Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Csp/61/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

12

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou, v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO 31 335 004, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. – D. XXX, E. – F., právne zastúpená: JUDr. Ján Legerský, advokát, so sídlom Nám. sv. Anny 15/25, Trenčín, o zaplatenie 30.592,83 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

11

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

9

1.Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania dňa 24.08.2022 v znení úpravy žaloby (č.l. 43, na č.l. 51 a na č.l. 57) sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 30.592,83 eur, úrokov 5,49% ročne zo sumy 30.000,- eur od 25.04.2020 do zaplatenia, maximálne vo výške 21.400,28 eur a úrokov z omeškania 5 % ročne zo sumy 30.190,10 eur od 25.04.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX bola so žalovanou uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 09.08.2019 (ďalej len ,,zmluva o úvere“), v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovanej medziúver č. XXXXXXX X XX vo výške 30.000,00 eur. V zmysle čl. VIII. bod 8.1. zmluvy o úvere, poplatok za medziúver sa zaúčtoval pri prvej výplate medziúveru tak, že celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o výšku týchto poplatkov. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške

234,32 eur, ktoré bola povinná uhrádzať na účet konta stavebného sporenia. Do pridelenia cieľovej sumy túto sumu tvoria vklady na konto sporenia vo výške 82,07 eur, 5,49 % p.a. úrok za medziúver vo výške 137,25 eur a poplatok za rizikové životné poistenie vo výške 15,00 eur. Žalobca vklad prijatý na konto stavebného sporenia, ako splátku úroku z medziúveru a poplatok za prijatie do poistenia, preúčtoval na konto medziúveru. V súlade čl. V. a VI. zmluvy o úvere sa žalovaná zaviazala platiť poplatok za rizikové životné poistenie pravidelnými mesačnými platbami vo výške 15,00 eur. Žalovaná prehlásila a svojím podpisom potvrdila prijatie do poistenia ako poistená osoba. Žalovaná porušila zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestala riadne a včas splácať. Listom zo dňa 05.02.2020 žalobca vyzval žalovanú na doplatenie omeškaných splátok, pričom žalovanú zároveň upozornil, že v prípade, ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené, žalobca dňa 24.04.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Žalobca listom zo dňa 01.06.2022 vyzval žalovanú na plnenie, no žalovaná dlžnú sumu neuhradila. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, zostatok na konte stavebného sporenia predstavoval záporný zostatok vo výške – 55,10 eur. Žalobca v súlade s čl. X., bod 10.12. zúčtoval dlžnú sumu z konta stavebného sporenia s kontom medziúveru. Žalovaná suma, t. j. dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (24.04.2020), predstavuje sumu vo výške 30.592,83 eur, pričom pozostáva z istiny vo výške 30.000,00 eur, z nezaplatených 5,49 % p. a. úrokov za medziúver zo sumy 30.000,- eur do 24.04.2020 spolu vo výške 402,73 eur, z nezaplatených poplatkov za poistenie od augusta 2019 do apríla 2020, t. j. 9 x 15,00 eur, spolu vo výške 135,00 eur a z dlžnej sumy z konta stavebného sporenia vo výške 55,10 eur. Požadovaním predčasného splatenia úveru, úverová zmluva nezaniká, žalobca úročí istinu dohodnutým 5,49 % p. a. úrokom za úver a zároveň celý zostatok dlhu, vyčíslený ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, 5,00 % p. a. úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (t. j. od 25.04.2020).

