Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/90/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci žalobkyne I. K., T.. X.X.XXXX, U. H. N. XXX/X, R., právne zastúpenej JUDr. Jánom Burocim, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Chrapčiakova 7 proti žalovanému M. W., Ž. C., Z..G.., G. G.S. K. X, XXX XX Y., IČO: 31690904, právne zastúpenému JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom v Košiciach, Nemcovej 22, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, č.k. XC/XX/ XXXX z 19.1.2012 takto:

rozhodol:

Zrušuje sa rozhodcovský rozsudok Z. G. Y. G. G. Z. XX, XXX XX Y. zo dňa 19.1.2012 sp.zn. XC/XX/ XXXX.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok z návrhu v sume 99,50 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 6.11.2012 sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku Z. G. Y. G.. F.. XC/XX/XXXX zo dňa 19.1.2012, ktorým bola zaviazaná na zaplatenie sumy 61,74 Eur a k náhrade trov konania vo výške 276,- Eur. Zároveň sa v zmysle domáhala aj odloženia vykonateľnosti uvedeného rozhodcovského rozsudku Z. G. Y. G.. F.. XC/XX/XXXX zo dňa 19.1.2012.

V návrhu uviedla, že uvedeným rozsudkom bola zaviazaná k zaplateniu žalovanému dlžnej pohľadávky vo výške 61,74 Eur a k náhrade trov konania vo výške 276,- Eur. Rozsudok jej bol doručený dňa 8.10.2012. V návrhu na začatie rozhodcovského konania spoločnosť Rapid Life (žalovaný v tomto konaní) uviedol, že účastníci rozhodcovského konania uzatvorili platnú rozhodcovskú doložku, táto bola podľa žalovaného samostatne dohodnutá, tieto opatrenia mali byť dojednané jej samostatným podpisom , a tvrdia aj, že mohla odmietnuť podpísať rozhodcovskú doložku. Žalobkyňa poukázala na to, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej súd rozhodol, je súčasťou Všeobecných poistných podmienok v ich XV. časti a táto splýva s ostatnými podmienkami a k podpisu jej bola predložená na začiatku zmluvného vzťahu s podpísaním návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy. V návrhu ďalej uviedla, že s napadnutým rozhodcovským rozsudkom nesúhlasí. Poistná zmluva uzatvorená medzi ňou a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Nemá možnosť individuálne ovplyvniť zmluvné podmienky. Zmyslom národnej a nadnárodnej úpravy spotrebiteľského práva je dosiahnuť vyrovnanie faktického nerovného postavenia spotrebiteľa s profesionálnym dodávateľom, s ohľadom na okolnosti, pri ktorých dochádza k uzatváraniu zmlúv, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho a jeho lepšiu znalosť práva a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb, ako i možnosť určovať zmluvné

podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Faktické vyrovnanie postavenia spotrebiteľa a podnikateľa je nutné dosiahnuť aj v prípade „de facto“ spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti novely (s účinnosťou od 1.4.2004) resp. pred nadobudnutím účinnosti novely č. (s účinnosťou od 1.1.2008), ktorá zrušila typové vymedzenie spotrebiteľských zmlúv a zaviedla vymedzenie výlučne podľa postavenia účastníkov. Materiálne posudzovaná pozícia kontrahenta uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti uvedených zmien sa žiadnym spôsobom nelíšila od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v aktuálnom režime spotrebiteľských zmlúv podľa . Podľa prílohy k je Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( ďalej len „ smernica“) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. V rámci obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy , je obsiahnutá neprijateľná zmluvná podmienka - rozhodcovská doložka. Táto zmluvná podmienka je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy. Na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne bez návrhu . Použitie tejto neprijateľnej podmienky oprávneným predstavuje výkon práv v rozpore s dobrými mravmi Rozhodcovská doložka znemožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu inak, než v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú doložku si žalobkyňa osobne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalobkyne a je teda v zmysle neplatná. Záver má oporu z hľadiska historického výkladu aj v ust. .) . Neprijateľné podmienky demonštratívne uvedené v ust. ako inštitút predstavujú pretavenie princípu dobrých mravov do pozitívneho práva, preto bez ohľadu na účinnosť novely , ktorá zaviedla neprijateľnú podmienku týkajúcu sa rozhodcovskej doložky , takéto ustanovenie, ak je obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve , bude vždy v rozpore s dobrými mravmi , keďže dobré mravy nepodliehajú zmenám tak dynamickým ako slovenský právny poriadok. V tejto súvislosti treba brať na zreteľ aj povinnosť súdu vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Z predmetnej poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na tomto fakte nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany (ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok) aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v časti XV. - rozhodcovské konanie pod 1, 2 a 3 Obchodných podmienok poisťovne bolo to, že spotrebiteľovi bola fakticky odoprená možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu obranu. Totiž v prípade uplatnenia práv na rozhodcovskom súde v tejto veci zo strany poisťovne došlo k znemožneniu práva spotrebiteľa obrátiť sa na všeobecný súd a vec bol takto nútený prejednať pred rozhodcovským súdom zvoleným poisťovňou. Poistná zmluva v danej veci je spotrebiteľskou zmluvou , pri ktorej musia byť dodržané kogentné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách . V prípade, že sa zmluva od týchto ustanovení odchýli , takéto ustanovenie je neplatné z dôvodu rozpornosti so zákonom. Tým, že v rozhodcovskom konaní nebolo rozhodcovským súdom aplikované ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa ako slabšej strany pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, došlo k porušeniu týchto predpisov.

Žalovaný cestou svojho právneho zástupcu prípisom zo dňa 26.11.2012 doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.11.2012 vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu a tiež námietku nesplnenia poplatkovej povinnosti žalobkyne v tomto spore.

Tunajší súd o námietke žalovaného voči založeniu miestnej príslušnosti tunajšieho súdu rozhodol uznesením sp.zn. -49 zo dňa 12.12.2012, ktorým túto námietku zamietol. Na základe odvolania žalovaného voči uvedenému uzneseniu odvolací súd uznesením sp.zn. -67 zo dňa 5.2.2014 napadnuté uznesenie potvrdil.

Následne žalovaný cestou svojho právneho zástupcu sa k veci vyjadril písomným podaním zo dňa 31.3.2014 v ktorom poukázal na Nález Ústavného súdu SR s tým, že sa súdy nezaoberali, ako je to s priamym účinkom Smernice 93/13/EHS v horizontálnej úrovni. V nadväznosti na to uviedol, že vo vzťahu ku nevyhnutnosti tzv. eurokonformného výkladu spotrebiteľského práva, najmä ku možnosti uzavrieť rozhodcovskú doložku v zmluvách, ktoré sú v národnom právnom poriadku označované ako spotrebiteľské sa konštatuje, že Smernica nie je na zvrchovanom území Slovenskej republiky voči jeho občanom v zásade priamo zaväzujúca a jej účinok je priamy len za predpokladu, že (a) štát smernicu EÚ do svojho právneho poriadku neimplementoval alebo ju implementoval nesprávne, (b) smernica zakladá právo občana, nie však jeho povinnosť a za (c) jedná sa o vertikálny vzťah občan - štát. Smernica (podľa čl. 249 ZES) sama o sebe nemá horizontálny účinok (ako má napr. národný zákon) a je záväzná len pre členské štáty, ktorým je určená a to iba čo do výsledku, ktorý má byť dosiahnutý (čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie). Forma a prostriedok ako smernicu do svojho právneho poriadku zakomponujú sú ponechané na členskom štáte. Smernice teda nemôžu v zásade nadobúdať horizontálny priamy účinok, čo znamená, že jednotlivec sa ustanovenia smernice nemôže dovolávať voči inému jednotlivcovi. Výnimku z pravidla, že Smernice nemôžu nadobúdať priamy účinok definoval Súdny dvor EÚ vo veci ESR I-6325, kde konštatoval, že „jednotlivci sa môžu priameho účinku smerníc dovolávať tiež vtedy, pokiaľ je smernica síce správne implementovaná, avšak vnútroštátne ustanovenia nie sú aplikované spôsobom, ktorý je so smernicou v súlade“ (ESD C-62/00). Žalovaný ďalej poukázal na 19-te odôvodnenie (recitál) Smernice 93/13/EHS v súvislosti so smernicou nesúladne aplikovanými ustanoveniami vnútroštátneho práva vo veci rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách, a to osobitne v poistnej zmluve. Podľa žalovaného 19-te odôvodnenie Smernice 93/13/EHS formuluje jeden zo zámerov (cieľov) Smernice a dotýka sa práve poistnej zmluvy. Devätnáste odôvodnenie Smernice 93/13/EHS stanovuje výnimku pre jednu zo spotrebiteľských zmlúv, a to poistnú zmluvu. Táto výnimka sa v rámci implementácie Smernice 93/13/EHS do vnútroštátneho práva nepremietla. Podľa tohto vyjadrenia žalovaného z devätnásteho odôvodnenia smernice 93/13/EHS vyplýva, že jej zámerom je, aby zmluvné podmienky v poistných zmluvách nepodliehali tejto smernici, ak spĺňajú tam vymedzené kritériá. Ak je predmetom sporu spotrebiteľská zmluva, súd musí vyhodnotiť : 1 - či sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, 2 - či, ak ide o spotrebiteľskú zmluvu, nejde o poistnú zmluvu (pričom v tomto prípade na rozdiel od iných spotrebiteľských zmlúv to nemá len formálny význam, ale priamo materiálny význam pre správnu aplikáciu smernice), 3 - či skúmaná podmienka v poistnej zmluve spadá pod výnimku stanovenú smernicou a ak áno, potom smernicu neaplikovať alebo 4 - ak podmienka výnimke podľa smernice nevyhovuje, či nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 O. z. (postupom podľa § 53 ods. 3 O. z.) a 5 - ak nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, či je touto zmluvnou podmienkou spôsobená nerovnováha a ak áno, či ide o nerovnováhu značnú a v čom. Porušenie takto vymedzeného logického postupu navyše za porušenia pravidiel spravodlivého procesu, je ústavne neprípustné a rovnako je v rozpore s výslovným zámerom Smernice 93/13/EHS. Pre to, ktorá podmienka v poistnej zmluve hodnoteniu podľa kritérií Smernice 93/13/EHS nepodlieha, je potrebné ustáliť, čo sa berie do úvahy pri výpočte poistného plateného spotrebiteľom. Podľa o poisťovníctve je poisťovňa povinná určiť výšku poistného na základe poistno

- matematických metód. Kontrola správneho stanovenia poistného je pod dohľadom Národnej banky Slovenska. K odbornej otázke „čo sa berie do úvahy pri výpočte poistného“ sa vyjadrila aj Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu nad poisťovníctvom a z jej vyjadrenia je zrejmé, že na základe správneho prekladu Smernice 93/13/EHS (český resp. anglický, či nemecký preklad), nie je zámerom smernice posudzovať podľa uvedenej smernice podmienky obsiahnuté v poistných zmluvách, pokiaľ tieto vchádzajú do kalkulácie poistného, čo sa podľa vyjadrenia Národnej banky Slovenska v prípade využitia rozhodcovských konaní poisťovňami na základe rozhodcovských doložiek nepochybne aj deje. V liste NBS č. zo dňa 22.11.2013 Národná banka Slovenska uviedla, že rozhodcovská doložka v poistnej zmluve ovplyvňuje tzv. gama inkasné náklady a že dohoda o rozhodcovskom konaní obsiahnutá v poistnej zmluve preto vstupuje do výpočtu poistného nezávisle od druhu poistenia, teda aj v prípade poistenia osôb. Rozhodcovská doložka v poistnej zmluve teda v dôsledku priameho účinku smernice (z dôvodu jej nesprávnej implementácie do slovenského právneho poriadku a následne nesprávnej aplikácie Smernice na poistné zmluvy) nepodlieha súdnemu prieskumu, lebo je to v priamom rozpore so zámerom smernice. Zo zásady iura novit curia vyplýva, že všeobecné súdy sú povinné aplikovať normy práva Európskej únie ex offo, t. j. aj bez osobitného návrhu účastníkov konania. Ak teda všeobecné súdy aplikujú vnútroštátne normy zamerané na ochranu spotrebiteľa, ktorých východiskom je smernica 93/13/EHS, sú povinné interpretovať a aplikovať právne normy v súvislostiach a s prihliadnutím na zámer tejto smernice obsiahnutý v jej 19-tom odôvodnení v jeho správnom preklade, ktorý sa poistných zmlúv vyslovene dotýka. Súdy sú preto povinné pri prieskume dotknutej zmluvnej

podmienky v poistnej zmluve postupovať tak, že majú povinnosť vyhodnotiť, či dotknutá zmluvná podmienka v poistnej zmluve žalovaného nepodlieha výnimke uvedenej v 19 odôvodnení smernice 93/13/EHS. V okolnostiach prípadu to znamená aplikovať a interpretovať vnútroštátne právo najmä vzhľadom na 19-te odôvodnenie Smernice č. 93/13/EHS (účel a zámer Smernice, nie priamo proti jej zámeru). Tvrdiť v súvislosti s uvedeným 19-tym odôvodnením, že „smernica reprezentuje len minimum ochrany spotrebiteľa a členské štáty môžu pristúpiť vo svojich vnútroštátnych právnych poriadkoch ku prísnejším opatreniam“ je z pohľadu dikcie tohto ustanovenia „...nie je zámerom smernice hodnotiť podmienky v poistných zmluvách...“ neprípustný výklad smernice „contra legem“. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že samotná transpozícia smernice 93/13/EHS do O.z. bola zaťažená hrubou prekladovou chybou pri preklade tejto smernice do slovenského jazyka. V tejto súvislosti poukázal na český preklad a anglický preklad znenia čl. 1, bod q) Prílohy tejto smernice. Podľa žalovaného slovenský zákonodarca nesprávnym prekladom Smernice a nadväzujúc na to jej nesprávnou implementáciou prakticky podstatne sťažil použitie rozhodcovského konania v spotrebiteľských zmluvách napriek tomu, že rozhodcovské konanie je v slovenskom právnom poriadku jednoznačne upravené právnym predpisom, ktorým je . V podmienkach slovenského právneho poriadku nie je v skutočnosti možné uzavrieť takú rozhodcovskú doložku, ktorá by mala spotrebiteľovi brániť, aby svoj spory riešil výlučne v „rozhodcovskom konaní“, pretože právomoc všeobecného súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je možné rozhodcovskou doložkou preniesť na rozhodcovský súd alebo iný orgán (napríklad tzv. prorogáciou a pod.), čo značí, že je vylúčené, aby došlo k uzavretiu rozhodcovskej doložky (zmluvy), ktorá by vyžadovala od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Zákonodarca vo formulácii O.z. v . písm. r) uviedol „Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré ...vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.“ vynechal už však vetu, ktorá by túto normu uvádzala do súladu so zámerom smernice, a to „na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia právnych predpisov“. Vychádzajúc z originálu ustanovenia Smernice 93/13/EHS, a to jej prílohy 1 písm. q) tejto smernice podľa vyjadrenia žalovaného by mal slovenský preklad znieť: „Nekalou podmienkou je zbavenie spotrebiteľa práva, alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výlučne arbitrážou, na ktorú sa nevzťahujú ustanovenia právnych predpisov". V tomto kontexte potom nemožno ujednanie rozhodcovskej doložky hodnotiť za nekalú podmienku, nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upraveného procesu. To vylučuje, že by na rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách bolo možné nahliadať ako a priori na tie, ktoré vytvárajú výraznú nerovnováhu v právach spotrebiteľa podľa smernice 93/13/EHS (samozrejme, vo svetle jej správneho prekladu, a nie slovenského prekladu). Reťazením pochybení (chybný preklad + chybná transpozícia do O.z.) došlo na Slovensku ku tendencii, v rozpore so všestranne proklamovaným zámerom EÚ, ktorým je uplatňovať v čo najväčšej miere mimosúdne prostriedky pri riešení sporov zo spotrebiteľských zmlúv, ku úplne opačnej tendencii, a to v niektorých prípadoch až priam ku zaslepenému križiackemu ťaženiu zo strany niektorých spotrebiteľských združení plošne voči všetkým dodávateľom služieb bez ohľadu na povahu služby a odlišné právne úpravy, pričom následkom takéhoto počínania je, že všeobecné súdy sú zaťažované v tisíckach nápadov najmä tzv. bagateľnými spormi. V súvislosti so žalobcom namietanou neplatnosťou rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve žalovaný poukazuje aj na ustanovenie posledná veta O. z., v zmysle ktorého platí, že dovolené sú zmluvné dojednania, ktoré by inak predstavovali neprijateľné podmienky, ak sú individuálne dojednané. Ťažisko individuálneho dojednania podmienky spočíva v možnosti spotrebiteľa ovplyvniť podstatu podmienky. V slovenskom právnom poriadku absentuje právna norma pozitívne vymedzujúca obsah pojmu „individuálne dojednanie podmienky“ Čo teda možno subsumovať pod pojem „individuálne dojednanie podmienky“ v zmluvnom vzťahu, formuluje dokument európskeho formátu a to „Princípy európskeho zmluvného práva“ (PECL). Súdny dvor EÚ zjavne označil PECL za právny základ pre zmluvné právo Slovenskej republiky ako člena EÚ. PECL teda majú aplikačnú a interpretačnú prednosť pred vnútroštátnym právom aj v Slovenskej republike. Princípy obsahujú jedinečné pozitívne vymedzenie pojmu individuálne dojednanie podmienky, ktoré definujú nasledovne „Podmienka je “individuálne dojednaná” ak bola výslovným predmetom rokovaní medzi stranami. Tieto rokovania môžu viesť ku zmene alebo vypusteniu podmienky navrhnutej druhou stranou. Môžu viesť aj k tomu, že podmienka zostane nezmenená.” . Postup individuálneho dojednávania rozhodcovskej doložky podľa kritérií PECL bol v okolnostiach prípadu dodržaný. Žalobca mal preukázateľne možnosť podmienku (rozhodcovskú doložku) prijať, modifikovať alebo ju odmietnuť, a to bez toho, aby bol tým samotný zmluvný vzťah

- poistenie - negatívne ovplyvnený. Žalobca neviazal uzavretie poistenia na podpis rozhodcovskej

doložky. Podpis rozhodcovskej doložky nebol podmienkou uzavretia poistenia. Žalobca bol v čase uzatvárania poistnej zmluvy preukázateľne informovaný o tom, čo obnáša mimosúdne riešenie sporov podľa , a to zo strany sprostredkovateľa poistenia postupom podľa o sprostredkovaní poistenia, o čom svedčí „Záznam o požiadavkách a potrebách klienta“ podpísaný žalobcom a sprostredkovateľom poistenia (nie zamestnancom poisťovne). Žalobca v ním vymienenom časovom odstupe od oboznámenia sa s ním vybraným poistením nepochybne slobodne, vážne a určite súhlasil so znením rozhodcovskej doložky a to svojim (konštitutívnym) podpisom (písomným prejavom vôle) pod „Osobitnými zmluvnými dojednaniami“ (jasne a zreteľne graficky i obsahovo oddelenými od Všeobecných poistných podmienok), a teda aj keby skutočne rozhodcovská doložka v okamihu jej dojednania založila nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, nebol by súd oprávnený ju skúmať vzhľadom na jej individuálne dojednanie. Odhliadnuc od faktu, že rozhodcovská doložka v poistnej zmluve žalovaného je podľa 19-teho odôvodnenia vyňatá z pod hodnotenia Smernice 93/13/EHS a od faktu, že bola aj individuálne dojednaná, rozhodcovská doložka uzavretá žalobcom nespôsobuje žiadnu značnú nerovnováhu v neprospech žalobcu. Na vyslovenie tvrdenia o tzv. hrubom nepomere v právach vytvárajúcej neprijateľnej podmienky má inkriminovaná Smernica (implementované, ale v trochu prekladovo pokrútenej forme aj v O. z.) k dispozícii test primeranosti podmienky a to v konkrétne v čl. 4 cit. Smernice. Test reprezentuje aj tzv. ústavný limit pre prieskumný a rozhodovací rámec súdu pri konaní o vyslovení tvrdenia o neprijateľnosti tej

- ktorej konkrétnej podmienky v konkrétnej posudzovanej zmluve. Aplikácia tohto testu vychádza a) z pravidla celistvosti - komplexnosti jeho aplikácie na danú testovanú podmienku, b) z pravidla hodnotenia charakteru tovaru či služby, ktorá je predmetom kontraktu, c) z pravidla hodnotenia podmienky s ohľadom na dobu kontraktu, d) z pravidla vzájomnej súvislosti, a to ako vnútornej, tak aj vonkajšej. Pre označenie zmluvného dojednania za neprimerané je nutné preukázať (nielen teda tvrdiť, ako to robí žalobca) značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach a to vždy ku ťarche spotrebiteľa. Čl. /EHS je takým konkrétnym návodom, ako má súd pri kontrole podmienok v poistných zmluvách postupovať, ktorý znemožňuje ľubovôľu pri rozhodovaní o zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Čl. /EHS od súdu vyžaduje, aby pri hodnotení dojednania vzal do úvahy : a) povahu služby, ktorú žalovaný žalobcovi poskytol, ktorá vyplýva z a nasl. O.z., ale najmä zo , resp. o poisťovníctve, naviac je tu namieste jednoznačne zobrať na vedomie, že sa jedná o „poistnú zmluvu“, najmä vo vzťahu ku 19- temu odôvodneniu Smernice 93/13/EHS, b) všetky špecifické okolnosti, ktoré sprevádzali uzatvorenie zmluvy, najmä samotný špecifický skutkový dej sprostredkovania poistenia, počas ktorého ku uzavretiu poistnej zmluvy a rozhodcovskej doložky došlo, ktorý je treba právne posudzovať a subsumovať pod ustanovenia zak. č. o sprostredkovaní poistenia, pretože ku uzatvoreniu poistenia došlo za podmienok podľa a to činnosťou sprostredkovateľa poistenia ako samostatného licencovaného podnikateľa a nie činnosťou žalovaného samotného konajúceho jeho zamestnancom, to všetko s prihliadnutím na povinnosti vznášané na činnosť dodávateľa zo zákona o poisťovníctve (, resp. v znení platnom v dobe uzatvárania poistnej zmluvy, c) všetky ďalšie podmienky zmluvy a to vo vzájomných súvislostiach, najmä či na prvý pohľad jednostranná izolovaná podmienka vytrhnutá z kontextu nie je vyvážená inou výhodnou zmluvnou podmienkou (napr. v tej dobe platný právny poriadok, najmä vo vtedy platnom znení, , zákon o poisťovníctve, nielen vtedy platné znenie O. z.), d) to všetko v dobe uzatvorenia zmluvy. Žalovaný ďalej uvádza, že predovšetkým si treba uvedomiť časový faktor zahrnutý do Smernice 93/13/EHS. Vždy sa jedná o posudzovanie okolností, ktoré boli známe v dobe uzavretia zmluvy (či v dobe dojednania akéhokoľvek následného zmluvného dojednania v uskutočneného v dobe uzatvorenia zmluvy). Z čl. /EHS však tiež nepochybne vyplýva, že pokiaľ sa spôsobí neprimeranosť podmienky (napr. v dôsledku zmeny podmienok jej vykonávania) až neskôr, nie je možné túto pre spotrebiteľa síce iste negatívnu okolnosť, pri samotnom hodnotení neprimeranosti podmienky podľa čl. /EHS použiť. Inými slovami: povedané, na okolnosti, či neprimeranosť podmienky, ktoré nie sú aspoň spozorovateľné už v okamžiku kontraktácie, nie je pri hodnotení možnej neprijateľnosti podmienky možné brať zreteľ. Povaha služby, ktorá bola predmetom poistnej zmluvy je daná tým, že sa jedná o poistenie, ktorého špecifikom je význam poistno-matematických postupov používaných na výpočet poistného. To je aj príčinou 19-teho odôvodnenia Smernice 93/13/EHS. Podľa pravidla vonkajšej vzájomnej súvislosti sa pri posudzovaní neprimeranosti podmienky majú vziať do úvahy aj okolnosti odlišné od tých, ktoré sú popísané v zmluvných dojednaniach. Vnútornou vzájomnou súvislosťou sa mieni zohľadnenie všetkých ďalších podmienok tej istej zmluvy, čo je nanajvýš dôležité. Skutočnosť, že zmluva obsahuje napr. jedno veľmi nevýhodné ustanovenie ešte neznamená, že musí byť automaticky označené za neprimerané. Každé ustanovenie zmluvy je treba vnímať v súvislosti s

ostatnými zmluvnými podmienkami. Ak je nevýhodné dojednanie vyvážené inými, pre spotrebiteľa reálne výhodnými dojednaniami, nie je totiž najmenší dôvod prehlásiť nevýhodné ustanovenie za neplatné. Aby bolo dojednanie považované za neprimerané, nepostačí, aby z neho len vyplývala nerovnosť v právach a povinnostiach, ale aby táto nerovnosť bola značná. Z uvedeného plynie, že najsamprv je nutné definovať rovnosť v právach a povinnostiach, potom nerovnosť a následne nerovnosť takej intenzity, ktorú je možné označiť za neúnosnú, teda za značnú (hrubú). Riziko nerovnosti je súčasťou každej transakcie a nikto by nemal spoliehať na to, že právo náhle zasiahne v prospech slabšej strany zakaždým, keď sa zmluva prejaví z uhla pohľadu spotrebiteľa, aj keď len nepatrne, ako nevýhodná. Podstatnosť nerovnováhy ako uzlový bod smernice, sa v európskom práve posudzuje stupňom odchýlky od imaginárneho ideálu. Ideálom je zmluva, podľa ktorej majú obe strany rovnakú mieru práv a povinností. Rovnováha predstavuje situáciu, kedy riziká dopadajú rovnomerne na spotrebiteľa a dodávateľa. Právu jednej strany odpovedá právo druhej strany a povinnosti jedného subjektu zodpovedá povinnosť druhého (tzv. “zrkadlový princíp” v judikatúre ESD). Definícia samotnej rovnosti by mala vyplývať z objektívneho hľadiska, lebo zo subjektívneho hľadiska môže byť aj “rovnosť značne nerovná.” V dôsledku využitia dohody o rozhodcovskom konaní obsiahnutej v poistnej zmluve žalobcu došlo ku zníženiu predpokladaných tzv. gama nákladov zahrnutých do ceny poistenia pre spotrebiteľa (poistného) a teda ku získaniu materiálnej výhody pre spotrebiteľa ako zrkadlový odraz tejto okolnosti. Je nepochybne zrejmé, že žalobca svojím podpisom na konci Všeobecných poistných podmienok (ďalej len „VPP“) potvrdil len to, že si VPP prečítal a následne obdržal jedno vyhotovenie. Je to zrejmé z písomného prejavu jeho vôle, pričom jeho podpis pod VPP túto listinu priestorovo uzatvára. Z uvedeného jasne vyplýva, že Osobitné zmluvné dojednania umiestnené pod podpisom žalobcu, ktorým deklaroval prevzatie VPP a ktorým sa listina VPP priestorovo uzatvorila, nemohli byť a ani nikdy neboli súčasťou či pokračovaním všeobecných poistných podmienok žalovaného. Osobitné zmluvné dojednania nikdy s VPP nesplynuli, neboli súčasťou ich súvislého textu. Súčasťou poistnej zmluvy (v zmysle § 788 ods. 3 O. z.) sú aj VPP a na to, aby sa stali jej súčasťou ich nebolo potrebné osobitne podpisovať. Podpis žalobcu pod VPP mal úplne inú funkciu než konštitutívne potvrdzovať uzavretie poistnej zmluvy. Ako to zreteľne oznamuje riadok VPP umiestnený tesne nad ním : "12. Poistník svojim podpisom potvrdzuje prevzatie jedného rovnopisu poistnej zmluvy a týchto všeobecných poistných podmienok." Podpisom VPP žalobca nezakladal vznik, zmenu ani zánik nejakej povinnosti alebo práva. Tento jeho prejav vôle mal zreteľný, určitý a jasný obsah. Išlo o deklarovanie prevzatia jedného rovnopisu VPP a nie o uzavretie (vznik) poistnej zmluvy. To, že z právneho hľadiska tu nejde o nijaké samostatné (odtrhnuté od podpisu návrhu poistnej zmluvy) dojednávanie VPP, dosvedčuje aj fakt, že pod textom VPP tu (logicky ako nadbytočný) absentuje priestor na podpis sprostredkovateľa poistenia. Individuálnosť dojednania je alebo nie je výsledkom konkrétneho konania (skutkového správania sa v čase uzavretia zmluvy) dvoch fyzických osôb (žalobcu a sprostredkovateľa poistenia). Konanie sprostredkovateľa poistenia pred a počas uzatvárania poistnej zmluvy je potrebné po vykonanom dokazovaní a zistení skutkových záverov z dokazovania plynúcich subsumovať pod právne normy konkrétneho lex specialis (zák. ) a vo svetle takejto subsumpcie následne posúdiť správnosť konania sprostredkovateľa poistenia po právnej stránke alebo preukázať opak. Pretože pokiaľ sprostredkovateľ poistenia dodržal ako aj iné zákony, ktoré mal dodržať, o čom svedčí listina podpísaná navrhovateľom a aj sprostredkovateľom poistenia (Záznam), potom bola rozhodcovská doložka v poistnej zmluve bez pochybností dojednaná individuálne. popisuje postup, akým sa mala poistná zmluva uzavrieť. Zistenie úplného a správneho skutkového stavu vyžaduje vyhodnotenie procesu uzatvárania poistnej zmluvy z hľadiska tohto zákona. Keďže sa žalovaný osobne procesu uzatvárania zmluvy nezúčastnil, nemohol ani vo vzťahu ku žalobcovi pochybiť. Iba sám žalobca v čase uzatvárania poistenia osobne a bez účasti žalovaného mohol dojednanie o rozhodcovskej doložke prijať alebo neprijať, t. j. Osobitné zmluvné dojednania podpísať alebo nepodpísať.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že k uzavretiu poistnej zmluvy došlo tak, že po ich dedine chodila pani Z. G. a ponúkala ľuďom poistku. Takto navštívila aj žalobkyňu u nich doma. Ona spočiatku túto zmluvu hneď neuzatvorila, ale dotyčná pani ich navštívila opätovne asi po mesiaci a vtedy žalobkyňa podpísala zmluvu a to v domácnosti jej matky. V ten deň, kedy podpisovali uvedenú zmluvu sa pani G. u nich mohla zdržať tak asi hodinku. Predtým táto dotyčná pani k ním zvykla takto chodievať na čaj a kávičku a pred samotným podpisom zmluvy ich takto navštívila asi 5-6 krát. Pri týchto návštevách sa však nebavili o poistných zmluvách, ale o rôznych bežných veciach. V ten deň, kedy podpísali poistnú zmluvu, sa bavili o tejto poistnej zmluve. Počas tohto rozhovoru, im táto pani vysvetľovala, že túto zmluvu môžu po dvoch rokoch zrušiť a peniaze si vybrať. Tiež im podľa tvrdenia žalobkyne vysvetľovala, že pokiaľ by sa stal nejaký úraz a boli by z toho trvalé následky, tak im to tiež preplatí poisťovňa. Žalobkyňa pripustila,

že si zmluvu prečítali, ale to hlavné bolo písané drobnými písmenkami a to im nekázala táto pani prečítať. Tiež pripustila že skutočnosť, že ona teda žalobkyňa môže po dvoch rokoch predmetnú zmluvu zrušiť v tejto zmluve nebola napísaná a že v nej boli len napísané údaje ohľadne ich mien, adries a podobne. Uviedla, že pri uzavretí poistnej zmluvy dostala od menovanej asi tri alebo štyri nejaké papiere a vie, že to bolo písané drobným písmom. Po nahliadnutí do všeobecných poistných podmienok pripustila, že podpis pod nimi je jej, avšak zároveň uviedla, že tieto Všeobecné poistné podmienky nemala k dispozícii a že jej bola zo strany menovanej odovzdaná len poistná zmluva. Hneď pri podpise uvedenej zmluvy menovanej pani zaplatili sumu 520,-- Sk na ruku. Táto pani im mala tvrdiť, že je to normálne sporenie a že po dvoch rokoch si uvedenú čiastku budú môcť vybrať. Ona následne na základe tejto zmluvy platila poistku žalovanému a to mesačne po 520,-- Sk. Tieto úhrady realizovala za obdobie dvoch rokov a dvoch resp. troch mesiacov. Následne zistili, že tá zmluva je podvod. K tomuto záveru dospeli potom, čo manželov bratranec, ktorý mal takú istú zmluvu sa bol o nej poradiť s jedným poisťovacím agentom u nich v dedine a ten mu odporúčal, aby túto zmluvu hneď zrušil, lebo z nej nič nebude mať. Ona na základe toho napísala aj žiadosť žalovanému na zrušenie tejto poistnej zmluvy. V ktorom konkrétnom roku to písala to uviesť nevedela , avšak následne asi po mesiaci jej začali od žalovaného chodiť ďalšie papiere, že má ďalej platiť a to údajne preto, že poistnú zmluvu zrušili skôr a že majú poisťovni ešte čosi doplatiť. Následne po určitom období od týchto výziev žalovaného, ktoré bližšie nevedela vymedziť, niekedy v lete jej došli z Arbitrážneho súdu v Košiciach nejaké papiere, z ktorých pre ňu vyplývala povinnosť zaplatiť nejakú sumu. S týmito papiermi šla na komunitné centrum v obci, cez ktoré sa skontaktovali s Centrom právnej pomoci, ktoré jej napísalo žalobu, ktorú podala a následne jej bol pridelený advokát. Žalobkyňa poprela, že by v čase podpisovania poistnej zmluvy bola dotyčnou pani, ktorá s ňou zmluvu podpísala, upozornená na to, že prípadné spory z tejto poistnej zmluvy sa majú riešiť pred nejakým rozhodcovským súdom. Na otázku či vie vysvetliť, aký je rozdiel medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, uviedla, že rozhodcovský súd je taký, ktorý sa ešte len rozhoduje a všeobecný súd je taký všeobecný.

Žalovaný cestou svojho právneho zástupcu na pojednávaní poukázal na účastnícku výpoveď žalobkyne, z ktorej podľa jeho názoru vyplynulo, že medzi prvým jednaním, ktoré sa uskutočnilo medzi ňou a osobou, ktorá s ňou uzatvárala poistnú zmluvu, a podpisom zmluvy bol značný časový odstup, v rámci tohto sa žalobkyňa mohla oboznámiť s poistnými podmienkami a mohla si prípadne vyžiadať aj ďalšie informácie. Poukázal na to, že osobitná doložka, ktorá zakladala rozhodcovské konanie je odlišná od ostatnej časti textu poistných podmienok a teda žalobkyňa na základe toho mohla ovplyvniť aplikáciu článku XV. Všeobecných poistných podmienok pojednávajúcom o spôsobe riešenia sporov medzi zmluvnými stranami. Spôsob akým je táto osobitná doložka upravená znamená, že bola dojednaná individuálne a že teda boli dodržané ustanovenia zákona v tomto smere. Bol toho názoru, že predmetná rozhodcovská doložka nebola dojednaná ako neprijateľná zmluvná podmienka, a preto navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav: Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. XC/XX/XXXX zo dňa 19.1.2012 vydaným Z. G. Y. bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému sumu 61,74 Eur a nahradiť trovy konania vo výške 276,- Eur. Podľa oznámenia Arbitrážneho súdu Košice uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.10.2012. Podľa kópie doručenky žalobkyňa v tomto konaní uvedený rozsudok prevzala dňa 8.10.2012. Žaloba na tunajšom súde na zrušenie uvedeného rozhodcovského rozsudku bola podaná dňa 6.11.2012. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia rozhodcovský súd sa zaoberal svojou právomocou vo veci rozhodnúť a dospel k záveru, že jeho právomoc je daná. Z písomného poverenia žalobcu z 1.1.2009 resp. z časti XV. predložených poistných podmienok vyplýva, že poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov uvedený súd. Z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá samostatným podpisom žalovaného (v tomto konaní žalobkyne), ktorý nebol povinný ju v rámci zmluvy ako celku podpísať. Žalovaný mal možnosť zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby to ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu, mal teda možnosť úpravu časti XV. poistných podmienok úplne vylúčiť. Na základe toho posúdil rozhodcovský súd rozhodcovskú doložku ako platnú. Rozhodcovská doložka neobsahuje ustanovenia, ktoré by mali žalobcu (v tomto konaní žalovaného) zvýhodňovať a tým spôsobiť nerovnováhu vo vzájomnom vzťahu v neprospech žalovaného (v tomto konaní žalobkyne). Na základe výzvy tunajšieho súdu bola tomuto zo strany vyššie uvedeného arbitrážneho súdu zaslaná kópia celého jeho arbitrážneho spisu , z ktorej vyplynulo, že súčasťou uvedeného arbitrážneho spisu v danej arbitrážnej veci boli nekompletné všeobecné poistné podmienky Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid a.s. Košice , u ktorých absentovalo celé znenie článku XV. týchto podmienok, resp. z ktorých

sa nedalo presne a nespochybniteľne preukázať , či obsah textu, na ktorý sa arbitrážny súd odvoláva v odôvodnení svojho rozsudku ako na poverenie mu dané prejednávať uvedenú vec je alebo nie je súčasťou XV. časti uvedených poistných podmienok. ( č.l. 77 spisu tunajšieho súdu a v rámci neho ako príloha listy označené pod č. 5). Dňa 23.6.2007 bola medzi žalobkyňou ako poistníkom a žalovaným ako poisťovňou uzatvorená poistná zmluva č. XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia dňa XX.X.XXXX a koncom poistenia dňa 24.6.2007. Zmluva v závere obsahuje vyhlásenie osoby, ktorá poistnú zmluvu uzatvorila (žalobkyne), že bola oboznámená so Všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie, ktoré sú súčasťou tejto poistnej zmluvy. Všeobecné poistné podmienky žalovaného predložené na poslednom pojednávaní právnym zástupcom žalovaného, v časti XV. s názvom Rozhodcovské konanie obsahujú rozhodcovskú doložku, kde podľa bodu 1 uvedenej časti, poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi o rozhodcovskom konaní v znení neskorších doplnkov s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. Podľa bodu 2 uvedenej časti poistných podmienok pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. S uvedeným vyjadruje poistník súhlas svojim podpisom na týchto všeobecných poistných podmienkach.

Za všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré boli podpísané žalobkyňou dňa 23.6.2007 sú uvedené Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4021590461, kde podľa bodu 2 poistník a poisťovňa vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti všeobecných poistných podmienok. Osobitné zmluvné dojednania sú podpísané žalobkyňou dňa 23.6.2007.

Podľa čestného prehlásenia sprostredkovateľky poistenia V.. I. G., sprostredkovateľky uzavretia poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX z 23.06.2007, táto mala odborne , riadne a úplne informovať a poučiť žalovanú o všetkých aspektoch poistenia, osobitne o celom obsahu poistných podmienok, osobitných zmluvných ujednaní a o význame jednotlivých ustanovení v poistných podmienkach. Podľa uvedeného čestného prehlásenia k následnému podpisu poistnej zmluvy a poistných podmienok , resp. zmluvných ujendnaní sa poistník rozhodol dobrovoľne a slobodne.

Podľa vyjadrenia Národnej banky Slovenska č. B.-XXXXX/XXXX zo dňa 10.10.2012 kalkulácie súvisiace s ohodnocovaním poistného rizika a oceňovaním poistných produktov , teda stanovením výšky poistného plateného spotrebiteľom sú založené na metódach a zásadách , ktoré vychádzajú z príslušných poistno-matematických vzťahov. Výšku poistného dojedná poistiteľ so spotrebiteľom v poistnej zmluve uzavretej v zmysle a násl. v platnom znení. Podľa súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa ( poistné podmienky ) , na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. Poistné podmienky upravujú práva a povinnosti účastníkov poistnej zmluvy, ktorých naplnenie je predpokladom pre existenciu a trvanie poistného vzťahu, ktorým je poistené príslušné poistné riziko prebraté a ohodnotené poistiteľom. Vyhodnotenie poistného rizika pri dodržiavaní poistných podmienok je kľúčové pre výpočet výšky poistného . Do výpočtu poistného sa však ( ako pre Národnú banku Slovenska uvádza žalovaný) premietajú okrem kalkulácie čistého poistného aj kalkulácie alfa, beta, gama a delta nákladov poisťovacieho subjektu. Poistná podmienka , ktorá ovplyvňuje kalkuláciu netto poistného alebo alfa, beta, gama a delta nákladov má vplyv na výpočet a tým na konečnú výšku poistného plateného spotrebiteľom poisťovaciemu subjektu. Pokles výpočtu netto poistného alebo alfa, beta, gama a delta nákladov poisťovne sa premieta do nižšieho poistného , nárast takéhoto výpočtu sa premieta do vyššieho poistného. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že na výpočet poistného má vplyv každé také ustanovenie poistných podmienok, ktoré ovplyvní výšku netto poistného alebo príslušných zložiek nákladov. Pôjde najmä o podmienky týkajúce sa výšky peňažných charakteristík poistenia ( poistné, poplatky, spoluúčasť na poistnej udalosti, resp. poistnom plnení a pod.) a nárokov z poistenia ( nespotrebované poistné, poistné plnenie , odbytné, preddavky na poistné plnenia a pod.), výluky z poistenia , regresných a sankčných ustanovení o rýchlom a efektívnom vybavení sťažností. Na druhej

strane ako príklad podmienok, ktoré nemajú vplyv na výpočet poistného možno uviesť ustanovenia o ochrane osobných údajov ( súhlas klienta so spracovaním údajov), o legalizácii príjmov z trestnej činnosti ( prehlásenia o vlastníctve peňazí), resp. obdobné obligatórne ustanovenia podľa požiadaviek osobitných predpisov.

Podľa doplňujúceho vyjadrenia Národnej banky Slovenska č. B.-XXXXX/XXXX zo dňa 22.11.2013 náklady spojené s inkasom poistenia ovplyvňujú výšku poistného nezávisle od toho, či ide o poistenie osôb ( životné poistenie) alebo poistenie majetku ( neživotné poistenie). Dohoda o rozhodcovskom konaní obsiahnutá v poistnej zmluve preto vstupuje do výpočtu poistného nezávisle od druhu poistenia , teda aj v prípade poistenia osôb.

Podľa ods. o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších zmien a doplnkov ( ďalej len ako „“) účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

c./ jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. (Napríklad , o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení , o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých , čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa ("nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa") (Ú.v. EÚ L 364/11, 9.12.2004).)

Podľa , ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa , žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa , lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa , tento zákon upravuje a) rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike, b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike.

Podľa , rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa , rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa , rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa , nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa .

Podľa , zmluvné strany sa v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia. Ak sa zmluvné strany nedohodli ani na osobe rozhodcu (rozhodcov), ani na postupe jeho dodatočného ustanovenia,

a) pri rozhodcovskom konaní s tromi rozhodcami každá zmluvná strana ustanoví jedného rozhodcu a takto ustanovení rozhodcovia následne ustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu; ak zmluvná strana neustanoví rozhodcu do 15 dní od požiadania druhej zmluvnej strany alebo ak dvaja ustanovení rozhodcovia neustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu do 30 dní od ich ustanovenia, rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybraná osoba alebo súd, b) pri rozhodcovskom konaní s viac ako tromi rozhodcami sa postupuje primerane podľa písmena a), c) pri rozhodcovskom konaní s jedným rozhodcom tohto rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybraná osoba alebo súd.

Podľa , zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.

Podľa , rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy predchádzala nekalá obchodná praktika, nemožno prisúdiť plnenie v celom rozsahu.

Podľa ( ) , v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len ako „ “), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa v znení platnom a účinnom do 31.12.2007 , spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa ust. účinného od 1.1.2008, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa účinného od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa účinného od 1.1.2008, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa , ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ./ , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa , ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa a , pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Súd v prvej fáze konania skúmal charakter zmluvného vzťahu medzi účastníkmi tohto konania, z ktorého vzišiel tento spor. Došiel k záveru, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 23.6.2007, o nároku z ktorej rozhodoval rozhodcovský súd, je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení . Z poistnej zmluvy je totiž zrejme, že žalovaný ako poisťovňa konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra. Žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, ani rozhodnutia rozhodcovského súdu nie je zrejme, aby žalobkyňa pri uzatváraní poistnej zmluvy konala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Navyše v čase uzatvárania uvedenej poistnej zmluvy v zmysle vtedy platného a účinného ust. sa za spotrebiteľské zmluvy považovali všetky odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona ako aj zmluva podľa , ak zmluvnými stranami na jednej strane bol dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa žalobkyne. Zároveň na predtlačenom tlačive tejto zmluvy je aj vyhlásenie, že jej súčasťou sú aj Všeobecné poistné podmienky Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid , a.s. . Text týchto všeobecných poistných podmienok je pritom uvedený na 12 stranách predtlačeného tlačiva, do ktorého žalobkyňa nemá možnosť žiadnym spôsobom zasahovať.

Vo veci preto ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný žalobkyňou ako spotrebiteľom. Z toho dôvodu je podľa a/ o súdnych poplatkov žalobkyňa oslobodená od platenia súdnych poplatkov pre toto konanie a teda námietka nesplnenia poplatkovej povinnosti žalobkyne uplatnená žalovaným v jeho písomných podaniach nie je dôvodná.

Žalobkyňa sa podaným návrhom na začatie konania domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky. Návrh na začatie konania bol z jej strany podaný v zákonom stanovenej lehote 30 dní, čo je zrejme z toho, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 16.10.2012 a návrh na začatie konania bol na tunajšom súde z jej strany podaný dňa 6.11.2012.

Vykonaným dokazovaním má súd za to, že návrh bol podaný zo strany žalobkyne dôvodne. Dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. je skutočnosť, že rozhodcovský súd rozhodol vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.

Predovšetkým podľa názoru súdu uvedené ujednanie o rozhodcovskej doložke č. 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX nespĺňa požiadavku §-u 12 ods. 6 o tom, že sa strany dohodli na predložení sporných vecí na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu, a teda uvedené ujednanie je v rozpore s týmto zákonným ustanovením. Z uvedeného ujednania totiž nevyplýva , že sa zmluvné strany dohodli práve na Z. G. D. Y. ako konkrétnom určitom stálom rozhodcovskom súde, ktorý bude riešiť ich prípadné sporové veci , ktoré vyplynú z ich poistného vzťahu. Zákon podľa názoru súdu vzhľadom na formuláciu textu uvedeného ustanovenia , ktorý pojednáva o určitom stálom rozhodcovskom súde , vyžaduje aby si takýto konkrétny súd zmluvné strany dojednali priamo v rozhodcovskej zmluve , resp. v dohode o rozhodcovskej doložke a nie je možné ho následne určovať dodatočne len jednou zmluvnou stranou, tak ako sa to stalo v tomto prípade. To platí tým skôr, že zmluvný vzťah medzi stranami tejto sporovej veci, ako to bolo vyššie prezentované, je vzťahom spotrebiteľským, u ktorého je potrebné vzhľadom na poskytnutie ochrany spotrebiteľovi použiť výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. Citované ujedanie o rozhodcovskej doložke tak súd zhodnotil ako neurčitý právny úkon, ktorý je v zmysle neplatný a zároveň ako právny úkon, ktorý je v rozpore so (pokiaľ sa týka ustanovenia ) a teda je neplatným právnym úkonom aj podľa , pričom v oboch prípadoch ide o absolútnu neplatnosť. Už len vzhľadom na túto skutočnosť bolo potrebné žalobe žalobkyne vyhovieť.

Okrem toho je potrebné uviesť, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je súčasťou všeobecných poistných podmienok. Konkrétne je uvedená v článku XV. všeobecných poistných podmienok s názvom „Rozhodcovské konanie“. Je tak súčasťou dlhého neprehľadného textu písaného malými písmenami a splýva s ostatnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných podmienkach. Podľa rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému - spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým mu je ako spotrebiteľovi odobratá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom.

Podľa názoru žalovaného rozhodcovská doložka bola medzi stranami dojednaná individuálne. V tejto súvislosti poukazuje na dokument „Princípy európskeho zmluvného práva“ (PECL), z ktorého má vyplývať pozitívne vymedzenie pojmu „individuálne dojednanie podmienky“, za ktoré je potrebné považovať tie, ktoré boli výslovným predmetom rokovaní medzi stranami. Tieto rokovania môžu viesť ku zmene alebo vypusteniu podmienky navrhnutej druhou stranou. Môžu viesť aj k tomu, že podmienka zostane nezmenená. Vychádzajúc z tohto konštatovania následne žalovaný dospel k záveru, že postup individuálneho dojednávania rozhodcovskej doložky v danom prípade bol dodržaný, keďže žalobkyňa mala preukázateľne možnosť podmienku (rozhodcovskú doložku) prijať, modifikovať alebo ju odmietnuť, a to bez toho, aby bol tým samotný zmluvný vzťah - poistenie - negatívne ovplyvnený. Podľa žalovaného podpis rozhodcovskej doložky nebol podmienkou uzavretia poistenia. Tiež uviedol, že žalobkyňa svojím podpisom na konci Všeobecných poistných podmienok potvrdila len to, že si Všeobecné poistné podmienky prečítala a následne obdržala jedno vyhotovenie. Jej podpis pod Všeobecné poistné podmienky túto listinu priestorovo uzatvára a podľa žalovaného z uvedeného jasne vyplýva, že Osobitné zmluvné dojednania umiestnené pod podpisom žalobkyne, ktorým deklarovala prevzatie Všeobecných poistných podmienok a ktorým sa listina Všeobecných poistných podmienok priestorovo uzatvorila, nemohli byť a ani nikdy neboli súčasťou či pokračovaním všeobecných poistných podmienok žalovaného. Osobitné zmluvné dojednania nikdy s Všeobecnými poistnými podmienkami nesplynuli, neboli súčasťou ich súvislého textu. Aj z toho vyvodzoval skutočnosť individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky. S týmto záverom žalovaného sa však súd nestotožňuje . Podľa názoru súdu bez existencie Všeobecných poistných podmienok by Osobitné zmluvné dojednania nemohli samostatne zmysluplne existovať, pretože by boli neurčitým právnym úkonom. Nebolo by z nich totiž zrejmé, ktoré rozhodcovské ujednanie medzi stranami to vlastne bolo dohodnuté. Podľa uvedených Osobitných zmluvných dojednaní sa totiž strany mali dohodnúť , že sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti Všeobecných poistných podmienok. Z takto formulovaného znenia je zrejmé, že pokiaľ by sa Osobitné zmluvné dojednania nepovažovali za súčasť Všeobecných poistných podmienok rozumným vkladom by sa nikdy nedalo dospieť k záveru na akom rozhodcovskom konaní sa to strany vlastne dohodli. Navyše v samotnom texte časti XV. týchto Všeobecných poistných podmienok sa uvádza, že s obsahom bodu 2 tejto časti poistník a teda žalobkyňa vyslovuje svoj súhlas nie podpisom Osobitného zmluvného dojednania, na ktoré sa odvoláva žalovaný, ale práve podpisom

pod Všeobecné poistné podmienky. Preto žalovaný zavádza , ak tvrdí, že podpisom Všeobecných poistných podmienok žalobkyňa nezakladala vznik, zmenu ani zánik nejakej povinnosti alebo práva. Práve naopak , uvedený podpis pod tieto Všeobecné poistné podmienky mal uvádzať do platnosti ujednanie v časti XV týchto Všeobecných poistných podmienok a teda ujednanie o práve žalovaného určiť si rozhodcu pre prípadný spor so žalobkyňou, ktorý napokon si aj uplatnil. Pritom ustanovenie bodu 12 časti XVII uvedených Všeobecných poistných podmienok , pod ktorými hneď nasleduje kolónka na ich podpis žalobkyňou, na túto skutočnosť vôbec neupozorňuje, ale zavádzajúco tvrdí , že podpisom týchto Všeobecných poistných podmienok žalobkyňa len potvrdzuje prevzatie jedného rovnopisu poistnej zmluvy a uvedených poistných podmienok. Takýto postup možno považovať za jednu z nekalých obchodných praktík- klamlivú obchodnú praktiku v zmysle o ochrane spotrebiteľa. Navyše predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok versus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, súd neprijíma, a odsudzuje ho ako konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú doložku. Súd preto nepovažoval túto rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú.

Žalovaný tiež argumentuje tým, že rozhodcovská doložka v poistnej zmluve žalovaného je podľa 19- teho odôvodnenia vyňatá z pod hodnotenia Smernice 93/13/EHS. S týmto záverom žalovaného sa súd takisto nestotožňuje. Slovenský preklad predmetného 19-teho odôvodnenia uvedenej Smernice Rady ES č. 93/13/EHS znie nasledovne „keďže na účely tejto smernice sa hodnotenie nekalého charakteru netýka podmienok, ktoré popisujú hlavný predmet zmluvy ani vzťah kvalita/cena tovaru alebo dodávaných služieb; keďže hlavný predmet zmluvy a vzťah cena/kvalita môže byť napriek tomu braný do úvahy pri hodnotení primeranosti ostatných podmienok; keďže zámerom je medzi iným, aby poistné zmluvy, ktorých podmienky definujú alebo popisujú poistné riziko a zodpovednosť poisťovateľa, neboli podriadené takémuto hodnoteniu, pokiaľ sa tieto obmedzenia neberú do úvahy pri výpočte poistného plateného spotrebiteľom“. Naproti tomu české znenie uvedeného 19-teho odôvodnenia uvedenej Smernice Rady ES č. 93/13/EHS je nasledovné „vzhledem k tomu, že pro účely této směrnice se posouzení nepřiměřeného charakteru nesmí týkat podmínek, které popisují hlavní předmět smlouvy, ani poměru kvalita/cena dodávaného zboží nebo poskytovaných služeb; že hlavní předmět smlouvy a poměr kvalita/cena mohou být nicméně vzaty v úvahu při posuzování přiměřenosti jiných podmínek; že z toho mimo jiné vyplývá, že v pojišťovacích smlouvách nejsou předmětem takového posouzení podmínky, které jasně definují nebo vymezují pojištěné riziko a závazek pojišťovatele, protože se tato omezení berou v úvahu při výpočtu pojistné prémie, kterou platí spotřebitel;“

Rovnako tak nemecké znenie uvedeného 19-teho odôvodnenia uvedenej Smernice Rady ES č. 93/13/EHS je odlišné slovenského prekladu, keďže znie „Für die Zwecke dieser Richtlinie dürfen Klauseln, die den Hauptgegenstand eines Vertrages oder das Preis-/ Leistungsverhältnis der Lieferung bzw. der Dienstleistung beschreiben, nicht als mißbräuchlich beurteilt werden. Jedoch können der Hauptgegenstand des Vertrages und das Preis-/Leistungsverhältnis bei der Beurteilung der Mißbräuchlichkeit anderer Klauseln berücksichtigt werden. Daraus folgt unter anderem, daß bei Versicherungsverträgen die Klauseln, in denen das versicherte Risiko und die Verpflichtung des Versicherers deutlich festgelegt oder abgegrenzt werden, nicht als mißbräuchlich beurteilt werden, sofern diese Einschränkungen bei der Berechnung der vom Verbraucher gezahlten Prämie Berücksichtigung finden.“

Z porovnania vyššie uvedených prekladov predmetného 19-teho odôvodnenia uvedenej Smernice Rady ES č. 93/13/EHS je zrejmé, že slovenská verzia vykazuje oproti českej rozdiel v tom, že vzhľadom na svoju formuláciu vylučuje z pôsobnosti smernice poistné zmluvy, ktorých podmienky definujú alebo popisujú poistné riziko a zodpovednosť poisťovateľa, pokiaľ sa tieto obmedzenia neberú do úvahy pri výpočte poistného, Naproti tomu český preklad je výstižnejší a aj zrozumiteľnejší pretože uvádza, že sa vylúčenie pôsobnosti smernice týka len určitých podmienok poistných zmlúv a síce tých podmienok , ktoré jasne definujú alebo vymedzujú poistné riziko a záväzok poisťovateľa , pretože tieto obmedzenia

( rozumej poistné riziká a záväzky poisťovateľa) sa berú do úvahy pri výpočte poistného ( poistnej prémie). Český preklad je pritom obdobný nemeckej verzii uvedeného ustanovenia. Vzhľadom na uvedené, je preto zrejmé, že z pôsobnosti smernice sú vylúčené nie celé poistné zmluvy, ale len ich podmienky definujúce alebo popisujúce poistné riziko a zodpovednosť poisťovateľa. Ťažko je možné medzi tieto podmienky zahrnúť rozhodcovskú klauzulu, tak ako tu robí žalovaný. Súdu nie je zrejmé aké poistné riziko táto má predstavovať a akým spôsobom je vlastne v poistnej zmluve ako “ poistné riziko“ poistená. To že v rámci nákladových položiek pre výpočte poistného sa zahŕňa do gama inkasných nákladov aj rozhodcovská doložka, predsa nemôže znamenať to, že je poistným rizikom. Ako vyplýva z formulácie 19-teho odôvodnenia uvedenej Smernice pri zohľadnení jej českého prekladu spod pôsobnosti uvedenej smernice sú vyňaté len podmienky poistných zmlúv, ktoré jasne definujú alebo vymedzujú poistné riziko a záväzok poisťovateľa, za predpokladu že sa berú do úvahy pri výpočte poistného. Nesprávne preto žalovaný interpretoval uvedené 19-te odôvodnenie tak , že sa spod pôsobnosti smernice vyníma všetko, čo vstupuje ako náklad do výpočtu poistného.

Súd má preto za to, že devätnáste odôvodnenie Smernice č. 93/13/EHS sa preto má aplikovať na všetky tie časti poistnej zmluvy, ktoré nepredstavujú podmienky definujúce alebo vymedzujúce poistné riziko a záväzok poisťovateľa a teda aj na prípadné dojednané rozhodcovské doložky, a to bez ohľadu na to, že tieto sa vo forme tzv. gama inkasných nákladov podieľajú na tvorbe výšky poistného. Inými slovami skutočnosť, že dojednanie rozhodcovskej doložky má vplyv na poistné vzťahy a výšku poistného ešte neznamená, že žalovaný je oprávnený včleniť do svojich zmlúv také znenie rozhodcovskej doložky, ktoré zakladá značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pri uzatváraní zmlúv je naopak povinný rešpektovať aj príslušné normy chrániace spotrebiteľa. Preto poistná zmluva v časti týkajúcej sa podmienok rozhodcovskej doložky podlieha preskúmaniu súdu v zmysle smernice č. 93/13/EHS, ale aj v zmysle všeobecných ustanovení a nasledujúcich .

Žalovaný vo svojom vyjadrení tiež uvádza, že rozhodcovská doložka uzavretá žalobcom nespôsobuje žiadnu značnú nerovnováhu v neprospech žalobcu. Poukazuje pritom na to, že na vyslovenie tvrdenia o tzv. hrubom nepomere v právach vytvárajúcej neprijateľnej podmienky sa má aplikovať tzv. test primeranosti podmienky v zmysle čl. 4 cit. Smernice. Podľa jeho vyjadrenia skutočnosť, že zmluva obsahuje napr. jedno veľmi nevýhodné ustanovenie ešte neznamená, že musí byť automaticky označené za neprimerané.Najsamprv je nutné definovať rovnosť v právach a povinnostiach, potom nerovnosť a následne nerovnosť takej intenzity, ktorú je možné označiť za neúnosnú, teda za značnú (hrubú). Definícia samotnej rovnosti by mala vyplývať z objektívneho hľadiska, lebo zo subjektívneho hľadiska môže byť aj rovnosť značne nerovná. Rovnováha predstavuje situáciu, kedy riziká dopadajú rovnomerne na spotrebiteľa a dodávateľa. Právu jednej strany odpovedá právo druhej strany a povinnosti jedného subjektu zodpovedá povinnosť druhého (tzv. “zrkadlový princíp” v judikatúre ESD). On sám dospieva k názoru, že rovnováha je tu zachovaná , pretože v dôsledku využitia dohody o rozhodcovskom konaní obsiahnutej v poistnej zmluve žalobcu došlo ku zníženiu predpokladaných tzv. gama nákladov zahrnutých do ceny poistenia pre spotrebiteľa (poistného) a teda ku získaniu materiálnej výhody pre spotrebiteľa ( rozumej žalobkyňu) ako zrkadlový odraz tejto okolnosti.

Toto tvrdenie žalovaného však ostalo ničím nepodložené a žalovaný vôbec nepreukázal k akému zníženiu tzv. gama nákladov v dôsledku využitia dohody o rozhodcovskom konaní to vlastne došlo oproti situácii, keby takáto dohoda nejestvovala. Nie jeani zrejmé v čom vlastne žalovaný vidí rovnosť oboch účastníkov pri kreovaní rozhodcovského orgánu, keď žalobkyni uprel formulovaným znením časti XV Všeobecných poistných podmienok akúkoľvek možnosť ovplyvniť voľbu rozhodcu, prípadne sa k jeho osobe aspoň vyjadriť. Podľa bodu 2 uvedenej časti poistných podmienok pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Tvrdiť o takto formulovanom znení rozhodcovskej doložky , že predstavuje rovnovážny stav medzi účastníkmi, kde riziká dopadajú rovnomerne ako na spotrebiteľa tak aj na dodávateľa je prinajmenšom trúfalé. Takýto stav veci, kedy v súvislosti s kreovaním rozhodcovského orgánu sa spotrebiteľ ani len nevyzve k tomu, aby sa mal možnosť vyjadriť k výberu osoby rozhodcu, ktorú výlučne určí len druhá strana , označiť inak ako za hrubú nerovnováhu nejde. Už len z toho pohľadu uvedená rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá znamená jej absolútnu neplatnosť.

Navyše súd poukazuje ešte na ďalšiu okolnosť. Podľa odôvodnenia arbitrážneho rozhodnutia arbitrážny súd sa zaoberal svojou právomocou vo veci rozhodnúť a dospel k záveru, že jeho právomoc je daná, pretože z písomného poverenia žalobcu z 1.1.2009 resp. z časti XV. predložených poistných podmienok vyplýva, že poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov uvedený súd. Z predloženej kópie celého arbitrážneho spisu uvedeného súdu, ktorá bola tunajšiemu súdu zaslaná, však vyplynulo, že súčasťou uvedeného arbitrážneho spisu v danej arbitrážnej veci neboli kompletné všeobecné poistné podmienky Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid a.s. Košice . U týchto absentovalo celé znenie časti XV. týchto podmienok. Zo znenia , ktoré podľa obsahu arbitrážneho spisu mal arbitrážny súd k dispozícii sa nedalo presne a nespochybniteľne preukázať , či obsah textu, na ktorý sa arbitrážny súd odvoláva v odôvodnení svojho rozsudku ako na poverenie mu dané prejednávať uvedenú vec je alebo nie je súčasťou XV. časti uvedených poistných podmienok. ( č.l. 77 spisu tunajšieho súdu a v rámci neho ako príloha listy označené pod č. 5). I to svedčí o nedôslednom prístupe arbitrážneho súdu pri rozhodovaní v tejto veci.

Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodcovský súd preto nemohol rozhodnúť na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v časti XV. všeobecných poistných podmienok a teda nemal právomoc vo veci konať. Súd aj preto návrhu žalobkyne vyhovel a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že i keby sa odignorovala skutočnosť, že ujedanie o rozhodcovskej doložke je neurčitý právny úkon, pretože na jeho základe si sporové strany v súlade s §-om 12 ods. 6 nedojednali Arbitrážny súd v Košiciach ako určitý stály rozhodcovský súd na rozhodovanie sprov medzi nimi, je rozhodcovská doložka v časti XV. všeobecných poistných podmienok tiež neprijateľnou podmienkou a teda absolútne neplatnou zmluvnou podmienkou vzhľadom na jej rozpor s ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách a ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovský súd preto nemohol rozhodnúť na základe tejto doložky a teda nemal právomoc vo veci konať. Súd aj preto návrhu žalobkyne vyhovel a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodoval podľa v spojení s . Žalobkyňa v tomto síce mala plný úspech v spore, avšak ako ona tak ani jej právny zástupca za celu dobu konania, či už prednesom na pojednávaní zaznamenaným do zápisnice , tak ani v žiadnom zo svojich písomných podaní adresovaných súdu si neuplatnila, resp. neuplatnil žiadne trovy konania. Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania môže súd rozhodnúť len na návrh účastníka, a to spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Keďže v danom prípade zo strany úspešnej účastníčky- žalobkyne takýto návrh absentoval a žalovaný, ktorý si trovy uplatnil, nemal v tomto konaní žiaden úspech, súd preto vo výroku o trovách konania vyslovil, že žiadne z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Podľa veta prvá o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Žalobkyňa je pre toto konane oslobodená od súdnych poplatkov podľa a/ a súd jej návrhu vyhovel. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania. Výška súdneho poplatku bola určená podľa položky 1 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov t.j. vo výške 99,50 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa a , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. ( v znení neskorších predpisov).