Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/641/2013

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: 1/ R. A., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. - E. XX, 2/ Z. E., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. - K. XXX, 3/ A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. - K. XXX, zastúpených JUDr. Antonom Slamkom, advokátom so sídlom v M. E., Q. XXXX/ XX, proti odporcom: 1/ A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. - E. XX, 2/ Z. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. - E. XX, odporcovia v 1/ a 2/ rade zastúpení JUDr. Petrom Hasprom, bytom R., S. XXX/XX, 3/ T. M., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., D. č. XX, 4/ P. K., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. XX, 5/ R. A.,nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, 6/ P. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. N. X, 7/ Z. D., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., ul. N. XX/X, 8/ U. T.,nar. XX.XX.XXXX, bytom H. C., K. XX, 9/ Z. D., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, 10/ A. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. - D. XXX, t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. S. č. XX, 11/ T. M., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. E., H. K. XXXX/XX, v konaní o návrhu navrhovateľov o určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a o vzájomnom návrhu odporcov v 1/ a 2/ rade o určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní navrhovateľov v 1/ - 3/ rade, odporcov v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. -773 zo dňa 30. októbra 2013, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým súd určil, že nehnuteľnosti - pozemky označené geometrickým plánom Ing. R. S.. 30216621-006/2011 dňa 01.03.2011 ako KN-C parc. č. 3536/4, zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2, KN-C parc. č. 3536/5, zastavané plochy a nádvoria o výmere 107 m2, KN-C parc. č. 3536/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 51 m2 a KN-C parc. č. 3537/2, záhrady o výmere 59 m2 patria v spoluvlastníckom podiele 1/16-ina do dedičstva po poručiteľovi X. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. a v spoluvlastníckom podiele 4/16-iny do dedičstva po poručiteľke Z. A., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v D.,v časti výroku, ktorým súd návrh vo zvyšnej časti zamietol a v časti výroku o náhrade trov konania, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním, ponecháva n e d o t k n u t ý.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd určil, že nehnuteľnosti - pozemky označené geometrickým plánom Ing. R. S.. 30216621-006/2011 zo dňa 01.03.2011 ako KN-C parc. č. 3536/4, zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2, KN-C parc. č. 3536/5, zastavané plochy a nádvoria o výmere 107 m2, KN-C parc. č. 3536/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 51 m2 a KN-C parc. č. 3537/2, záhrady o výmere 59 m2 patria v spoluvlastníckom podiele 1/16-ina do dedičstva po poručiteľovi X. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. a v spoluvlastníckom podiele 4/16-iny do dedičstva po poručiteľke Z. A., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v D.. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Vzájomný návrh odporcov v 1/ a 2/ rade vylúčil na samostatné konanie.O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Okresný súd poukázal na vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel k nasledovných skutkovým a právnym záverom:

Medzi prvými otázkami, ktoré súd vo veci riešil, bolo zisťovanie úplnosti okruhu účastníkov konania. Súd dospel k záveru, že v konaní, či už na strane navrhovateľov alebo odporcov vystupujú všetci právni nástupcovia zomrelých vlastníkov pozemkov, ktoré predstavujú predmet konania a odporcovia sú označené osoby, v prospech ktorých je zapísané vlastnícke právo k predmetu sporu. Konkrétne navrhovatelia v 1. až 3. rade sú právnymi nástupcami zomrelého X. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, ktorú skutočnosť preukazuje Osvedčenie o dedičstve vydané notárom JUDr. Milanom Kleňom dňa 21.08.2000 pod č.k. D 366/99, nachádzajúce sa na č.l. 58 pripojeného spisu tunajšieho súdu č.k. D 366/99. Odporcovia v 1. a 2. rade sú zapísaní na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. a X. T. v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako vlastníci parciel registra "C" č. 3536 zastavané plochy a nádvoria o výmere 832 m2 a č. 3537 záhrady o výmere 485 m2, a to v celosti, pričom ako titul nadobudnutia je uvedené Osvedčenie o držbe č. Z 202/95 a v iných údajoch je uvedené GP-143/3-94- D. Odporkyňa v 11. rade je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXXX k.ú. a X. T. ako výlučná vlastníčka parcely registra "C" č. 3535 zastavané plochy a nádvoria o výmere 332 m2, pričom ako titul nadobudnutia je uvedená Darovacia zmluva č. V 269/12. Poručiteľka Z. A., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX mala so svojím manželom X. A., ktorý ju predumrel, keď zomrel dňa XX.XX.XXXX štyri deti (ako to vyplýva z Výťahu zo zápisnice č. D 378/1935 na č.l. 295 spisu) : 1. T. T. C., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, zomrelú dňa XX.XX.XXXX, ktorá mala jediné dieťa N. T. C., nar. XX.XX.XXXX, ako to vyplýva z Výťahu zo zápisnice č. D 45/48 (č.l. 48 spisu). N. T. C. zomrel dňa XX.XX.XXXX a ako vyplýva zo zápisnice o predbežnom vyšetrení na č.l. 4 pripojeného spisu tunajšieho súdu č.k. D 255/01 jeho právnymi nástupcami sú jeho súrodenci, a to odporkyňa v 5. rade, odporkyňa v 7. rade, odporca v 8. rade, odporkyňa v 9. rade a odporca v 10. rade. Keďže jeho sestra Z. E., rod. T., nar. XX.XX.XXXX dňa XX.XX.XXXX zomrela, v konaní ako odporkyňa v 6. rade vystupuje jej jediná právna nástupkyňa, ako to vyplýva z pripojených spisov Okresného súdu Humenné č.k. a . 2. Z. E., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, zomrelú dňa XX.XX.XXXX. Jej jedinou právnou nástupkyňou je odporkyňa v 3. rade, ktorú skutočnosť preukazuje Osvedčenie o dedičstve vydané notárom JUDr. Milanom Kleňom dňa 14.09.2005 pod č.k. , nachádzajúce sa na č.l. 31 pripojeného spisu tunajšieho súdu č.k. . 3. X. A., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého XX.XX.XXXX. Jeho právnymi nástupcami sú navrhovatelia v 1. až 3. rade, ktorú skutočnosť preukazuje Osvedčenie o dedičstve vydané notárom JUDr. Milanom Kleňom dňa 21.08.2000 pod č.k. D 366/99, nachádzajúce sa na č.l. 58 pripojeného spisu tunajšieho súdu č.k. D 366/99. 4. R. Q., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, zomrelú XX.XX.XXXX. Jej jedinou právnou nástupkyňou je odporkyňa v 4. rade, ktorú skutočnosť preukazuje Uznesenie Okresného súdu Skalica zo dňa 16.09.2011 č.k. , nachádzajúce sa na č.l. 14 pripojeného spisu Okresného súdu Skalica č.k. . Súčasne so zistením úplného okruhu účastníkov konania sa súd zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení podľa ust. , pričom dospel k záveru, že tento je daný, keď pri riešení tejto otázky vychádzal z ustálenej súdnej judikatúry. Ako príklad možno uviesť rozhodnutie NS SR sp.zn. , podľa ktorého kto je dedičom (alebo do úvahy prichádzajúcim dedičom) poručiteľa má naliehavý právny záujem na určení, že určitá vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi aj proti osobe, ktorá nie je poručiteľovým dedičom. Po zistení existencie naliehavého právneho záujmu sa súd zaoberal vecnou dôvodnosťou návrhu, pričom na tomto mieste treba zdôrazniť, že zmenený návrh (rovnako ako pôvodný) v sebe zahŕňal dva samostatné návrhy. Jedným bol návrh, že dané pozemky v žalovaných podieloch patria do dedičstva po manželovi navrhovateľky v 1. rade a otcovi navrhovateľov v 2. a 3. rade v jednej osobe, a to po X. A., zomrelom dňa XX.XX.XXXX a druhým návrhom bol návrh na určenie, že v žalovaných podieloch dané pozemky patria do dedičstva po matke zmieňovaného X. A., a to po Z. A., rod. E., zomrelej dňa XX.XX.XXXX. Úspešnosť týchto žalobných návrhov môže byť daná len v prípade, že súd dospeje k záveru, že poručiteľ X. A., zomrelý dňa XX.XX.XXXX a poručiteľka Z. A., rod. E., zomrelá dňa XX.XX.XXXX boli v čase svojej smrti vlastníkmi žiadaných spoluvlastníckych podielov. Navrhované určenie sa tu vzťahuje k okamihu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu (uznesenie NS SR č.k. , publikované pod č. 32/2011).

Ako vyplýva z údajov na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. T. a pripojeného spisu Notárskeho úradu JUDr. Mariána Zboju č.k. N 774/94, , odporcovia v 1. a 2. rade boli zapísaní ako vlastníci parciel KN č. 3535 zastavané plochy a nádvoria o výmere 332 m2, KN č. 3536 zastavané plochy a nádvoria o výmere 832 m2 a KN č. 3537 záhrady o výmere 485 m2 (ktoré boli vytvorené z PK parc. č. 10037/a zapísanej v PKV č. 433 k.ú. T. GP č. 143/3-94-D) na základe osvedčenia o držbe podľa spísaného vo forme notárskej zápisnice č. N 774/94, zo dňa 11.01.1995. V uvedenom osvedčení je uvedené, že odporcovia v 1. a 2. rade sú oprávnení držitelia uvedených pozemkov na základe daru v roku 1954 od E. E., rod. X., ktorá tieto pozemky nadobudla na základe kúpy, resp. zámeny od pôvodných pozemnoknižných vlastníkov a následnej dobromyseľnej a nerušenej držby. Tieto skutočnosti vo forme čestného prehlásenia potvrdili svedkovia B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., E. XX a A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., E. XX. Podľa o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, ods. 1: Na základe osvedčenia notára vydaného za podmienok uvedených v tomto zákone sa v evidencii nehnuteľností zapíše za vlastníka nehnuteľnosti osoba uvedená v tomto osvedčení. ods. 2: Ak do 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľností podľa odseku 1 neuplatní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách vykonávaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov vlastnícke právo k nehnuteľnosti takto zapísanej iná osoba, stáva sa zapísaná osoba vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti na základe vydržania; to platí aj pre prípad, keď nehnuteľnosť v tejto lehote bola prevedená na inú osobu, než ktorá je uvedená v osvedčení. ods. 3: Po dobu uvedenú v odseku 2 má osoba zapísaná v evidencii nehnuteľností alebo nadobúdateľ zapísanej nehnuteľnosti postavenie oprávneného držiteľa. Vychádzajúc z citovaných ustanovení je zrejmé, že odporcovia v 1. a 2. rade, ako aj odporkyňa v 11. rade majú postavenie oprávnených držiteľov pozemkov parciel KN č. 3535 zastavané plochy a nádvoria o výmere 332 m2, KN č. 3536 zastavané plochy a nádvoria o výmere 832 m2 a KN č. 3537 záhrady o výmere 485 m2, pretože na základe osvedčenia notára boli zapísaní do katastra nehnuteľností ako vlastníci, ale skôr ako uplynulo desať rokov od tohto zápisu (1995) bola voči nim na súde podaná vlastnícka žaloba (2003). Podľa o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, Ods. 1: Osvedčenie sa vydáva na návrh držiteľa nehnuteľnosti. Vydanie osvedčenia môže jedným návrhom navrhovať viac navrhovateľov. Ods. 2: V návrhu sa uvedie a) označenie nehnuteľnosti, ktorá sa má zapísať do evidencie nehnuteľností, b) meno, priezvisko, prípadne aj pôvodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a bydlisko držiteľa nehnuteľnosti, c) označenie skutočností preukazujúcich spôsob získania nehnuteľnosti navrhovateľom alebo jeho právnym predchodcom, ak nie je navrhovateľ bezprostredným právnym nástupcom posledného vlastníka zapísaného v pozemkovej knihe. Ods. 5: Ak boli pozemkovoknižné operáty zničené, stratené alebo poškodené, a nie je možné inak preukázať spôsob nadobudnutia vlastníctva alebo predchádzajúceho vlastníka, preukazuje sa len držba nehnuteľnosti. V predmetnej veci súd konštatuje, že odporcovia v 1. a 2. rade žiadali vydať osvedčenie vo vzťahu k pozemkom, ktoré boli všetky vytvorené z jednej PK parcely (č. 100037/a), pričom táto bola a je zapísaná v PKV č. 433 k.ú. T., pod II, r.č. 1 ako dom XXX, dvor a záhrada. Súčasne súd konštatuje, že v časti B vložky (kde je evidencia vlastníkov) neboli a nie sú zapísané osoby, od ktorých odporcovia v 1. a 2. rade odvodzovali svoje vlastnícke právo (E. E., rod. X. a A. X.). Z časti B PKV č. 433 vyplýva, že prvý zápis vlastníckych práv bol vykonaný v decembri 1907, kedy boli za vlastníkov všetkých parciel uvedených vo vložke pod č. I r.č. 1 až 7 a II. r.č. 1 až 17 zapísaní T. E. r. Z. E. v podiele ?-ica a jej manžel A. E. v podiele ? ica. V roku 1910 A. E. svoj podiel previedol na A. D. a jeho manželka T. E., r. Z. E. previedla svoj podiel na X. E. a jeho manželku Z., rod. E.. X. E. spolu s manželkou svoj podiel previedol kúpnou zmluvou zo dňa 22.05.1930 na X. E. a jeho manželku T. (kúpna zmluva sa nachádza na č.l. 298 spisu). A. D. čarujúcou zmluvou zo dňa 12.10.1931 previedol svoje vlastníctvo na X. A. a jeho manželku Z., rod. E. v rovných účastiach, t.j. po jednej štvrtine (čarujúca zmluva sa nachádza na č.l. 300 spisu). Keď X. A. dňa XX.XX.XXXX zomrel, jeho podiel zdedili po 1/16 jeho štyri deti T., Z., X. a R. (výťah zo zápisnice o tejto pozostalostnej veci sa nachádza na č.l 295 spisu). Z časti A predmetnej pozemnoknižnej zápisnice vyplýva, že tam bol zapísaný nasledovný majetok: pod I. 1/64 urbárskeho pozemku Richtárska nižná 3. 3/4 turákov r.č. 1 pozemok 100037 dom XXX, dvor, maštaľ, roľa a lúka Kozinská, r.č. 2 pozemok č. 10040, r.č. 3 pozemok č. 10043, r.č. 4 pozemok č. 10091, r.č. 5 pozemok č. 10098, r.č. 6 pozemok č. 10100, r.č. 7 pozemok č. 10102 a pod II. 1/96 urbárskeho

pozemku Richtárska Nižná 2.1/2 turáka r.č. 1 10037/a dom 370 dvor, roľa a lúka Kozinská a nasledujú pod r.č. 2 až 17 PK parcely č. 10038, 10044, 10046, 10049, 10051, 10055, 10057, 10059,10061,10073, 10075, 10077,10079,10080, 10081, 10082, 10089. K zápisom v pozemkových knihách je potrebné uviesť, že kým katastrálnou parcelou je vyjadrená individuálna držba, pozemnoknižnou parcelou je vyjadrený vlastnícky vzťah k urbárskej usadlosti. Vlastnícke práva boli zisťované v pomere k celku tak, že zapísané vlastníctvo sa vzťahoval aj na tie parcely, ktoré vlastník nikdy neužíval. Vlastnícky zápis v pozemnoknižnom protokole preto spravidla nevystihuje skutočnú držbu. V danom období neexistoval prostriedok, ktorým by bolo vynútené, aby sa zmeny v držbe pozemkov zapisovali do pozemkovej knihy, zápisy boli nákladné, pretože kvôli tomu, že pozemková kniha bola pôvodne vedená v maďarčine, museli sa obracať na advokátov. Takisto cena za meračské práce na oddelenie pozemkov bola vysoká. Nadobúdateľ pozemku tak nebol v pozemkovej knihe zapísaný ako samostatný vlastník určitej parcely v samostatnej zápisnice, ale z pomeru zakúpenej plochy k celému pôvodnému pozemku bol vypočítaný a zapísaný ako ideálny podiel v pôvodnom protokole. Určité priblíženie sa ku skutočnej držbe znamenalo konštituovanie pozemkového katastra, ku ktorému došlo zákonom č. 177/1927 Zb.. Jeho účely boli výlučne fiskálne, pri jeho vytváraní sa robilo okrem identifikácie pozemkovej knihy s parcelami pozemkového katastra, aj miestne šetrenie, ktoré robil meračský úradník a ktorý urobil presné zameranie v teréne a zoznam domov s menami vlastníkov a držiteľov. Pre zisteného držiteľa (skupinu) sa založil pozemnostný hárok. Tieto pozemnostné hárky boli vytvorené aj pre miesta, ktoré sú predmetom sporu. Z pozemnostného hárku č. 691 (č.l. 549 spisu) vyplýva, že pre osoby bývajúce v dome č. XXX, a to Z. A., r. E. spolu s jej deťmi T., Z., X. a R. bol založený hárok s uvedeným číslom XXX a sú v ňom zapísané pozemky s názvom Kozinská a medzi nimi pozemok č. 7781/3 zakreslený na čísle listu mapy č. 22,23 a pozemok č. 7781/2 s názvom dom XXX, gazdovské stavy, dvor Kozinská, zakreslený na čísle listu mapy 23. U Z. A. je uvedený podiel 4/8 a u každého z jej detí podiel 1/8. V spodnej časti hárku je pri výmerách uvedené "stav koncom roku 1946". Zo znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný v konaní (č.l. 690 spisu), konkrétne z jeho prílohy P14, ktorá obsahuje identifikáciu katastrálneho stavu bývalého katastra s GP Ing. R. S.. 302116621-006/2011, vyplýva, že žalované parcely CKN č. 3537/2 a 3536/6 sa nachádzajú na miestach, ktoré podľa pozemkového katastra tvorili súčasť vyššie uvedených parciel č. 7781/2 a 7781/3. Na základe vykonaného dokazovania, ktoré spočívalo vo výsluchu účastníkov konania, svedkov, ohliadke na mieste samom, v dokazovaní listinami a znaleckom dokazovaní súd dospel k nasledovnému záveru. Pozemnoknižná parcela č. 10037/a, z ktorej boli vytvorené KN parcely č. 3535, 3536 a 3537, zapísané v súčasnosti na odporcov 1. a 2. rade a odporkyňu v 11. rade a ktorých súčasťou sú žalované pozemky, v prírode nadväzovala zo svojej južnej strany na PK parcelu č. 10037. Obe tieto parcely aj s ešte ďalšími parcelami boli zapísané v jednej a tej istej vložke, pričom vlastnícke vzťahy k nim boli evidované totožne. Aj keď podľa zápisov v pozemkovej knihe vlastníci v nej zapísaní mali vlastníctvo evidované vo forme ideálnych spoluvlastníckych podielov, v skutočnosti určité časti týchto parciel užívali jednotliví vlastníci (resp. aj osoby neuvedené v pozemkovej knihe) v konkrétne vydelených plochách a tak ich aj prevádzali. Z výpovedí svedkov (A. Z., A. E.) v spojení s listinnými dokladmi vyplýva, že smerom od hlavnej cesty na juh pozemky užívali E., na nich nadväzovali pozemky A. a za nimi boli pozemky E., neskôr E.. Z pozemnostného hárku č. 691 pre k.ú. T. je zrejmé, že v roku 1946 Z. A., rod. E. bola spolu so svojimi deťmi držiteľkou v rámci parciel pozemkového katastra konkrétnej časti PK parcely č. 10037 a 10037/a, ktorá skutočnosť vyplýva z Prílohy č. 13 znaleckého posudku na č.l. 690 spisu. V roku 1991 bol vypracovaný meračský náčrt č. 85 (mapovanie robil Ing. U. D. a zameranie K. X.) miesta samého (vykonanie tohto mapovania spomínal vo svojej výpovedi svedok A. M., ako aj navrhovateľka v 2. rade, ktorá ale nesprávne uviedla rok "kedy chodili vložkári vyznačovať hranice dvorov" ako rok 1993). Uvedený náčrt tvorí Prílohu č. 8 znaleckého posudku Pokiaľ svedok A. M. vo svojej výpovedi na ohliadke uviedol, že pri vypracovaní GP č. 143/3-94-D (pozn. sudkyne ide o GP, ktorým boli vytvorené KN parc. č. 3535, 3536 a 3537) sa zamerané hranice sa zhodovali s hranicami, ktoré boli zamerané v roku 1991 pri mapovaní, súd poukazuje na fakt, že porovnaním spomínaného náčrtu a uvedeného GP možno na prvý pohľad usúdiť, že tvrdenie tohto svedka nie je správne, keďže južná hranica parcely č. 3537 na náčrte z roku 1991 mala úplne iný priebeh ako na GP z roku 1994, čím došlo k zväčšeniu parcely č. 3537 na úkor parcely č. 3532. Takisto porovnaním náčrtu a GP z roku 1994 je voľným okom zrejmé, že vzdialenosť medzi letnou kuchyňou (jediná stavba na náčrte vyfarbené tmavou farbou) a južnou hranicou pozemku č. 3537 bola oveľa väčšia než je na GP z roku 1994.

V súvislosti s užívaním pôvodných pozemonoknižných parciel v reálne vydelených častiach súd konštatuje, že v konaní, na základe vykonaného dokazovania, nebolo možné jednoznačne ustáliť presné hranice jednotlivých plôch, ktoré užívali konkrétne rodiny na daných miestach v jednotlivých obdobiach, kedy malo dôjsť zo strany odporcov v 1. a 2. rade k vydržaniu pozemkov zodpovedajúcich dnešným parcelám č. 3535, 3536, 3537. Jediným dôkazom o skutočne užívaných plochách sú pozemnostné hárky a mapa bývalého pozemkového katastra. Tieto listiny však reflektujú stav k roku 1946, pričom ničím ďalším nebolo preukázané, že takýto stav "hraníc" zostal zachovaný až do smrti poručiteľky Z. A., rod. E. v roku XXXX a do smrti X. A. v roku XXXX. Medzi poslednou známou hranicou z roku 1946 a smrťou poručiteľov pritom ubehlo viac ako 20 a 50 rokov. Nesprávne bolo tvrdenie odporcov v 1. a 2. rade, že hranicu vymedzujú GP z roku 1994 a 1998 a GP z roku 1998 rešpektuje hranice vyplývajúce z GP z roku 1994. GP z roku 1998 totiž nemohol byť urobený inak, než tak, aby rešpektoval už existujúci stav v katastri nehnuteľností, ktorý vznikol zapísaním GP z roku 1994. Takisto tvrdenie, že poručiteľ X. A. rešpektoval hranice zamerané GP z roku 1994 by súd považoval za presvedčivé, ak by odporcovia v 1. a 2. rade ako "svedkov" k svojmu návrhu na osvedčenie o držbe povolali práve jeho a jeho manželku ako bezprostredných susedov. Ako už bolo uvedené čestné vyhlásenie k osvedčeniu odporcov v 1. a 2. rade podávali A. Z. a B. S.. Na základe uvedeného súd konštatuje, že síce v konaní bolo zistené, že došlo k reálnemu rozdeleniu pozemnoknižných parciel č. 10037/a a 10037 medzi jednotlivé rodiny, avšak pokiaľ ide o hranice, ktoré od seba oddeľovali dvory domov navrhovateľov a odporcov v 1. a 2. rade, tieto sa v konaní zistiť spoľahlivo nepodarilo. Teda o úplnej reálnej deľbe hovoriť nemožno. Vychádzajúc z uvedeného, súd je toho názoru, že je na mieste prijať záver, podľa ktorého, ak v sporných častiach nemožno ustáliť existenciu reálnej držby, je potrebné vychádzať zo zápisov vlastníckych práv uvedených v pozemkovej knihe, podľa ktorých poručiteľke Z. A., rod. E. svedčí vlastníctvo k pozemnoknižnej parcele č. 10037/a v podiele 4/16 a poručiteľovi X. A. v podiele 1/16. Následne je ale potrebné zaoberať sa obranou odporcov v 1. a 2. rade, ktorí sa považujú za vlastníkov tej časti PK parcely č. 10037/a , ktorá zodpovedá parcelám KN č. 3535, 3536 a 3537 a teda aj pozemkov 3536/4, 3536/5, 3536/6 a 3537/2, v žalovaných podieloch. Ak by totiž odporcovia v 1. a 2. rade pozemky č. 3535, 3536 a 3537 vydržali do času pred smrťou poručiteľky Z. A., rod. E. v roku 1967 a pred smrťou X. A. v roku 1999, návrh navrhovateľov by bol nedôvodný. Preto súd skúmal, či odporcovia v 1. a 2. rade do času smrti uvedených poručiteľov, prípadne len jedného z nich nadobudli vlastníctvo k uvedeným parcelám vydržaním. Ako odporcovia v 1. a 2. rade uvádzali v návrhu na vydanie osvedčenia, pozemky č. 3535, 3536 a 3537 vytvorené z PK parc. č. 10037/a mali nadobudnúť od E. E.- matky odporkyne v 2. rade, ktorá ich mala získať kúpou, dedičstvom, deľbou, prípadne zámenou od pôvodných pozemnoknižných vlastníkov. V súdnom konaní odporcovia v 1. a 2. rade tvrdili, že E. E. získala vlastníctvo od svojho otca A. X., ktorý jednu plochu okolo roku 1925 rozdelil na dve. Jednu pre dcéru E. a druhú pre dcéru Z., ktorej manželom bol A. D.. Toto tvrdenie však nekorešponduje so zápismi v pozemkovej knihe, podľa ktorých vlastníctvo k PK parcele č. 10037/a, aj č. 10037 A. D. (nie jeho manželka) nadobudol prevodom od prechádzajúceho pozemnoknižného vlastníka A. E. a čo je podstatné, stalo sa tak ešte v roku 1910. A. X., jeho dcéra E. prípadne jej manžel sa v pozemkovej knihe v zápisnici č. 433 vôbec neuvádzajú, pričom z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli viesť k záveru o oprávnenosti držby odporcov v 1. a 2. rade, ktorá je popri nepretržitosti držby a uplynutí 10 ročnej vydržacej doby nevyhnutnou podmienkou pre vydržanie podľa tzv. Stredného (). Odporcovia v 1. a 2. rade totiž nepreukázali od akej osoby a akej skutočnosti, či udalosti sa malo odvíjať vlastnícke právo, resp. právo oprávnene držať dané pozemky ako svoje u A. X.. Zhrnúc uvedené, neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by umožňovali prijať spoľahlivý záver o tom, že A. X. sa dôvodne mohol domnievať, že drží pozemky oprávnene. Aj keby tomu tak bolo, ak mal pozemky darovať matke odporkyni v 2. rade (E. E.) v roku 1925, táto vlastníctvo ústnou darovacou zmluvou nadobudnúť nemohla, pretože podľa obyčajového práva platného na Slovensku pred 01.01.1951 bola pre nadobudnutie vlastníctva potrebná intabulácia (odovzdanie vo forme zápisu v pozemkovej knihe), k tomu porovnaj Úr.zb. rozh. č. 230, k čomu v danom prípade nedošlo. Zmluvné dojednanie o darovaní medzi A. X. a E. E. sa tak nemohlo stať perfektným. Mohlo síce u nej vyvolať presvedčenie, že jej darované pozemky patria a vyvolať oprávnenú držbu. Avšak k nadobudnutiu vlastníctva vydržaním dôjsť nemohlo, keďže v roku 1954 mala pozemky darovať odporkyni v 2. rade, teda skôr ako uplynula 32 ročná lehota vyžadovaná k vydržaniu obyčajovým právom. V čase kedy malo dôjsť k darovaniu medzi odporkyňou v 2. rade a jej matkou platil Stredný , ktorý pre prevod síce nevyžadoval intabuláciu, ale zmluva musela mať písomnú formu ( ) a musela byť následne schválená

ONV ( ). V tomto prípade k tomu nedošlo, pretože išlo o ústnu zmluvu, ktorá nemôže založiť dobrú vieru, keď právna úprava bola jednoznačná a takýto omyl je neospravedlniteľný. Oprávnenou môže byť len dobromyseľná držba. posúdeniu, či držiteľ v dobrej viere je alebo nie je, treba vždy pristupovať z objektívneho hľadiska, teda nie z aspektu osobného (subjektívneho) presvedčenia toho, kto tvrdí dobromyseľnosť držby; vždy je potrebné brať do úvahy, či (by aj každý iný, v obdobnej situácii sa nachádzajúci) držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), omyl držiteľa musí byť ale vždy ospravedlniteľný. Ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu od každého vyžadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného posudzovania veci, je neospravedlniteľný (Uznesenie NS SR č.k. zo dňa 23.05.2012). Držiteľ, ktorý drží vec na základe neospravedlniteľného omylu, nemôže byť držiteľom dobromyseľným a jeho držba nemôže byť oprávnená. Na záver súdu o tom, že odporcovia v 1. a 2. rade nenadobudli vlastníctvo vydržaním nemohlo mať vplyv ani potvrdenie Obce Zázrivá zo dňa 12.08.2011 (č.l. 337 spisu), v ktorom sa uvádza, že pozemky č. 3535, 3536 a 3537 odporkyňa v 2. rade nadobudla darom od svojej matky v roku 1954 a ani preukázanie skutočnosti, že odporcovia v 1. a 2. rade platia za pozemky č. 3535,3536 a 3537 dane (potvrdenie na č.l. 338 spisu), pretože uvedené potvrdenie sa týka platenia daní v období od roku 1996 do 2010, teda až v období po vydaní osvedčenia o držbe. Okrem toho z vykonaného dokazovania (najmä z výsluchov svedkov A. Z. a A. E., ktorých považoval za nezainteresovaných vo veci s ohľadom na ich nepríbuzenský vzťah k účastníkom konania, čím sa líšili od ostatných svedkov a súd ich výpovediam v dôsledku toho prikladal vyššiu dôveryhodnosť) vyplýva, že miesta, ktoré sú predmetom sporu, boli užívané ako cesta od verejnej komunikácie smerom k poliam nad domom navrhovateľov (žalované parcely č. 3536/4 a č. 3536/5), ktorá je v súčasnosti asfaltová a predtým bola štrková a tiež ako (najmä peší) prechod medzi dvormi E. a A. (žalované parcely č. 3537/2 a 3536/6). Žalované plochy, zodpovedajúce novovytvoreným parcelám č. 3536/4, 3536/5, 3536/6 a 3537/2, tak neboli užívané výlučne odporcami v 1. a 2. rade a predtým takto aj otcom odporkyne v 2. rade, ale tiež navrhovateľmi, poručiteľom X. A. a ďalšími inými osobami, najmä tými, ktorý mali polia, či usadlosti nad domom navrhovateľov. Odporcovia v 1. a 2. rade teda žalované pozemky užívali tým istým spôsobom ako všetci ostatní a v prechode nikomu nebránili, pričom nepreukázali, že by výkon ich práv mal nejaký iný, od ostatných osôb odlišný, právny základ. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že odporcovia v 1. a 2. rade vlastníctvo k predmetu sporu vydržaním nadobudnúť nemohli a teda poručiteľka Z. A., rod. E., zomr. XX.XX.XXXX bola v čase svojej smrti vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu vo výške 4/16 z celku na pozemku PK parc. č. 10037/a X. A. , zomr. XX.XX.XXXX bol vlastníkom podielu vo výške 1/16 z celku na uvedenej PK parcele, v dôsledku čoho, keďže žalované pozemky boli vytvorené z tejto parcely, súd určil, že tieto pozemky v uvedených spoluvlastníckych podieloch patria do dedičstva po nich. V časti, v ktorej sa navrhovatelia domáhali priznania vyšší spoluvlastníckych podielov, než aké vyplývali z pozemnoknižných zápisov, súd návrh zamietol, keďže bolo zrejmé, že navrhovatelia žiadané podiely 4/8-iny a 1/8-ina odvodzujú od pozemnostných hárkov, vo vzťahu ku ktorým súd ustálil, že preukazujú stav reálnej deľby v období príliš vzdialenom obdobiu smrti poručiteľov bez toho, aby bolo preukázané, že takýto stav pretrval až do roku 1967, resp. 1999. Odporcovia v 1. a 2. rade na pojednávaní dňa 17.08.2011 (č.l. 347 p.v. spisu) vzniesli vzájomný návrh, ktorým sa domáhajú určenia, že sú vlastníkmi v tom čase žalovaných spoluvlastníckych podielov na základe vydržania. Keďže na pojednávaní dňa 18.03.2013 (č.l. 653 spisu) v súvislosti so vzájomným návrhom, odporcovia v 1. a 2. rade zotrvali na návrhu, aby bol rozšírený okruh účastníkov o A. E. a B. E., rod. K., ktorí v konaní ako jeho účastníci nevystupujú (ani nikdy) nevystupovali, čím by sa rozšíril počet účastníkov, súd vzájomnom návrhu v tomto rozsudku rozhodnúť nemohol. Z tohto dôvodu súd konanie o vzájomnom návrhu, podľa ust. vylúčil na samostatné konanie. Vzhľadom na zložitosť veci, súd rozhodne o trovách konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, a to v lehote 30 dní od tejto právoplatnosti ( ).

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti návrh zamietol, podali odvolanie navrhovatelia v 1/ - 3/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovali odvolaciemu súdu v napadnutej II. výrokovej časti rozsudok súdu

prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní poukazovali na to, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam svojich právnych predchodcov v spoluvlastníckych podieloch odvodzovali od zápisu spoluvlastníckeho podielu v pozemnoknižnom protokole na meno X. A. a následnej reálnej deľby medzi podielovými spoluvlastníkmi predmetnej PK parcele, vykonanej podľa uhorského obyčajového práva platného na území SR pred účinnosťou tzv. stredného , t.j. pred 01.01.1951. Existenciu tzv. reálnej konkludentnej deľby navrhovatelia v 1/ až 3/ rade preukazovali výpisom z tzv. pozemnostného hárku č. 691 pre kat. územie T., kde ako držitelia boli zapísaný právny predchodcovia účastníkov konania Z. A., rod. E., v spoluvlastníckom podiele 4/8-iny a X. A. v spoluvlastníckom podiele 1/8-ina, a to v kat. parcelách s parc. číslom 7781/2 a 7781/3, ktoré boli následne v súdnom konaní identifikované na súčasný KN stav znaleckým posudkom vyhotoveným súdom stanoveným znalcom, z ktorého záveru je zrejmé, že parcely, ktoré sú predmetom tohto konania sú súčasťou predmetných katastrálnych parciel. Poukázal na to, že z reálnej konkludentnej alebo výslovnej ústnej deľby vyplýva, že pokiaľ medzi podielovými spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnej veci došlo k užívaniu každého zo spoluvlastníkov reálne samostatne vyčlenenej veci, treba v tomto ich konaní vidieť práve reálnu konkludentnú deľbu, ktorá má za následok zánik pôvodného podielového spoluvlastníctva zachyteného v starej pozemkovej knihe a k vzniku vlastníctva nového k samostatne reálne rozdeleným veciam, a to aj v prípade ak nedošlo k následne intabulácii takejto reálnej deľby do pozemkovej knihy. Pokiaľ v príslušnej obci nedošlo k zjednoteniu starej pozemkovej knihy s novým užívacím stavom, podľa práva platného od 01.01.1951, nie je stav podľa pozemkovej knihy v súlade s novým právnym stavom, ktorý vznikol práve aj podľa reálnej konkludentnej deľby. Oni prostredníctvom výpisov z pozemkových hárkov preukazovali súdu existenciu reálnej konkludentnej deľby, nakoľko v pozemnostných hárkoch boli zapísané katastrálne parcely v užívaní konkrétnych osôb - držiteľov, prípadne aj v príslušných spoluvlastníckych podieloch (v danom prípade sa jednalo o matku Z. A., rod. E., v podiele 1 a druhú 1 po nebohom manželovi - otcovi X. A., zomrelom v roku XXXX nadobudli ich spoločné štyri deti - T., Z., X. a R.), a to rovným dielom každý po 1/8-ine. Zodpovedajú tomu aj zápisy v pozemkovej knihe, nakoľko manželia A. X. a Z., nadobudli čarovacou zmluvou z roku 1932 podiel v pôvodnej spoločnej PK parcele od PK vlastníka a následne si na reálne vyčlenenom pozemku - časti pôvodnej PK parcele vybudovali rodinný dom s dvorom a hospodárskymi budovami, čomu zodpovedali aj zistenia na ohliadke na mieste samom a po smrti X. A. nadobudli jeho podiel v reálne vyčlenených pozemkoch v 1 (druhá 1 pripadala na pozostalú manželku titulom čarujúcej zmluvy a reálnej deľby) jeho štyri deti. Tieto deti boli zapísané aj na spoluvlastnícky podiel X. A. do pozemkovej knihy. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sporné nehnuteľnosti vznikli z pôvodnej PK parc. č. 10037/a, ktorá bola v podielovom spoluvlastníctve niekoľkých osôb, a to aj spolu s PK parc. č. 10037. Títo spoluvlastníci následne mali reálne vyčlenené parcely, ktoré už boli zachytené v pozemkovom katastri na mape pozemkového katastra alebo katastrálnej mape v konkrétnej výmere v konkrétnej mierke tak, aby bolo možné určiť výšku daňovej povinnosti jednotlivých spoluvlastníkov - užívateľov. To, že v pozemnostné hárky vykazovali stav k roku 1946 podľa ich názoru neznamená, že k reálnej deľbe nedošlo. Práve naopak výpisy z pozemnostných hárkov sú toho dôkazom. Pokiaľ k reálnej deľbe pred rokom 1946 došlo týmto konkludentným činom podľa ich názoru došlo k zániku pôvodného pozemnoknižného právneho stavu, čo do reálne vyčlenených katastrálnych parciel, a teda došlo k vzniku nového právneho stavu a tento pretrval až do smrti poručiteľov právnych predchodcov účastníkov konania.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým súd určil, že nehnuteľnosti - pozemky označené geometrickým plánom Ing. R. S.. 30216621-006/2011 zo dňa 01.03.2011 ako KN-C parc. č. 3536/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2, KN-C parc. č. 3536/5, zastavané plochy a nádvoria o výmere 107 m2, KN-C parc. č. 3536/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 51 m2 a KN-C parc. č. 3537/2, záhrady o výmere 59 m2 patria v spoluvlastníckom podiele 1/16-ina do dedičstva po poručiteľovi X. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. a v spoluvlastníckom podiele 4/16- iny do dedičstva po poručiteľke Z. A., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v D., v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie odporcovia v 1/ a 2/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo svojom odvolaní poukazovali na to, že rozsudok súdu prvého stupňa pokladajú za nesprávny, tak vo vecnej i právnej rovine, za zjavne nespravodlivý. Uviedli, že súd nesprávne, často účelovo a v rozpore s vykonaným dokazovaním vyhodnotil dôkazy, ktoré boli stranami produkované v opakovaných konaniach po odročení veci. Navrhovatelia sa odvolávajú na znalecký posudok č. 13/2013 zo dňa 26.07.2013 z ktorého vyplýva, že novovytvorené KN-C parc. č. 3536/6 a 3537/2, kat. územie T., ktoré sú predmetom tohto konania podľa stavu evidencie bývalého pozemkového katastra zodpovedajú parc. č. 7781/2 a 7781/3. Tento návrh je zjavne v rozpore so záverom znaleckého posudku, nakoľko znalec Ing. Vladimír Hrivík v závere svojho posudku konštatuje, že novovytvorené KN-C parc.

č. 3536/6 a 3537/2 kat. územie T. nezodpovedajú pôvodným parcelám pozemkového katastra č. 7781/2 a 7781/3 a pretože nie sú zhodné nesplnil požiadavku súdu na vypracovanie nového geometrického plánu. Uplatňovaná zmena vychádza zo zjavne nepresnej tzv. krokárskej mapy z roku 1874 a nie je hodnoverným podkladom pre posúdenie realizovanej reálnej deľby pôvodnej PK parc. č. 10037/a a 11037, ktoré boli zapísané v PK protokole č. 433 pre kat. územie T.. Išlo o zjavne účelové využitie stavu, ktorý mohol komunikovať s právnymi predchodcami na vlastníctve v podieloch, hoci reálna deľba a prejav vôle A. X. - pôvodného vlastníka predmetného priestoru bola úplne odlišná od takéhoto využitia stavu založeného tzv. čarujúcou zmluvou zo dňa 12.10.1931, od ktorej súd aj napriek reálnemu užívaniu a držbe odvodil vlastníctvo právnych predchodcov navrhovateľov. Súd nesprávne a účelovo vyhodnotil dokazovanie vo vzťahu k reálnej deľbe a nadobudnutiu práva vlastníctva u odporcov, keď vôbec nerešpektoval potvrdenie reálnej deľby, ktorú učinil A. X. v záujme spravodlivého rozdelenia jeho majetku pre svoje dcéry, pričom je zrejmé, že navrhovatelia prostredníctvom takto realizovanej reálnej deľby nadobudli väčšiu výmeru, ako odporcovia, čo potvrdili aj svedkovia. Hranicu nemožno viazať na stav bývalého pozemkového katastra, pretože tento stav vychádzal z nepresných údajov a výmer (krokárska mapa). Naopak ako uviedol znalec reálna deľba sa opiera o stav z mapy po reambulácii v roku 1942 a 1943, teda pozemnoknižného stavu, ktorého grafická identifikácia vychádza z katastrálnej mapy z roku 1874. Reálnu deľbu a nerušenú držbu odporcov potvrdzuje vyjadrenie obce Zázrivá zo dňa 12.08.2011, ale aj potvrdenie o trvalom pobyte obce Zázrivá, z obsahu ktorého je zrejmé užívanie KN-C parc. č. 3535, 3536 a 3537 odporcami od roku 1953. Poukázali na vyhodnotenie meračského náčrtu a hraníc nehnuteľností. Vlastnícky zápis v PK protokole neurčuje reálnu skutočnú držbu, pričom odporcovia, aj X. A. a jeho manželka plne akceptovali stav po reálnom rozdelení priestoru Z. D., následne potvrdený vložkármi a plne akceptovaný aj bývalým MNV a Obecným úradom v Zázrivej, o čom svedčia potvrdenia, pričom nemožno brať v úvahu len skutočnosť, že odporcovia platili od zavedenej právnej úhrady daň z nehnuteľnosti, ale z potvrdení priamo vyplýva, že od roku 1953-54 platili platné dane. Odporcovia sa oprávnene dožadujú vlastníctva aj pre splnenie podmienok vydržania vlastníctva, pričom pre proces vydržania preukázali naliehavý právny záujem.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v súlade s ust. , ,

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a prislúchajúceho spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci a nevykonal potrebné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvého stupňa za predčasný.

V ďalšom bude úlohou prvostupňového súdu doplniť dokazovanie opätovným výsluchom účastníkov konania, prípadných svedkov, znalcov, nariadením kontrolného znaleckého dokazovania po zvážení súdu prvého stupňa. Dôkazy vyhodnotiť v súlade s ust. a nasl. a vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie zdôvodniť v súlade s ust.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.