Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_KE-8S-164-2020.pdf
PDF · 144.21 KB
Case nature
Area
Subarea
KE-8S/164/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a členov senátu Mgr. Michala Magura a JUDr. Ing. Lenky Figulovej, v právnej veci žalobcu: BELVEDERE KOŠICE s.r.o., so sídlom Buzinská 581, 040 15 Košice, IČO: 36 177 709, právne zastúpený: JUDr. Patrícia Piptová, advokátka, so sídlom Námestie slobody 582/3, 07301 Sobrance, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 971 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 101503083/2020 z 30. septembra 2020, takto
rozhodol:
I. Zrušuje rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101503083/2020 zo dňa 30. septembra 2020 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania
1. Daňový úrad Košice rozhodnutím číslo 100779545/2020 zo dňa 17.04.2020 (ďalej aj ako "správca dane" a "rozhodnutie správcu dane") podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej aj "daňový poriadok") vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2 100,00 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie marec 2017 konštatujúc porušenie ustanovenia § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v účinnom znení (ďalej aj „zákon o DPH“) . 2. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101503083/2020 z 30.9.2020 (ďalej aj "napadnuté rozhodnutie") podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 3. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že správca dane začal dňa 22.01.2019 na základe Oznámenia č. 100092958/2019 zo dňa 09.01.2019 daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2017. V jej rámci bolo zistené, že v zdaňovacom období marec 2017 si žalobca uplatnil odpočítanie dane z dodania tovarov a služieb od dodávateľa JPS media, s.r.o., so sídlom Alvinczyho 16, Košice, IČO: 45 674 078 (ďalej aj „dodávateľ“ alebo „dodávateľská spoločnosť“) na základe faktúry č. 2017310302 zo dňa 31.03.2017, so základom dane 10 500,00 euro a DPH 2 100,00 euro, s predmetom dodania „stráženie objektu“. 4. Správca dane konštatoval, že žalobca predložil výpis z bankového účtu a zmluvu o strážení objektu zo dňa 30.09.2016, uzatvorenú s dodávateľskou spoločnosťou, predmetom ktorej bolo zabezpečenie stráženia rozostavaného objektu v Košiciach, v lokalite Grot. V zmluve bolo dohodnuté, že dodávateľ prostredníctvom svojich zamestnancov vykonáva obchôdzkovú činnosť a úhrady faktúr budú predmetom
dodatku č. 1 na základe odsúhlasenia celkových výkonov. Tento dodatok ani odsúhlasené celkové výkony predložené neboli. 5. Ďalej správca dane zistil, že
- dodávateľská spoločnosť je na adrese sídla nekontaktná;
- v rámci daňovej kontroly DPH za mesiac január 2018 príslušný správca dane vypočul ako svedka bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti pána A. A., ktorý uviedol, že o predmetom činnosti dodávateľskej spoločnosti bolo chránenie objektu pochôdzkou pre žalobcu, pričom dodávateľská spoločnosť nevykonávala žiadnu inú činnosť; o dodávateľská spoločnosť na adrese sídla nevlastnila ani neprenajímala žiadne priestory, bolo tam iba zriadené sídlo spoločnosti so súhlasom vlastníka objektu, avšak jeho meno nevedel uviesť; o konateľ žalobcu mal v určitom momente odmietnuť platiť za prácu a preto bola spolupráca ukončená; o obchodný podiel v dodávateľskej spoločnosti bol odpredaný pánovi B. za symbolické 1 euro [čo sa správcovi dane javí ako neštandardné obchodovanie a neštandardný postup]; o sám vyhotovoval a podpisoval faktúry, viedol si účtovníctvo, účtovný program si nepamätal; o služba bola vykonávaná pochôdzkami, bez výzbroje, mala odradiť prípadných zlodejov a v prípade problémov bolo potrebné kontaktovať konateľa žalobcu; o on ako fyzická osoba je držiteľom preukazu odbornej spôsobilosti typu S číslo 068327, platného na obdobie od 28.10.2015 do 28.10.2025; o dodávateľská spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov, nie je registrovaná ako platiteľ dane z príjmov zo závislej činnosti a nepodáva prehľady ani hlásenie na dani z príjmov zo závislej činnosti; o služby boli poskytované, keď skončila pracovná doba stavebných firiem, približne o 17. až do 7. hodiny; o stráženie v januári až marci 2018 poskytoval svedok a pán C. D., pracujúci na dohodu; o služby neboli poskytované subdodávateľským spôsobom; o žiadnym písomným dokumentom nedošlo k odsúhlaseniu celkových výkonov, odsúhlasenie sa realizovalo len ústne na základe poznámok;
- svedok e-mailom zo dňa 03.12.2018 doručil príslušnému správcovi dane zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 01.10.2018, v ktorej nebola uvedená žiadna zmienka o odovzdaní a prevzatí účtovníctva novým konateľom;
- dodávateľská spoločnosť nemá oprávnenie na vykonávanie strážnej služby;
- podľa kontrolného výkazu dodávateľa za zdaňovacie obdobie marec 2017, tento prijal faktúry od jediného dodávateľa - spoločnosti OJ INVEST, s.r.o., so sídlom Perešská 8/966, Košice, ktorá o nebola registrovaná pre daň zo závislej činnosti; o naposledy podala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby a účtovnú závierku za rok 2016, daňové priznanie k DPH a kontrolný výkaz za september 2017; o má ukončenú registráciiu pre DPH odo dňa 26.10.2017 a o bola zrušená dňa 25.10.2017. 6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti podľa správcu dane dodanie služieb dodávateľskou spoločnosťou nebolo preukázané. 7. Výsledky daňovej kontroly sú zhrnuté v Protokole z daňovej kontroly č. 102919759/2019 zo dňa 17.12.2019, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 20.12.2019 spolu s výzvou na vyjadrenie, kedy bola daňová kontrola ukončená. Daňový subjekt podal dňa 24.01.2020 vyjadrenie k Protokolu. Ďalej správca dane konštatoval, že dňa 02.04.2020 sa splnomocnený zástupca žalobcu bez ospravedlnenia nedostavil na ústne pojednávanie za účelom prerokovania pripomienok predložených k protokolu. Vo vzťahu k týmto pripomienkam správca dane uviedol, že žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by jednoznačne a vierohodne preukazovali, že žalobca prijal služby od dodávateľskej spoločnosti tak, ako to deklaroval. Ďalej poukázal na už vyššie zmienené zistenia, vyplynuvšie z vykonanej daňovej kontroly. Tiež poukázal na rozpory v tvrdeniach žalobcu o tom, že požadovanie písomného odsúhlasenia výkonov zasahuje do princípu zmluvnej slobody, pričom samotný žalobca sa v zmluve o strážení objektu zo dňa 30.09.2016 s dodávateľom dohodol, že úhrady faktúr budú predmetom dodatku č. 1 k tejto zmluve na základe odsúhlasenia celkových výkonov. Podobne tvrdenia svedka A. A. o tom, že strážne služby boli poskytované medzi 17. až 7. hodinou, boli v rozpore s predloženými dokladmi, z ktorých vyplýva, že dňa 13.02.2017 boli s okamžitou platnosťou stavebné práce stavebným úradom zastavené a ďalšie denné záznamy stavby boli zapísané až dňa 08.01.2018. K návrhu na vypočutie konateľov žalobcu ako svedkov správca dane uviedol, že títo mali počas konania možnosť byť prítomní pri ústnych pojednávaniach a vyjadrovať sa k predmetu daňovej kontroly. Zároveň uviedol, že konatelia spoločnosti nikdy nevystupujú pozícii svedka, ale keď niečo uvádzajú je to vyjadrenie daňového subjektu, nie svedecká výpoveď.
8. Správca dane vo výsledku, na základe vyššie uvedených zistení v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z preverovanej faktúry neoprávnene, čím porušil ustanovenie § 49 ods. 1 v spojení s ustanovením § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. 9. Nad rámec vyššie uvedeného žalovaný v napadnutom rozhodnutí (konajúc o podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane), okrem všeobecných teoretických východísk, uviedol najmä, že nevylučuje, že dodanie mohol realizovať A. A. priamo pre žalobcu, ale nie prostredníctvom dodávateľskej spoločnosti, keďže takýto predmet činnosti v obchodnom registri zapísaný nemala a žalobca si neoveril, či má potrebné predpoklady na poskytnutie požadovaných služieb. Ďalej poukázal na to, že konateľ žalobcu A. E. bol opakovane telefonicky kontaktovaný za účelom dohodnutia termínu ústneho pojednávania vo veci oboznámenia sa so skutočnosťami zistenými počas daňovej kontroly, pričom na dohodnuté termíny ústnych pojednávaní sa nedostavil. V tejto súvislosti tiež poukázal na to, že žalobca má troch konateľov, pričom každý z nich je oprávnený konať samostatne a zároveň od 17.02.2020 mal žalobca splnomocneného zástupcu. Žalovaný tiež uviedol, že na osobnom stretnutí dňa 25.02.2020 správca dane dohodol so splnomocneným zástupcom žalobcu termín ústneho pojednávania za účelom prerokovania pripomienok protokolu na deň 16.03.2020. Následne dňa 12.03.2020 bol so splnomocneným zástupcom žalobcu dohodnutý nový termín ústneho pojednávania na deň 02.04.2020, na ktorý sa splnomocnený zástupca žalobcu ani samotný žalobca nedostavil a správcovi dane neoznámili dôvod nedostavenia sa na ústne pojednávanie. Tiež uviedol, že vyrubovacie konanie sa začalo dňa 20.12.2019, teda pred obdobím pandémie a žalobca nepožiadal o prerušenie daňového konania, správca dane preto v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami pokračoval vo vyrubovacom konaní aj počas obdobia pandémie.
II.
Správna žaloba, stanoviská, konanie pred správnym súdom
A. Správna žaloba
10. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného č. 101503083/2020 z 30.9.2020 správnu žalobu podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej aj „S.s.p.“). Navrhol, aby správny súd rozhodnutia daňových orgánov zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. 11. V správnej žalobe najmä uviedol, že
- správca dane disponoval účtovnými dokladmi žalobcu, pričom tento na základe výzvy správcu dane predložil všetky doklady, ktorými disponoval;
- správca dane nezachoval nestrannosť a nevyužil všetky prostriedky k tomu, aby čo najúplnejšie zistil a vyhodnotil skutkový stav veci čím porušil právo kontrolovaného žalobcu a zásady pri správe daní vyplývajúce z § 3 ods. 1 až 9 Daňového poriadku;
- pán A. A. potvrdil poskytnutie predmetnej služby, vyhotovenie a podpísanie faktúry, popísal spôsob stráženia objektu pochôdzkami a jej účel;
- absencia oprávnenia na podnikanie nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu;
- údaje z preverovanej faktúry vyplývajú aj z kontrolného výkazu dodávateľskej spoločnosti, avšak správca dane tento dôkaz nevyhodnotil v prospech žalobcu;
- zisťovanie a dokazovanie u dodávateľa je zbytočné a neefektívne, pričom skutočnosti ohľadom nadobudnutia služieb od iných dodávateľov pre dodávateľskú spoločnosť a uvádzanie týchto skutočností v kontrolných výkazov obchodných partnerov dodávateľa nemá žalobca povinnosť a ani možnosť zistiť;
- predmetná služba bola žalobcovi poskytovaná 2 roky, pričom žalobca mal vedomosť o tom, že pán A. A. mal preukaz odbornej spôsobilosti na poskytovanie služieb súkromnej bezpečnosti;
- žalobca si splnil svoju povinnosť podľa § 3 ods. 8 Daňového poriadku, správcovi dane predložil všetky dôkazné prostriedky, ktoré mal vo vzťahu k preverovanému obchodu a preukázal, že došlo k reálnemu plneniu v zmysle predloženého daňového dokladu;
- neplnenie povinností, ktoré vyplývajú zo zákona inému daňovému subjektu nemožno pripisovať na ťarchu žalobcovi;
- žalobca bol ukrátený na svojich subjektívnych právach, nakoľko v predmetnom konaní bolo zistenie skutkového stavu žalovaným nedostačujúce na riadne posúdenie veci, zároveň je toto rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov;
- správca dane pochybil, keď so zástupcom žalobcu dohodol podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku termín ústneho pojednávania za účelom prerokovania predložených pripomienok k protokolu na deň 16.03.2020 - mal povinnosť ho vykonať napriek práceneschopnosti zamestnancov správcu dane poverených na výkon daňovej kontroly;
- žalobca poukázal na ustanovenie § 4 zákona č. 67/2020 Z.z. - odpustenie zmeškanej lehoty a na skutočnosť, že toto ustanovenie bolo platné do 25.04.2020;
- splnomocnený zástupca žalobcu nemal vedomosť o tom, že sa má zúčastniť dňa 02.04.2020 ústneho pojednávania, o tejto skutočnosti neexistuje žiadny úradný záznam;
- v danom čase nebolo možné uskutočniť žiadne ústne konania z dôvodu pretrvávania pandémie COVID-19.
B. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe po rekapitulácii už vyššie uvedených zistení správcu dane najmä uviedol, že žalobca nepredložil dôkazy o riadnom priebehu zdaniteľného obchodu tak, ako bolo deklarované na spornej faktúre. Žalobca správcovi dane neuviedol, či si dodávateľskú spoločnosť preveril vo verejne prístupných zdrojoch, či preveroval existenciu personálneho a technického vybavenia potrebného k dodaniu tovaru v uvedenej spoločnosti. Existencia faktúry a jej zaúčtovanie v účtovníctve žalobcu ešte neznamená, že deklarovaný zdaniteľný obchod reálne uskutočnila spoločnosť uvedená na faktúre. V tomto prípade žalobca spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti nepreukázal dodanie tovaru od dodávateľa deklarovaného na preverovanej faktúre. 13. Ďalej uviedol, že splnomocnený zástupca žalobcu sa dňa 25.02.2020 osobne dostavil na daňový úrad za účelom nazerania do spisu z daňovej kontroly (úradný záznam č. 100228039/2017) a dohodol so správcom dane termín ústneho pojednávania, ktorého predmetom malo byť prerokovanie pripomienok predložených žalobcom (úradný záznam č. 100532103/2020). Dňa 12.03.2020 správca dane telefonicky kontaktoval A. A. F. za účelom presunutia termínu ústneho pojednávania, ktoré sa malo uskutočniť dňa 16.03.2020, z dôvodu pracovnej neschopnosti zamestnancov správcu dane, ktorí boli poverení výkonom daňovej kontroly. Následne po vzájomnej dohode bol stanovený nový termín ústneho pojednávania na deň 02.04.2020 (úradný záznam č. 100739550/2020 zo dňa 12.03.2020). Dňa 02.04.2020 sa splnomocnený zástupca žalobcu, ani žiaden z troch konateľov žalobcu na ústne pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavili, a ani neoznámili správcovi dane dôvod nedostavenia sa na ústne pojednávanie (úradný záznam č. 100750454/2020 zo dňa 02.04.2020). O uvedených skutočnostiach bol splnomocnený zástupca žalobcu oboznámený aj ústne dňa 13.05.2020 (úradný záznam z telefonického rozhovoru č. 100923791/2020). Analýzou dostupných informačných databáz informačného systému FS bolo k úradnému záznamu č. 100739550/2020 zo dňa 12.03.2020 zistené, že aktivita č. 1205201953 „úradný záznam“ bola založená zadávateľom G. H. dňa 12.03.2020 o 13:48 hod., čo korešponduje s údajmi uvedenými v úradnom zázname. Zároveň bolo zistené, že z telefónneho čísla kontrolórky G. H. bol zaznamenaný telefonický hovor s splnomocnených zástupcom žalobcu zo dňa 12.03.2020 o 8:39 hod. Žalovaný k uvedenému ďalej uvádza, že ak splnomocnený zástupca nevedel, že správca dane zmenil termín ústneho pojednávania zo dňa 16.03.2020 na deň 02.04.2020 (ako to tvrdí) mal sa dostaviť na daňový úrad dňa 16.03.2020, ale neurobil tak, neospravedlnil sa a ani nekontaktoval správcu dane za účelom dohodnutia nového termínu ústneho pojednávania. 14. K námietke žalobcu týkajúcej sa nemožnosti uskutočniť ústne pojednávanie z dôvodu pretrvávania pandémie COVID-19, žalovaný uvádza, že v zákone č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (ďalej len „zákon č. 67/2020 Z.z.“) v znení účinnom do 25.04.2020, nebolo uvedené, že správca dane nemôže vykonať ústne pojednávanie. 15. Vzhľadom na skutočnosť, že vyrubovacie konanie sa začalo dňa 20.12.2019, teda pred obdobím pandémie a žalobca nepožiadal o prerušenie daňového konania, správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní a keďže prerokovanie pripomienok daňového subjektu sa nedá uskutočniť inak ako na ústnom pojednávaní a zároveň je to úkon vykonávaný priamo s daňovým subjektom, resp. jeho splnomocneným zástupcom, a nie s inou osobou, ktorá by svojou účasťou z dôvodu pandémie nesúhlasila, nebol zákonný dôvod na nevykonanie tohto úkonu, resp. na prerušenie daňového (vyrubovacieho) konania. Správca dane spísal o nezúčastnení sa na ústnom pojednávaní žalobcu, resp. jeho splnomocneného zástupcu, v súlade s ustanovením § 68 ods. 3 Daňového poriadku, úradný záznam č. 100750454/2020 zo dňa 02.04.2020, v ktorom sa podrobne vysporiadal so všetkými pripomienkami žalobcu uvedenými vo vyjadrení k protokolu a keďže žalobca okrem vypočutia svojich konateľov, nenavrhol vykonať vo vyrubovacom konaní žiadne ďalšie dôkazy a dňa 17.04.2020 vydal správca dane odvolaním napadnuté rozhodnutie.
C. Ostatné stanoviská a ďalší priebeh konania pred správnym súdom 16. Následne žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 23.08.2021 najmä uviedol, že správca dane nezachoval nestrannosť, nepoužil všetky prostriedky k tomu, aby čo najúplnejšie zistil a vyhodnotil
skutkový stav veci, čím porušil práva kontrolovaného daňového subjektu a zásady pri správe daní vyplývajúce z § 3 ods. 1 až 9 daňového poriadku, kedy dôkazy nevyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a neprihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 17. Vyššie uvedené vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovanému dňa 16.09.2021. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu nezaujal žiadne stanovisko. 18. Podľa § 3 odsek 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel výkon súdnictva od 1.6.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.6.2023 daná právomoc správnych súdov (t. j. aj v aktuálne súdenej veci). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Krajskému súdu v Košiciach a bola jej pridelená sp. zn. 8S/164/2020. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 3S a je vedená pod sp. zn. KE-8S/164/2020. 19. Správny súd vo veci vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania nenariadil pojednávanie. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 18.07.2024 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Správneho súdu v Košiciach najmenej päť dní vopred (§ 107 ods. 1 a 2 a 137 ods. 4 S.s.p.).
