Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2S-146-2022.pdf
PDF · 81.18 KB
Case nature
Subarea
2S/146/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Stredoslovenská energetika, a. s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 51 865 467, proti žalovanému: Úrad pre vybrané hospodárske subjekty, so sídlom Radlinského 37, 817 73 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101489526/2022 zo dňa 20.05.2022, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 11.07.2022 zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 11.07.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 14.07.2022, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101489526/2022 zo dňa 20.05.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), pričom navrhuje, aby správny súd rozsudkom zrušil napadnuté rozhodnutie spolu s rozhodnutím žalovaného č. 100724204/2022 zo dňa 05.04.2022 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňovému orgánu verejnej správy“). Napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodol podľa § 71 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) v nadväznosti na § 53d ods. 3 daňového poriadku o námietke žalobcu doručenej mu dňa 21.04.2022 proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy - oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti, a to tak, že námietke žalobcu nevyhovel.
2. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol v jej bode III., aby správny súd uznesením priznal správnej žalobe odkladný účinok v zmysle § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia, v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým bol žalobcovi určený index daňovej spoľahlivosti pre nespoľahlivé subjekty, mu hrozí poškodenie dobrého mena a dobrej povesti. Zásadným právnym následkom určenia indexu daňovej spoľahlivosti je jeho zverejnenie v zozname daňových subjektov na webovom sídle Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Zverejnenie informácie o nespoľahlivosti daňového subjektu v tomto zozname má spôsobilosť ohroziť reputáciu a poškodiť dobrú povesť žalobcu. Zverejnenie negatívneho, a podľa tvrdenia žalobcu aj nepravdivého, údaja o jeho daňovej nespoľahlivosti považuje žalobca za závažný zásah do práva žalobcu, ktoré je objektívne spôsobilý privodiť ujmu na jeho dobrej povesti a ktorý zároveň nebude možné konvalidovať dodatočnou zmenou indexu daňovej spoľahlivosti, resp. dodatočným výmazom takéhoto negatívneho údaja o žalobcovi. 3. S poukazom na ustanovenie § 19b Občianskeho zákonníka žalobca ďalej uvádza,
že každá právnická osoba má právo na ochranu dobrej povesti, pričom s dobrou povesťou súvisí aj hospodárske postavenie právnickej osoby na trhu - goodwill, ktoré je späté s dlhodobou hospodárskou činnosťou právnickej osoby na trhu a získanou reputáciou. Žalobca tvrdí, že index daňovej spoľahlivosti mu bol žalovaným určený nesprávne a nepravdivo a preto zverejnením tohto údaja dôjde k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti žalobcu s dopadom na jeho dôveryhodnosť, serióznosť, poctivosť, spoľahlivosť, vážnosť a slušnosť, istotu v dodržanie svojich záväzkov a iné hodnoty podieľajúce na celkovom vnímaní žalobcu verejnosťou ako tradičného dodávateľa elektriny a plynu. Žalobca si vždy riadne a včas plnil svoje zákonné povinnosti voči finančnej správe a nemá žiadne podlžnosti na daniach. Usudzuje, že je nespravodlivé, aby žalobca určeným indexom daňovej nespoľahlivosti bol postavený na roveň alebo bol stotožňovaný s inými daňovými subjektami, ktorí dlhujú štátu na daniach alebo sa dopustili daňových podvodov.
4. Žalobca je toho názoru, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom a poukazuje na dôvodovú správu k zákonu č. 408/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
5. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním č. 100582501/2023 zo dňa 14.02.2023, doručeným elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky správnemu súdu dňa 15.02.2023 a rovnakého dňa žalovaný predložil správnemu súdu elektronický administratívny spis.
6. Vo vyjadrení žalovaný zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu i k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a to tak, že nie je dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko žalobca nepreukázal, že by výkon napadnutého rozhodnutia spôsobil značnú hospodársku škodu a finančnú škoda. Podľa názoru žalovaného index daňovej spoľahlivosti nemal za cieľ hodnotiť daňový subjekt z pozície jeho kredibility alebo spoľahlivosti v rámci obchodných vzťahov. Jeho obsahom sú kritériá z hľadiska hodnotenia plnenia (nielen) daňových povinností voči finančnej správe, ktoré hlavne majú priamy alebo nepriamy dopad na štátny rozpočet. Ak je daňový subjekt označený za spoľahlivý, resp. nespoľahlivý, ide o daňovo spoľahlivý, resp. nespoľahlivý subjekt. Ak chce daňový subjekt dosiahnuť zlepšenie svojho daňového hodnotenia, má možnosť podrobne sa oboznámiť s nastavenými podmienkami, keďže finančná správa transparentne zverejňuje všetky materiály k indexu daňovej spoľahlivosti s detailným prehľadom hodnotených oblastí.
7. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
8. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
9. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie
naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
10. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
11. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
12. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
13. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP, a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
14. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V danom prípade žalobca poukázal na hrozbu iného vážneho nenapraviteľného následku, ktorá by mu potencionálne mohla okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hroziť. Vo svojom návrhu žalobca uvádza, že je obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom činnosti je najmä dodávka elektriny a plynu. Žalobca poukázal na potencionálnu hrozbu poškodenia jeho dobrého mena a dobrej povesti, ktoré by v dôsledku okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia mohlo nastať. Na osvedčenie svojich tvrdení, že žalobcovi vznikne okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia iný vážny nenapraviteľný následok, však žalobca nepredložil správnemu súdu žiadne relevantné doklady. Správny súd v takto formulovanom tvrdení žalobcu nevidel skutočnú obavu odôvodňujúcu hrozbu alebo vznik iného vážneho nenapraviteľného následku. Správny súd poukazuje na to, že samotná potencionálna obava či hypotetická možnosť nie je dostatočným a postačujúcim dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Ako vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeného v bode 13., takáto hrozba vážneho nenapraviteľného následku musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť.
15. Dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe nezakladá ani tvrdenie,
že žalobcova dôveryhodnosť, serióznosť, poctivosť, spoľahlivosť, vážnosť a slušnosť, istota v dodržanie záväzkov a iné nemajetkové hodnoty by boli neprimerane ohrozené tým, že bol zaradený do zoznamu daňových subjektov vedenom Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky. Dobré meno či povesť a hospodárske postavenie žalobcu sú atribúty, ktoré sú úplne vo sfére žalobcu ako subjektu, ktorý sa zúčastňuje na hospodárskej súťaži. Povinnosť zapísať subjekt do zoznamu daňových subjektov, ktorým bol určený index daňovej spoľahlivosti, je zákonná povinnosť Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky vzťahujúca sa na všetky subjekty (bez výnimky), ktorým bol v stanovenom období žalovaným určený index daňovej spoľahlivosti.
16. Správny súd preto konštatuje, že žalobca dôvody, pre ktoré by mal správny súd priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa ustanovenia § 185 písm. a) SSP nijakým spôsobom neosvedčil. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
17. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. S odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 479/2017-44 zo dňa 20.09.2017 správny súd zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku žiadnym spôsobom neosvedčil, ale len skonštatoval, že priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným záujmom, nakoľko svojou podnikateľskou činnosťou sa podieľa na zachovaní hospodárskeho rozvoja a zamestnanosti na Slovensku, ktorý by inak bol z vyššie uvedených dôvodov prinajmenšom spomalený. Nie je preto možné prisvedčiť ani tvrdeniu žalobcu, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom.
18. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia napadnutého správnou žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 písm. a) SSP.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).