Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cob-102-2013.pdf
PDF · 104.82 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cob/102/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci navrhovateľa: TRANSECO a.s., Bôrická 107, Žilina, IČO: 632 163, proti odporcom: 1/ NORED, spol. s r.o., Budovateľská 38, Prešov, IČO: 36 518 069, X/Marián I., nar. XX.XX.XXXX, B. slobody XXXX/XX, T., 3/ O. S., nar. XX.XX.XXXX, L. XXXX/XX, W., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Roman Blažek s.r.o., Pohraničná 4, Komárno, IČO: 36 721 123, o zaplatenie 10.847,94 eura s prísl., o odvolaní odporcu 3/ proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 5Cb/209/2008-244 zo dňa 08.12.2011 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Komárno č.k. 5Cb/209/2008-282 zo dňa 04.06.2013, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. 5Cb/209/2008-244 zo dňa 08.12.2011 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Komárno č.k. 5Cb/209/2008-282 zo dňa 04.06.2013 m e n í tak, že odporcovia v 2. a 3. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi 8.597,87 eura so 14,75% ročným úrokom z omeškania od 16.02.2007 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 1.301,-- eur s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť ďalšieho odporcu.
Súd navrhovateľovi trovy odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Komárno dňa 19.02.2007 domáhal, aby súd odporcom v 1. až 3. rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 326.805,- Sk s 9 percentným ročným úrokom z omeškania od 16.02.2007 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť ďalších odporcov. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade došlo k uzatvoreniu leasingovej zmluvy dňom 31.07.2006, na základe ktorej navrhovateľ odporcovi odovzdal predmet leasingu a to nákladné motorové vozidlo zn. Scania R 24 LA 4x2 420. Leasingová zmluva bola uzatvorená na dobu 42 mesiacov s pravidelnými 1 ročnými splátkami. K uvedenej leasingovej zmluve odporcovia v 2. a 3. rade v dohodách o prevzatí ručenia vyhlásili, že uspokoja všetky pohľadávky, ktoré bude mať navrhovateľ - prenajímateľ voči odporcovi v 1.rade.
Z dôvodu porušenia platobnej disciplíny zo strany odporcu v 1. rade a to nezaplatením leasingových splátok, navrhovateľ predčasne ukončil leasingový vzťah k 16.10.2006 a súčasne vyzval odporcu o vrátenie predmetu leasingu. Samotnú žalovanú istinu navrhovateľ vyčíslil titulom nedoplatku na nájomnom a titulom dohodnutej zmluvnej pokuty za oneskorené odovzdanie predmetu leasingu.
Okresný súd Komárno vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č.k. 5Cb/209/2008-147 zo dňa 28.01.2010 tak, že uložil odporcom v 1. až 3. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 1.081,67 eura so 14,75 % úrokom z omeškania od 16.02.2007 až do zaplatenia, ďalej uložil povinnosť odporcovi v 1. rade zaplatiť navrhovateľovi 8.596,55 eura so 14,75 % úrokom z omeškania od 16.02.2007 až do zaplatenia. V ostatnej časti návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včasné odvolanie, o ktorom odvolací súd rozsudkom č.k. 26 Cob/74/2010-174 zo dňa 10.06.2010 rozhodol tak, že napadnutý rozsudok v časti, v ktorej bol návrh zamietnutý v rozsahu zaplatenia sumy 1.168,40 eura potvrdil a vo zvyšku zamietajúcej časti, ako aj v časti výroku o náhrade trov konania, ktorým bola navrhovateľovi uložená povinnosť nahradiť trovy konania odporcovi 3/ napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Okresný súd Komárno vo veci opätovne rozhodol rozsudkom č.k. 5Cb/209/2008-198 zo dňa 28.10.2010 a to tak, že odporcom v 1. až 3. rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 9.679,59 eura so 14,75 percentným ročným úrokom z omeškania od 16.2.2007 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania vo výške 1.301,-- eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Na odvolanie odporcu 3/ odvolací súd uznesením č.k. 26Cob/21/2011-227 zo dňa 30.06.2011 uvedený rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Súd prvého stupňa vec opätovne prejednal na pojednávaní nariadenom na deň 08.12.2011, na ktorom bol vyhlásený rozsudok č.k. 5Cbo/209/2008-244, ktorým bola odporcovi 3/ uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 8.597,87 eura so 14,75 percentným ročným úrokom z omeškania od 12.06.2009 do zaplatenia a 1.301,-- eur náhrady trov konania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa poukázal vykonaným dokazovaním na zistený skutkový stav, podľa ktorého medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade došlo dňom 31.07.2006 k uzatvoreniu leasingovej zmluvy pod č. 5272, predmetom ktorej bolo nákladné motorové vozidlo zn. Scania R 24 LA 4x2 420. Obstarávacia cena predmetu leasingu činila 1.040.000.- Sk. Účastníci sa dohodli na dĺžke trvania zmluvy 42 mesiacov, kde odporca v 1. rade sa zaviazal splatiť nájomné v 1-ročných splátkach po 148.066.- Sk. Okrem toho zo strany odporcu v 1. rade došlo k zaplateniu prvej zvýšenej splátky v čase prevzatia predmetu leasingu v sume 166.600.- Sk. Predmet leasingu bol odporcovi v 1. rade odovzdaný prostredníctvom odovzdávajúceho a to Y. K., Nitra a to dňom 31.07.2006. Dohodou o prevzatí ručenia odporcovia v 2. a 3. rade dňom 31.07.2006 prevzali na seba povinnosť zaplatiť dlh veriteľovi, v prípade, ak ho nájomca riadne a včas nezaplatí. Zo strany odporcu v 1. rade došlo k opomenutiu zaplatenia prvej riadnej 1-ročnej splátky v sume 148.066,- Sk. Navrhovateľ z dôvodu porušenia leasingových podmienok, oznámením o predčasnom ukončení zo dňa 26.10.2006, ukončil k uvedenému dátumu leasingovú zmluvu. Súčasne uložil povinnosť i bez výzvy predmet leasingu navrhovateľovi do 20.10.2006 odovzdať. Ako náhradný termín určil deň 06.11.2006. Zo strany odporcu v 1. rade v zastúpení odporcom v 2. rade došlo k odovzdaniu predmetu leasingu dňom 30.11.2006. Navrhovateľ svoj nárok titulom predčasne ukončenej leasingovej zmluvy vyčíslil splatnou 1-ročnou splátkou ku dňu 01.09.2006 v sume 148.066,- Sk, náklady na odobratie vozidla v sume 35.239,- Sk a zmluvnú pokutu za oneskorené odovzdanie predmetu leasingu pri koeficiente 0,25% denne z obstarávacej ceny vozidla za každý deň omeškania za obdobie 41 dní po 3.500,- Sk v sume 143.500,- Sk. Celkový nárok navrhovateľ teda ustálil v sume 326.805,- Sk t.j. 10.847,94 eura.
Súd prvého stupňa ďalej poukázal na to, že vzhľadom na skoršie rozhodnutia už bolo o návrhu právoplatne rozhodnuté v nasledujúcich častiach: návrh bol zamietnutý v časti o zaplatenie 1.168,40 eura a návrhu bolo vyhovené v časti o zaplatenie 1.081,67 eura. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že predmetom konania zostalo už len nárok navrhovateľa voči odporcovi 3/ v časti o zaplatenie 8.597, 87 eura.
Po právnej stránke súd prvého stupňa zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom 1/ posúdil ako perfektnú zmluvu o kúpe prenajatej veci podľa § 489 Obchodného zákonníka. Navrhovateľ predloženými listinnými dôkazmi preukázal dôvodnosť svojho nároku vo výške 8.597,87 eura (148.066,- Sk) tvorenej nedoplatkom na nájomnom splatným ku dňu 01.09.2006, ako je vo výške 143.500,- Sk tvorenej zmluvnou pokutou 3.500,- Sk denne za 41 dní omeškania odporcu 1/ s odovzdaním predmetu leasingu.
Súd prvého stupňa sa ďalej zaoberal skúmaním dôvodnosti nároku navrhovateľa voči odporcovi 3/ z titulu jeho ručenia. Skonštatoval, že odporca svojim ručiteľským vyhlásením na seba vzal povinnosť, že v prípade neuspokojenia nároku veriteľa dlžníkom, túto povinnosť splní. Takéto ručiteľské vyhlásenie považoval za súladné s § 303 a nasl. Obchodného zákonníka v spojitosti s § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka. Súd poukázal na námietku odporcu 3/, podľa ktorej navrhovateľ po ukončení leasingu jeho predmet predal za cenu nižšiu ako obvyklú. Túto námietku považoval súd prvého stupňa za irelevantnú, keďže odporca 3/ ohľadne svojho tvrdenia neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 120 O.s.p..
Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa návrhu vo vzťahu k odporcovi 3/ vyhovel v rozsahu, v ktorom dosiaľ vo veci nebolo právoplatne rozhodnuté.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol s poukazom § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal ich náhradu vo výške 1.301,- eur (súdne poplatky zaplatené z návrhu na začatie konania a za podané odvolanie).
Proti tomuto rozsudku podal odporca 3/ včasné odvolanie. Namietal, že súd prvého stupňa nevykonal dostatočné dokazovanie a vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil, v dôsledku čoho aj nesprávne vo veci rozhodol. Súd sa podľa navrhovateľa nesprávne vysporiadal s obsahom oznámenia žalobcu o predčasnom ukončení leasingovej zmluvy zo dňa 26.10.2006. Z jeho obsahu vyplýva, že navrhovateľ prejavil vôľu umožniť odporcovi 1/ vozidlo vrátiť v náhradnom termíne dňa 06.11.2006. Preto bol odporca 1/ podľa odporcu 3/ v omeškaní s vrátením vozidla iba po dobu 23 dní a nie po dobu 41 dní uznaných súdom. Odporca 3/ za ďalšie pochybenie súdu považuje, že tento nebral do úvahy cenu, za ktorú predmetné vozidlo predal po ukončení leasingu. Vozidlo bolo navrhovateľom dňa 31.01.2007 predané iba za 250.000,- Sk, čo považuje odporca 3/ za podhodnotenie jeho ceny vzhľadom k tomu, že na začiatku lízingového vzťahu dňa 31.07.2006 sa vychádzalo z obstarávacej ceny vozidla 1.400.000,- Sk.
Z uvedených dôvodov sa odporca 3/ podaným odvolaním domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom neskorším podaním odvolací petit modifikoval tak, že sa domáha priamo zmeny napadnutého rozsudku, v dôsledku ktorej by bol návrh zamietnutý a navrhovateľ zaviazaný k náhrade trov konania.
Navrhovateľ sa písomne vyjadril k odvolaniu odporcu 3/. K námietkam odporcu 3/ uviedol, že oznámením náhradného termínu odovzdania vozidla nedošlo k dohode o odpustení zmluvnej pokuty a ani k posunutiu lehoty na vrátenie vozidla dohodnutej vo všeobecných zmluvných podmienkach. Oznámenie náhradného termínu bolo len výstrahou pre nájomcu v snahe predísť ďalšiemu zvyšovaniu zmluvnej pokuty. K námietke voči cene, za ktorú bolo vozidlo po ukončení leasingu predané navrhovateľ uviedol, že táto cena nevystupovala pri výpočte žalobou uplatnených nárokov a preto na ich výšku nemá žiadny vplyv.
Z uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
Vec bola následne predložená Krajskému súdu Nitra, ako odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní, ktorý ju však bol nútený súdu prvého stupňa vrátiť ako predčasne predloženú. Odvolací súd poukázal na svoje uznesenie č.k. 26Cob/21/2011-227 zo dňa 30.06.2011, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. 5Cb/209/2008-198 zo dňa 28.10.2010 zrušený v celom rozsahu, čiže aj v rozsahu, v ktorom súd prvého stupňa uložil povinnosť na peňažné plnenie odporcovi 2/. V novom rozsudku č.k.
5Cb/209/2008-244 zo dňa 08.12.2011 však súd prvého stupňa opomenul rozhodnúť o žalovanom nároku voči odporcovi 2/ v rozsahu, v ktorom o ňom v kontexte skorších rozhodnutí ešte nebolo rozhodnuté. Odvolací súd súdu prvého stupňa nariadil uvedené napraviť postupom podľa § 166 ods. 1 O.s.p. vydaním dopĺňacieho rozsudku.
Okresný súd Komárno následne v rámci postupu podľa § 166 ods. 1 O.s.p. dopĺňacím rozsudkom č.k. 5Cb/209/2008-282 zo dňa 04.06.2013 odporcovi 2/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 8.597,87 eura so 14,75 percentným ročným úrokom z omeškania od 16.02.2007 do zaplatenia po 1.301,- eur náhrady trov konania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku . Zároveň súd prvého stupňa rozhodol o oprave výroku svojho rozsudku č.k. 5Cb/209/2008-244 zo dňa 08.12.2011 v časti výroku o úrokoch z omeškania tak, že tieto je odporca 3/povinní platiť od 16.02.2007.
Súd prvého stupňa tento dopĺňací rozsudok odôvodnil po skutkovej i právnej stránke zhodne ako svoj rozsudok č.k. 5Cb/209/2008-244 zo dňa 08.12.2011, avšak tentokrát vo vzťahu k odporcovi 2/. V jeho závere naviac uviedol, že odporcovia v 2. a 3. rade v predmetnom prípade ručili spoločne za odporcu 1/. Podľa názoru prvostupňového súdu z dôvodu, "že dohoda neobsahuje ich nerozlučné spoločenstvo, ich povinnosť mať delenú povahu, teda každý zodpovedá za celkový dlh odporcu ". Súd prvého stupňa preto odporcovi 2/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 8.597,87 eura spolu so žalovaným úrokom z omeškania.
Výrok, ktorým súd prvého stupňa vykonal opravu rozsudku č.k. 5Cb/209/2008-244 zo dňa 08.12.2011, súd odôvodnil potrebou opravy chyby v písaní, ktorej sa dopustil pri vyhlásení predmetného rozsudku vo vzťahu k stanoveniu počiatku obdobia, za ktoré priznal navrhovateľovi úroky z omeškania.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol s rovnakým odôvodnením ako v rozsudku č.k. 5Cbo/209/2008-244 zo dňa 08.12.2011.
Následne bola vec opätovne predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní odporcu 3/ proti rozsudku. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal vec na pojednávaní nariadenom v súlade s § 214 O.s.p. v neprítomnosti odporcu 3/ v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p.
Navrhovateľ prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu na pojednávaní pred odvolacím súdom zotrval na obsahu svojich doterajších vyjadrení. Za nepochopiteľnú označil argumentáciu odporcu 3/, podľa ktorej navrhovateľ odpredal predmetné motorové vozidlo za podstatne nižšiu cenu, akú v čase predaja malo, nakoľko táto predaná cena a jej výška sa nijakým spôsobom nepremietla do záverečného finančného vyúčtovania leasingovej zmluvy. Navrhovateľ v rámci neho požadoval len zaplatenie nezaplatenej leasingovej splátky, splátky do ukončenia leasingovej zmluvy na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorej výška je určená v súlade s predmetnou zmluvou.
Odvolací súd po prejednaní odvolania dospel k záveru, že napadnutý rozsudok v znení dopĺňacieho rozsudku je potrebné podľa § 220 O.s.p. zmeniť, avšak výlučne vo vyjadrení toho, aký vplyv bude mať poskytnutie plnenia niektorým z odporcov v 2. a 3. rade, na rozsah povinnosti poskytnúť uložené plnenie druhým z uvedených odporcov.
V dôsledku doterajších rozhodnutí v predmetnej veci si je potrebné uvedomiť, že primárnemu dlžníkovi
- odporcovi 1/ už bola právoplatne uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi celkom 9.678,22 eura s príslušenstvom, pričom vo vzťahu k odporcom v 2. a 3. rade bolo návrhu dosiaľ právoplatne vyhovené v časti o zaplatenie 1.081,67 eura s príslušenstvom, pričom v tomto rozsahu im bola povinnosť zaplatiť uvedenú sumu uložená právoplatným rozhodnutím súdu prvého stupňa spoločne a nerozdielne s odporcom 1/. Právoplatne tiež bolo rozhodnuté o zamietnutí návrhu v časti o zaplatenie 1.168,40 eura a to vo vzťahu ku všetkým trom odporcom. Úlohou súdu prvého stupňa preto bolo rozhodnúť o zvyšku žalovaného plnenia 8.597,87 eura s príslušenstvom vo vzťahu k odporcom v 2. a 3. rade.
Súd v napadnutom rozsudku dospel k správnemu záveru tak, že ručenie odporcov v 2. a 3. rade sa vzhľadom na § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka riadi režimom podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka. Keďže záväzkový vzťah navrhovateľa a odporcu 1/ má charakter obchodnozáväzkového vzťahu v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, spravujú sa ustanoveniami Obchodného zákonníka o záväzkových vzťahoch aj vzťahy ručenia odporcov v 2. a 3. rade , keďže vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov vyplývajúcich z primárneho obchodnozáväzkového vzťahu uzavretého medzi navrhovateľom a odporcom 1/.
Odvolací súd v zhode so závermi súdu prvého stupňa konštatuje, že odporcovia v 2. a 3. rade svojimi ručiteľskými vyhláseniami zo dňa 31.07.2006 na seba platne prevzali záväzok uspokojiť všetky záväzky odporcu 1/ vyplývajúce zo Zmluvy o finančnom leasingu vozidla č. 5272 pre prípad, ak tieto odporca 1/ sám neuspokojí. V dôsledku uvedeného sa podľa § 303 Obchodného zákonníka odporcovia v 2. a 3. rade stali ručiteľmi odporcu 1/.
V dôsledku odvolania odporcu 3/ bolo úlohou odvolacieho úsudku súdu tiež skúmať, či vzhľadom na námietky odporcu uvedené v odvolaní tomuto odporcovi vznikla povinnosť na plnenie z titulu ručenia vo výške uloženej napadnutým rozsudkom. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) odvolací súd skúmal dôvodnosť výšky zo zmluvnej pokuty, na zaplatenie ktorej navrhovateľovi vzniklo právo podľa čl. VII. ods. 6 písm. b) všeobecných podmienok tvoriacich súčasť predmetnej leasingovej zmluvy. Podľa citovaného článku všeobecných podmienok bol navrhovateľ v prípade predčasného ukončenia zmluvy oprávnený odporcovi 1/ účtovať zmluvnú pokutu v prípade oneskoreného vrátenia vozidla, a to vo výške 0,25 % z obstarávacej ceny vozidla (v danom prípade 3.500,- Sk) za každý deň, o ktorých odporca 1/ mešká s vrátením, najviac však do výšky obstarávacej ceny s DPH.
Pre ustálenie momentu, kedy mal odporca navrhovateľovi predmet leasingu vrátiť je rozhodujúce ustanovenie čl. VII ods. 2 písm. h) všeobecných podmienok, podľa ktorého v prípade, že nájomca je v omeškaní s platením splátok ako i poistného alebo ich častí, ako je dojednané a to po dobu dlhšiu ako 45 dní, zmluva sa ukončuje 46. dňom odo dňa kedy mala byť úhrada prevedená, a to bez povinnosti doručenia písomnej výpovede zo strany prenajímateľa nájomcovi. Povinnosť nájomcu je bez výzvy odovzdať motorové vozidlo prenajímateľovi v lehote do 50 dní po termíne, kedy mal uhradiť takúto splátku, a to v pracovných dňoch v sídle prenajímateľa.
V danom prípade nebolo sporné, že lehota na vrátenie vozidla odporcovi 1/ uplynula v zmysle citovaného ustanovenia všeobecných podmienok dňom 20.10.2006. Odporca 3/ však v odvolaní tvrdí, že navrhovateľ prejavil vôľu umožniť odporcovi 1/ vozidlo vrátiť v náhradnom termíne dňa 06.11.2006, v čoho dôsledku omeškanie odporcu 1/ s vrátením vozidla trvalo iba 23 dní a nie až 41 dní ustálených súdom prvého stupňa. Tento záver navrhovateľ opiera o obsah Oznámenia o predčasnom ukončení Leasingovej zmluvy č. 5272 vyhotovený navrhovateľom dňa 26.10.2006, v ktorom navrhovateľ uvádza ako náhradný termín odovzdania vozidla práve deň 06.11.2006. Odvolací súd však považuje takúto interpretáciu uvedeného oznámenia vzhľadom na jeho ďalší obsah za nesprávnu. Navrhovateľ totiž hneď v úvode oznámenia konštatuje, že odporca 1/ bol povinný v súlade s článkom VII ods. 2 písm. h) všeobecných podmienok motorové vozidlo vrátiť do 20.10.2006 a že túto svoju povinnosť už porušil. Ako je zrejmé aj z ďalšieho textu oznámenia, navrhovateľ odporcu 1/ vyzval na vrátenie vozidla v náhradnom termíne dodania 06.11.2006 pod hrozbou odňatia vozidla špecializovanou firmou a podania trestného oznámenia za jeho neoprávnené užívanie. Ani v náznaku z oznámenia nevyplýva, že by sa navrhovateľ súčasne vzdával svojho práva požadovať od odporcu 1/ sankciu vo forme zmluvnej pokuty dojednanej v súvislosti s oneskorením vrátenia predmetu leasingu, ako ani to, že by stanovením náhradného termínu do 06.11.2006 anuloval účinky lehoty na vrátenie motorového vozidla vyplývajúcej zo všeobecných podmienok. Z citovaného textu z oznámenia je naopak zrejmá vôľa navrhovateľa skonštatovať, že k porušeniu povinnosti vrátiť predmet leasingu v zmluvnej lehote už došlo a stanovenie náhradného termínu vrátenia vozidla odporcovi 1/ len umožňuje vyhnúť sa ďalším následkom tejto skutočnosti (vo forme odobratia vozidla špecializovanou firmou a podania trestného oznámenia na odporcu 1/).
Z uvedených dôvodov si navrhovateľ odporcovi 1/ za dôvodne uplatnil príslušnú zmluvnú pokutu za 41 dní jeho omeškania s vrátením predmetu leasingu v celkovej sume 143.500,- Sk (4.763,33 eura) a námietka odporcu 3/ ako ručiteľa odporcu 1/ i vo vzťahu k uvedenej pohľadávke je preto neopodstatnená.
Ďalšia námietka odporcu 3/ smerovala proti tomu, že navrhovateľ po predčasnom ukončení leasingu jeho predmet - nákladné motorové vozidlo odpredal tretej osobe výrazne "pod cenu". Uvedená námietka by mohla mať relevanciu výlučne v prípade, ak by pri na výšku konečného finančného vysporiadania záväzkov odporcu 1/ z predčasného ukončenia leasingovej zmluvy táto cena mala nejaký dopad. V danom prípade to však tak nebolo a navrhovateľ v rámci konečného finančného vysporiadania od odporcu 1/ požadoval výlučne zaplatenie už splatnej splátky, splátok na ktoré by mu vznikol nárok do riadneho ukončenia leasingovej zmluvy a vyššie uvedenej zmluvnej pokuty v súlade s článkom VII. ods. 4 všeobecných podmienok leasingu.
Z týchto dôvodov je zrejmé, že odvolací súd vo vyššie uvedenom rozsahu považuje závery prvostupňového súdu za vecne správne. Nestotožňuje sa s jediným záverom súdu prvého stupňa a to, že na povinnosť ručiteľov - odporcov v 1. a 2. rade nemá vplyv či a v akej výške niektorých z nich čiastočne alebo úplne uspokojí navrhovateľa. Z akcesorickej povahy ručenia podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka je totiž zrejmé, že vzťah ručenia je závislý na existencii záväzku dlžníka na určité plnenie veriteľovi. Od ručiteľa sa možno plnenia domáhať iba v rozsahu, v ktorom zabezpečený záväzok ešte nebol splnený. Z toho je zrejmé, že na výšku záväzku, ktorý možno považovať od jedného z viacerých ručiteľov toho istého dlžníka má vplyv nielen to, v akom rozsahu už tento záväzok bol splnený priamym dlžníkom, ale aj niektorým z viacerých ručiteľov dlžníka. V opačnom prípade, ak by odvolací súd prijal záver súdu prvého stupňa, znamenalo by to, že navrhovateľ by mohol dosiahnuť dvojnásobné uspokojenie, čiže by dostal viac, než na čo mu vzniklo voči priamemu dlžníkovi právo. Uvedené by bolo popretím akcesorickej povahy ručenia, čo v žiadnom prípade nemožno akceptovať. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že povinnosť odporcom v 2. a 3. rade zaplatiť navrhovateľovi istinu 8.597,87 eura s príslušenstvom, ako aj náhradu trov konania uložil s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť ďalšieho odporcu.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 a § 151 ods.1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnej úspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, pretože mu v súvislosti s týmto odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.