Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/90/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobcu I. Y., bytom E. nad L., A. XX/XX-XX, právne zastúpeného JUDr. Ondrejom Polákom, advokátom, so sídlom Považská Bystrica, Železničná 90/12 proti žalovanému 1/ J. T., bytom E. nad L., Y. X. XXXX/XX, 2/ R. Q., bytom E. nad L., A.. XX/XXX-XX, t. č. v G. X. nad Y., 3/ S.. J. O., bytom E. nad L., A. XX/XX-XX, 4/ O. O., bytom E. nad L., A.. XX/XX-XX o určenie vlastníckeho práva takto

rozhodol:

U r č u j e s a, že žalobca I. Y., rod. Y., štátny občan Slovenskej republiky, nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom V. E., T. V. XX/XX, je vlastníkom 3-izbového bytu č. XX v obytnom dome č. XX, vo vchode XX, na X. poschodí v E. V. L. a prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu k tomuto bytu vo veľkosti XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. E. nad L. a spoluvlastníkom v podiele XX/XXXX na pozemku parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. E. V. L..

Voči žalovanému 1/ a 2/ sa žaloba z a m i e t a.

O náhrade trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal určenia, že zabezpečovacia zmluva zo dňa 17.6.2004 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v prvom rade a darovacia zmluva z 9.8.2004 uzavretá medzi žalovaným v prvom a druhom rade sú neplatné. Poukázal na to, že

zabezpečovacia zmluva zo dňa 17.6.2004 bola uzavretá podvodným spôsobom, a preto je neplatným právnym úkonom. Uviedol, že bol vlastníkom trojizbového bytu č. XX, ktorý sa nachádza v obytnom dome súp. č. XX v k.ú. E. V. L. spolu s prislúchajúcim podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu. Rovnako bol spoluvlastníkom podielu na pozemku parc. č. XXX/X v k.ú. E. V. L.. Správcom tohto bytu bolo Okresné stavebné družstvo v Y. P.. Uvedený byt riadne užíval. V roku 2004 mal nedoplatok na platbách spojených s užívaním tohto bytu v celkovej sume 49 000,- Sk. V súvislosti s týmto dlhom ho navštívil muž, ktorý mu predložil doklad o tom, že je oprávnený žiadať od neho uvedený dlh. Dňa 6.4.2004 dlžnú sumu mužovi odovzdal a nasledujúci deň mu bol vystavený príjmový pokladničný doklad, neskôr dopytom u správcu bytového domu však zistil, že dlh nie je uhradený. Asi o dva-tri týždne bol vyzvaný na zaplatenie ďalších 20 000,- Sk (663,88 eur). Uvedená suma mala predstavovať dlžné penále. Keďže tieto peniaze nemal, dňa 17.6.2004 mu žalovaný 1) predložil zmluvu o pôžičke, s tým, že peniaze budú odovzdané správcovi. Súčasťou bol aj zabezpečovací prevod vlastníckeho práva. Vyplatenie peňazí však bolo stále odkladané. Neskôr boli zmluvy roztrhané a žalobca považoval týmto vec za skončenú. Dňa 26.8.2004 ho však z bytu vysťahovali, pričom mu ukázali list vlastníctva, podľa

ktorého bol vlastníkom jeho bytu niekto iný. Neskôr zistil, že medzi 8 vyhotoveniami zmluvy o pôžičke, ktorej súčasťou bola aj zmluva o zabezpečovacom prevode práva, bola jedna odlišná zmluva, podľa ktorej si mal požičať sumu 35 000,- Sk (1 161,79 eur). Toto vyhotovenie nebolo zničené, naopak boli vyhotovené overené fotokópie, na podklade ktorých sa vykonal dňa 20.7.2004 vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalovaného 1) k predmetnému bytu. Dňa 9.8.2004 potom žalovaný 1) byt daroval žalovanému 2).

V priebehu konania došlo k ďalšiemu prevodu vlastníckeho práva, a preto žalobca žiadal o zmenu žalobného návrhu a o pripustenie ďalších účastníkov na strane žalovaných.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného v druhom rade, oboznámením návrhu, zabezpečovacej zmluvy zo dňa 17.6.2004, príjmového pokladničného dokladu zo dňa 6.4.2004, výpisu z LV č. XXXX zo dňa 27.8.2004, 7.10.2002, 21.7.2004 a 14.2.2005 a výpisu z LV č. XXXX zo dňa 7.10.2002 a 21.7.2004, oznámenia o spáchaní trestného činu zo dňa 30.8.2004, zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 27.8.2004, uznesenia o nariadení predbežného opatrenia č.k. -21 zo dňa 21.1.2005, úpravy žaloby zo dňa 25.4.2005, zmluvy o pôžičke zo dňa 6.1.2004, príjmového a výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 6.1.2004, zmluvy o pôžičke peňazí zo dňa 17.6.2004, zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 1.10.2003, dokladov o zaplatení vydané OSBD Y. P. zo dňa 17.9.2004, rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. -268 zo dňa 17.3.2004.

Z takto vykonaného dokazovania bolo zistené, že žalobca a žalovaný v prvom rade uzavreli dňa 17.6.2004 zabezpečovaciu zmluvu, podľa ktorej žalovaný 1) poskytol žalobcovi pôžičku v sume 35 000,- Sk (1 161,79 eur), ktorú sumu mal žalobca prevziať v deň uzavretia zmluvy. Požičanú sumu sa žalobca zaviazal zaplatiť spolu s dohodnutým úrokom najneskôr do 29.7.2004. Uvedený záväzok bol zabezpečený prevodom vlastníckeho práva k bytu č. XX na X. poschodí bytového domu súp. č. XX na ulici A. S. XX v E. V. L. spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom na pozemku parc. č. XXX/X v k.ú. E. V. L.. Podľa § 7 uvedenej zmluvy, ak si žalobca ako dlžník nesplní svoju povinnosť v stanovenom čase vrátiť požičanú sumu, bol povinný do 3.8.2004 byt vypratať a umožniť veriteľovi vstúpiť do užívania a držby predmetného bytu.

Podľa predloženej zmluvy o pôžičke zo dňa 17.6.2004 žalovaný 1) ako veriteľ požičal žalobcovi ako dlžníkovi sumu 35 000,- Sk (1 161,79 eur), ktorú sumu mu mal odovzdať pred podpisom zmluvy.

Z predloženého výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. E. V. L. zo dňa 7.10.2002 vyplynulo, že žalobca bol vedený v katastri nehnuteľností ako výlučný vlastník bytu č. XX v bytovom dome súp. č. XX stojacom na parc. č. XXX/X a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti XX/XXXX. Podľa výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. E. V. L. k tomu istému dňu bol žalobca taktiež spoluvlastníkom pozemku parc. č. XXX/X v podiele XX/ XXXX. Uvedené nehnuteľnosti nadobudol kúpou v roku 2002.

Dňa 20.7.2004 bol na základe zmluvy o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom vlastníckeho práva zo dňa 17.6.2004 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1) povolený vklad vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného 1).

Následne dňa 9.8.2004 boli tieto nehnuteľnosti prevedené darovacou zmluvou na žalovaného 2). Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 17.8.2004. Kúpnou zmluvou zo dňa 22.9.2004, ktorej vklad bol povolený pod č. V XXXX/XXXX, žalovaný 2) predal predmetné nehnuteľnosti žalovaným 3) a 4).

Rozsudkom č.k. -70 zo dňa 11.5.2005 súd návrh na zmenu žalobného petitu a návrh na pristúpenie ďalších účastníkov zamietol. Súčasne zamietol celú žalobu a rozhodol o trovách konania. Svoje rozhodnutie založil na tom, že žalobca nemá na požadovanom určení neplatnosti zmlúv naliehavý právny záujem.

Na odvolanie žalobcu odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Súčasne pripustil zmenu návrhu tak, aby súd určil, že žalobca je vlastníkom 3-izbového bytu č. XX s príslušenstvom v obytnom dome č. XX vo vchode č. XX na X.. poschodí v E. V. L. a že je spoluvlastníkom v podiele XX/XXXX v spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníkom v podiele XX/XXXX parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 v kat. úz. E. V. L..

Následne súd uznesením č.k. -133 zo dňa 18.9.2006 pripustil, aby do konania na strane žalovaného pristúpili žalovaní 3), 4), ktorí sú podľa stavu v katastri nehnuteľností aktuálnymi vlastníkmi sporných nehnuteľností.

Súd doplnil dokazovanie výsluchom žalovaných 1), 3), 4), opätovným výsluchom žalobcu, žalovaného 2), svedkyne K. R., R. Q., oboznámením obsahu oznámenia OSBD, zmluvy o postúpení pohľadávky, odstúpenia od tejto zmluvy a zistil nasledovné:

Žalobca vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že s nikým neuzavrel zmluvu o pôžičke na sumu 49 000,- Sk a vyplatenie tejto sumy predstavovalo úhradu nedoplatku za služby spojené s užívaním bytu. Podpísal len zmluvu na sumu 20 000,- Sk (663,88 eur), peniaze však nedostal a vyhotovenia zmluvy boli pred jeho očami roztrhané. Žiadnu zmluvu o pôžičke, ktorou by mu bola požičaná suma 35 000,- Sk (1 161,79 eur), nikdy vedome nepodpísal a žiadna takáto suma mu nikdy nebola vyplatená.

Žalovaný 1) ako veriteľ zo zmluvy o pôžičke zo dňa 17.6.2004 uviedol, že peniaze žalobcovi požičal z podnetu žalovaného 2). So žalobcom sa stretol iba na chodbe u notára, kde mu odovzdal v obálke peniaze. Požičanú sumu 35 000,- Sk mu potom o pár dní vrátil žalovaný 2) a on mu následne daroval byt, s tým, že s vecou už nemá nič spoločné.

Svedok R. Q. bol prítomný na notárskom úrade pri podpisovaní zmlúv zo dňa 17.6.2004. Odovzdanie peňazí však nevidel, nevedel sa vyjadriť k tomu, kto zmluvy pripravil a priniesol.

Následne súd uznesením č.k. -224 zo dňa 5.9.2008 konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na OR PZ v Trenčíne vo veci trestného činu podvodu, ktoré začalo z podnetu žalobcu. Uznesením č.k. -298 zo dňa 18.2.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.3.2014, potom rozhodol o tom, že v konaní sa pokračuje.

Následne súd doplnil dokazovanie oboznámením obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. , z ktorého zistil, že žalovaný 2) bol Trestným rozkazom vydaným dňa 27.11.2013, č.k. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.1.2014, uznaný za vinného, okrem iného aj z toho, že v presne nezistenom čase od I. Y. (žalobcu) neoprávnene požadoval neexistujúce penále z omeškania vo výške 20 000,- Sk, na základe čoho I. Y. dňa 17.6.2004 v E. V. L. na notárskom úrade J.. O. Y. uzavrel po dohovore R. Q. a J. T. s J. T. zmluvu o pôžičke, ktorá mala byť určená na zaplatenie neexistujúceho penále a predmetom ktorej bola pôžička finančných prostriedkov vo výške 35 000,- Sk s dobou splatnosti 29.7.2004. Uvedená zmluva o pôžičke bola zabezpečená uzavretím zmluvy o zabezpečení záväzkov prevodom vlastníckeho práva podľa § 553 Obč. zákonníka k nehnuteľnosti 3- izbovému bytu č. XX s príslušenstvom v obytnom dome č. XX vo vchode XX nachádzajúcom sa na ul. A. II v E. V. L.. Po podpísaní zmlúv I. Y. v dohodnutej výške finančné prostriedky nedostal. Po jeho ústnom vyhlásení o odstúpení od zmluvy a roztrhaní zmlúv R. Q. na základe pokynu R. Q. pred I. Y., podal žalovaný 2) na Správu katastra Ilava žiadosť o vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, následkom čoho sa stal vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností J. T., ktorý nehnuteľnosť následne daroval R. Q., ktorý ju ďalej predal tretej osobe, čím sa na škodu cudzieho majetku obohatil tým, že I. Y. uviedol do omylu a spôsobil mu škodu vo výške 22 893,46 eur. Uvedeným konaním spáchal trestný čin podvodu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody.

Bolo zistené, že na rozdiel od súdneho konania v konaní pre orgánmi činnými v trestnom konaní žalovaný 1) už s určitosťou netvrdil, že žalobcovi pred podpisom zmluvy on osobne odovzdal predmet pôžičky.

Pripustil, že uvedenú sumu mohol odovzdať aj „chalanom“, ktorí tam s nimi boli a tí mohli peniaze dať žalobcovi. V ďalšej výpovedi dokonca výslovne uviedol, že peniaze žalobcovi určite nedával. Podľa jeho názoru ich asi dal R. Q.. V trestnom konaní bolo na základe vykonaného dokazovania ustálené a súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že suma pôžičky nebola I. Y. odovzdaná.

Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa , v znení platnom do dňa 31.12.2007 splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva). Zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne.

Z ustanovenia vyplýva, že právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom ( ).

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Zmluva o pôžičke má reálnu, nie konsenzuálnu povahu. Vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Pôžička sa radí k tzv. reálnym kontraktom, kedy okrem samotného uzavretia zmluvy je potrebný aj ďalší úkon, ktorým je práve vyššie uvedené odovzdanie. Teda nielen samotným zmluvným dojednaním vzniká dlžníkovi povinnosť vrátiť predmet pôžičky a tomu zodpovedajúce právo veriteľa požadovať vrátenie pôžičky.

V predmetnej veci mal žalobca so žalovaným 1) uzavrieť dňa 17.6.2004 zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej malo byť požičanie sumy 35 000,- Sk (1 161,79 eur) s dohodnutým úrokom. Z dokazovania vykonaného v trestnom konaní, ako aj výpovede žalobcu v tomto konaní nebolo zistené, že by v skutočnosti prišlo k odovzdaniu pôžičky v uvedenej sume 35 000,- Sk (1 161,79 eur). Keďže nebolo zistené, že by predmet pôžičky bol žalobcovi odovzdaný, súd dospel k záveru, že neprišlo k riadnemu uzavretiu zmluvy o pôžičke.

Účastníci súčasne uzavreli zmluvu o zabezpečení záväzku. Takáto zmluva má akcesorickú povahu, má dlžníka motivovať k splneniu záväzku a veriteľovi dáva pre prípad nesplnenia dlhu možnosť ťažiť z prevedeného práva. Tento spôsob zabezpečenia je založený na tom, že dlžník prevedie svoje právo na veriteľa s rozväzovacou podmienkou, že zabezpečený záväzok bude splnený, prípadne môže byť dohodnutý spätný prevod práva; splnením dlhu prevedené právo prechádza späť na dlžníka. Zabezpečovací prevod práva teda spočíva v podmienenom prevode práva z dlžníka na veriteľa (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 30. augusta 2005, sp. zn. ).

Keďže zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva má akcesorickú povahu, podmienkou jej platného dojednania je existencia hlavného, zabezpečovaného záväzku, z ktorého je dlžník povinný plniť a veriteľ má právo požadovať od neho splnenie. Keďže v danej veci bolo zistené, že navrhovateľovi ako dlžníkovi neboli peniaze tvoriace predmet pôžičky odovzdané a teda neprišlo k vzniku hlavného záväzku, je zmluva o zabezpečení tohto záväzku neplatná. Na podklade neplatnej zmluvy potom nemohol žalovaný 1) nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam.

Bez ohľadu na vyššie uvedené súd taktiež poukazuje na to, že uzavretá zmluva o zabezpečení záväzku obsahuje zmluvné dojednanie o tom, že v prípade riadneho splnenia záväzku dlžníkom tento nadobudne naspäť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, a to na základe úkonu, ktorým by mala byť dohoda o odstúpení od zmluvy. Súčasne v nej bolo dohodnuté, že v prípade nesplnenia povinnosti včas zaplatiť pôžičku, je žalobca povinný byt vypratať, odovzdať kľúče a umožniť veriteľovi, t.j. žalovanému 1), vstúpiť do držby a užívania predmetných nehnuteľností. Z uvedeného vyplýva, že medzi účastníkmi nebol určený spôsob, ktorým by sa mala naplniť uhradzovacia funkcia zaisťovaného prevodu práva, resp. nebolo dohodnuté, akým spôsobom sa má vykonať speňaženie zaisteného prevodu práva a v akom rozsahu má právo dlžník na vyplatenie rozdielu. V predmetnej veci bola pritom hodnota nehnuteľností, ku ktorým bolo prevedené vlastnícke právo 22 893,46 eur a výška požičanej sumy 1 161,79 eur.

Ustanovenie v znení platnom do 31.12.2007 pre zmluvu o zabezpečovacom prevode práva neustanovovalo žiadne zvláštne obsahové náležitosti. Avšak i táto zmluva musela vyhovovať obecným požiadavkám, najmä musela byť dostatočne určitá. Z uvedeného vyplýva, že aj zmluva o zabezpečovacom prevode práva musela aj v tomto období obsahovať dojednanie stanovujúce, akým spôsobom sa má vykonať speňaženie zaisteného prevodu práva a v akom rozsahu má právo dlžník na vyplatenie rozdielu.

V zmluve zo dňa 17.6.2004 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1) však absentuje táto podstatná náležitosť, viažuca sa k predmetu tohto právneho úkonu z hľadiska určenia spôsobu, ktorým by sa mala naplniť uhradzovacia funkcia zaisťovaného prevodu práva. Aj vzhľadom na uvedené je zmluva o zabezpečovacom prevode práva z dôvodu absencie podstatných náležitostí a pre neurčitosť neplatná. Uvedené závery vyplývajú aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. .

S poukazom na vyššie uvedené závery, súd dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným 1) nebola dňa 17.6.2004 platne dojednaná zmluva o pôžičke a ani zmluva o zabezpečovacom prevode práva. Vzhľadom na uvedené tu nie je daný žiaden právny titul pre nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam žalovaným 1). Žalovaný 1) sa teda nikdy nestal vlastníkom týchto nehnuteľností a z tohto dôvodu nemohol vlastnícke právo platne previesť na ďalšiu osobu, a to žalovaného 2). Z rovnakých dôvodov nie sú ich vlastníkmi ani žalovaní 3), 4), ktorí mali nadobudnúť nehnuteľnosti od žalovaného 2) kúpnou zmluvou zo dňa 22.9.2004, ktorej vklad bol povolený pod č. V XXXX/XXXX. Žalovaní 3), 4) netvrdili a ani nebol zistený žiaden iný právny dôvod vzniku ich vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam.

Z vykonaného dokazovania bolo teda zistené, že žalobca je vlastníkom 3-izbového bytu č. XX v obytnom dome č. XX, vo vchode XX, na X. poschodí v E. V. L. a prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu k tomuto bytu vo veľkosti XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. E. V. L. a spoluvlastníkom v podiele XX/XXXX na pozemku parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. E. V. L., keď tieto nehnuteľnosti nadobudol kúpou ešte v roku 2002. Vzhľadom na neplatnosť zmluvy o pôžičke a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam nestratil a súd jeho návrhu vyhovel.

Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení súd videl v skutočnosti, že v katastri nehnuteľností sú ako vlastníci sporných nehnuteľností v súčasnosti vedení žalovaní 3), 4) a rozsudok súdu o určení vlastníckeho práva bude podkladom pre zápis vlastníckeho práva žalobcu do katastra nehnuteľností.

Súd zamietol žalobný návrh voči žalovaným 1), 2), keď po pripustení zmeny žalobného návrhu Krajským súdom v Trenčíne bolo predmetom konania len určenie vlastníckeho práva žalobcu. Neplatnosť zmlúv, ktorých uzavretie predchádzalo vykonaným zápisom do katastra nehnuteľností, súd vo vzťahu k takto vymedzenému predmetu konania, posudzoval len ako predbežnú otázku. Z uvedeného dôvodu nie sú žalovaní 1), 2) v konaní pasívne vecne legitimovaní, keď v súčasnosti nie sú vedení v katastri nehnuteľností ako vlastníci nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu. Na uvedenom závere nič nemení

skutočnosť, že súd posudzoval v konaní ako predbežnú otázku platnosť zmlúv, ktorých účastníkmi žalovaní 1), 2) boli.

O náhrade trov konania súd rozhodne v zmysle ust. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (trojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ods. 1 ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.