Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15C-64-2012.pdf
PDF · 100.83 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-15C/64/2012
Uznesenie
Okresný súd Košice II, v právnej veci navrhovateľky I. A., Y.. J., K.. XX.X.XXXX, O. X. XX, S., zast. JUDr. Rastislavom Lenártom, advokátom so sídlom Pollova 32, Košice, proti odporcovi P.U. A., K.. XX.X.XXXX, O. X. XX, S., zast. JUDr. Veronikou Kitovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice, v konaní o obnovu konania OS KE II. zn. 41C/169/2009, takto
rozhodol:
Návrh na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 41C/169/2009 z a m i e t a.
Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy konania na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Veroniky Kitovej, advokátky v Košiciach, vo výške 292,37 € ,do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa domáhala návrhom doručeným súdu dňa 23.3.2012, aby súd povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice II č.k. 41C/169/2009 a zároveň odložil vykonateľnosť rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 41C/169/2009-102 zo dňa 22.9.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.1.2012, v spojení s uznesením Okresného súdu Košice II č.k. 41C/169/2009-130 zo dňa 20.6.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.7.2011 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/249/2011-139 zo dňa 30.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.1.2012.
Návrh odôvodnila tým, že v pôvodnom konaní o vyporiadanie BSM nemohla bez svojej viny použiť dôkazy, o ktorých nevedela a nemohla ich označiť, a to čestné vyhlásenie jej otca J. J.Y. G. P. XX.X.XXXX, obsahom ktorého sú tvrdenia, že svojej dcére daroval stavebné, murárske, maliarske, remeselnícke práce a materiál (plávajúce podlahy, interiérové dvere so zárubňou, korpusy na kuchynskú linku) na rekonštrukciu bytu na ulici X. X, O. K. T. W. XX a bytu na ulici X. XX B. S.. Taktiež daroval dcére navŕtanie studne, plot, chatku, altánok, obloženie chatky, izolácie, podlahy, malú linku, elektriku a zariadenie do chatky. Dcére daroval aj hnuteľné veci, a to obývačkovu stenu,
jedálenský stôl, stoličky, gauč, televízor, prietokový ohrievač zn. Wailant, plynový sporák, batérie, keramiku, koberec, luster, kuchyňu, veľkú vstavanú skriňu na mieru, vešiakovú stenu, dvere so zárubňou, stôl do obývačky, plastové okná, vchodové dvere a pod. Rovnako jej daroval aj finančné prostriedky za odstupné pri výmene 2-izbového bytu za 3-izbový a finančný príspevok na auto Škoda Octavia Combi.
Navrhovateľka predložila s návrhom listiny, a to Výpis zo živnostenského registra, číslo 802-1259 na obchodné meno J. J. S., miesto podnikania 04001 Košice - Staré mesto, Letná 14, Stavebno- technické posúdenie bytu Jarná 9, prízemie zo dňa 6.11.1992, Oznámenie o zápise žiadateľa do miestneho zoznamu uchádzačov o pridelenie bytu zo dňa 11.11.1992, Ohlásenie stavebných úprav zo dňa 13.11.1992, Dohodu spísanú dňa 13.11.1992 medzi Bytovým hospodárstvom š. p. OPBH
- Staré mesto a I. J., O. J. XX, S., Stavebné úpravy v byte na ul. Jarná 9 na vlastné náklady -
súhlas zo dňa 11.12.1992, Úpravy v byte na vlastné náklady na ul. X. Č.. X - stanovisko, Žiadosť o odkúpenie záhradky zo dňa 5.9.1997, Kúpnu zmluva zo dňa 13.10.1998. Zároveň s návrhom na obnovu konania doručila navrhovateľka súdu aj návrh na odklad vykonateľnosti rozhodnutia- rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 22.9.2012 sp. zn. 41C/169/2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.1.2012, v spojení s uznesením Okresného súdu Košice II č.k. 41C/169/2009-130 zo dňa 20.6.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.7.2011 a s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/249/2011-139 zo dňa 30.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.1.2012, z dôvodu, že neodložením vykonateľnosti predmetných rozhodnutí by mohla vzniknúť a byť spôsobená vážna a nenapraviteľná ujma navrhovateľke.
Okresný súd Košice II. uznesením zo dňa 2. júla 2012 č.k. 15C/64/2012-38 zamietol návrh na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 41C/169/2009 s odôvodnením, že nie sú naplnené zákonné podmienky povolenia obnovy konania, lebo navrhovateľka nepreukázala, že o skutočnostiach „tvrdených“ v čestnom prehlásení zo dňa 10. mája 2010 nevedela a nemohla ich označiť v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 41C/169/2009.
V písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 15.6.2012 odporca uviedol, že navrhovateľka zdôvodňuje svoj návrh na obnovu konania tým, že dôkazy nemohla použiť, lebo ju zastupoval advokát a tiež že má s odporcom zlé skúsenosti a preto na pojednávaní o vyporiadaní BSM dôkazy neoznačila. Poukázal na to, že navrhovateľka žije s iným mužom a sama vytvorila k ich synovi nenávisť voči odporcovi a úspešne im bráni stretávať sa. Toto opísal za účelom ozrejmenia zlých skúsenosti navrhovateľky s odporcom, pre ktoré nemohla uviesť dôkazy na 5 pojednávaniach v spore o vyporiadanie BSM. Ďalej uviedol, že navrhovateľka podala prostredníctvom právneho zástupcu proti prvostupňovému rozsudku odvolanie, v ktorom uviedla, že do rekonštrukcie bytov investoval iba jej otec a ona sama bez odporcu. O týchto námietkach, ktoré sú v podstate totožné s námietkami v návrhu o obnovu konania, rozhodol krajský súd. Podľa vyjadrenia navrhovateľky došlo k nedorozumeniu medzi ňou a jej právnym zástupcom počas konania o vyporiadanie BSM a preto nepredložil súdu dôkaz o investíciách do rekonštrukcie bytov.
Uviedol, že skutočnosti uvádzané navrhovateľkou v návrhu na obnovu konania ako dôvod obnovy konania mohli byť uplatnené v konaní o vyporiadanie BSM, kedy sa navrhovateľka pokúsila o dokazovanie, že do spoločného majetku investovala iba ona a jej otec, avšak vtedy odporca reagoval, že má dôkazy o investíciách z jeho príjmu a taktiež o
práci jeho príbuzných, i finančných prostriedkov jeho rodičov, pričom na otázku sudkyne navrhovateľka odpovedala, že nechce to dokazovať. Zároveň predložil súdu písomné dôkazy, ktoré majú svedčiť o pravdivosti jeho tvrdení a zároveň o lživosti tvrdenia navrhovateľky. Navrhol zamietnuť návrh na obnovu konania, lebo na obnovu nie sú tu dôvody, ani skutočnosti v zmysle § 228 O.s.p. Odporca celý návrh na obnovu konania považoval za neopodstatnený, zavádzajúci a účelový z dôvodu vyhnúť sa vyplateniu súdmi stanovenej sumy 33.255,40 € odporcovi podľa rozhodnutí súdov v pôvodnom konaní. Čestné prehlásenie, ktoré uvádza navrhovateľka v návrhu na obnovu konania, považoval za klamstvá a lži a podrobne opísal okolnosti ohľadom rekonštrukcie 3 bytov aj s doložením listín.
Proti uzneseniu zo dňa 2.7.2012 podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla zrušiť napadnuté uznesenie a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť a povoliť obnovu konania, vedeného na Okresnom súde Košice II „č.k.“ 41C/169/2009 a zároveň odložiť vykonateľnosť rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 22. septembra 2010 č.k. 41C/169/2009-102 v spojení s uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 20. júna 2011 č.k. 41C/169/2009-130 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30. novembra 2011 č.k. 11Co/249/2011-134.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením č.k.6Co 244/2012-87 zo dňa 31.10.2013 zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., pretože v danom prípade súd prvého stupňa zamietol návrh na obnovu konania z dôvodu nedostatku zákonných podmienok na obnovu (§ 228 ods. 1 O.s.p.) bez toho, že by nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré by predvolal účastníkov. Bez pojednávania rozhoduje súd o návrhu na obnovu konania len v prípadoch, ak tento zamieta pre nedostatok jeho formálnych podmienok.
Po vrátení veci odvolacím súdom tunajší súd nariadil pojednávanie. Navrhovateľka nemala nad rámec návrhu na obnovu konania žiadne návrhy. Prostredníctvom jej právneho zástupcu iba poukázala na to, že je tu množstvo dôkazov, ktoré neboli vykonané v pôvodnom konaní a o ktorých nevedela, aj keď už v tom čase existovali, pričom nejde len o výsluch otca navrhovateľky, ale aj o ďalšie dôkazy, ktoré v konečnom dôsledku pri zhodnotení súdom by vytvorili inú právnu úvahu a iné možné rozhodnutie vo veci.
Odporca zotrval na tom, aby súd návrh na obnovu konania zamietol vzhľadom na to, že všetky dôkazy, ktoré existovali v čase pôvodného konania, mala navrhovateľka možnosť označiť a na ne poukázať, mala možnosť podať aj odvolanie proti rozsudku o vyporiadaní BSM, ktoré aj bolo podané, čo prešlo aj cez krajský súd, preto nie je dôvod na obnovu konania. V prípade, ak by súd dospel k názoru, že je potrebné vypočuť otca navrhovateľky, potom aj odporca by navrhol výsluch jeho otca na skutočnosti, že väčšinu investícií do rekonštrukcie jednotlivých bytov financoval a riadil otec odporcu. Požiadal tiež náhradu trov tohto konania.
Podľa § 228 ods. 1 písm. a/ a b/ O.s.p. (v znení účinnom v čase rozhodovania súdu) právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak :
- sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
- možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Podľa ust. § 230 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.
Keďže navrhovateľka sa dozvedela o dôvode obnovy konania dňa 20.3.2012, ako uvádza v návrhu na obnovu konania na str.7, a to po oboznámení sa s obsahom čestného prehlásenia zo dňa 10.5.2010 zo strany jej otca a tiež predmetných listín, po prevzatí spisu od jej právneho zástupcu dňa 19.3.2012, súd posúdil, že je návrh na obnovu konania podaný v zákonnej lehote.
Súd sa oboznámil aj s predloženými listinnými dôkazmi spolu s návrhom, a to:
- Čestným prehlásením zo dňa 10.5.2010, v úvode ktorého je uvedené, že ho podávajú štyri osoby a to J. J., V. X., X. J. U. X. E., pričom v závere je podpísaný J. J. J.,
- Výpisom zo živnostenského registra, číslo živnostenského registra 802-1259, obchodné meno J. J. S., miesto podnikania 04001 Košice-Staré mesto, Letná 14,
- Stavebno-technickým posúdením bytu Jarná 9/ prízemie zo dňa 6.11.1992,
- Oznámením o zápise žiadateľa do miestneho zoznamu uchádzačov o pridelenie bytu zo dňa 11.11.1992,
- Ohlásením stavebných úprav zo dňa 13.11.1992,
- Dohodou spísanou dňa 13.11.1992 medzi Bytovým hospodárstvom Š. p. OPBH - Staré mesto a I. J., bytom Letná 14,
- Stavebné úpravy v byte na ul. Jarná 9 na vlastné náklady - súhlas zo dňa 11.12.1992,
- Úpravy v byte na vlastné náklady na ul. Jarná č. 9 - stanovisko (bez dátumu),
- Žiadosťou o odkúpenie záhradky zo dňa 5.9.1997,
- Kúpnou zmluvou zo dňa 13.10.1998, ktorej predmetom sú parcely č. 691 o výmere 17 m2, č. 692 o výmere 351 m2, zapísaných na LV č. 1015, k.ú. Kostoľany nad Hornádom, a dospel k záveru, že návrh na povolenie obnovy konania nie je dôvodný.
Zo spisu sp. zn. 41C/169/2009 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 22.9.2010 v spojení s uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 20.6.2011 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.1.2012, prikázal súd do vlastníctva nehnuteľné a hnuteľné veci, ktoré účastníci konania nadobudli do BSM za trvania manželstva, rozhodol o splatení dlhov bývalých manželov účastníkov a uložil I. A. povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie podielu z BSM sumu 33.255,40 eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.1.2012.
Súd mal za to, že nie sú naplnené zákonné podmienky povolenia obnovy konania, a to z dôvodu, že tvrdenia navrhovateľky, že o skutočnostiach v čestnom prehlásení zo dňa 10.5.2010 nevedela a nemohla
ich označiť, taktiež že bez svojej viny nemohla použiť dôkazy, o ktorých nevedela a tým ich nemohla označiť v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 41C/169/2009, považoval za účelové a nepravdivé.
Predložené listinné dôkazy, ktoré navrhovateľka pripojila k návrhu na obnovu konania, a to Žiadosť o odkúpenie záhradky zo dňa 5.9.1997 podpísaný Q. J.,
X. XX, S. a Kúpna zmluva zo dňa 13.10.1998 uzatvorená medzi Obcou Družstevná pri Hornáde a Q. J., ktorej predmetom sú nehnuteľnosti, pozemky parc. č. 691 o výmere 17 m2 a parc. č. 692 o výmere 351 m2 k.ú. Kostoľany nad Hornádom, sú irelevantné, nemajú vzťah k predmetu tohto konania, súd na ne neprihliadal, pretože nemôžu privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie.
Ostatné predložené listinné dôkazy, a to Stavebno-technické posúdenie bytu Jarná 9/ prízemie zo dňa 6.11.1992, Oznámenie o zápise žiadateľa do miestneho zoznamu uchádzačov o pridelenie bytu zo dňa 11.11.1992, Ohlásenie stavebných úprav zo dňa 13.11.1992, Dohoda spísaná dňa 13.11.1992 medzi Bytovým hospodárstvom Š. p. OPBH - Staré mesto a Timeou Likérovou, bytom Letná 14, Stavebné úpravy v byte na ul. Jarná 9 na vlastné náklady - súhlas zo dňa 11.12.1992, Úpravy v byte na vlastné náklady na ul. Jarná č. 9 - stanovisko (bez dátumu), sa týkajú bytu na ulici X. X B. S., S. už dátumovo svedčia o tom, že existovali v čase rozhodovania súdu, vedela navrhovateľka o nich, nakoľko boli aj adresované na jej meno a preto ich mohla použiť v pôvodnom konaní sp. zn. 41C/169/2009,aj tak učinila, keď skutočnosti ohľadom nebytového priestoru na X. T.. Č..X., ako aj o investíciách do bytov na X., W. U. X. T.. B. S., označila prostredníctvom jej právneho zástupcu v odvolaní proti pôvodnému rozsudku zo dňa 4.11.2010 a súdu boli teda známe.
Účelom obnovy konania nie je posúdiť celkovú zákonnosť a odôvodnenosť pôvodného rozhodnutia a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. V konaní o povolení obnovy nemôže súd preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami a obhajobou, či rešpektoval zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní a pod. (R33/1988). Pri obnove konania sa rozhoduje, či nové skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia, môžu odôvodniť iné rozhodnutie, než bolo urobené v pôvodnom konaní. Súd musí v konaní o návrhu na obnovu konania prihliadať aj na to, prečo účastník nesplnil v pôvodnom konaní povinnosť tvrdenia. Pokiaľ účastník zo svojej viny neuplatnil určitú skutočnosť v pôvodnom konaní, je vylúčený aj s dôkazmi, ktoré majú túto skutočnosť preukázať. Na účastníkovi súdneho konania totiž je, aby dbal o ochranu svojich práv aj tým, že úplne a pravdivo opíše všetky skutočnosti rozhodujúce pre konanie vo veci. Okolnosť, či súd tieto dôkazy vykonal a či z nich vyvodil zistenie skutkového stavu pre svoje rozhodnutie, neznamená možnosť alebo nemožnosť účastníka použiť dôkazy v konaní. Pri inom výklade znenia, obsahu a účelu ust. § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. by sa totiž cestou obnovy konania mohol domáhať revízie právoplatne skončeného súdneho konania každý účastník, ktorého dôkazným návrhom nebolo vyhovené, hoci súd tieto dôkazy (právom či neprávom) nepovažoval za rozhodujúce a preto ich nevykonal. Takto by obnova konania plnila účel dovolacieho konania. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu. Skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy môžu byť dôvodom obnovy konania v zmysle citovaného ustanovenia len vtedy, ak ich účastník, ktorý obnovu navrhuje, nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní (sú pre účastníka v porovnaní s pôvodným konaním „nové“) a súčasne môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Nemožnosťou použiť dôkaz bez svojej viny v pôvodnom konaní nie je mienená len možnosť označiť dôkaz, ale aj nemožnosť
predložiť ho účastníkom konania súdu. Použitie dôkazu zo strany účastníka spočíva v tom, či účastník splnil zákonom mu uloženú povinnosť (§ 101 ods. 1 O.s.p.) prispieť k tomu, aby bol dosiahnutý účel konania, predovšetkým tým, že pravdivo a úplne označí všetky potrebné dôkazné prostriedky. Súd dospel po zhodnotení predložených listín a dôvodov v návrhu na obnovu konania k záveru, že všetky skutočnosti, označované v návrhu na obnovu konania, existovali už v dobe pôvodného rozhodovania súdu a navrhovateľka ako účastník pôvodného konania o vyporiadanie BSM ich aj označila, aj keď nepredložila dôkazy. Navrhovateľka netvrdila, aby jej právny zástupca v pôvodnom konaní akýmkoľvek spôsobom bol bránil v tom, aby sama súdu označila dôkazy, na ktoré poukazuje teraz- v návrhu na obnovu konania, o ktorých navrhovateľka mala vedomosť. Podstata jej tvrdení spočíva v tom, že o skutočnostiach uvedených v čestnom prehlásení zo dňa 10.5.2010 nevedela a nemohla ich označiť
v pôvodnom konaní o vyporiadanie BSM. Avšak všetky skutočnosti a dôkazy, na ktoré poukazuje navrhovateľka v návrhu na obnovu konania, nie sú pre ňu nové, neznáme, lebo existovali v čase pôvodného konania o vyporiadanie BSM. O všetkých investíciách (daroch svojho otca pre ňu) predsa musela dobre vedieť, a to už v čase vloženia týchto investícií do nehnuteľností v jej prospech, inak by nedošlo k platnému darovaniu jej osobe. Len prijatím daru obdarovaným dôjde k platnému darovaniu, t.zn. navrhovateľka vedela o všetkých investíciách jej otca (daroch pre ňu) už v čase darovania a preto mohla túto skutočnosť nepochybne označiť súdu. Čestné prehlásenie zo dňa 10.5.2010 je v tom smere bez právneho významu, pretože len deklaruje skutočnosti, ktoré sa stali s odstupom niekoľkých rokov už predtým (darovanie jej otca formou prác, či financií), preto nemôže priniesť takýto dôkaz priaznivejšie rozhodnutie pre ňu. Niet žiadneho dôvodu a dôkazu o tom, aby navrhovateľka o existencii uvedených skutočností a dôkazoch nevedela a nemohla ich počas pôvodného konania označiť. Navyše aj keby by nevedela navrhovateľka o dôkazoch (listinách v byte jej otca, ku ktorým sa dostala podľa jej nepreukázaných tvrdení až neskôr) a ktoré predložila s návrhom na obnovu konania a sú označené vyššie ( všetky z r. 1992 pred uzavretím manželstva účastníkov), tieto sú rovnako právne bezvýznamné pre iné posúdenie veci samej a nemožno predpokladať, aby privodili pre navrhovateľku priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Investície jej otca vo forme darovania aj označila a použila pred súdom v rámci odvolania proti prvostupňovému rozsudku, tak ako na to správne poukázal odporca vo svojom vyjadrení k návrhu na obnovu konania, avšak súd v pôvodnom konaní ich nepokladal zrejme za rozhodujúce a preto k ich dokazovaniu sa neprikročilo. U toho, kto je vlastníkom nehnuteľnosti, sa predpokladá aj vedomosť o tom, čoho je vlastníkom, v akom rozsahu a ako mohol realizovať oprávnenia vlastníka (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.9.2009, sp. zn. 2 Cdo 96/2008).
Účastníci konania boli bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 9 na 2. poschodí, vchod č. 12 na ul. Jantárová č. 12 v Košiciach do vyporiadania BSM dňa 19.1.2012. Ako vlastníci mali mať vedomosť o tom, čoho sú vlastníkmi a teda je dôvodné predpokladať, že ako vlastníci mali a mohli vedieť, kto zabezpečil „plávajúce podlahy v detskej izbe, obývačke, spálni, interiérové dvere aj so zárubňou, korpusy na kuchynskú linku, výmenu jadra, maľovanie bytu, výmenu okien za plastové a vchodové dvere“, o ktorých v čestnom prehlásení zo dňa 10.5.2010 otec navrhovateľky tvrdí, že ich zabezpečil on. Preto tvrdenie
navrhovateľky, že sa jedná o nové dôkazy, o ktorých nemala vedomosť, je zavádzajúce a účelové.
Súd musí v konaní o návrhu na obnovu konania prihliadať aj na to, prečo účastník nesplnil v pôvodnom konaní povinnosť tvrdenia. Pokiaľ účastník zo svojej viny neuplatnil určitú skutočnosť v pôvodnom konaní, je vylúčený aj s dôkazmi, ktoré majú túto skutočnosť preukázať (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.9.2009 sp. zn. 2 Cdo 96/2008).
Keďže navrhovateľka v konaní sp. zn. 41C/169/2009 zo svojej viny nenavrhla súdu vykonať dôkaz výsluchom svojho otca J. J. a ďalších osôb, ktoré sa podieľali na rekonštrukcii bytu, je vylúčená aj s dôkazmi, ktoré majú ňou tvrdené skutočnosti preukázať. Tvrdenie navrhovateľky, že pochybil jej právny zástupca, keď jej povedal, že v konaní sp. zn. 41C/169/2009 „zatiaľ nie je potrebné predvolávať jej otca“, je irelevantné a nie je objektívnym dôvodom, prečo navrhovateľka dôkaz nenavrhla vykonať.
Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky na obnovu konania zamietol. Podľa ust. § 233 O.s.p. ak je pravdepodobné, že sa návrhu na obnovu konania vyhovie, môže súd nariadiť odklad vykonateľnosti rozhodnutia o veci.
Keďže súd zamietol návrh na obnovu konania, nie je dôvodné, aby nariadil odklad vykonateľnosti rozhodnutia vo veci.
O trovách tohto konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. a zásady úspechu. Právna zástupkyňa odporcu si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 1.346,10 € za 6 úkonov právnej služby. Aj keď advokát trovy konania vyčísli, nezbavuje to súd povinnosti preskúmať správnosť vyčíslenia trov a priznať mu ich v prislúchajúcej výške.
Nakoľko v danom prípade ide o procesné rozhodnutie súdu, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, advokátovi nepatrí odmena z hodnoty požadovaného podielu v pôvodnom konaní o vyporiadanie BSM, ale v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z., t.j. vo výške 1/13-iny výpočtového základu. Súd priznal odporcovi trovy právneho zastúpenia advokátkou X.. B. S. za 5 úkonov právnej služby vo výške 292,37 €, z toho 3 úkony v r. 2012 po 58,69 € (prevzatie zastúpenia, vyjadrenie k návrhu, vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky), k tomu rež. paušál 3x po 7,63 € a 2 úkony v r. 2014, za účasť na pojednávaní 19.2.2014, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, 1-ina z odmeny 61,87 €, t.j.15,46 € a za účasť na pojednávaní dňa 30.4.2014 odmenu 61,87.- € ,k týmto úkonom rež. paušál 2 x po 8,04 €, v súlade s §§11 ods. 1, písm.a)14 ods. 5 písm.b) a 16 ods. 3 cit. vyhlášky. Podľa ust. §149 ods.1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle § 204 ods. 1 O.s.p. na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.