Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Cob-49-2022.pdf
PDF · 133.26 KB
Case nature
Area
Subarea
32Cob/49/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a členov senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a JUDr. Petra Dumana, v spore žalobcu: Milan Golian, IČO: 43 670 512, miesto podnikania: Brezno, Kozmonautov 123/16, zast. advokátom: Mgr. Vladimír Winkler, IČO: 52 714 918, adresa sídla Bratislava, Žltá 2/B, proti žalovanému: Stavebniny SERES, s.r.o., IČO: 44 874 472, adresa sídla Dunajská Streda, Budovateľská 5941/7, o 2 438,44 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 22. apríla 2022 č.k. 8 Cb/6/2021 - 110 takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 438,44 eur, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2 638,44 eur od 13. 8. 2018 do 19. 1. 2020 a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2 438,44 eur od 20. 1. 2020 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.).
1.2 Na odôvodnenie rozsudku uviedol, že žalobca si žalobou uplatnil nárok na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 2 438,44 eur s príslušenstvom titulom jeho nároku na zaplatenie kúpnej ceny za žalobcom žalovanému dodaný tovar a to na základe faktúry žalobcu číslo 18556 znejúcej na sumu 2 638,44 eur, splatnej dňa 12. 8. 2018, pričom žalovaný žalobcovi dňa 20. 1. 2020 uhradil kúpnu cenu len čiastočne vo výške 200 eur a zostatok kúpnej ceny zostal nezaplatený. Žalovaný v odpore voči platobnému rozkazu popieral nároky žalobcu uplatnené v tomto konaní dôvodiac, že žalovaný si u žalobcu žiaden tovar neobjednal, nakoľko takýto tovar pre účely svojho podnikania nikdy nepotreboval, predmetný tovar neprevzal a preto nie je pasívne legitimovaným na plnenie, ktorého sa žalobca v tomto konaní domáha. Podľa jeho názoru žalobca bol uvedený do omylu ohľadom totožnosti subjektu s ktorým vstúpil do obchodného styku a mal by žalovať osobu realizujúcu objednávky tovaru.
1.2.1 Na podaný odpor reagoval žalobca replikou z 24. 05. 2021. Uviedol, že žalovaný v mesiaci máj 2018 požadoval od žalobcu nacenenie tovaru stavebnej chémie s tým, že požadoval dodanie aj tzv. stojanov na umiestnenie tovaru v jeho prevádzke stavebnín. Predmetné nacenenie tovaru mu žalobca zaslal formou e-mailov dňa 01. 06. 2018. Umiestnenie stojanov u odberateľov tovaru stavebnej chémie sa realizuje v prípade, že sa predpokladá opakované odoberanie tovaru a jeho vystavenie v prevádzke odberateľa, tj. predpokladá sa dlhšia obchodná spolupráca. Tieto stojany boli v zmysle požiadavky žalovaného inštalované v jeho prevádzke spolu s prvou objednávkou. Žalovaný si tovar objednával od žalobcu opakovane, konkrétne tromi objednávkami. Všetky objednávky a dodanie tovaru z týchto
objednávok prebehlo podľa zaužívanej obchodnej praxe totožne tak, že došlo k telefonickej objednávke zo strany konateľa žalovaného, doručeniu tovaru spolu s faktúrou a dodacím listom, prevzatiu tovaru v prevádzke stavebnín žalovaného a následným zaplatením faktúr. Všetok dodaný tovar z každej dodávky v zmysle objednávok bol riadne prevzatý v prevádzke stavebnín žalovaného osobou štandardne preberajúcou tovar, ktorá prevzatie tovaru potvrdila podpisom a pečiatkou žalovaného. Podľa § 16 Obchodného zákonníka podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že tento tovar nepotreboval na svoju činnosť, keďže totožný tovar si objednával v krátkom časovom slede opakovane. Vo všetkých prípadoch si objednával žalovaný totožný tovar (dôkaz: špecifikácia tovaru vo faktúrach). Tovar z poslednej objednávky potreboval žalovaný súrne, dodanie prebehlo pár dní po doručení tovaru z druhej objednávky, žalovaný pritom tvrdil, že predmetný tovar potrebuje na rekonštrukciu štadióna v Dunajskej Strede. Navyše, za tovar zo všetkých objednávok aj vykonával úhrady vkladom na účet žalobcu s uvedením variabilných symbolov čísiel príslušných faktúr s tým, že za poslednú vykonanú objednávku zaplatil rovnakým spôsobom (vkladom na účet s uvedením variabilného symbolu čísla faktúry 18556), avšak len čiastočne. S poukazom na § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka žalovaný čiastočným zaplatením svojho záväzku vo výške 200,- EUR uznal svoj dlh v celom rozsahu.
1.2.2 Z vykonaného dokazovania mal za dokázané, že medzi žalobcom a žalovaným bol obchodný vzťah, kde žalobca dodával žalovanému tovar podľa jednotlivých objednávok žalovaného.
1.2.3 Žalobca dodal žalovanému tovar špecifikovaný vo fak.č. 18556 v dohodnutej cene 2 638,44 eur s DPH.
1.2.4 Žalobca vystavil žalovanému za dodanie tovaru dňa 12. 07. 2018 faktúru č. 18556, splatnú dňa 11. 08. 2018, ktorou fakturoval žalovanému kúpnu cenu dodaného tovaru vo výške 2 638,44 eur s DPH.
1.2.5 Žalovaný faktúru čiastočne uhradil, a to vkladom hotovosti na účet žalobcu vo výške 200 eur dňa 20. 01. 2020, realizovaným pani A. B..
1.2.6 Ku dňu rozhodovania súdu žalovaný zvyšok kúpnej ceny dodaného tovaru neuhradil.
1.3 Vec správne posúdil ako nárok predávajúceho voči kupujúcemu na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar podľa § 409 ods. 1, § 447, § 450 ods. 1, § 323 ods. 1, § 323 ods. 2 a § 407 ods. 3 OBZ (zákon č. 514/2003 Z.z. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, ďalej len „OBZ“) a nárok veriteľa na úrok z omeškania s plnením peňažného záväzku podľa § 369 OBZ a dospel k záveru, že nároky žalobcu uplatnené v tomto konaní sú plne dôvodné a preto je potrebné žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
1.4 Na odôvodnenie svojho záveru o dôvodnosti žaloby uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bol obchodný vzťah, kde žalobca dodával žalovanému tovar podľa jednotlivých objednávok žalovaného. Uvedené skutočnosti vyplývajú z vykonaného dokazovania (najmä z e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným na č.l. 48, uhradených faktúr č. 18488 a č. 18543 a výpisov z účtu preukazujúcich úhradu uvedených faktúr) a súd ich zároveň vyhodnotil ako nesporné s poukazom na § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku („CSP“), keďže žalovaný účinne nepoprel žiadne z tvrdení uvedených v replike žalobcu. Žalobca vystavil žalovanému za dodanie tovaru dňa 12. 07. 2018 faktúru č. 18556, splatnú dňa 11. 08. 2018, na sumu 2 638,44 eur s DPH. Dodaný tovar je špecifikovaný vo faktúre. Žalovaný faktúru čiastočne uhradil, a to vkladom hotovosti na účet žalobcu vo výške 200 eur dňa 20. 01. 2020, realizovaným pani A. B.. Zvyšok faktúry žalovaný neuhradil.
1.5 Žalovaný svoju obranu založil na tvrdení, že nevie o žiadnom dodaní tovaru žalobcom, žiaden tovar u žalobcu neobjednával, pričom ak aj žalobca niečo dodal, dodal to osobe odlišnej od žalovaného, keďže za žalovaného nekonali oprávnené osoby a teda nebola ani prejavená vôľa žalovaného kúpiť predmetný tovar. Preto žalovanú faktúru ani neeviduje v účtovníctve. S uvedenými tvrdeniami sa súd prvej inštancie nestotožnil z ďalej uvedených dôvodov.
1.5.1 Spolu s replikou žalobca predložil (i) faktúru č. 18488 na sumu 618,48 eur, splatnú dňa 21. 07. 2018, a (ii) faktúru č. 18543 na sumu 148,80 eur, splatnú 08. 08. 2018. Odberateľom podľa uvedených faktúr bol žalovaný. Obe faktúry boli uhradené. Faktúru č. 18543 žalovaný uhradil tak, že pani A. B. vložila dňa 10. 07. 2019 na bankový účet žalobcu v hotovosti celú sumu 148,80 eur pod VS 18543. Faktúra
č. 18488 bola uhradená v dvoch častiach tak, že (i) dňa 11. 10. 2018 žalovaný zo svojho účtu (názov protiúčtu: Stavebniny SERES) previedol na účet žalobcu sumu 400 eur pod VS 18488 a následne (ii) pani A. B. vložila dňa 21. 08. 2019 na bankový účet žalobcu v hotovosti sumu 218,48 eur pod VS 18488. Z preukázanej úhrady faktúry č. 18488 tak súd ustálil, že faktúra bola uhradená žalovaným, pričom pri úhrade faktúry vystupovala za žalovaného i pani A. B., ktorá vložila na účet žalobcu hotovosť vo výške 218,48 (po tom, ako suma 400 bola žalobcovi uhradená bezhotovostne priamo z účtu žalovaného). Súd preto považoval za preukázané, že pani A. B. bola oprávnená konať za žalovaného vo veciach úhrad faktúr vystavených žalobcom.
1.6 Vzhľadom na vyššie uvedené súd s poukazom na § 323 ods. 1 a 2 OBZ v spojení s § 407 ods. 3 OBZ uzavrel, že žalovaný uznal pohľadávku, ktorá je predmetom žaloby, a to platbou vo výške 200 eur pod VS 18556 dňa 20. 01. 2020. Žalovaný zároveň nijako nereagoval na tvrdenia žalobcu v replike a na k nej pripojené dôkazy, v dôsledku čoho sa tieto tvrdenia žalobcu stali s poukazom na § 151 ods. 1 CSP nespornými. Žalobca sa nevyjadril ku konaniu pani A. B. ohľadom jednotlivých faktúr, resp. prečo by nemala byť oprávnená konať v mene žalovaného práve ohľadom spornej faktúry, nereagoval na repliku a bez ospravedlnenia sa nedostavil ani na pojednávanie, ktoré súd na prejednanie veci nariadil. Súd preto na základe vykonaných dôkazov a uznania nároku žalovaným ustálil, že žalobca má právny nárok na zaplatenie žalobou uplatnenej faktúry a preto žalobe vyhovel.
1.7 Úrok z omeškania si žalobca uplatnil vo výške 8 % ročne, a to za obdobie a zo súm tak, ako sú uvedené vo výroku I. rozsudku. Keďže súd priznal žalobcovi žalobou uplatnenú istinu a žalobca si úrok z omeškania uplatnil v súlade s § 369 OBZ, pričom úrok z omeškania požadoval od druhého dňa po splatnosti faktúry a zohľadnil i čiastočnú úhradu faktúry dňa 20. 01. 2020, súd žalobcovi priznal i úrok z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku I. jeho rozsudku.
1.8. O trovách konaniach rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a vecne potrebu priznania žalobcovi plnej náhrady trov konania vzhľadom na jeho plný úspech v spore.
2. Rozsudok napadol riadnym a včasným odvolaním žalovaný s návrhom na jeho zmenu zamietnutím žaloby a priznaním žalovanému nároku na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % namietajúc, že pri rozhodovaní vo veci nebol súd správne obsadený (žaloba po postúpení veci z upomínacieho konania napadla v roku 2021 do súdneho oddelenia " 8 Cb ", v ktorom súdom oddelení je zákonným sudcom JUDr. Antónia Salayová podľa Rozvrhu práce Okresného súdu Dunajská Streda na rok 2021 a rozsudok je podpísaný JUDr. Andrejom Kollárikom) a že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie postavil na nesprávnom právnom posúdení veci (na prejednávanú vec neaplikoval článok 5 CSP, hoci tak mal urobiť).
2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že zmena v osobe zákonného sudcu nie vysvetlená v rozsudku a nebola avizovaná ani v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a preto nevie posúdiť, či išlo o zákonný dôvod vylúčenia JUDr. Salajovej alebo omyl súdu alebo o svoju vôľu pri prideľovaní veci sudcom, pričom uvedená okolnosť je významná do tej miery, že prináša so sebou možnosť uvažovať o odňatí veci jeho zákonnému sudcovi, čo má ústavnoprávny rozmer.
