Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17CoP-88-2012.pdf
PDF · 86.03 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/88/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členiek JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľa X.. W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., R. I. XXXX/X proti odporkyni K.. I. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., R. I. XXXX/X, zastúpenej S.. O. C., O. so sídlom v N., O. J., F. B. XXX, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. W. W., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 19. júna 2012, č.k. 10P/99/2011-54, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo účastníkov konania. Maloletého W. W., XX.XX.XXXX, zveril na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Otca zaviazal prispievať výživným na maloletého W. sumou vo výške 200 Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku o rozvode, z ktorej sumy je 60 Eur určených na tvorbu úspor dieťaťa. Otca zaviazal výživné vo výške 140 Eur poukazovať k rukám matky vždy do Q.. A. v mesiaci vopred, od právoplatnosti rozsudku o rozvode a výživné vo výške 60 Eur určené na tvorbu úspor poukazovať na I. sporenie č. zmluvy XXXXXXXXX na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, vedeného v N. I. I., vždy do Q. v mesiaci od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Vo výroku rozsudku konštatoval, že rodičia uzavreli dohodu o úprave styku otca s dieťaťom tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. W. každý víkend v nepárnom týždni roka od piatku od 15:00 hod. do nedele do 19:00 hod., každý týždeň v roku v stredu od 15:00 hod. do 19:00 hod., veľkonočný pondelok v každom kalendárnom roku od 10:00 hod. do 19:00 hod., každý kalendárny rok 25.12. od 16:00 hod. do 26.12. do 19:00 hod. , 01.01. každý kalendárny rok od 09:00 hod. do 19:00 hod, v mesiaci júl každý kalendárny rok týždeň počnúc prvou júlovou sobotu od 09:00 hod. do nasledujúcej soboty do 19:00 hod., v mesiaci august každý kalendárny rok 12 dní počnúc prvou augustovou sobotou od 09:00 hod. do stredy nasledujúceho týždňa do 19:00 hod. s tým, že si otec prevezme dieťa v stanovenom čase pred bytom matky a v stanovenom čase ho vráti späť pred byt matky. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V rozhodnutí konštatoval, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že manželstvo účastníkov je rozvrátené hlboko a trvalo a neplní si žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Manželia od septembra roku 2011 spolu intímne nežijú, od októbra roku 2011 spolu nebývajú, nehospodária spolu, vzájomne si nepomáhajú. Súd rozvrat manželstva považoval za trvalý, manželstvo je iba formálne, neplní si svoj účel a nie je reálny predpoklad na obnovenie ich plnohodnotného spolužitia. Vzhľadom na uvedené, manželstvo účastníkov podľa § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine rozviedol. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine upravil výkon rodičovských práv tak, že maloletého W. ponechal v starostlivosti matky, keď nezistil v jej výchove a opatere žiadne nedostatky. Zároveň do výroku rozsudku v zmysle ust. § 25 ods. 1 Zákona o rodine zahrnul dohodu rodičov o úprave styku. O vyživovacej povinnosti rozhodol tak, že vyživovaciu povinnosť otca ponechal tak, ako bolo určené naposledy rozsudkom Okresného súdu
Považská Bystrica zo dňa 31.05.2010, č.k. 8P/33/2010-29, teda vo výške 200 Eur, z ktorej sumu 60 Eur určil na tvorbu úspor pre maloletého. Pri tomto rozhodnutí vychádzal zo skutočnosti, že od posledného určenia výživného vyššie citovaným rozsudkom nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu jeho výšky. Príjem otca sa od poslednej úpravy takmer nezmenil (zvýšenie zo sumy 1.371 Eur na sumu 1.417,12 Eur), pričom aj po zohľadnení výdavkov mal súd za to, že výška súdom určeného výživného zodpovedá tak možnostiam a schopnostiam otca, ako aj odôvodneným potrebám maloletého. Konštatoval, že na strane matky sa príjem zvýšil o 230,50 Eur mesačne titulom priznaného príspevku na bývanie. Pokiaľ teda matka odôvodňovala potrebu zvýšenia výživného na dieťa s odôvodnením, že po rozvode si bude nútená platiť sama náklady spojené s bývaním, tieto výdavky si môže pokryť priznaným príspevkom na bývanie.
Proti rozsudku, v časti určenia vyživovacej povinnosti, podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne, ktorá žiadala, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti zmenil tak, že otec maloletého je povinný prispievať výživným na maloletého W. vo výške 200 Eur mesačne, vždy vopred k rukám matky, do 15. dňa v mesiaci od právoplatnosti rozsudku o rozvode. V odvolaní poukázala na to, že otec v návrhu na rozvod manželstva žiadal určiť výživné na maloletého vo výške 140 Eur mesačne, ktoré by platil k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, nežiadal teda žiadnu tvorbu úspor. Matka maloletého sa k návrhu na rozvod vyjadrila tak, že požaduje, aby otec maloletého platil výživné vo výške 200 Eur mesačne k jej rukám, pričom poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 31.05.2010, ktoré túto výšku výživného ustálilo s rozdelením na sumu 140 Eur a 60 Eur ako tvorbu úspor, avšak len z dôvodu, aby preukázala, že otec maloletého je schopný túto čiastku dieťaťu platiť. Návrh matky podporila aj sociálna pracovníčka. V priebehu súdneho konania bol preukázaný otcov príjem, ktorý je dostatočne vysoký na to, aby otec maloletého platil výživné svojmu jedinému dieťaťu vo výške 200 Eur mesačne v hotovosti k rukám matky a ešte mohol, pokiaľ bude mať záujem, vytvárať samostatné úspory. Vyslovila názor, že príslušné ustanovenia Zákona o rodine ponímajúce povinnosť rodičov platiť výživné na svoje deti, majú za účel zabezpečiť maloletému dieťaťu také výživné a takú životnú úroveň, aká mu prináleží vo vzťahu k príjmu ich rodičov. Otec maloletého má príjem dostatočný na to, aby suma 200 Eur bola platená k rukám matky na výživu a výchovu mal. W. a pritom sa súd nemusel podrobne zapodievať, vzhľadom na výšku príjmu otca, nákladmi, ktoré matka vynakladá na výchovu, výživu a starostlivosť o maloletého, ako aj nákladmi, ktoré má na bývanie, ošatenie a stravu, pretože sú vo vzťahu k výške príjmu otca nepodstatné.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že vyživovacia povinnosť k mal. W. bola určená v roku 2009. Od uvedenej doby sa zmenili pomery na strane maloletého, ktorý je starší, od septembra 2012 začne navštevovať materskú školu. Pri určení vyživovacej povinnosti je potrebné prihliadať aj na zvýšené výdavky, ktoré matke vznikajú v súvislosti so zabezpečovaním potrieb mal. dieťaťa, preto odporučil, aby odvolaniu matky bolo vyhovené.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil ako vecne správny. Vo vyjadrení uviedol, že odporkyňa v odvolaní zámerne neuviedla, že od doby, kedy navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť, až do doby, kedy odporkyňa nenastúpi po predĺženej rodičovskej dovolenke do zamestnania, čím jej príjem bude porovnateľný s príjmom navrhovateľa, hradí navrhovateľ všetky výdavky, spojené s bývaním odporkyne a syna, výlučne sám. Súčet všetkých výdavkov na bývanie odporkyne a syna činí 493,60 Eur. Uvedené výdavky sa navrhovateľ ústne zaviazal odporkyni až do doby nástupu do zamestnania, s predpokladaným termínom nástupu v októbri 2012, hradiť sám, čo aj po rozvode manželstva činí. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine by mal súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadnuť aj na starostlivosť rodičov o domácnosť, čo aj hradenie sumy 493,60 Eur mesačne na bývanie bezpochyby je. Z dôvodu, že všetky výdavky spojené s užívaním bytu v N. odporkyňou hradí navrhovateľ, príjem odporkyne cca 400 Eur mesačne, tvorený rodičovským príspevkom a príspevkom na bývanie, je určený len na stravu, lieky a ošatenie. Skutočnosť, že odporkyňa z uvedenej sumy hradí synovi stavebné sporenie a životné poistenie, nemožno brať ako dôvod na zvýšenie výživného, a to z dôvodu, že syn stavebné sporenie mal založené už pred odchodom navrhovateľa zo spoločnej domácnosti a odporkyňa tieto formy sporenia a poistenia zdupľovala čisto za účelom zvýšenia výživného. Konanie odporkyne svedčí o tom, že táto nemá úprimnú snahu maloletému tvoriť úspory, ale jednoznačne jej išlo len o znevýhodnenie už založeného stavebného sporenia syna, čo mu aj viackrát v hádkach potvrdila. Vzhľadom na to, že takýto stav
očakával aj do budúcna, vo svojom návrhu tvorbu úspor synovi navrhoval s cieľom operatívnejšieho bránenia sa podobným špekulatívnym praktikám a nie z dôvodu tvoriť synovi úspory. Uviedol, že podľa jeho názoru nie je v záujme dieťaťa ohroziť jeho tvorbu úspor už len z toho dôvodu, že v súčasnosti po odpočítaní všetkých hradených výdavkov navrhovateľa ostáva každému z účastníkov konania približne rovnaká finančná čiastka, určená na živobytie, ktorá je naviac na strane odporcu navýšená o sumu 140 Eur formou výživného na dieťa.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výroky rozsudku, ktorým súd manželstvo účastníkov rozviedol, zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, výrok rozsudku o úprave styku a o náhrade trov konania neboli napadnuté odvolaním, preto nadobudli právoplatnosť (§ 206 O.s.p.), a preto ich odvolací súd nepreskúmaval.
Podľa § 62 ods. 1 O.s.p. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 O.s.p. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takomto prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Súd pri určení vyživovacej povinnosti zohľadňuje vyššie vymedzené kritériá u každého z rodičov, pričom obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo participovať na životnej úrovni rodiča a rodičia majú povinnosť vynaložiť všetko úsilie na zabezpečenie prostriedkov pre výživu svojich detí. Ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine aj tvorbu úspor považuje za odôvodnené potreby dieťaťa, za predpokladu, že to majetkové pomery povinného rodiča umožňujú. Tvorba úspor dieťaťa, ak sú na to splnené predpoklady, zodpovedá teda právu dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Z vytvorených úspor môže v budúcnosti prichádzať do úvahy zabezpečenie odôvodnených, a to aj nadštandardných potrieb dieťaťa, pozostávajúcich napríklad aj zo zadováženia bytu, resp. z ukladania finančných prostriedkov na stavebné sporenie. Aby nedochádzalo k splynutiu vytváraných úspor s bežným výživným a tým aj k ich bežnému míňaniu bez akejkoľvek kontroly, súd v takomto prípade vo výroku rozhodnutia určí celkovú sumu výživného pre dieťa a súčasne vysloví, aká čiastka z tejto sumy výživného je určená na tvorbu úspor. Nakladanie s prostriedkami na tomto účte je podmienené súhlasom súdu, ktorý sa vyžaduje až do doby dosiahnutia plnoletosti dieťaťa.
Preskúmaním rozhodnutia prvostupňového súdu v napadnutej časti odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým zaviazal navrhovateľa prispievať na výživu mal. W. celkovou sumou vo výške 200 Eur mesačne, z ktorej suma 60 Eur je určená na tvorbu úspor pre dieťa, možno považovať za správne. Vzhľadom k veku dieťaťa, ktoré má len 4 roky, ako aj skutočnosti, že matke dieťaťa bol priznaný príspevok na bývanie v sume 230,50 Eur mesačne, z ktorého bude hradiť svoje náklady spojené s bývaním, odvolací súd sumu výživného vo výške 140 Eur mesačne, ktorú bol navrhovateľ zaviazaný platiť ako výživné k rukám matky, považoval za dostatočnú. Treba pritom poukázať na skutočnosť, že sa jedná o dieťa v predškolskom veku, o ktoré sa osobne stará matka a okrem mierne zvýšených výdavkov na nákup liekov, spojených s oslabením imunitného systému dieťaťa, dieťa nevyžaduje zvýšené výdavky. Za takejto situácie bežné výživné vo výške 140 Eur mesačne je
podľa názoru odvolacieho súdu postačujúce a rozhodnutie súdu, ktorý vzhľadom na príjem otca ďalšie výživné určil na tvorbu úspor, ktoré sú ukladané v prospech dieťaťa do budúcnosti a s ktorými otec môže disponovať len so súhlasom súdu, považoval súd za správne a v záujme maloletého dieťaťa.
Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolacie námietky matky nepovažoval za opodstatnené, a preto rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .