Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-17C/7/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, v právnej veci žalobkyne: I. D., nar. XX.X.XXXX, bytom v B., P. č. XX, zastúpená: JUDr. Jurajom Ferenčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krivá č. 23, proti žalovanému: HOGAZ, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Osloboditeľov č. 37, IČO: 36 679 127, zastúpený JUDr. Martinom Kožiakom, advokátom so sídlom v Košiciach, Murgašova č. 3, v konaní o náhradu škody na zdraví takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1.638 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 14.9.2010 do zaplatenia na účet vedený v Tatrabanke a.s., pobočka Košice, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania návrh zamieta.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania titulom trov právneho zastúpenia v sume 898,78 na účet právneho zástupcu žalobkyne vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 98 eur na účet Okresného súdu Košice II, č. účtu: SK35 8180 0000 0070 0014 2094.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.9.2010 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej 1.638 eur s 9,5% úrokom z omeškania od 8.9.2010 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Návrh odôvodnila tým, že dňa 4.6.2010 približne o 20.45 hod. sa žalobkyňa so synom a priateľmi vybrala do reštaurácie Zelený Dom v Košiciach - Barci. Vchod do reštaurácie je smerom dole po schodisku, ktoré z pravej strany, po ktorej schádzala žalobkyňa nie je vybavené zábradlím. Viditeľnosť vo večerných hodinách nebola na úrovni denného svetla a v okolí schodiska sa nenachádzalo žiadne označenie, že je čerstvo umyté, resp. mokré a podlaha na ňom šmykľavá. Žalobkyňa sa pri schádzaní po schodisku pošmykla, spadla a utrpela trimalleolárnu zlomeninu pravého členka s posunom úlomkov, ktorá bola liečená operačne. Nakoľko sa jej liečba skomplikovala, bola žalobkyňa niekoľkokrát hospitalizovaná na Klinike úrazovej chirurgie FN L. Pasteura v Košiciach. Poukázala na to, že v danom prípade ide o schodisko, ktoré je postavené v rozpore s niekoľkými právnymi predpismi SR (schodisko v reštaurácii nemá primerané zábradlie, nakoľko sa nachádza len na jednej strane) a mala za to, že v danom prípade nemala dôvod zbystriť svoju pozornosť pri vstupe na schodisko, nakoľko sa v okolí nenachádzal žiaden nápis, ani iná výstraha o tom, že schodisko je čerstvo umyté a klzké. Vzniknuté nebezpečenstvo bolo v tomto prípade možné odstrániť utretím schodiska do sucha bezprostredne po jeho umytí, alebo vykonať opatrenie formou umiestnenia varovného nápisu v blízkosti schodiska, čo však žalovaný urobil až následne, keď žalobkyňa utrpela úraz a čakala na privolanú zdravotnú pomoc.

Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu vyzvala žalovaného listom zo dňa 6.9.2010, doručeným mu 8.9.2010, aby v lehote piatich dní uhradil žalobkyni 1.638 eur titulom náhrady škody. Žalovaný do dnešného dňa neuhradil žiadne plnenie a nepokúsil sa ani o mimosúdny zmier.

Súd vydal dňa 16.11.2010 vo veci platobný rozkaz č. k. -15, proti ktorému podal žalovaný odpor. V odpore žalovaný uviedol, že žalobkyňou uplatnený nárok v celom rozsahu považuje za nedôvodný a nemajúci oporu v skutkovom a právnom stave, nakoľko navrhovateľka nepreukázala základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Žalobkyňa namieta, že škodu na jej zdraví spôsobil žalovaný, keďže na pravej strane schodiska smerom nadol do reštaurácie nie je namontované zábradlie a tak sa pri páde nemala o čo zachytiť a zabrániť tak pádu, čím žalovaný porušil ust. veta druhá vyhl. Slovenského úradu bezpečnosti práce č. , podľa ktorého voľné strany schodov a odpočívadiel musia byť vybavené zábradlím. K uvedenému tvrdeniu žalovaný uviedol, že Mesto Košice, ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad Rozhodnutím č. MK-07/201391/IV zo dňa 18.6.2007, právoplatným a vykonateľným dňa 21.6.2007, povolilo užívanie stavby - reštaurácie (spolu s jej vstupom), nakoľko stavba spĺňala a spĺňa všetky bezpečnostné predpoklady na jej užívanie a nebude ohrozovať verejný záujem najmä z hľadiska ochrany života a zdravia osôb. Relevantným záväzným podkladom pre vydanie kolaudačného rozhodnutia bol aj súhlas príslušného Inšpektorátu práce. Na schodisku smerom nadol do reštaurácie vždy bolo a je namontované záchytné držadlo, čo uvádza aj samotná žalobkyňa vo svojom návrhu. Poukázal na ust. veta tretia vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce č. , podľa ktorého každé schodišťové rameno musí maž záchytné držadlo aspoň na jednej strane. Schodisko do priestorov reštaurácie Zelený dom preukázateľne spĺňa a vždy spĺňalo všetky podmienky stanovené príslušnými technickými normami a slovenským právnym poriadkom, má jedno záchytné držadlo a je vybavené protišmykovou úpravou. Poukázal na to, že dňa 4.6.2010 bolo v priebehu celého dňa daždivé počasie, žalobkyňa prichádzala do reštaurácie vo večernom čase, pričom schodište bolo zamestnancami žalovaného pravidelne utierané a v čase príchodu žalobkyne bolo suché. Ak by však aj bolo čiastočne alebo úplne mokré, v dôsledku celodenného daždivého počasia žalobkyňa musela mať a aj by mala mať vedomosť, že schodište môže byť mokré a teda klzké a predmetnej skutočnosti bola povinná prispôsobiť aj svoje správanie sa na schodišti. Vzhľadom na uvedené navrhol žalovaný po vykonanom dokazovaní návrh žalobkyne ako nedôvodný zamietnuť.

Okresný súd Košice II rozsudkom sp. zm. - 84 zo dňa 9.11.2011 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 1.638 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 14.9.2010 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania návrh zamietol a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania a zaplatiť súdny poplatok za návrh.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. -106 zo dňa 15.5.2013 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia uviedol, že súd prvého stupňa postupoval nesprávne, ak nárok žalobkyne neposudzoval podľa ustanovení o všeobecnej zodpovednosti za vznik škody podľa ust. (ale podľa ust. ) a následne preto neskúmal splnenie predpokladov všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ust. . Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude, pri rešpektovaní právneho názoru odvolacieho súdu, pri posudzovaní uplatneného nároku žalobkyne na náhradu škody na zdraví sa zaoberať splnením predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti ako aj (vzhľadom na obranu žalovaného v konaní) tvrdeniami žalovaného o zbavení sa tejto zodpovednosti a až na základe dôsledného hodnotenia za tým účelom vykonaných dôkazov sa vysporiadať so všetkými skutočnosťami rozhodujúcimi pre právne posúdenie veci a potom vo veci opätovne rozhodnúť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Dňa 4.6.2010 sa žalobkyňa pri schádzaní po schodoch do reštaurácie Zelený dom, prevádzkovateľom ktorej je žalovaný pošmykla a utrpela úraz - trimalleolárnu zlomeninu vpravo s posunom úlomkov, ktorá bola liečená operačne. V dôsledku úrazu bola žalobkyňa hospitalizovaná na Klinike úrazovej chirurgie FN L. Pasteura v Košiciach od 4.6.2010 do 7.6.2010 a od 16.6.2010 do 24.6.2010. Uvedené vyplynulo z lekárskeho posudku vypracovaného MUDr. T. U., traumatológom KÚCH zo dňa 20.8.2010. Uvedeným posudkom bolo zároveň stanovené bodové hodnotenie bolestného na 110 bodov.

Listom zo dňa 6.9.2010 doručeným žalovanému dňa 8.9.2010 vyzvala žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného, aby v lehote do piatich dní od doručenia výzvy uhradil žalobkyni sumu 1.638 eur.

Listom zo dňa 31.5.2007 adresovaným Mestu Košice, pracovisko Košice - Juh, Č: IKO-29-33-2.2/S- C22-07, Č. j.: 1204/2007-P, vydal Inšpektorát práce záväzné stanovisko ku kolaudovanej stavbe, v ktorom súhlasil s vydaním kolaudačného rozhodnutia na užívanie stavy.

Rozhodnutím Mesta Košice, pracovisko Košice - Juh, vecne a miestne príslušný stavebný úrad, zo dňa 18.6.2007, právoplatným a vykonateľným dňa 21.6.2007, č. MK-07/201391/IV/ stavebný úrad povolil stavebníkom užívanie stavby: Prestavba domu na pozemku parc. č. 319/2 v kat. úz. Barca na ul. Osloboditeľov č. 37 v Košiciach a povolil zmenu stavby podľa ust. § 68 stavebného zákona. Stavebný úrad v rozhodnutí konštatoval, že užívaním stavby nebude ohrozený život a zdravie osôb ani životné prostredie.

Zo správy Slovenského hydrometeorologického ústavu, reg. stredisko Košice zo dňa 28.6.2011 súd zistil, že dňa 4.6.2010 okolo 20.00 až 21.00 hod. LSEČ bolo v lokalite Košice - Barca takmer zamračené, po daždi, ktorý sa vyskytoval do 19.05 hod.. Bolo bezvetrie. Teplota vzduchu sa pohybovala okolo 14,0 °C, vlhkosť vzduchu bola 99%. Povrch pôdy bol rozmočený. Prízemná vodorovná dohľadnosť dosahovala 1,5 km, čo je označované ako dymno, od 21.15 do 24.00 hod. sa vyskytovala hmla s dohľadnosťou 500m. Iné astronomické javy pozorované neboli. Západ slnka pripadol v tento deň na 20.29 hod., pričom občiansky súmrak trval do 20.52 hod.. Úhrn zrážok dňa 4.6.2010 na stanici Košice - letisko dosiahol 9,7 mm.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že úraz sa jej stal v piatok večer, keď išla so synom z tréningu. Keďže v ten večer nemala navarenú večeru rozhodli sa ísť, spolu s ďalšími známymi do reštauračného zariadenia Zelený dom v Barci. Ona so svojou kamarátkou prišla skôr a rozhodli sa, že pôjdu dole do reštaurácie, nakoľko pršalo, bolo daždivé a chladné počasie. Bolo asi 20.45 hod.. Schody, po ktorých schádzali dole boli pod strechou. Schádzali po pravej strane schodiska, pretože z reštaurácie zároveň vychádzali iní ľudia. Žalobkyňa šla prvá, kamarátka vedľa nej. Keď stúpila na schody šmykla sa a spadla, schody boli mokré. Keď bola na zemi snažila sa postaviť na nohy, keď však videla ako vyzerá jej noha, ďalej sa o to nepokúšala a jej známi zavolali sanitku. Z reštaurácie vyšla čašníčka aj kuchár, dali jej podsedák, na ktorý si sadla, aby neprechladla. Medzitým, keď sedela na schodoch zamestnanci utierali schody. Neskôr prišla aj nejaká pani, zrejme prevádzkarka, pýtala sa, či nechce vodu, bola však v takom šoku, že nič nechcela. Následne ju sanitka odviezla do nemocnice, kde jej 3-krát naprávali nohu, na štvrtý krát ju operovali. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v tom čase boli v letnej záhrade stoly a stoličky, nikto tam však nesedel a či tam chodili čašníci nevidela. Schodište nebolo označené upozornením „Pozor šmýka sa“, predmetné schodište je z dlažby a záchytné držadlo je len na ľavej strane smerom dole, na pravej strane je len múr, ktorý však nezačína od prvého schodu, ktorý je na úrovni zeme.

