť vzájomne určité pohľadávky. Uviedla, že za 10 rokov užívania bytu, byt zveľadila, jednak došlo vďaka nej k zvýšeniu hodnoty predmetného bytu, taktiež uhrádzala nájomné, čoho si musia byť žalobcovia vedomí a z ich strany by jednoznačne došlo k bezdôvodnému obohateniu v súvislosti s uvedeným a ona má nárok v takom prípade na odškodnenie. Ďalej poukázala na tú skutočnosť, v období od apríla 2012, teda už po rozhodnutí súdu v danej veci, sa ona zdržiavala v predmetnom byte celé leto, nikto ju však nekontaktoval a taktiež v období, počas ktorého bola na materskej dovolenke, čiže v období medzi rokmi 2005 a 2007, kedy už dôkaz mali k dispozícii žalobcovia, ju samotnú nikto nekontaktoval a neoboznámil ju s danou situáciou. O predaji predmetného bytu sa dozvedela iba náhodou, keď ju kontaktoval správca za účelom odčítania hodnôt z meračov, v dôsledku prevodu vlastníctva bytu. Vtedy prvýkrát zistila, že je tu nejaký takýto problém a pricestovala na Slovensko, aby mohla vec riešiť. Žalovaná zároveň poukázala na tú skutočnosť, že aj keď súd oboznamoval listinný dôkaz, z ktorého vyplynulo, že polícia podala súdu pri doručovaní zásielky správu, že na uvedenej adrese nebýva, o čom správu podala aj kontaktná osoba, p. W., chce pre úplnosť uviesť, že práve táto pani mala tiež vedomosť o tom, kde sa zdržiava a aj správca bytu mal jej kontaktnú adresu. Ďalej poukázala na to, že opakovane sa snažila kontaktovať nielen žalobcov, ale aj ich právnu zást. prítomnú na dnešnom pojednávaní, pričom sa jej však nepodarilo s ňou kontaktovať ani telefonicky ani osobne, keďže nebrala telefón a nebola prítomná v kancelárii, v tom čase, keď ju chcela navštíviť a osloviť a predniesť jej takúto ponuku. Následne začiatkom októbra 2013 vycestovala spolu so svojim právny zástupcom JUDr. Tomkom, ako aj svojim otcom do M., kde sa stretla so žalobcami, vtedy im osobne predniesla ponuku, že im vyplatí čiastku o 10.000,- eur vyššiu, ako im chce vyplatiť kupca, teda spol. Q. M..L..T.., načo žalobca uviedol, že už nemôže takúto ponuku prijať a to napriek tomu, že vtedy uviedol, že ešte nie je nový vlastník zapísaný v LV, pričom žalovaná nemá vedomosť o tom, či v tom čase už bola uzatvorená kúpna zmluva alebo nie, avšak jednoznačne uviedol, že už nemôže takúto ponuku prijať. Vtedy zároveň žalovaná oboznámila žalobcov o svojom úmysle domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia tak, ako si túto pohľadávku uplatnila žalobou na súde v Spišskej Novej Vsi. Ďalej žalovaná v 2. rade uviedla, že aj keď na základe jej sťažnosti bol vydaný Nález Ústavného súdu SR, ktorý bol rozsudok Okresného súdu Košice II zrušený, tento nález jej bol doručený až potom, ako bol ako vlastník zapísaný na LV spol. Q. M..L..T.. a nepodarilo sa jej zabezpečiť, aby nedochádzalo k ďalším prevodom a poškodeniu ďalších osôb. V súčasnosti sa žalovaná nevie domôcť toho, aby bola zapísaná ako vlastník v katastri nehnuteľnosti, pričom poukazuje na to, že spol. Q., v čase keď uzatvárala zmluvu o kúpe predmetnej nehnuteľnosti, mala vedomosť o tom, že je tu takýto problém, a že má v úmysle sa súdnou cestou domáhať svojho vlastníckeho práva. Zároveň žalovaná v 2. rade poukázala na tú skutočnosť, že aj keď považuje svoju kúpnu zmluvu, ktorou nadobudla vlastnícke právo od manželov M. za „absolútne právoplatnú“ spĺňa zároveň aj podmienku vydržania a je možné vychádzať v tomto prípade z úvahy, že vlastnícke právo nadobudla aj vydržaním, v prípade ak by jej zmluvu súd nepovažoval za platnú.
Konateľ žalovaného v 3. rade vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že kúpnu zmluvu so žalobcami, ktorej predmetom bol prevod vlastníctva bytu spoločnosť uzatvorila dňa 4.10.2012 a tento vklad bol zapísaný v katastri nehnuteľnosti dňa 31.1.2013.
Na doplňujúcu otázku právneho zást. žalovanej v 2. rade, akým spôsobom sa žalovaný v 3. rade dozvedel o tom, že je na predaj predmetná nehnuteľnosť, konateľ žalovaného v 3. rade uvádza, že o tejto skutočnosti sa dozvedel od p. K., ktorý vykonáva činnosť v realitnej kancelárii a tento ho informoval, že tu je takáto nehnuteľnosť, ktorej pôvodnými vlastníkmi boli žalobcovia, bola im ukradnutá, následne bolo vydané právoplatne rozhodnutie súdu, pričom však žalobcovia nemajú záujem túto nehnuteľnosť naďalej užívať, ani vlastniť, teda či nemám záujem ju odkúpiť. Konateľ uvádza, že kúpna cena bola stanovená na základe informácií získaných od realitných kancelárií v akých intenciách sa pohybujú kúpne ceny bytov v danej lokalite o obdobnej výmere. Spoločnosť kúpila byt za cenu zistenú od realitných kancelárií, žalovaný v 3. rade uvádza, že kúpil tento byt za cenu, ktorú považoval za rozumnú investíciu. Žalovaný v 3. rade ešte doplnil, že k uzatvoreniu dohody v zmysle ktorej by prevzal záväzok odškodniť žalovanú za zhodnotenie bytu nedošlo, nakoľko žalovaná v 2. rade nekomunikovala, taktiež poukázal na to, že položka vyčíslená do 10.000,- eur zo strany žalovanej v 2. rade nebola primeraná, vzhľadom na to, že k rekonštrukcii došlo nie teraz, ale rekonštrukcia bola staršia ako 5 rokov. Taktiež poukázal na to, že sa dozvedel, že nie všetky rekonštrukčné práce vykonala žalovaná v 2. rade, pretože rekonštrukcia bola započatá ešte pred vznikom jej vlastníctva. Na otázku, akým spôsobom žalovaný v 3. rade naložil s týmto bytom po nadobudnutí vlastníctva, žalovaný uvádza, že snažili sa tento byt predať, avšak bol nepredajný s poukazom na to, že v katastri nehnuteľnosti je zapísaná poznámka o tomto spore. Vzhľadom na uvedené táto investícia je toho času mŕtva. Na otázku, kedy sa dozvedel konateľ žalovaného v 3. rade o náleze Ústavného súdu, konateľ uvádza, že sa dozvedel z listu vlastníctva.
Svedok L. N. potvrdil, že v roku 1998, resp. 1999 pracoval v žalovanej spoločnosti, kde vykonával rôzne činnosti, avšak k predmetnej zmluve sa vôbec nevedel vyjadriť, pretože uzatvorenie tejto konkrétnej zmluvy si nepamätal, rovnako si nepamätal žalobcov, nič mu nehovoria ani mená žalobcov, taktiež si nepamätal predaj bytu, ktorý by sa mal nachádzať v N. I. U.. T. Č.. XX.
Zo správy N. Ú. O. N. zo dňa 18.4.2011 vyplýva, že žalobcovia boli zapísaný v LV č. XXXXX, katastrálne územie G., ako bezpodielový vlastníci nehnuteľnosti bytu č. XX I. O.. poschodí obytného domu, titulom zmluvy o prevode vlastníctva bytu, vklad povolený pod č. O. XXX/XXXX. Následne došlo k zmene vlastníka na základe zmluvy o prevode nehnuteľností, vklad ktorej bol povolený pod č. O. XXX/XXXX, kde ako vlastník bola zapísaná spoločnosť B. F. M..L..T... Následný prevod bol uskutočnený zmluvou o prevode nehnuteľností, ktorého vklad bol povolený pod č. O. XXX/XXXX, kde ako vlastník bola zapísaná V. N. a následne na základe kúpnej zmluvy vklad, ktorý bol povolený pod č. O. XXXX/XXXX bola ako vlastník zapísaná MUDr. V. K.Á., ktorá je aj v súčasnosti zapísaná ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti. V čase rozhodovania súdu je ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti zapísaný žalovaný v 3. rade (spoločnosť Q. M..L..T.., ktorý uvedenú nehnuteľnosť nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 4.10.2012 uzatvorenej medzi žalobcami v 1. a 2. rade ako predávajúcimi a žalovaným v 3. rade ako kupujúcim potom, ako nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 45C/94/2009
- 269 (právoplatný 9.6.2012), ktorý bol následne nálezom Ústavného súdu zrušený. Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti bol podaný dňa 4.10.2012 a vklad vlastníckeho práva bol povolený v prospech žalovaného v 3. rade rozhodnutím Správy katastra N. o povolenie vkladu č. O. XXXX/XX zo dňa 31.1.2013.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 2NTv/120/2001 súd zistil, že uznesením zo dňa 14.12.2001 Obvodné oddelenie PZ N. - E., začalo trestné stíhanie vo veci pre trestný čin podvodu, lebo zistené skutočnosti nasvedčovali tomu, že neznámy páchateľ v presne nezistenú dobu sfalšoval podpisy pána Z. R. a jeho manželky G. R. na zmluve o prevode nehnuteľnosti zo dňa XX.X.XXXX a následne bolo začaté pre uvedený trestný čin stíhanie voči W. Š. uznesením zo dňa 27.11.2003 a uznesením Okresného úradu justičnej polície policajného zboru N. R. zo dňa 29.12.2003 bolo predmetné stíhanie spojené na spoločné konanie s trestnou vecou obvinených W. Š., V.. L. N., L. N. pre trestné činy uvedené v bodoch 1 až 39 vykonané vo forme spolupáchateľstva. V rámci trestného konania bolo dňa 14.6.2002 podané odborné vyjadrenie Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, z ktorého záverov vyplýva, že sporný podpis k priezvisku a menu R. Z. obsiahnutý na zmluve o prevode nehnuteľnosti zo dňa XX.X.XXXX pravdepodobne nie je pravým podpisom R. a skúmaním bolo zároveň zistené, že odtlačky notárskych pečiatok neboli vyhotovené odtlačením pečiatok, ale ide o reprodukcie vyhotovené technikou striekanej tlače.
Kriminalistický a expertízny ústav PZ pracoviska Z. dňa 21.10.2003 podal odborné vyjadrenie, kde v záveroch je uvedené, že sporný podpis k priezvisku a menu R. Z. obsiahnutý na zmluve o prevode nehnuteľností zo dňa XX.X.XXXX sa nezhoduje s nesporne pravými podpismi R. a nezhoduje sa ani zo zápismi priezviska a mena R. Z., vyhotovenými R.. Sporný podpis k menu a priezvisku G. R. obsiahnutý na zmluve o prevode nehnuteľnosti zo dňa XX.X.XXXX nie je pravým podpisom R. a vo vzťahu k skúmaniu o odtlačku notárskej pečiatky odborné vyjadrenie poukázala na predchádzajúce vyjadrenie zo dňa 14.6.2002.
Žalobkyňa v I. rade bola vypočutá v trestnom konaní ako svedok - poškodený, kde uvádzala nasledovné: "Čo sa týka bytu na ul. T. XX O. W. N., tak by som uviedla, kde predmetný byt som mala v bezpodielovom spoluvlastníctve so svojím manželom p. Z. R. od roku asi 1985 až 1986, presne uviesť neviem. V roku 1998 som mala zdravotné problémy a lekármi mi bolo odporúčané, aby som zmenila bydlisko ak môžem, a aby som sa odsťahovala niekde na dedinu z dôvodu menšieho ruchu ako aj podnebia. Z predmetného dôvodu som to spomenula viacerým známym, ako aj susedom, že pravdepodobne budem musieť predať byt a odsťahovať sa niekde na dedinu. Od uvedenej doby začali ku mne domov prichádzať rôzny ľudia, ktorých som do vtedy nikdy nepoznala a ani nikdy nevidela a pýtali sa ma či predám predmetný byt na ul. T.. Ja som im povedala, že nie, že predaj bytu je len v rovine mojich úvah, že sa niekedy odsťahujem. Ja som žiadne kroky dovtedy nepodnikla na predaj bytu, čiže nepodala som žiadne inzeráty, nenavštívila žiadnu realitnú kanceláriu na predaj nehnuteľností, resp. podobne. Neviem uviesť presne kedy to bolo, nakoľko je tomu dosť veľký časový odstup, ale bolo to niekedy koncom roka 1998, kedy som prišla domov z liečenia a zistila som, že sa nemôžem dostať do bytu na ul. T., ktorý som do uvedenej doby vlastnila so svojím manželom. Následne som navštívila moju susedu p. Q., ktorá mi povedala, že byt je vysťahovaný a je predaný, vtedy mi nevedela povedať komu a že môj manžel je aj s vecami z bytu v obci M., pri mojej matke. Ja som vtedy nevedela, či byt predal môj manžel, nakoľko o tomto mi nič nerozprával a ja som taktiež o predaji bytu nemala žiadnu vedomosť. Po tomto som odišla do obce M. a začali sme s manželom pátrať ako došlo k prevodu vlastníckych práv predmetného bytu na inú osobu. K veci chcem uviesť, že trvá na zápisnici z predchádzajúceho obdobia a to v tom smere, že som išla preveriť skutočnosti na miestny kataster v meste N. a zistila som, že prevod musela uskutočniť mne neznáma osoba, kde vlastníkom tohto bytu v predmetnom období bola už realitná kancelária B. F. M..L..T.. N.. Uvádzam, že počas liečenia ako som bola preč, tak manžela navštívili nejakí ľudia a povedali mu, aby sa z bytu odsťahoval, že za to dostane sumu 170.000,- Sk, kde ľudia sa manželovi predstavili, že sú z Z. B. N.. Manžel s odsťahovaním nesúhlasil a povedal mi taktiež, že ľudia, ktorí ho navštívili mu povedali, keďže máme nedoplatok na byte, aj tak budeme vysťahovaní na ulicu. Manžel mi tvrdil, a naďalej tvrdí, že nikdy nič a nikomu ohľadom prevodu vlastníckych práv bytu nepodpísal, bez môjho vedomia. Taktiež mi povedal tú skutočnosť, že v mojej neprítomnosti jedného dňa došli ľudia k nám domov a povedali môjmu manželovi, aby odišiel preč z bytu z dôvodu nedoplatku. Nie z dôvodu predaja, alebo ničoho obdobného. Keďže manžel nepozná naše zákony, tak byt opustil s tým, že sa vysťahoval aj s vecami a odišiel do obce M.. Nikdy som ja ani manžel žiadnu zmluvu o predaji bytu, resp. prevod vlastníckych práv na inú osobu v súvislosti so zápisom zmien do katastra nehnuteľností nepodpísala a ani môj manžel. Taktiež som ja osobne nezobrala za byt žiadne peniaze od inej osoby, ako za predaj bytu, resp. zálohu a pokiaľ viem, tak ani môj manžel. Neviem uviesť presný deň alebo mesiac, ale bolo to v roku 1998, kedy k nám domov prišiel nejaký pán s bradou a predstavil sa ako p. Š. a že je z Z. B. N.. Chcel sa pozrieť ako uviedol, že v akom je stave byt a uviedol, že z dôvodu, že máme nedoplatok a potrebuje zapísať nejaké veci, ktoré máme v byte. Začal niečo rozprávať o nedoplatku a niečo aj meral v byte a následne na druhý deň prišli do nášho bytu aj nejakí muži, ktorí si doniesli aj veci na maľovanie stien a začali niečo merať. Ľudia mi povedali, že ich poslal p. Š.. Ja som s prácou v byte nesúhlasila a poslala som ich preč. Čiže vtedy som videla prvý krát p. Š. aspoň sa tak menom predstavil, ale nikdy som s ním nejednala ohľadom toho, že byt chcem predať, alebo že som ho predala predmetnému pánovi. Nie je pravdou, aby som sa v mesiaci 11/1998 rozprávala za prítomnosti môjho manžela s p. Š. o predaji bytu a pravda je tá, ktorú som uviedla vyššie. Uvádzam ešte raz, že nikdy som nepodpísala žiadnu kúpnopredajnú zmluvu na predmetný byt a taktiež žiaden doklad na prevod vlastníckych práv na nehnuteľnosť. Nidy som nebola sama a ani s nikým iným v realitnej kancelárii B. F. M.. M. L..T.. N.R. ohľadom finančnej pôžičky, nakoľko som ju ani nepotrebovala. V tejto spoločnosti som bola jeden krát a to s p. Q., keď som zistila skutočnosti, že môj byt bol predaný tejto realitnej spoločnosti, takže len vtedy som tam bola a pán, ktorý tam bol mi povedal, že či ja som p. R. a či žijem a následne pribuchol za sebou dvere a ostala som na chodbe stáť. Kúpu domu v obci M. mi sprostredkovala p. Š. a taktiež s nejakou osobou I. F. W. uviesť neviem, kde tieto osoby som spoznala ohľadom mojej susedy p. Q., ktorá ma s nimi náhodne zoznámila, resp. len s tým pánom. Ja som od príbuzných z obce
Smolník zistila, že dom v M.Í. predáva p. Š. je jeho suseda z V., pričom som tomuto pánovi uviedla, že ak pozná tohto opravujem túto pani, nech sa jej opýta za koľko tento dom chce predať. Následne ma po niekoľkých dňoch navštívila v mojom byte p. Š. so synom, kde sme jednali o predaji domu v M., F. B.. Š. uviedla dosť prvú vysokú cenu domu, s čím som nesúhlasila, pričom som uviedla, že ak predám byt, tak následne by som jej peniaze vyplatila z predaja bytu, resp. ak by mi nejaká realitná kancelária dala nejakú zálohu, tak by som jej ju dala. Nikdy som p. Š. nepovedala, že som dala nejaké peniaze nejakej realitnej kancelárii, ale peniaze som si chcela požičať od hocikoho. Otázka: Kto vyplatil 100.000,- Sk za dom p. Š. ako zálohu? Odpoveď: na túto otázku neviem odpovedať, nakoľko ja som nebola za p. Š. so žiadnym pánom, ktorý jej mal vyplatiť zálohu 100.000,- Sk za dom v M., taktiež uvádzam, že som sa nikdy nedohodla s p. Š. na konkrétnej kúpnej cene domu, lebo som kúpnu zmluvu len podpísala a túto nečítala. Kto zaplatil 100.000,- Sk ako zálohu za dom to uviesť neviem, ja som si myslela, že ľudia, ktorí nás z bytu vystrnadili nám zabepečili aspoň takéto bývanie."
Žalobca v II. rade v rámci trestného konania bol vypočutý ako svedok - poškodený, kde vypovedal nasledovné: "Dňa 7.12.1998 som ja ako aj moja manželka G. R. od mesta N. zakúpili byt do osobného vlastníctva č. bytu XX I. X. poschodí bytového domu č. súpisné XXX, U.. T. XX, N., pričom vklad bol povolený Okresným Ú. N. R. X. XX.X.XXXX pod číslom O. XXX/XXXX, čím som sa stal ja a moja manželka vlastníkom vyššie uvedeného bytu. K zmluve o prevode vlastníctva bytu zo dňa 7.12.1998 chcem povedať, že túto zmluvu som osobne podpísal a bola mi ukázaná fotokópia predmetnej zmluvy, kde je môj podpis. K veci chcem uviesť, že asi od roku 1995 do konca roka 1998 nám na nájomnom a inými s tým súvisiacimi poplatkami pre bytový podnik vznikol nedoplatok vo výške asi 50.000,- Sk do 70.000,- Sk. Z tohto dôvodu ešte pred odkúpením bytu do osobného vlastníctva sa moja manželka G. rozhodla, že predmetný byt odpredá a za peniaze si kúpime niekde rodinný dom. Pokiaľ ja viem, tak úvaha mojej manželky bola iba v rovine úvah a nevykonala žiadne k tomu smerujúce kroky. Asi začiatkom mesiaca november 1998 sa na ul. T. XX dostavil dovtedy mne neznámy muž, ktorý sa vola W. Š. - policajtmi mi bol ukázaný evidenčný list s jeho fotografiou a toho muža som so 100% istotou spoznal a jedná sa o toho muža, ktorého som vyššie uviedol, dátum narodenia XX.X.XXXX, G. Z. N., N. X, L..Č.. /.. K popisu tejto osoby chcem uviesť, že v tom čase, ako som ho spoznal nosil bradu, mal na krátko ostrihané vlasy, výška 175 cm. Čiže potom ako sa W. Š. dostavil k nám, do bytu tak sa rozpráva s mojou manželkou, že zabezpečí kupca na náš byt, pričom sa dohodli, že predajná cena bytu bude 450.000,- Sk a W. Š. vyrovná dlh voči bytovému podniku, pričom nám zabezpečí kúpu rodinného domu v obci M., T.. Q., kde bol na odpredaj rodinný dom vedľa svokry mojej manželky. Š. s týmto súhlasil a taktiež sme sa s W. Š. dohodli, že predmetný byt musíme odkúpiť do osobného vlastníctva a následne na to ho odpredáme. Po tejto našej ústnej dohode už začali do nášho bytu spolu s W. Š. chodiť rôzni ľudia, pričom si obzerali náš byt. Taktiež po určitom čase do bytu prišli maliari, ktorí začali náš byt upravovať - maľovať. V mesiaci december 1998, koncom mesiaca, keď som bol doma sám a moja manželka v tom čase bola na liečení v M. Ľ., prišli do bytu mne neznámy ľudia na nákladných vozidlách, pričom jedno z vozidiel bolo biele J. X. F. X. I. F. s nákladnou skriňou s tými mužmi prišla do bytu aj X. Š. vlastníčka rodinného domu v obci M. s tým, že mi dala kľúče od rodinného domu v M. Č.. XXX a že W. Š. odkúpil v našom mene rodinný dom v obci M. Č.. XXX - sumu, za ktorú dom odkúpil uviesť neviem. Títo muži začali nábytok a zariadenie bytu nakladať do nákladného vozidla a odviezli ich do obci M., pričom ja som ich nasledoval na svojom motorovom vozidle. Ešte chcem povedať, že p. Š. mi povedala, že náležitosti ohľadom prevodu domu do nášho vlastníctva sa uskutočnia po príchode mojej manželky z liečenia. Kľúče od bytu na u. T. XX som odovzdal vodičovi J. X., ktoré meno uviesť neviem a predtým som ho nevidel. Jeho popis si už nepamätám. K veci by som uviedol, že Š. mi povedal, že rodinný dom v M. zakúpil pre nás za sumu 200.000,- Sk, čiže rozdiel medzi predajnou cenou bytu 450.000,- Sk, pozdĺžnosťou voči bytovému podniku 70.000,- Sk a 20.000,- Sk, ktoré mi dal vodič J. za to činí sumu vo výške 160.000,- Sk. Tento rozdiel som ja ako aj manželka od Š. nikdy nedostali a týmto nás o túto sumu uškodil. Na záver by som chcel uviesť, že som dobrovoľne vypracoval vzor môjho písma a vzorových podpisov na formáte A4 a policajti tunajšieho OO PZ mi ukázali zmluvu o prevode nehnuteľnosti, kde som predávajúci ja a moja manželka G. R. a kupujúci sú firma B. F. M..L..T.. M. M. N., V. G. X/A, kde predávame ty na ul. T. Č.. XX za sumu vo výške 189.075,- Sk, kde je podpisová doložka, kde sa nachádza podpis R. Z. a týmto prehlasujem, že tento podpis nie je mojím podpisom a je sfalšovaný a ja som nikdy takúto zmluvu o prevode nehnuteľnosti nepodpísal a vo firme B. F. M..L..T.. som nikdy nebol. Taktiež ani meno L. N. nič nehovorí a osobu pod týmto menom nepoznám. O tom, či moja manželka navštívila firmu B. F. M..L..T.. uviesť neviem nič a
manželka sa mi s ničím takým nezdôverila. Taktiež sa v zmysle § 43 Tr. poriadku pripájam k trestnému stíhaniu a náhrade škody."
V trestnom konaní bola ako svedok vypočutá aj D. Š. ako predchádzajúca vlastníčka rodinného domu v obci M. M. Č. XXX, ktorá vo svojej výpovedi uvádzala nasledovné: "Čo sa týka rodinného domu v obci M. M..Č.. XXX ležiaceho na parcele č. XX T.. Q. tak k uvedenému by som uviedla, že uvedený rodinný dom, bol mojím majetkom, opravujem mojím majetkom a majetkom mojich dvoch detí a to syna L. Š.T. a dcéry Ž. L.. Uvedený rodinný dom som zakúpila asi v roku 1979 na presný dátum si neviem spomenúť. V roku 1998 začiatkom roka som dala inzerát do novín Košický večerník, že uvedený dom predám za sumu 137.000,- Sk. V mesiaci jún alebo júl 1998 sa mi telefonicky ohlásila p. R. G. a povedala mi, že o rodinný dom má záujem 100%. Na to som jej povedala, že uvedený rodinný dom dám ohodnotiť a že keď má oňho záujem tak chcem zaňho zálohu vo výške 100.000,- Sk. Zabudla som povedať, že R. mi do telefónu povedala, že na dom sa bola pozrieť a tento jej vyhovuje, nakoľko má tam svojich príbuzných. Ja som ju upozornila na to, že v dome nie zavedená voda. Ona mi povedala, že sa nemám starať, že ona uvedený dom videla v akom je stave. Následne na to p. R. chcela kľúče od domu, kde som je povedala, že kľúče jej dám až po prepise domu. Ona povedala, že s tým, súhlasí a keď som si pýtala zálohu, tak tá záloha sa ťahala a pani R. nezložila zálohu. V mesiaci august 1998 sa mi opätovne telefonicky ohlásila pani R. s tým, že má zálohu a že sa mám dostaviť na ul. T. XX/X. B.. N.. Ja som sa tam dostavila spolu so svojím synom L. Š.. V byte sa v tom čase nachádzal jej manžel jeho meno uviesť neviem, ale rozprával juhoslovanským prízvukom, vysoký cca 170 cm, štíhlej postavy, čierne vlasy krátke a p. R. G.. Po vojdení do bytu sme sa začali s p. R. rozprávať o zálohe, kde mi povedala, že zálohu nemá a že to dala nejakej Realitnej kancelárii v N. a táto realitka jej nevyplatila peniaze. V byte sme sa zdržali asi 10 minút a potom sme z bytu odišli s tým, že keď bude mať p. R. peniaze tak sa telefonicky ozve. Dňa 17.8.1998 na obed došiel za mnou mne neznámy muž vo veku 40 rokov, vysoký cca 165 cm, štíhlej postavy, vlasy farby čiernej farby krátke, rómskeho pôvodu s tým, že mi skladá zálohu vo výške 100.000,- Sk za dom v M. v mene p. R.. Uvedený mu povedal, že je z realitnej kancelárie, ale nepovedal z akej a že p. R. si ho najala. Ja som od neho uvedené peniaze prevzala s tým, že sme spísali potvrdenie o prevzatí finančnej zálohy. Taktiež som uvedenému mužovi povedala, že kľúče od domu mu nedám až pri vyrovnaní zvyšnej čiastky pred notárom. Následne muž odišiel. Koncom roka 1998 som sa stretla s mužom, ktorý mi vyplatil 100.000,- Sk a p. R. G., kde proti bola aj moja dcéra Ž. spoločne sme išli podpísať kúpno-predajnú zmluvu o predaji domu v obci M. Č.. XXX, ktorú sme podpísali pred notárom v N.. Meno notára uviesť neviem ani ulicu. Taktiež mi neznámy muž z realitnej kancelárie po vyjdení pred p. R. a mojou dcérou Ž. vyplatil sumu vo výške 37.000,- Sk. Ja som po prevzatí peňazí odovzdala kľúče od domu p. R. do rúk. Potom sme sa rozišli. Odvtedy som ju nevidela až doposiaľ. Následne som si sama vybavovala potrebné veci v obci Q. ohľadom domu, zmluva o prevode nehnuteľnosti. Odvtedy som v dome nebola. O tom, či sa p. R. v uvedenom dome zdržiava uviesť neviem nič."
Konateľ žalovaného v I. rade JUDr. L. N. vo svojej výpovedi v rámci trestného konania uvádzal nasledovné: "Som konateľom firmy B. F. M..L..T.., M. M. O. N. I. U.. M. V. XX. Moja firma B. F. sa zaoberá poskytovaním finančných pôžičiek. Presný dátum uviesť neviem, ale bolo to niekedy v mesiaci január v polovici mesiaca roku 1999, keď za mnou do kancelárie firmy B. F. M..L..T.. na ul. V. G. X/A prišiel W. Š., Z. O. N., adresu uviesť neviem, ktorého som poznal po obchodnej stránke asi pol roka. Taktiež by som uviedol, že p. Š. sa zaoberal predajom bytov. Takže za mnou do kancelárie prišiel spolu s p. R. s tým, že si chcú požičať peniaze od našej firmy s tým, že dajú do zálohy byt, ktorý sa nachádza na ul. T. XX a jednalo sa o byt p. R. G.. Ja som im povedal, že nemám záujem im poskytnúť im pôžičku a že keď chcú peniaze, tak nech uvedený byt na ul. T. XX prepíšu na moju firmu B. F. M..L..T.. a taktiež nech mi donesú list vlastníctva z katastrálneho odboru, že byt je vlastníctvom firmy B. M..L..T.. G.ak potom im dám peniaze za predaj bytu s tým, že keď ich do 1 mesiaca vrátia, predám im byt naspäť. Následne na to z kancelárie odišli. Dňa 21.1.1999 prišiel za mnou do kancelárie firmy B. F. M..L..T.. I. U.. V. G. X/A B.. W. Š. s mne neznámou osobou osobou, jednalo sa o muža jeho popis uviesť neviem, kde mi doniesol list vlastníctva predmetného bytu na ul. T. XX, na ktorom bola moja firma uvedená ak vlastník, taktiež mi doniesol aj zmluvu o prevode nehnuteľnosti s pečiatkou o povolení vkladu pod č. O. XXX/XX, ktorý povolil JUDr. V. Y.. Ešte mi doniesol pokladničný doklad podpísaný od p. R. o prevzatí kúpnej ceny a
na základe toho som mu vyplatil peňažnú hotovosť 190.000,- Sk. Chcel by som dodať, že pri preberaní peňažnej čiastky 190.000,- Sk nebola prítomná p. R., nakoľko podľa prechádzajúcej debaty, keď boli prvýkrát za mnou v kancelárii, peniaze mal prevziať p. Š. a to na základe toho, že bol už fakticky on vlastníkom bytu, nakoľko ho vymenil s p. R.T. za rodinný dom v M. T.. Q. a predmetný byt na ul. T. XX neprepísal na seba iba z toho dôvodu, aby ušetril daň z prevodu nehnuteľnosti. Ešte by som chcel dodať, že som sa p. Š. dohodol, že do 1. mesiaca má možnosť spätne odkúpiť predmetný byt na ul. T. XX v opačnom prípade do odpredám, jednalo sa o ústnu dohodu. Po mesiaci čiže 21.2.2000 sa mi p. Š. neozval, tak som ho skúšal zohnať a nakoľko ho nebolo možné zohnať, pristúpili sme k odpredaju predmetného bytu na ul. T. XX O. N.. Uvedený predmetný byt sme odpredali 13.3.1999 p. N. za sumu 190.000,- Sk. Otázka Viete kde sa toho času zdržiava p. Š.? Odpoveď: Nie neviem. To je všetko čo by som k uvedenej veci mohol povedať. Čo som vypovedal sa zakladá na pravde čo potvrdzujem svojim podpisom."
Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. § 40 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Podľa ust. § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa ust. § 80 Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia sa v tomto konaní domáhali určenia neplatnosti právneho úkonu (zmluvy zo dňa 21.1.1999 uzatvorenej medzi žalobcami v 1. a 2. rade ako predávajúcimi a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim) súd v súlade s citovaným ustanovením § 80 O.s.p., ako prvé musel skúmať, či žalobcovia dostatočným spôsobom preukázali existenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení. V danom prípade súd bol toho názoru, že žalobcovia nepreukázali existenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení, keď videli naliehavý právny záujem v potrebe usporiadať vzťahy medzi žalobcami a žalovaným v 3. rade (spoločnosti Q. M..L..T..), na ktorú žalobcovia previedli vlastnícke právo, pričom spoločnosť Q. M..L..T.. je zapísaná ako vlastník nehnuteľnosti s tým, že žalobcovia nenamietali platnosť zmluvy, ktorú uzatvorili ako predávajúci s touto spoločnosťou. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcov, že určenie neplatnosti zmluvy zo dňa 21.1.1999 je nevyhnutné pre vysporiadanie ich vzťahov so žalovaným v 3. rade, keďže žalovaný v 3. rade je zapísaný ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti a
úmyslom žalobcov nie je dosiahnuť zmenu takéhoto zápisu rovnako ako to nie je úmyslom žalovaného v 3. rade. Súd poukazuje nato, že naliehavý právny záujem je daný vtedy, keď vyhovenie žalobe na určenie (rozhodnutie o určení neplatnosti právneho úkonu) je spôsobilé privodiť zmenu právneho postavenia žalobcov, čo v danom prípade nie je splnené, pretože aj v prípade, ak by súd takejto žalobe vyhovel a určil neplatnosť zmluvy zo dňa 21.1.1999 na aktuálnom právnom postavení žalobcov v 1. a 2. rade by sa nič nezmenilo. Tak ako je to vyššie popísané v súčasnosti cieľom žalobcov ani nebolo zmeniť svoje právne postavenie, keďže uzatvorili zmluvu o prevode vlastníckeho práva so spoločnosťou Q. M..L..T.. v čase, keď nadobudol právoplatnosť prvý rozsudok súdu, ktorým boli určení za vlastníkov predmetnej nehnuteľnosti (predtým, ako bol tento zrušený Ústavným súdom SR) a platnosť zmluvy nenamietajú. Súd v súvislosti s uvedeným dopĺňa, že v prípade, ak by sa niekto napr. prostredníctvom žaloby podanej na súde domáhal zmeny aktuálneho stavu a domáhal by sa napr. určenia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti , v takomto konaní by bolo možné riešiť ako predbežnú otázku, otázku platnosti zmlúv, ktoré prechádzali zápisu vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 3. rade, a teda nie je potrebné, aby súd túto otázku riešil v tomto konaní rozhodnutím vo veci samej. Zároveň súd poukazuje na to, že v čase rozhodovania súdu, ani nebolo preukázané, žeby sa niekto domáhal takéhoto určenia vlastníckeho práva. S poukazom na uvedené súd z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na strane žalobcov žalobu v časti určenia neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti uzatvorenej dňa 21.1.1999 medzi žalobcom v 1. a 2. rade a žalovaným v 1. rade zamietol.
O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej v súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).