III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov
20. Podľa § 19 ods. 1 a 2 daňového poriadku, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 21. Podľa § 24 ods. 2, 3 a 4 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 22. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 23. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 24. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 25. Podľa § 39 zákona č. 67/2020 Z. z., v znení účinnom do 24.04.2020, nadobúda tento zákon účinnosť dňom vyhlásenia. 26. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z., opatrenia podľa tohto zákona sa uplatňujú počas obdobia od 12. marca 2020, keď vláda Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") vyhlásila mimoriadnu situáciu podľa osobitného predpisu1) v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vláda mimoriadnu situáciu odvolá (ďalej len "obdobie pandémie") a až do uplynutia najneskoršej lehoty podľa tohto zákona. 27. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z., v znení účinnom do 24.04.2020, počas obdobia pandémie sa daňové konanie, ktoré sa začalo pred začatím obdobia pandémie, prerušuje na žiadosť daňového subjektu, ak odsek 3 neustanovuje inak. Právne účinky úkonov vykonaných počas obdobia pandémie do dňa účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Daňové konanie, ktoré bolo prerušené pred začatím
obdobia pandémie, zostáva prerušené až do skončenia obdobia pandémie, a to aj, ak počas obdobia pandémie pominuli dôvody, pre ktoré sa daňové konanie prerušilo. 28. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 67/2020 Z. z., v znení účinnom do 24.04.2020, ak daňové konanie začne počas obdobia pandémie, daňové konanie sa prerušuje odo dňa nasledujúceho po dni začatia daňového konania, ak odsek 3 neustanovuje inak. 29. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 67/2020 Z. z., v znení účinnom do 24.04.2020, odseky 1 a 2 sa neuplatnia na daňové konanie, v ktorom sa rozhoduje o vrátení daňového preplatku alebo uplatnenom nároku podľa osobitných predpisov;7) ak je v tomto daňovom konaní potrebná účasť inej osoby, ktorá so svojou účasťou z dôvodu pandémie nesúhlasí, orgán príslušný na daňové konanie, daňové konanie preruší do skončenia obdobia pandémie.
IV.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu
30. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 177 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 31. Na prvom mieste správny súd považoval za potrebné vysporiadať sa s namietanými procesnými pochybeniami. Ako nedôvodnú hodnotí správny súd námietku o podstatnom porušení procesných práv žalobcu tým, že jeho splnomocnený zástupca nemal vedomosť o tom, že sa má zúčastniť ústneho pojednávania dňa 02.04.2020. Z obsahu administratívneho psisu vyplynulo, že pôvodne dohodnuté ústne pojednávanie sa dňa 16.3.2020 nevykonalo. Ďalej podľa úradného záznamu č. 100740276/2020 z 1.4.2020 (č. l. 585) správca dane dňa 12.03.2020 kontaktoval na telefónnom čísle XXXXXXXXXX splnomocneného zástupcu žalobcu za účelom presunutia termínu ústneho pojednávania, ktoré sa malo uskutočniť dňa 16.03.2020, z dôvodu pracovnej neschopnosti zamestnancov správcu dane. Po vzájomnej dohode bol termín ústneho pojednávania dohodnutý na deň 02.04.2020. 32. V tomto smere správny súd poukazuje na žalovaným označené závery Sekcie inšpekcie a vnútornej kontroly - odbor inšpekcie FRSR , ktorá analýzou dostupných informačných databáz informačného systému žalovaného zistila, že aktivita č. 1205201953 k Úradnému záznamu č. 100739550/2020 zo dňa 12.03.2020 bola vykonaná zadávateľkou G. H. dňa 12.03.2020 o 13:48 hod. a zároveň bolo zistené, že z telefónneho čísla tejto kontrolórky bol zaznamenaný telefonický hovor s daňovým subjektom toho istého dňa o 8:39 hod. Ďalej z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že v úradnom zázname č. 100923791/2020 z 20.05.2020 (č.l. 605), vzhľadom na telefonický rozhovor so splnomocneným zástupcom žalobcu, správca dane skutočne preveroval, či bola zmena termínu ústneho pojednávania oznámená splnomocnenému zástupcovi žalobcu, pričom zistil, že sa tak stalo dňa 12.03.2020 v čase o 8:38 hod. o čom svedčí priložená fotografia displeja telefónneho prístroja (č.l. 606). 33. Uvedené svedčí o tom, že zo strany kontrolórky daňového úradu bol žalobca kontaktovaný práve za účelom, ktorý vyplýva z predmetného úradného záznamu (č.l. 585), t.j. presunutie termínu ústneho pojednávania, ktoré sa malo uskutočniť dňa 16.03.2020 na nový termín dňa 02.04.2020 z dôvodu pracovnej neschopnosti pracovníkov správcu dane. Tento úradný záznam je podpísaný tak kontrolórkou G. H., ako aj G. I., preto aj podľa názoru súdu z vyššie uvedených dôvodov jeho obsah zodpovedá skutočnosti, teda, že zástupca daňového subjektu mal vedomosť o preložení termínu ústneho pojednávania. 34. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku o nemožnosti vykonať ústne pojednávanie pred správcom dane z dôvodu pretrvávania pandémie COVID-19, pretože tak, ako to uzavrel žalovaný, vyrubovacie konanie začalo dňa 21.12.2019 (§ 68 ods. 1 prvá veta Daňového poriadku), teda pred obdobím pandémie (zákon č. 67/2020 Z. z. bol vyhlásený v Zbierke zákonov SR dňa 04.04.2020, § 2 ods. 1 zákona sa opatrenia uplatňujú v období od 12.03.2020) a žalobca nepožiadal o prerušenie daňového konania. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane spísal úradný záznam č. 100751839/2020 zo dňa 02.04.2020, v ktorom sa (aj napriek neprítomnosti zástupcu žalobcu na prerokovaní pripomienok k skutočnostiam uvedeným v protokole z daňovej kontroly) podrobne vysporiadal s tvrdeniami daňového subjektu uvedenými v jeho vyjadrení a zaujal k nim aj podrobné stanovisko, ktoré našlo svoj odraz v konečnom dôsledku aj v rozhodnutiach daňových orgánov. 35. Následne správny súd pristúpil k preskúmaniu záverov samotných rozhodnutí daňových orgánov, a to v intenciách vznesených námietok (§ 134 ods. 1 S.s.p.). 36. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“). V zmysle uvedenej smernice 2006/112 musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky, aby si
mohla uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou:
- musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240 smernice 2006/112 (formálna podmienka) a
- materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky: a) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa), b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), c) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.
37. Vyššie uvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 preberá aj slovenská vnútroštátna právna úprava. Platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň: a. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH), b. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH), c. daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH), d. zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH). 38. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto kontexte správca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v prípade, že dokáže vážny a dôvodný nesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné bremeno uniesol je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu. V prípade, že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu, pričom spravidla využíva iné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil (v tejto súvislosti viď napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21). Zároveň je tiež potrebné pripomenúť, že daňový subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje. Dôkazné bremeno sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného stavu konania. 39. Z obsahu rozhodnutí daňových orgánov vyplynulo, že tieto spochybňovali existenciu samotného plnenia a následne žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevylúčil, že dodanie mohol realizovať A. A. priamo pre žalobcu, ale nie prostredníctvom dodávateľskej spoločnosti. 40. Vyššie uvedené závery daňové orgány založili na týchto zisteniach:
- žalobca nepredložil dodatok č. 1 ani odsúhlasené celkové výkony;
- dodávateľská spoločnosť je na adrese sídla nekontaktná;
- obchodný podiel v dodávateľskej spoločnosti bol neštandardne odpredaný pánovi B. za symbolické 1 euro;
- dodávateľská spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov;
- služby mali byť poskytované približne od 17. až do 7. hodiny, čo je v rozpore so zistením, že stavebné práce boli zastavené dňa 13.02.2017 a ďalšie denné záznamy stavby boli zapísané až dňa 08.01.2018;
- nebolo možné zabezpečiť účtovnú dokumentáciu dodávateľskej spoločnosti;
- dodávateľská spoločnosť nemá oprávnenie na vykonávanie strážnej služby;
- za zdaňovacie obdobie marec 2017 prijala dodávateľská spoločnosť faktúry od jediného dodávateľa
- spoločnosti OJ INVEST, s.r.o., so sídlom Perešská 8/966, Košice, ktorá nebola registrovaná pre daň zo závislej činnosti, naposledy podala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby a účtovnú závierku za rok 2016, daňové priznanie k DPH a kontrolný výkaz za september 2017, má ukončenú registráciiu pre DPH odo dňa 26.10.2017 a bola zrušená dňa 25.10.2017;
- žalobca tvrdil, že pri strážení sa mali stredať traja strážnici, pričom bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti uviedol, že služby mal poskytovať iba on osobne (v období od január 2018 až marec 2018 spolu s ďalšou osobou).
41. Hoci daňové orgány pomenovali svoje pochybnosti tak, že spochybňujú reálne dodanie/poskytnutie služieb, toto v skutočnosti nespochybnili. Z vykonaného dokazovania (z vypočutia bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti pána A. A. v rámci daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie január 2018) vyplynulo, že dodávateľská spoločnosť potvrdila poskytnutie služby stráženia stavebného objektu žalobcovi, svedok popísal akým spôsobom bola táto služba poskytnutá – obchôdzkou, bez výzbroje, pričom v prípade problémov bolo potrebné kontaktovať žalobcu. Uviedol, že túto službu poskytoval on osobne, zároveň označil ďalšiu osobu, s ktorou túto službu vykonával v rámci obdobia január až marec 2018 a uviedol v akom časovom rozpäti sa stráženie vykonávalo. Zároveň z vypočutia svedka vyplynulo, že tento je držiteľom preukazu odbornej spôsobilosti typu S číslo 068327, platného na obdobie od 28.10.2015 do 28.10.2025, ktorý ho mal oprávňovať na vykonávanie predmetných služieb. Navyše z analytických výstupov z podaného riadneho kontrolného výkazu DPH za obdobie marec 2017 dodávateľskej spoločnosti vyplynulo, že táto v časti A.1. uviedla údaje z vyhotovenej faktúry a teda priznala dodanie tovaru a služieb pre žalobcu (faktúra č. 2017310302, čo rovnako svedčí v prospech tvrdenia žalobcu o prijatí služby. 42. Pokiaľ daňové orgány poukazujú na zmluvu o strážení, a súčasne tvrdia, že neboli dodržané jednotlivé zmluvné podmienky (vo vzťahu k vymedzeniu osôb, prostredníctvom ktorých bude služba vykonávaná, ako aj spôsobu odsúhlasenia vykonaných prác), správny súd zdôrazňuje, že z hľadiska daňového, resp. z hľadiska preukázania materiálnej podmienky uplatneného práva na odpočet dane - existencie/reálneho poskytnutia služby, je v zásade irelevantné, či boli poskytnuté služby presne podľa zmluvy o strážení. Tieto názory správcu dane neznamenajú, že medzi žalobcom a dodávateľskou spoločnosťou nedošlo k reálnemu/faktickému poskytnutiu služieb za odplatu, vo vzťahu ku ktorému bola zaplatená daň z pridanej hodnoty a následne aj bolo uplatnené odpočítanie dane. Z hľadiska skúmania existencie/reálneho poskytnutia služieb tak nie je rozhodujúce zistenie, či boli všetky zmluvné dojednania dodržané, ale zistenie, či reálne boli určité služby poskytnuté, boli fakturované a bola za nich uhradená odmena, ktorá bola spojená s daňou. 43. Rovnako pokiaľ správca dane poukazoval na absentujúce oprávnenie dodávateľskej spoločnosti na vykonávanie strážnej služby, resp. zápis tejto činnosti v obchodnom registri a z týchto nedostatkov usudzoval, že k dodaniu služieb nemohlo dôjsť, k uvedenému správny súd dodáva, že rozpor reálne uskutočneného obchodu s vnútroštátnym právom nezakladá bez ďalšieho právo na odmietnutie práva na odpočet dane a ani posúdenie obchodu ako simulovaného/fiktívneho podľa európskeho práva (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci W. sp. z o.o., C-114/22 zo dňa 25. mája 2023, body 31 až 37, 48, 50 a 51; vo veci A.T.S. 2003, C-289/22 zo dňa 9. januára 2023, bod 61). Porušenie či obchádzanie vnútroštátneho práva pri reálnom uskutočňovaní zdaniteľných obchodov, ak má súvis s daňou z pridanej hodnoty, však môže byť jedným z nepriamych dôkazov uskutočnenia podvodného alebo zneužívajúceho konania v rámci celkovej mozaiky zistených objektívnych skutočností (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci W. sp. z o.o., C-114/22 zo dňa 25. mája 2023, bod 49; vo veci A.T.S. 2003, C-289/22 zo dňa 9. januára 2023, bod 61). 44. Správny súd ďalej dopĺňa, že z výpovede pána A. A. vyplýva, že previedol svoj obchodný podiel na pána B.. Správca dane sa síce neúspešne pokúšal vyzvať dodávateľskú spoločnosť na predloženie potrebných dokladov na adrese jej sídla, opomenul však kontaktovať jej aktuálneho konateľa, u ktorého možno dôvodne predpokladať, že bude mať v držbe účtovné doklady, na nepredloženie ktorých správca dane poukazoval. 45. Pokiaľ ide o predaj obchodného podielu za jedno euro, čo správca dane vyhodnotil ako neštandardné obchodovanie, ďalšie – neštandardné správanie dodávateľskej spoločnosti po vykonaní deklarovaných transakcií žiadnym spôsobom nespochybňuje reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Môže však byť jedným z nepriamych dôkazov uskutočnenia podvodného alebo zneužívajúceho konania. 46. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že výsluch svedka pána A. A. sa uskutočnil v rámci daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2018 a vo vzťahu k tomuto obdobiu tak bola podaná aj samotná výpoveď. Správny súd nespochybňuje, že určité zistenia z predmetnej výpovede je možné aplikovať aj v tu posudzovanom obchodnom vzťahu, avšak pokiaľ ide o opakovane zdôrazňované rozpory medzi vyjadrením žalobcu a výpoveďou svedka o tom, kým konkrétne bola služba vykonávaná, tieto závery daňových orgánov z obsahu administratívneho spisu nevyplývajú. Svedok uviedol, že stráženie vykonával v období január až február 2018 osobne s ďalšou osobou – pánom D.. Vyjadroval sa teda bezpochýb vo vzťahu k inému zdaňovaciemu obdobiu. Následne správca dane bez akéhokoľvek podkladu uzavrel, že služby vykonával pán A. sám, čo však malo byť v rozpore s vyjadrením žalobcu o tom, že služby mali vykonávať tri osoby, ktoré sa navzájom striedali a tiež aj s vyššie uvedenou výpoveďou pána A., ktorá je však pre vyhodnotenie prejednávaného prípadu v tejto časti irelevantná.
47. Vychádzajúc zo spisovej dokumentácie je správnemu súdu zrejmé, že závery správcu dane, ako aj žalovaného vychádzajú z inej daňovej kontroly vo veci žalobcu za iné zdaňovacie obdobie. Rovnako je správnemu súdu zrejmé, že niektoré zo zistení správcu dane sú nepochybne použiteľné vo viacerých daňových kontrolách. Avšak ani pri takýchto daňových kontrolách správca dane nemôžu opomínať to, že každý sporný obchod musia posudzovať samostatne a uniesť vo vzťahu k jednotlivým spochybneným obchodným prípadom svoje bremeno vznesenia dôvodných pochybností, pokiaľ neuznávajú uplatnené právo daňového subjektu na odpočet DPH z týchto obchodov. 48. Ďalej správnemu súdu nie je úplne zrejmé, akým spôsobom má vyvolať pochybnosti o deklarovanom dodaní služby zo strany daňových orgánov nekomentované zistenie, že dodávateľská spoločnosť za zdaňovacie obdobie marec 2017 prijala faktúry od jediného dodávateľa - spoločnosti OJ INVEST, s.r.o. a na to nadväzujúce ďalšie skutočnosti (táto nemala zamestnancov, posledné daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2016 a k DPH a kontrolný výkaz za september 2017, zrušenie registrácie pre DPH a následné zrušenie spoločnosti), keďže pán A. A. vylúčil dodanie kontrolovanej služby prostredníctvom subdodávateľa. 49. Vo vzťahu k zisteniam správcu dane ohľadne (prípadného) subdodávateľa správny súd tiež poukazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ, z ktorej jednoznačne vyplýva, že každá transakcia musí byť sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na dani splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (napr. C-267/15 Gemeente Woerden, bod 33). Hmotnoprávne podmienky priznania práva na odpočet dane sa v zásade týkajú len individuálneho obchodného vzťahu medzi dodávateľom - daňovým subjektom - odberateľom daňového subjektu. Pochybnosti týkajúce sa subdodávateľskej časti obchodného reťazca nepredstavujú (bez ďalšieho) dôvodné pochybnosti o splnení hmotnoprávnych/ materiálnych podmienok práva na odpočítanie dane. Práve z tohto dôvodu „pre záver správcu dane, že daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa daňového subjektu, ktoré nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie, nemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu daných prác a teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia“ (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžfk 15/2020 zo dňa 30. júna 2022, publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako ZNSS 23/2022). 50. Z vyššie citovaného uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo vyplýva, že nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH keďže táto skutočnosť môže byť dôsledkom tak podvodného zatajovania dodávateľov, ako aj jednoduchého využitia subdodávateľov (osobitne ak nie je sporná existencia dodaného tovaru; bod 47, v tomto zmysle aj rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo dňa 13. februára 2014, body 31, 32 a vo veci I. J., C-324/11 zo dňa 6. septembra 2012, bod 49). V takom prípade je možné nepriznať odpočítanie dane ak by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu o podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca. Uvedeným smerom však daňové orgány neargumentovali. 51. Za tohto stavu správny súd konštatuje, že správca dane doposiaľ neformuloval také relevantné pochybnosti o formálnych či materiálnych podmienkach práva na odpočítanie dane, ktoré by bolo možné považovať za dôvodné, a ktoré by dostatočným a presvedčivým spôsobom spochybňovali splnenie materiálnych podmienok pre odpočet DPH žalobcom. Správny súd sa preto v tejto časti stotožnil so žalobcom v tom, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ daňové orgány konštatovali, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu existencie/poskytnutia služby od dodávateľskej spoločnosti v zmysle predloženej faktúry. Sú to práve správca dane a žalovaný, ktorí v predmetnej veci nevzniesli dostatok relevantných pochybností o reálnom poskytnutí služieb od dodávateľskej spoločnosti pre žalobcu. Rozhodnutia žalovaného a správcu dane tak vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k materiálnym podmienkam práva na odpočítanie dane ako aj z nesprávneho právneho posúdenia miery dôkazného bremena, ktorým bol žalobca v danom konaní zaťažený. 52. V súvislosti s ďalším postupom daňových orgánov v predmetnej veci správny súd zdôrazňuje, že jeho závery bez ďalšieho neznamenajú, že žalobcovi musí byť priznané právo na odpočítanie dane zo sporných obchodov. Je však úlohou správcu dane, aby buď relevantne spochybnil splnenie hmotnoprávnych/materiálnych podmienok predmetného práva (napr. spochybnením reálneho poskytnutia tovaru či postavenia platiteľa dane skutočného dodávateľa tovaru) alebo (v prípade, kedy badá neštandardnosti v deklarovanom zdaniteľnom obchode, respektíve obchodných vzťahoch
medzi dotknutými zdaniteľnými osobami a zároveň nie je možné dostatočne dôkladne a jednoznačne spochybniť naplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH) aby preukázal žalobcovi spáchanie daňového podvodu či jeho vedomú účasť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Uvedené vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ napríklad v rozsudku v prípade Optigen, spojené veci C-354/03, C-355/03, C-484/03. V takýchto situáciách správca dane a žalovaný aplikuje takzvaný Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04).
V.
Záver
53. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba je opodstatnená, keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p. rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane, vzhľadom na jeho viazanosť právnym názorom správneho súdu v zmysle § 191 ods. 6 S.s.p., postupovať v intenciách vyššie uvedených úvah správneho súdu a predovšetkým jeho záverov podľa bodu 52 tohto rozsudku. 54. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania pred správnym súdom, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 S.s.p.). 55. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.