Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoP-167-2014.pdf
PDF · 74.63 KB
Case nature
Subarea
8CoP/167/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti Ď. S. nar. X.X.Z. a P. nar. XX.XX.Z. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach detí rodičov G.. C. Ď. nar. XX.X.Z. bývajúcej v T. L. N. L.. Č.. X zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 a C. Ď. nar. XX.X.Z. bývajúceho v T. L. N. L.. Č.. X zastúpeného Advokátskou kanceláriou GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r., so sídlom v Košiciach na Vodnej ul. č. 3 o návrhu otca na vydanie predbežného opatrenia o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 45P 241/2013-42 zo 14.3.2014 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením z 14.3.2014 č.k. 45P 241/2013-42 upravil predbežne styk otca s mal. S. Ď. nar. X.X.Z. a mal. P. Ď. nar. XX.XX.Z. tak, že otec je oprávnený sa s nimi stýkať každú párnu sobotu od 14.00 do 18.00 hod. za prítomnosti matky. Vec právne posúdil podľa ust. § 102 ods. 1 O.s.p., kedy ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je tu obava, že neskoršie ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Konajúci súd na základe podaného návrhu otcom maloletých detí a doteraz osvedčených skutočností dospel k záveru, že v danom prípade je návrh otca na úpravu styku nariadením predbežného opatrenia dôvodný, nakoľko matka otcovi neumožňuje dostatočný kontakt s maloletými deťmi a vzhľadom k veku maloletých detí a dlhšiemu časovému obdobiu, kedy sa otec s maloletými deťmi nestýkal upravil styk za prítomnosti matky, čo v danom prípade považoval za dôvodné.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/, e/ a f/ O.s.p. s presvedčením, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 O.s.p. Konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal predovšetkým prítomnosť matky pri úprave styku, ktorá podľa jeho názoru v danom prípade nie je žiaduca, nakoľko o maloleté deti je schopný sa postarať aj bez jej prítomnosti. Konštatoval, že aj v čase spolužitia s matkou častokrát sa o deti staral sám bez jej prítomnosti. Uviedol, že spoločnú domácnosť opustil práve z dôvodu, že dochádzalo často ku konfliktom s matkou maloletých detí v ich prítomnosti. Ďalej namietal rozsah úpravy styku a čas 4 hodiny každý druhý víkend v sobotu a nie aj v nedeľu, čo považoval za nedostatočný a neprimeraný vzhľadom k tomu, že za deťmi cestuje každý druhý víkend zo vzdialenosti 320 km. Žiadal preto, aby odvolací súd upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že je oprávnený sa s nimi stýkať každú párnu sobotu a nedeľu v čase od 9.30 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky, alternatívne tak, že je oprávnený sa s nimi stýkať každú párnu sobotu a nedeľu v čase od 9.30 do 12.00 hod. a v čase od 14.00 do 18.00 hod. bez prítomnosti matky.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletých detí. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Vo svojom odvolaní predovšetkým zdôraznila, že styk otca s maloletými deťmi bez jej prítomnosti by nebol v záujme maloletých detí. Konštatovala, že maloleté deti trpeli po prvom stretnutí s otcom po jeho odchode zo spoločnej domácnosti separačnou úzkosťou, boli podráždené, nervózne, prišli hladné a dehydrované, čo len potvrdzuje skutočnosť, že nie je vhodné, aby bol styk k dvojročnému a trojročnému dieťaťu upravený inak než za prítomnosti matky, ktorá najlepšie rozumie, vzhľadom na ich vek ich potrebám a najmä nie v konaní o nariadení predbežného opatrenia, ktorého podstatou je len dočasná úprava pomerov. V súvislosti s návrhom otca, aby maloleté deti trávili s ním sobotu a nedeľu bez prítomnosti matky, poukázala na nevyriešené bytové pomery otca v Košiciach, nakoľko dom, ktorý označil v odvolaní ako priestor, kde by mohol tráviť čas s maloletými deťmi, je rodinný dom patriaci jeho kolegovi, ktorý tam býva s vlastnou rodinou. Opätovne by nastala situáciu, kedy deti sa dostali do stresu a takáto úprava styku by nebolo v záujme maloletých detí.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Predbežné opatrenie predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä možnosťou zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pri začatí konania alebo v už začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazne. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúce okamžitý zásah súdu. Ak by v konaní o nariadení predbežného opatrenia bolo potrebné trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „predbežné opatrenie“ vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi a že nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenia. Pri jej zisťovaní neprihliada, ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. V štádiu konania, keď súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je možné, aby súd vykonával rozsiahle dokazovanie, prípadne aby vyvinul procesné úsilie o doplnenie dokazovania a nie je ani dôvodné, aby sa uplatňovali námietky odporcu, pripustenie takýchto námietok, proti dôkazov a ďalšieho dokazovania, aby v konečnom dôsledku zmarilo účel sledovaný predbežným opatrením.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie podľa ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia a v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia. Na zdôraznenie jeho správnosti dodáva, že zistené skutočnosti preukazujú naliehavú potrebu zásahu súdu vo forme nariadenia predbežného opatrenia o úprave styku otca s maloletými deťmi a to v takej frekvencii, ako to určil súd prvého stupňa, ktorý správne posúdil a vyhodnotil predovšetkým vek maloletých detí, dlhšiu absenciu otca pri ich výchove, citovú viazanosť na matku, preto aj odvolací súd sa stotožnil v plnom rozsahu aj s jeho rozhodnutím o prítomnosti matky. Je zrejmé, že rodičia maloletých detí sa na otázke styku otca s maloletými deťmi nevedia dohodnúť, maloleté deti sú v útlom veku a dlhodobejšia absencia otca pri výchove by mohla spôsobiť deformáciu vzťahu rodič dieťa a môže mať za následok ich vzájomné odcudzenie. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že rodičovské práva a povinnosti sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich výkone a je v záujme dieťaťa, aby mu nebolo odňaté právo mať zabezpečený osobný kontakt s oboma rodičmi. Na záver odvolací súd zdôrazňuje, že nariadenie predbežného opatrenia predstavuje len dočasnú ingerenciu súdu do pomerov účastníkov a nemá prejudikovať rozhodnutie vo veci samej, ktoré môže byť po úplnom zistení skutkového stavu a zhodnotení vplyvu tejto dočasnej úpravy na citovú väzbu maloletých detí k rodičom úplne odlišné. Spoľahlivé zistenie skutočností relevantných pre rozhodnutie o úprave styku otca s maloletými deťmi bude predmetom dokazovania vo veci samej a to tak v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností vedenom pod sp.zn. 45P 241/2013 na Okresnom súde Košice II a v konaní o rozvod manželstva vedenom pod sp.zn. 23P 286/2013 na Okresnom súde Košice II. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil a podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.