Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-17C/136/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, PhD., v právnej veci žalobkyne: N. X., nar. X.X.XXXX, bytom v K., K. č. XX, zastúpená JUDr. Petrom Majerníkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska č. 16, proti žalovaným: 1/ Slovenská republika v mene ktorej koná Okresný úrad Košice, so sídlom v Košiciach, Komenského č. 52, 2/ P. W., nar. XX.X.XXXX, bytom v K., A. N. č. 2, 3/ K. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v B., C. č. XX, zastúp. splnomocnenou zástupkyňou P. W., odporkyňou v 2. rade, 4/ P. D., nar. X.X.XXXX, bytom v K., K. č. 4, v konaní o určenie platnosti závetu takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovaným v 1. až 4. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 14.6.2012 domáhala, aby súd určil, že závet spísaný dňa 15.8.2009 poručiteľom R. W., nar. 20.11.1954, naposledy bytom K. č. XX, K. je platný. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že v dedičskom konaní po poručiteľovi R. W., zomr. XX.X.XXXX vedenom na Okresnom súde Košice II, sp. zn. , ako závetná dedička predložila dňa 21.5.2010 závet poručiteľa, v ktorom jej zanechal ako dedičstvo chatu súp. č. 3292, nachádzajúcu sa na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/XXX, pozemok parc. reg. „C“ č. XXXX/XXX o výmere 374 m2 a pozemok parc. reg. „C“ č. XXXX/XXX o výmere 26 m2 - zastavané plochy a nádvoria, ktoré nehnuteľnosti sú evidované Katastrálnym úradom v Košiciach, správou katastra Košice, na LV č. XXXX, kat. územie Severné mesto, obec Košice - sever, okres Košice I. Okresný súd Košice II uznesením zo dňa 14.5.2012 prerušil dedičské konanie a odkázal žalobkyňu na podanie žaloby o určenie platnosti závetu vzhľadom na to, že podľa názoru súdu je listina označená ako testament sporná. V predmetnej veci bol poručiteľom spísaný alografný závet, ktorý bol poručiteľom podpísaný za prítomnosti svedkov, pred ktorými poručiteľ výslovne prejavil, že sa jedná o jeho poslednú vôľu a títo svedkovia svojimi podpismi na závete predmetnú skutočnosť potvrdili. Mala za to, že skutočnosť, že samotná listina je označená ako zmluva o prenájme je irelevantná, nakoľko právne úkony sa posudzujú podľa ich obsahu a z obsahu tohto dokumentu v časti označenej ako časť „D“ jednoznačne vyplýva, že poručiteľ výslovne prejavil svoju vôľu zanechať uvedenú nehnuteľnosť ako dedičstvo žalobkyni. Neplatnosť závetu tiež nespôsobuje, ak posledná vôľa poručiteľa bola prejavená v rámci jednej listiny, ktorou boli upravené aj iné vzťahy poručiteľa, pokiaľ prejav poslednej vôle v tejto listine spĺňa všetky formálne a obsahové náležitosti vyžadované zákonom pre spísanie závetu. Zo samotného závetu je zrejmé kto má byť závetným dedičom a čo chce poručiteľ tomuto dedičovi odkázať. Prejav vôle by sa považoval za neurčitý, ak by ani výkladom vôle závetcu nebolo možné zistiť jeho skutočný obsah.

Žalobkyňa v podanej žalobe pôvodne ako žalovaného označila Slovenskú republiku, v mene ktorej konal Obvodný (teraz Okresný) úrad Košice. Až podaním doručeným súdu 5.2.2013 navrhla, vzhľadom na to,

že až počas konania vyšlo najavo, že v dedičskom konaní po poručiteľovi R. W. ako dedičia v 3. dedičskej skupine prichádzajú do úvahy sestra poručiteľa a netere poručiteľa, aby súd pripustil do konania vstup ďalšieho účastníka na strane žalovaného, a to žalovanú v 2. rade P. W., žalovanú v 3. rade K. B. a žalovanú v 4. rade P. D.. Okresný súd Košice II uznesením sp. zn. zo dňa 11.2.2013 pripustil do konania vstup ďalších účastníkov na strane žalovaného, a to žalovanú v 2. rade P. W., žalovanú v 3. rade K. B. a žalovanú v 4. rade P. D..

Žalovaný v 1. rade v písomnom podaní doručenom súdu 31.7.2012 uviedol, že na základe () Slovenská republika zastúp. príslušnými správcami majetku štátu nadobúda majetok (hnuteľný aj nehnuteľný) do svojho vlastníctva formou pripadnutia majetku štátu tzv. odúmrť. V prípade SR - Obvodného úradu Košice tento majetok pripadá v súlade s ust. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov do tzv. „dočasnej správy“. V zmysle v znení neskorších predpisov je účastníkom dedičského konania štát, ak účastníkmi konania nie sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi, teda ak poručiteľ nezanechal žiadnych zákonných ani závetných dedičov. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že SR - Obvodný úrad Košice nebol účastníkom dedičského konania sp. zn. , po poručiteľovi R. W. v zmysle a z tohto dôvodu sa nemohol kvalifikovane vyjadriť v rámci dedičského konania pred povereným notárom ako súdnym komisárom k platnosti alebo neplatnosti listiny, ktorá predstavuje predmet konania. Súdny komisár nepredvolal v rámci dedičského konania SR - Obvodný úrad Košice do konania. V uznesení o prerušení konania sa okrem iného zo strany povereného notára ako súdneho komisára len konštatuje, že listina, ktorá je predmetom tohto konania nespĺňa náležitosti závetu určené zákonom. Časť listiny - zmluvy o prenájme (bod D) predloženej zo strany žalobkyne považuje žalovaný v 1. rade z obsahovej stránky a po posúdení všetkých formálnych a obsahových náležitostí za určitý a zrozumiteľný alografný závet (jednostranný prejav vôle poručiteľa) len v prípade, že bude výsluchom svedkov podpísaných na listine potvrdené, že dňa 15.8.2009 pred nimi súčasne prítomnými poručiteľ výslovne prejavil, že listina, ktorú podpisujú obsahuje jeho poslednú vôľu. Zároveň navrhol, aby súd nepriznal žalobkyni náhradu trov konania, nakoľko žalovaný v 1. rade svojim správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie tohto konania.

Vykonaným dokazovaním, a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania, svedkov, zistil súd tento skutkový stav:

Listinou označenou ako „Nájomná zmluva chata a záhrada“ zo dňa 15.8.2009 (č.l. 5) súhlasil poručiteľ na základe dohody so žalobkyňou s prenajatím chaty a záhrady v obci Košice - sever, Račí potok, okres Košice I, ktorá je v osobnom vlastníctve poručiteľa a zapísaná v katastri nehnuteľností Košice I, na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/XXX, kat. úz. Severné mesto, nakoľko zo zdravotných dôvodov poručiteľ nemôže túto nehnuteľnosť obrábať a spravovať, dáva ju do prenájmu žalobkyni od 8/2009, aby nehnuteľnosť spravovala, a to na dobu neurčitú a v prípade jeho smrti jej túto nehnuteľnosť prenecháva do osobného vlastníctva. Toto jeho rozhodnutie je podpísané za prítomnosti jeho svedka (Q. T., nar. X.X.XXXX).

Zo Zmluvy o prenájme uzatvorenej medzi R. W. ako prenajímateľom (poručiteľ) a nájomcom N. X. (žalobkyňa) za prítomnosti svedkov Q. T. a X. W. zo dňa 15.8.2009 vyplynulo, že prenajímateľ prenecháva predmet nájmu do užívania nájomcovi na dobu neurčitú za odstupné, ktoré činí 3.000,- eur vyplatené do rúk prenajímateľovi 8/2009 pri podpísaní nájomnej zmluvy za prítomnosti svedka. Z bodu D) zmluvy vyplynulo, že v prípade smrti prenajímateľa, tento trvá na ponechaní nehnuteľnosti do osobného vlastníctva nájomcu a to pani N. X., nakoľko vie, že o túto nehnuteľnosť sa bude starať vhodne a bez problémov. Uvedenú zmluvu ako svedkovia podpísali Q. T. a X. W..

Žalobkyňa listom zo dňa 19.5.2010 predložila notárovi JUDr. Petrovi Varhalíkovi testament k dedičskému konania sp. zn. po neb. R. W. a uviedla, že v testamente bola nebohým pánom W. určená ako právoplatná dedička, lebo nemal žiadnu rodinu po sebe ani po manželke. V priebehu 6 rokov ako bol nebohý vlastníkom záhradky a chatky v T. potoku, ho nikto z rodiny ani nenavštevoval, nepomáhal a nestaral sa o neho.

Okresný súd Košice II uznesením sp. zn. , zo dňa 14.5.2012 odkázal žalobkyňu na podanie žaloby o určenie platnosti závetu na Okresný súd Košice II v Košiciach v lehote 30 dní odo dňa doručenia uznesenia a prerušil konanie o dedičstve až do právoplatného rozhodnutia súdu z dôvodu, že žalobkyňou predložená listina označená ako Nájomná zmluva chata a záhrada označená ako

testament poručiteľa, nespĺňa náležitosti závetu určené zákonom, pričom účastníčka N. X. sa domáhala dedenia podľa tejto listiny.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že poručiteľa poznala prostredníctvom svojich rodičov, ktorí mu predali záhradu cez realitnú kanceláriu, prenechali mu aj zariadenie a oblečenie, keďže mali pocit, že poručiteľ je bezdomovec. Po určitom čase od predaja záhrady, keď šla s otcom do obchodu stretli pána W., ktorý im povedal, že situácia s ním nie je dobrá, jeho zdravotný stav je zlý, že sa tiež na neho sťažovali susedia zo záhradkárskeho zväzu, že sa o predmetnú záhradu vôbec nestará a ponúkol sa záhradu vrátiť jej otcovi. Keďže jej otec už tiež nevládal, spýtal sa, či záhradu nechce ona. Následne sa s pánom W. dohodli na spísaní zmluvy o prenájme. Pán W. povedal, že nemá žiadnych dedičov a chcel, aby sa o túto záhradu starala ona, pretože vedel, že sa o ňu starať bude. Spísala teda uvedenú zmluvu o prenájme, ktorú jej otec, ako bývalý právnik skontroloval. Následne sa stretli s pánom W. a k podpisu uvedenej zmluvy prišiel jej svedok pán W. a svedok pána W., pán T., ktorý vyzeral ako bezdomovec a prítomní boli aj jej rodičia. Pánovi W. vyplatila 50 eur ako ročné nájomné a 3.000 eur odstupné za predmetnú záhradu. Keď jej jedného dňa zavolala suseda, že pán W. zomrel, napísali list notárovi. Od začatia dedičského konania sa do záhrady 3-krát vlámal pán R. bývalý policajt, ktorý vymieňal zámky a odišiel. Následne jej pán R. ukázal list od notára, že predmetná záhrada je jeho majetok. Keď to začala riešiť polícia, prestal tam chodiť. Doposiaľ sa o uvedenú záhradu stará ona, v lete tam spolu s deťmi aj býva, je to jej srdcová záležitosť. Uviedla, že pán W. sa vyslovene vyjadril, že chce a že je to jeho vôľa pre prípad smrti, aby uvedenú záhradu zdedila ona. Žalobkyňa ďalej uviedla, že prvýkrát k uvedenej nehnuteľnosti prišla v máji 2010. V dňoch 10., 11., 12. a 13.5.2010 sa žalovaná so svojim druhom vlámala do záhradnej chatky a pri každom tomto ich príchode bola volaná polícia, okrem prvého príchodu, kedy polícia volaná nebola, pretože tvrdili, že pán ktorý prišiel k nehnuteľnosti je z realitnej kancelárie. Štvrtý krát keď prišla polícia a zistila skutkový stav, spísali zápisnicu a žalovanú v 4. rade a jej druha z uvedenej nehnuteľnosti vykázali s tým, že na nehnuteľnosť nemajú nárok. Následne bola žalobkyňa podať oznámenie na obvodné oddelenie PZ Košice - sever. Poukázala na to, že pokiaľ žalovaná v 4. rade tvrdí, že strýko bol za ňou, hovorili o tom, že je chorý a chcel jej nechať peniaze, neodovzdal jej však celý spis ohľadne predmetnej záhrady, ktorý má ona aj s jeho podpismi. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nájomná zmluva obsahujúca závet bola podpísaná na záhrade 15.8.2009 a v ten deň boli poručiteľovi odovzdané aj peniaze. Poručiteľ nebol nesvojprávny a pokiaľ bol hospitalizovaný v Plešivci mal povolené vychádzky a mohol podpisovať čo chcel. Do dňa, kým poručiteľ žil nik nevedel, že má nejakú rodinu, aj v realitnej kancelárii vedeli, že nemá nikoho a toto potvrdila aj pani H., ktorá následne organizovala jeho pohreb.

Svedkyňa Y. X. vo svojej výpovedi uviedla, že pri uzatváraní zmluvy o prenájme záhrady a chatky bola prítomná spolu so svojim manželom. Pána W. poznali, viackrát sa s ním stretli, chodil na záhradu aj k susedom. Keďže jej manžel už nevládal a stavali nový rodinný dom, rozhodli sa záhradku s chatkou predať. Po predaji záhrady v záhradnej chatke býval pán W.. Keď jedného dňa išli s manželom a dcérou -žalobkyňou do obchodu, stretli pána W., ktorý im povedal, že by chcel záhradnú chatku vrátiť, lebo nevládze, je chorý. Manžel svedkyne navrhol, aby sa pán W. dohodol s ich dcérou. Neskôr za nimi prišla žalobkyňa, aby jej požičali 3.000 eur pre pána W. za záhradu, pretože sa tak dohodli. Svedkyňa sa na to hnevala, pretože jej manžel je právnik, žalobkyňa však zmluvu spísala sama a povedala, že pánovi W. bude platiť aj 50 eur nájomné. Pri podpise zmluvy sa stretli všetci, svedkyňa videla, že žalobkyňa dala pánovi W. peniaze. Keď prišla neskôr žalobkyňa s tým, že pán W. zomrel, manžel svedkyne písal notárovi, opísal rozhodné skutočnosti, notár zisťoval okruh dedičov, pán W. však nemal žiadnu rodinu. Pokiaľ ide o svedkov uvedených v zmluve uviedla, že pána W. pozná dobre, pána T. nevidela, k pánovi W. na záhradu chodili viacerí bezdomovci. Uviedla, že pri podpise predmetnej zmluvy sa pán W. vyjadril, že chce záhradu a chatku nechať žalobkyni ako dedičstvo.

Svedok JUDr. Y. X. vo svojej výpovedi uviedol, že predmetná záhrada aj so záhradnou chatkou bola predtým ich. Keďže už nevládali na záhrade pracovať, rozhodli sa cez realitnú kanceláriu záhradu aj chatku predať. Záhradu predali pánovi W., ktorý nemal nikoho ani manželku, ani deti. V záhradnej chatke mu nechali všetko, nábytok, oblečenie i náradie. Keď jedného dňa išiel s dcérou do Kauflandu stretli pána W., ktorý im povedal, že už nevládze, za chvíľu zomrie a chcel záhradu i chatku vrátiť. Svedok mu povedal, že nemôže vziať záhradu späť, pretože ani on už nevládze a navrhol, aby sa dohodol s dcérou, žalobkyňou, s ktorou sa aj dohodol a podpísali nájomnú zmluvu. Nájomná zmluva bola podpísaná z dôvodu, aby záhrada aj záhradná chatka prešli na žalobkyňu, ktorá tam nechala pána W. dožiť. Pán W. v januári 2010 zomrel, ktorú skutočnosť im oznámila suseda a zároveň im povedala, aby

niečo so záhradou robili, pretože je tam neporiadok. Svedok ďalej uviedol, že bol prítomný pri podpise nájomnej zmluvy a prítomný bol aj nejaký iný pán zo strany pána W., ktorého svedok nepoznal a ktorý sa nepredstavil. Vôľu pána W. nechať predmetnú záhradu a chatku žalobkyni odvodzoval zo skutočnosti, že pán Popovič bol chorý, sám povedal, že na záhrade nevládze pracovať a vyjadril sa „vy ste taká dobrá rodina, všetko ste mi tu nechali a ja to všetko zničím“.

Svedok X. W. vo svojej výpovedi uviedol, že bol prítomný pri podpise nájomnej zmluvy, kde boli prítomní ďalší dvaja ľudia, ktorých on nepoznal. Zmluvu podpisovali v záhradkárskej lokalite na Bankove alebo pod Baňou, v lete roku 2009. Z prítomných poznal žalobkyňu, bol tam prítomný jej otec a mama. Pána W. nepoznal, videl ho prvýkrát. Pri podpise zmluvy v tom čase pôsobil na neho pán W. normálnym dojmom, povedal, že sa dohodol so žalobkyňou, že sa vzdáva záhrady i chatky, je to jeho posledná vôľa a opýtal sa svedka či súhlasí s tým, že na uvedenej zmluve bude uvedený ako svedok s čím aj súhlasil, nakoľko žalobkyňu pozná dlhšiu dobu. Pán W. sa vyjadril, že je to jeho posledná vôľa, mal dojem, že vedel čo hovorí, komunikoval normálne, bez emócií. Pokiaľ ide o záhradnú chatku, bola v dezolátnom stave, čo sa dalo zničiť bolo zničené. Uviedol, že pri podpise zmluvy, za záhradu a záhradnú chatku boli pánovi W. vyplatené peniaze.

Žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že poručiteľ bol jej brat. Býval v jej byte na K. ulici, tento byt predal a kúpil si záhradnú chatku a pozemok od rodičov žalobkyne asi za 450.000,- Sk. O predaji jej bytu vedela, čo sa dialo so záhradou a záhradnou chatkou uviesť nevedela, pretože s bratom nebola v kontakte, v tom čase bola v zahraničí u neteri. Uviedla ďalej, že pri podpise závetu prítomná nebola, nemala vedomosť ako chcel poručiteľ naložiť so svojim majetkom a je si istá, že takú vec by poručiteľ - jej brat neurobil, vie ako poručiteľ písal, od malička sa s ním učila. Na uvedenej listine teda nie je podpis jej brata - poručiteľa. Poručiteľa v Plešivci navštíviť nebola, v tom čase bola v zahraničí a ani by ho navštíviť nešla. Poručiteľa dala pochovať Dr. H., pretože ona sa až po návrate zo zahraničia dozvedela, že zomrel.

Žalovaná v 3. rade vo svojej výpovedi uviedla, že je neterou poručiteľa. Notár kontaktoval najprv jej tetu, žalovanú v 2. rade, ktorej oznámil, že poručiteľ zanechal nejaký majetok. V schránke záhradnej chatky bol lístok od susedov, že po pánovi W. zostala chatka a niekto s ňou neoprávnene nakladá. Keď jej zavolala sestra, že bola predvolaná k notárovi, že je zákonnou dedičkou, bola v zahraničí. U notára Dr. Varhalíka jej bolo povedané, že dedičská vec je na súde, pretože sa objavila závetná dedička. Niekedy v máji 2009 jej volala sestra, že strýko, poručiteľ bol u nej, povedal, že je chorý, odchádza do nemocnice a chcel si u sestry nechať peniaze, sestra mu však povedala, aby si ich nechal, že ich bude potrebovať. Mala vedomosť o tom, že strýko nastúpil do nemocnice v Plešivci na psychiatriu, pretože bol nesvojprávny. Na psychiatrii v Plešivci bol tri mesiace, až do 27.8.2009. Keď sa dozvedela o dedičke - žalobkyni s tým, že závet mal byť podpísaný 15.8.2009 mala pochybnosti o jeho platnosti, pretože strýko bol nesvojprávny, čo vie potvrdiť aj riaditeľ ústavu. Uviedla, že pri podpise predmetnej listiny prítomná nebola, o tom ako chce jej strýko naložiť s majetkom po smrti sa s ním nebavila, mala však za to, že keď prišiel za jej sestrou a chcel u nej nechať peniaze, nenechal by čokoľvek cudzej osobe. Dlhé desaťročia podporovali poručiteľa finančne, neskôr sa s ním prestali kontaktovať, pretože nesúhlasili so spôsobom jeho života, s jeho alkoholizmom. Keby vzťahy medzi nimi boli normálne, určite by sa dozvedeli o jeho smrti a pochovali by ho.

Žalovaná v 4. rade sa stotožnila s výpoveďou žalovanej v 2. rade a uviedla, že ju kontaktoval Dr. Varhalík, u ktorého predtým bola žalovaná v 2. rade, neskôr i ona. Následne šla pozrieť chatku, záhradkári jej otvorili bránu a povedali jej, že chatka má nového majiteľa, čo nemohlo byť pravdivé, keďže dedičské konanie len prebiehalo. Keď bola s bývalým druhom opäť v chatke, prišla žalobkyňa, ukázala jej nejakú listinu s tým, že dedičské konanie skončilo a ide na kataster zapísať svoje vlastnícke právo. Keď jej povedala, že dedičské konanie sa neskončilo, žalobkyňa jej ukázala listinu označenú ako závet, na ktorej bol úhľadný podpis poručiteľa, ktorý sa žalovanej v 4. rade nezdal. Rozprávala aj s riaditeľom psychiatrickej kliniky v Plešivci, pretože mali vedomosť, že strýko mal mozgový nádor riaditeľ jej povedal, že mozgový nádor nemal, jeho ochorenie bolo z dôvodu dlhodobého užívania alkoholu. Keď sa riaditeľa opýtala na podpis poručiteľa povedal jej, že jeho podpis na listinách v Plešivci je nečitateľný, pretože mal roztrasené ruky. Žalobkyňa zároveň uvádzala, že uvedenú listinu podpísali u nej doma na K. s tým, že ju podpisovali na 3-krát, pretože strýko bol taký opitý, že sa nevedel podpísať, preto mala pochybnosti o tom, že táto listina bola podpísaná u navrhovateľky, pretože v tom čase bol strýko v Plešivci. So žalobkyňou sa následne stretli asi 4-krát, spočiatku tvrdila, že má nájomnú zmluvu, potom hovorila o kúpnej zmluve, následne tvrdila niečo o nájomnej zmluve a testamente a nakoniec o nejakej zmluve -

záveti. Žalobkyňa bola presvedčená, že dedičské konanie je skončené a oni sú falošní dedičia. Uviedla, že pri podpise predmetnej listiny prítomná nebola, poručiteľ bol pred nástupom do nemocnice u nej, tvrdil, že má mozgový nádor, ona mu prisľúbila pomoc v prípadnej liečbe, následne sa dozvedela, že je umiestnený na psychiatrickej klinike v Plešivci. Navštíviť poručiteľa v Plešivci nebola, v tom čase mala ťažko chorého syna, ktorý v októbri 2009 zomrel. Uviedla, že do roku 2002 býval poručiteľ u svojej matky (babky žalovanej), kde bývala aj ona. Pani H. poručiteľ povedal, že nemá nikoho a toto pravdepodobne povedal aj žalobkyni, pričom žalobkyňa od prvej chvíle vedela, že žalované v 2., 3. a 4. rade sú dedičia po poručiteľovi.

Žalované v 2., 3. a 4. rade zhodne uviedli, že poručiteľ nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, avšak v čase, kým bol umiestnený na Psychiatrickej klinike v Plešivci nemohol uvedenú listinu podpísať a aj riaditeľ kliniky im povedal, že nebol schopný podpisovať také listiny.

Svedkyňa JUDr. S. H. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že poručiteľa poznala, pracoval na Technickej univerzite, boli kolegovia. Spoznala sa s ním približne pred siedmimi rokmi, kedy ho požiadala, aby jej vymaľoval byt. Niekedy v máji 2009, začal mať poručiteľ zdravotné problémy. V tom čase sa vykonávala maľba balkónov na rektoráte, zamestnanci sa pohybovali po chodbe, keď ju kolegyňa upozornila na to, že p. Popovič sa tacká, ako keby bol opitý. Opitý však nebol, preto ho kolegovia v ten deň odviezli na pohotovosť a bol hospitalizovaný na psychiatrii z dôvodu, že u neho došlo k takým zmenám a poškodeniu mozgu, že tieto vyvolávali u neho psychiatrické problémy. Po jeho umiestnení v nemocnici, kolega, p. A., šiel za sestrou poručiteľa, ktorá sa mala vyjadriť v zmysle, že nebude brať zodpovednosť za p. W. a starať sa o neho. Následne p. W. bol hospitalizovaný v Plešivci (pozn. v psychiatrickej liečebni). Kolegovia sa mu stále poskladali na cigarety, nejaký balíček, vybavili služobné auto a odniesli mu aj peniaze a aj keď bol z Plešivca prepustení, boli pre neho oni. Po prepustení z liečebne sa vrátil na ubytovňu na T. ul. v Košiciach, svedkyňa mu začala vybavovať invalidný dôchodok, chodila s ním do poisťovne, rok bolo treba posudzovať jeho zdravotný stav. Snažila sa to urýchliť, pretože p. W. býval na ubytovni sám a potreboval starostlivosť. Kolegovia s ním chodili k lekárovi, vyberali mu na recept lieky, prognóza u neho však nebola dobrá a po novom roku (2010) musel byť opäť hospitalizovaný. Po prepustení z nemocnice sa chcel vrátiť do práce, stále však bol práceneschopný. Následne, týždeň, alebo dva pred jeho smrťou, ho našli kolegovia na ubytovni a opäť bol hospitalizovaný na internom oddelení, po uvoľnení miesta bol preložený na psychiatriu. V pondelok ráno (pozn. 25.1.2010) jej volali z nemocnice, že p. W. zomrel. Keďže sa kolegom nepodarilo zohnať sestru p. W., vybavili pohreb, na ktorom boli len jeho kolegovia. Svedkyňa ďalej uviedla, že v Plešivci bol p. W. od mája do augusta 2009, často telefonoval kolegom, ona osobne za ním nebola, boli za ním len jeho kolegovia. Domnievala sa, že ak by mal v tom čase povolené vychádzky a bol by v Košiciach, ozval by sa jej. O tom, či mal poručiteľ povolené vychádzky vedomosť nemala, v tom čase však bol na mentálnej úrovni 12 ročného dieťaťa, aj keď bol prepustený, kontaktovali ich, aby niekto pre neho prišiel, keďže ho nechceli pustiť samého. Preto je ťažké uveriť, že by mu povolili v tom čase vychádzky. Svedkyňa predložila súdu k nahliadnutiu podpisový vzor poručiteľa na Zmluvách o ubytovaní a po nahliadnutí do spisu, konkrétne do zmluvy o prenájme (č.l. 6) uviedla, že podpis na zmluve o prenájme zrejme nie je podpisom p. W..

Zástupca žalovaného v 1. rade navrhol, vzhľadom na doposiaľ vykonané dokazovanie a dôkazy zaslané z liečebne v Plešivci, návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Právny zástupca žalobkyne navrhol, aby súd nariadil znalecké dokazovanie z odboru písmoznalectva, za účelom osvedčenia pravosti podpisu poručiteľa na nájomnej zmluve.

Zástupkyňa žalovaného v 1. rade na pojednávaní dňa 5.5.2014 namietala pasívnu legitimáciu žalovaného v 1. rade.

V priebehu konania podali dňa 15.11.2013 žalované v 2., 3. a 4. rade návrh na vydanie predbežného opatrenie, ktorým žiadali, aby súd zakázal žalobkyni, až do právoplatného skončenia konania vo veci, predaj, prenájom a akékoľvek nakladanie s nehnuteľnosťou, ktorá je predmetom konania, nachádzajúcou sa na pozemku parc. registra „C“ č. XXXX/XXX o výmere 374 m2 - záhrady, a pozemok parc. registra „C“ č. XXXX/XXX. o výmere 26 m2 - zastavané plochy a nádvoria, evidované katastrálnym úradom v Košiciach, Správou katastra Košice, zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. Severné Mesto, obec Košice - Sever, okres Košice I z dôvodu, že na uvedenú nehnuteľnosť si robí nárok žalobkyňa, ktorá

predložila listinu, ňou označenú ako testament, ktorý dokument však nespĺňa náležitosti testamentu, pretože je to len nájomná zmluva o prenájme chaty a záhrady. Podpisy na uvedenom dokumente sú tiež sporné a podľa ich názoru, ako jediných priamych príbuzných nebohého p. L. W. (žalovaná v 2. rade je jeho sestrou, žalované v 3. a 4. rade sú dcérami jeho nebohej sestry P. D., rod. W.), sú žalobkyňou sfalšované a tieto ich strýko určite nepodpísal. Listiny predložené žalobkyňou, v ktorých uvádza, že p. W. nemal rodinu a ju určil za dedičku nie sú pravdivé, pretože p. W. veľmi dobre vedel, že má žijúcu sestru a dve netere, ktoré dobre poznal a roky s nimi komunikoval. Je preto zjavné, že žalobkyňa zneužila jeho duševnú chorobu, pretože bol hospitalizovaný aj v psychiatrickej liečebni v Plešivci, aj na psychiatrii v Košiciach a podvodným spôsobom sa chce dostať k vlastníctvu záhrady a pozemku, ktoré jej nepatria.

K návrhu priložili Potvrdenie Notárskeho úradu JUDr. Petra Varhalíka (sp. zn. , D not 50/2010; č.l. 101) zo dňa 12.5.2010, ktorým bol zistený okruh dedičov po poručiteľovi zo zákona v III. dedičskej skupine a to: P. W., rod. W. (žalovaná v 2. rade) - sestra poručiteľa, K. B., rod. D. - neter poručiteľa (žalovaná v 3. rade) a P. D., rod. D. - neter poručiteľa (žalovaná v 4. rade).

Podaním doručeným súdu dňa 16.12.2013 vzali žalované v 2., 3. a 4. rade návrh na nariadenie predbežného opatrenia späť.

Súd uznesením č. k. -114 zo dňa 19.12.2013, právoplatným dňa 23.1.2014, konanie o nariadenie predbežného opatrenia zastavil.

Súd vyžiadal z Psychiatrickej liečebne S. Bluma v Plešivci informácie týkajúce sa hospitalizácie poručiteľa.

Z vyjadrenia riaditeľa Psychiatrickej liečebne (ďalej PL) Samuela Bluma v Plešivci, MUDr. W. F., MBA, zo dňa 8.7.2013 (č.l.86) vyplynulo, že pacient R. W., bol v PL Plešivec k dobrovoľnej ústavnej liečbe hospitalizovaný raz, v dobe od 28.5.2009 do 27.8.2009 (keď bol preložený k dlhodobejšej liečbe po predošlom pobyte na I. Psychiatrickej klinike UNsP Košice, kde bol hospitalizovaný od 6.5.2009 do 28.5.2009). Počas hospitalizácie v PL nie je v dokumentácii záznam o žiadnej priepustke mimo oddelenie dňa 15.8.2009 ani inokedy, nie sú ani žiadne záznamy o eventuálnych návštevách príbuzných v PL; len raz ho dňa 2.6.2009 navštívili spolupracovníci a aj prepustený z PL dňa 27.8.2009 bol v sprievode spolupracovníkov. K predmetnému vyjadreniu boli priložené dokumenty PL, na ktorých sú podpisy poručiteľa (č.l. 87), ktoré podľa vyjadrenia riaditeľa PL aj zodpovedajú závažnosti postihnutia jeho psychických funkcií, pre ktoré je viac ako spochybniteľné, že bol vtedy schopný podpísať listinu označenú ako závet a vyjadriť svoju vôľu vedome, vážne, slobodne, ako to vyžaduje .

Z denného hlásenia (ako prílohy k predmetnému podaniu; č.l. 88) vyplynulo, že dňa 15.8.2009 bol poručiteľ v PL Plešivec a boli mu podané lieky; z nočného hlásenia (), že v noci spal.

Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu dňa 6.12.2013 navrhla vyžiadať z PL v Plešivci prepúšťaciu správu R. W. z PL S. Bluma v Plešivci a informáciu o tom, akým spôsobom je vedená evidencia pacientov, ich účasť na rôznych aktivitách, terapii, pri stravovaní a pod., t.j. aké druhy evidencií o jednotlivých pacientoch vedú a čo sa v nich eviduje. Vo svetle žalobkyňou zistených informácií, žalobkyňa spochybňuje vierohodnosť vyjadrenia riaditeľa PL, predložené súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že R. W. sa nielen podľa vyjadrenia žalobkyne, ale aj podľa svedectva dvoch svedkov vypočutých pred súdom, dňa 15.8.2009 nachádzal v Košiciach, kde osobne podpísal závet v prospech žalobkyne, dali na zváženie súdu vykonanie znaleckého dokazovania z odboru písmoznalectvo na pravosť podpisu R. W. na listine zo dňa 15.8.2009 - zmluva o prenájme.

Riaditeľ PL S. Bluma v Plešivci vo vyjadrení k podaniu žalobkyne dňa 19.12.2013 (č.l. 115) uviedol, že R. W. bol v PL Plešivec k dobrovoľnej liečbe hospitalizovaný raz, v dobe od 28.5.2009 do 27.8.2009. Prepúšťaciu správu súdu nezaslal z dôvodu, že v zmysle platných právnych predpisov, zdravotnú dokumentáciu môžu poskytnúť len znalcom, súdu zaslali „Výpis...“. Uviedol, že počas hospitalizácie v PL sú v dokumentácii uvádzané záznamy o každej dôležitej udalosti týkajúcej sa pacienta. Po celú dobu pobytu menovaného v PL Plešivec, nemali žiadne kontakty s príbuznými, nie sú ani žiadne záznamy o eventuálnych návštevách príbuzných v PL, len raz, dňa 2.6.2009 ho navštívili spolupracovníci, a aj prepustený bol dňa 27.8.2009 v sprievode spolupracovníkov. Z kópií dokumentov Pl vyplýva, že dňa 15.8.2009 sa nachádzal v liečebni. V uvedený deň bola sobota a je obvyklé, že pacientom, ktorých stav

je stabilizovaný môže byť udelená priepustka buď na vybavovanie úradných vecí, tzv. „24 hodinová“ v priebehu pracovného týždňa, alebo raz v mesiaci „na víkend“, spravidla od 12.00 hod. v piatok do 20.00 hod. v nedeľu. Udelenie priepustky je zaznamenané hneď v niekoľkých formách: v dekurze pacienta (príl. č. 2; č.l. 118), v dennom hlásení (príl. č. 3; č.l. 120), v priepustkovom zošite (príl. č. 4; č.l. 121) a napokon objektívne je to možné overiť v záznamoch Všeobecnej zdravotnej poisťovne, keďže priepustka počas hospitalizácie sa poisťovni vykazuje . Ak by pacient L. W. dostal na deň 15.8.2009 priepustku, musel by to mať v uvedených dokumentoch zaznamenané, žiaden záznam o udelení priepustky však neexistuje, naopak v dekurze i ošetrovateľských záznamoch i v dennom hlásení sú zápisy o podanej liečbe a ošetrení kontinuálne dennodenne. Ani v zázname z vrátnice PL (príl. č. 5; č.l. 123) o vstupe cudzích osôb do areálu PL nie je uvedená žiadna osoba, ktorá prišla menovaného v uvedenej dobe navštíviť alebo vybrať na priepustku z PL do Košíc. Napokon i samotná diagnóza menovaného spochybňuje, že závet mohol v uvedenej dobe napísať.

Podľa ust. (ďalej „“), dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa ust. , , dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov (1). Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona (2).

Podľa ust. , , v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom (1). Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci (2).

Podľa ust. , , ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa (1). Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva (2).

Podľa ust. , , ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa (1). Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti (2).

Podľa ust. , poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

Podľa ust. , v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

Podľa ust. , závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.

Podľa ust. , v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké.

Závet je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým robí poriadok o svojom majetku pre prípad smrti. Musí ísť o výslovný prejav vôle, ktorý nevzbudzuje pochybnosti, čo ním chcel poručiteľ prejaviť a musí k nemu dôjsť formou požadovanou zákonom. Závet musí poručiteľ urobiť osobne. Jeho zastúpenie, či už zákonným zástupcom alebo splnomocnencom, je pri tomto právnom úkone vylúčené. Pre všetky druhy závetov (alografný, holografný) je spoločné, že musia mať písomnú formu. Druhou podstatnou náležitosťou je, aby z neho bol zrejmý deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný; ak závet neobsahuje presný dátum podpísania, je neplatný. Za neplatný treba považovať i závet, v ktorom sa uvádza iný

než skutočný deň podpísania. Chýbajúci a nepresný dátum nemožno nahradiť iným dôkazom, súd je povinný prihliadať na tento nedostatok z úradnej povinnosti.

Alografný závet (nenapísaný vlastnou rukou poručiteľa), môže napísať ktokoľvek písacím strojom alebo inak mechanicky, alebo ho môže napísať i vlastnou rukou iná osoba. Závetca musí taký závet vlastnoručne podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať. Aj pre túto formu závetu sa vyžaduje, aby bol v ňom uvedený deň, mesiac a rok kedy bol podpísaný.

V danom prípade mal súd za preukázané, že poručiteľ, R. W. zomrel dňa XX.X.XXXX. Súd na základe oznámenia Matričného úradu MČ Košice - Západ zo dňa 25.1.2010 o úmrtí R. W., uznesením zo dňa 2.2.2010 začal konanie o dedičstve a vykonaním úkonom v dedičskom konaní poveril ako súdneho komisára, notára JUDr. Petra Varkalíka. Podľa potvrdenia o lustrácii poručiteľa v Notárskom centrálnom registri závetov bolo zistené, že poručiteľ nezanechal závet ani listinu o vydedení (uvedené vyplynulo z uznesenia okresného súdu Košice II, sp. zn. , ). Žalobkyňa predložila notárovi JUDr. Varhalíkovi ako testament listinu označenú ako „Nájomná zmluva chata a záhrada“ zo dňa 15.8.2009, ktorou poručiteľ prenechal nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/XXX., v kat. úz. Severné mesto do prenájmu N. X. od augusta 2009 na dobu neurčitú a v prípade jeho smrti ponechal túto nehnuteľnosť nájomkyni. Prílohou bola „Zmluva o prenájme“ uzatvorená medzi poručiteľom ako prenajímateľom a N. X. ako nájomcom, zo dňa 15.8.2009, kde v zmysle písm. D) je uvedené, že v prípade úmrtia prenajímateľa, tento trvá na ponechaní nehnuteľnosti nájomkyni. Listina (príloha) je podpísaná zmluvnými stranami a svedkami Q. T. a X. W..

Okresný súd uznesením sp. zn. , zo dňa 14.5.2012 odkázal N. X. na podanie žaloby o určenie platnosti závetu podanou na Okresný súd Košice II v lehote 30 dní odo dňa doručenia uznesenia a konanie o dedičstve prerušil do právoplatného rozhodnutia súdu, pretože podľa súdneho komisára uvedená listina označená ako testament poručiteľa nespĺňa náležitosti závetu určené zákonom. Z potvrdenia notára zo dňa 12.5.2010 vyplynulo, že notár, ako súdny komisár (č.l. 101), potvrdil, že z obsahu zápisnice o predbežnom vyšetrení dedičskej veci, spísanej na Notárskom úrade JUDr. Petra Varhalíka, je zistený okruh dedičov po poručiteľovi zo zákona v III. dedičskej skupine: P. W., rod. W. - sestra poručiteľa, (žalovaná v 2. rade), K. B., rod. D. - neter poručiteľa (žalovaná v 3. rade) a P. D., rod. D. - neter poručiteľa (žalovaná v 4. rade).

Ako vyplýva z uznesenia Okresného súdu Košice II, sp. zn. , , žalobkyňa predložila notárovi, ako súdnemu komisárovi ako testament listinu označenú „Nájomná zmluva chata a záhrada“ zo dňa 15.8.2009, ktorou jej mal poručiteľ prenechať vyššie uvedenú nehnuteľnosť do prenájmu na dobu neurčitú a v prípade jeho smrti ponechať do osobného vlastníctva, pričom táto listina nie je podpísaná svedkami tak, ako to vyžaduje zákon. Prílohou tejto listiny bola „Zmluva o prenájme“ predmetnej nehnuteľnosti, uzatvorená medzi poručiteľom ako prenajímateľom a žalobkyňou ako nájomníčkou. Príloha bola podpísaná prenajímateľom, nájomcom - žalobkyňou a dvoma svedkami. Pod písm. D) tejto zmluvy je uvedené, že „...V prípade úmrtia mojej osoby trvám na ponechaní nehnuteľností do osobného vlastníctva pre nájomcu a to p. X. N., nakoľko viem, že o túto nehnuteľnosť sa starať bude vhodne a bez problémov.“.

Súd posudzoval vyššie uvedené zmluvy z hľadiska splnenia všetkých náležitostí závetu určených zákonom a mal za to, že uvedené listiny je možné z hľadiska zákona považovať za prejav vôle poručiteľa i napriek tomu, že pozostávajú z viacerých, vzájomne nespojených listov, nakoľko prvá listina spísaná mechanickými prostriedkami, označená ako „Nájomná zmluva chata a záhrada“, na ktorej nie sú podpisy zákonom určených dvoch svedkov, odkazuje na prílohu, ktorou je „Zmluva o prenájme“, a v ktorej je uvedená vôľa poručiteľa v prípade jeho úmrtia, ponechať nehnuteľnosť nájomcovi, žalobkyni, na ktorej sú uvedení dvaja svedkovia, z ktorých jeden, X. W. vo svojej výpovedi uviedol, že poručiteľ výslovne uviedol, že je to jeho posledná vôľa. Druhý svedok na uvedenej listine podpísaný, Q. T., je podľa zisťovania súdu bezdomovec, jeho pobyt sa súdu po dôslednom šetrení nepodarilo zistiť, preto nebolo možné skutočnosti týkajúce sa predmetnej listiny jeho výpoveďou overiť.

Okrem náležitostí vyplývajúcich z ust. (v závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný), ust. pre platnosť závetu nenapísaného vlastnou rukou poručiteľa

(alografného závetu) vyžaduje, aby ho poručiteľ podpísal vlastnou rukou a aby pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, a aby ho podpísali aj svedkovia. Svedkovia nemusia poznať obsah závetu a nemusia byť prítomní pri samotnom spísaní závetu. Nemusia byť prítomní ani pri podpise závetu poručiteľom, ich prítomnosť, a to súčasnú, vyžaduje zákon iba pri výslovnom prejave poručiteľa, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, pričom v bezprostrednej nadväznosti na tento prejav poručiteľa musia listinu podpísať. Výslovný prejav poručiteľa o tom, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, môže byť urobený ústne, písomne, prípadne aj iným jednoznačným, nesporným a pochybnosti nevzbudzujúcim spôsobom. Pre platnosť závetu nie je nevyhnutné, aby bolo priamo v jeho texte uvedené, že poručiteľ pred oboma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Rozhodujúce je, či sa tak fakticky stalo. Práve svedkovia závetu sú povolaní, aby o tom podali svedectvo. Účelom prísnych zákonných požiadaviek na formálne a obsahové náležitosti závetu je naplnenie poslednej vôle poručiteľa a ochrana dedičov so zreteľom na skutočnosť, že účinky závetu nastávajú v čase, keď sa k nemu už poručiteľ nemôže vyjadriť. Ustanovenia , ktoré upravujú náležitosti závetu, používajú termín listina závetu, neriešia však otázku viacerých lisov tvoriacich túto listinu (rozsudok Najvyššieho súdu SR; ). Podľa názoru NS SR , ak listina závetu pozostáva z viacerých listov, ktoré nie sú pevne spojené, alebo nie sú vôbec spojené, právnym následkom tejto skutočnosti nie je bez ďalšieho neplatnosť, ale ani platnosť závetu. Záver o platnosti v takomto prípade vyžaduje splnenie podmienky, že tu nie sú pochybnosti o pravosti, pravdivosti, súvislosti a nadväznosti jednotlivých listov závetu.

Z dôvodu viacerých listín predloženej poslednej vôle poručiteľa, či nepodpísania jednej listiny dvoma svedkami, nemohol súd posúdiť predmetnú listinu ako závet ako neplatnú, a to ani z dôvodu, že posledná vôľa je písaná na viacerých listinách, z obsahu ktorých je možné, i bez svedeckej výpovede svedka p. Reblána, vyvodiť vôľu poručiteľa pre prípad smrti prenechať nehnuteľnosť žalobkyni. Súd však na základe dokazovania posudzoval uvedené listiny aj z hľadiska naplnenia ostatných zákonných náležitostí závetu, a to týkajúcich sa vlastnoručného podpisu poručiteľa na týchto listinách.

V konaní žalované v 2. až 4. rade namietali pravosť podpisu poručiteľa na Nájomnej zmluve chata a záhrada zo dňa 15.8.2009 a Zmluve o prenájme (ďalej „zmluvy“) z toho istého dňa z dôvodu, že v čase vzniku sporného podpisu bol poručiteľ hospitalizovaný v psychiatrickej liečebni v Plešivci. Z vyjadrenia riaditeľa liečebne vyplynulo, že poručiteľ bol skutočne v tomto období (od 28.5.2009 do 27.8.2005) v liečebni hospitalizovaný, nemal žiadne návštevy, okrem jednej, kedy ho navštívili kolegovia, po celý čas hospitalizácie mu neboli povolené vychádzky (a teda v čase vyhotovenia sporného podpisu na zmluvách sa v mieste ich podpisu (Košiciach) nemohol zdržiavať, a prepustený z liečebne bol v sprievode svojich kolegov. Na prvý pohľad je tiež zrejmé, že podpis poručiteľa na oboch zmluvách je úplne odlišný, ako je podpis poručiteľa na „Informovanom súhlase“ a „Vyhlásení o dobrovoľnom vstupe“ do PL Samuela Bluma v Plešivci zo dňa 28.5.2009 (č.l. 87). Zo správy riaditeľa liečebne tiež vyplynulo, že podpisy poručiteľa zodpovedajú závažnosti postihnutia jeho psychických funkcií, preto je viac ako spochybniteľné, že bol vtedy schopný podpísať listinu označenú ako závet (t.j. vyjadriť svoju vôľu vedome, vážne a slobodne). Tiež z výpovede svedkyne JUDr. H. H. vyplynulo, že v spornom období bol poručiteľ na mentálnej úrovni 12 ročného dieťaťa, že ak by mal povolené vychádzky a bol by v Košiciach, ozval by sa jej, že ho ani nechceli samého prepustiť z liečenia a že je ťažko uveriť, že v tom čase by mu boli povolené vychádzky. Z uvedeného súd vyvodil záver, že podpis poručiteľa na oboch zmluvách zo dňa 15.8.2009 nie je jeho podpisom, nakoľko mal objektívne preukázané, že poručiteľ bol v tom čase hospitalizovaný v PL v Plešivci a nemal v uvedený deň, a vlastne ani po celý čas hospitalizácie povolené vychádzky. Vzhľadom na uvedené súd žalobný návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietol, nakoľko žalobkyňa nepreukázala nesporne, že vyššie uvedené listiny podpísal poručiteľ a tým jej odkázal jemu patriaci majetok. Súd tiež poukazuje na to, že návrh na začatie konania podala žalobkyňa 14.6.2012 a ako žalovaného označila len Slovenskú republiku - Obvodný úrad Košice, pričom v čase podania žaloby musela už mať vedomosť o dedičoch po poručiteľovi, nakoľko „testament“ predkladala notárovi listom zo dňa 19.5.2010, pričom z potvrdenia Notárskeho úradu JUDr. Varhalíka zo dňa 12.5.2010 vyplýva, že v čase vydania potvrdenia už bol známy okruh dedičov po poručiteľovi v III. dedičskej skupine (a to žalovaných v 2. až 4. rade). Je preto možné sa domnievať, že žalobkyňa sa chcela vyhnúť konaniu s oprávnenými dedičmi po poručiteľovi práve z vyššie uvedených dôvodov.

Voči žalovanému v 1. rade súd zamietol žalobu i z dôvodu, že takto označený žalovaný nie je pasívne v konaní legitimovaný, nakoľko už notár, ako súdny komisár presne označil do úvahy prichádzajúcich

dedičov a žalobkyňa až v priebehu konania navrhla, aby títo dedičia (žalované v 2., 3. a 4. rade) vstúpili do konania na strane odporcu v 1. rade.

Pokiaľ ide o návrh žalobkyne vykonať v konaní dokazovanie znaleckým posudkom z odboru písmoznalectvo, tento dôkaz súd nepripustil, z už vyššie uvedených dôvodov, ktoré dostatočne preukázali, že predmetné listiny nemohol v danom čase podpísať poručiteľ a nejedná sa ani o jeho podpis ako aj z dôvodu hospodárnosti konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žalobný návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa , t.j. podľa zásady úspešnosti. V vzhľadom na to žalovaní si náhradu trov konania neuplatnili a ani im preukázateľne žiadne trovy nevznikli, súd im ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.