3. Žalobe bolo v upomínacom konaní v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu, proti ktorému podala žalovaná včas odôvodnený odpor. Uviedla v ňom, že nárok žalobcu je v celom rozsahu neopodstatnený, pretože ona nie je nositeľom povinnosti na plnenie z takéhoto nároku. Trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín č.k. -334 zo dňa 29.9.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 11.1.2022, bola na skutkovom základe uvedenom v bode 2. výroku o vine, odsúdená za zločin podvodu podľa § 221 ods.1 a 3 písm. a) Tr. zák. G. H., nar. X.X.XXXX, bytom I., B. J. XXXX/X. Podľa bodu 2. výroku o vine označeného trestného rozkazu G. H. na základe ústnej dohody so žalovanou v jej mene s jej súhlasom za pomoci jej osobných údajov dňa 22.7.2019 uzatvorila so žalobcom prostredníctvom obchodnej zástupkyne K. C. na pracovisku v L. M. F. žiadosť o spotrebiteľský úver s rizikovým životným poistením, v ktorej G. H. miesto telefonického kontaktu na žalovanú uviedla neexistujúce telefónne číslo a miesto čísla účtu patriaceho žalovanej uviedla účet číslo N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý je vedený na meno G. H., pričom na základe tejto žiadosti bola dňa 26.7.2019 vytvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X XX, evidenčné číslo úveru XXXXXXX X XX, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru na dobu určitú vo výške 30.000,- eur, ktorý sa zaviazala splácať v mesačných splátkach vždy k 15. dňu v mesiaci po dobu 150 mesiacov vo výške 234,32 eur, pričom G. H. už v čase vypracovania žiadosti o spotrebiteľský úver chcela finančné prostriedky minúť na vlastnú spotrebu, čím žalovanú uviedla do omylu a zároveň uviedla do omylu aj žalobcu, čím žalovanej spôsobila škodu vo výške 30.000,- eur. Z výpovede žalovanej ako svedka a poškodeného v predmetnom trestnom konaní vyplynulo, že dňa 9.8.2019 sa dostavila na Mestský úrad v I., kde ju čakala G. H., ktorá jej povedala, že musí mať overené splnomocnenie, aby mohla za ňu vybavovať úver a že jej dala na podpis doklad, o ktorom jej povedala, že ide o takéto splnomocnenie. Zmluvu o úvere prvýkrát videla až vo februári v roku 2020, kedy jej ju poslala G. H. mailom a keď zistila, že na zmluve nie je jej číslo účtu, povedala G. H., že ju nepodpíše. Vtedy ju G. H. informovala, že sa to dá vyriešiť dodatkom a následne jej poslala zmluvu aj s dodatkom, ktorú žalovaná podpísala, pričom takýto jej podpis na zmluve overený nebol, nakoľko zmluvu podpísala v mieste bydliska v Nemecku. Vedome žalovaná žiadnu inú zmluvu o úvere nepodpísala a určite by nepodpísala takú zmluvu, podľa ktorej by žiadala vyplatiť úver na iný ako svoj účet. Pravosť svojho podpisu, ktorý realizovala žalovaná na Mestskom úrade v I. dňa 9.8.2019, nepoprela, avšak zdôraznila, že konala s vedomím, že podpisuje splnomocnenie pre G. H. na vybavovanie predmetného úveru. Z výpovedí svedka K. C. v predmetnom trestnom konaní v zásade vyplynulo, že pracovala u žalobcu do 12.8.2020 ako obchodná zástupkyňa a že za ňou prišla G. H., ktorá je povedala, že má splnomocnenie na zastupovanie žalovanej na právne úkony ohľadom bánk, avšak zároveň potvrdila, že žiadne splnomocnenie nevidela a že G. H. jej povedala, že ho prinesie, ale už sa k tomu nedostali. Tiež potvrdila, že podľa interných predpisov

banky, ak chce klient niečo riešiť, tak ho musí mať pred sebou, čo znamená, že sa jej musí preukázať občianskym preukazom, pričom zároveň uviedla, že so žalovanou sa nikdy nestretla. Napokon potvrdila, že číslo účtu v zmluve o úvere sa nedá zmeniť dodatkom a že dodatok k predmetnej úverovej zmluve ani nikdy nevidela. Z výpovedí svedka – poškodeného K. N. v predmetnom trestnom konaní v zásade vyplynulo, že v prípade žalovanej úverový obchod sprostredkovala K. C., ktorá bola zodpovedná za vykonanie identifikácie a verifikácie klientky, teda overenie osoby podľa platných dokladov totožnosti a že mala jednať s klientkou osobne. Tiež z jeho výpovede vyplynulo, že dodatok k zmluve o spotrebiteľskom úvere vyzeral ako rôzne výseky zo zmluvy a nemal konkrétne náležitosti prípadného dodatku, niektoré časti boli okopírované zo zmluvy a údaje ako číslo účtu boli vypísané iným fontom a poukázal na ďalšie nezrovnalosti v dodatku. Potvrdil, že žalobca neeviduje ani vyhotovenie takéhoto dodatku. Ďalej z jeho výpovede vyplynulo, že číslo účtu v úverovej zmluve brala banka tak, že je to číslo dlžníčky, kam má byť úver vyplatený a že štandardne dlžník uvedie číslo účtu, na ktorý majú byť prostriedky z úveru vyplatené, do úverovej žiadosti a toto číslo účtu sa potom preklopí do úverovej zmluvy. Napokon z jeho vyjadrenia vyplynulo, že v rámci interného šetrenia sa obchodná zástupkyňa K. C. priznala, že s klientkou do styku neprišla a úverový obchod sprostredkovala cez tretiu osobu na základe údajného splnomocnenia, ktoré však neevidujú žiadne. Z výpovede obvinenej G. H. zo dňa 1.2.2021 v predmetnom trestnom konaní v zásade vyplynulo, že v mene žalovanej žiadala o poskytnutie spotrebiteľského úveru u žalobcu, pričom v zmluve o úvere bolo ako číslo účtu, na ktoré majú byť prostriedky z úveru vyplatené, uvedené jej číslo účtu, kde jej aj boli peňažné prostriedky z úveru na jej účet v UCB, a. s. vyplatené a ona ich z účtu vybrala a použila pre svoju vlastnú potrebu. Z výpovede tejto obvinenej ešte ako svedka v predmetnom trestnom konaní vyplynulo, že žalovaná sa nikdy s K. C. nestretla, pričom na otázku, na základe čoho do zmluvy o úvere uviedla svoje číslo účtu, odpovedala, že ona ho tam neuvádzala a nevie, kto ho tam uviedol. Zo súhrnu uvedených skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu Okresného súdu Trenčín v právoplatne skončenom trestnom konaní, ktoré bolo vedené pod sp.zn. , podľa žalovanej dostatočne vyplýva, že žalovaná nemôže byť vôbec dlžníkom voči žalobcovi zo zmluvy o úvere, pretože z jej strany nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu takejto zmluvy. Je zrejmé, že k podpisu žalovanej na poslednej strane takejto zmluvy dňa 9.8.2019 došlo v omyle, do ktorého bola uvedená G. H., o tom, že podpisuje splnomocnenie na jej zastupovanie G. H. pri jednaní s bankou o spotrebiteľskom úvere. Takto uzavretú zmluvu zo strany žalovanej ako spotrebiteľa nemožno preto považovať za platný právny úkon z dôvodu rozporu s ustanoveniami , a tiež v spojení s , ktorej neplatnosti sa žalovaná dovolala voči žalobcovi už v liste svojho advokáta zo dňa 15.6.2022 zaslanom žalobcovi a označenom ako "Oznámenie k predžalobnej výzve na zaplatenie dlhu zo dňa 1.6.2022". Zároveň je zrejmé, že zo strany žalobcu nikdy nedošlo k poskytnutiu žiadneho peňažného plnenia na základe takto uzavretej zmluvy o úvere a že celá suma úveru bola vyplatená inej osobe, odlišnej od žalovanej bez vedomia a súhlasu žalovanej a že touto osobou bola G. H., ktorá bola za takéto svoje podvodné konanie aj právoplatne odsúdená. Vzhľadom na to, že žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia sumy poskytnutého úveru aj s príslušenstvom od žalovanej, ktorej však preukázateľne nikdy na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 4645052 2 01 zo dňa 9.8.2019 žiadne peňažné prostriedky z úveru neposkytol a zároveň nedisponoval ani súhlasom žalovanej na poskytnutie takýchto peňažných prostriedkov inej osobe, nemožno považovať žalobou uplatnený nárok proti žalovanej vôbec za opodstatnený. Uviedla tiež, že ak už žalobca od tejto zmluvy odstúpil, tak za predpokladu platnosti tejto zmluvy, by došlo ku zrušeniu tejto zmluvy a v takom prípade by s poukazom na ustanovenie bola požiadavka na plnenie voči žalovanej zo strany žalobcu neopodstatnená aj z toho dôvodu, že žalovaná nič podľa tejto zmluvy nedostala, a teda by nemohla mať právnu povinnosť vrátiť zo zrušenej zmluvy plnenie, ktoré neprijala.

4. K odporu žalobca uviedol, že nepopiera tvrdenia žalovanej uvedené v odpore týkajúce sa spáchania trestného činu, ale popiera tvrdenia žalovanej, že z plnenia poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 09.08.2019, žalovaná neobdržala žiadne finančné prostriedky. Žalobca na základe zmluvy o úvere finančné prostriedky vo výške 30 000,- eur poskytol na účet uvedený v žiadosti o úver (uvedený účet mal patriť už obvinenej G. H.), pričom, ale z výpovede žalovanej uvedenej v trestnom konaní vyplýva, že žalovaná mala od obvinenej G. H. obdržať 10 000,- eur a to v hotovosti, pričom jej bolo vyplatených najprv 6 000,- eur a následne 4 000,- eur.

5. Žalovaná následne doplnila, že samotná skutočnosť prípadného poskytnutia časti peňažných prostriedkov prijatých G. H. od žalobcu na základe jej podvodného konania žalovanej, nemá na posúdenie dôvodnosti nároku uplatneného v tomto konaní voči žalovanej žiaden vplyv. Akékoľvek následné poskytnutie peňažných prostriedkov získaných od žalobcu podvodným konaním G. H. tretej

osobe, nič nemôže zmeniť na podstate právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi žalobcom a G. H. a ktorý zakladá právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia poskytnutého G. H. bez právneho dôvodu voči nej ako osobe, ktorej bolo takéto plnenie poskytnuté. Akékoľvek poskytnutie peňažných prostriedkov (či už tých, ktoré G. H. získala podvodne od žalobcu alebo iných peňažných prostriedkov) G. H. v prospech žalovanej je vecou ich vzájomného vyrovnania bez dopadu na nárok žalobcu voči G. H. na vrátenie peňažných prostriedkov, ktoré jej boli žalobcom vyplatené.

6.Súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca, ktorý bol riadne predvolaný a podaním doručeným súdu dňa 09.03.2023 sa ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní a súhlasil, aby súd pojednával aj v jeho neprítomnosti. Súd preto pojednával v neprítomnosti žalobcu. Dostavila sa žalovaná a jej právny zástupca, ktorý zhrnul a doplnil, že v prípade zmluvy o úvere sa nemôže jednať o platný právny úkon a navyše k plneniu prostriedkov nedošlo v prospech žalovanej, ale v prospech odsúdenej G. H.. Ak aj G. H. časť peňazí následne vyplatila žalovanej, nebolo nijakým spôsobom preukázané, že to bolo z tých peňazí, ktoré jej boli vyplatené žalobcom. Ak by súd aj ustálil, že zmluva o úvere je platným právnym úkonom, žalobca od tejto zmluvy odstúpil, následkom čoho by bola daná povinnosť strán navzájom si vrátiť všetko, čo podľa zmluvy plnili, ale žalovanej nebola vyplatená ani len časť úverových prostriedkov.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a v pripojenom trestnom spise a na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

8. Predložená bola zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX XXX, kde na strane veriteľa je označený žalobca a na strane dlžníka žalovaná, ktorej podpis na zmluve bol úradne osvedčený dňa 09.08.2019. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie medziúveru vo výške 30.000,- eur, pri úroku 5,49% ročne, s povinnosťou dlžníka splácať úver mesačnými splátkami, ako aj platiť poistné za rizikové životné poistenie v sume 15,- eur mesačne. Nebolo sporné, že finančné prostriedky z úveru v sume 30.000,- eur boli vyplatené na účet, ktorý nepatril žalovanej, ale patril tretej osobe - G. H.. Žalobca predložil súdu Upozornenie na vyhlásenie predčasnej splatnosti z 05.02.2020, ktorým vyzýval žalovanú na úhradu dlhu s upozornením, že ak k jeho úhrade nedôjde, vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru. Následne listom zo dňa 24.04.2020 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 24.04.2020 v sume 30.652,83 eur. Súčasne žalobca v listine uviedol, že zmluva o stavebnom sporení č. XXXXXXX XXX vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru zaniká podľa čl. IX bod 11 všeobecných podmienok stavebného sporenia. Následne žalobca adresoval žalovanej predžalobnú výzvu na zaplatenie dlhu zo dňa 01.06.2022.

9. Z trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín č.k. - 334 zo dňa 29.09.2021 právoplatného dňa 11.01.2022 mal súd preukázané, že G. H., nar. XX.XX.XXXX bol uznaná za vinnou za zločin podvodu podľa , písm., na tom skutkovom základe, že na základe ústnej dohody so žalovanou v jej mene s jej súhlasom za pomoci jej osobných údajov dňa 22.7.2019 uzatvorila so žalobcom prostredníctvom obchodnej zástupkyne K. C. na pracovisku v Dubnici nad Váhom žiadosť o spotrebiteľský úver s rizikovým životným poistením, v ktorej G. H. miesto telefonického kontaktu na žalovanú uviedla neexistujúce telefónne číslo a miesto čísla účtu patriaceho žalovanej uviedla účet číslo N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý je vedený na meno G. H., pričom na základe tejto žiadosti bola dňa 26.7.2019 vytvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X XX, evidenčné číslo úveru XXXXXXX X XX, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru na dobu určitú vo výške 30.000,- eur, ktorý sa zaviazala splácať v mesačných splátkach vždy k 15. dňu v mesiaci po dobu 150 mesiacov vo výške 234,32 eur, pričom G. H. už v čase vypracovania žiadosti o spotrebiteľský úver chcela finančné prostriedky minúť na vlastnú spotrebu, čím žalovanú uviedla do omylu a zároveň uviedla do omylu aj žalobcu, čím žalovanej spôsobila škodu vo výške 30.000,- eur.

10. Z obsahu vyšetrovacieho spisu, konkrétne z uznesenia o vznesení obvinenia G. H. zo dňa 01.12.2020 bolo zistené, že G. H. odovzdala žalovanej sumu 10.000,- eur (najskôr 6.000,- eur a potom 4.000,- eur) v obálke, aby mala pokoj. Zo zápisnice o výsluchu G. H. ako obvinenej zo dňa 01.02.2021 vyplýva, že ona žiadala v mene žalovanej u žalobcu o poskytnutie spotrebiteľského úveru, ako údaje o žiadateľovi uviedla údaje žalovanej. Následne žalobca a žalovaná uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mali byť vyplatené prostriedky v sume 30.000,- eur, ako číslo účtu bolo v zmluve uvedené číslo účtu G. H., kam majú byť tieto prostriedky vyplatené. G. H. uviedla, že tieto finančné prostriedky zo svojho účtu vybrala a použila ich pre svoju vlastnú potrebu. Žalovaná vrámci svojho

výsluchu v trestnom konaní uviedla ohľadom podpisovania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, že dňa 09.08.2019 prišla do I. autobusom zo zahraničia, autobus meškal kvôli nehode, G. H. ju čakala na stanici a odtiaľ išli na Mestský úrad v Trenčíne, bol piatok, veľmi sa ponáhľali, aby stihli matriku, ktorá bola len do 14.00 hod. G. H. jej ukázala splnomocnenie, ktoré si mala prečítať, mala ho žalovaná v rukách. Bolo jej povedané, že splnomocnenie potrebuje, aby za ňu mohla vybaviť úver. G. H. mala v rukách veľký fascikel a veľa papierov. Pri tom, ako si žalovaná čítala splnomocnenie, matrikárka vypýtala od nej občiansky preukaz, ktorý mala v kabelke. Následne sa preto otočila ku kabelke a ešte predtým, ako hľadala občiansky preukaz, podala žalovaná splnomocnenie, ktoré mala v rukách, G. H.. Matrikárke podala občiansky preukaz a potom jej matrikárka povedala, kde sa má podpísať. Žalovaná si je istá, že zmluvu o úvere nevidela skôr, ako jej ju G. H. poslala mailom vo februári 2020. Ona si čítala na matrike len splnomocnenie. Žalovaná bola pod časovým tlakom, lebo G. H. jej hovorila, že musí stihnúť ísť ešte za tetou do L. a že sa musia ponáhľať. Žalovaná si neuvedomuje, že by podpísala zmluvu o úvere, ale overený podpis je jej. Ak by videla zmluvu, určite by si ju prečítala a nepodpísala by ju, nakoľko na zmluve nebolo uvedené jej číslo účtu. Po tom, čo bol overený jej podpis na matrike, G. H. zobrala daný papier a išla za tetou do L., žalovaná hneď v nedeľu cestovala späť do Nemecka. Zmluvu o úvere jej G. H. poslala vo februári 2020 a zistila, že v nej nie je jej číslo účtu a povedala, že takúto zmluvu nepodpíše, dokiaľ v ňom nebude jej číslo účtu. Na čo jej G. H. doručila dodatok k zmluve, ktorým sa malo zmeniť uvedené číslo účtu, ktorý dodatok si žalovaná vytlačila a podpísala dodatok aj so zmluvou a poslala ho poštou G. H.. Podpísala ich bez overenia podpisu, nakoľko ho podpísala v mieste bydliska v Nemecku. Potvrdila, že G. H. jej dala 10.000,- eur v obálke. Peniaze od žalobcu stále nechodili. Následne si overovala žalovaná informácie u žalobcu, kde jej povedali, že peniaze z úveru jej poslali ešte predošlý rok na účet. Na základe uvedeného začala toto riešiť s políciou a zistila tiež, že adresa na doručovanie písomností u žalobcu bola zmenená bez jej vedomia na inú adresu a tiež zistila, že žalobcovi bolo zadané telefónne číslo, ktoré žalovanej nepatrí. Potvrdila, že podpis na úverovej zmluve, ktorý je overený dňa 09.08.2019 v Trenčíne, je jej podpisom, ale tento papier vôbec nevidela, prvýkrát ho videla až vo februári 2020. Ale na zmluve, ktorú má ona k dispozícii, nie je jej podpis, daná strana nie je overená a je s dátumom 07.02.2020. Zmluvu o úvere videla prvýkrát až vo februári 2020, kedy jej ju G. H. poslala poštou, no nechcela ju podpísať, lebo na nej bolo uvedené zlé číslo účtu. G. H. jej zaslala dodatok, ktorým sa malo číslo účtu zmeniť, všetko podpísala a zaslala zmluvu aj dodatok späť na jej adresu bez overenia podpisu. Zástupca žalobcu pri svojom výsluchu v trestnom konaní potvrdil, že žalobca neeviduje žiadne plnomocenstvo udelené žalovanou G. H. na zrealizovanie žiadosti o úver, obchodná zástupkyňa žalobcu konajúca v tejto veci riadne neoverila osobu, s ktorou konala, táto mala konať s klientom osobne a žalobca neeviduje žiaden dodatok k predmetnej úverovej zmluve a ten, ktorý bol v tejto veci vyhotovený, nemá náležitosti riadneho dodatku.

11. Zákonné ustanovenia:

Podľa : Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa 37 ods. 1 , Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa , Právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa , (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12. Žalobca sa domáhal svojho nároku voči žalovanej na tom skutkovom základe, že na podklade zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 4645052 201 zo dňa 09.08.2019 uzatvorenej so žalovanou poskytol žalovanej medziúver v sume 30.000, -eur, pričom žalovaná porušila svoju povinnosť splácať úver dojednanými mesačnými splátkami riadne a včas, v dôsledku čoho vyhlásil žalobca úver za predčasne (mimoriadne)

splatný. Domáha sa teda plnenia na zmluvnom základe. Žalovaná tvrdila, že zmluva je neplatná, pričom poukazovala na to, že uzatvorenie tejto úverovej zmluvy bolo docielené v dôsledku trestného činu podvodu, ktorého sa dopustila G. H., ktorá žalovanú uviedla do omylu a ktorá bola za tento trestný čin (bližšie opísaný v odseku 9 vyššie) právoplatne odsúdená. Súd preto primárne skúmal platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 09.08.2019 a dospel k záveru, že táto zmluva platná nie je.

13. Žalovaná ako dôvod (relatívnej) neplatnosti uvádzala to, že k podpisu úverovej zmluvy dňa 09.08.2019 došlo v omyle, do ktorého bola uvedená G. H. o tom, že podpisuje plnomocenstvo na jej zastupovanie G. H. pri jednaní so žalobcom ohľadom tohto úveru. Nebolo žalobcom rozporované, že žalovaná sa voči nemu dovolala relatívnej neplatnosti z tohto dôvodu, a to listom zo dňa 15.06.2022 adresovaného žalobcovi, a teda toto tvrdenie o tom, že sa relatívnej neplatnosti z tohto dôvodu žalobkyňa dovolala, nie je sporné. Súd však skúmal, či tvrdené uvedenie do omylu žalovanej inou osobou – G. H. spôsobuje v zmysle neplatnosť úverovej zmluvy. Platí, že právny úkon je neplatný pre omyl len vtedy, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá bola pre právny úkon rozhodujúca, resp. podstatná a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť v čase právneho úkonu. V danom prípade sa teda pre neplatnosť právneho úkonu z tohto dôvodu vyžaduje, aby omyl na strane žalovanej bol vyvolaný druhou zmluvnou stranou - ako osobou, ktorej bol právny úkon určený, v tomto prípade teda žalobcom. Aj z obsahu výroku právoplatného trestného rozkazu však vyplýva, že v danom prípade omyl bol vyvolaný odsúdenou G. H. (aj žalovaná tvrdila, že omyl vyvolala G. H.), a to tak na strane žalovanej ako aj na strane žalobcu, a teda nemožno konštatovať, že by to bol žalobca ako druhá zmluvná strana, ktorá priviedla žalovanú do omylu alebo o jej omyle musela vedieť. Sám žalobca ohľadom uzatvárania uvedenej úverovej zmluvy konal v omyle, do ktorého bol privodený rovnako ako žalovaná G. H.. Podľa názoru súdu preto neboli splnené podmienky pre konštatovanie neplatnosti právneho úkonu pre omyl žalovanej v zmysle , pretože osoba, ktorá omyl na strane žalovanej vyvolala, nebola zmluvnou stranou právneho úkonu, ktorého sa omyl týka. Napriek tomu však súd konštatuje, že úverová zmluva je predsa len neplatná, a to z dôvodu podľa , a to pre nedostatok riadnej vôle žalovanej uzavrieť úverovú zmluvu s daným obsahom. Žalovaná totiž, vychádzajúc z nikým nerozporovaných tvrdení zistených aj z trestného spisu, nemala vôľu podpísať úverovú zmluvu, navyše s takým obsahom, s akým ju v skutočnosti podpísala dňa 09.08.2019. Jej úmyslom bolo podpísať jedine plnomocenstvo, ktorým by G. H. splnomocnila, aby v jej mene jednala so žalobcom ohľadom získania úveru. Za účelom overenia svojho podpisu na plnomocenstve spolu s G. H. navštívila aj Mestský úrad v Trenčíne dňa 09.08.2019, kde aj v časovej tiesni spôsobenej jednak jej oneskoreným príchodom zo zahraničia (z dôvodu nehody po ceste na Slovensko), jednak krátkymi úradnými hodinami na matrike v piatok (len do 14,00 hod) a jednak tiež z dôvodu, že G. H. žalovanú „naháňala“, aby stihla vybaviť záležitosti v L., podpísala v skutočnosti úverovú zmluvu zo dňa 09.08.2019 (na základe ktorej si žalobca v tomto spore svoj nárok uplatnil). Žalovaná síce potvrdila, že podpis na zmluve je jej, ale súčasne uvádzala (a tieto jej tvrdenia nikto nepoprel), že na matrike dňa 09.08.2019 G. H. jej ukázala splnomocnenie, ktoré si žalovaná čítala a mala ho žalovaná v rukách. G. H. mala v rukách veľký fascikel a veľa papierov. Pri tom, ako si žalovaná čítala splnomocnenie, matrikárka vypýtala od nej občiansky preukaz, ktorý mala v kabelke. Následne sa preto otočila ku kabelke, aby si vytiahla občiansky preukaz a ešte predtým, ako hľadala občiansky preukaz, podala G. H. žalovaná splnomocnenie. G. podala G. H. papiere, žalovaná jej podala občiansky preukaz a potom jej matrikárka povedala, kde sa má podpísať a ona sa podpísala, avšak neuvedomovala si, že podpisovala zmluvu, pretože mala za to, že podpisuje splnomocnenie, ktoré si bezprostredne pred podpisom čítala a ktoré potom podala G. H. a ktoré ako jediné aj mala v úmysle pred matrikárkou podpísať, keďže len za účelom jeho podpisu na matriku spolu s G. H. aj šli. Papiere po podpise vzala G. H., žalovaná ich ani nevidela. Pred podpisom úverovú zmluvu nevidela, nedržala ju v rukách, čítala iba splnomocnenie, ktoré sa chystala podpísať a v čase podpisovania si ani nebola vedomá toho, že podpisuje zmluvu o úvere, keďže bola v tom domnení, že podpisuje splnomocnenie. Tiež uvádzala, že by zmluvu v žiadnom prípade nepodpísala, pretože v nej bolo uvedené číslo účtu na výplatu prostriedkov, ktoré jej nepatrilo. Zmluvu prvýkrát videla až vo februári 2020, kedy zistila, že na nej nie je jej číslo účtu, a preto povedala G. H., že takúto zmluvu nepodpíše (pozn. súdu hoci zmluvu v skutočnosti, neuvedomujúc si to, podpísala už v auguste 2019). Aj to, že vo februári 2020 žalovaná deklarovala, že zmluvu s týmto obsahom nepodpíše, svedčí tomu, že si žalovaná ani nebola vedomá, že ju vlastne už podpísala v auguste 2019 na matrike. Ak sa v tejto súvislosti spomínal akýkoľvek dodatok, ktorým sa mal upravovať obsah zmluvy o úvere, bolo v konaní preukázané, že takýto dodatok žalobca ani neeviduje, nebol ním vypracovaný a nebol ani podpísaný zo strany žalobcu, nemá náležitosti dodatku, a preto sa o riadny právny úkon, ktorým by sa mal meniť obsah

pôvodnej úverovej zmluvy, ani nejedná. V danom prípade vychádzajúc z týchto nerozporovaných tvrdení je možné vyvodiť, že žalovaná nemala vôľu dňa 09.08.2019 uzavrieť úverovú zmluvu s takým obsahom, s akým zmluvu v tento deň podpísala, keď si nebola ani vedomá, že by v tento deň vôbec nejakú úverovú zmluvu podpísala. Jej úmyslom bolo podpísať výlučne a len splnomocnenie, ktoré malo slúžiť pre účely ďalšieho jednania so žalobcom. Žiadne splnomocnenie udelené G. H. však žalovaná pre tento účel nikdy nepodpísala, naproti tomu, dňa 09.08.2019, mysliac si, že podpisuje toto plnomocenstvo, podpísala úverovú zmluvu. Žalovaná teda celkom zrejme nechcela vyvolať svojím podpisom také právne následky, aké vyvolala, keď chcela podpísať plnomocentvo, avšak nie zmluvu, ktorou by mala byť viazaná, navyše s takým obsahom, podľa ktorého mal veriteľ finančné prostriedky z medziúveru vyplatiť niekomu inému (G. H.), ako je ona sama, čo od počiatku chcela docieliť G. H., ktorá bola odsúdená za to, že od počiatku (ešte pred 09.08.2019) chcela minúť prostriedky pre vlastnú potrebu. Súd má za to, že žalovaná síce chcela dňa 09.08.2019 učiniť písomný právny úkon, ale nie taký právny úkon s takým obsahom a v takej kvalite, ako prejavila – chcela G. H. splnomocniť na právne úkony, namiesto toho však nevedomky podpísala zmluvu o úvere, o ktorej existencii v tom čase ani len nevedela (prvýkrát sa o nej dozvedela vo februári 2020), nieto aby mala aj vážnu vôľu takúto zmluvu s týmto obsahom podpísať. Súd vychádzal aj z toho, že žalobca nerozporoval tvrdenia žalovanej ohľadom spáchania trestného činu, ani tvrdenia žalovanej ohľadom toho, že žalovaná bola skutočne v domnení, že podpisuje plnomocenstvo a nie úverovú zmluvu, a že vedome žiadnu úverovú zmluvu (pred februárom 2020) žalovaná nepodpísala. Z dôvodu nedostatku riadnej, vážnej vôle žalovanej podpísať zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 09.08.2019, na základe ktorej si žalobca žalobou uplatnil svoj nárok v tomto konaní, súd uvádza, že táto zmluva je podľa absolútne neplatná, na čo súd musel prihliadnuť aj z úradnej povinnosti.

14. Na základe takto neplatnej úverovej zmluvy potom titulom uplatneného zmluvného plnenia nie je možné žalobe vyhovieť, pretože na podklade nej nemohli zmluvným stranám vzniknúť žiadne práva ani povinnosti, teda ani povinnosť dlžníka splácať úver, ani povinnosť platiť úroky, poplatky, či iné dojednané sankcie, ani oprávnenie žalobcu úver predčasne zosplatniť. Na podklade iných skutkových tvrdení si žalobca svoj nárok neuplatnil. Ak sa teda žalobca domáhal plnenia na základe zmluvy, teda zmluvného plnenia, súd uvádza, že je takýmto skutkovým vymedzením žaloby viazaný, súd si nemôže „upravovať“ skutkové vymedzenie žaloby tak, aby nachádzal také tvrdenia, ktoré právne obstoja. V danej veci pritom nejde o otázku právnej kvalifikácie, ale o otázku skutkového vymedzenia žaloby, pričom súd posudzuje to, či za daného skutkového vymedzenia je alebo nie je možné žalobe vyhovieť. Sporové konanie je totiž ovládané zásadou dispozičnou, podľa ktorej platí, že súd je viazaný žalobou, teda tým, ako žalobca vymedzil predmet konania; nárok uplatnený žalobou je vymedzený opísaním rozhodujúcich skutkových okolností a žalobným návrhom (petitom). I keď nie je povinnosťou žalobcu výslovne uvádzať právny dôvod uplatneného nároku, pretože vykonať právnu kvalifikáciu prináleží súdu, napriek tomu právny dôvod uvádzaný v žalobe nie je bez akéhokoľvek významu. Právna kvalifikácia uskutočňovaná súdom je totiž natoľko závislá od právneho dôvodu uvádzaného v žalobe, že ak žalobca výslovne trvá na vyhovení žaloby iba z dôvodu, ktorý uvádza a tejto žalobe z tohto dôvodu nemožno vyhovieť ( aj keby iný právny dôvod by tu obstál), súd v takomto prípade nemôže proti vôli účastníka žalobe vyhovieť, ale žalobu zamietne. Súd teda konštatuje, že pokiaľ sa žalobca domáhal priznania žalovaného plnenia výslovne titulom zmluvného plnenia, a pokiaľ tento skutkový stav z dôvodov uvedených v predošlom odseku neobstojí, potom bez ďalšieho je nutné žalobu zamietnuť.

15. Súd však napriek tomu uvádza, že ak by aj predsa súd priamo posudzoval žalovaný nárok ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, potom ani tak nie je možné žalobe vyhovieť. V konaní nebolo sporné, že peňažné prostriedky (ktoré mali byť úverovou istinou na podklade úverovej zmluvy z 09.08.2019) boli poukázané v celej sume 30.000,- eur na bankový účet patriaci G. H. (čo potvrdil aj žalobca vo vyjadrení k odporu). Súčasne bolo zistené, že G. H. tieto prostriedky poskytnuté jej na jej účet vo výške 30.000,- eur, z účtu vybrala a minula pre svoju vlastnú potrebu (zápisnica z výsluchu obvinenej z 01.02.2021). Z uvedeného potom je nutné dovodiť, že osobou, ktorá sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila, bola G. H., ktorá mala prospech z týchto prostriedkov, ktoré minula pre seba. Nebola to teda žalovaná, ktorá by sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila, a teda táto by ani nebola pasívne vecne legitimovaná na vrátenie bezdôvodného obohatenia, čo by tak či onak viedlo k zamietnutiu žaloby v celom rozsahu. Záväzkový právny vzťah bezdôvodného obohatenia vzniká totiž iba medzi povinnou a oprávnenou osobou. Pokiaľ by aj od obohateného (G. H.) následne nadobudla predmet bezdôvodného obohatenia (peniaze) tretia osoba (žalovaná), neprechádza na túto tretiu osobu povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie oprávnenej osobe (žalobcovi). Povinnosť vydať

bezdôvodné obohatenia totiž vzniká tomu, kto ho získal, komu bolo priamo oprávnenou osobou plnené, ktorou osobou je v prejednávanej veci G. H.. Neobstojí preto argumentácia žalobcu, že by žalovaná mala byť v tomto spore legitimovaná, pretože od G. H. obdržala sumu 10.000,- eur. Napokon, celkom zrejme v prípade týchto 10.000,-eur odovzdaných G. H. žalovanej, sa ani nejedná o prípad, kedy by G. H. odovzdala časť predmetu bezdôvodného obohatenia (teda peňažné prostriedky poskytnuté od žalobcu) ďalšej osobe, pretože sama G. H. pri svojom výsluchu potvrdila, že celú žalobcom poskytnutú sumu 30.000,- eur vybrala zo svojho účtu a celú ju spotrebovala pre svoje vlastné potreby, a teda ani žiadna časť z takto poskytnutých prostriedkov (ktorú minula G. H. pre seba) nemohla byť tou, ktorú následne s odstupom času (júl 2020) odovzdala žalovanej. Napokon, takéto vyrovnanie medzi G. H. a žalovanou (aby mala G. H. „pokoj“, ako odôvodnila), nemení nič na primárnom vzťahu z bezdôvodného obohatenia medzi adresátom plnenia (p. H.) a osobou, ktorá plnila (žalobcom) a je to vzťah medzi úplne inými subjektmi, nezávislý na vzťahu so žalobcom. Aj z tohto dôvodu, keďže žalovaná nie je osobou, ktorá by bola povinná vydať bezdôvodné obohatenie žalobcovi, súd musel žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

16. Súd už len záverom dodáva, že žalovaná poukazovala tiež na to, že ak by aj úverová zmluva bola platná, tak žalobca od nej mal odstúpiť (čo spresnila na pojednávaní s odkazom na posledný odsek Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 24.04.2020), čoho následkom by zase len bola povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie zo zrušenej zmluvy, na vydanie ktorého by tiež nebola žalovaná pasívne vecne legitimovaná. S týmto tvrdením sa súd nestotožnil. V zmysle oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 24.04.2020 zmluva o stavebnom sporení č. XXXXXXX XXX vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru zaniká podľa čl. IX bod 11 všeobecných podmienok stavebného sporenia. Žalovaná z tohto vyvodzovala, že došlo k zrušeniu úverovej zmluvy s následkami obdobnými ako pri odstúpení od zmluvy. Súd by však vychádzal z toho (pre prípad, že by úverová zmluva bola platná, čo nie je), že zmluva o spotrebiteľskom úvere (medziúvere), na základe ktorej si žalobca uplatnil svoj nárok v tomto konaní, nezanikla od počiatku, pretože vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru nedochádza k zrušeniu úverovej zmluvy od počiatku s následkom povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie zo zrušenej zmluvy. Ani z posledného odseku vyššie uvedenej písomnosti, na ktorý poukazovala žalovaná, uvedené nevyplýva, pretože tento len pojednáva o tom, že vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru dochádza k zániku zmluvy o stavebnom sporení, nie však zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok. Zmluva o stavebnom sporení je pritom iný právny úkon ako zmluva o spotrebiteľskom úvere (medziúvere), stavebné sporenie nie je ani ten istý „produkt“ ako medziúver, čo napokon vyplýva napr. aj z čl. II úverovej zmluvy, kde je uvedené, že medziúver je poskytnutý dlžníkovi, ktorý má uzatvorenú existujúcu zmluvu o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX (z čoho vyplýva, že zmluva o stavebnom sporení je iný právny úkon ako zmluva o úvere a ide prakticky o podmienku uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Aj v zmysle čl. 10.11 úverovej zmluvy, v prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru alebo odstúpením od zmluvy o úvere je veriteľ oprávnený súčasne odstúpiť aj od zmluvy o stavebnom sporení, resp. vypovedať zmluvu o stavebnom sporení, ku ktorej je medziúver poskytnutý. Aj z tohto ustanovenia vyplýva, že ide o dve rôzne zmluvy. V danej veci (ak by bola zmluva o úvere platná), vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru nedošlo k povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie dlžníkom, ale stále by sa jednalo o povinnosť dlžníka zaplatiť dlžnú zosplatnenú pohľadávku z úverovej zmluvy. To, že by došlo k zrušeniu úverovej zmluvy odstúpením od nej zo strany ktorejkoľvek zmluvnej strany, nebolo preukázané, odstúpenie od úverovej zmluvy nebolo súdu predložené a posledný odsek oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, ako už bolo uvedené, nepredstavuje odstúpenie od úverovej zmluvy.

17. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola v konaní plne úspešná, nakoľko žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, a preto má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa .

Poučenie:

2

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.