Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_9Co-249-2013.pdf
PDF · 91.97 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/249/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov senátu JUDr. Márie Klepancovej a JUDr. Evy Behranovej, v právnej veci žalobcu: K. J., narodený XX.XX.XXXX, bytom R. H. XX, T., proti žalovanej: A. K., narodená XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, T., o zaplatenie 536,11 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 18C/9/2010-170 zo dňa 13. mája 2013 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e.
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania účastníkov z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol a náhradu trov konania žalovanej nepriznal. V konaní mal preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo ústnou formou. Na základe tejto zmluvy žalobca vykonal v byte žalovanej dohodnuté práce, za vykonanie ktorých sa spolu s materiálom domáha podanou žalobou zaplatenia sumy 536,11 eura. Medzi účastníkmi bola dohodnutá cena v rozpätí 100 až 130,- Sk za meter štvorcový. Podľa znaleckého posudku hodnota vykonaných prác spolu s materiálom predstavuje sumu 291,36 eura, pričom žalovaná dňa 05.01.2009 za realizované práce a materiál zaslala žalobcovi poštou sumu 338,58 eura, ktorú žalobca odmietol prevziať, čo odôvodnil tým, že uvedená suma bola nízka a za vykonané práce požadoval viac, teda sumu 536,11 eura. Súd preto konštatoval, že žalovaná si splnila svoju povinnosť voči žalobcovi, keďže za ním vykonané práce a materiál mu zaslala sumu 338,58 eura, keď podľa znaleckého dokazovania hodnota prác a materiálu v skutočnosti predstavovala sumu 291,36 eura, zaslala teda žalobcovi vyššiu sumu ako v skutočnosti mala, vyššiu sumu, ako bola hodnota prác a materiálu vykonaných žalobcom. Preto súd žalobu žalobcu nepovažoval za dôvodnú, keďže došlo k zániku záväzku splnením zo strany žalovanej tým, že sumu 338,58 eura zaslala žalobcovi poštou, keď v danom prípade pri plnení peňažného dlhu zákonným (nie dohodnutým) miestom splnenia je pošta. Práve vzhľadom na túto skutočnosť súd žalobu žalobcu zamietol a náhradu trov konania žalovanej nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 631 a § 634 ods. 2, § 566 ods. 1, 2, § 567 ods. 1, § 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý s ním nesúhlasil, pretože jeho žalobu považoval za dôvodnú. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval za nesprávne z dôvodu, že súd nedostatočne zistil skutkový stav veci a nevyporiadal sa s priloženými dôkazmi, ani s tvrdením žalobcu o nesprávnych skutkových zisteniach a rozhodnutie súdu vychádza tiež nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d), § 205 ods. 2 písm. f) OSP). Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že bol povinný prijať čo i čiastočné plnenie z dôvodu, že pri uzatváraní zmluvy
bola dohodnutá cena za maliarske práce, ktorá mala byť uhradená pri skončení prác, dohoda počas zmluvného vzťahu menená nebola. Nesprávne právne posúdenie veci spočíva v tom, že súd na nesprávne zistený skutkový stav aplikoval nesprávne právne predpisy, resp. správne použitý právny predpis nesprávne vyložil. Zmluva o oprave a úprave veci je zvláštnym druhom zmluvy o dielo, ktorú Občiansky zákonník upravuje v ustanoveniach § 652 až 656 Občianskeho zákonníka, pričom práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy sa riadia ustanoveniami § 632 a § 634 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa sa opiera o vadný znalecký posudok súdneho znalca Ing. Júliusa Ratulovského, ktorý nespĺňa ani základné formálne ani obsahové náležitosti požadované zákonom. Znalec v použitých predpisoch a literatúre uvádza už neplatné právne normy, nezodpovedá v posudku na súdom položenú otázku, ale rieši právne otázky, ktoré patria súdu. Odpoveď na samotnú otázku rieši všeobecne úvahou o cenovej tvorbe a nie konkrétnymi normami platnými v čase vykonávania prác tak, aby odpoveď bola preskúmateľná. Znalec neuviedol, aký konkrétny Katalóg popisov a smerných cien stavebných prác použil, ako napríklad Katalóg popisov a smerných cien stavebných prác od spoločnosti ODIS, s.r.o., Žilina, č. prác 800-784, maľby a tapetovanie. Katalógy sú spracované tak, aby boli použiteľné pre všetky fázy stavebného procesu a umožňujú objektívnejšie posudzovanie investičných zámerov a pripravovať súťaže so znalosťou primeraných cien v danom období. V jednej z príloh bol vytvorený pokus o výpočet ceny práce podľa takéhoto katalógu. Pri opise jednotlivých položiek katalógu znalec nesprávne opísal jednotlivé položky vykonávaných prác, nesúhlasí číselné označenie druhu práce, jej popis a finančné ohodnotenie s katalógom platným v čase vykonávania práce. Pri práci s materiálom udával prácu s najlacnejším materiálom, aby vyšli nízke náklady na materiál, pritom pri práci boli použité kvalitné materiály, ako to potvrdila aj žalovaná. Znalec v posudku nevyhodnotil náklady na dopravu, ďalšie náklady spojené s touto činnosťou a primeraný zisk, ako je to uvedené v Zákone o cenách č. 18/1996 Z.z.. Naopak, z nákladov žalobcu odpočítal taký materiál, ktorý zostal žalovanej a nebol na práce použitý, ako valček na maliarske práce, hrubá omietka a podobne. Žalovaná nepredložila žiaden dôkaz o tom, že by nedošlo k vykonaniu prác a k použitiu materiálu deklarovaným žalobcom. Svojim konaním po skončení práce potvrdila snahu na nezaplatenie dohodnutej ceny za vykonanú prácu a použitý materiál. Použila rôzne obštrukcie, aby nemusela zaplatiť cenu prác. Slovenská obchodná inšpekcia prešetrila trestné oznámenie podané žalovanou na políciu, ktorá ho odstúpila Slovenskej obchodnej inšpekcii, pričom v konaní žalobcu neboli zistené žiadne pochybenia. Súd na tento záver neprihliadol i napriek tomu, že Slovenská obchodná inšpekcia je v zmysle Zákona o cenách č. 18/1996 Z.z. jedným z orgánov vykonávajúcich pôsobnosť v oblasti cien. Pôsobnosť vykonáva v zmysle zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z.z. Po zrušení prvého rozsudku súdu prvého stupňa znalec svoj znalecký posudok doplnil, avšak doplnenie neprispelo k vecnému objasneniu sporu.
Argumentoval, že znalecký posudok spolu s jeho doplnkom nie sú dostatočné pre posúdenie pojednávanej veci. Preto považuje rozsudok súdu prvého stupňa za nesprávny a navrhol, aby odvolací súd tento zmenil a žalobe vyhovel, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 536,11 eura spolu s trovami tohto konania. Priložil tiež vyjadrenie od Ing. F. S. - ODIS, S. XXXX, Žilina k rozpočtu spolu s prílohami.
Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadrila. Rozsudok súdu prvého stupňa navrhla ako vecne správny potvrdiť. Argumentovala, že pán S. ju nekontaktoval, ani ju nenavštívil, preto nechápe, ako sa môže k veci vyjadrovať.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, podal ho účastník konania (§ 201 OSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, (§ 202 OSP), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP) po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.
Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejedná sa o konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a <. bez nariadenia pojednávania a je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho podľa ustan. § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z.).
Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 536,11 eura s príslušenstvom. Žalobca sa priznania tejto sumy domáha s prihliadnutím k tomu, že na základe dohody so žalovanou vykonal v jej byte vymaľovanie jednej miestnosti, ktorá práca a použitý materiál si vyžiadali podľa výpočtu žalobcu sumu 536,11 eura. Žalovaná však žalobcovi takúto sumu neuhradila, zaslala mu poštou sumu 338,58 eura, keďže znaleckým dokazovaním mal súd vyčíslenú hodnotu vykonaných prác vrátane materiálu 291,36 eura, žalovaná hodnotu prác a materiálu zaplatila, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca so žalovanou uzavreli zmluvu ústnou formou. Žalobca na základe požiadavky žalovanej vykonal v jej byte dohodnuté maliarske práce, pričom mala byť dohodnutá cena v rozpätí 100-130,- Sk za meter štvorcový, za vysprávkovanie dier či otvorov cena suma 16,60 eura(500,- Sk) a spor medzi účastníkmi vznikol aj v tom, či súčasťou takto dohodnutej ceny bol či nebol materiál. Žalobca tvrdil, že materiál bolo potrebné pripočítať k uvedenej cene, žalovaná tvrdila, že cena materiálu bola v uvedenej cene.
Dielom je zhotovenie určitej veci, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
Zmluva o dielo je uzavretá, len čo sa zhotoviteľ a objednávateľ dohodli o podstatných náležitostiach zmluvy, a to o predmete diela, o tom, že dielo bude vykonané na nebezpečenstvo zhotoviteľa, o tom, že zhotovenie diela bude odplatné; výška ceny (odmeny) za zhotovenie diela nemusí byť dohodnutá.
Pri zmluve o dielo podľa Občianskeho zákonníka (§ 631) predmet plnenia musí mať vecný charakter v zmysle zhotovenia novej veci alebo jej zmeny.
Na základe zmluvy o oprave a úprave veci objednávateľovi vznikne právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci, a zhotoviteľovi právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci. Zákon na platnosť tejto zmluvy nevyžaduje písomnú formu. Zmluva je uzavretá, len čo sa jej účastníci dohodli na podstatných náležitostiach zmluvy, ktorými sú - dohoda o predmete opravy, úpravy (t.j. dohoda o tom, aké opravy a úpravy a čoho sa majú vykonať) a dohoda o odplatnosti opravy, resp. úpravy. Cena opravy (úpravy) nemusí byť dohodnutá, stačí, ak došlo k dohode o tom, že oprava (úprava) bude odplatná. Ak výška ceny nebola dohodnutá, a nie je určená ani osobitným predpisom, objednávateľ je povinný poskytnúť primeranú cenu (§ 652, § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Podstatnou náležitosťou obsahu zmluvy o dielo je stanovenie jej odplatnosti, nie určenie ceny diela (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 7. decembra 2009, sp. zn. 3 Cdo 305/2008). Dohoda o výške ceny za dielo nie je podstatnou náležitosťou zmluvy. Ak nedošlo k dohode o jej výške pri uzavretí zmluvy, objednávateľ je povinný zaplatiť cenu určenú osobitnými predpismi a ak osobitný predpis nie je vydaný, primeranú cenu. Osobitným predpisom treba rozumieť cenový predpis. Za primeranú cenu treba považovať cenu, ktorá sa v mieste a v čase uzavretia zmluvy obvykle poskytuje za obdobných podmienok za porovnateľné dielo. Ustanovenie § 589 síce ukladá povinnosť dojednať cenu v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, avšak všeobecne záväzné cenové predpisy iba v malej miere obmedzujú zmluvnú voľnosť v občianskoprávnych vzťahoch.
V prejednávanom prípade bola medzi účastníkmi ústne uzavretá zmluva o dielo, predmetom ktorého bolo vykonanie dohodnutej povrchovej úpravy a novej maľby stien v jednej miestnosti v byte žalovanej.
V spore medzi účastníkmi je podstatné to, že ide o zmluvu o dielo, ktorá je odplatná, pričom aj účastníci takto postupovali. Aj účastníci sporu považovali tento právny úkon za odplatný, pretože sa snažili dohodnúť na cene za objednanú službu, ktorú požadovala žalovaná od žalobcu. V konaní však boli ich vyjadrenia rozporné v tom, ako bola cena dohodnutá, aká odplata žalobcovi patrí. Za zhodnú nebolo možné považovať ani cenu za meter štvorcový vykonanej úpravy stien v byte žalovanej, ani náhradu za vyspravovanie otvorov a dier v stene. Sporným zostalo aj to, či uvedená náhrada v sebe zahŕňala i hodnotu za použitý materiál.
V danom prípade sa účastníci kontaktovali najprv telefonicky, následne ústne a tak si dohodli vykonanie prác. Účastníci konali osobne, písomnú zmluvu si nevyhotovili, pri ich vzájomných jednaniach a stanovovaní ceny nebol nikto prítomný.
Súd prvého stupňa na zistenie hodnoty vykonaných prác vykonal znalecké dokazovanie. Znalec vypočítal hodnotu prác vrátane použitého materiálu, ktoré žalobca pre žalovanú vykonal.
Znalec rešpektujú popis prác v zmysle čestného prehlásenia žalobcu z 21.12.2008 na tieto práce aplikoval jednotkové ceny obvyklé v čase realizácie prác, t. j. v poslednom štvrťroku roku 2008. Výmery, kde boli práce realizované, si znalec zabezpečil z vlastného merania priestoru pri miestnom šetrení za prítomnosti účastníkov konania.
Po takto vykonanom znaleckom dokazovaní znalec stanovil výslednú cenu 291,36 eura ako objektívnu hodnotu zrealizovaných prác a dodávok.
Podľa § 120 ods. 1 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v rámci konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať) zásadne určuje hmotno-právna norma, ktorá má byť na sporný vzťah aplikovaná. Ak sa teda žalobca domáha zaplatenia určitej sumy s tvrdením, nesie on dôkazné bremeno o tom, že došlo medzi účastníkmi k uzatvoreniu zmluvy, že účastník porušil zmluvu, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvou.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť účastníka, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo/762/2001 zo dňa 28.2.2002). Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.
V prejednávanom prípade odvolací súd dospel k záveru, že žalobca sa ocitol v dôkaznej núdzi a nepodarilo sa mu preukázať, že žalovaná je povinná zaplatiť mu ním požadované plnenie.
Žalobca na svoje tvrdenie nevedel predložiť žiadne dôkazy, závery znaleckého dokazovania, ktoré vyzneli v jeho neprospech, sa mu nepodarilo zvrátiť.
Znalecký posudok Ing. Ratulovského sa žalobcovi nepodarilo hodnoverným spôsobom spochybniť, pretože znalec pri stanovení ceny za vykonané práce vychádzal z podkladov obsiahnutých v spise, z ústnej dohody účastníkov, ktorú pri vstupovaní do tohto zmluvného vzťahu uzavreli, z čestného
prehlásenia, ktoré žalovanej zaslal sám žalobca a stanovil cenu, ktorá bola v danom mieste a čase zodpovedajúca. Iným spôsobom cenu za vykonané práce nebolo dôvodné stanoviť. Súd prvého stupňa sa s námietkami žalobcu voči znaleckému posudku vyporiadal, žalobcovi bol poskytnutý priestor na prednesenie týchto námietok a relevantné spochybnenie záverov znaleckého posudku, čo žalobca dostatočne nezvládol. Predloženie vyjadrenia Ing. F. S. - ODIS, Jarná 3725, Žilina k rozpočtu spolu s prílohami v odvolacom konaní je v rozpore s § 205a OSP, keďže dokazovanie pred súdom prvého stupňa bolo skončené.
Ako súd prvého stupňa správne konštatoval, žalovaná žalobcovi hodnotu za vykonané práce zaslala poštovou poukážkou dňa 05.01.2009 v sume 338,58 eura, pričom bol to žalobca, ktorý odmietol uvedenú sumu prijať a ako žalovaná uviedla pred súdom prvého stupňa, resp. vo vyjadrení k odvolaniu, opakovane bola ochotná uvedenú sumu žalobcovi zaplatiť, žalobca ju však odmietol prevziať.
Preto žalovaná svoj záväzok voči žalobcovi splnila 05.01.2009 v sume 338,58 eura a žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že mu zostala na náhrade za vykonané dielo niečo dlžná a preto pokiaľ súd prvého stupňa žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, rozhodol vecne správne a tak odvolací súd jeho rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.
V časti trov prvostupňového konania odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté o trovách konania štátu a trovy konania štátu sú súčasťou trov účastníkov konania. Pretože o týchto nebolo právoplatne rozhodnuté, musí súd prvého stupňa o nich opätovne rozhodnúť a spolu s nimi rozhodnúť aj o trovách konania účastníkov. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.