Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/44/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Mária Blahovská, v právnej veci navrhovateľa maloletého I. T.S., L.. XX.X.XXXX, bytom M., L. Č.. XX zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi a zákonnou zástupkyňou C. T., L.. XX.X.XXXX, bytom M., L. Č.. XX, právne zastúpenou AK JUDr. Alexander Farkašovský & JUDr. Ladislav Zátorský, advokáti so sídlom Štefánikovo námestie č. 5, Spišská Nová Ves proti odporcovi D. X., nar. X.X.XXXX, bytom N. XX/X, F., Rakúsko, o určenie otcovstva a úhradu osobných potrieb a úpravu povinnosti k maloletému dieťaťu takto

rozhodol:

Konanie o určenie otcovstva z a s t a v u j e .

Maloletý I. T.Š., L.. XX.X.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Odporcu z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého I. sumou 70,- Eur mesačne počnúc od XX.X.XXXX do 30.5.2014 a vo výške 100,- Eur mesačne od 1.6.2014 do budúcna, ktoré výživné bude platiť vždy do 25. dňa v mesiaci k rukám matky vopred.

Dlžné výživné za obdobie od XX.X.XXXX do 30.5.2014 vo výške 2.768,66 Eur bude odporca splácať v mesačných splátkach po 80,- Eur splatných spolu s bežným výživným počnúc od 1.6.2014 do zaplatenia pod následkami straty výhody splátok.

Odporcu z a v ä z u j e uhradiť náklady spojené so zakúpením výbavičky na dieťa vo výške 500,- Eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Styk otca s mal. I. súd n e u p r a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť trovy štátu na účet Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi vo výške 317,60 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Kolízny opatrovník mal. I. T., L.. XX.X.XXXX podal na tunajší súd návrh, ktorým žiadal, aby súd určil, že prirodzeným otcom maloletého, narodeného z matky C. T., L.. XX.X.XXXX je žalovaný D. X., L..

X.X.XXXX, ktorý je povinný prispievať výživným vo výške 400 Eur mesačne od jeho narodenia a uhradiť náklady spojené so zakúpením výbavičky na dieťa vo výške 500 Eur. Matka mal. I. uviedla, že so žalovaným sa zoznámila vo Viedni, v Rakúsku, kde pracovala, ich vzťah trval asi pol roka a dochádzalo k pohlavným stykom. Presne dňa 10.9.2008 mali pohlavný styk, pri ktorom otehotnela. Koncom mesiaca si urobila tehotenský test. To, že je tehotná zistila doma na Slovensku a žalovanému to telefonicky oznámila. Povedal jej, že sa o tom porozprávajú, keď príde do Rakúska. Žalovaný jej navrhol spoločné bývanie a uzatvorenie manželstva. Do konca mesiaca december 2008 mali pohlavný styk. V januári 2009 sa jej žalovaný začal vyhýbať, nebral telefóny, myslí si, že dôvodom toho bola iná žena, s ktorou začal žiť v spoločnej domácnosti. Dieťa chcela porodiť na Slovensku, preto sa radšej zdržiavala doma a tak sa postupne odsudzovali. Žiadala žalovaného, aby prišiel uznať otcovstvo, ale nedošiel.

Žalovaný sa písomne k žalobe nevyjadril. Pojednávania sa nezúčastnil. Súd mu zásielky doručoval prostredníctvom justičných orgánov v Rakúsku, spolu aj s prekladom, odporca zásielky nepreberal. Zásielka, v ktorej bolo aj predvolanie na posledné pojednávanie bola uložená na pošte, odporca si ju v odbernej lehote neprevzal, čo bolo tunajšiemu súdu oznámené, súd preto považoval zásielku v zmysle za doručenú.

Účastníci konania boli v zmysle písomne poučení v uznesení zo dňa 2.9.2010.

Súd vykonaným dokazovaním, výsluchom matky maloletého I. a jej právneho zástupcu, kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, z trestného spisu , zápisnice z výsluchu na polícii sp. zn. ČVS: ORP - XXX/OVK-D.-XXXX zo dňa 27.8.2013 o výsluchu obvineného ( v tomto konaní odporcu ), rodných listov maloletého I., z predložených dokladov zistil tento skutkový a právny stav:

Z predloženého rodného listu súd mal preukázané, že maloletý I. T. sa narodil XX.X.XXXX, otec maloletého uvedený nebol. V priebehu konania odporca otcovstvo k maloletému Jakubovi uznal a bol zapísaný do rodného listu maloletého.

Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 94 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Podľa , súd zastaví konanie o určenie otcovstva, ak došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa podľa osobitného predpisu.

Súd na základe uvedeného konanie o určenie otcovstva zastavil.

Predmetom ďalšieho konania bola úprava práv a povinností k maloletému dieťaťu. Odporca zásielky súdu nepreberal aj keď bola zistená jeho adresa a adresa zamestnávateľa v Rakúsku. Súd uznesením -126 zo dňa 31.5.2012 nariadil predbežné opatrenie, ktorým zaviazal odporcu prispievať na výživu maloletého I. sumou 30 % zo sumy životného minima odo dňa narodenia. Matka maloletého I. požiadala o pomoc Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže Špitálska č. 8, 814 99 Bratislava a podala podnet na trestné stíhanie. Na základe trestného stíhania otec maloletého sa dostavil na na Slovensko na políciu, kde bol vypočutý a následne sa zúčastnil testu otcovstva.

Podľa výsledku paternitného testu č. APT 8/2013 zo dňa 30.10.2013 bolo potvrdené, že je otcom mal. I. T.. Následne uznal otcovstvo a bol zapísaný do rodného listu maloletého I..

Z trestného spisu sp. zn. súd zistil, že dňa 13.11.2012 podala matka maloletého I. trestné oznámenie na odporcu. Uznesením ČVS: ORP-XXX/OVK - D. - XXXX zo dňa 11.12.2012 bolo začaté trestné stíhanie pre prečin zanedbania povinnej výživy.

Súd zo zápisnice o výsluchu obvineného dňa 27.8.2013 zistil, že odporca má trvalé bydlisko Rakúsko, E., N. XX/X, zamestnávateľ je C. Y. N. P. X/X, E., Rakúsko, a na poslednom pojednávaní právny zástupca matky uviedol, že v súčasnej dobe sa zdržuje na adrese L. XX, E.. Uviedol, že jeho čistý mesačný príjem je 900 Eur a má dve deti 18 a 6 ročné. Uviedol, že ovláda slovenský jazyk slovom aj písmom a preto nežiadal tlmočníka. V tomto trestnom konaní udelil plnú moc pre JUDr. Štefana Bečarika, advokáta, ktorý na dotaz súdu uviedol, že na toto konanie o určenie otcovstva a určenie výživného ho odporca nesplnomocnil.

Po podaní obžaloby Okresnou prokuratúrou v Spišskej Novej Vsi sp. zn. X G. XXX/XX vo veci rozhodoval Okresný súd Spišská Nová Ves, ktorý rozsudkom -120 zo dňa 4.3.2014 rozhodol, že žalovaného oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi, pretože trestnosť činu zanikla. Obžalovaný uhradil matke maloletého dieťaťa sumu 1.450,- Eur.

Matka maloletého I. prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že pri určovaní otcovstva sa sa s odporcom dohodla na výške výživného 100 Eur mesačne, odporca jej zatiaľ uhradil sumu 1.450,- Eur spolu, čo bolo konštatované aj v trestnom rozsudku. Žalobu o určenie otcovstva zobrala späť, nakoľko odporca po výsledkoch krvného testu otcovstvo uznal. Žiadala priznať sumu týkajúcu sa nákladov na detskú výbavičku vo výške 500 Eur. Úpravu styku otca s maloletým I. nežiadala. Ďalej uviedla, že pracuje ako opatrovateľka na dvojtýždňové turnusy, v súčasnej dobe od mesiaca apríl 2014 jej príjem je 70 eur na deň, krát 14 dní, jej hrubý príjem je 1.008 Eur, v Rakúsku z tejto sumy platí odvody vo výške 202 Eur mesačne, cestovné výdavky nemá, jej súčasný čistý mesačný príjem je okolo 800 Eur. V čase, keď sa zdržuje na území SR, zdržuje sa u svojich rodičov, kde býva a prispieva svojim rodičom a platí im polovicu platieb spojených s užívaním bytu - plyn, elektrinu, vodu, vo výške 80 eur mesačne. Pred aprílom 2014 zarábala 65 eur na deň, pričom odvody boli tie isté. Od mesiaca apríl 2012 do decembra 2012 pracovala vo firme R., táto firma skrachovala. Od januára 2013 do septembra 2013 bola živnostníčka a pracovala ako poisťovací agent. Pravidelné mesačné výdavky matky sú nasledovné: strava - cca 250 Eur, v prípade, že sa zdržuje v zahraničí necháva fin. prostriedky pre starú matku mal. I., ktorá sa počas jej neprítomnosti o dieťa stará. Oblečenie - cca 50 Eur mesačne, mobil - cca 60 Eur mesačne, internet - 12 Eur, televízia 12 Eur, kozmetické potreby 20 Eur, vyživové doplnky 20 Eur, poplatky v škôlke - stravné - cca 30 Eur, spoločenské podujatia pre dieťa - cca 25 Eur, poistky pre syna

- životná 45 Eur a druhá 25 Eur mesačne, poistka pre matku - dve poistky po 30 Eur, čo je zrejmé z predložených dokladov.

Kolízna opatrovníčka maloletého I. navrhla zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá mu zabezpečuje osobnú starostlivosť a zo strany otca určiť výživné vo výške 100 Eur mesačne od narodenia dieťaťa a zaviazať otca uhradiť sumu 500,- Eur na náklady na detskú výbavičku.

Podľa s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa, ktoré ostalo predmetom ďalšieho konania.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí nežijú spolu, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o výkone ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsahu ich vyživovacej povinností alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziko, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu .

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods.1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Dokazovaním mal súd preukázané, že otcom maloletého I. T. je odporca, ktorý v priebehu konania na základe výsledkov krvného testu otcovstvo uznal. V tejto časti bolo konanie zastavené. Súd mal ďalej preukázané, že starostlivosť o mal. I. od jeho narodenia zabezpečuje matka. Otec - odporca sa o dieťa nezaujíma. Súd preto rozhodol o jeho zverení do výchovy a starostlivosti matky, ktorá je oprávnená dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Matka úpravu styku otca s maloletým dieťaťom nežiadala.

Súd pri určení výšky výživného vychádzal z vyjadrenia odporcu na polícii, nakoľko aj keď vedel, že sa vedie konanie o určenie výživného zásielky súdu úmyselne nepreberal. Súd predbežným opatrením zaviazal odporcu prispievať na výživu maloletého I. minimálnym zákonným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima.

Zo zápisnice z výsluchu odporcu mal súd preukázané, že jeho priemerný čistý príjem je okolo 900,- Eur mesačne. Vzhľadom na majetkové, zárobkove pomery a možnosti zárobku odporcu, súd považoval za primerané výživné vo výške 70,- Eur mesačne od narodenia maloletého I. do 30.5.2014. Keďže s rastom dieťaťa sa jeho nároky zvýšili, súd určil výživné vo výške 100,- Eur mesačne od 1.6.2014 do budúcna. Takto určená výška výživného pokryje súčasné potreby na výživu maloletého dieťaťa a zodpovedá schopnostiam odporcu.

Súd určil výživné vo výške 70,- Eur mesačne od narodenia dieťaťa, t.j. od XX.X.XXXX do 30.5.2014, čo je spolu v sume 4.218,66 Eur, od tejto výšky dlžného výživného však treba odpočítať preukázateľne odporcom uhradené výživné vo výške 1.450,- Eur a teda nedoplatok na zaostalom výživnom súd vyčísľuje na sumu vo výške 2.768,66 Eur. Toto dlžné výživné odporca zaplatí v splátkach po 80,- Eur mesačne, spolu z bežným výživným bude uhrádzať sumu 180,- Eur mesačne do zaplatenia. Výživné od

1.6.2014 vzhľadom na vek dieťaťa súd určil sumou 100,- Eur mesačne do budúcna a túto sumu považuje za primeranú vzhľadom na potreby dieťaťa a dosahovaný príjem odporcu.

Súd o trovách konania rozhodol podľa s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože mal. žalobca ich ani nepožadoval, lebo v konaní bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov a trovy konania mu žiadne nevznikli.

O trovách štátu súd rozhodol podľa a zaviazal odporcu zaplatiť trovy štátu na účet tunajšieho súdu náhradu trov konania preddavkovaných štátom vo výške 317,60 Eur, ktoré boli zaplatené prekladateľke, nakoľko súd všetky doklady doručoval prostredníctvom justičných orgánov v Rakúsku, bolo potrebné urobiť preklady, keďže odporca nepreberal zásielky a neoznámil súdu, že komunikuje aj v slovenskom jazyku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.