Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24Sd-64-2014.pdf
PDF · 102.85 KB
Case nature
Area
Subarea
24Sd/64/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci navrhovateľa: T. U., nar. XX.X.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom XXX XX Y. - T., Q. L. č. XXXX/XXA, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, v konaní o opravnom prostriedku podanom navrhovateľom proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.2.2014, takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.2.2014 podľa § 250j ods. 2 písm. a), písm. d) O.s.p. s poukazom na ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a § 250q ods. 2 O.s.p. z r u š u j e a v e c v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.2.2014 odporkyňa Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa z 23.8.2013 o priznanie starobného dôchodku od 18.9.2006.
V dôvodoch svojho rozhodnutia odporkyňa okrem iného uviedla, že pri posudzovaní nároku navrhovateľa na starobný dôchodok a pri určovaní dôchodkového veku v súvislosti so zaradením doby výkonu služby do I. kategórie funkcií, vychádzala z ust. § 21, § 14 ods. 4, § 132 a § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Nakoľko navrhovateľ počas výkonu služby získal viac ako 20 rokov v I. kategórii funkcií, dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 55. roku veku, 18.9.2006. Z potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže vyplýva, že navrhovateľovi bol od 1.10.2006 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 v spojení s § 128 zákona. Podľa § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 1.7.2002, suma výsluhového dôchodku nesmela byť nižšia, ako suma starobného dôchodku s prídavkom k dôchodku, na ktorý by vznikol nárok podľa predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona. Pretože suma starobného dôchodku navrhovateľa určená podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov bola spolu s prídavkom k starobnému dôchodku výhodnejšia, ako suma výsluhového dôchodku, navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok v sume určenej podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. To znamená, že podmienky nároku na dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. posúdilo a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme už určilo Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže. Na určenie sumy starobného dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená doba: doba výkonu základnej vojenskej služby od 30.9.1975 do 27.9.1977 v I.
kategórii funkcií, doba služobného pomeru od 1.10.1977 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru od 1.1.2000 do 30.9.2006 v III. pracovnej kategórii. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania poistencovi vzniknúť nemôže, žiadosť navrhovateľa z 23.8.2013 o priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia odporkyňa zamietla.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom sa domáhal jeho preskúmania.
Uviedol, že k 31.12.1999 vykonal službu zaradenú do I. kategórie funkcií viac ako 20 rokov. Splnil teda podmienku pre vznik nároku na starobný dôchodok dňom dovŕšenia veku 55 rokov. Z uvedeného dôvodu mu nárok na starobný dôchodok vznikol dňom 18.9.2006. K tomuto dňu splnil aj podmienku 25 rokov zamestnania. Poukázal na ust. § 6 ods. 1, § 14 ods. 4, § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 účinného k 30.6.2003, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., čl. 17, 19, 30 Dohovoru č. 128, ďalej na ust. § 94 ods. 1, 95 ods. 2, 97 zákona č. 100/1988 Zb., § 261 zákona č. 461/2003 Z.z. a uviedol, že za nepreskúmateľnú treba v napadnutom rozhodnutí považovať tú časť, kde odporkyňa tvrdí, že: „Pretože suma vášho starobného dôchodku určená podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov bola spolu s prídavkom k starobnému dôchodku výhodnejšia ako suma výsluhového dôchodku, bol vám priznaný výsluhový dôchodok v sume určenej podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov“. Takéto tvrdenie nemá oporu v žiadnom ustanovení či už zákona č. 100/1988 alebo zákona č. 328/2002. V prvom rade výsluhové dôchodky, predtým výsluhový príspevok alebo príspevok za službu, sa nikdy nepriznávali podľa zákona č. 100/1988 Zb. ale vždy podľa zákona č. 73/1998 alebo zákona č. 410/1991. Za druhé policajti boli pre účely starobného dôchodku vždy poistený vždy len podľa zákona č. 100/1988. Za tretie od nadobudnutia zákona č. 222/2003 (od 1.7.2003) príslušné rezorty (v danom prípade GR ZVJS SR) nepriznáva už starobné dôchodky. Priznáva len a len výsluhové dôchodky. Z uvedeného dôvodu pri ukončení služobného pomeru nerobí výpočet starobného dôchodku. Nie je pravda, čo tvrdí odporkyňa, že podmienky nároku na dôchodok (malo byť starobný dôchodok) s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 posúdilo a sumu dôchodku (malo byť starobného dôchodku) aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme už určilo GR ZVJS SR. V prvom rade nadobudnutím zákona č. 328/2002 GR ZVJS SR nie je oprávnené priznávať starobné dôchodky. V druhom rade GR ZVJS SR nikdy do výsluhového dôchodku, predtým výsluhového príspevku alebo príspevku za službu nezapočítavalo aj zamestnania získané vo všeobecnom systéme poistenia. Výsluhový dôchodok, predtým výsluhový príspevok alebo príspevok za službu sa priznával, aj v súčasnosti sa priznáva len a len za odslúžené roky. Za nezákonné treba považovať aj tvrdenie odporkyne, že na určenie sumy starobného dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu ZVS, doba služobného pomeru od 1.10.1977 do 31.12.1999 a doba služby od 1.1.2000 do 30.9.2006. Navrhovateľovi žiaden starobný dôchodok priznaný nebol, teda starobný dôchodok nepoberá. Bol mu rozhodnutím GR ZVJS SR č. GR ZVJS-13765/33-06 zo dňa 12.10.2006 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 v spojení s ust. § 143c ods. 8 zákona č. 328/2002. Ďalej navrhovateľ konštatoval, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je v rozpore aj s § 209 zákona č. 461/2003. Na základe uvedených dôkazov a skutočností mu mal byť napadnutým rozhodnutím odporkyne priznaný starobný dôchodok od 18.9.2010. Pre účely starobného dôchodku mu mali byť zhodnotené nasledovné obdobia: zamestnanie od 1.1.1969 do 30.9.1977, služba od 1.10.1977 do 30.6.2003 a ZVS od 30.9.1975 do 27.9.1977. S poukazom na uvedené domáha sa zrušenia napadnutého rozhodnutia a aby vec bola vrátená odporkyni na ďalšie konanie.
Vo vyjadrení zo dňa 1.4.2014 odporkyňa poukázala na totožné dôvody, ako sú uvedené aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a doplnila, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozsudkoch (9So/134/2010 z 24.11.2011, 9So/180/2011 z 31.10.2012, 9So/41/2008 z 29.9.2012, 7So/24/2011 z 29.2.2012, 9So/43/2011 z 29.3.2012) zastáva názor, že pokiaľ zákonodarca v ust. § 125 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. uviedol, že starobné dôchodky sa za určených podmienok považujú za výsluhové dôchodky podľa zákona č. 328/2002 Z.z., je zrejmé, že tieto starobné dôchodky sú naďalej starobnými dôchodkami podľa zákona č. 100/1988 Zb. a za výsluhový dôchodok sa iba považujú, najmä na účely ich zvyšovania za dobu trvania služby. Taký záver podľa súdu vyplýva tak z rozdielnych podmienok nároku na výsluhový dôchodok a nároku na starobný dôchodok, ako aj z rozdielneho spôsobu výpočtu a výšky starobných dôchodkov priznaných podľa § 22 až § 24 v
spojení s § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. a spôsobu výpočtu a výšky výsluhového dôchodku priznaného podľa § 28 zákona č. 144/1998 Zb. a podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z.. Podľa odporkyne rozlišovanie zákonodarcu medzi výsluhovými dôchodkami priznanými podľa zákona č. 114/1998 Zb. a zákona č. 328/2002 Z.z. a starobnými dôchodkami priznanými podľa zákona č. 100/1988 Zb. podľa názoru Najvyššieho súdu SR vyplýva aj zo znenia zákona č. 471/2003 Z.z. o zvýšení výsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2003 (§ 1 až § 3). Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho priznanie podľa zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Ďalej odporkyňa uviedla, že podľa názoru Najvyššieho súdu SR v obdobnom prípade (rozsudok 9So/134/2010 zo dňa 24.11.2011) okolnosť, že navrhovateľovi bol starobný dôchodok už priznaný, je takou okolnosťou, ktorá vylučuje možnosť vzniku ďalšieho nároku na taký istý druh dôchodku (starobný dôchodok) podľa neskoršieho zákona o sociálnom poistení. S poukazom na uvedené odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie z 10.2.2014 ako vecne správne potvrdiť.
Na pojednávaní konanom dňa 5.5.2014 navrhovateľ uviedol, že trvá na podanom opravnom prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu odporkyne z dôvodov, ktoré uviedol vo svojom opravnom prostriedku zo dňa 26.2.2014. Súčasne trvá aj na doplňujúcom vyjadrení zo dňa 22.4.2014, ktorým reagoval na vyjadrenie odporkyne zo dňa 1.4.2014. V tomto uviedol, že mu vznikol nárok na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988, ktorý si uplatnil žiadosťou zo dňa 23.8.2013, teda nežiadal aj ďalší dôchodok podľa zákona č. 461/2003. Odporkyňa vie, že jeho výsluhový dôchodok bol priznaný podľa zákona č. 328/2002 a že tento výsluhový dôchodok nie je a nepovažuje sa za starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 ale ani podľa zákona č. 461/2003. Napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 10.2.2014 je potrebné považovať za rozhodnutie, ktoré nie je v súlade so zákonom, ktoré vychádza len z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a v konaní odporkyne je taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť tohto rozhodnutia. Na otázku samosudkyne navrhovateľ uviedol, že sa zrejme v opravnom prostriedku pomýlil, pokiaľ žiadal pre účely starobného dôchodku zhodnotiť obdobie zamestnania od 1.1.1969, správne malo byť uvedené tak, ako sa uvádza už v jeho žiadosti o starobný dôchodok zo dňa 23.8.2013, že žiada zhodnotiť obdobie učebného pomeru od 1.9.1967, učebný pomer bol trojročný, trval do 27.5.1970, potom pracoval v Turčianskych strojárňach Martin do 30.9.1975, kedy nastúpil na ZVS, ktorú vykonával do 27.9.1977. V Turčianskych strojárňach Martin potom pracoval ešte ďalšie tri dni od 28.9.1977 do 30.9.1977 a od 1.10.1977 sa stal príslušníkom ZVJS. Pokiaľ vie, na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia mu bola zhodnotená doba služobného pomeru až od 30.9.1975, kedy začal vykonávať ZVS, obdobie učebného pomeru a doba, po ktorú predtým pred ZVS pracoval v Turčianskych strojárňach Martin, mu nebola zhodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku. Jeho služobný pomer trval do 30.9.2006, kedy bol prepustený.
Poverená pracovníčka odporkyne prítomná na pojednávaní uviedla, že v dávkovom spise chýba rozhodnutie o priznaní výsluhového dôchodku navrhovateľovi, môže sa preto pridržiavať len písomného vyjadrenia odporkyne k veci zo dňa 1.4.2014, pričom napadnuté rozhodnutie zo dňa 10.2.2014 navrhla ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj s ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 23.8.2013 požiadal o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 18.9.2006.
Podľa § 132 ods. 1 písm. a) v spojení s § 129 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií.
V zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1.1.2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129), t. j. aj príslušníkov Zborov nápravnej výchovy (neskôr ZVJS), zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).
Navrhovateľovi nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., nakoľko vek 55 rokov nedovŕšil pred dňom 1.7.2002, počnúc ktorým sa ust. § 132 tohto zákona na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužije.
Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. ako aj § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I., II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31.12.2023.
Nakoľko navrhovateľ do 31.12.1999 vykonával službu zaradenú do I. kategórie funkcií viac ako 20 rokov, v súlade s § 175 zákona č. 100/1988 Zb. a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. mu zostal zachovaný nárok na starobný dôchodok dovŕšením veku 55 rokov. Vek 55 rokov dovŕšil dňa 18.9.2006.
Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1.1.2004 podľa predpisov účinných pred 1.1.2004, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
Z ust. § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že za obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia sa nepovažujú len doby služby policajta. Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia (t. j. doby tzv. civilného zamestnania).
Podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vydaného GR ZVJS, Útvarom sociálneho zabezpečenia Bratislava dňa 14.9.2006 navrhovateľovi nebolo zhodnotené obdobie učebného pomeru od 1.9.1967 (Turčianske strojárne Martin) ani doba služby po vzniku nároku na starobný dôchodok od 18.9.2006 do 30.9.2006. V administratívnom spise predloženom odporkyňou sa nenachádza rozhodnutie o priznaní výsluhového dôchodku navrhovateľovi ani listinné dôkazy preukazujúce učebný pomer navrhovateľa od 1.9.1967. V žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 23.8.2013 sa iba uvádza, že 9 ročnú školskú dochádzku navrhovateľ ukončil v roku 1967. Len z potvrdenia zo dňa 23.9.2013 vyplýva, že navrhovateľovi mal byť priznaný výsluhový dôchodok podľa § 128 zákona a na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia bola navrhovateľovi zhodnotená doba služobného pomeru od 30.9.1975 do 27.9.1977 (I. kategória funkcií, ZVS) a od 1.10.1977 do 30.9.2006 (príslušník ZVJS).
Z ust. § 38, § 39 a § 128 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. vyplýva, že nemožno stotožňovať dobu pre vznik nároku na výsluhový dôchodok (trvanie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok) a spôsob určenia sumy výsluhového dôchodku.
V administratívnom spise sa nenachádza žiaden listinný dôkaz, z ktorého by mohol súd vyvodiť záver, že navrhovateľovi bol priznaný starobný dôchodok podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý by bol neskôr v zmysle zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prekvalifikovaný od 1.7.2002 na výsluhový dôchodok.
Pokiaľ z vyjadrenia samotného navrhovateľa ako aj listinných dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise vyplýva, že okrem doby pracovného (učebného) pomeru navrhovateľ získal aj ďalšiu dobu civilného zamestnania a pokiaľ odporkyňa uvedené doby nezhodnotila, nepostupovala v súlade so zákonom.
Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.2.2014 vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, z ktorých dôvodov ho krajský súd v súlade s ust. § 250j ods. 2 písm. a), písm. b) O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a ust. § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne doplniť dokazovanie zabezpečením nevyhnutných listinných dôkazov (okrem iného i rozhodnutia Útvaru sociálneho zabezpečenia GR ZVJS SR o priznaní výsluhového dôchodku navrhovateľovi, evidenčných listov o dobách zamestnania atď.) a následne rozhodnúť o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok znova, pričom je viazaná právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak má žalobca úspech celkom alebo z časti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by navrhovateľovi doposiaľ s týmto konaním nejaké trovy vznikli a zároveň ani samotný navrhovateľ nevzniesol procesný návrh na ich uplatnenie v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p., v dôsledku čoho súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V Žiline, dňa 5. mája 2014
JUDr. Zuzana Jančárová
samosudkyňa
Za správnosť vyhotovenia:
Miriama Talapková