Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6CoP-28-2014.pdf
PDF · 94.07 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/28/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloletého V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený opatrovníkom Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov, dieťa rodičov S.. N. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., J. N. XXXX/X, zamestnaná ako zdravotník Ozbrojené sily Slovenskej republiky a F.. V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., J. slobody XXXX/X, t.č. Y., K. N. č. XXX/XX, zamestnaný Generálny štáb armády SR G., o zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 15. januára 2014, č. k. 11P/159/2013-26, jednohlasne, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, okresný súd návrh matky na zmenu vyživovacej povinnosti zamietol.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že matka sa svojim návrhom domáhala zmeny rozhodnutia rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici, sp.zn. 10P/99/11, zo dňa 19.06.2012, týkajúceho sa výšky výživného a to tak, že žiadala, aby súd ponechal výživné vo výške 200,- eur mesačne, avšak z tejto sumy aby nevyčlenil žiadnu čiastku na tvorbu úspor. Úpravu žiadala od 01.11.2013. Na pojednávaní uviedla, že v prípade, ak súd zistí, že otec má finančné prostriedky v rozsahu, aby mohol platiť vyššie výživné, žiadala, aby súd upravil na základe takto zistených skutočností potom aj výživné na dieťa. Návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo určené výživné vo výške 200,- eur, z čoho 60,- eur bolo rozhodnuté ukladať na účet maloletého na tvorbu zásob, takže matke zostáva na spotrebu 140,- eur. Z týchto finančných prostriedkov vzhľadom na zhoršený stav dieťaťa, nie je schopná zabezpečiť potreby dieťaťa. Otec s návrhom matky nesúhlasil, uviedol, že došlo k zmene pomerov na strane matky dieťaťa, ktorá v súčasnej dobe pracuje, má svoj príjem a potom nie je nutné upravovať výživné. Opatrovník doporučil upraviť výživné na základe zistených pomerov rodičov. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že naposledy bolo upravované výživné rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici, sp. zn. 10P/99/2011-54, zo dňa 19. júna 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17Cop/88/2012-67, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 14.11.2012 a to v rámci rozvodového konania tak, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky , pričom otec bol zaviazaný prispievať výživným na maloletého po 200,- eur mesačne a to takým spôsobom, že z tejto sumy suma 140,- eur mesačne je poukazovaná k rukám matky maloletého dieťaťa a suma 60,- eur mesačne je poukazovaná na tvorbu úspor, resp. na stavebné sporenie. V dobe tejto úpravy výživného, súd vychádzal
z príjmu otca ako vojaka z povolania vo výške 1417,12 eur a z príjmu matky na materskej dovolenke 194,70 eur mesačne, plus príspevku na bývanie, teda celkovej sumy 230,50 eur. Ani jeden z rodičov inú vyživovaciu povinnosť nemal. Matka dňa 18.12.2013 na pojednávaní uviedla, že zmenu pomerov vidí v tom, že dieťa býva často choré a z toho dôvodu nemôže pracovať, preto je s dieťaťom doma. Dáva dieťa do škôlky na štyri hodiny, aby sa adaptovalo na kolektív. Zároveň predložila správu lekára MUDr. G. K., z ktorej vyplýva, že mal. trpí zvýšenou chorobnosťou. V súvislosti so zabezpečením potrieb dieťaťa má matka nasledovné náklady: škôlka 50,- eur mesačne, príležitostne finančné prostriedky na podporu škôlky, dieťa chodí na záujmové krúžky, za ktoré platí cca 10,- eur. Mesačne matka dáva podľa vlastného vyjadrenia 10,- až 25,- eur na lieky maloletému. V máji absolvovala s dieťaťom liečebný pobyt v Hornom Smokovci, za ktorý zaplatila 300,- eur, keďže sprevádzala dieťa. Dieťa býva hospitalizované, matka s ním musí chodiť do nemocnice. V decembri za toto zaplatila 40,- eur. Uvádzala, že poberá len 190,- eur materský príspevok, plus 180,- eur na bývanie, ktorý príspevok poberá od zamestnávateľa. Žije v trojizbovom byte, za ktorý platí 80,- eur nájom, 30,- eur elektrinu, 12,- eur plyn, káblovku 3,- eur, 20,- eur telefóny. Na pojednávaní dňa 15.01.2014 matka v dôsledku tvrdenia otca, že má príjem zo zamestnania potvrdila, že je zamestnaná ako zdravotná sestra, pričom dosahuje príjem cca 930,- eur. Uviedla, že v súčasnej dobe dieťa navštevuje škôlku už na 8 hodín. Otec pracuje na Generálnom štábe ozbrojených síl v Bratislave, pričom podľa potvrdenia zamestnávateľa, teda Ministerstva obrany SR, dosahuje príjem v priemere 1.345,83 Eur. Podľa mzdovej listiny má príplatok na ošatenie 5,58 eur. Otec uviedol, že v súčasnej dobe došlo k zmene pomerov práve na jeho strane a to tým, že mu vznikli náklady s cestovaním vo výške 300,- eur mesačne a to do miesta pracoviska, teda do Bratislavy. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Platí nájomné v Trenčíne 44,- eur, nájomné v Bratislave 160,- eur , hypotekárny úver, spotrebný úver.