Svedok A. C. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že je priateľom žalobkyne a bol svedkom predmetnej udalosti. Dňa 4.6.2010 išli do reštaurácie Zelený dom spolu so žalobkyňou, jej synom a dvomi známymi na večeru. V prvom aute šla žalobkyňa s p. T. C., za nimi v aute šiel on, syn žalobkyne a p. T. U.. Keď prišli pred reštauráciu, po ľavej strane z nej vychádzali nejakí hostia, preto sa oni stiahli na pravú stranu. Schody v tom čase boli mokré, žalobkyňa sa pošmykla a keďže tam nebolo zábradlie jej kamarátka, T. C. sa snažila ju zadržať, čo sa jej ale nepodarilo, žalobkyňa spadla a zlomila sa členok, v tej chvíli stál pár centimetrov za žalobkyňou. V čase pádu žalobkyne schodište nebolo zabezpečené proti pádu a nebolo označené upozornením „Pozor šmýka sa“, v súčasnosti takého upozornenie pri schodišti je. Zábradlie (záchytné držadlo) sa nachádza len na stene vľavo z pohľadu zhora. Z reštaurácie následne vyšiel kuchár a obsluha, on medzitým volal záchranku. Obsluha reštaurácie sa spýtala, čo sa stalo a medzitým začali utierať schody. Keď prišla po niekoľkých minútach záchranka zafixovali žalobkyni nohu a následne šli do nemocnice. V tom čase boli povodne, pršalo, či však pršalo aj v okamihu, keď vchádzali do reštaurácie si nespomínal.

Svedkyňa T. C. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že v uvedený deň, keď došlo k úrazu, šli na večeru do reštaurácie Zelený dom v Barci. Bolo to vo večerných hodinách, vystúpili z auta, chceli vojsť do reštaurácie, kedy sa žalobkyňa na začiatku schodiska šmykla a spadla, na ktorom schode to bolo si

nespomínala. Svedkyňa bola v čase pádu vedľa žalobkyne. Do reštaurácie vchádzali po pravej strane, na ktorej nebolo záchytné držadlo. Záchytné držadlo umiestnené na ľavej strane nepoužili, pretože im v tom bránili z reštaurácie vychádzajúci hostia. Keď vchádzali do reštaurácie schody boli mokré, v ten deň pršalo, nepredpokladali však, že schody budú mokré, keďže schodište je celé zastrešené. Či pršalo aj v čase ich príchodu si nespomínala. Uviedla, že po páde žalobkyne si spočiatku mysleli, že si udrela chrbát, neskôr si všimli, že nohu má vyššie a má vykrivený členok, nevedela sa ani postaviť, ani pohnúť nohou. Po páde žalobkyne vyšla z reštaurácie čašníčka, kuchár, neskôr prišli majitelia, na príkaz ktorých zamestnanci začali utierať schody a oni čakali na príchod sanitky. Po príchode sanitky naložili žalobkyňu na nosítka, keďže nevedela vstať. Skutočnosť, že schody sú mokré, si uvedomili, keď sa žalobkyňa šmykla a spadla. Schodisko nebolo označené upozornením, že je mokré, prípadne sa šmýka a neboli na ňom ani protišmykové zábrany.

Svedkyňa T. U. vo svojej výpovedi uviedla, že v čase keď došlo k úrazu žalobkyne sa boli najesť v reštaurácii. Žalobkyňa šla s p. C. prvá, ona prišla až neskôr, a videla žalobkyňu až keď už sedela na schodoch. Ako sa to udialo nevidela. Uviedla, že v ten deň určite pršalo, či pršalo aj v daný moment, si nespomínala. Schody boli mokré, to si však uvedomila, až keď bola žalobkyňa na zemi, pretože skutočnosť, že schody môžu byť mokré neriešila, nakoľko schodište bolo zastrešené a nebolo napísané upozornenie, že schody sú mokré. Svedkyňa ďalej uviedla, že po ľavej strane (smerom dole) je na schodišti madlo, po pravej strane nie. Keď prišla k žalobkyni, myslela si, že táto si udrela len chrbát, keď však videla jej nohu, stačilo jej to. Na to vyšla čašníčka, pýtala sa žalobkyne či si neprosí vodu alebo niečo iné. Zamestnanci žalovaného prišli utierať schody, vraveli, že ich to mrzí, schody stále utierajú, nie je však možné udržať ich suché. Spolu potom čakali na príchod sanitky.

Svedkyňa L. N. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že u žalovaného je zamestnaná ako čašníčka v reštaurácii Casa Verde. Na udalosť zo 4.6. si spomína, ako však žalobkyňa spadla nevidela, pretože z reštaurácie vyšla až po tom, keď sa známa žalobkyne prišla opýtať, na akej adrese sa nachádza reštaurácia a videla žalobkyňu sedieť na schodoch. Chvíľu stála pri žalobkyni, pýtala sa jej či nechce vodu, či jej nie je zle. Následne vošla dnu a uvedenú skutočnosť oznámila majiteľovi, ktorý spolu s manželkou vyšiel z reštaurácie, svedkyňa však po pár minútach išla opäť dnu, nakoľko bola v reštaurácii sama. Uviedla, že v ten deň pršalo, či pršalo aj v čase úrazu si nespomínala, schody však neboli mokré od dažďa, boli suché a osvetlené. Schodište je vysoké približne 1,5 metra a z miesta, kde ona stála videla všetky schody (čelá schodov), zhora však všetky schody nie je vidieť, po ľavej strane, pri schádzaní smerom dole je držadlo. Svedkyňa ďalej uviedla, že v tom čase bola otvorená aj letná záhrada, pri jednom stole boli hostia a keďže v ten deň bola v reštaurácii sama, obsluhovala aj v reštaurácii aj von, v letnej záhrade, chodila po schodoch, kde spadla žalobkyňa. Mala za to, že schody boli bezpečné a bezpečné sa jej zdajú aj teraz. Keďže v ten deň pršalo, schody zmývali, pretože boli trochu mokré, kedy naposledy z hľadiska času príchodu žalobkyne boli schody zmývané si nespomínala, avšak po odchode žalobkyne a po skončení zmeny ich nezmývala. Schodište však bolo v tom čase označené nápisom „pozor, šmýka sa“, a to hneď pri vchode na drevenom altánku na letnej terase.

Svedok L. W. vo svojej výpovedi uviedol, že u žalovaného je zamestnaný ako kuchár. Na uvedenú udalosť si spomínal, v tom čase si bol v bare načapovať kofolu a videl žalobkyňu sedieť asi na 4. schode zdola, ako však žalobkyňa spadla nevidel. Žalobkyňa mu na otázku, čo sa jej stalo povedala, že sa pošmykla. V ten deň doobedu pršalo, večer už nie, schody boli v tom čase suché, bolo ešte vidno, bolo vidieť aj schodisko, svietilo sa tam. Kolegyňa dala žalobkyni podložku zo stoličky, aby si na ňu sadla a ponúkla jej vodu. Uviedol, že v tom čase nepršalo, čo videl z cez okno kuchyne, bol aj v bare, z ktorého je vidieť na schodisko. Pri žalobkyni v tom čase boli jej známi, niekto sa pýtal na adresu reštaurácie, aby mohli zavolať záchrannú službu, na to vyšiel majiteľ a jeho manželka, ktorá chcela žalobkyni nohu zafixovať, to sa však nedalo. Po celý ten čas bol dole. Uviedol, že schodisko je od prvého po posledný schod asi 2 metre vysoké, smerom dole po ľavej strane je schodište zabezpečené zábradlím, na pravej strane zábradlie nie je. Keďže reštaurácia sa otvára až o 11-tej, ráno sa schody umyjú, keď napríklad prší schody sa utierajú. Schodište bolo označené nápisom „pozor, šmýka sa“ v obale na drevenom tráme prístrešku letnej záhrady, ktorý nápis je vidieť, keď sa vchádza do reštaurácie a prvý a posledný schod bol označený žltočiernou páskou.

Konateľ žalovaného U. Y. svojej výpovedi uviedol, že nárok žalobkyne neuznáva, reštaurácia funguje 5 rokov, nikdy sa tam nič podobné nestalo. Podľa jeho názoru žalobkyňa musela zle stúpiť, pretože ak by sa pošmykla spadla by na zadok prípadne na chrbticu. To, ako sa stal žalobkyni úraz on nevidel, videl

žalobkyňu už len sedieť na schodoch. Mal za to, žalobkyňa sa nemohla šmyknúť na prvom až treťom schode, nakoľko po páde ju videl sedieť na štvrtom schode zdola. Keďže bývajú nad reštauráciou, zavolal manželku, ktorá je zdravotnou sestrou, aby sa pozrela čo sa stalo. Následne prišla záchranka. V tom čase bolo po daždi, bola tma, stalo sa to večer. Nakoľko je to otvorené schodište, čašníčkam stále hovorí, aby schody utierali. Na schodoch v tom čase bolo vedro s mopom, schody boli teda utreté, chodník bol ale mokrý. Na schodoch je originálna schodisková vonkajšia dlažba, konce schodov sú vrúbkované, protišmykové. Na terase, približne 30 až 50 cm od schodiska bolo oznámenie „pozor šmýka sa“, na liste A4 v euroobale, ktoré upozornenie bolo pred úrazom žalobkyne na drevenom tráme, v súčasnosti je na stene, pripevnené špendlíkom. Zábradlie je len po ľavej strane schodišťa (smerom dole), na pravú stranu je problém ho uchytiť, nakoľko sú tam stĺpy. Schodisko je vysoké asi 1,40 až 1,50 m.

Právny zástupca žalovaného uviedol, že z výpovede svedkyne, p. N. vyplynulo, že v uvedený deň bola otvorená letná záhrada, kde chodila obsluhovať, chodila po schodoch, nie je teda pravdou, že nevidela v akom stave sú schody. Poukázal na správu hydrometeorologického ústavu, z ktorého vyplynulo, že v ten deň pršalo do 19.00 hod., pričom žalobkyňa prišla do reštaurácie až o 20.45 hod.. Akonáhle prestalo pršať, schody museli byť utreté. Mal za to, že je potrebné v danom prípade zohľadniť i mieru zavinenia na strane žalobkyne, ktorá si za úraz zodpovedá tým, že nepočkala kým vyjdú iní návštevníci a nepoužila zábradlie, v čase úrazu bolo šero a žalobkyňa nedostatočne prispôsobila svoje správanie pri schádzaní po schodoch. Pokiaľ ide o voľné schody trval na tom, že zábradlie má byť len jedno. Po ľavej strane z pohľadu zdola sa nejedná o voľnú stranu je tam múr, ktorý ohraničuje schodisko od druhého schodu, prvý schod je ohraničený stĺpom.

Právny zástupca žalobkyne poukázal na to, že svedkyňa p. N. uviedla, že úplne do sucha sa schody vyzmývať nedajú. Uviedol, že pri 99% vlhkosti nie je ani pravdepodobné, že by schody vyschli. Na uvedenom schodisku je voľná strana a táto voľná strana schodov musí mať zábradlie, čo vyplýva aj z ust. § 17 ods. 2 vyhlášky č. 59/1982 Slovenského úradu bezpečnosti práce. Voľná strana schodov je len z časti ohraničená múrom, na horných schodoch však zábradlie nie je. Schodisko je neprimerané stavbe, a aj keď žalovaný tvrdí, že je tam zábradlie, nie je možné sa ho chytiť, nakoľko je z vonkajšej strany vzdialené neprimerane k schodisku. Mal za to, že žalovaný je objektívne zodpovedný za vzniknutú škodu u navrhovateľky. Poukázal na to, že žalobkyňa spolu so známymi vystúpila z auta vedľa reštaurácie a prichádzali do reštaurácie zboku, pričom oznam „pozor šmýka sa“ (umiestnený na drevenom tráme altánku čelne k schodom) nebolo dobre vidieť.

Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 18.11.2013 uviedol, že na daný prípad sa vzťahuje i zákon o pozemných komunikáciách, nakoľko i keď je prevádzka žalovaného zatvorená, návštevník sa o tom dozvie, až keď zíde dole po schodoch, priestor je neohraničený a môže naň vstúpiť ktokoľvek a poukázal na ust. § 9 ods. 2 cit. zákona, ktorý sa odvoláva aj na VZN Mesta Košice č. 78 o čistote a verejnom poriadku, ktorého ustanovenia sú záväzné pre všetky právnické a fyzické osoby zdržiavajúce sa na území mesta a ktorý v ust. § 4 ods. 6 uvádza, že vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností sú povinní zabezpečovať čistotu verejných priestranstiev priľahlých k ich nehnuteľnosti. V zmysle ust. § 9a ods. 3 zák. o pozemných komunikáciách sú vytvorené podmienky pre objektívnu zodpovednosť, pretože správcovia miestnych komunikácií zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priechdoch pre chodcov, na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez mestá a obce, okrem prípadu, že preukáže, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Uviedol, že nebolo v danom príde preukázané, že schodisko bolo v čase úrazu žalobkyne utreté, ani to, že bol umiestnený nápis, upozornenie, že na schodisku sa šmýka. Nápis nie je a ani nebol umiestnený tak, ako uvádza žalovaný a jeho svedkovia. Schodisko je po pravej strane otvorené a už na prvom schode nie je za čo sa zachytiť. Mal za to, že výpovede zamestnancov žalovaného sú z dôvodu ich ekonomickej závislosti na ňom, neobjektívne. Poukázal tiež na výpoveď svedkyne p. N., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že sa nespomína, kedy boli schody utreté v súvislosti s časom príchodu žalobkyne.

Právny zástupca žalovaného na tomto pojednávaní uviedol, že i napriek tomu, že žalobca má za to, že vlastník pozemku, nehnuteľnosti je povinný odstraňovať závady schodnosti, žalovaný tak urobil a závady boli v tento nadpriemerne daždivý deň priebežne odstraňované. Žalovaný neporušil žiadnu technickú normu ani iný právny predpis, schodisko malo držadlo v súlade s technickými normami, bolo skolaudované, bolo vybavené protišmykovou dlažbou, osvetlením a žltočiernou páskou a viditeľným

označením, že sa na schodisku šmýka. Mal za to, že žalovaný si splnil všetky povinnosti, preto absencia porušenia právnej povinnosti zakladá nedôvodnosť žaloby. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 30.12.2013 žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že žalovaný neporušil žiaden právny predpis ani žiadnu technickú, bezpečnostnú alebo inú normu. Schodisko do priestoru Reštaurácie Zelený dom preukázateľne malo a má riadne namontované a plne funkčné záchytné držadlo a je vybavené protišmykovou úpravou, nemá voľné strany schodov, keďže je z oboch strán ohraničené plnými múrmi. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na ust. (stavebný zákon), žalovaný zdôrazňuje, že mesto Košice, ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad Rozhodnutím č. MK-07/201391/IV zo dňa 18.6.2007 povolilo užívanie stavby

- reštaurácie, nakoľko stavba spĺňala a spĺňa všetky bezpečnostné predpoklady na jej užívanie a stavba nebude ohrozovať verejný záujem najmä z hľadiska ochrany života a zdravia osôb. Záväzným podkladom pre vydanie kolaudačného rozhodnutia bol aj súhlas príslušného Inšpektorátu práce Košice. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na Prílohu č. 1 bod 9.1 nariadenia vlády SR č. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko žalovaný zdôraznil, že schody nemajú žiadne hrboly, diery, šikmé plochy, boli a sú vybavené protišmykovou úpravou a boli a sú v daždivé dni pravidelne utierané a zdôraznil, že žalobkyňa nevystupuje ako zamestnanec žalovaného a predmetom konania nie je pracovný úraz. V súvislosti s ust. konštatoval, že toto zákonné ustanovenie sa vzťahuje na všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov, teda aj na žalobkyňu. Žalobkyňa tým, že nepoužila riadne namontované a skolaudované zábradlie, že neprispôsobila svoje správanie poveternostným podmienkam a večernému času, vôbec neprispôsobila svoje správanie tak, aby nedošlo ku škode na jej zdraví. Je teda zrejmé, že samotná žalobkyňa sama porušila generálnu prevenčnú povinnosť a preto žalovaný za škodu, ktorá jej na zdraví vznikla zodpovedať nemôže. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na ust. o pozemných komunikáciách mal za to, že v prípade akéhokoľvek schodiska nie je možné uvažovať ako o ceste, miestnej či účelovej komunikácii, resp. chodníku. Schodisko do prevádzkarne žalovaného sa nachádza na súkromnom pozemku, neslúži na verejný účel, nie je verejným priestranstvom, prístup ku schodisku z hlavnej cesty je možný len cez chodník vo vlastníctve obce a súkromný pozemok. Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Košice upravuje udržiavanie čistoty verejných priestranstiev, pričom prípadná vlhkosť vplyvom dažďa nie je znečistením verejného priestranstva.

Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu v záverečnom stanovisku uviedla, že predmetné schodisko môže byť považované za „chodník priľahlý k nehnuteľnosti“ tak, ako to uvádza VZM Mesta Košice. Právna kvalifikácia nároku žalobkyne je nezmenená, uplatňuje si náhradu škody na zdraví titulom porušenia ust. , resp. podľa ust. 420a , pričom v danom prípade došlo aj k porušeniu konkrétnych právnych povinností, ktoré tiež zakladajú nárok na náhradu podľa ust. bez ohľadu na to, koľko právnych predpisov porušil žalovaný, resp. na koľko právnych predpisov sa žalobkyňa odvoláva. Skutkový stav je nemenný, schodisko bolo v čase úrazu mokré a neoznačené. Žalobkyňa môže a naďalej trvá na tom, že ide o objektívnu zodpovednosť - o škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, pri ktorej však došlo aj k porušeniu konkrétnych právnych povinností uvedených žalobkyňou. Mala za to, že prevádzkovanie reštaurácie je považované za prevádzkovú činnosť v zmysel ust. , nakoľko takáto prevádzka je činnosťou, ktorá priamo súvisí s predmetom činnosti podnikania žalovaného - pohostinská činnosť, ktorú realizuje podľa výpisu z Obchodného registra od 28.9.2006, túto vykonáva vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, č. k. , ktorú vec posudzoval aj Ústavný súd SR (uznesenie sp. zn. -12 zo dňa 1.3.2012). Príčinou vzniku škody na zdraví u žalobkyne bolo prevádzkovanie reštaurácie, do ktorej sa žalobkyňa spolu so známymi išla v čase jej prevádzkových hodín najesť.

Podľa ust. (ďalej ), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ust. , škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa ust. , zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa ust. , každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa ust. , pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Vykonaným dokazovaním a pri rešpektovaní právneho názoru súdu vyššieho stupňa súd posúdil, že sa je daná zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú žalobkyni s poukazom na ust. .

Z vykonaného dokazovania bolo nepochybné a nebolo to medzi účastníkmi konania ani sporné, že dňa 4.6.2010 žalobkyňa utrpela úraz pošmyknutím sa na schodoch pri schádzaní do reštauračného zariadenia, prevádzkovateľom ktorého je žalovaný. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že k pošmyknutiu sa a následnému pádu došlo v dôsledku toho, že schody, po ktorých schádzala do reštaurácie boli mokré, keďže v ten deň pršalo a nemala sa čoho pri páde zachytiť, pretože po pravej strane schodiska nie je zábradlie (záchytné držadlo). Obrana žalovaného spočívala v tom, že žalovaný sa zbavil zodpovednosti za škodu, nakoľko preukázal, že schodisko preukázateľne vždy spĺňalo a spĺňa všetky podmienky a náležitosti stanovené príslušnými technickými normami a slovenským právnym poriadkom, má jedno záchytné držadlo a je vybavené protišmykovou úpravou, že 4.6.2010 bolo v priebehu celého dňa daždivé počasie, a tvrdil, že schodište bolo pravidelne priebežne zamestnancami utierané a v okamihu príchodu žalobkyne bolo suché. Tvrdil, že v danom prípade musela mať žalobkyňa a aj mala vedomosť, že schodište v dôsledku celodenného dažďa môže byť mokré a teda klzké a tejto skutočnosti bola povinná prispôsobiť aj svoje správanie sa na schodišti.

Žalovaný mal za to, že ak žalobkyňa utrpela úraz tak, ako ho opisuje, spôsobila si ho vlastnou neopatrnosťou. Žalobkyňa, vzhľadom na skutočnosť, že v uvedený deň počas celého dňa pršalo, mala predpokladať, že schodisko vedúce do reštaurácie môže byť mokré a tomu prispôsobiť svoje správanie a bolo teda jej povinnosťou venovať vlastnej bezpečnosti takú pozornosť, aby úrazu predišla.

Žalobkyňa sa v konaní domáhala zaplatenia sumy 1.638 eur titulom náhrady škody na zdraví. Okresný súd Košice II predchádzajúcim rozsudkom posúdil zodpovednosť žalovaného podľa ust. ako vzťah vyplývajúci z nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkovou činnosťou odporcu, keďže mal za to, že za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou zodpovedá prevádzkovateľ tejto činnosti bez ohľadu na zavinenie, ak je škoda v príčinnej súvislosti s prevádzkovou činnosťou, ide teda o objektívnu zodpovednosť. Na odvolanie žalovaného, Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu, že súd prvého stupňa postupoval nesprávne, ak nárok žalobkyne neposudzoval podľa ustanovení o všeobecnej zodpovednosti za vznik škody podľa ust. .

Ustanovenie je legislatívnym vyjadrením princípu generálnej prevencie, ktorý každému subjektu súkromného práva ukladá povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, prírode a životnom prostredí. Cit. ustanovenie vyjadruje povinnosť nielen dodržiavať to, čo ustanovuje zákon alebo zmluva, ale aj konať tak, aby nedochádzalo ku škodám, t. j. povinnosť každého počínať si tak, aby inému nebola spôsobená škoda. Ak si niekto nepočína v súlade s takto všeobecne stanovenou právnou povinnosťou, chová sa protiprávne a postihuje ho za to, pri splnení ďalších predpokladov, občianskoprávna zodpovednosť za škodu ( ). Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaný zodpovedá za porušenie povinnosti starať sa o údržbu schodiska vedúceho do reštauračného zariadenia tak, že schody budú schodné, napr. použitím vhodných protišmykových rohoží, pravidelným, častým utieraním schodov, aby tým predišiel možným škodám napr. na zdraví následkom pádu, ako sa to stalo v prípade žalobkyne. Skutočnosť, že v uvedený deň bolo daždivé počasie a schodisko bolo mokré potvrdila nielen žalobkyňa, ale tiež vypočutí svedkovia, ktorí po páde žalobkyni pomáhali a privolali záchrannú službu. Zjavne teda nebolo udržiavané natoľko, aby nedošlo k pádu, preto žalovaný porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle ust. a tým založil svoju zodpovednosť za škodu podľa ust. . Pokiaľ ide o počasie v dobe, kedy došlo k úrazu, súd si zabezpečil objektívne informácie o meteorologických údajoch, ktoré potvrdzujú, že poveternostné podmienky umožňovali, aby schody (aj vzhľadom na ich zastrešenie) boli v čase príchodu žalobkyne do reštaurácie mokré. Žalobkyňa tak podľa názoru súdu preukázala porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného, spočívajúcej v porušení všeobecnej prevenčnej povinnosti.

Vykonaným dokazovaním tak mal súd preukázané, že sa jedná o zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú žalobkyni, keďže bolo preukázané že žalovaný ako vlastník reštauračného zariadenia si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a to udržiavať schodisko vedúce do priestorov reštaurácie v takom stave, aby nedošlo ku škode. I napriek tvrdeniu žalovaného, že v deň, keď došlo k úrazu žalobkyne, bol nadpriemerne daždivý deň, zamestnanci ale utierali schody a v čase príchodu žalobkyne boli schody suché, mal za to, že žalovaný v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol, pretože v konaní bolo preukázané, predovšetkým správou SHMÚ, že v uvedený deň pršalo do 19.05 hod. a bola 99% vlhkosť vzduchu. Z výpovede žalobkyne a svedkov p. C., p. U. a p. C. vyplynulo, že v čase úrazu boli schody reštaurácie mokré, naopak konateľ žalovaného i zamestnanci žalovaného vo svojich svedeckých výpovediach uvádzali, že schody mokré neboli, resp. po tom ako začalo pršať zamestnanci (čašníčka) schody zmývali, resp. utierali. Z výtlačku fotografie (zo soc. siete Facebook) predloženej právnym zástupcom žalobkyne (čl. 66 a nasl.) je zrejmé, že schody vedúce do reštaurácie sú síce zastrešené, avšak len od prvého schodu, preto pri daždi nie je pred ním chránené celé schodište. V konaní však nebolo preukázané, že zamestnanci schody pravidelne priebežne utierali, nakoľko svedkyňa p. N. uviedla len, že „schody sme zmývali, nakoľko začalo pršať a boli trochu mokré“, pričom v ten deň pršalo do 19.05 hod. a kedy tak urobila z hľadiska času príchodu žalobkyne si nespomínala. Súd sa nestotožnil s tvrdením právneho zástupcu žalovaného, že žalobkyňa porušila svoju prevenčnú povinnosť, keď si nepočínala dostatočne obozretne, nepočkala, kým vyjdú hostia z reštaurácie a nepoužila zábradlie po ľavej strane. Je dôvodné sa domnievať, že každý človek prispôsobuje svoje správanie tomu a počína si tak, aby nedošlo u neho k poškodeniu zdravia. Nemožno pričítať na ťarchu žalobkyne len to, že nepredpokladala, že schodisko môže byť mokré, keď toto bolo zastrešené ani to, že schádzala po schodoch po pravej strane, čo je zvyklosťou, pričom tiež nie je vylúčené, že ak by aj použila záchytné držadlo, k úrazu by nedošlo. Vzhľadom na vyššie uvedené a v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami mal súd za to, že nárok žalobkyne je dôvodný.

Na základe uvedeného súd má za to, že základ nároku žalobkyne je daný a žalovaný je zodpovedný za škodu na zdraví žalobkyne, ktorá jej vznikla pádom na schodoch v priestoroch reštaurácie žalovaného.

Pri posudzovaní výšky náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal súd zo o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.

Podľa § 2 ods. 1, cit. zákona, bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.

Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

Podľa ust. § 5 ods. 1, 2 cit. zákona, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

Štatistickým úradom SR bola zistená priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR vo výške 744,50 eur.

Súd teda priznal žalobkyni bolestné vo výške podľa znaleckého posudku, ktorým bolo bolestné ohodnotené v počte bodov 110 a to vo výške 1.638 eur (2% zo sumy 744,50 eur = 14,89 x 202 bodov).

Podľa ust. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania stanovuje osobitný predpis, ktorým je

a v zmysle jeho ustanovenia výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalobkyňa si v tomto konaní uplatnila nárok na úroky z omeškania vo výške 9,5% ročne z dlžnej sumy od 8.9.2010 do zaplatenia.

Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobkyňa listom zo dňa 6.9.2010 vyzvala žalovaného na zaplatenie (čl. 5) žalovanej sumy v lehote do 5 dní od doručenia výzvy. Výzva bola žalovanému doručená dňa 8.9.2010. Keďže žalovaný neplnil, nasledujúcim dňom po uplynutí lehoty danej mu na plnenie, t. j. 14.9.2010 sa dostal do omeškania, teda nie 8.9.2010, keď mu bola výzva doručená. Podľa zistenia súdu, ku dňu 14.9.2010, bola úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 1%, po zvýšení o 8 percentuálnych bodov výška úrokov z omeškania podľa ust. Nariadenia vlády SR č. je 9%. Súd nárok žalobkyne v časti úrokov z omeškania považoval za dôvodný v časti zákonom stanovenej výšky a preto priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške 9% od 14.9.2010 a v prevyšujúcej časti návrh pokiaľ ide o úrok z omeškania zamietol.

O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania, rozhodol súd podľa ust. , v zmysle ktorého, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Pri rozhodovaní vychádzal súd z priznanej sumy a podľa položky 1a sadzobníka súdnych poplatkov zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť sumu 98 eur.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 Os.p., v zmysle ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd priznal úspešnej odporkyni náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia a to podľa v spojení s , vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „“) v sume 502,60 eur za 11 úkonov právnej služby á 71,37 (prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 26.8.2010, podanie návrhu 21.9.2010, vyjadrenie k odporu zo dňa 22.12.2010, účasť na pojednávaní dňa 13.6.2011, dňa 5.9.2011, dňa 9.11.2011, dňa 18.11.2013 a dňa 5.5.2014, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 12.1.2012, písomné stanovisko zo dňa 18.11.2013 a záverečné stanovisko zo dňa 5.5.2014), za 1 úkon právnej služby á 23,79 eur (porada s klientom dňa 7.9.2011) + 3 x režijný paušál á 7,21 eur, 4 x režijný paušál á 7,41 eur, 1 x režijný paušál á 7,63 eur, 2 x režijný paušál á 7,81 a 2 x režijný paušál á 8,04 eur.

Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobkyne trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby á 35,69 eur (podanie na súd zo dňa 4.10.2010 označené ako Žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov, nakoľko nešlo o podanie vo veci samej). Pokiaľ ide o právnym zástupcom vyčíslené trovy konania za úkony označené ako porada s klientom, súd nepriznal právnemu zástupcovi trovy za tieto úkony v celkovej výške 95,16 eur - (porada s klientom dňa 2.9.2011 od 9.30 hod. do 10.50 hod. a dňa 7.9.2011 od 15.30 hod. do 16.55 hod., ale len za jednu hodinu dňa 7.9.2011, kedy predmetom porady bolo oboznámenie žalobkyne s doterajším priebehom súdneho konania a dohoda o tom, že žalobkyňa zaobstará fotografie z miesta úrazu, nakoľko tieto trovy považoval súd za neúčelné) a priznal len trovy za poradu so žalobkyňou v rozsahu jednej hodiny dňa 7.9.2011.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.