2.2 Žalobca podľa jeho názoru pri podaní žaloby nepostupoval dôsledne, rozhodne nie v súlade s ust. § 150 ods. 1 CSP, keď v žalobe neuviedol všetky rozhodné skutočnosti, ktoré uviedol až na základe jeho námietok zahrnutých do odporu. Až v písomnom podaní reagujúcom na odpor žalovaného proti platobnému rozkazu došlo k podstatnému rozpracovaniu rozhodných skutkových tvrdení žalobcu, boli doplnené nové - doposiaľ neprezentované skutkové tvrdenia a boli doložené nové dôkazy na podporu nových skutkových tvrdení. Zároveň boli to také skutkové tvrdenia, ktoré mali byť uvedené už žalobe a treba uviesť aj to, že ich uvedeniu priamo do žaloby nebránila žiadna prekážka. V takomto prípade môže súd v rozsahu ustanovenom v civilnom sporovom poriadku odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú nedôvodným prieťahom v konaní. Podľa článku 5 CSP zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu a pokiaľ žalobca jednoznačne zlyhal pri príprave žaloby, hoci je zastúpený advokátom, mal súd aplikujúc tento princíp žalobu zamietnuť. Nesprávne právne posúdenie
tejto veci žalovaný vidí v omyle súdu prvej inštancie pri aplikácii právnej normy na prejednávanú vec, teda v nesprávnej aplikácii článku 5 CSP.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného navrhol odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu plnú náhradu trov odvolacieho konania dôvodiac, že žalobca svojím vyjadrením k odporu žalovaného postupoval podľa článku 9, § 153 ods. 1, § 154 a § 167 ods. 3 CSP, keďže reagoval na tvrdenia žalovaného. Jednalo sa o štádium konania pred prvým pojednávaním, kedy žalobca svojimi tvrdeniami a predloženými dôkazmi nemohol nejakým spôsobom zbytočne predlžovať konanie. Žalobca žiadnym spôsobom v priebehu konania na súde prvej inštancie nespôsobil zbytočné predlžovanie konania a pokiaľ ide o včasnosť použitia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany a koncentráciu konania, aj v tomto smere musia byť vykladané a aplikované ustanovenia upravujúce tieto procesné inštitúty v súlade so základnými princípmi CSP, predovšetkým so zásadou spravodlivosti a princípom právnej istoty a rovnosti účastníkov. Každej strane tak musí byť umožnené reagovať na prostriedky útoku a obrany protistrany a prostriedky procesného útoku a obrany nemožno považovať za neuplatnené včas, ak sú reakciou na prostriedky procesného útoku obrany protistrany. Nebolo by teda v súlade zákonným procesným postupom, keby súd prvej inštancie nemal prihliadnuť na vyjadrenie žalobcu, ktorým reaguje na vyjadrenie žalovaného. V zmysle vyššie uvedeného by súd nemohol posúdiť procesný úkon žalobcu - vyjadrenie k odporu ako úkon vedúci nedôvodným prieťahom v konaní, a teda súd nemohol v danej veci ani aplikovať článok 5 CSP.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. c/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) a dospel k záveru, že odvolacie námietky vznesené žalovaným nie sú dôvodné.
5. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nevstupoval do procesu modifikácie skutkového stavu, na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené a ide o prejednanie právnej otázky a nie skutkovej, nebol daný zákonný dôvod na doplnenie alebo zopakovanie dokazovania podľa § 385 ods. 1 CSP (a teda ani na nariadenie pojednávania odvolacím súdom). Odvolací súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov v konaní pred súdom prvej inštancie. Možnosť odvolacieho súdu rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania prevzal aj CSP. Nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, ktorého existencia nebola v danom prípade daná. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (Valera Assalino v. Portugalsko z 20. apríla 2002) v prípadoch, kde skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou, neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (najmä ak pojednávanie na prvom stupni bolo verejné a vyšší súd prejednáva právne otázky).
6. Predmetom konania je žaloba o zaplatenie časti kúpnej ceny dodaného tovaru vo výške 2 438,44 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal uplatnené nároky, ako aj plnú náhradu trov konania.
6.1 S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaného bolo posúdiť, či súd pri rozhodovaní bol nesprávne obsadený a či svoje rozhodnutie založil na nesprávnom právnom posúdení veci, keď na prejednávanú vec neaplikoval článok 5 CSP a žalobcovi priznal uplatnené nároky napriek tomu, že tento svoje práva zjavne nezneužil.
7. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
8. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 CSP záväzný skutkový stav uvedený v bode 1.2.1 až 1.2.6 tohto rozhodnutia. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti v súlade s § 191 CSP. Súd prvej inštancie v rozsudku opísal, z ktorých dôkazných prostriedkov jednotlivé skutkové zistenia urobil. Zistenia urobené z jednotlivých dôkazov neodporujú obsahu listín založených v spise, obsahu výsluchov strán konania, ako sú zachytené v zápisnici o pojednávaní. Hodnotenie jednotlivých dôkazov potom zodpovedá pravidlám logického myslenia a všeobecnej skúsenosti a odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní z vykonaného dokazovania ako aj z nesporných skutkových tvrdení žalobcu bolo možné dospieť k záveru, že medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim bol právny vzťah založený kúpnou zmluvou, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému tovar špecifikovaný vo faktúre číslo 18556 v dohodnutej cene 2 638,44 eur a žalovaný bol povinný kúpnu cenu takto dodaného tovaru zaplatiť dňa 12. 8. 2018. V konaní bolo nesporným, že žalovaný z predmetnej kúpnej ceny uhradil dňa 20. 1. 2020 len sumu 200 eur a zostatok kúpnej ceny dodaného tovaru zostal ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie neuhradený. Pokiaľ za takýchto skutkových okolností súd prvej inštancie žalobcovi priznal nárok na uplatnenú pohľadávku aj s jej príslušenstvom, rozhodol vecne správne. Nakoľko tu však bol i nesúhlas žalovaného s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
9. Pokiaľ ide o námietku žalovaného o nesprávnom obsadení súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza:
9.1 Podľa § 49 písm. a) ZoS (zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene doplnení niektorých zákonov), predsedovia súdov zabezpečujú riadenie súdov v oblasti výkonu súdnictva najmä rozvrhom práce.
9.2 Podľa § 50 ods. 2 písm. d) a f ) ZoS, rozvrh práce obsahuje spôsob a podmienky zaraďovania hosťujúcich sudcov do rozvrhu práce s odkazom na zoznam hosťujúcich sudcov pre obvod príslušného krajského súdu (d)), spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce z dôvodu výrazných rozdielov v pracovnom zaťažení sudcov a poverených zamestnancov súdu, ktoré vznikli z objektívnych dôvodov v priebehu kalendárneho roka.
9.3 Podľa § 51 ods. 1 veta prvá ZoS, ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu konania a v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci .
9.4 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že požiadavka správneho obsadenia súdu znamená jeho obsadenie zákonným sudcom, t.j. sudcom daného úseku súdu, ktorému bola vec pridelená v súlade s rozvrhom práce náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených MS SR.
9.5 Podľa Dodatku číslo 6 k Rozvrhu práce Okresného súdu Dunajská Streda na rok 2021 bod 8, všetky nevybavené a taktiež vybavené vecí (v ktorých treba konať a rozhodovať), ktoré boli prerozdelené zmysle Dodatku číslo 1 k rozvrhu práce za rok 2021 Spr 173/2021 zo dňa 8. 2. 2021 budú pridelené do oddelenia hosťujúceho sudcu JUDr. Kollárika. Prevezme aj veci, ktoré napadli v agendách 8 a 12 Cb, Cbcud, CbVo za obdobie od 1. 3. 2021 do 31. 5. 2021 .
9.6 V zmysle Záverečnej časti Rozvrhu práce Okresného súdu Dunajská Streda za rok 2021, Dodatok číslo 6 nadobúda účinnosť v bodoch 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12a,b/, 13 a 14 dňom 1. 6. 2021 a v bodoch 5 a 12c dňom 14. 6. 2021.
9.7 V zmysle odôvodnenia Dodatku číslo 6 Rozvrhu práce Okresného súdu Dunajská Streda za rok 2021, hosťujúcemu sudcovi bolo vytvorené oddelenie 22, v rámci ktorého prevezme všetky veci z oddelenia 19, ktoré boli prerozdelené Dodatkom číslo 1 k rozvrhu práce za rok 2021 s tým, že prevezme aj veci z oddelenia 8 a 12Cb, Cbcud, CbVo, keď tak bude zabezpečená rovnomernosť v obchodných oddeleniach 17 a 22.
9.8 Zo spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že po postúpení veci Okresným súdom Banská Bystrica Okresnému súdu Dunajská Streda bola predmetná vec dňa 27. 5. 2021 pridelená na rozhodnutie sudkyni Okresného súdu Dunajská Streda JUDr. Antónii Salajovej a bola jej pridelená spisová značka 8 Cb 6/2021 (číslo listu 69). Následne dňa 1. 6. 2021 bola predmetná vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie hosťujúcemu sudcovi JUDr. Andrejovi Kollárikovi s poznámkou: s.p. R 602/2001 výnimka (Dodatok 6 k rozvrhu práce 2021) (č.l. 71). Nakoľko JUDr. Andrejovi Kollárikovi ako hosťujúcemu sudcovi pridelenému na výkon sudcovskej funkcie na Okresnom súde Dunajská Streda bola práve prejednávaná vec pridelená v súlade s platným a účinným Rozvrhom práce Okresného súdu Dunajská Streda pre rok 2021 v znení jeho Dodatku č. 6, tento sa dňom 1.6.2021 stal zákonným sudcom v tejto veci. Pokiaľ tento sudca následne dňa 22. apríla 2022 vo veci meritórne rozhodol odvolaním napádaným rozsudkom, neobstojí námietka žalovaného, že vo veci rozhodoval nesprávne obsadený súd.
10. Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).
10.1 Podľa Čl.5 CSP, zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.
10.2 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že predmetné ustanovenie jednak právno - politicky demonštruje generálnu klauzulu zákazu zneužitia procesných práv, ale v zároveň zakladá aj právo súdu sankcionovať procesné úkony priečiace sa zákaz zneužitia procesných práv, avšak len v rozsahu ustanovenom v Civilnom sporovom poriadku. Podľa ustálenej súdnej praxe k zneužitiu práva procesnou stranou dochádza vtedy, ak účelom výkonu procesného práva nie je realizácia vlastných oprávnených hospodárskych záujmov, ale snaha výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu. Šikanózny výkon práva sa musí vždy preukázať a dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto je takýmto výkonom práva poškodený (tu pozri rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky, IV. ÚS 195/2012
- 66).
10.3 Podľa Čl. 9 CSP, strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.
10.4 Podľa článku 10 ods. 1, 2 a ods. 3 CSP strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu (1). Súd dohliada na riadny priebeh konania, určuje lehoty a ukladá potrebné opatrenia (2). Súd môže určiť záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony (3).
10.5 Podľa § 153 ods. 1, 2 a ods. 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo, so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (1). Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (2). Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej (3).
10.6 Podľa § 167 ods. 3 CSP , ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.
10.7 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že obsahom princípu kontradiktórnosti civilného sporového konania je existencia dvoch proti sebe stojacich sporových strán s kontradiktórnym záujmom na výsledku sporu. Vo všeobecnosti tak platí, že ako žalobca tak aj žalovaný majú protichodný záujem na výsledku sporu a tomu prispôsobujú procesnú aktivitu. Kontradiktórnosť v užšom zmysle znamená možnosť podrobiť procesnej " debate " všetko, čo v konaní vyšlo najavo. Každá sporová strana má teda právo vyjadriť sa k výsledkom procesnej aktivity svojho procesného náprotivku. V zmysle Čl. 9 je nepochybné, že kontradiktórnosť v zmysle možnosti vyjadriť sa k procesnej aktivite svojej protistrany zahŕňa aj možnosť vyjadriť sa k právnej argumentácii protistrany. Ak teda sporová strana fakultatívne prednáša okrem relevantných skutkových tvrdení podopretých dôkazmi i právnu argumentáciu, protistrana je oprávnená na túto právnu argumentáciu reagovať, aby bola zabezpečená tzv. rovnosť zbraní. Strany majú právo procesne reagovať na výsledky procesnej aktivity svojej protistrany pravdaže nie bezbreho, ale v rozsahu, ktorý určí zákon. V civilnom sporovom poriadku nie sú stanovené žiadne obligatórne fázy procesu (napríklad aj predbežné prejednanie sporu je preto fakultatívne) a ponecháva sa zodpovednosť za dodržanie princípu procesnej ekonómie konajúcemu sudcovi. Konanie sa však stále berie ako jeden celok, ktorého začiatok je stanovený momentom podania žaloby a koniec právoplatným skončením veci. Na efektívny výkon týchto kompetencií je však zároveň sudcovi zverená pomerne silná procesná kompetencia vo forme sudcovskej koncentrácie konania. Sudcovská koncentrácia konania znamená možnosť súdu stanoviť záväzné procesné lehoty na procesné úkony sporových strán. Až procesným následkom nedodržania koncentrovanej sudcovskej lehoty je procesná preklúzia práva sporovej strany uplatniť v konaní skutkové tvrdenie či dôkazný návrh (prípadne ich právny argument). Podľa § 153 ods. 2 CSP súd nemusí prihliadnuť na prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli stranou predložené včas. Podobne tak v zmysle § 181 ods. 4 CSP po márnom uplynutí koncentrovanej lehoty nemusí súd na skutkové tvrdenia a skutkové návrhy procesnej strany prihliadať. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany sporu zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi, napríklad je neželateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy a až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno však vylúčiť, že predloženie skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom prípade dôvodné, napríklad ak je bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania alebo reakciou na nové skutkové tvrdenia protistrany. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ako ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Toto pravidlo je lex generalis. Neaplikuje sa, ak osobitná právna úprava poskytuje strane sporu lehotu na vykonanie určitého procesného úkonu. Lex specialis k § 153 ods. 1, druhá veta CSP, je v označenom zmysle ustanovenie § 167 CSP. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že prostriedky procesnej obrany, ktoré sú obsahom vyjadrenia žalovaného k žalobe (§ 167 ods. 2 až 4) a prostriedky procesného útoku, ktoré sú obsahom vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe (§ 167 ods. 3) sú predložené a včas, ak sú predložené v lehotách podľa § 167 CSP.
10.8 Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 2 438,44 eur, titulom úhrady časti kúpnej ceny za dodaný tovar žalovanému a v tejto súvislosti skutkovo tvrdil, že na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 11. 7. 2018 medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 12. 7. 2018 k dodaniu tovaru žalovanému, ktorý je špecifikovaný vo faktúre číslo 18556, ktorá bola zároveň aj dodacím listom. Kúpna cena takto dodaného tovaru bola dohodnutá vo výške 2 638,44 eur. Dňa 12. 7. 2008 žalobca vystavil žalovanému faktúru číslo 18556 na sumu 2 638,44 eur so splatnosťou dňa 12. 8. 2018. Dňa 20. 1. 2020 uhradil žalovaný kúpnu cenu len čiastočne vo výške 200 eur, ako to vyplýva z priloženého výpisu z účtu. Zostatok kúpnej ceny v sume 2 438,44 eur nebol zo strany žalovaného zaplatený a preto sa zaplatenia tejto sumy domáha v tomto konaní. Vzhľadom na nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní odvolací súd považuje skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe za podstatné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, za substancované a zároveň dostatočne odôvodňujúce uplatnený nárok. Neobstojí preto námietka žalovaného, že žalobca v žalobe nepredniesol podstatné skutkové tvrdenia prípadne, že ich neuviedol pravdivo a úplne. K takému istému záveru dospel aj Okresný súd Banská Bystrica, ktorý na základe žaloby a listinných dôkazov k nej pripojených rozhodol vo veci platobným rozkazom, ktorým žalobe žalobcu, považujúc jeho nárok za riadne uplatnený, v celom rozsahu vyhovel. Obdobne aj súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe vyhovel, považujúc
skutkové tvrdenia žalovaného uvádzané v žalobe za postačujúce pre rozhodnutie o uplatnenom nároku. Zo samotného odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že dodatočné skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom v jeho vyjadrení sa k odporu žalovaného voči platobnému rozkazu vyhodnocoval ako dôležité, len vo vzťahu k vyhodnoteniu opodstatnenosti/ neopodstatnenosti námietok žalovaného uvádzaných v jeho odpore voči platobnému rozkazu.
10.9 Zo spisu je ďalej zrejmé, že žalovaný po doručení platobného rozkazu voči tomuto podal odpor, v ktorom poprel skutkové tvrdenia žalobcu o uzatvorení kúpnej zmluvy ako aj o dodaní tovaru ktorého zaplatenia sa žalobca v tomto konaní domáha namietajúc, že u žalobcu si žiaden tovar neobjednal a že dodacie listy neboli podpísané jeho oprávneným zástupcom. Zároveň v odpore tvrdil, že pokiaľ aj určité osoby dodací list podpísali, nešlo o osoby ktoré by k takýmto úkonom splnomocnil, respektíve, ktoré by boli oprávnené v jeho mene a na jeho účet tovar preberať, prípadne objednávať, právne argumentujúc neviazanosťou takýmito úkonmi tretích osôb v zmysle § 33 ods. 2 OZ (zákon číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších prepisov, ďalej len „OZ“) z dôvodu, že tieto osoby konali vo vzťahu k žalobcovi bez jeho vedomosti, súhlasu či dodatočného schválenia (č.l. 36). Okresný súd Banská Bystrica svojou výzvou z 13. 5. 2021 vyzval žalobcu, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy vyjadril k odporu žalovaného voči platobnému rozkazu a zároveň aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP. Predmetná výzva bola žalobcovi doručená 13. 5. 2021 (č.l. 44). Žalobca na predmetnú výzvu odpovedal svojím podaním z 24. 5. 2021 v ktorej reagoval na obranu žalovaného uvedenú v jeho odpore proti platobnému rozkazu, doplniac skutkové tvrdenia a dôkazy spochybňujúce obranu žalovaného uvedenú v odpore. Predmetné vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovanému na vyjadrenie dňa 26. 6. 2021 (č.l. 74). V predmetnej výzve súd vyzval žalovaného, aby sa v lehote 20 dní od doručenia tejto výzvy písomne vyjadril k vyjadreniu žalobcu a zároveň, aby uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na svoju obranu poučiac ho, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Žalovaný na predmetnú výzvu nereagoval. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na termín 22. 4. 2022, na ktoré pojednávanie sa žalovaný nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd na predmetnom pojednávaní po výsluchu právneho zástupcu žalobcu a vykonaní dokazovania žalobcom predloženými dôkazmi vo veci meritórne rozhodol.
10.10 Vzhľadom na uvedené potom neobstojí ani námietka žalovaného, že žalobca zjavne zneužil svoje procesné práva, pokiaľ doplnil svoje skutkové tvrdenia a dôkazy až po podaní odporu žalovaného voči platobnému rozkazu, nakoľko žalobca uplatňoval prostriedky procesného útoku v súlade s ust. § 167 ods. 3 CSP, teda riadne a včas. Z konania žalobcu pred súdom prvej inštancie nebolo možné dospieť k záveru, že by tento zjavne zneužíval svoje procesné práva s úmyslom poškodiť žalovaného (pre poriadok je potrebné uviesť, že žalobca to v konaní pred súdom prvej inštancie ani netvrdil ani nepreukazoval). Práve naopak, vyjadrením sa k odporu žalovaného v súdom stanovenej lehote žalobca realizoval svoje procesné práva riadne a zákonne. Pokiaľ by súd prvej inštancie na takéto riadne a včas uplatnené prostriedky procesného útoku žalobcu neprihliadol, porušil by jeho právo na spravodlivý proces (Čl. 2, čl. 9 a čl .16 CSP).
11. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, keď tento správne v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP rozhodol i o náhrade trov konania.
12. Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol mu nárok na náhradu trov konania.
12.1 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.
12.2 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
13. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods.2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).