Ďalej s odkazom na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, okresný súd v odôvodnení uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že došlo k zmene pomerov a to jednoznačne na strane matky a na strane dieťa. Na strane matky došlo k zmene pomerov v tom, že táto od 01.01.2014 pracuje podľa tabuľkovej stupnice hodnostných platov profesionálnych vojakov s príjmom cca 960,- eur netto. V čase, keď súd výživné upravoval, bola matka na materskej dovolenke , poberala len rodičovský príspevok , a príspevok na bývanie . Z týchto dôvodov potom návrh matky o úpravu výživného v tom zmysle, že celá suma 200,- eur by z titulu výživného pripadla k rukám matky, ktorá by z celej tejto sumy zabezpečovala potreby dieťaťa, ako neopodstatnený zamietol. Uviedol, že matka má v súčasnej dobe dostatok finančných prostriedkov z titulu mzdy, z ktorých je aj ona schopná určitou mierou sa podieľať na výžive dieťaťa a teda v prípade, ak súd berie za opodstatnenú čiastku zo strany otca 140,- eur, na základe príjmu matky je minimálne sumu 100,- eur možné použiť na výživné dieťaťa zo strany matky, takže z celkovej sumy 240,- eur, je matka vzhľadom na vek dieťaťa a jeho potreby, schopná zabezpečiť dostatočným spôsobom výživu dieťaťa napriek tomu, že preukázala určité zvýšené náklady spojené s častou chorobnosťou dieťaťa. Nejedná sa však o takú zmenu pomerov na strane dieťaťa, ktorá by odôvodňovala novú úpravu výživného.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla matka maloletého dieťaťa a žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu a to tak, že celé súdom pôvodne určené výživné v prospech maloletého dieťaťa vo výške 200,- eur, bude otec zaviazaný poukazovať k rukám matky maloletého dieťaťa. Uviedla, že určené výživné bolo prerozdelené tak, že sumu 140,- eur je otec povinný poukazovať k rukám matky a sumu 60,- eur na tvorbu úspor maloletého dieťaťa, keďže však náklady spojené s výživou a výchovou maloletého dieťaťa podstatne vzrástli, čo je spojené s tým, že v čase pôvodného rozhodovania bolo dieťa v domácej starostlivosti, v súčasnosti navštevuje predškolské zariadenie. Naviac, mal. je uznaný ako dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, jeho chorobnosť sa zvýšila, v súvislosti s čím vznikajú zvýšené výdavky na nákup stravy, vitamínov, liečiv a návštev odborného lekára. Otec dieťaťa prezentoval, že má zvýšené výdavky na ubytovanie, keďže pracuje v Bratislave, tieto sú však zahrnuté v plate profesionálneho vojaka. Nerozporovala, že je opätovne zamestnaná a má príjem, avšak otec okrem stanovenej vyživovacej povinnosti sa inou formou na výžive dieťaťa nepodieľa, spochybňuje jeho zhoršený zdravotný stav, nutnosť liečebných pobytov a podobne. Poukázala na to, že tvorba úspor nemá spotrebný charakter, preto podľa jej názoru, je tu namieste prehodnotiť prerozdelenie vyživovacej povinnosti.
Otec vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že toto považuje za v celom rozsahu nedôvodné a zavádzajúce. Pôvodné prerozdelenie stanoveného výživného považoval za správne s poukazom na skutočnosť, že v prípade zrušenia tvorby úspor by sa tak matka pokúsila už nasporenú sumu spotrebovať pre seba a dieťa by prišlo o nemalú finančnú hotovosť, ktorá bude potrebná pre jeho štart do dospelosti. V súčasnosti nie je dôvod tvorbu úspor dieťaťa ohroziť, pretože matka má nadštandardný príjem a je schopná dieťa živiť aj z jej vlastných finančných prostriedkov a nielen finančných prostriedkov, ktoré poukazuje na výživu otec. Súčasne v zmysle svojho písomného vyjadrenia žiadal, s poukazom na zmenu pomerov aby naopak, jemu určené výživné bolo znížené a to tým spôsobom, že sumu vo výške 100,- eur bude poukazovať k rukám matky na výživu dieťaťa a suma 60,- eur, ktorá bola doposiaľ určená na tvorbu úspor dieťaťa, bude zachovaná.
Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že doporučuje, aby vyživovacia povinnosť dieťaťa bola upravená s prihliadnutím na potreby dieťaťa a zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov, pričom poukázal na to, že je pravdou, že došlo k zmene pomerov na strane dieťaťa, ktoré navštevuje predškolské zariadenie, na druhej strane však aj na strane matky, ktorej sa zvýšil príjem. Poukázal na to, že otec na výživu dieťaťa riadne prispieva, o dieťa sa zaujíma a udržiava s ním pravidelný osobný kontakt.
Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a za použitia § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.
Odvolací súd si v plnom rozsahu osvojil skutkový stav, zistený súdom prvého stupňa, ktorý považoval za správny. Zo svojich zistení vyvodil okresný súd aj správny záver a krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje nielen so skutkovými, ale aj právnymi závermi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku a v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. na ne poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia dodáva nasledovné:
Vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosť rodičov k deťom, je ich zákonnou povinnosťou trvajúcou do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere, sa o dieťa stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor (§ 63 ods. 3 Zákona o rodine).
Priznané výživné v prípade, ak sa zmenia pomery, možno vychádzajúc z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť, pretože nie je rozhodnutím nemenným. Plynutím času môže nastať zmena pomerov tak na strane detí, v dôsledku pribúdajúceho veku, zvyšovania nákladov na zabezpečovanie ich odôvodnených potrieb, ako aj na strane rodičov a to zvýšením, alebo znížením príjmu, prípadne existenciou iných okolností, ktoré môžu mať zásadný vplyv pri posudzovaní, či k zmene pomerov na strane či už rodičov, alebo dieťaťa došlo.
Súdna prax, výkladom ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, považuje za zmenu pomerov na strane oprávneného dieťaťa, výraznú zmenu vo výške jeho nákladov na základné životné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ale aj zmenu vo výške nákladov na uspokojovanie sociálnych potrieb dieťaťa - vzdelávania, kultúrne a športové aktivity, závislé od veku dieťaťa, ale aj náklady na zdravotný stav dieťaťa. Uvedené náklady na uspokojovanie potrieb dieťaťa, má pokrývať výživné od rodičov, keďže dieťa si ich samé nemôže zabezpečiť, nie je totiž schopné samé sa živiť. Náklady na potreby dieťaťa, uspokojujú obaja rodičia a to podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Súd zohľadňuje pri posudzovaní výživného, aj výkon osobnej starostlivosti o dieťa, ktorým sa kompenzuje výživné vo finančnom vyjadrení.
Zmena pomerov, môže nastať aj na strane rodičov maloletého dieťaťa. Môže to byť vznik, alebo zánik ďalšej vyživovacej povinnosti, zmena v ich majetkových a príjmových pomeroch, prípadne zmena
v ich nevyhnutných výdavkoch a podobne. Pri určení výživného, resp. jeho zvýšení, alebo znížení, teda zmene, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
V preskúmavanej veci, posledná úprava výživného na maloleté dieťa bola rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. 10P/99/2011-54 zo dňa 19.06.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín, č. k. 17CoP/88/2012-67, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.11.2012. Maloleté dieťa bolo na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť v celkovej výške 200,- eur, rozvrhnutá tak, že suma 140,- eur, je otcom poukazovaná k rukám matky maloletého dieťaťa ako čiastka určená na spotrebu, teda každodenné zabezpečovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a suma 60,- eur mesačne, je poukazovaná na tvorbu úspor maloletého dieťaťa. V uvedenom období ani jeden z rodičov inú vyživovaciu povinnosť nemal. Pri určení vyživovacej povinnosti súd vychádzal z priemerného mesačného netto príjmu otca 1.417,12 eur a zo skutočnosti, že matka bola v tom čase na materskej dovolenke s výškou rodičovského príspevku 194,70 eur a príspevkom na bývanie, spolu v sume 230,50 eur mesačne.
Predmetom posúdenia prvostupňového súdu tak bolo, či od doby tejto úpravy vyživovacej povinnosti došlo na strane tak maloletého dieťaťa, ako aj rodičov k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala matkou navrhované prerozdelenie resp. zvýšenie vyživovacej povinnosti. Odvolací súd po preskúmaní všetkých relevantných skutočností dospel zhodne s prvostupňovým súdom k záveru, že okresný súd správne vyhodnotil matkou tvrdenú zmenu pomerov na strane dieťaťa ako nespôsobilú opodstatnene privodiť zmenu určenej vyživovacej povinnosti v prospech maloletého dieťaťa. Na jednej strane je pravdou, že k zmene pomerov došlo na strane maloletého dieťaťa, a to v tom, že v čase poslednej úpravy výživného bolo dieťa v domácej starostlivosti, v súčasnosti navštevuje predškolské zariadenie, kde mesačné režijné náklady predstavujú cca 50,- eur. Je avšak potrebné prihliadnuť na skutočnosť, na ktorú vo svojom rozhodnutí poukazuje aj okresný súd, že k podstatnej zmene pomerov došlo predovšetkým na strane matky maloletého dieťaťa, ktorá v čase poslednej úpravy výživného bola len na materskej dovolenke a poberala materský príspevok spolu s príspevkom na bývanie v celkovej sume 230,50 eur a v súčasnosti je už zamestnaná s príjmom cca 930,- eur netto, teda na jej strane došlo k zvýšeniu príjmu o cca 700,- eur mesačne, v dôsledku čoho je v jej osobných schopnostiach a možnostiach sa taktiež podieľať na zabezpečení odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a zo svojho príjmu tak kompenzovať výdavky na dieťa. Je pravdou, že určená vyživovacia povinnosť otca v sume 140,- eur, určená ako spotrebná časť výživného, je na jednej strane vyvažovaná osobnou starostlivosťou matky o maloleté dieťa, na druhej strane matku však nezbavuje povinnosti podieľať sa v zodpovedajúcej miere aj finančne na zabezpečení odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Pokiaľ matka poukazuje na zvýšenú chorobnosť dieťaťa, ide o skutočnosť, ktorá bola známa už v čase rozhodovania o poslednej úprave vyživovacej povinnosti, čo je zrejmé zo skutočností, ktoré uvádza samotná matka v návrhu, keďže maloletý V.t bol už v novembri 2011 uznaný za dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, čo si už v tom čase vyžadovalo zvýšené výdavky na zabezpečenie jeho odôvodnených potrieb. Za danej situácie aj podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na vek dieťaťa, určenú výšku spotrebného výživného, s prihliadnutím na príjem matky, z ktorého bez pochybnosti sa môže táto adekvátnou mierou podieľať na zabezpečovaní nákladov súvisiacich s odôvodnenými potrebami dieťaťa, nie je možné konštatovať takú zmenu pomerov na strane dieťaťa, ani rodičov, ktorá by odôvodňovala odlišnú úpravu či už celkovej výšky výživného, resp. jeho zložky určenej na spotrebu.
Pokiaľ otec v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal naopak, pôvodne určenú výšku výživného znížiť, týmto sa odvolací súd nemohol zaoberať, pretože zo strany otca, rozsudok súdu prvého stupňa odvolaním napadnutý nebol.
Z uvedených dôvodov preto krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny, za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol za použitia § 224 ods. 1 v spojitosti s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu s poukazom na skutočnosť, že ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .