Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Sd-15-2014.pdf
PDF · 103.97 KB
Case nature
Area
Subarea
24Sd/15/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci navrhovateľa: Mgr. O. K., nar. XX.X.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom XXX XX A. - D., C. A. č. XXXX/XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, v konaní o opravnom prostriedku podanom navrhovateľom proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9.12.2013, takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9.12.2013 podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a ust. § 250q ods. 2 O.s.p. z r u š u j e a v e c v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9.12.2013 odporkyňa Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa z 15.11.2013 o priznanie starobného dôchodku od 1.8.2005.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ počas výkonu služby získal viac ako 20 rokov v I. kategórii funkcií, dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 55. roku veku, 13.5.2004. Z potvrdenia Útvaru sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-113448/33-13 zo dňa 4.11.2013 vyplýva, že rozhodnutím z 25.8.2005 bol navrhovateľovi od 1.8.2005 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 a § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Suma starobného dôchodku navrhovateľa bola Útvarom sociálneho zabezpečenia GR ZVJS určená podľa ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Podmienky nároku na dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme navrhovateľovi už určil Útvar sociálneho zabezpečenia GR ZVJS. Na nárok na výsluhový dôchodok, priznaný v sume starobného dôchodku, bola navrhovateľovi zohľadnená všetka preukázaná doba. Na určenie sumy starobného dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená: doba štúdia od 13.5.1967 do 14.6.1972 v III. pracovnej kategórii, doba civilného zamestnania u zamestnávateľa Drevina Turany od 1.9.1972 do 3.12.1972 v III. pracovnej kategórii, doba výkonu ZVS od 4.12.1972 do 3.12.1973 v I. kategórii funkcií, doba civilného zamestnania u zamestnávateľa Drevina Turany od 4.12.1973 do 7.4.1975 v III. pracovnej kategórii, doba vojenského cvičenia od 8.4.1975 do 25.4.1975 v I. kategórii funkcií, doba civilného zamestnania u zamestnávateľa Drevina Turany od 26.4.1975 do 31.7.1975 v III. pracovnej kategórii, doba príslušníka ZVJS od 1.8.1975 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií a doba príslušníka ZVJS od 1.1.2000
do 12.5.2004 v III. pracovnej kategórii ako aj doba služby po vzniku nároku na starobný dôchodok od 13.5.2004 do 31.7.2005 v III. pracovnej kategórii.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom sa domáhal jeho preskúmania. Bližšie ho písomne neodôvodnil.
Vo vyjadrení zo dňa 11.3.2014 odporkyňa poukázala na totožné dôvody, ako sú uvedené aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Doplnila, že vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania poistencovi vzniknúť nemôže, žiadosť navrhovateľa z 15.11.2013 o priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia zamietla. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR vyjadreného v rozsudku č. 9So/41/2008 z 29.09.2008 vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov vylučuje možnosť ďalšieho nároku na taký istý druh dôchodku. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žiadala napadnuté rozhodnutie z 9.12.2013 ako vecne správne potvrdiť.
Na pojednávaní konanom dňa 5.5.2014 navrhovateľ uviedol, že trvá na podanom opravnom prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu odporkyne.
Uviedol, že ku dňu žiadosti o starobný dôchodok spĺňa obe podmienky nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, a to 1) vek 55 rokov - splnil 13.5.2004 podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, pričom tento nárok z titulu splnenia 20 a viac rokov v I. kategórie služby sa mu musí zachovať do roku 2023 podľa § 175 starého zákona a § 274 ods. 1 nového zákona a 2) dobu dôchodkového poistenia, a to v rozsahu 6 rokov a 273 dní, ktorá je evidovaná v Sociálnej poisťovni, a v ktorej bolo za túto odpracovanú civilnú dobu odvedené poistné, ktorá mu doteraz pre priznanie výsluhového dôchodku podľa § 58 zákona č. 328/2002 Z.z. nebola zhodnotená. Do tejto doby ešte nie je započítaná doba štúdia na strednej všeobecnovzdelávacej škole, započítaná je len doba, keď začal študovať na vysokej škole, tzn. od 1.9.1964 tri roky. Pre výpočet jeho výsluhového dôchodku sa podľa § 58 zákona počítala len doba služby tak, ako je uvedený v rozhodnutí o priznaní jeho výsluhového dôchodku z 25.8.2005. Zákon č. 328/2002 Z.z. neumožňuje a nepripúšťa zhodnotiť príslušníkovi pri výpočte výsluhového dôchodku žiadnu civilnú odpracovanú dobu dôchodkového poistenia, a to bez ohľadu, či splnil alebo nesplnil nárok na starobný dôchodok podľa doterajších predpisov. Zdôvodnenie odporkyne v tom smere, že mu pre výpočet výsluhového dôchodku bola zhodnotená okrem doby služby aj ostatná civilná odpracovaná doba dôchodkového poistenia, a preto nespĺňa druhú podmienku najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia nároku na starobný dôchodok, nie je pravdou, pretože nie je v súlade s § 58 zákona. Údaje z potvrdenia ÚSZ ZVJS Bratislava sú preto v časti zhodnotenia doby pre výpočet výsluhového dôchodku zjavne v rozpore so zákonom, ako aj s rozhodnutím o priznaní jeho výsluhového dôchodku, lebo mylne zavádzajúco informujú aj o započítaní jeho celkovej odpracovanej doby (služobnej i civilnej), hoci malo byť len o dobe služobnej. Toto započítanie vykazuje ÚSZ len pre interný - fiktívny výpočet starobného dôchodku podľa doterajších predpisov na základe prechodného ustanovenia § 128 zákona, ktorého predmetom je suma a nie dávka. Táto časť citovaného potvrdenia ÚSZ uviedla odporkyňu pri rozhodovaní o jeho starobnom dôchodku k nesprávnemu, nezákonnému záveru, lebo z § 58 zákona základného ustanovenia, ktoré má mimochodom evidentne legislatívnu prednosť pred prechodným ustanovením § 128 zákona, jednoznačne vyplýva, že civilná odpracovaná doba dôchodkového poistenia mu pre priznanie výsluhového dôchodku nebola ani nemohla byť podľa zákona zhodnotená. Odporkyňa v každom prípade pri priznávaní dávok vychádzať so znalosťou všetkých zákonov a musí akceptovať skutočnosť, že mu pre výpočet výsluhového dôchodku nebola, ani nemohla podľa § 58 zákona byť započítaná a zhodnotená civilná odpracovaná doba dôchodkového poistenia, ktorá je u odporkyne evidovaná a za ktorú jej bolo odvedené poistné. Takto spracovaný evidenčný list použil ÚSZ interne a len pre fiktívny výpočet sumy podľa § 128 zákona. Interný evidenčný list v súlade s novým zákonom ÚSZ ZVJS Bratislava má posielať zásadne len vtedy, ak doba služby v ňom uvedená sa v zbore nezhodnotila pre výsluhový dôchodok a má ju zhodnotiť odporkyňa a nie opačne. Naďalej tvrdí, že priznaním starobného dôchodku za odpracovanú dobu dôchodkového poistenia 6 rokov a 273 dní + štúdium na SVŠ, teda po skončení základnej školy po 15. rokoch neboli zhodnotené podľa nového zákona podľa metodiky odporkyne (č. 6/2013 k dôchodkovému poisteniu poistencov, ktorí vykonávali zamestnanie v služobnom pomere zaradenom v I., II. kategórii funkcií),
odporkyňa by neporušila žiadny z vyššie uvedených zákonov v oblasti sociálneho poistenia, neporušila by sa ani Ústava SR, ani antidiskriminačný zákon, ani záväzná judikatúra - rozhodnutia NS SR z 30.5.2006 sp. zn. 1Sdo/10/2005 a č. 9So/156/2008 a hlavne nič by mu nebolo priznané duplicitne a nezaslúžené. Odporkyňa mu nezhodnotila dobu štúdia civilného zamestnania, a to štúdium na SVŠ Martin od 13.5.1967 do 31.8.1967, štúdium na vysokej škole - Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici od 1.9.1967 do 14.6.1972, v Drevine Turany od 1.9.1972 do 3.12.1972, dobu civilného zamestnania od 4.12.1973 do 7.4.1975 v Drevine Turany, ako aj dobu vojenského cvičenia od 8.4.1975 do 25.4.1975. Z rozhodnutia o priznaní výsluhového dôchodku zo dňa 25.8.2005 vyplýva, že mu bola zhodnotená len doba trvania služobného pomeru 30 rokov a nie v počte celých 31 rokov a 8 dní, ako vyplýva z potvrdenia Útvaru sociálneho zabezpečenia GR ZVJS zo dňa 4.11.2013. Domáha sa preto zrušenia napadnutého rozhodnutia, vrátenia veci odporkyni na ďalšie konanie, v ktorom odporkyňa rozhodne o jeho nároku na starobný dôchodok za doteraz nezhodnotenú civilnú dobu, pričom bude viazaná právnym názorom odvolacieho súdu. V súlade s § 112 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dávku žiada priznať a vyplatiť tri roky spätne. Po opätovnom preštudovaní potvrdenia Útvaru sociálneho zabezpečenia GR ZVJS zo dňa 4.11.2013, v ktorom sa uvádza, že pre určenie sumy výsluhového dôchodku mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 4.12.1972 do 3.12.1973 a doba služobného pomeru od 1.8.1975 do 31.7.2005 v počte 31 rokov a 8 dní navrhovateľ upresnil, že odporkyňa mu nezhodnotila dobu štúdia civilného zamestnania, a to štúdium na SVŠ Martin od 13.5.1967 do 31.8.1967, štúdium na vysokej škole - Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici od 1.9.1967 do 14.6.1972, civilné zamestnanie v Drevine Turany od 1.9.1972 do 3.12.1972, dobu civilného zamestnania od 4.12.1973 do 7.4.1975 v Drevine Turany, ako aj dobu vojenského cvičenia, ktorú absolvoval od 8.4.1975 do 25.4.1975.
Poverená pracovníčka odporkyne prítomná na pojednávaní uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia odporkyne k veci zo dňa 11.3.2014 a z toho dôvodu navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 9.12.2013 ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd v súlade s ust. § 250l - 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj s ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 15.11.2013 požiadal o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 1.8.2005.
Podľa § 132 ods. 1 písm. a) v spojení s § 129 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií.
V zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. ako zamestnanie zaradené do I. (II.) sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedenej v § 14 ods. 2 písm. b) až h).
Navrhovateľovi nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., nakoľko vek 55 rokov nedovŕšil pred dňom 1.7.2002, počnúc ktorým sa ustanovenie § 132 tohto zákona na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužije.
Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb., ako aj § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní I., II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31.12.2023.
Nakoľko navrhovateľ do 31.12.1999 vykonával službu zaradenú do I. kategórie funkcií viac ako 20 rokov, v súlade s § 175 zákona č. 100/1988 Zb. a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. mu zostal zachovaný nárok na starobný dôchodok dovŕšený vo veku 55 rokov. Vek 55 rokov dovŕšil dňa 13.05.2004.
Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získaná pred 1.1.2004 podľa predpisov účinných pred 1.1.2004, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
Z ustanovenia § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že za obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia sa nepovažujú len doby služby policajta. Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia (t.j. doby tzv. civilného zamestnania).
Z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vyplýva, že navrhovateľ od 13.5.1967 do 31.8.1967 študoval na SVŠ Martin a potom od 1.9.1967 do 14.6.1972 pokračoval v štúdiu na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Od 1.9.1972 do 3.12.2012 pracoval v Drevine Turany, kde bol zamestnaný aj po návrate z výkonu základnej vojenskej služby od 4.12.1973 do 7.04.1975 a po absolvovaní vojenského cvičenia v dňoch 8.4.1975 do 25.4.1975 opäť od 26.4.1975 do 31.7.1975. Z rozhodnutia Útvaru sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva ZVJS Bratislava č.: GR ZVJS-13448/33-2005 zo dňa 25.8.2005 nevyplýva, že by navrhovateľovi boli na posúdenie nároku na výsluhový dôchodok zhodnotené aj doby civilného zamestnania. Vyplýva z neho len to, že výsledná suma výsluhového dôchodku nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku. Navrhovateľovi bol od 1.8.2005 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 a § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keďže splnil podmienku trvania služobného pomeru najmenej 15 rokov (§ 38 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z.). Spôsob výpočtu sumy výsluhového dôchodku policajta upravuje § 39 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z.. Ku dňu skončenia služobného pomeru podľa ust. § 58 citovaného zákona služobný pomer navrhovateľa trval 31 rokov.
Podľa § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2007 suma výsluhového dôchodku policajta, na ktorý vznikne nárok v období po účinnosti tohto zákona do 31.12.2010, nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku, na ktorý by vznikol nárok v tomto období podľa predpisov pred účinnosťou tohto zákona v sume určenej podľa predpisov pred účinnosťou tohto zákona.
Podľa potvrdenia GR ZVJS zo dňa 4.11.2013 pre stanovenie sumy výsluhového dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 4.12.1972 do 3.12.1973 a doba služobného pomeru od 1.8.1975 do 31.7.2005 v počte 31 rokov a 8 dní. Doba ZVS bola zaradená v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru od 1.8.1975 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru od 1.1.2000 do 31.7.2005 v III. pracovnej kategórii. Keďže navrhovateľ ku dňu 13.5.2004 splnil podmienky nároku na starobný dôchodok a prídavok k starobnému dôchodku, bolo povinnosťou Útvaru sociálneho zabezpečenia zboru použiť pre porovnanie sumy starobného dôchodku a prídavku k tomuto dôchodku V. časť zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a zákon č. 73/1998 Z.z.. Porovnanie sumy výsluhového dôchodku vypočítanej podľa § 38 zákona a sumy starobného dôchodku spolu s prídavkom k tomuto dôchodku podľa § 128 zákona bez použitia
V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení by nebolo možné vykonať. Porovnaním sumy výsluhového dôchodku a sumy starobného dôchodku s prídavkom k starobnému dôchodku mal zákonodarca na mysli nepoškodiť príslušníka, v prípade, že by suma starobného dôchodku s prídavkom k starobnému dôchodku bola vyššia. Aj keď suma starobného dôchodku s prídavkom k starobnému dôchodku navrhovateľa bola vyššia, nebol mu priznaný starobný dôchodok ale výsluhový dôchodok v sume starobného dôchodku s prídavkom k starobnému dôchodku, ktorý sa riadi ustanoveniami zákona č. 328/2002 Z.z.. Pre stanovenie sumy starobného dôchodku pre porovnávací výpočet v zmysle § 128 zákona č. 328/2002 Z.z.. bola zhodnotená doba tak, ako je uvedené na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia zo dňa 4.8.2005. Keďže výška výsluhového dôchodku, vypočítaná podľa § 39 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. bola nižšia ako úhrn sumy starobného dôchodku (vypočítaného podľa zákona č. 100/1988 Zb.) a sumy prídavku k starobnému dôchodku (vypočítaného podľa zákona č. 73/1998 Z.z.), v súlade s § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. bol navrhovateľovi výsluhový dôchodok priznaný v sume uvedeného úhrnu starobného dôchodku a prídavku k dôchodku.
Z ustanovení § 38, § 39 a § 128 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. vyplýva, že nemožno stotožňovať dobu pre vznik nároku na výsluhový dôchodok (trvanie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok) a spôsob určenia sumy výsluhového dôchodku.
Z potvrdenia GR ZVJS zo dňa 4.11.2013 teda vyplýva, že navrhovateľovi nebol priznaný starobný dôchodok, bol mu priznaný výsluhový dôchodok a iba výška výsluhového dôchodku bola odvodená od výšky starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku podľa skorších predpisov. Z evidenčných listov o dobách zamestnania a ďalších listinných dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise vyplýva, že okrem doby štúdia navrhovateľ získal aj ďalšiu dobu civilného zamestnania a pokiaľ odporkyňa uvedené doby nezhodnotila, nepostupovala v súlade so zákonom.
Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9.12.2013 vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ho v súlade s ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a ust. § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne rozhodnúť o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok znova, pričom je viazaná právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak má žalobca úspech celkom alebo z časti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by navrhovateľovi doposiaľ s týmto konaním nejaké trovy vznikli a zároveň ani samotný navrhovateľ nevzniesol procesný návrh na ich uplatnenie v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p., v dôsledku čoho súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V Žiline, dňa 5. mája 2014
JUDr. Zuzana Jančárová
samosudkyňa
Za správnosť vyhotovenia:
Miriama Talapková