Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_11C-576-2013.pdf
PDF · 119.44 KB
Case nature
Subarea
11C/576/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu : EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., AK Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: K. A., R.. XX.XX.XXXX, D. U. XXX za účasti vedľajšieho účastníka Občianskeho združenie slovenských spotrebiteľov AZ so sídlom Petrovská 10, Skalica zastúpené JUDr. Jozefom Kempom advokátom AK Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátska Grob o zaplatenie 1.581,08 eur s prísl., t a k t o
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.066,51 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy 1.066,51 eur od 16.06.2010 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 32,13 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 237,18 eur na účet právneho zástupcu žalobcu TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Pôvodný žalobca spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1581,08 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 16.06.2010 do zaplatenia.
Podanie návrhu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný dňa 03.04.2009 so žalovaným zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 3180 eur. Podľa zmluvy mal žalovaný zaplatiť žalobcovi pôžičku v 60 mesačných splátkach vo výške 53 eur. Uviedol, že žalovaný uhradil doposiaľ len sumu 954 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť neuhrádzal jednotlivé splátky dostal sa tak do omeškania a preto žalobca v súlade so zmluvou vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Dlh žalovaného ja tak 1.581,08 eur , ktorý žalovaný doposiaľ neuhradil.
Počas konania došlo na základe uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.10.2013 k postúpeniu pohľadávky, ktorá je premetom tohto konania na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. Na základe uvedeného a v zmysle žiadosti preto súd uznesení zo dňa 14.01.2014 , č.k. 11C/576/2013-28 pripustil, aby pôvodný žalobca z konania vystúpil a do konania vstúpila spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. s ktorou súd ďalej aktívne legitimovanou konal.
Do konania na strane žalovaného vstúpil vedľajší účastník Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, ktoré vo veci vznieslo námietku premlčania. Uviedlo že vzhľadom na odstúpenie od
zmluvy došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, pričom žalobcom bola podaná žaloba po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty.
Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi a to Zmluvou o pôžičke zo dňa 03.04.2009, podmienkami k zmluve o poskytnutí pôžičky PT-02, predžalobnou upomienkou zo dňa 05.06.2010, kópiou doručenky na čl. 8, vstupom vedľajšieho účastníka do konania zo dňa 02.05.2013, návrhom na zmenu účastníka zo dňa 17.12.2013, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.10.2013 vrátane prílohy, Vyjadrením vedľajšieho účastníka vo veci zo dňa 24.03.2014, vyjadrením žalobcu zo dňa 31.03.2014, prehľadom splátok na čl. 37-38, vyjadrením žalobcu zo dňa 15.04.2014 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
Podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 03.04.2006 vyplýva, že pôvodný žalobca spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 51.214,20 ,-Sk ( 1700 eur), pričom žalovaná sa zaviazala riadne a včas splácať v pravidelných mesačných splátka ( 60 splátok ) v sume 1.596,68,-Sk (53 eur). RPMN predstavovala 10,09 %. Úroková sadzba bola uvedená vo výške 31,97%.
Z predžalobnej upomienky zo dňa 05.06.2010 vyplýva, že veriteľ, pôvodný žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť a žalovaného vyzval na hradu celkovej dlžnej sumy 2.718,90 eur v súlade s obchodnými podmienkami zmluvy. Žalovaného vyzval na úhradu dlhu do 3 dní od doručenia upomienky. Z kópie doručenky vyplýva, že žalovaný si výzvu prevzal dňa 12.06.2010.
