Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21Cob-200-2013.pdf
PDF · 85.95 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/200/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: MARM, s. r. o.,
Hamuliakovo 119, IČO: 35 804 874 proti žalovanému: V. V., G. XXX, IČO: 34 249 702, zastúpenému advokátom Mgr. Alica Mendlová, Riečna 2, Bratislava, o zaplatenie 379,20 eur s prísl. o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 11Cb/130/2009-182 zo dňa 15. 05. 2013 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom napadnutým odvolaním uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 379,20 eur s 10% úrokom z omeškania od 31. 01. 2009 do zaplatenia, 10 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3.347,66 eur od 31. 01. 2009 do 01. 12. 2009 a nahradiť trovy konania za zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 22,50 eur, súdny poplatok za odvolanie vo výške 22,50 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodol tak na základe návrhu žalobcu, ktorý sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť čiastku 3.792,07 eur s príslušenstvom ako odplaty (prepravného) za prepravy tovaru realizované na základe objednávok č. VO 209/08, č. VO 208/08, č. VO 211/08 a č. VO 213/08, ktoré vykonal v období od 11. 11. 2008 do 14. 11. 2008. Nárok na prepravné si uplatnil faktúrami č. 508336 na sumu 987,5190 eur, č. 508337 na sumu 790,0152 eur , č.508338 na sumu 671,5129 eur, a č. 508339 na sumu 1.343,0259 eur, splatnými dňa 30. 01. 2009, ktoré žalovaný neuhradil v celej výške. Z dôvodu, že žalovaný v priebehu konania uhradil sumu 3.347,66 eur, žalobca vzal návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 3.347,66 eur späť a súd podľa § 96 ods.1 O.s.p. konanie zastavil.
Žalovaný namietal, že mu od žalobcu neboli v dohodnutej lehote (v lehote 7 dní od vykonania prepravy) doručené faktúry, čo je relevantné pre určenie výšky úrokov z omeškania a pre dojednané penále za oneskorené doručenie faktúr. Žalovaný vzniesol v priebehu konania kompenzačnú námietku z dôvodu oneskoreného doručenia faktúr, ktorá predstavuje 10 % (379,20 eur) z celkovej sumy fakturovaného prepravného.
Okresný súd Dunajská Streda vykonal k veci dokazovanie a dospel k záveru, že návrh žalobcu je opodstatnený.
Z dokazovania mal Okresný súd Dunajská Streda preukázané, že žalobca na základe objednávok vykonal pre žalovaného prepravy, avšak žalovaný uhradil prepravné len čiastočne, keď nezaplatil sumu 379,20 eur splatnú do 30. 01. 2009. Dôvodom bol žalovaným vykonaný zápočet nezaplatenej časti istiny titulom zmluvnej pokuty za oneskorené predloženie faktúr vo výške 10 % z nároku žalobcu, k čomu žalovaný poukazoval na text uvedený v objednávkach, podľa ktorého „Dopravca bude znášať prípadné finančné zaťaženie (penále), ktoré vznikne počas...oneskoreného predloženia faktúry (-10 %)“.
Okresný súd Dunajská Streda na uplatnený nárok aplikoval ust. § 544 ods. 1, § 544 ods. 2 Obč. zák., § 369 ods. 1, § 369 ods. 2 písm. c) Obchod. zák., ktorými je upravená zmluvná pokuta a úroky z omeškania.
Ku kompenzačnému prejavu žalovaného na zmluvnú pokutu súd konštatoval, že zmluvná pokuta musí byť písomne dohodnutá oboma stranami záväzkového vzťahu. Objednávkové formuláre síce majú písomnú formu, nejedná sa však o vzájomnú dohodu o zmluvnej pokute, na základe čoho Okresný súd Dunajská Streda uzavrel, že dohoda o zmluvnej pokute medzi účastníkmi uzatvorená nebola, preto pohľadávka žalovaného vo výške 379,20 eur nie je spôsobilá na započítanie a žalovaný je preto povinný zvyšok prepravného v sume 379,20 eur žalobcovi zaplatiť.
Nárok žalobcu na úroky z omeškania z dôvodu omeškania plnenia žalovaného ako dlžníka vyhodnotil súd prvého stupňa v zmysle § 369 ods. 1 Obchod. zák., keď sa v konaní dohoda o dobe splatnosti faktúr nepreukázala, a tak platí právna úprava uvedená v ust. § 369 ods. 2 písm. c) Obchod. zák.
Pri aplikácii vyššie uvedeného právneho ustanovenia a zistenia termínov vykládky prvostupňový súd ustálil, že nárok žalobcu na úroky z omeškania je dôvodný, dokonca, žalobca žiada menej ako mu patrí, pretože úroky požaduje od neskoršieho dňa, než má zákonný nárok.
O trovách konania rozhodol Okresný súd Dunajská Streda podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania za súdny poplatok za návrh vo výške 22,50 eur, a za odvolanie 22,50 eur.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V dôvodoch odvolania opakovane uviedol, že na objednávkach uvádza 10 % penále zaťažujúce dopravcu pre prípad oneskoreného predloženia faktúry, ani jedna z faktúr nebola žalovanému predložená v lehote sedem dní od prepravy, ale so značným oneskorením, na čo žalobcu upozornil formou emailu i písomného listu zo dňa 31. 12. 2008 a vrátil žalobcovi faktúry. Odvolateľ ďalej argumentoval, že žalobca napriek výzvam nebol schopný vystaviť správne faktúry, znížené o penále vo výške 10 %, prípadne dobropisy na uvedené sumy predstavujúce penále a tak sám vznik sporu zavinil. Penále, ktoré si uplatňuje vo výške 10 % z faktúry nie je reklamačným konaním, ale uplatnením zmluvnej pokuty ako finančného postihu za nedodržanie zmluvných podmienok. Ďalej odvolateľ mal za to, že žalobcom uplatneným úrok z omeškania je nedôvodný, pretože omeškanie s platením zavinil žalobca nesprávnym vystavením faktúr a žalobca doteraz v konaní nepreukázal, že by uvedené faktúry doručil včas a v lehote uvedenej na objednávkach , a teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a nepreukázal opodstatnenosť uplatneného nároku, z tohto dôvodu považuje návrh za nedôvodný. Odvolateľ považuje za preukázané, že sa žalobca prijatím objednávky a uzavretím zmluvy o preprave dohodol na zmluvnej pokute so žalovaným, ktorú skutočnosť žalobca na pojednávaní dňa 18. 12. 2009 ani nepoprel.
Odvolateľ uviedol, že za neopodstatnený považuje i nárok žalobcu na úroky z omeškania, keď splatnosť úrokov z omeškania sa viaže na deň obdržania dokladu - teda faktúry alebo výzvy, ktorý svojou povahou vyzýva dlžníka na úhradu tovaru alebo služby. Žalobca doručil faktúry poštou do vlastných rúk žalovanému dňa 05. 11. 2009, čo preukazuje obálka predložená v konaní a keď splatnosť faktúr uplynula o 10 mesiacov skôr ako boli žalovanému faktúry doručené, je určenie jeho omeškania v rozpore s obchodnými zvyklosťami i dobrými mravmi a namietal, že spor zrazu skončil rozsudkom bez doplnenia dokazovania s údajným poukazom na to, že ide o drobný spor.
Žalobca sa k podanému odvolaniu zo strany žalovaného nevyjadril.
Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania rozsudkom podľa § 156 ods. 1, 3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil, keď miesto a čas verejného vyhlásenia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Účastníkov konania ani ich právnych zástupcov o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku osobitne elektronickými prostriedkami neupovedomoval, pretože o túto možnosť nepožiadali (§ 45 ods. 4 O.s.p.). Odvolací súd pojednávanie podľa § 214 ods.1 O.s.p. tiež nenariaďoval, aj keď súd prvého stupňa rozhodol rozsudkom podľa § 115a O.s.p. s poukazom na to, že na prejednanie odvolania nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ako predpokladá znenie § 214 ods.1 písm.b/ O.s.p.
V súvislosti s podaným opravným prostriedkom odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II ÚS 78/2005 podľa ktorého „odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.
Dokazovanie v rozsahu vykonanom súdom prvého stupňa odvolací súd považuje za dostatočné, v ktorom sa súd prvého stupňa podrobne zaoberal všetkými v konaní zistenými skutočnosťami, tieto správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záver, ku ktorému dospel a ktorý vyjadril vo vyhlásenom výroku rozsudku je správny, dostatočne kvalifikovane odôvodnený a odvolací súd sa s ním stotožňuje.
Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody podľa § 219 ods. 2 O.s.p.
Súd prvého stupňa správne uzavrel, že 10 % zníženie prepravného navrhnuté žalovaným v texte objednávky a bez akceptácie žalobcom nie je platným dojednaním zmluvnej pokuty pre prípad oneskoreného doručenia faktúry, keďže zmluvná pokuta musí byť dojednaná v písomnej forme oboma zmluvnými stranami podľa § 544 ods. 2 Obč. zák. a objednávku nemožno považovať za doklad o zmluvnom dojednaní, pretože je iba jednostranným prejavom žalovaného a neobsahuje dôkaz o tom, že by žalobca v nej uvedené podmienky žalovaného prijal a túto skutočnosť potvrdil svojim podpisom. Medzi účastníkmi konania tak nedošlo k uzatvoreniu dohody o zmluvnej pokute podľa podmienok a náležitostí vyžadovaných zákonom a tak i prípadne nedodržanie lehoty na vystavovanie faktúr nemôže
byť sankcionované. Súčasne z rovnakých dôvodov v tejto súvislosti nemožno ako zmluvne dohodnutú posudzovať ani žalovaným navrhnutú lehotu na vystavovanie faktúr a z toho dôvodu nie je kompenzačná námietka žalovaného opodstatnená.
Žalovaný sa so splnením povinnosti zaplatiť dostal do omeškania (§365 Obchod. zák.) a tak i nárok na úroky z omeškania požadované žalobcom je dôvodný. Súd prvého stupňa sa s touto skutočnosťou správne vysporiadal, v dostatočnom rozsahu ju odôvodnil a právne posúdil, keď aplikoval § 369 ods.2 písm.c/ Obchod. zák. v znení platnej právnej úpravy v čase vzniku omeškania, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009, preto platí právna úprava v znení do 14.1.2009.
K námietke odvolateľa súvisiacej s vyhlásením rozhodnutia bez pojednávania odvolací súd uvádza, že v súlade s § 200ea O.s.p. dosiahol predmet konania sumu 1000 eur, takže sa jedná už o drobný spor a v takom prípade podľa §115a ods.2 O.s.p. nebolo potrebné, aby súd prvého stupňa nariaďoval pojednávanie.
Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa vyčerpávajúcim spôsobom svoje rozhodnutie zdôvodnil, vysporiadal sa so všetkými námietkami, ktoré majú pre rozhodnutie podstatný význam a s poukazom na procesnú ekonómiu sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa a podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., ale v konaní úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne neuplatnil.
Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.