Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Co-8-2023.pdf
PDF · 134.65 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/8/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Jančíkovej v sporovej veci žalobcov: 1/ A. A., nar. X.X.XXXX, bytom B. XX, XXX XX C., 2/ A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, XXX XX C., zast. JUDr. Zuzanou Karaffovou, advokátkou, so sídlom Námestie Slobody 50, 083 01 Sabinov, IČO: 51669625, proti žalovaným: 1/ E. F., nar. X.X.XXXX, bytom E. G. X, XXX XX C., 2/ H. F., nar. XX.X.XXXX, bytom E. G. X, XXX XX C., zast.: PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s. r. o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 854 581, o ochranu vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20C/60/2021-225 zo dňa 26.10.2022 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalovaní majú proti žalobcom spoločný a nerozdielny nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali, aby súd zriadil vecné bremeno spočívajúce v umiestnení kanalizačného potrubia s prípojkami na pozemku parcely registra C KN č. XXXX/XX, druh pozemku záhrada o výmere 381 m2 a parcely registra C KN č. XXXXX/ XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 30 m2 zapísané na LV č. XXXXX, katastrálne územie C. v zmysle Geometrického plánu č. XX/XXXX, vyhotoviteľ GEOKART PREŠOV s.r.o., úradne overený Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor zo dňa 6.5.20210, pod. č. I./XXXX v prospech žalobcov na dobu neurčitú a uložil žalovanému povinnosť strpieť vstup, vjazd žalobcov na pozemok parcely registra C KN č. XXXX/XX, druh pozemku záhrada o výmere 381 m2 a parcely registra C KN č. XXXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 30 m2 zapísané na LV č. XXXXX, katastrálne územie C. pri prevádzke, údržbe a opravách kanalizačného potrubia s prípojkami v prospech žalobcov, zamietol. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd tak, že žalobcovia sú povinní nahradiť žalovaným trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobcovia sú vlastníkmi nehnuteľnosti - parcela registra C KN č. XXXXX/ XX, druh pozemku záhrada o výmere 267 m2 v podiele 1/1 a parcely registra C KN č. XXXXX/XX, druh pozemku záhrada o výmere 28 m2 v podiele 1/1 zapísané na LV č. XXXXX, vedený Okresným úradom Prešov, okres Prešov, obec C., katastrálne územie C.. Žalovaní sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti
- parcela registra C KN č.XXXXX/XX, druh pozemku záhrada o výmere 381 m2 v podiele 1 a parcely registra C KN č. XXXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 30 m2 v podiele 1 zapísané na L V č. XXXXX, vedený Okresným úradom Prešov, okres Prešov, obec C., katastrálne územie C.. Rozhodnutím Mesta Prešov zo dňa 30.11.2020, mesto Prešov rozhodlo o umiestnení inžinierskej stavby - „Prešov E., ul. J. rozšírenie kanalizácie s prípojkami“ na pozemkoch parc. č. KN E XXXX/X, KN C XXXXX/XX, KN C XXXXX/XX, KN C XXXXX/XX. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 7.1.2021. Rozhodnutím K. L. C., odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredie zo dňa 30.12.2020 na základe žiadosti stavebníkov Okresný úrad povolil uskutočnenie vodnej stavby: Prešov, E., ul. J., rozšírenie kanalizácie s prípojkami, SO 02 Splašková kanalizácia, na pozemkoch s parcelnými číslami M. N. XXXX/X (M. G. XXXXX/X), M. G. XXXXX/XX, M. G. XXXXX/XX, M. G. XXXXX/XX, M. G. XXXXX/XX, M. G. XXXXX/XX, M. G. XXXXX/ XX, k.ú. C.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 9.2.2021. Dňa 11.1.2021 bola uzatvorená Zmluva o dielo č. XX/XXXX medzi žalobcami, žalovaným 1/ a M. so spoločnosťou VT- KANAL s.r.o. Predmetom zmluvy bola montáž kanalizačného potrubia s prípojkami. Dielo bolo riadne zrealizované a odovzdané na základe preberacieho protokolu dňa 22.02.2021. Žalobcovia predložili vyhotovený Geometrický plán č. XX/XXXX na vyznačenie práva uloženia inžinierskych sietí na parcelách KN E XXXX/X zo dňa 22.02.2021, vyhotovený spoločnosťou GEOKARI Prešov s.r.o., IČO: 45332746, autorizačne overil B. O. P., úradne overený Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor zo dňa 26.2.2021, č. overenia I./XXXX a Geometrický plán na vyznačenie práva uloženia inžinierskych sietí na parcelách KN C XXXXX/XX a parcele KN C XXXXX/XX zo dňa 27.4.2021, vyhotovený spoločnosťou GEOKART Prešov s.r.o., IČO: 45332746, autorizačne overil B. O. P., úradne overený Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor zo dňa 6.5.2021, č. overenia I./XXXX. Medzi žalobcami a žalovaným došlo k podpísaniu dohody o umiestnení inžinierskych sietí - kanalizácie v zmysle projektovej dokumentácie zo dňa 15.6.2020 a zároveň v predmetnej dohode žalovaný súhlasil so zriadením vecného bremena „in rem“ v prospech žalobcov. Žalobca 1/ pri svojom výsluchu uviedol, že pripravil projektovú dokumentáciu. Vybavil stavebné povolenie, položili sa potrubia, pričom k spojeniu hlavnej šachty došlo firmou VT. So synom ďalej položil potrubia od v-čka a dokončila to firma VT. V decembri prišla za ním žalovaná s tým, že má dať za vecné bremeno 3.000,- eur na 10 rokov. S týmto nesúhlasil, a to aj vzhľadom k tomu, že sa mu to zdalo veľa, keďže im viackrát aj pomohol. V júni 2021 došlo k prerušeniu kanalizácie. Vtedy aj zavolal políciu. Následne začali spory. K zmluve nedošlo, nakoľko geometrický plán bol vyhotovený až v máji 2021. Kanalizácia je umiestnená, ale je prerušená asi dva metre od ich hranice, keďže tam bol bager, ktorý tam nemal čo robiť. Došlo ku poškodeniu potrubia. Toto sa odstránilo a zalepilo sa. To nemôže opraviť. A takto to ostalo, nakoľko sa to môže spojiť až po kolaudácii. Chceli sa dohodnúť aj tak, aby potrubie išlo iným smerom, avšak so žalovanými sa to nedá. Žalobkyňa 2/ pri svojom výsluchu uviedla, že to neriešila, nakoľko sa do toho nerozumie. Všetko vybavoval manžel, avšak stálo ho to veľa námahy. Súhlasila by s 3.000,- eurami, avšak nie na 10 rokov, keďže manžel je invalid a majú aj syna. Žalovaný 1/ uviedol, že všetkému sa venovala jeho manželka a cíti sa byť podvedený žalobcom 1/, nakoľko ho zavádzal a špekuloval. Žalovaná 2/ pri svojom výsluchu uviedla, že prišiel žalobca 1/ s tým, že ako budú riešiť odpady. 50 m od nich bola šachta. Mohlo to byť riešené cestou kanálu alebo to mohlo byť riešené čističkou odpadových vôd. Im to však nesúrilo. Žalobca 1/ chcel, aby to bolo riešené kanálom. Pozreli sa, kadiaľ by mal tento kanál ísť. Po dlhšej dobe, keď prišli na chatu, už boli vykopané rúry na pozemku žalobcov, ale aj na ich pozemku. Vzhľadom na dobré susedské vzťahy začali aj oni kopať rúry na ich pozemku. Vybavila spoločnosť VT kanal, ktorá robila hlavnú trasu, 50 metrov. Žalobcu žiadala, aby bola uzavretá zmluva o vecnom bremene. Viackrát ho vyzývala a žiadala 3.000,- eur na 10 rokov. Mala za to, že takáto suma je primeraná. Už v čase, keď to zameriaval geodet, mohla byť uzavretá zmluva o vecnom bremene, avšak žalobca s tým nesúhlasil. Stále to odkladal. Dala mu termín do konca apríla a to aj z dôvodu toho, že tento vypúšťal z čističky odpadových vôd do kanálu. Nakoľko k uzavretiu zmluvy nedošlo, objednala bager a prerušili potrubie. To sa zalepilo. Zalepilo sa aj zhora. Potrubie sa odstránilo a pozemok sa vyrovnal. Žalobcovia sa predmetnou žalobou domáhajú zriadenia vecného bremena v zmysle § 151o OZ spočívajúceho v umiestnení kanalizačného potrubia s prípojkami na pozemku žalovaných.
3. Súd skúmal, či sú splnené zákonné podmienky pre zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 OZ. Podľa tohto ustanovenia možno zriadiť len vecné bremeno cesty, avšak vecné bremeno s iným obsahom nie je možné zriadiť a to ani za použitia analogickej aplikácie a teda podľa tohto ustanovenia nemožno zriadiť vecného bremeno spočívajúceho v umiestnení kanalizačného potrubia s prípojkami. V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť, že rozhodnutie o zriadení vecného bremena je rozhodnutím konštitutívnym, pretože sa ním zriaďuje hmotnoprávny vzťah, ktorý tu dosiaľ nebol. Konštitutívne súdne rozhodnutie však nemožno vydávať na základe analogickej aplikácie ustanovenia OZ. Analógiu upravuje už citované ustanovenie § 853 OZ a konštitutívny rozsudok vydaný v občianskosúdnom konaní je právnou skutočnosťou občianskeho práva hmotného. Pred jeho vydaním tu nie je hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi, ktorý by bolo možné posúdiť analogicky. Samotné splnenie podmienok pre vydanie rozhodnutia o zriadení vecného bremena nemá za následok vznik právnych vzťahov, pretože tu vznikli už v dôsledku súdneho rozhodnutia a preto pred vydaním rozhodnutia tu nie je právny vzťah, ktorý by bolo možné posudzovať analogicky. Konštitutívne rozhodnutie teda nedeklaruje už existujúce práva a povinnosti, ale zasahuje do hmotnoprávnej sféry účastníkov tak, že zakladá, mení alebo ruší subjektívne práva a povinnosti, pričom k takémuto zásahu je potrebné výslovné ustanovenie zákona, ktorý výnimočne dovoľuje súdu z podnetu navrhovateľa zasiahnuť do súkromných práv a povinností. V iných prípadoch, než ktoré sú upravené v zákone, nemôže súd svojim rozhodnutím zriadiť vecné bremeno a to ani vtedy keby vzhľadom na okolnosti prípadu by sa javilo zriadenie vecného bremena nutným východiskom k jeho riešeniu (pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR č. k. 22Cdo 1438/2004). Pokiaľ ide o žalobcami namietané dobré mravy tak v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené ustanovenie umožňuje súdu posúdiť vec v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva. Aplikácia tohto ustanovenia umožňuje aj zásah do výkonu už existujúceho práva vyplývajúceho z občianskoprávnych vzťahov, nemôže ale viesť ku vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemá totiž vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2011, sp. zn. 3 Cdo 144/2010). Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol.
4. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 a 2 CSP s tým, že existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania v zmysle § 257 CSP nebola žalobcami tvrdená ani zo spisu nevyplynula.
5. Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia a navrhli, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.
6. Odvolanie podali z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
7. Namietali, že konštitutívne rozhodnutie súdu by deklarovalo už existujúce práva a povinnosti na základe dohody strán sporu a na základe zákona o vodách - ustanovenia zákona, na základe Občianskeho zákonníka § 135c ods. 3 OZ, ktoré dovoľuje súdu zasiahnuť do súkromných práv a povinností žalovaných, pričom sa jedná o vodnú stavbu, a teda zákonné vecné bremená vznikajú spravidla v spojitosti s oprávneným účelovým vstupom na pozemky a zriaďovaním rôznych účelových zariadení na nich, napríklad aj § 26 ods. 7 zákona č. 364/2004 o vodách. Predmetné rozhodnutie, ktorým súd v odôvodnení rozhodnutia argumentuje, je prekonané. Súdy v obdobných veciach postupujú tak, že zriadia vecné bremeno. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal len ne/zriadením vecného bremena, pričom absolútne nezdôvodnil, prečo neposkytol ochranu vlastníckemu právu k vodnej stavbe. Vlastník má v zmysle ústavy SR čl. 20 a Občianskeho zákonníka § 126 právo na ochranu voči tomu, kto do jeho práva neoprávnene zasahuje. Konanie žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi, žalovaný zneužíva svoje postavenie vlastníka pozemku, keďže sám navrhol a prišiel s myšlienkou spoločne sa podieľať na nákladoch spojených s vytvorením kanalizácie s prípojkami, vedúcich až k pozemku žalobcov, a teraz keď je dielo dokončené, odmieta uzatvoriť zmluvu o zriadení vecného bremena a vyhlasuje, že nesúhlasí s tým, aby žalobcovia boli pripojený ku kanalizácii cez jeho pozemok, pričom inú možnosť žalobcovia nemajú. Stavba bola zriadená v súlade s vôľou vlastníka pozemku, preto vlastník pozemku nemôže zamedziť jej všeobecnému užívaniu jednostranným vyhlásením, že viac vodnú stavbu a kanalizačné prípojky na svojom pozemku nechce mať. Je nepochybné, že vodná stavba - kanalizačné potrubie - splašková kanalizácia - objekt - stavba je k dnešnému dňu umiestnená a riadne dokončená v zmysle projektovej dokumentácie, právoplatného stavebného povolenia a územného rozhodnutia. V prípade ochrany vlastníckeho práva sa súd nedostatočne vysporiadal so skutkovým stavom a zároveň jeho právne posúdenie je nesprávne.
8. Žalovaní nielenže nerešpektujú predchádzajúce dohody o spoločnej kanalizácii - trasovaní, ale nerešpektujú ani súdne rozhodnutia, keď porušili povinnosť im uloženú neodkladným opatrením strpieť umiestnenie kanalizačného potrubia, nenakladať a zdržať sa konania, ktoré by bránilo užívať kanalizáciu a svojvoľne zasiahli do kanalizačného potrubia. Nie je spravodlivé, že súd má poskytnúť ochranu tím, ktorí porušujú dohody a súdne rozhodnutia. Aj vlastnícke právo žalobcov k vodnej stavbe je obmedzované a to práve konaním žalovaných, preto je potrebné vysporiadať sa s otázkou koho vlastnícke právo sa zriadením vecného bremena resp. ochranou vlastníckeho práva obmedzuje viac - žalobcov, ktorí bez súdneho rozhodnutia nemôžu ich vlastnícke právo využívať vôbec alebo vlastnícke právo žalovaných, ktorí s trasovaním kanalizácie podľa GP súhlasili - len si to rozmysleli, ale naďalej môžu vlastnícke právo k pozemku aj kanalizácii užívať. Ani s týmto sa súd nijako nevysporiadal, len konštatoval, že by išlo o zásah do vlastníckeho práva žalovaných. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav nesprávne a neúplne aplikoval príslušné právne predpisy, a riadne svoje rozhodnutie neodôvodnil.
9. Odvolanie podali aj voči výroku o trovách konania s tým, že je spravodlivé požadovať v prípade ich neúspechu, aby súd rozhodol tak, že nikomu zo strán sporu náhradu trov konania nepriznáva. Existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov žalovaným a to z dôvodu, že žalobcovia boli povinní podať žalobu v lehote 30 dní od nariadenia neodkladného opatrenia. Pokiaľ by žaloba nebola podaná, neodkladné opatrenie by súd zrušil. Žalobcovia pred podaním žaloby opätovne žalovaných vyzvali na mimosúdne rokovania, pričom žalovaní na písomnú výzvu nijako nereagovali.
10. Žalovaní navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
11. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedli, že predmetnou žalobou sa žalobcovia domáhali zriadenia vecného bremena spočívajúceho v umiestnení kanalizačného potrubia s prípojkami na dobu neurčitú, krížom cez pozemok žalovaných a zároveň sa domáhali uloženia povinnosti žalovaným – strpieť vstup a vjazd žalobcov cez pozemok, v súkromnom vlastníctve žalovaných. Žalovaní majú za to, že podaná žaloba nie je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcov z dôvodu, že rozhodnutím súdu vzniká vecné bremeno len v taxatívne stanovených prípadoch. Konštitutívne rozhodnutie súdu, teda v žiadnom prípade nedeklaruje už existujúce práva a povinnosti (ako sa to snažia prezentovať žalobcovia), ale významným spôsobom zasahuje do hmotnoprávnej sféry účastníkov tak, že mení alebo ruší základné subjektívne práva a povinnosti.
12. Jediný zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcami a žalovanými sa odvíja od Zmluvy o dielo, ktorej predmetom bola stavba 50 metrov kanalizácie, pričom k týmto 50 metrom kanalizácie sporové strany nadobudli podielové spoluvlastníctvo vo výške podielu 1/3. Zvyšné prípojky (na pozemku žalovaných) si žalovaní zabezpečili sami, a to ku svojej nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza na ich pozemku, pričom žalobcovia sa neoprávnene napojili na cudziu stavbu, ktorá nie je vo vlastníctve žalobcov a ani k nej nemajú žiadne iné vecné právo. Pod prístupom k stavbe nie je možné chápať pripojenie sa k cudzej stavbe a na cudzom pozemku. V ostatných prípadoch nie je súd ani správny orgán oprávnený zriadiť vecné bremeno. Právny poriadok totiž štátnemu orgánu nedovoľuje, aby vecné bremeno zriadil na základe vlastnej úvahy. Súd môže zriadiť vecné bremeno na základe výslovného zákonného splnomocnenia, pričom analógia je v tomto prípade vylúčená.
13. V následnom vyjadrení žalobcovia uviedli, že súdu predložili všetky dokumenty preukazujúce ich vlastnícke právo k predmetnej kanalizácii s prípojkami, preto poukazovanie žalovaného na to, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi len kanalizácie, je absolútne irelevantné. Všetka dokumentácia s ktorou boli aj žalovaní oboznámení, ktorú podpísali, zahŕňa aj prípojku vedúcu cez pozemok žalovaných k ich rodinnému domu, a teda popierajú tvrdenia žalovaných, že konali svojvoľne a bez súhlasu žalovaných. Tvrdenia žalovaných uvádzané vo vyjadrení o ich svojvoľnom konaní bez ich súhlasu sú absolútne v rozpore s dôkazmi a dokumentáciou nachádzajúcou sa v súdnom spise. Zdôraznili, že nekonali svojvoľne, ale na základe súhlasu žalovaného a dohody medzi nimi, pričom nemali dôvod hľadať iné riešenie alebo trasu. Žalovaní súhlasili s trasou uloženia prípojky v čase keď sa prípojky umiestňovali, pričom teraz poukazujú na znehodnotenie pozemku.
14. Stavba kanalizácie s prípojkami bola realizovaná s vedomým a súhlasom žalovaných. Stále majú záujem sa so žalovanými dohodnúť a kompenzovať im ich obmedzenie vlastníckeho práva uložením potrubia na ich pozemku a zriadením vecného bremena. V tejto súvislosti si dali vypracovať aj znalecký posudok, pričom navrhli vyššiu sumu ako kompenzáciu ako bola stanovená znaleckým posudkom. Pre obe strany by bolo jednoduchšie, keby sa na zriadení vecného bremena dohodli, pričom by došlo aj ku kompenzácii žalovaných. Keďže mali záujem o zriadenie vecného bremena, žalobou sa domáhali okrem iného aj zriadenia vecného bremena, pričom následne žalobu rozšírili o ochranu vlastníckeho práva. Súd zamietnutím žaloby im bezdôvodne odoprel ochranu vlastníckeho práva, ktorej sa nemôžu domôcť inak ako súdnym konaním.
15. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v zmysle zásad ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.
16. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je žaloba o zriadenia vecného bremena spočívajúceho v umiestnení kanalizačného potrubia s prípojkami na pozemku parcely registra C KN č. XXXX/XX, druh pozemku záhrada o výmere 381 m2 a parcely registra C KN č. XXXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 30 m2 zapísané na LV č. XXXXX, katastrálne územie C. v zmysle Geometrického plánu č. XX/XXXX, vyhotoviteľ GEOKART PREŠOV s.r.o., úradne overený Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor zo dňa 6.5.20210, pod. č. I./XXXX v prospech žalobcov na dobu neurčitú a uložení žalovaným povinnosť strpieť vstup, vjazd žalobcov na pozemok parcely registra C KN č. XXXX/XX, druh pozemku záhrada o výmere 381 m2 a parcely registra C KN č. XXXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 30 m2 zapísané na LV č. XXXXX, katastrálne územie C. pri prevádzke, údržbe a opravách kanalizačného potrubia s prípojkami v prospech žalobcov. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalobu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobcovia sú povinní nahradiť žalovaným trovy konania v rozsahu 100 %.
17. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu.
18. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom a k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:
19. Podľa § 151o zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností (ods. 1). Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám (ods. 2). Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok (ods. 3).
20. Ustanovenie § 151 o ods. 3 OZ rieši stret dvoch vlastníckych práv, a to práva vlastníka stavby nehnuteľnosti, ktorý nemá zabezpečený prístup k svojej stavbe a práva vlastníka pozemku priľahlého. Prvou podmienkou zriadenia vecného bremena v zmysle uvedeného ustanovenia vo forme práva cesty je, že stavba stojí na pozemku vlastníka stavby, avšak priľahlý pozemok, ktorý umožňuje prístup k stavbe z verejnej komunikácie, je vo vlastníctve inej osoby. Druhou podmienkou na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty je, že prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Zriadenie nevyhnutnej cesty je vážnym zásahom do práva vlastníka pozemku, preto je potrebné zvážiť výhodu, ktorú cesta poskytuje vlastníkovi stavby zriadením vecného bremena s ujmou, ktorá by vznikla zriadením cesty pre vlastníka vecným bremenom zaťaženej nehnuteľnosti. Pri úvahe súdu o tom, či zriadi alebo nezriadi vecné bremeno sa súd vždy zaoberá aj princípom proporcionality platným pri obmedzení základných práv, pretože zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty podľa § 151o ods. 3 OZ, je významným zásahom do vlastníckeho práva k pozemku.
21. Podľa § 151o ods. 3 OZ ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby, zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby, spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Vo všeobecnosti je možné vecné bremeno charakterizovať ako vecné právo, ktoré obmedzuje vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Vyznačuje sa teda tým, že spočíva v obmedzení vlastníka nehnuteľnosti buď na prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti iného konkrétneho vlastníka, alebo na prospech určitej fyzickej alebo právnickej osoby, toto obmedzenie je späté so zaťaženou nehnuteľnosťou (obmedzenie vlastníka) v prospech panujúcej nehnuteľnosti. Právnym dôvodom vzniku vecného bremena môže byť, rovnako ako u vlastníckeho práva zmluva, dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu, zákon a vydržanie. V zmysle § 151o ods. 3 OZ môže súd na návrh vlastníka stavby a v jeho prospech zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Keďže takého zriadenie vecného bremena súdnym rozhodnutím predstavuje nútené obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka priľahlého pozemku, môže sa udiať len za primeranú náhradu a v nevyhnutnej miere (čl. 20 ods. 4 Ústavy SR).
22. Práva vyplývajúce z vecných bremien vznikajú predovšetkým zo zmlúv. Vznik vecného bremena môže založiť aj rozhodnutie súdu, ale musí sa opierať o konkrétny dôvod, ktorý vyplýva z ustanovenia príslušného zákona. V ostatných prípadoch nie je súd oprávnený zriadiť vecné bremeno. Rozhodnutie o zriadení vecného bremena má konštitutívne účinky a následný zápis, do katastra nehnuteľnosti formou záznamu má len deklaratívny charakter. Súd môže zriadiť vecné bremeno iba na základe výslovného zákonného splnomocnenia. Analógia je v tomto prípade vylúčená. Občiansky zákon umožňuje súdu zriadiť vecné bremeno iba v prípade: neoprávnenej stavby, ak je vecné bremeno nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe (§ 135c ods.3 OZ), zrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktoré sa uskutočnilo reálnym rozdelením spoločnej nehnuteľnosti (§ 142 ods.3 OZ) a zriadenia práva cesty vlastníkovi stavby (§ 151o ods.3 OZ).
23. V predmetnej právnej veci sa však žalobcovia domáhajú zriadenia vecného bremena spočívajúceho v umiestnení kanalizačného potrubia s prípojkami v ich prospech, a to na dobu neurčitú, cez pozemok žalovaných a zároveň sa domáhajú, aby súd uložil žalovaným povinnosť strpieť vstup a vjazd žalobcov (pri prevádzke, údržbe a opravách) cez pozemok v ich výlučnom vlastníctve. Podaná žaloba nie je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcov z dôvodu, že rozhodnutím súdu vzniká vecné bremeno len v taxatívne stanovených prípadoch uvedených vyššie. V ostatných prípadoch nemôže súd svojím rozsudkom zriadiť vecné bremeno, a to ani vtedy, keby sa z okolností prípadu javilo zriadenie vecného bremena nutným východiskom na jeho riešenie.
24. „Rozhodnutie o zriadení vecného bremena je rozhodnutím konštitutívnym, pretože sa ním zriaďuje hmotnoprávny vzťah, ktorý tu doposiaľ nebol. Konštitutívne súdne rozhodnutie však nie je možné vydávať na základe analogickej aplikácie ustanovení občianskeho zákonníka. Analógiu upravuje § 853 OZ, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto, ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Konštitutívny rozsudok vydaný v občiansko-súdnom konaní je (na rozdiel od rozsudku deklaratórneho) právnou skutočnosťou občianskeho práva hmotného. Pred jeho vydaním neexistuje hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi, ktorý by bolo možné posúdiť analogicky. Samotné splnenie podmienok pre vydanie rozhodnutia o zriadení vecného bremena nemá za následok vznik právnych vzťahov, pretože tie vzniknú až v dôsledku súdneho rozhodnutia, preto pred vydaním rozhodnutia tu nie je právny vzťah, ktorý by bolo možno posudzovať analogicky. Konštitutívne rozhodnutie teda nedeklaruje už existujúce práva a povinnosti, ale zasahuje do hmotnoprávnej sféry účastníkov tak, že zakladá, mení alebo ruší subjektívne práva a povinnosti. K takémuto zásahu je nevyhnutné výslovné ustanovenie zákona, ktoré výnimočne dovoľuje súdu z podnetu žalobcu zasiahnuť do súkromných práv a povinností. Takto však nie je možné zasahovať do práv účastníkov podľa primeraného použitia zákona. V prípade vlastníckeho práva by takýto postup súdu bol v rozpore s čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Najvyšší súd ČR v tejto súvislosti opakovane vyslovil, že v iných prípadoch než ktoré sú upravené v zákone, nemôže súd svojim rozsudkom zriadiť vecné bremeno, a to ani vtedy, keby sa z okolností prípadu javilo zriadenie vecného bremena nutným východiskom k jeho vyriešeniu. Rozhodnutie o zriadení vecného bremena, teda nemožno vydať na základe analogickej aplikácie zákona. Preto § 151o ods. 3 OZ nie je možné ani za použitia analógie aplikovať na iný prípad než ten, ktorý je v ňom uvedený“ (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 1438/2004 zo dňa 16.5.2005)
25. Podľa § 151o ods. 3 OZ možno zriadiť vecné bremeno cesty, nie však vecné bremeno s iným obsahom, a to ani pri použití jeho analogickej aplikácie. Najvyšší súd Českej republiky aj v konaní vedenom pod sp. zn. 22Cdo 4211/2011 zo dňa 15.5.2013 poukázal na svoje skoršie rozhodnutie zo dňa 16.5.2005, sp. zn. 22Cdo 1438/2004, pričom vyložil a odôvodnil právny názor, že súd nemôže svojim rozhodnutím zriadiť vecné bremeno na základe analogickej aplikácie zákona. Vo veci riešenej citovaným rozhodnutím bolo súdom prvej inštancie zriadené vecné bremeno vodovodného potrubia cez pozemok, v prospech domu ..., v rozsahu geometrického plánu ..., a to za jednorazovú náhradu. Najvyšší súd Českej republiky v citovanom rozsudku uviedol, že podľa § 151o ods. 3 OZ je možné zriadiť vecné bremeno cesty, nikdy však vecné bremeno s iným obsahom, a to ani za použitia jeho analogickej aplikácie.
26. Na základe žalobcami právne vymedzeného ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 151o ods. 3) nie je možné zriadiť vecné bremeno s iným obsahom, ako to umožňuje zákon. V ustanovení § 151o ods. 3 OZ je zakotvené oprávnenie súdu zriadiť vecné bremeno vlastníkovi stavby (panujúca nehnuteľnosť) spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok, ktorý je vo vlastníctve inej osoby (zaťažená nehnuteľnosť). Z dôvodu, že analógia je v tomto prípade vylúčená a súd môže obmedziť vlastnícke právo len v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne stanovené v zákone, zriadenie vecného bremena ako sa domáhajú žalobcovia, t. j. spočívajúceho v práve uloženia kanalizačného potrubia s prípojkami cez pozemok žalovaných, vrátane povinnosti žalovaných strpieť neobmedzený vstup a vjazd žalobcov na ich pozemok, súdnym rozhodnutím nie je možné. Za týchto okolností súd prvej inštancie správne žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol, pričom skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcov neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalobcov z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
32. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje zásadou úspechu v spore, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada úspechu vo veci je vyjadrená v cit. § 255 ods. 1 CSP. V tejto zásade sa premieta myšlienka, že ten, kto dôvodne bránil svoje subjektívne právo, alebo právom chránený záujem, by mal mať právo na náhradu trov konania, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil proti procesnej strane, ktorá do jeho právnej sféry bezdôvodne zasahovala. Právo úspešnej procesnej strane voči neúspešnej strane konania na náhradu trov vychádza zo základného štrukturálneho princípu, ktorý sa v civilnom sporovom procese uplatňuje, t. j. zo systému dvoch strán v kontradiktórnom postavení, ktorého rámci strany vystupujú ako vzájomný odporcovia uplatňujúci v konaní protichodné záujmy. Úspech jednej procesnej strany je tak zároveň neúspechom jej procesného odporcu, pričom každá strana sa v medziach daných Civilným sporovým poriadkom snaží pomocou prostriedkov procesného útoku a obrany docieliť vlastného víťazstva a prehry protistrany. Ak je procesná strana úspešná, mala by jej protistrana nahradiť trovy, ktoré pritom účelne vynaložila, lebo by bolo v rozpore s ochrannou funkciou civilného práva procesného, pokiaľ by civilný proces neumožňoval odstrániť zmenšenie majetkovej sféry strany spôsobené len tým, že bola nútená dôvodne hájiť svoje práva, do ktorých niekto iný nedôvodne zasahoval. Také poňatie civilného procesu by bolo v rozpore s požiadavkou plnej a efektívnej súdnej ochrany a teda aj v rozpore s čl. 46 Ústavy SR. Úspech v spore sa pritom zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Ak mala strana sporu plný úspech v konaní, prizná sa jej celá náhrada trov konania. Ak mala strana v spore úspech len čiastočný, potom sa náhrada trov konania pomerne rozdelí. V prípade, ak strana zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane náhradu tých trov konania, ktoré účelne vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon, pričom tieto sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP (por. napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 zo dňa 17.12.2004).
33. Súd je však povinný vždy vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a zohľadňovať všetky relevantné skutočnosti z hľadiska rozhodovania o náhrade trov konania. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie. Aplikácia tohto ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Zákonná dikcia vyžaduje pre aplikáciu moderačného oprávnenia súdu naplnenie dvoch podmienok a to, musí ísť v danom prípade o dôvody hodné osobitného zreteľa a súčasne musí ísť o výnimočné okolnosti, ktoré odôvodňujú opodstatnenosť použitia tohto zákonného ustanovenia. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v charaktere určitého druhu konania alebo môžu byť dané charakterom určitej procesnej situácie, prípadne sa môže týkať celkom špecifických skutkových či sociálnych aspektov strán sporu. V zásade však je nutné zdôrazniť, že aplikácia moderačného oprávnenia súdu v zmysle ustanovenia § 257 CSP by mala mať charakter ojedinelosti a výnimočnosti. Nakoľko použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, musí aplikácia predmetného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (viď. R 34/1982). Nepriznať trovy konania je teda prípustné len výnimočne a v prípade, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na strane strán, pričom má súd vychádzať z posúdenia všetkých okolností v danej veci. Pri skúmaní, či dôvody hodné osobitného zreteľa existujú, súd prihliada k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí tvrdiť a preukázať strana inak povinná zaplatiť náhradu trov konania. Významné z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú rovnako okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, postoj strán v priebehu konania a ďalšie skutočnosti.
34. Podľa názoru odvolacieho súdu, s prihliadnutím na vyššie uvedené, v predmetnej veci nie sú splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, t. j. nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemal byť v spore úspešným žalovaným proti žalobcom priznaný nárok na náhradu trov konania. Citované ustanovenie má slúžiť na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, a to pokiaľ ide o vedenie súdneho konania, ako aj jeho výsledok. Pokiaľ ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, odvolací súd takéto dôvody nezistil, keďže ust. § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami, pričom pri ich hodnotení je potrebné zohľadniť aj podiel strán na vzniku a priebehu sporu. V danom prípade mali rozhodujúci podiel na vzniku a priebehu sporu žalobcovia. V danom prípade povinnosť žalobcov zaplatiť náhradu trov konania žalovaným nepredstavuje neprimeranú tvrdosť voči žalobcom, ani nie je v rozpore s dobrými mravmi. Naopak nespravodlivým za daných okolností by bolo nepriznanie náhrady trov konania žalovaným, ktorí sa s úspechom bránili voči bezdôvodne podanej žalobe zo strany žalobcov. Správny bol preto záver súdu prvej inštancie, že žalovaní majú voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
35. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (vo výroku vo veci samej ako i výroku o náhrade trov konania) podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
36. Žalovaní boli v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešní (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol im nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešným žalobcom. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).