Z vyjadrenia vedľajšieho účastníka zo dňa 24.03.2014 vyplýva, že žalobca uzatvoril dňa 03.04.2009 so žalovaným Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX (ďalej aj iba „Zmluva“). Dňa 06.05.2010 žalobca listom vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. V zmysle § 565 Občianskeho zákonníka tak žalobca odstúpil od Zmluvy. Podstatnou skutočnosťou pre správne posúdenie predmetnej právnej veci je, že v predmetnom konaní je potrebné aplikovať na odstúpenie žalobcu od Zmluvy ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie ustanovenia Obchodného zákonníka. V dôsledku čoho majú za to, že odstúpením žalobcu od Zmluvy (pričom odstúpenie žalobcu bolo vykonané Oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 06.05.2010) Zmluva sa zrušila s účinkami od začiatku (ex tunc). V žiadnom prípade nie je možné aplikovať na odstúpenie od Zmluvy Obchodný zákonník, nakoľko vzťah založený na Zmluve medzi žalobcom a žalovaným je spotrebiteľský vzťah. Majú za nesporne preukázané z listinných dôkazov obsiahnutých v súdnom spise, že predmetná zmluva patrí k spotrebiteľským zmluvám v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (s poukazom na predmet podnikania žalobcu) a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, nakoľko pri uzatváraní Zmluvy nekonal žalovaný v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ods. 3,4 § 52 Občianskeho zákonníka). Preto je v danej veci potrebné aplikovať Smernicu rady 93/13EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ale aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak sú pre žalovaného priaznivejšie a neprihliadať na tie ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľov v Občianskom zákonníku a rovnako na neprijateľné podmienky. V predmetnom konaní namietali premlčanie pohľadávky vo výške 1581,08 eur. Žalobca vymáha svoje právo na zaplatenie uvedenej sumy po uplynutí dvojročnej premlčacej doby (porov.: ods. 1 § 100; ods. 1 § 107 Občianskeho zákonníka), nakoľko prvý raz mohol žalobca vykonať svoje právo a vymáhať žalovanú sumu v deň 07.05.2010, teda v deň nasledujúci po dni, kedy si žalobca uplatnil okamžitú splatnosť úveru zo Zmluvy, pričom žalobu na súd podal žalobca až dňa 22.04.2013, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Podľa ods. 1 § 107 Občianskeho zákonníka platí: „Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil“. Podľa ods. 2 § 451 Občianskeho zákonníka platí: „Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov“. Majú za to, že v predmetnom konaní došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného, nakoľko žalovaný získal majetkový prospech plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Ide tu o jednu zo štyroch foriem bezdôvodného obohatenia. Právnym dôvodom, ktorý odpadol je Zmluva o pôžičke č. XXXXXXX uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným. Teda majetkový prospech žalovaného tu bol získaný z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol. Takýto prípad nastal odstúpením žalobcu od Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX. Na základe
vykonaného dokazovania zároveň majú za to, že podaná žaloba nie je dôvodná v dôsledku rozporu zmluvného ustanovenia s dobrými mravmi v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. Zo Zmluvy vyplýva medzi účastníkmi dohodnutá ročná úroková sadzba vo výške 31,97 %. Podľa priemerných úrokov zo spotrebiteľských úverov obchodných bánk s dobou splácania od 1 do 5 rokov, zverejnených Národnou bankou Slovenska pre II štvrťrok 2009 vyplýva priemerný ročný úrok vo výške 13,11 %. Dohodnutá výška úroku tak podstatne prevyšuje priemerné úroky uplatňované v rovnakom čase bankami, keďže predstavuje viac ako dvojnásobok priemerných úrokov vyberaných v čase uzatvorenia Zmluvy bankami pri obdobných spotrebiteľských úveroch. Majú preto za to, že dohodnutá výška úroku je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 26.4.2012, sp. zn.: 5 Cdo 26/2011, neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. V predmetnom konaní sa odvolali aj na rozsudok Okresného súdu Humenné, sp. zn.: 12C/268/2013-59. Úrok dohodnutý medzi účastníkmi konania v Zmluve je potrebné považovať za v rozpore s dobrými mravmi s tým, že v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka: „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom“, zmluva v časti dohodnutého úroku je neplatná. Z neplatného zmluvného dojednania nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť. V predmetnom konaní podľa ods. 1 § 100 Občianskeho zákonníka, vzniesli námietku premlčania, dovolávali sa premlčania a žiadali konajúci súd, aby prihliadol na premlčanie a nepriznal premlčané právo žalobcovi a žalobný návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania.
Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 31.03.2014 vyplýva, že dňa 01.04.2009 pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovaným Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX (ďalej len „Zmluva“). Na základe Zmluvy pôvodný veriteľ poskytol žalovanému pôžičku vo výške 1.700 EUR. Žalovaný sa zaviazal uhradiť poskytnutú pôžičku v 60 mesačných splátkach vo výške 53,00 EUR . Z predloženej platobnej histórie je zrejmé, že z predpísaných úhrad v celkovej výške 2.309,39 EUR žalovaný uhradil sumu v celkovej výške 954,00 EUR. Úhrady žalovaného sú v platobnej histórii evidované ako „Priradené (EČ, splátka)“. Žalovaný sa tak dostal do omeškania s úhradou sumy vo výške 1.355,39 EUR. V zmysle bodu 12.2 Podmienok k Zmluve o pôžičke sa zmluvné strany dohodli, že ak sa klient dostane do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky, je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky. V platobnej histórii predstavuje súčet položky „pokuta omeškanie“. V zmysle bodu 12.3 Podmienok k Zmluve o pôžičke sa zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný uhradiť okrem zmluvnej pokuty i sankčný úrok vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. V platobnej histórii predstavuje súčet položky „pokuta sankcia“. V zmysle bodu 12.4 Podmienok k Zmluve sú súčasťou pohľadávky aj náklady Spoločnosti vynaložené na zabezpečenie vymáhania pohľadávky. V platobnej histórii predstavuje súčet položky „manipulačný poplatok - agentúra“. V zmysle bodu 12 Podmienok k Zmluve o pôžičke boli žalovanému ku dňu podania návrhu na začatie konania vyčíslené poplatky vo výške 225,69 EUR. Žalovaná suma vo výške 1.581,08 EUR tak pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 1.355,39 EUR a poplatkov vo výške 225,69 EUR Dňa 06.05.2010 pôvodný veriteľ zaslal žalovanému predžalobnú upomienku, v ktorej vyzval žalovaného na úhradu celej dlžnej čiastky do troch dní od doručenia upomienky. Podľa doručenky bola upomienka žalovanému doručená dňa 12.06.2010. Originály, resp. úradne overené fotokópie listín, ktoré už boli súdu zaslané spolu s návrhom na začatie konania, s poukazom na zásadu hospodárnosti konania a s odvolaním sa na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.09.2008 (sp. zn. 1Cdo 90/2008) nezaslali.
Z prehľadu splátok na čl. 37-38 vyplýva, že žalovaný uhradil sumu 954 eur, čo vyplýva aj z vyjadrenia samotného žalobcu. Z prehľadu splátok vyplýva, že prvá splátka bola splatná dňa 20.05.2009.
Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
Podľa § 160 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Podľa ust. § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Na základe uvedeného preto súd posudzoval predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú pretože bolo preukázané, že žalobca vystupoval v predmetom vzťahu v rámci svojej obchodnej činnosti a žalovaný ako nepodnikateľ. Preto je tiež potrebné aplikovať v danom prípade aplikovať smernicu rady 93/13/ EHS z 05.04.1993 o nekalých obchodných praktikách v spotrebiteľských zmluvách ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka ak sú pre žalovaného priaznivejšie. Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu.
Na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola platne uzatvorená zmluva o pôžičke. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému. Podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 03.04.2006 vyplýva, že pôvodný žalobca spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 51.214,20 ,-Sk ( 1700 eur), pričom žalovaný sa zaviazal riadne a včas splácať v pravidelných mesačných splátka ( 60 splátok ) v sume 1.596,68,-Sk (53 eur). RPMN predstavovala 10,09 %. Úroková sadzba bola uvedená vo výške 31,97%.
Z predžalobnej upomienky zo dňa 05.06.2010 vyplývam, že veriteľ, pôvodný žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť a vyzval žalovaného na hradu celkovej dlžnej sumy 2.718,90 eur v súlade s obchodnými podmienkami zmluvy z dôvodu omeškania splácania splátok žalovaným a žalovaného vyzval na úhradu dlhu do 3 dní od doručenia upomienky. Z kópie doručenky vyplýva, že žalovaný si výzvu prevzal dňa 12.06.2010.
Z prehľadu splátok vyplýva, že prvá splátka bola splatná dňa 20.05.2009, teda z vyššie uvedeného keďže k zosplatneniu došlo listom zo dňa 05.06.2010, teda neboli zosplatnené splátky v počet 13 , zvyšných 47 splátok bolo veriteľom zosplatnených.
Z uvedeného vzhľadom na zosplatnenie úveru teda vyplýva, že žalovaný mal uhradiť žalobcovi sumu 13 x po 53 + 47 x 28,33 eur ( sumy istiny pripadajúca na jednu splátku bez úrokov), t.j. 689 eur +1.331,51 eur, spolu 2.020,51 eur. Keďže žalovaný uhradil sumu 954 eur, jeho dlh je tak 1.066,51 eur. Vzhľadom na zosplatnenie má žalobca nárok na úroky len z prvých 13 splátok ktoré neboli zosplatnené. Súd má za to, že žalobca pokiaľ sa týka úroku má nárok len do doby kedy došlo k zosplatneniu úveru. Týmto došlo k zmene dohodnutého termínu vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov. Taktiež, tak ako je to vyššie uvedené je neprípustné započítanie úhrad žalovaných na iné než na istinu.
Súd je toho názoru, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. všetkých jeho splátok a od splatnosti je potom dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/1998). V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobilo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.
Zo strany pôvodného žalobcu bol žalovaný vyzvaný na dobrovoľné plnenie. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Následne pôvodný veriteľ počas konania postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. a preto sa tento stal aktívne legitimovaný v konaní. Počas konania žalovaný dlžnú žalovanú sumu nijakým spôsobom nespochybnila, ani jej výšku. K žalobe sa nevyjadril.
Na základe uvedeného a listinných dôkazov predložených žalobcom preto súd považoval nárok žalobcu za plne dôvodný v časti 1.066,51 eur z dôvodov, tak ako je to vyššie uvedené a preto návrhu v tejto časti
ako dôvodnému vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú z vyššie uvedených dôvodov zamietol.
Žalobca žalobou požadoval sumu 1.581,08 eur, pričom v samotnej žalobe neuviedol z čoho vlastne táto suma pozostáva. Súd má za to, že žalobca v sume prevyšujúcu sumu 1,066,51 eur, žalobca neuniesol dôkazné bremeno. V následnom vyjadrení žalobca síce uviedol, že táto suma pozostáva zo sumy 1.355,39 eur -istiny a poplatkov v sume 225,69 eur. Z čoho pozostáva istina neuviedol. Bližšie tiež neuviedol o aké poplatky má ísť a z čoho pozostávajú. Neuviedol podľa čoho boli vyčíslené a ako neuviedol. Aj v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Z prehľadu platobnej histórie vyplýva, že pôvodný veriteľ si započítaval aj rôzne poplatky a sankcie, čo súd považoval za neprijateľné a v rozpore so zákonnými ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a s dobrými mravmi. Bližšie neurčil o aké poplatky ide , ich sumu podľa čoho boli vyrubované , ich výšku ako výšku nejakých reálnych nákladov ktoré mu vznikli v dôsledku neplnenia svojich povinnosti žalovaným nepreukázal.
Ohľadom vedľajším účastníkom vznesenej námietky premlčania z titulu uplynutia dvojročnej premlčacej , nakoľko ide podľa neho o vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože došlo k odstúpeniu od zmluvy, tak ako to uviedol vo svojom vyjadrení súd poukazuje, že táto nie je dôvodná.
Podaním zo dňa zo dňa 05.06.2010 označeným ako predžalobná upomienka vyplýva, že veriteľ, pôvodný žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru, vyzval žalovaného na okamžitú úhradu zvyšku dlžnej sumy, no od samotnej zmluvy neodstúpil a vyzval žalovaného na hradu celkovej dlžnej sumy 2.718,90 eur v súlade s obchodnými podmienkami zmluvy. Žalovaného vyzval na úhradu dlhu do 3 dní od doručenia upomienky. Z kópie doručenky vyplýva, že žalovaný si výzvu prevzal dňa 12.06.2010. Súd má za to, že vyhlásenie okamžitej splatnosti nemožno stotožňovať s odstúpením od uzavretej zmluvy.
Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je úplne iný inštitút ako odstúpenie od zmluvy, ktorý má za následok vznik bezdôvodného obohatenie, kde platí dvojročná premlčacia lehota. Súd má za to, že v danom prípade platí všeobecná trojročná premlčacia lehota pretože v danom prípade došlo len k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. všetkých splátok a nie k odstúpeniu od zmluvy ako to tvrdí vedľajší účastník. Dvojročná premlčacia lehota platí pri bezdôvodnom obohatení. Trojročná premlčacia lehota v danom prípade plynie odo dňa zosplatnenia, t.j odo dňa nasledujúceho po dni, kedy si výzvu žalovaný prevzal, t.j. 13.06.2010, až odo dňa 13.06.2010 teda začína plynúť trojročná premlčacia lehota , ktorá končí 13.06.2013. Keďže žaloba bola podaná dňa 22.04.2013 bola podaná v čas.
Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu dlžnej sumy spolu s 9% úrokom z omeškania od 16.06.2010 do zaplatenia. Po preskúmaní veci súd vzhľadom na to, že zo žaloby a ani z listinných dôkazov súd zistil že pôvodný žalobca, veriteľ vyzval žalovaného na úhradu dlhu listom zo dňa 05.06.2010, ktorý si prevzal žalovaný dňa 12.06.2010. V zmysle výzvy mal žalovaný dlh uhradiť do 3 dní, t.j. do 15.06.2010. Z uvedeného vyplýva, že odo dňa 16.06.2010 sa žalovaný dostal do omeškania a preto je povinný uhradiť žalobcovi aj úroky z omeškania v zákonnej výške 9% ročne, tak ako to žiadal žalobca. Súd však žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške 9% ročne len zo sumy 1.066, 51 eur, t.j, zo sumy v časti ktorej žalobe vyhovel. Nárok žalobu ohľadom úrokov z omeškania v prevyšujúce časti ako nedôvodný zamietol.
Súd pre úplnosť poukazuje, že rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa na sa na pojednávanie nedostavil, pričom predvolanie na pojednávanie jej bolo riadne a včas doručené. Svoju neprítomnosť včas a dôležitými dôvodmi neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danej právnej veci súd návrhu vyhovel len sčasti. Po prepočte pomeru úspechu a neúspechu žalobca mal úspech vo výške 67 % a žalovaný vo výške 33 %. Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovanej ( 67% - 33%), žalobcovi tak vznikol nárok na priznanie trov konania vo výške 34 % z jeho celkových trov konania.
Trovy konania u žalobcu pozostávajú zo zaplateného poplatku vo výške 94,50 eur, a z trov právneho zastúpenia.
Vzhľadom na pomerný úspech žalobcu súd podľa pomeru úspechu a neúspechu priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 34 % z sumy súdneho poplatku ( 94,50 eur ) čo je vo výške 32,13 eur.
Trovy právneho zastúpenia u navrhovateľa pozostávajú z odmeny za jednotlivé úkony právnej služby vrátane platného režijného paušálu, tak ako boli vyčíslené právnym zástupcom žalobcu v návrhu na začatie konania.
Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu trovy právneho zastúpenia v sume podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ( ďalej klen ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto :
Tarifná odmena podľa § 10 ods.1, § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky a to za nasledovné úkony :
-prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa02.01.2013 ...................71,37 eur + RP 7,81 eur -podanie žaloby z 17.04.2013.....................................................71,37 eur + RP 7,81 eur -prevzatie zastúpenia novým zástupcom po zmene žalobcu......71,37 eur + RP 7,81 eur -vyjadrenie vo veci zo dňa 31.03.2014....................................71,37 eur + RP 8,04 eur -vyjadrenie vo veci zo dňa .15.04.2014......................................71,37 eur + RP 8,04 eur -účasť na pojednávaní dňa 30.04.2014.......................................71,37 eur + RP 8,04 eur
Spolu 428,22 eur + DPH 85,64 eur + RP 47,55 eur+ DPH 9,51 eur, t.j. spolu 570,92 eur.
K trovám právneho zastúpenia patrí ďalej cestovné za účasť na dvoch pojednávaniach. Cestovné v súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 30.04.2014. Cesta vykonaná na trase Koišce - Vranov n/T, 100 km, spotreba 5,0 l/100km, cena benzínu 1,37 eur za liter. Základná náhrada 100km x 0,183 , t.j. 18,30 eur. Cestovné, PHM 5/100 x 1,37 eur za liter , t.j. 6,85 Spolu cestovné 25,15 eur + DPH 5,03 , spolu 30,18 eur. K trovám právneho zastúpenia patrí ďalej náhrada za stratu času za účasť, cesta vykonaná na trase Košice -Vranov n/T a späť, 6 začatých polhodín po 13,40 eur, t.j. 80,40 + DP 16,08 eur , spolu 96,48 eur.
Trovy právneho zastúpenia spolu sú tak spolu 697,58 eur ( 570,92 eur +30,18 eur +96,48 eur).
Keďže žalobca bol vo veci úspešný len čiastočne má tak nárok len na pomernú náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 34 % zo sumy 697,58 eur , čo je 237,18 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu.